Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/261/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201795
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201795.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a

členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu:
DS Smith Packaging Netherlands B.V., daňové identifikačné číslo: 4120039297, identifikačné číslo pre
DPH: SK4120039297, so sídlom v Holanskom kráľovstve, Eerbeek, Coldenhovenseweg 130, zastúpený
spoločnosťou KPMG Legal s.r.o., IČO: 47238623, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 10, za
ktorú koná advokát JUDr. Marian Dzuroška, PhD., proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom
v Bratislave, Ševčenkova 32, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101755288/2017 zo
dňa 14.8.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Daňového úradu Bratislava č.
101755288/2017 zo dňa 14.8.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 30.8.2016 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu ako zahraničnej osoby o vrátenie dane
z pridanej hodnoty (DPH) s číslom NL2016000000593522, za obdobie od 1.1.2016 do 30.6.2016 v

sume XXX.XXX,XX € podľa § 55a až § 55e zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.).

2. Žalovaný rozhodnutím č. 106162/2017 zo dňa 3.2.2017 žiadosti žalobcu o vrátenie DPH nevyhovel;
rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 9.2.2017.

3. Žalobca dňa 1.3.2017 podal odvolanie (datované 27.2.2017) proti rozhodnutiu žalovaného č.

106162/2017 zo dňa 3.2.2017, pričom lehota na podanie odvolania uplynula dňa 24.2.2017. Prílohami
k odvolaniu boli elektronické kópie faktúr a ďalších dokladov vo formáte pdf.

4. Žalobca podaním zo dňa 1.3.2017 požiadal žalovaného o odpustenie zmeškania lehoty na podanie
odvolania. Uviedol, že hoci dňa 9.2.2017 prijal e-mail s rozhodnutím žalovaného č. 106162/2017 zo
dňa 3.2.2017, notifikáciu z holandskej finančnej správy v holandskom jazyku prijal až dňa 14.2.2017 a
mylne si zaevidoval tento dátum ako dátum doručenia rozhodnutia. Na základe uvedeného sa mylne

domnieval, že lehota na podanie odvolania uplynutie 1.3.2017 a v tento deň aj odvolanie podal. Poukázal
na § 55d ods. 12 Zákona č. 222/2004 Z.z. upravujúci vznik fikcie doručenia. Rozhodnutie sa považuje
za oznámené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu uvedenú v žiadosti o vrátenie
dane. Vzhľadom na uvedenú formu odoslania nie je v praxi vylúčené, že k dokumentom doručenýmprostredníctvom bežnej elektronickej schránky daňové subjekty nepristupujú s náležitou pozornosťou,
s akou by bežne pristupovali k písomnosti doručenej v podobe originálu poštou alebo elektronickými
prostriedkami podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, najmä ak ide o zahraničný subjekt,

ktorýnemusíbyťschopnýihneďidentifikovaťpovahuzaslanéhodokumentuvyhotovenéhovslovenskom
(pre neho cudzom) jazyku. Fikcia doručenia podľa § 55d ods. 12 zákona č. 222/2004 Z.z. môže viesť k
márnemu uplynutiu lehoty. Pri dodržaní zásady úzkej súčinnosti s daňovým subjektom by mal žalovaný
vytvoriť také podmienky, ktoré umožňujú daňovým subjektom realizovať svoje práva. Pri zisťovaní
podkladov pre rozhodnutie by mal zvoliť také zákonné prostriedky, ktorých výsledkom bude rýchle a

objektívne rozhodnutie vo veci. Na základe uvedeného zastáva názor, že žalovaný by mal pripustiť
možnosť pokračovať v konaní vo veci žiadosti o vrátenie dane odpustením zmeškanej lehoty na podanie
odvolania proti rozhodnutiu žalovaného. Hmotnoprávne podmienky na odpočítanie (vrátenie) splnil.

5. Žalovaný rozhodnutím č. 101755288/2017 zo dňa 14.8.2017, ktoré je predmetom preskúmavania
správnym súdom v predmetnej veci, nevyhovel žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty na

podanie odvolania a zmeškanie lehoty neodpustil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 29 ods.
1, ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP alebo Daňový poriadok) a nevyhovenie žiadosti
odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal existenciu závažných dôvodov na odpustenie zmeškania lehoty.

II. Zhrnutie argumentov žalobcu

6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101755288/2017 zo dňa 14.8.2017, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie; uplatnil si nárok
na náhradu trov konania. Rozhodnutie považuje za nezákonné a nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil len jednou vetou: „Správca dane nevyhovel žiadosti o
odpustenie zmeškania lehoty z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal existenciu závažných dôvodov
na odpustenie zmeškania lehoty.“ Zvyšná časť odôvodnenia rozhodnutia je iba citáciou príslušných
právnych predpisov a stručným zhrnutím skutkového stavu. Z rozhodnutia teda nie je zrejmé, prečo
žalobcom uvádzaný dôvod podľa názoru žalovaného nie je závažných dôvodom v zmysle § 29 ods. 1

DP, pričom ide o rozhodnutie, ktoré musí podľa § 63 ods. 5 DP obsahovať odôvodnenie. V tej súvislosti
poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/2007, III. ÚS 311/2007, I. ÚS 33/2012,
III. ÚS 199/2009 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/23/2016.

7.Pojem„závažnýdôvod“niejevDaňovomporiadkuanivinomzákonedefinovaný,pretojenasprávcovi

dane, aby ho v každej jednotlivej veci posúdil. To však neznamená, že môže rozhodovať podľa svojej
ľubovôle. Navyše, od 1.1.2014 došlo zákonom č. 435/2013 Z.z. k novelizácii § 29 ods. 1 DP tak, že sa
zmenila možnosť správcu dane odpustiť zmeškanie lehoty zo závažných dôvodov na povinnosť odpustiť
zmeškanie lehoty zo závažných dôvodov, ak o to daňový subjekt požiada. Od 1.1.2014 teda má právny
nárok na odpustenie zmeškania lehoty, ak existuje závažný dôvod zmeškania lehoty a daňový subjekt

o odpustenie zmeškanej lehoty požiada.

8. Poukázal na to, že rozhodovaním o odpustení zmeškania lehoty na vykonanie určitého úkonu správca
dane zasahuje do práv daňového subjektu, ktoré sú s takýmto úkonom spojené.

III. Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval
odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a uviedol, že žalobca ako závažný dôvod na odpustenie

lehoty uvádza nedostatočnú pozornosť pri evidovaní elektronicky doručeného rozhodnutia a v tej
súvislosti nesprávne stanovenie lehoty na podanie odvolania. Žalovaný posúdil dôvody zmeškania
lehoty a podľa jeho názorom je závažným dôvodom na odpustenie lehoty napríklad nehoda, úraz,
náhle ochorenie, živelná pohroma a podobne, avšak pod podmienkou, že ich dôsledkom bolo vylúčenie
možnosti vykonať požadovaný úkon. Dôvody, ktoré uvádza žalobca, sú pri posudzovaní žiadosti o

odpustenie zmeškanej lehoty nedostatočné a ničím nepodložené.

10. Vo svojom rozhodnutí jasne a zreteľne uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu závažných
dôvodov na odpustenie zmeškanej lehoty, t.j. že dôvod mylného zaevidovania dátumu doručenianotifikácieakodátumudoručeniarozhodnutianepovažovalzazávažnýdôvodadostatočneodôvodnený.
Rozhodnutie spĺňa požiadavky § 63 DP.

IV. Replika žalobcu

11. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe
a doplnil, že rozhodnutie žalovaného, v rozpore s tvrdeniami uvedenými v písomnom vyjadrení k
správnej žalobe, žiadne odôvodnenie neobsahuje. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadnu zmienku

o námietkach a dôvodoch podania žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty, ani úvahu žalovaného, ktorá
ovplyvnila hodnotenie jednotlivých dôkazov predložených žalobcom a na základe ktorej následne dospel
k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania. V odôvodnení
rozhodnutia žalovaný neuviedol žiadne podklady rozhodnutia.

12. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

V. Pojednávanie

13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona

č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol na
pojednávaní dňa 20.3.2019 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu
a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť
ospravedlnil, súhlasil, aby správny súd pojednával v jeho neprítomnosti.

VI. Relevantné právne predpisy

14. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,

ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

15. Podľa § 29 ods. 1 až ods. 3 DP správca dane zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty,
ak o to daňový subjekt požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania, a ak
v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už predĺženej lehoty nemožno odpustiť (ods. 1).
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok (ods.

2). Proti rozhodnutiu o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nie sú prípustné opravné prostriedky
(ods. 3).

16. Podľa § 63 ods. 5 DP rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V
odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a

námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,
podľa ktorých sa rozhodovalo.

17. Podľa § 63 ods. 9 DP doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

18. Podľa § 72 ods. 1 až ods. 3 DP proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon
neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice
(ods. 1). Odvolanie sa podáva orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len
"prvostupňový orgán") (ods. 2). Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, protiktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno
podané odvolanie zmeniť alebo doplniť (ods. 3).

19. Podľa § 55b ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. údaje v žiadosti o vrátenie dane a ďalšie požadované
informácie podľa § 55d ods. 1 a 2 uvádza žiadateľ v slovenskom jazyku alebo v anglickom jazyku.

20. Podľa § 55d ods. 9 zákona č. 222/2004 Z.z. rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o vrátenie celej
dane alebo časti dane, musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vrátenie

celej dane alebo časti dane sa môže žiadateľ odvolať spôsobom a v lehote podľa osobitného predpisu.

21. Podľa § 55d ods. 12 zákona č. 222/2004 Z.z. na účely § 55c ods. 6 a odsekov 1, 5 a 6 sa rozhodnutie
považuje za oznámené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu uvedenú v žiadosti o
vrátenie dane.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

22. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým nevyhovel

žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania a zmeškanie lehoty neodpustil.
Medzi účastníkmi je sporným odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v intenciách Daňového poriadku.

23. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov

pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci

správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

24. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej alebo inej právnej ochrany.

25. Najvyšší súd dlhodobo a ustálene judikuje (napríklad R 29/1996), že rozhodnutie súdu, ktorým
ako nepreskúmateľné zruší rozhodnutie správneho orgánu pre nedostatočné odôvodnenie, je vecne

správne, pričom rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak
správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť
z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho
vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania (R
33/2006). Ako ďalšie rozhodnutia, ktoré tiež potvrdzujú ustálenosť judikatúry Najvyššieho súdu v otázke

nárokov na náležité odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu možno uviesť aj rozhodnutie R 3/2014,
podľa ktorého "za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré
je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal; najmä ak ide o rozhodnutie, ktoré samo osebe
znamená prekážku výkonu vybraných činností", a tiež rozhodnutie R 60/2000 podľa
ktorého „zákonné požiadavky na konanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb

stanovené zákonom č. 71/1967 Zb. (prípadne iným procesným predpisom - Daňovým poriadkom), nie
sú naplnené tým, že správny orgán v rozhodnutí doslovne paragrafovaným znením alebo voľne uvedie
ich znenie a ustálenými formuláciami deklaruje, že sa nimi pri rozhodovaní riadil.“

26. Absenciu odôvodnenia správneho rozhodnutia nie je možné nahradiť vo vyjadrení k žalobe, resp.

v iných vyjadreniach pred správnym súdom, keď správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia
žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8 Sžf 5 zo dňa 12.7.2018). Doplnenie dôvodov vo vyjadrení k správnej žalobe nemôže nahradiť
chýbajúcu právnu argumentáciu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (podporne napríklad rozsudokNajvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sza/6/2016 zo dňa 18.3.2016, sp. zn. 10Sza/13/2016 zo dňa
21.6.2016). Uvedená judikatúra Najvyššieho súdu je ustálená v názore, že "“vytýkané nedostatky
odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným

vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu a ani súdu neprislúcha spôsobom
presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať
svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali
byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej
právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej

zákonom", v tomto prípade do sféry kompetencie Daňového úradu Bratislava. Správny súd preskúmava
zákonnosť žalobou napadnutého správneho rozhodnutia, resp. skutkové a právne úvahy, na základe
ktorých bolo rozhodnutie vydané, výlučne cez odôvodnenie tohto rozhodnutia, a nie prostredníctvom
obsahu administratívneho spisu, resp. dôvodov doplňujúcich, ktorými žalovaný dodatočne dopĺňa
chýbajúce dôvody v rozhodnutí.

27. V daňovom konaní sú kritériá na obsahové náležitosti rozhodnutia vydávané správcami dane
upravené v § 63 DP. Keďže sporným je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, správny súd sa
zameral na túto náležitosť rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo (§ 63

ods. 5 DP). V predmetnej veci však samotné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného neobsahuje
uvedenie žiadnych konkrétnych dôvodov, resp. správnu úvahu žalovaného z ktorej by bolo zrejmé, z
akých dôvodov nevyhovel žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti
rozhodnutiu č. 106162/2017 zo dňa 3.2.2017. Žalovaný ani nešpecifikoval, aké skutočnosti považuje
za vážne dôvody podľa § 29 ods. 1 DP a či tieto dôvody existovali u žalobcu, nevysporiadal sa

žiadnym spôsobom s dôvodmi uvádzanými žalobcom v žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty na
podanie odvolania. Ani marginálne sa žalovaný nevyjadril k spôsobu predchádzajúcej komunikácie so
žalobcom (elektronicky, v akom jazyku, a podobne). Nestačí, ak žalovaný v odôvodnení odcituje len
paragrafové znenia ustanovení Daňového poriadku a veľmi stručne uvedenie genézu - s poukazom len
na dátumy - rozhodnutia, podania odvolania proti tomuto rozhodnutiu a podania žiadosti o odpustenie

zmeškanej lehoty. Takéto rozhodnutie je potom nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, vedie k jeho
nezákonnosti a následnému zrušeniu a vráteniu veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Takisto
nestačí, že žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe demonštratívne uvedie dôvody, ktoré
považuje za závažné na odpustenie zmeškania lehoty. Ako už bolo uvedené vyššie, správny súd
preskúmava zákonnosť rozhodnutia žalovaného, nie zákonnosť písomného vyjadrenia žalovaného k

správnej žalobe.

28. Sumarizujúc správny súd uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo je dôvodom na jeho zrušenie podľa § 191 ods.
1 písm. d/ SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.

29. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom

rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní správny orgán
opätovne vec posúdi a rozhodne; rozhodnutie riadne odôvodní, tak aby spĺňalo náležitosti rozhodnutia
vyplývajúce z § 63 DP.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo

na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

31. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§

139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body

možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).