Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203812
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8517203812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobkyne M. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Z. L. XXX, XXX XX Z. L., proti žalovanému O., A.., so sídlom O. XX, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, o
určenie,žezmluvaoúverejebezúročnáabezpoplatkovaurčenieneprijateľnostizmluvnýchpodmienok,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 8Csp/112/2017-52 zo dňa
3. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

I.Potvrdzujerozsudokvjehonapadnutejčasti,t.j.okremvýrokuII.ozamietnutížalobyvprevyšujúcej
časti.

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo
dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 33,33 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2.Rozhodnutieprávneodôvodnil§497zákonač.513/1991Zb.Obchodnýzákonník,§1ods.2,§2písm.
a), b), d), § 9 ods. 1, 2 písm. c), j), § 11 ods. 1 písm. b), 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, § 52 ods. 1, 3, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964

Zb. Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3, § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, § 1a ods. 1 prvá veta, 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 262 ods. 1, § 255 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXX a v rovnaký deň uzavreli strany sporu aj dohodu o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskú

zmluvu, ktoré boli pripravené žalobcom na samostatných listinách osobitne od zmluvy o úvere. Na
základe zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni sumu vo výške 1.600,- Eur. Žalobkyňa doposiaľ neuhradila
celú istinu úveru.4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že zmluvu
o spotrebiteľskom úvere je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. V danom prípade v
zmluve absentuje údaj o adrese, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ako

aj údaj o odplate. Uviedol, že aj keď je v zmluve uvedené označenie veriteľa s uvedením údajov
podľa obchodného registra, z celého obsahu zmluvy však nie je možné zistiť, na akej adrese môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Uvedený údaj jednak vyžaduje zákon o spotrebiteľských
úveroch, pričom označenie veriteľa tak, ako je to v zmluve, je podľa názoru súdu nepostačujúce,
keďže žalovaný má pobočky po celom Slovensku, pričom aj v tomto prípade bola zmluva uzatváraná

v regionálnej pobočke, teda spotrebiteľovi bez výslovného uvedenia adresy veriteľa nie je zrejmé, kde
môžeuplatňovaťreklamáciualebosťažnosť.Pokiaľideoodplatu,uviedol,žetátobyvzmyslecitovaného
nariadenia vlády mala byť určená percentuálne, pričom má zahŕňať položky uvedené v cit. § 1 ods. 1
nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,tedaajúrokyapoplatky.Uviedol,žejezrejmé,žežalobkyňamalapodľa
zmluvy o úvere uhradiť nielen úrok, ale aj poplatok, teda odplata, ktorá má zahŕňať tieto položky, nemôže
byť 0,- Eur, pričom percentuálne vyjadrená vôbec nebola. Ak teda podstatný údaj je v zmluve uvedený

chybne, má to podľa názoru súdu rovnaké následky, akoby v zmluve ani nebol uvedený. K absencii
dátumu narodenia žalobkyne uviedol, že aj keď tento údaj v zmluve skutočne chýba, žalobkyňa je v
zmluve nespochybniteľne vymedzená ostatnými údajmi, preto bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pre
absenciu tohto údaju pri uvedení rodného čísla sa súdu javilo už príliš formalistické. Pokiaľ ide o určenie
neplatnosti zmlúv uvádzaných v petite žaloby, súd po ich preskúmaní nezistil, že by tieto obsahovali

neprijateľné podmienky, teda tieto nemôžu byť neplatné pre ich neprijateľnosť. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, žalobu v prevyšujúcej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a
rozhodcovskej zmluvy za neplatné zamietol.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia troch právnych

skutočností, úspešná bola pri určení jednej z nich, teda jej úspech vo vzťahu k celému predmetu konania
bol 33,33%, pri ostatných dvoch bola neúspešná, teda v tejto časti v rozsahu 66,66% bol úspešný
žalovaný. Po započítaní úspechu a neúspechu strán konania bol žalovaný úspešný v 33,33%, a v
tomto rozsahu má právo na náhradu trov konania voči žalobkyni. O výške trov bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výrokom I. a III.. Odvolanie
právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“). Mal za to, že v predmetnom prípade nedošlo k naplneniu dôvodov uvedených v § 11 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda zmluvu o spotrebiteľskom úvere nemožno považovať za

bezúročnú a bez poplatkov. Uviedol, že žalobkyňa nesie dôkazné bremeno a jej úlohou je preukázať v
čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod
prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. K poplatku
za expresné spracovanie úveru vo výške 100,- Eur uviedol, že Národná banka Slovenska na svojom
webovom sídle zverejnila zoznam poplatkov, ktoré sa do výpočtu RPMN nezahŕňajú. Vzhľadom na

uvedené je RPMN uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere správna, nakoľko sa poplatok za expresné
spracovanie úveru do výpočtu RPMN nezahŕňa. Uviedol, že je toho názoru, že úrok nie je odplatou
pri poskytovaní peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s
vrátením peňažných prostriedkov a výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s
nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN, ako aj uvedenie priemernej ročnej

RPMN. K tvrdeniu ohľadne absencie zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to adresy
na podanie reklamácie poukázal na adresu sídla, ktorú uviedol v hlavičke predmetnej zmluvy. Navrhol,
aby súd druhej inštancie napadnutý rozsudok vo výroku I. a III. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho
konania.

7. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje vo
všetkých stránkach za správne. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby krajský súd potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vo výroku ako vecne správny.

8. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, protiktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej

tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie
predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací
súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní

jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre

rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje
aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný
postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať

návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné
na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom
reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v
ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného
procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

13. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd má
za to, že nedošlo k naplneniu tejto odvolacej námietky.

14. Súd prvej inštancie posúdil predmetný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ako vzťah

spotrebiteľský, a ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že tento vzťah je vzťahom
spotrebiteľským v zmysle právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa. Úverová zmluva
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde
žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.15. V predmetnom prípade súd prvej inštancie vyhlásil uzatvorenú úverovú zmluvu za bezúročnú a
bez poplatkov z dôvodu, že táto neobsahovala údaj o adrese na ktorej môže žalobkyňa ako spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu a údaj o percentuálnom určení odplaty, s čím však žalovaný v podanom odvolaní

nesúhlasil a mal za to, že v zmluve neabsentujú žiadne náležitosti, ktoré by spôsobili jej bezúročnosť
a bezpoplatkovosť, pričom poukázal na RPMN, výšku odplaty a hlavičku predmetnej zmluvy, kde bola
uvedená adresa jeho sídla. Odvolací súd sa preto s poukazom na odvolanie žalovaného zaoberal
otázkou, či súd prvej inštancie správne dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru.

16. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy v § 9 ods. 2 presne
definoval, aké ďalšie náležitosti musí obsahovať spotrebiteľská zmluva. V § 9 ods. 2 písm. j) uvedený
zákon definoval, že jednou z takýchto povinných náležitostí je aj uvedenie odplaty podľa osobitných
predpisov, pričom pri uvedenej povinnej náležitosti sa v zákone nachádzal odkaz, a to na ust. § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka a § 1 a § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“). V zmysle uvedených ustanovení
nariadenia vlády, možno vyvodiť, že odplatu tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo
iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím
alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov, pričom zároveň v § 1 ods. 2 nariadenia vlády
je uvedené, že táto odplata sa má vyjadriť v percentuálnom znení. Na základe uvedeného tak možno

konštatovať, že aj poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100,- Eur predstavuje údaj, ktorý
možno subsumovať pod pojem odplata podľa osobitných predpisov, a ktorý mal byť tak zohľadnený pri
vyjadrení percentuálnej výšky odplaty poskytnutého úveru priamo v spotrebiteľskej úverovej zmluve.

17. Odvolací súd naviac dáva do pozornosti, že z obsahu uzatvorenej zmluvy (č.l. 4 a nasl.) vyplýva, že v

zmluvebolsíceslovneačíselneuvedenýpoplatokzaexpresnéspracovanieúveru,ktorývzmyslevyššie
uvedeného tvorí jednu zo zložiek odplaty, taktiež bola uvedená aj výška úroku 33% ročne z poskytnutého
úveru, avšak v bode 2. zmluvy, ktorá uvádzala údaj o odplate pri poskytnutí peňažných prostriedkov
bolo uvedené, že táto je vo výške 0,- Eur, čo však nebolo správne. Ak do odplaty za poskytnutie
úveru zahrnieme len úrok vo výške 33% a poplatok vo výške 100,- Eur, nemožno dospieť k záveru,

že odplata za poskytnutie úveru je 0,- Eur. Takto uvedený údaj v úverovej spotrebiteľskej zmluve bol
nesprávny, naviac ako uvádza nariadenie vlády, takýto údaj mal byť uvedený v percentuálnom vyjadrení.
Z uvedeného teda vyplýva, že údaj o odplate pri poskytnutí peňažných prostriedkov bol v zmluve
uvedený, avšak v nesprávnej výške a nesprávnym spôsobom, čo má aj podľa názoru odvolacieho
súdu za následok nesplnenie zákonom stanovenej náležitosti, a to uvedenia odplaty podľa osobitných

predpisov v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia
zmluvy.

18. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy upravoval v § 11 následky
porušenia povinností, ktorými boli bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, pričom v §

11 ods. 1 písm. b) takéto následky spojil aj s absenciou uvedenia údaju o odplate podľa osobitných
predpisov (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy),
z čoho vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru.

19. Vo vzťahu k absencii uvedenia údaja o adrese, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť odvolací súd uvádza, že sa touto skutočnosťou ďalej nezaoberal, nakoľko absencia uvedenia
údaja, resp. nesprávneho uvedenia údaja podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase uzatvorenia zmluvy mala za následok bezúročnsoť a bezpoplatkovosť poskytnutého
úveru, preto nie je potrebné zaoberať sa prípadnou absenciou ďalšieho údaja, ktorý by mohol mať v

konečnom dôsledku rovnaké právne následky.

20. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.22.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§262ods.
1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).