Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 2, 2019

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8Csp/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617205216
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2019:4617205216.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: B. W., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom W. - F. W. XXXXX, korešp. adresa F.. E.. W. XX, W. XX proti žalovanej: M.
I. X., a.s., so sídlom S. XXXX/XXX, F., G.: XX XXX XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy a o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.10.2015 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a

revolvingový úver č.XXXXXXXXXX je neplatná.

II. Súd určuje, že úver, ktorý poskytol žalovaný žalobcovi na základe písomnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere - hotovostný úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.10.2015 v celkovej výške úveru
7 000 eur, je bezúročný a bez poplatkov.

III. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým,

že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.07.2017, sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.10.2015 (ďalej
len úverová zmluva), ktorú uzavrel so žalovanou je bezúročná a bez poplatkov a zároveň určenia
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.10.2015, uzavretej na zabezpečenie pohľadávky
vzniknutej z predmetnej úverovej zmluvy. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.10.2015 uzavrel so
žalovaným vyššie špecifikovanú úverovú zmluvu, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške

7000 eur, ktorý mal byť splácaný 84. splátkami, pričom celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 13
629,84 eur. Súčasne dňa 20.10.2015 bola medzi stranami uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy na
zabezpečeniepohľadávkyzuvedenejúverovejzmluvy.Keďžezostranyžalobcubolaporušenáplatobná
disciplína, žalovaná požiadala zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážok zo mzdy, a to listom zo dňa
07.04.2016 označeným ako žiadosť o výplatu zrážok zo mzdy.

2. Okresný súd Topoľčany vo veci rozhodol (v poradí prvým) rozsudkom č.k. XCsp/XX/XXXX-XX zo dňa

30.11.2017 (ďalej len napadnutý rozsudok), ktorým určil, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je
neplatná, vo zvyšku podanú žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.3. Proti vyššie špecifikovanému rozsudku tunajšieho súdu podala odvolanie žalovaná, v dôsledku
ktorého odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Nitre (súd druhej inštancie), ktorý uznesením č.k.
XCo/XX/XXXX-XX zo dňa 15.11.2018 napadnutý rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej vyhovujúcej

časti a v časti výroku o náhrade trov strán sporu zrušil a vec vrátil v týchto častiach súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia súd druhej
inštancie uviedol, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí náležite nevysporiadal s obranou
žalovanej v jej vyjadrení k podanej žalobe, neaplikoval všeobecnú úpravu ust. § 551 Občianskeho
zákonníka a osobitnú úpravu v § 5a ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľov, náležite

nezdôvodnil neprípustnosť, resp. rozpor vnútroštátnej úpravy s právom Európskeho spoločenstva,
neprihliadol na výsledok rozhodnutia sporu v časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nezdôvodnil a
neposudzoval vec v kontexte, kedy je dohoda o zrážkach zo mzdy absolútne neplatná a kedy je neplatná
len čiastočne, v rozsahu konkrétne označených ustanovení predstavujúcich neprijateľné zmluvné
podmienky (všeobecná zásada platnosti zmluvy a neplatnosti konkrétnych ustanovení neprijateľných
zmluvných podmienok). Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola súčasťou úverovej zmluvy, jej

formulárová podoba nie je v zákone (§ 5a) vylúčenou, slúžila na úhradu splátok úveru (zabezpečenie
zmluvných dojednaní) a bez ďalšieho jej posúdenia (ako taká) nemôže byť neplatnou, pokiaľ zákonu
neodporuje.

4. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak

bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

5. Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vec opätovne prejednal s tým, že prihliadol
na výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania, ako aj skutočnosť, že strany nové návrhy na doplnenie

dokazovania nepredložili.

6. Riadne a včas predvolaná žalovaná sa na súdne pojednávanie nedostavila, svoju neprítomnosť
ospravedlnila a súhlasila s konaním v jej neprítomnosti. Súd preto v zmysle § 180 Civilného sporového
poriadku (CSP) pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovanej.

7. Z vykonaného dokazovania, najmä z obsahu listinných dôkazov predložených stranami ako aj
výsluchu žalobcu súd zistil nasledovný skutkový stav:

7.1. Dňa 20.10.2015 uzavrel žalobca ako dlžník so žalovanou ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom
úvere - hotovostný úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXXX predmetom ktorej bolo poskytnutie

bezúčelového úveru vo výške 7000 eur žalobcovi. Podľa obsahu zmluvy mal byť predmetný úver
splácaný v 84. mesačných splátkach po 162,26 eur. Prvá splátka mala byť splatná po mesiaci od dátumu
poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové
číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci.
Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc

kalendárnym mesiacom nasledujúcim po miesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. V rámci údaja o
celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom je uvedená suma 13 629,84 eur a v rámci termínu konečnej
splatnosti je uvedený údaj 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Úver
bol úročený ročnou úrokovou sadzbou 21,56%, RPMN bola uvedená vo výške 24,1%, odplata 21,56%
a priemerná hodnota RPMN 10,07%. Súčasťou úverovej zmluvy je aj časť označená ako revolvingový

úver (zmluva o úvere z karty), kde je uvedená výška úverového rámca 500 eur, ktorý bol úročený ročnou
úrokovou sadzbou 26,28%. V rámci výšky mesačnej splátky je uvedený údaj 4% z dlžnej čiastky (min.
12 eur), RPMN je uvedená 38,70%, odplata 30,19%, priemerná hodnota RPMN 23,53%, celková čiastka
splatná spotrebiteľom 590,75 eur, termín splatnosti splátok 20. deň v mesiaci.

7.2. V rovnaký deň zároveň strany uzavreli na osobitnej listine dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má
rovnaké formulárové vyhotovenie ako samotná úverová zmluva. Podľa textu dohody sa strany dohodli,
že ak sa klient oneskorí so splácaním predmetného úveru je žalovaná oprávnená požadovať, aby
jeho platca mzdy vykonával mesačnú zrážku zo mzdy, a to do doby uhradenia dlžných splátok úveru
vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej vo vyššie uvedenej úverovej zmluve,

od doby uhradenia dlžných splátok úveru vo výške pravidelnej mesačnej splátky úveru stanovenej
vo vyššie uvedenej úverovej zmluve. Ak by výška zrážky zo mzdy podľa tejto dohody bola vyššia
než pripúšťajú platné právne predpisy, bude zrážka vykonaná v maximálnej možnej výške stanovenej
platnými právnymi predpismi. Ďalej sa v texte dohody uvádza, že ak medzi stranami bola uzavretá ajzmluva o revolvingovom úvere, strany sa dohodli na tom, že túto dohodu uzatvárajú k zabezpečeniu
úhrady záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere a to v rovnakom rozsahu.

7.3. Písomnou žiadosťou o výplatu zrážok zo mzdy zo dňa 07.04.2016 požiadala žalovaná
zamestnávateľa žalobcu (.) o vykonávanie zrážok z jeho mzdy na základe vyššie špecifikovanej
dohody o zrážkach zo mzdy. V tejto žiadosti žalovaná vyčíslila dlžnú čiastku na sumu 341,52 eur a
požiadala zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok a to do doby zaplatenia dlžnej čiastky vo výške
dvojnásobku mesačnej splátky, čo predstavuje 324,52 eur a po doplatení dlžnej čiastky vo výške jednej

mesačnej splátky, čo predstavuje 162,26 eur.

7.4. Z výplatnej pásky žalobcu za 05/2017 vyplýva, že mu bola vykonaná zrážka zo mzdy vo výške 46,63
eur, titulom neprednostnej pohľadávky.
7.5. Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach potvrdila, že dňa 20.10.2015 uzavrela so žalobcom
predmetnú úverovú zmluvu, ako aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Nesúhlasila však s tvrdeniami žalobcu

o tom, že by predmetná úverová zmluva neobsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom č.
129/2010 Z.z., poukázala na to, že zmluva bola uzavretá z iniciatívy žalobcu a uzavretie zmluvy mu
žiadnym spôsobom nevnucovala. Bolo povinnosťou žalobcu zmluvu si riadne a dôsledne prečítať, a až
následne ju podpísať. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a zároveň
aj na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. i) uvedeného zákona, podľa ktorého spotrebiteľským úverom nie

je úver bez úroku a bez ďalších poplatkov. Podľa žalovanej zmluva spĺňala náležitosť podľa § 9 ods.
2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z. z., nakoľko sú v nej uvedené presné údaje o výške mesačnej splátky -
162,26 eur, o počte splátok - 84, o termíne konečnej splatnosti - 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to
do 15. dňa v poslednom mesiaci, a tiež o termínoch splatnosti splátok pod bodom 31. - prvá splátka
je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, s tým, že pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po

poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný
deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v
kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná
prvá splátka. Žalovaná zároveň poukázala aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-XX/XX zo dňa
09.11.2016 vo vzťahu o nevyhnutnosti rozkladu splátok. Zároveň žalovaná poukázala aj na článok 10

ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48. Podľa žalovanej úverová zmluva spĺňa aj náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z., nakoľko aj keď neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy,
veriteľ použil objektívne zistiteľné kritériá, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru, čím je dosiahnutý cieľ
sledovaný predmetným ustanovením zákona.

7.6. Vo vzťahu k namietanej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaná uviedla, že sa jedná
o bežný mechanizmus na zabezpečenie záväzkov, typicky využívaný najmä v bankovom sektore
pri zabezpečení peňažných záväzkov z úverov a pôžičiek. Poukázala na to, že ustanovenie § 551
Občianskeho zákonníka na platnosť dohody o zrážkach zo mzdy vyžaduje len dve podmienky a to

písomnú formu a skutočnosť, že zrážky nesmú byť väčšie, než by boli pri výkone rozhodnutia. Uvedená
dohodabolauzavretávoformeosobitnejlistinyažalobcabolpoučenýomožnostijuneuzatvoriťvzmysle
§ 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. Dohoda spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, pri
uzatváraní úverovej zmluvy žalobca presne vedel, akú výšku budú predstavovať prípadné zrážky zo
mzdy v zmysle dohody. K naliehavému právnemu záujmu žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho

súdu SR XCdo/XXX/XXXX a zároveň uviedla, že v prípade žalobcu došlo k ukončeniu realizácie zrážok
zo mzdy, ktoré sa ku dňu jej vyjadrenia už nerealizujú, čím zanikol aj naliehavý právny záujem žalobcu
na určenie neplatnosti tejto dohody.

7.7. Žalobca uviedol, že predmetnú úverovú zmluvu so žalovaným podpisoval v S. v W.. Pri podpise

zmluvy odo neho nepožadovali predloženie žiadnych dokladov, ani výplatnej pásky, ani pracovnej
zmluvy. Iba ústne oznámil, kde je zamestnaný a výšku svojho príjmu, čo ale nijako nedokladoval. Neboli
mu vysvetľované žiadne ustanovenia zmluvy, ani žiadne účinky alebo následky dohody o zrážkach zo
mzdy vrátane tohto, že na jej základe bude musieť jeho zamestnávateľ vykonávať zrážky zo mzdy,
nebola mu oznámená ani výška týchto zrážok. Boli mu iba zaradom predkladané listiny, ktoré podpisoval

a celé to trvalo maximálne 10 minút. Rovnako nemá vedomosť ani o vyhlásení nejakej predčasnej
splatnostiúveru.Naďalejjezamestnanýurovnakéhozamestnávateľa,ktorýmuaktuálnezrážkyzomzdy
nevykonáva, nakoľko bolo vydané neodkladné opatrenie.8. V priebehu tohto sporu, na základe návrhu žalobcu (doručeného spolu so žalobou vo veci samej)
tunajší súd uznesením č.k. XCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 15.08.2017, nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým uložil žalovanej povinnosť zdržať sa použitia vyššie špecifikovanej dohody o zrážkach zo mzdy

a zároveň jej uložil povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobcu, aby upustil od vykonávania zrážok zo
mzdy žalobcu podľa uvedenej dohody.

9. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9.1.Podľa§53ods.1-3Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

9.2. Podľa § 5a ods. 1, písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
o priestupkoch, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho
alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o
dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

9.3. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.), veriteľ
je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v
navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

9.4. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade

hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení

§ 7 ods. 19 až 42.

9.5. Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou.

10. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na
subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže
mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdeniasúdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmavanie práve z dôvodu
nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ochrana pred nekalými
podmienkami sa má poskytnúť obdobne, ako to vyžaduje vnútroštátne pravidlá verejného poriadku.

Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi, a v tom slova zmysle nie je
rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie alebo či sa spotrebiteľ priamo obrátil na súd so
zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie
takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčí.

11. K otázke naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (s
poukazom na § 137 písm. c/ CSP) súd dodáva, že tento mal v tejto časti požadovaného určenia
za preukázaný, pretože týmto určením sa môže odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa žalobca
nachádza, nakoľko len deklarovaním vyslovenia neplatnosti predmetnej dohody môže následne
žalobca argumentovať s konečnou platnosťou (na rozdiel od obsahu a účinkov vyššie špecifikovaného

neodkladného opatrenia nariadeného v tejto veci) vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby tento
už v budúcnosti nevykonával zrážky z jeho mzdy. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je
daný aj tým, že žalovaná tento zabezpečovací prostriedok už aj reálne využila, čím môže dochádzať
bez právneho dôvodu (bez rozhodnutia súdu alebo inej inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry žalobcu.
Ďalej podľa textu tejto dohody, sa má táto vzťahovať aj na pohľadávku vzniknutú z revolvingového úveru

(za predpokladu, že strany takúto zmluvu uzavreli) vo vzťahu ku ktorému sa však už neuvádza ani výška
splátky ani výška samotnej pohľadávky. Hrubá nerovnováha v postavení strán v neprospech spotrebiteľa
môže nastať aj vtedy, ak veriteľ vymáha pohľadávku voči spotrebiteľovi formou zrážky zo mzdy a takto
vymožené prostriedky značne prekračujú sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri dodržaní
ustanovení spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ následne si žalovaná v pozícii veriteľa uplatnila svoje právo

a požiadala zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážky zo mzdy, bez určenia neplatnosti tejto dohody,
by s prihliadnutím na skutočnú výšku sumy, ktorú je žalobca povinný veriteľovi vrátiť pri zohľadnení
právnej úpravy podľa zákona č. 129/2010 Z.z. ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, by reálne
hrozilo že prostredníctvom zrážok zo mzdy si veriteľ zabezpečí výplatu sumy vo väčšej miere, než na
akú by vo svetle uvedenej právnej úpravy a súdnej kontroly, mal nárok.

12. V danom prípade bola síce predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy (s poukazom na znenie
§ 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.) formálne uzavretá vo forme osobitnej listiny, avšak
žalovaná (s poukazom na výpoveď žalobcu na súdnom pojednávaní) nepreukázala (napriek v nej
deklarovanému textu), že by bol žalobca reálne poučený o jej následkoch, že by mu tieto boli

dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlené a že bol poučený o možnosti uzavretie tejto dohody
odmietnuť. Z vykonaného dokazovania zároveň vypláva, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy a
z iných príjmov, uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka, hoci bola uzatvorená na samostatnom
tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o
spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Občiansky zákonník v § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť
vopred oboznámiť pred podpisom zmluvy a nemohol ovplyvniť jej obsah. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov, ak má byť súdmi akceptovaná, musí byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Žalovaný ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobcu k
uzavretej zmluve o úvere, o uzavretie ktorého len mal záujem, zahrnul bez ďalšieho automatické

uzavretiedohodyozrážkachzomzdy.Nauvedenomnemeníničanitáskutočnosť,žedohodaozrážkach
zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na samostatnom tlačive. Toto tlačivo malo typový formulárový
charakter, ktorý žalobca nemohol ovplyvniť. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobcovi ako
spotrebiteľovi určité správanie, konanie, pričom tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu
plnenia,čímjespôsobenánerovnováhazmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Predmetná dohoda

o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nie je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na
nútenej subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Z tohto dôvodu je potom
potrebné poskytnúť žalobcovi ako spotrebiteľovi ochranu s ohľadom neexistencie nebezpečenstva, že
na základe zrážok zo mzdy na základe dohody sa umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienokbezsúdnejkontroly,naktorúskutočnosťmusíbyťbranýohľad.Uvedenádohodasatakstáva

inštitútom, ktorý umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V
opačnom prípade by inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval veriteľovi dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či inýmnezávislým orgánom. Bez toho, aby súdny orgán vyhodnotil skutočnú existenciu a výšku dlhu, si takúto
výšku cez dohodu o zrážky zo mzdy diktuje veriteľ sám a vykonávajú sa tak zrážky zo mzdy dlžníka,
pričom dlžník nemá možnosť priamo ich zastaviť. Z vyššie uvedeného možno preto dospieť k rovnakému

záveru ako súd prvej inštancie, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho
zákonníka, keď žalobca v čase vzniku úverovej zmluvy bol nútený uzatvoriť i dohodu o zrážkach zo
mzdy, resp. podpísanie tejto dohody podmieňovalo poskytnutie úveru. Samotná dohoda o zrážkach zo
mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (rozsudok Krajského súdu v Nitre
XCo/XXX/XXXX zo dňa 09.03.2017).

13. Súd je zároveň toho názoru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná ako celok,
keďže v nej nie je uvedená taká podstatná náležitosť, akou je výška zrážok, ktoré by mal na jej základe
platiteľ mzdy vykonávať. Potom nie je teda ani možné oddeliť akúkoľvek jej časť od inej (s poukazom na

súdomdruhejinštancieuvádzanúpreferenciučiastočnejneplatnostiprávnehoúkonu)nakoľkooddelenie
akejkoľvek časti textu tejto dohody od jej zvyšku, by nedávalo zmysel a význam (nebolo by v praktickom
živote použiteľné).

14. V dôsledku zmeny právnej úpravy v § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

zároveň súd určil aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, a to pre hrubé porušenie
povinnosti veriteľa pri posudzovaní schopnosti dlžníka splácať poskytnutý úver v zmysle § 7 ods. 1 v
spojení s § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko z výpovede žalobcu vyplýva, že veriteľ si jeho
schopnosť splácať poskytnutý úver nepreveroval, a ani samotná zmluva neobsahuje údaje resp. odkaz
na žiadne listiny či iné skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že veriteľ postupoval pri poskytovaní úveru

žalobcovi s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 uvedeného zákona, ale spoliehal sa len na údaje
ústne oznámené žalobcom pri podpise zmluvy.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bo v
spore úspešný priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o

konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.