Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. november 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/324/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114229352
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8114229352.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobkyne: Katarína Pischel

- REPROMA, miesto podnikania Bardejovská 2068/76, 080 06 Ľubotice, IČO: 35 274 158, zastúpenej
JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou, Krížna 14, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému:
Tomáš Rencz - crafty.sk, miesto podnikania Volgogradská 4796/90, 080 01 Prešov, IČO: 43 072 160,
zastúpenému JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou, Kuzmányho 57, 040 01 Košice, o zaplatenie
sumy 3.639,30 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.
II. Priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 4.11.2014, doručenou tunajšiemu súdu elektronicky dňa 5.11.2014,

žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 3.639,30 eura a 9,15 % ročný
úrok z omeškania zo sumy 3.639,30 eura od 15.7.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania,
z dôvodu nezaplatenia kúpnych cien za dodaný tovar.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tak, že žalobkyňa dodala žalovanému v mesiaci jún 2014 tovar,
v celkovej hodnote 3.639,30 eura. Žalobkyňa tovar riadne dodala žalovanému a žalovaný tovar riadne
prevzal, na základe čoho žalobkyňa vydala žalovanému dodací list VPF 14053. Na základe žalobkyňou

riadne dodaného a žalovaným riadne prevzatého tovaru, žalobkyňa vystavila žalovanému faktúru č.
140666 vo výške 3.639,30 eura so splatnosťou dňa 14.7.2014. Uvedená faktúra bola žalovanému
zaslaná aj doporučenou poštovou zásielkou do vlastných rúk, pričom žalovaný túto prevzal avšak
faktúru neuhradil. Žalobkyňa poslala žalovanému dňa 8.10.2014 výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú
žalovaný prevzal dňa 24.10.2014. Napriek uvedenej výzve žalovaný do dnešného dňa faktúru riadne
nezaplatil, a to ani čiastočne. Celková dlžná suma, ktorú žalobkyňa eviduje voči žalovanému na základe
vyššie uvedenej faktúry predstavuje sumu 3.639,30 eura. Žalobkyňa a žalovaný si nedohodli zmluvné

úroky z omeškania, pre prípad omeškania dlžníka so splnením peňažného záväzku.

3. Okresný súd Prešov vydal dňa 24.4.2015 platobný rozkaz č. k. 8Rob/761/2014-25, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 3.639,30 eura s príslušenstvom v prospech žalobkyne. Voči
vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením v dôsledku čoho bol tento
zo zákona v celom rozsahu zrušený. V odpore zo dňa 20.5.2015 voči vydanému platobnému rozkazu
žalovaný, okrem iného uviedol, že žalobkyňa si svojim návrhom zo dňa 4.11.2014 uplatňuje voči

nemu nárok na zaplatenie 3.639,30 eura s príslušenstvom titulom zaplatenia faktúry č.140666, splatnej
14.7.2014, za tovar podľa dodacieho listu VPF 14053. Od žalobkyne mu nebola doručená faktúra na
zaplatenie predmetného tovaru.4. Právna zástupkyňa žalobkyne vo svojom vyjadrení zo dňa 11.5.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu
doručené dňa 12.5.2016, uviedla, že má za to, že žalovaný v podanom odpore tento vecne neodôvodnil,
pretože nenamietol záväzkový vzťah medzi ním a žalobkyňou, samotné dodanie tovaru a nenamietol

ani povinnosť za dodaný tovar zaplatiť. Nesporil teda pohľadávku čo do dôvodu a výšky, sporil len
doručenie faktúry, pričom táto bola doručená spôsobom obvyklým medzi účastníkmi konania a následne
aj doručená poštou.

5. Na pojednávaní konanom dňa 16.3.2017 žalovaná uviedla, že žalovaný je jej bývalý manžel. Obidvaja

mali samostatné firmy, ona prevádzkovala e-shop. Na svoju firmu nakupovala tovar a tento ďalej
predávala internetovým zákazníkom. V čase, keď bola na materskej dovolenke, žalovaný nepriamo
viedol ten internetový obchod. Najprv tak že bez jej vedomia a neskôr jej to povedal, to robil tak, že tovar
nakupoval na jej firmu, ale predával ho internetovým zákazníkom tak, že tí už platili za tovar jemu. Zmenil
nawebe,nainternetovejstránke,fakturačnéúdaje,daltamfakturačnéúdajesvojejfirmy.Muselmaťvšak
zúčtovaný ten tovar, ktorý bol nakúpený na jej firmu, preto on sám v jej mene vystavil faktúry na seba.

On to teda zrealizoval tak, že firma žalobkyne vystavila za ten tovar faktúry žalovanému. Išlo teda o ten
tovar, ktorý nakúpila firma žalobkyne, ale za ten tovar už internetový zákazníci zaplatili firme žalovaného.
Žalovaný to tak mohol urobiť, lebo bol majiteľom domény, webovej stránky. Tieto obchody sa tak
zrealizovali v období od 1.4.2014 do 30.6.2014. Žalobkyňa ďalej uviedla, že to vystavovanie faktúr, ako
bolopopísanévyššie,bolovobdobíod1.4.2014do17.5.2014.Bolovystavenýchdokopy 7faktúr.Prvých

6 v období od 1.4.2014 do 17.5.2014. Tie všetky vystavil žalovaný v jej mene na seba a potom bola ešte
jedna. To už bolo zrealizované tak, že žalovaný dal jej zamestnankyni súpis predaného tovaru, ktorý bol
predaný v období od 15.5.2014 do 30.6.2014, jej zamestnankyňa na základe toho vyhotovila dodací list.
Ten dodací list bol robený tak, že tam boli uvedené ceny tovaru v nákupných cenách a potom následne
na základe takto vystaveného dodacieho listu ona vystavila faktúru. Aj v tých ostatných 6 prípadoch boli

vystavené dodacie listy, ako bolo uvedené, boli vystavené aj faktúry, ale to všetko zrealizoval žalovaný.
Tie faktúry aj boli uhradené. Neuhradenou zostala tá posledná siedma faktúra, ktorá bola vystavená ňou.
Tomu predchádzalo spracovanie dodacieho listu jej zamestnankyňou, ktorá ho spracovala na základe
súpisu predaného tovaru, ktorý jej poskytol žalovaný. Tú poslednú siedmu faktúru, ktorá je predmetom
tohto konania, nechala žalovanému na stole, to vie potvrdiť ich spoločná účtovníčka, že tak vlastne

fungovali a takto si nechávali v kancelárii na stole doklady. Keď sa nič nedialo, tak tú siedmu faktúru,
ktorá súvisí s predmetom tohto konania, zaslala poštou žalovanému dňa 30.7.2014 do vlastných rúk.
Fotokópia toho je aj v spise, bola doručovaná e-mailom právnou zástupkyňou žalobkyne počas tohto
konania. Právna zástupkyňa žalobkyne zasielala žalovanému aj výzvu na zaplatenie, pričom podací
lístok a podpísaná poštová doručenka sú vo fotokópii súčasťou súdneho spisu. Žalobkyňa tiež uviedla,

že onaprevádzkovalaajkamennýobchodaje-shop,ajkeďvlastníkomdomény,kdebol prevádzkovaný
e-shop, bol manžel, lebo on bol v tých veciach zbehlý, ale celá tá právna zodpovednosť bola na jej
pleciach, lebo na ňu boli tie firmy. Žalovanému bolo riadne zaplatené za správu toho e-shopu. Táto
situácia sa zmenila od 1.4.2014, kedy žalovaný zmenil fakturačné údaje. Žalobkyňa na doplnenie
uvádza, že za predmetnú faktúru, ktorá súvisí s predmetom tohto konania, teda na faktúru č. 140666

odviedla aj daň z pridanej hodnoty, zaúčtovala ju vo svojom účtovníctve. Vzhľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti má za to, že jej žaloba je dôvodná a žiada, aby jej súd v celom rozsahu vyhovel.

6. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 16.3.2017 uviedla, že účastníci
konania boli manželia a podnikali tak, že žalobkyňa mala firmu, ktorá prevádzkovala kamenný obchod,

kdepredávalatovarakeďbolzáujemajmedziinternetovýmizákazníkmi,taktensapredávalceze-shop,
ktorý prevádzkoval žalovaný. Išlo vlastne o rodinnú firmu, takto fungovali obidve sporové strany, až kým
sa medzi nimi nenarušili vzťahy. Nie je teda zrejmé, či ten tovar, ktorý súvisí s predmetom tohto konania,
či išlo o platený tovar, alebo či to neprebehlo len v rámci účtovných operácií. V minulosti dochádzalo
k presunu tovaru medzi kamenným obchodnom a e-shopom podľa toho, kde sa predal a nevie, či ten

tovar bol platený, kým bol platený, alebo či to boli len nejaké účtovné operácie. Pokiaľ ide o nároky, ktoré
sú predmetom tohto konania, ako kúpna cena za tovar, ktorý mala žalobkyňa dodať žalovanému, tak
k tomu sa nevie vyjadriť, keďže žalovanému doposiaľ neboli dodané, doručené dodacie listy, faktúra,
ktorou bola vyúčtovaná kúpna cena za nejaký tovar, čiže žalovaný sa vôbec nevie vyjadriť, o aký tovar
ide, aký tovar mu mal byť dodaný a či mu bol dodaný a vôbec sa nevie k tomu vyjadriť. V minulosti

prebehlo viacero obchodov medzi kamenným obchodom a e-shopom, takže žalovaný sa nevie vyjadriť,
o aký konkrétny tovar ide.7. Právna zástupkyňa žalobkyne vo svojom vyjadrení zo dňa 30.3.2017, ktoré bolo tunajšiemu
súdu doručené dňa 3.4.2017 uviedla, že predmetná faktúra spolu s dodacím listom bola doručovaná
žalovanému prostredníctvom pošty, a to listovou zásielkou dňa 30.7.2014. Žalovaný túto zásielku riadne

prevzal (v prílohe zaslala súdu podací lístok pošty, ktorým bola zásielka žalovanému zaslaná). Z
predmetnej faktúry žalobkyňa riadne odviedla aj daň z pridanej hodnoty a má ju riadne evidovanú vo
svojom účtovníctve. Keďže žalovanému bola faktúra aj dodací list riadne doručená a tieto žiadnym
spôsobom nerozporoval a faktúru neuhradil, bola mu právnou zástupkyňou žalobkyne zasielaná
výzva na úhradu pohľadávky, a to listom zo dňa 8.10.2014, ktorú žalovaný riadne prevzal dňa

24.10.2014. Na túto písomnú výzvu žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Žalovaný v podanom
odpore nenamietol záväzkový vzťah medzi ním a žalobkyňou, samotné dodanie tovaru a nenamietol
ani povinnosť za dodaný tovar zaplatiť. Nesporil teda pohľadávku čo do dôvodu a výšky, sporil len
doručenie faktúry, pričom táto bola doručená spôsobom obvyklým medzi účastníkmi konania a následne
aj doručená poštou. Právna zástupkyňa žalobkyne ďalej uviedla, že účastníci konania podnikali v
obdobnom predmete podnikania približne od roku 2007, kedy začal fungovať internetový obchod

prostredníctvom domény www.repromakreativ.sk . Majiteľom domény
bol žalovaný, avšak všetka činnosť, ktorá sa smerom k tretím osobám vyvíjala prostredníctvom
internetového obchodu bola realizovaná žalobkyňou a žalobkyňa vystavovala faktúry zákazníkom,
pričom aj tovar, ktorý bol predávaný prostredníctvom internetového obchodu bol vlastníctvom žalobkyne,
ktorá nakupovala rovnako v rámci svojho predmetu podnikania od dodávateľov. Medzi účastníkmi

konania boli následne fakturované tovary a služby podľa aktuálneho stavu.

8. V tomto režime fungovali účastníci konania až do 1.4.2014, kedy žalovaný bez predchádzajúceho
upozornenia zmenil ako majiteľ domény fakturačné údaje v internetovom obchodne z žalovanej na
žalobcu. Nastal tak stav, že zákazníci si naďalej objednávali tovar od žalovanej, ale hradili ho

žalovanému. Tento stav trval do cca polovice júla 2014, kedy žalovaný opäť bez predchádzajúceho
súhlasu žalobkyne a bez akéhokoľvek oznámenia v noci zobral tovar z predajne žalobkyne v celkovej
hodnote cca 20.000 eur a elektronický vedený skladový systém žalobkyne, čo následne zásadne
skomplikovaloďalšiefungovaniepodnikaniažalobkyne.Vzájomnévyrovnaniemedziúčastníkmikonania
prebiehalo tak, že žalovaný spravil súpis predaného tovaru prostredníctvom internetového obchodu

(export dát predaného tovaru), ktorý slúžil následne medzi účastníkmi konania ako podklad k
vzájomnémuvyrovnaniupohľadávokzapredanýtovar.Keďžežalobcadefactopredávaltovaržalovanej,
ktorý mala riadne účtovne evidovaný na sklade. Zoznam tovaru, ktorý bol predaný prostredníctvom
internetového obchodu bol podkladom na vystavenie faktúry a dodacieho listu pre žalovaného.
Štandardne, keďže účastníci konania podnikali síce každý na základe vlastného živnostenského

oprávnenia, ale spoločne a v jednom priestore, takže si vzájomne nepodpisovali prevzatie faktúr
a dodacích listov. Posledný súpis predaného tovaru z internetového obchodu vystavoval žalovaný
a žalobkyňa mu na tomto základe vystavila faktúru a dodací list, ktorá je predmetom súdneho
konania. Zároveň právna zástupkyňa žalobkyne súdu v prílohe zaslala podklady, ktoré podľa jej názoru
preukazujú tvrdenia žalobkyne o spôsobe fungovania a vzájomnej fakturácie medzi účastníkmi konania,

konkrétne v prílohe zaslala 1. Prehľad faktúr, ktoré žalobkyňa eviduje v účtovníctve od žalovaného za
rok 2012, 2. Prehľad faktúr, ktoré žalobkyňa eviduje v účtovníctve od žalovaného za rok 2013, 3. Prehľad
faktúr, ktoré žalobkyňa eviduje v účtovníctve od žalovaného za rok 2014, 4. Faktúru č. 140649-vystavenú
žalobkyňou žalovanému dňa 11.4.2014 a dodací list k uvedenej faktúre č. 14026, 5. Faktúru č. 140653-
vystavenú žalobkyňou žalovanému dňa 17.4.2014 a dodací list k uvedenej faktúre č. 14034, 6. Faktúru

č. 140654-vystavenú žalobkyňou žalovanému dňa 17.4.2014 a dodací list k uvedenej faktúre č. 14036,
7. Faktúru č. 140656-vystavenú žalobkyňou žalovanému dňa 9.5.2014 a dodací list k uvedenej faktúre
č. 14040, 8. Faktúru č. 140658-vystavenú žalobkyňou žalovanému dňa 9.5.2014 a dodací list k uvedenej
faktúre č. 14042 a 9. Faktúru č. 140664 - vystavenú žalobkyňou žalovanému dňa 9.5.2014 a dodací
list k uvedenej faktúre č. 14047.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.5.2017 uviedol, že namieta existenciu záväzkového vzťahu
medzi ním a žalobkyňou, v zmysle ňou predloženej faktúry č. 140666, s dátumom vyhotovenia dňa
30.6.2014, dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 30.6.2014, so splatnosťou najneskôr dňa 14.7.2014,
na sumu 3.639,30 eura, v spojení s dodacím listom VPF 14053, predloženým k tejto faktúre, ktoré listiny

mu mali byť doručené v listovej zásielke, o ktorej predložila podací lístok Slovenskej pošty a.s., zo
dňa odoslania 30.7.2014, na meno odosielateľa K. Rencz, Bardejovská 76, Prešov a meno adresáta
Tomáš Rencz, Volgogradská 90, Prešov, ako aj návratku doručenky doporučenej zásielky (s ťažko
čitateľným dátumom dňa uloženia zásielky, a neokopírovaným celým dátumom prevzatia písomnosti,rok 2014), na meno odosielateľa Katarína Rencz, Bardejovská 76, Prešov a meno adresáta Tomáš
Rencz, Volgogradská 90, Prešov. Predmetné listiny a to dokumenty označené ako faktúra a dodací
list, sú účelovo vyprodukované so zámerom uplatnenia si neexistujúceho nároku voči nemu, a ich

odoslaniu nekorešponduje ani predložený podací lístok Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 30.7.2014, a
ani predložená návratka doručenky. Žalovaný ďalej poukázal na to, že účastníkmi tohto konania sú
fyzické osoby - podnikatelia, a to žalobkyňa, pod obchodným menom Katarína Rencz - REPROMA,
Bardejovská 76, Prešov a žalovaný pod obchodným menom Mgr. Tomáš Rencz - RPS, Bardejovská 76,
Prešov, ktorých takéto označenie bolo úradne evidované ku dňu dátumov uvedených v posudzovaných

dokumentoch (faktúra a dodací list), a tiež k dátumu na podacom lístku, dňa 30.7.2014. Nie je
teda pravdou, tvrdenie žalobkyne, na pojednávaní, dňa 16.3.2017, že ku dňu 1.4.2014 zmenil (tieto)
fakturačné údaje. Označenie účastníkov doručovanej listovej zásielky je však na mená fyzických osôb
- občanov, a to Katarína Rencz, Bardejovská 76, Prešov a Tomáš Rencz, Volgogradská 90, Prešov.
Označenie účastníkov doručovanej listovej zásielky nekorešponduje s označením účastníkov tohto
konania, a teda nekorešponduje s označením obchodného mena účastníkov na faktúre a dodacom

liste. Na viac, u žalovaného nekorešponduje ani označenie adresy sídla fyzickej osoby - podnikateľa,
ktoré sídlo nebolo v danom čase evidované v znení údaja na podacom lístku, ako Volgogradská 90,
Prešov, ale Bardejovská 76, Prešov. Na margo žalovaný uviedol, že medzi účastníkmi tohto konania,
ako fyzickými osobami - občanmi, boli v danom čase vedené konania o rozvod manželstva a úpravu
rodičovských práv a povinností, vrátane mimosúdnej komunikácie, a predmetný podací lístok, ako aj

návratka doručenky - vychádzajúc z označenia odosielateľa a adresáta, sa evidentne týka súkromnej
korešpondencie, nie záležitosti fyzických osôb - podnikateľov. Je to žalobkyňa, ktorá je povinná predložiť
dôkaz o doručení, poťažne o zaslaní posudzovaných dokumentov, čo týmto podacím lístkom a ani
návratkou doručenky nepreukázala. Z uvedených podkladov sa nedá nijako vyvodiť obsah odoslanej
zásielky, avšak pre vyššie namietanú okolnosť, je pre účely tohto konania podstatné už to, že zásielka

nebola doručovaná odosielateľom a adresátovi v zmysle označenia účastníkov z posudzovanej faktúry
a dodacieho listu. Ďalším dôkazom o účelovom tvrdení žalobkyne je skutočnosť, že dátum splatnosti
faktúry je dňa 14.7.2014, pričom listová zásielka (podľa tvrdenia žalobkyne s touto faktúrou) je odoslaná
dňa 30.7.2014. Je nelogické, aby za riadnych okolností bola žalobkyňa určila lehotu splatnosti skôr, a
to dokonca 2 týždne, než vôbec odoslala faktúru. Takto doručená faktúra s dátumom splatnosti už pred

jej odoslaním, je z účtovného hľadiska nekorektná. Uvedené poukazuje na to, že žalobkyňa predkladá
vyfabulované dokumenty.

10. Žalovaný ďalej poukázal na to, že na predloženom dodacom liste absentuje jeho podpis, ako
preberajúceho. To preto, že tento tovar dňa 30.6.2014 neprevzal, a ani prevziať nemohol, a to už aj

z objektívnych príčin. Dňa 30.6.2014 nebol vôbec v práci, nakoľko toho dňa mal v starostlivosti ich,
v tom čase 2,5 ročnú dcéru Stellu, pri ktorej bol v permanentnej prítomnosti, a to od 26.6.2014 do
2.7.2014. Na upresnenie žalovaný uviedol, že dodanie a prevzatie tovaru v objeme podľa predloženého
dodacieho listu by vyžadovalo čas dvoch dní, v riadnom 8 hodinovom pracovnom rozvrhu. Keďže
uvedeného dňa predmetný tovar neprevzal a daňová povinnosť pri dodaní tovaru vzniká dňom dodania

tovaru, žalobkyni nemohla (fiktívneho) dňa 30.6.2014 vzniknúť daňová povinnosť. Ide teda o fiktívny
údaj, vyprodukovaný pre účely tohto konania, ktorý je však už vzhľadom na vyššie uvedené objektívne
okolnosti, právne irelevantný. Tiež na základe toho, ale nielen kvôli tomu, je pre účely tohto konania
irelevantné potvrdenie daňového úradu o tom, že žalobkyňa nemá nedoplatky na DPH (nakoľko na
túto okolnosť môže mať vplyv viacero faktorov), kde uvedené nepotvrdzuje opodstatnenie žalovaného

nároku. Žalobkyňa tvrdí, že základom pre vystavenie posudzovanej faktúry a dodacieho listu mal byť ním
vyhotovený zoznam tovaru, ktorý prevzala do údajov vo faktúre a dodacom liste. Uvedené je však lož, o
čom svedčí aj tá skutočnosť, že žalobkyňa žiaden takýto zoznam, ako dôkaz nepredložila. Žalobkyňa vo
svojom vyjadrení poukazuje tiež na tú skutočnosť, že počas manželstva a vedenia spoločnej domácnosti
pracovne spolu fingovali ako dva podnikateľské subjekty, k čomu predložila prehľady faktúr z r. 2012,

2013 a 2014. Uvedené nepopiera, avšak tvrdí, že takto už nefungovali v dobe podľa posudzovaných
dokumentov, ktoré sú už len účelovo vyprodukované, podľa vzoru v zmysle predchádzajúcej spolupráce.
Žalobkyňa predložila do konania podanie na daňový úrad Prešov, zo dňa 8.9.2014, kde oznamuje, že
vo veci odcudzenia jej skladového softvéru a ostatných dokumentov, podala na neznámeho páchateľa
trestné oznámenie, aj keď jeho identitu pozná, ktorý spis sa v tom čase nachádzal v postupe riešenia

na Okresnej prokuratúre v Prešove. Týmto neznámym páchateľom mal byť on, pričom konanie bolo
zastavené, pretože podozrenie sa voči nemu nepotvrdilo.11. Na pojednávaní konanom dňa 22.6.2017 právny zástupca žalobkyne, okrem iného uviedol, že pokiaľ
ide o tú obranu žalovaného, že nemohol vtedy v deň, keď malo nastať to zdaniteľné plnenie, prevziať
predmetnýtovar,takžalobkyňasavyjadrilaktýmskutkovýmokolnostiamtohodanéhoprípaduauviedla,

že vlastne ten tovaru už fakticky žalovaný mal od žalobkyne skôr, predával tovar, ktorý patril žalobkyni,
až následne takouto prefakturáciou dochádzalo k jeho zaplateniu, t.j. k zaplateniu tovaru, ktorý už bol
odovzdaný zo strany žalobkyne žalovanému skôr. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti
považuje strana žalobkyne všetky skutočnosti uvádzané v poslednom vyjadrení za účelové, ako účelovú
obranu.

12. Z. vo svojom čestnom vyhlásení zo dňa 9.10.2017, ktoré bolo predložené súdu, okrem iného uviedla,
že spor medzi Katarínou Pischel a Tomášom Renczom z roku 2014 je jej známy. Spoločne podnikali
v obchode s kreatívnymi predmetmi a podobným tovarom, ku ktorému prevádzkovali aj internetový
obchod repromakreativ.sk (e-shop). Keďže pracuje v Reprome od roku 2012, oboch z toho dôvodu
pozná. Technickú časť prevádzky internetového obchodu mal na starosti pán Rencz, pretože sa vyznal

v technických - IT veciach. Ona však mala prístup do tohto internetového obchodu, videla objednávky a
tieto vybavovala. Niekedy na jar 2014 zistili, že boli zmenené fakturačné údaje na internetovej stránke
a boli tam údaje pána Rencza. Pôvodné údaje boli pani Pischel. Pani Pischel sa s pánom Rencz o tom
bavili a pokiaľ vie dohodli sa tak, že si objednávky budú následne medzi sebou fakturovať, aby im to
účtovne sedelo. Internetový obchod v tom čase fungoval tak, že sa normálne realizovali objednávky od

zákazníkov, tovar aj osobne balila a posielala zákazníkom. Tovar sa týmto spôsobom reálne predával,
ale platby od zákazníkov chodili pánovi Rencz na jeho firemný účet, aj keď to bol tovar pani Pischel. Pán
Rencz im potom dával zoznam tovaru, ktorý sa predal cez e-shop, lebo len on mal prístup do príslušného
systému. Na základe tohto zoznamu sa robili dodacie listy ako podklady k faktúram. Niektoré dodacie
listy robila aj ona osobne. Na ich základe potom sám pán Rencz vystavil v ich fakturačnom programe

faktúru za predaný tovar. Alebo pani Pischel vystavila faktúru a nechala ju pánovi Renczovi na stole.
Nevie koľko presne bolo takto vystavených faktúr, vie že jedna z nich nebola zaplatená a tým vznikol
medzi nimi spor.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23.10.2017, okrem iného uviedol, že žalobkyňa doposiaľ

nepreukázala jednak doručenie predmetnej faktúry a dodacieho listu, ani najmä prevzatie predmetného
tovaru, ktorý dodací list nie je ním podpísaný, a v deň, ktorý je uvedený, ako prevzatie tovaru, nebol ani
na pracovisku. Žalobkyňa nakoniec na poslednom pojednávaní potvrdila, že v tento deň tovar neprevzal.
Následne nevedela nijako preukázať ním učinené prevzatie predmetného tovaru. Za týmto účelom
navrhla vypočuť ako svedkyňu p. Veroniku Mazurovú. Vychádzajúc z Čestného vyhlásenia p. Veroniky

Mazurovej, zo dňa 9.10.2017, je zrejme, že menovaná sa nechce a nevie vyjadriť k otázke prevzatia
predmetného tovaru. Jej vyjadrenie je všeobecného charakteru a právne irelevantné pre účely tohto
konania.

14. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 24.10.2017 v rámci záverečnej reči,

okrem iného uviedol, že žalobkyňa v roku 2014 predávala svoj tovar prostredníctvom internetového
obchodusvojimzákazníkom.Zákazníksitovarobjednal,žalobkyňavybavilaobjednávkuatovarodoslala
zákazníkovi. Zákazník za tovar platil priamo žalobkyni, a to spôsobom, ktorý si zvolil v objednávke.
Tento proces sa na jar roku 2014 zmenil, pretože žalovaný nahradil na webovej stránke internetového
obchodu fakturačné údaje žalobkyne svojimi. Táto zmena spôsobila, že zákazníci si síce objednávali

tovar žalobkyne, a tento im aj bol z jej strany doručený, avšak za tento tovaru už neplatili žalobkyni
ale žalovanému. Žalovaný tak bol ten, kto získal finančný prospech zo zrealizovaných objednávok
na úkor žalobkyne. Keď tieto skutočnosti žalobkyňa zistila, oslovila žalovaného so zámerom riešenia
vzniknutej situácie. Dohodli sa, že žalovaný bude priebežne poskytovať žalobkyni zoznam predaného
tovaru a žalobkyňa bude žalovanému na základe tohto zoznamu vystavovať faktúry za tento tovar.

Týmto spôsobom malo byť zabezpečené to, že žalobkyňa získa od žalovaného plnenie zodpovedajúce
veľkoobchodnej hodnote predaného tovaru a žalovaný od žalobkyne formálne kúpi tovar, za ktorý
už získal plnenie od zákazníkov. Toto riešenie a najmä jeho forma, je síce neštandardné, avšak
strany podľa neho postupovali a zaviedli medzi sebou v tomto smere obchodnú prax. Strany sporu
uvedeným spôsobom postupovali a žalobkyňa vystavila žalovanému nasledovné faktúry, ktoré súdu

priebežne predložili spolu s príslušnými dodacími listinami. Jedná sa o 7 faktúr, ktoré sú priložené
do súdneho spisu. Žalovaný prvých šesť faktúr uhradil, avšak poslednú siedmu faktúru už neuhradil
a práve plnenia, ktoré pokrýva táto faktúra, sa domáha žalobkyňa od žalovaného v tomto súdnom
konaní.Právnyzástupcažalobkynepoukázalnato,žepodľavyjadreniaprávnejzástupkynežalovaného,ktoré odznelo na poslednom pojednávaní, táto nepopiera spoluprácu medzi účastníkmi v minulosti.
Vzhľadom na kontext, v ktorom toto vyjadrenie odznelo, má právny zástupca žalobkyne za to, že
právna zástupkyňa žalovaného mala „spoluprácu v minulosti“ na mysli prax medzi stranami sporu,

na základe ktorej bolo vystavených prvých šesť faktúr a ktoré boli zo strany žalovaného aj zaplatené.
Týmto vyjadrením právna zástupkyňa de facto potvrdila ich tvrdenia o zmene fakturačných údajov a
o vzniku následnej praxi medzi stranami sporu, na základe ktorej bolo vydaných prvých šesť faktúr a
podľa ich názoru aj sporná siedma. Dôvod, pre ktorý táto posledná faktúra nebola uhradená, podľa ich
názoru spočíva v zhoršených vzťahoch medzi stranami sporu, ktoré vyústili do rozvodu ich manželstva.

Návrh na rozvod manželstva účastníkov konania a úpravu práv a povinnosti k ich maloletej dcére na
čas po rozvode manželstva bol podaný na Okresnom súde Prešov dňa 20.5.2014. Tento dátum právny
zástupca žalobkyne uviedol, že v podstate pár dní na to, bola vydaná tá faktúra, ktorá nebola zaplatená.
Kľúčové tvrdenia týkajúce sa okolnosti vzniku záväzku žalovaného ako tvrdenia právnych zástupcov
súdupreukazovali: 1.)predloženímspornejfaktúryapríslušnéhododacieholistuzaúčelompreukázania
povinnosti žalovaného plniť, 2.) predložením potvrdenia o úhrade DPH za obdobie jún 2014 za

účelom preukázania, že sporná faktúra bola skutočne vydaná, 3.predložením šiestich predchádzajúcich
faktúr a príslušných dodacích listoch za účelom preukázania obchodnej praxe medzi stranami sporu,
ktorá vznikla po zmene fakturačných údajov, 4.) výsluchom žalobkyne za účelom presnejšieho opisu
skutkového stavu a jeho preukázania a nakoniec 5.) predložením čestného vyhlásenia pani Z.j
za účelom preukázania rozhodujúcich skutkových okolností. Obrana právnej zástupkyne žalovaného

spočívala v niekoľkých tvrdeniach, ktoré však nepreukazovala žiadnou listinou a dokonca ani výsluchom
samotného žalovaného. Z jej strany bola namietnutá samotná existencia záväzkového stavu, vzťahu
medzi stranami sporu, pričom uviedla, že faktúra bola účelovo vyprodukovaná. Túto neexistenciu a
účelovosť však odôvodnila poukazovaním na odlišnú adresu žalovaného uvedenú na podacom lístku
oproti adrese miesta podnikania, poukazovaním na dátum splatnosti faktúry, ktorý je skorší ako dátum na

podacom lístku a fyzickým neprevzatím tovaru zo strany žalovaného. K týmto skutočnostiam sa vyjadrili
na minulom pojednávaní a majú za to, že tieto námietky, okrem námietky týkajúcej sa neprevzatia
tovaru, nie sú spôsobilé spochybniť nimi uvádzané tvrdenia o samotnom záväzkovom vzťahu medzi
stranami sporu, pretože sa týkajú vecí nesúvisiacich s týmto samotným záväzkovým vzťahom medzi
stranami sporu. Právna zástupkyňa žalovaného aj na poslednom pojednávaní pokračovala v namietaní

doručenia a namietaní fyzického prevzatia tovaru žalovaným a v tomto smere kládla aj otázky priamo
žalobkyni. Pri svojich námietkach však stále vychádzala z premisy, že tovar uvedený na dodacom
liste mal byť dňa 30.6.2014 žalovanému fyzicky doručený a žalovaným aj fyzicky prevzatý, pričom z
výpovedežalobkynezmarca2017,zichvyjadreniazmarca2017azichvyjadrenianapojednávanívjúni
2017, už najneskôr vtedy muselo byť právnej zástupkyni žalovaného zrejmé, že takto opísaný priebeh

dodania a prevzatia tovaru z ich strany nie je popísaný. Vyjadrenie, ktoré predložila právna zástupkyňa
žalovaného dnes, v podstate stále vychádza z tejto premisy, i keď ten priebeh dodania a prevzatia tovaru
je opísaný inak. Z tohto dôvodu nemôže byť obrana právnej zástupkyne žalovaného účinná a inú obranu
smerom k okolnostiam predchádzajúcim vydaniu spornej faktúry neuviedla. K samotnému doručeniu
faktúry právny zástupca žalobkyne zopakoval, že otázku doručenia faktúry považuje za otázku urobenia

výzvy na plnenie, t.j. určenie času plnenia. Na preukázanie druhého doručenia súdu predložili podací
lístok a na preukázanie tretej výzvy na plnenie súdu predložili doručenku podpísanú žalobcom dňa
24.10.2014, ktorou potvrdil prevzatie výzvy na zaplatenie od právneho zástupcu žalobkyne. Prvýkrát
bola faktúra doručovaná zavedeným spôsobom medzi stranami sporu - ponechaná v priestoroch
prevádzky kamenného obchodu.

15. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 24.10.2017 v rámci záverečnej reči,
okrem iného uviedol, že ide o obchodnoprávny spor. V rámci toho nič z tvrdených skutočností nebolo
súdu preukázané. Ide iba o rozsiahle slovné prednesy žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu,
avšak bez akýchkoľvek dôkazov. V prvom rade neboli preukázané doručenia, nebolo preukázané

doručenie faktúry ani dodacieho listu. Najmä však nebolo súdu preukázané prevzatie tovaru v zmysle
predloženého dodacieho listu v spojení s faktúrou. Naopak, na poslednom pojednávaní žalobkyňa sa
vyjadrila, že deň uvedený v dodacom liste, ktorý je titulom a predmetom tejto žaloby, v tento deň ani
žalovaný tovar neprevzal. Nie je zrejmé, na základe čoho potom žalobkyňa si uplatnila predmetný nárok,
pokiaľ sama poprela pravdivosť dodacieho listu, na základe ktorého žiada vyhovieť titulom predmetnej

žaloby. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že ona síce potvrdila spoluprácu účastníkov
konania v minulosti, čo je nesporné, boli manželia, fungovali v predmete činnosti, ktorý je už zrejmý,
avšak predmetný obchodný prípad práveže od počiatku popiera. Popiera ho ona, popiera ho žalovaný.
V konečnom dôsledku je to ale žalobkyňa, ktorá nič zo svojich tvrdených skutočností nepreukázala,naopak,naposlednompojednávanísamapotvrdilaobranu,žedňa30.6.2014 nebolprevzatýžalovaným
tento tovar, čo žalovaný opakovane tvrdí, potvrdila to žalobkyňa. Právny zástupca opakovane poukázal
na to, že predmetné listiny, a teda faktúra a dodací list boli žalovanému zasielané, o čom svedčia

poštové lístky, teda podací lístok a návratka. Právna zástupkyňa žalovaného opakovane uviedla, že už
ani adresát nie je žalovaným subjektom. Adresát to je súkromná osoba na úplne inej adrese, než má
žalovaný sídlo. Čiže ani nebolo vôbec komunikované ohľadne tejto faktúry so žalovaným. A žalovaným
je fyzická osoba podnikateľ. Je to žalobkyňa, ktorá nepreukázala ani jedno zo svojich tvrdení, ani v
podstate to praktizovanie obchodného vzťahu. Nepreukázala ani doručenie faktúry žalovanému, ani

doručenie dodacieho listu žalovanému a hlavne nepreukázala, že žalovaný prevzal v deň, ktorý ona
tvrdí, tovar. Naopak, sama to na poslednom pojednávaní poprela.

16. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, ako aj
oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne dodacieho listu VPF 14053,
faktúry č. 14066, výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 8.10.2014, platobného rozkazu, odporu proti

platobnému rozkazu, vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 11.5.2016, fotokópie poštovej
doručenky, vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 30.3.2017, fotokópie podacieho lístku,
potvrdenia o stave osobného účtu zo dňa 13.3.2017, kníh záväzkov firmy Katarína Rencz - REPROMA,
faktúry č. 140649, dodacieho listu VPF 14026, faktúry č. 140653, dodacieho listu VPF 14034, dodacieho
listu VPF 140, faktúry č. 140654, dodacieho listu VPF 14036, faktúry č. 140656, dodacieho listu VPF

14040, faktúry č. 140658, dodacieho listu VPF č. 14042, faktúry č. 140664, dodacieho listu VPF 14047,
písomného podania právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 19.5.2017, úradného záznamu Okresného
úradu Prešov zo dňa 26.5.2017, sobášneho listu, písomného podania právnej zástupkyne žalovaného
zo dňa 19.5.2017, písomného podania právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 11.10.2017, čestného
vyhlásenia Veroniky Mazurovej zo dňa 9.10.2017, vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného zo dňa

23.10.2017 a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

17. Žalobkyňa žalobou zo dňa 4.11.2014 žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni istinu 3.639,30 eura a 9,15 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.639,30 eura od 15.7.2014
do zaplatenia, z dôvodu nezaplatenia kúpnych cien za dodaný tovar, a to najprv na tom skutkovom

základe, že žalobkyňa dodala žalovanému v mesiaci jún 2014 tovar, v celkovej hodnote 3.639,30
eura. Žalobkyňa tovar riadne dodala žalovanému a žalovaný tovar riadne prevzal, na základe čoho
žalobkyňa vydala žalovanému dodací list VPF 14053. Na základe žalobkyňou riadne dodaného a
žalovaným riadne prevzatého tovaru, žalobkyňa vystavila žalovanému faktúru č. 140666 vo výške
3.639,30 eura so splatnosťou dňa 14.7.2014. Uvedená faktúra bola žalovanému zaslaná aj doporučenou

poštovou zásielkou do vlastných rúk, pričom žalovaný túto prevzal avšak faktúru neuhradil. Žalobkyňa
poslala žalovanému dňa 8.10.2014 výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú žalovaný prevzal dňa
24.10.2014. Napriek uvedenej výzve žalovaný do dnešného dňa faktúru riadne nezaplatil, a to ani
čiastočne. Skutkové tvrdenie žalovanej, že z jej strany malo dôjsť k riadnemu dodaniu a zo strany
žalovaného k riadnemu prevzatiu tovaru, nebolo predloženým dodacím listom (dodacím listom VPF

14053) preukázané, keďže tento dodací list vystavený žalobkyňou žalovaný nepodpísal.

18. V priebehu dokazovania rozšírila žalobkyňa svoje skutkové tvrdenia ohľadne uplatneného nároku
v tom smere, že v roku 2014 predávala svoj tovar prostredníctvom internetového obchodu svojim
zákazníkom. Zákazník si tovar objednal, žalobkyňa vybavila objednávku a tovar odoslala zákazníkovi.

Zákazník za tovar platil priamo žalobkyni, a to spôsobom, ktorý si zvolil v objednávke. Tento proces sa na
jar roku 2014 zmenil, pretože žalovaný nahradil na webovej stránke internetového obchodu fakturačné
údaje žalobkyne svojimi. Táto zmena spôsobila, že zákazníci si síce objednávali tovar žalobkyne, a
tento im aj bol z jej strany doručený, avšak za tento tovaru už neplatili žalobkyni ale žalovanému.
Žalovaný tak bol ten, kto získal finančný prospech zo zrealizovaných objednávok na úkor žalobkyne.

Keď tieto skutočnosti žalobkyňa zistila, oslovila žalovaného so zámerom riešenia vzniknutej situácie.
Dohodli sa, že žalovaný bude priebežne poskytovať žalobkyni zoznam predaného tovaru a žalobkyňa
bude žalovanému na základe tohto zoznamu vystavovať faktúry za tento tovar. Týmto spôsobom malo
byťzabezpečenéto,žežalobkyňazískaodžalovanéhoplneniezodpovedajúceveľkoobchodnejhodnote
predaného tovaru a žalovaný od žalobkyne formálne kúpi tovar, za ktorý už získal plnenie za zákazníkov.

Toto riešenie a najmä jeho forma, je síce neštandardné, avšak strany podľa neho postupovali a zaviedli
medzi sebou v tomto smere obchodnú prax. Strany sporu uvedeným spôsobom postupovali a žalobkyňa
vystavila žalovanému faktúry, ktoré súdu priebežne predložili spolu s príslušnými dodacími listinami.
Jedná sa o 7 faktúr, a to Faktúru č. 140649 zo dňa 11.4.2014 (dodací list č. 14026 k uvedenej faktúre),Faktúru č. 140653 zo dňa 17.4.2014 (dodací list č. 14034k uvedenej faktúre), Faktúru č. 140654 zo dňa
17.4.2014 (dodací list č. 14036 k uvedenej faktúre), Faktúru č. 140656 zo dňa 9.5.2014 (dodací list č.
14040kuvedenej faktúre),Faktúruč.140658zodňa9.5.2014(dodacílistč.14042 kuvedenej faktúre),

Faktúru č. 140664 zo dňa 9.5.2014 (dodací list č. 14047 k uvedenej faktúre) a Faktúru č.140666 zo dňa
30.6.2014 (dodací list č. 14053 k uvedenej faktúre). Žalovaný prvých šesť faktúr uhradil, avšak poslednú
siedmu faktúru už neuhradil a práve plnenia, ktoré pokrýva táto faktúra, sa domáhame žalobkyňa od
žalovaného v tomto súdnom konaní. Žalobkyňa mala z faktúry č. 140666 odviesť aj daň z pridanej
hodnoty a zaúčtovať ju vo svojom účtovníctve.

19. V priebehu dokazovania chcela žalobkyňa dokázať dodanie tovaru, ktorý bol pojatý do dodacieho
listu č. VPF 14053 a ktorého kúpna cena bola žalovanému vyúčtovaná Faktúrou č.140666 zo dňa
30.6.2014, aj obchodnou praxou, ktorú sporové strany medzi sebou údajne zaviedli, a to vo forme vyššie
popísanej. Ani takto sa však podľa názoru súdu nepodarilo žalobkyni preukázať dôvodnosť žalobou

uplatneného nároku na zaplatenie kúpnej ceny. Žalobkyňa totiž jednoznačne nepreukázala, že medzi
sporovými stranami bola zavedená obchodná prax tak, ako ju popísala vyššie. Žalobkyňa poukazovala
na to, že v roku 2014 predávala svoj tovar prostredníctvom internetového obchodu svojim zákazníkom.
Zákazník si tovar objednal, žalobkyňa vybavila objednávku a tovar odoslala zákazníkovi. Zákazník za
tovar platil priamo žalobkyni, a to spôsobom, ktorý si zvolil v objednávke. Tento proces sa na jar roku

2014 zmenil, pretože žalovaný nahradil na webovej stránke internetového obchodu fakturačné údaje
žalobkyne svojimi. Táto zmena spôsobila, že zákazníci si síce objednávali tovar žalobkyne, a tento im
aj bol z jej strany doručený, avšak za tento tovaru už neplatili žalobkyni ale žalovanému. Nebolo však
preukázané, že by na jar roku 2014 došlo k zmene procesu, ktorý bol do jari 2014 zaužívaný a že
od jari 2014 bol už iný, žalobkyňou popísaný proces, keďže žalobkyňa predkladala listiny len ohľadne

obdobia po údajnej zmene procesu (sedem vyššie uvedených faktúr a k nim sedem dodacích listov).
Nepredložila však listiny vystavené pred údajnou zmenou procesu (potvrdzujúce, že ona tovar kúpila,
cez e-shop dodala zákazníkom a aj vyfakturovala zákazníkom vo svojom mene a jej bolo aj zákazníkmi
zaplatené), takže súd nemal na základe čoho posúdiť, že tvrdená zmena skutočne nastala.

20. Sporové strany sa mali dohodnúť, že žalovaný bude priebežne poskytovať žalobkyni zoznam
predaného tovaru a žalobkyňa bude žalovanému, na základe tohto zoznamu, vystavovať faktúry za tento
tovar. Na základe žalovaným dodaných zoznamov mali byť vystavené aj dodacie listy. Tvrdila to počas
konania žalobkyňa a tvrdila to vo svojom čestnom vyhlásení aj Veronika Mazurová, ktorá sa vyjadrila v
tom smere, že pán Rencz im dával zoznam tovaru, ktorý sa predal cez e-shop, lebo len on mal prístup

do príslušného systému. Na základe tohto zoznamu sa robili dodacie listy ako podklady k faktúram.
Žalobkyňa však súdu v priebehu dokazovania nepredložila žiadne zoznamy k vyššie špecifikovaným 7
faktúram a dodacím listom, ktoré jej mal podľa jej vlastných tvrdení poskytnúť žalovaný a ktoré mali byť
podkladom pre vystavenie 7 faktúr a dodacích listov.

21. Žalovaný mal podľa tvrdení žalobkyne prvých šesť faktúr uhradiť a neuhradená mala ostať len
posledná siedma faktúru. Žalobkyňa však nepredložila súdu dôkazy na preukázanie týchto svojich
tvrdení o zrealizovaných úhradách (výpisy z účtu, príjmové pokladničné doklady, a pod.) Žalobkyňa
tiež tvrdila, že z faktúry č. 140666 odviedla daň z pridanej hodnoty a zaúčtovala ju vo svojom
účtovníctve. Dôkaz o zaúčtovaní tejto faktúry do svojho účtovníctva však tiež nepredložila, takže

potvrdenieDaňovéhoúraduPrešovzodňa13.3.2017vtomsmere,žedaňovýsubjektKatarínaRenczku
dňu 13.3.2017 nemá nedoplatky na DPH a za zdaňovacie obdobie 06/2014 bola daň z pridanej hodnoty
zaplatená, nemôže byť samo o sebe dôkazom, že žalobkyňa skutočne z faktúry č. 140666 odviedla daň
z pridanej hodnoty.

22. Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobkyne uplatneného v tomto konaní voči žalovanému bola
rozhodujúca otázka dodania tovaru zo strany žalobkyne v prospech žalovaného. Pokiaľ ide o doručenie
faktúry a dodacieho listu, tak predmetná faktúra spolu s dodacím listom mala byť doručovaná
žalovanému prostredníctvom pošty, a to listovou zásielkou dňa 30.7.2014. Hoci žalovaný túto zásielku
zrejme riadne prevzal, nebolo jednoznačne preukázane, že touto zásielkou žalobkyňa žalovanému

doručovala práve predmetnú faktúru a predmetný dodací list. Pochybnosti o ich doručovaní vzbudzuje aj
fakt, že ako adresát je na zásielke uvedený Mgr. Tomáš Rencz, Volgogradská 90, 080 01 Prešov, pričom
toto nebolo v rozhodnom čase obchodné meno žalovaného a ani jeho miesto podnikania. Zásielka sa
zrejme, tak ako na to poukázala aj právna zástupkyňa žalovaného, netýkala obchodnoprávneho vzťahusporových strán, ale išlo len o súkromnú poštu. Právnou zástupkyňou žalobkyne bola žalovanému
zasielaná výzva na úhradu pohľadávky, a to listom zo dňa 8.10.2014, ktorú žalovaný riadne prevzal
dňa 24.10.2014. Prílohou tejto výzvy však neboli predmetná faktúra a dodací list. K otázke doručovania

faktúr a dodacích listov je potrebné uviesť, že nebolo preukázané, že by medzi sporovými stranami
došlo k dohode v tom smere, že žalobkyňa bude doručovať žalovanému faktúry a dodacie listy ich
ponechaním pre žalovaného na stole. Takúto dohodu o spôsobe doručovania nepotvrdila vo svojom
čestnom vyhlásení ani p. Mazurová. Vyjadrila sa síce v tom smere, že: ... „Na základe zoznamu sa
robili dodacie listy ako podklady k faktúram. Niektoré dodacie listy robila aj ona osobne. Na ich základe

potom sám pán Rencz vystavil v ich fakturačnom programe faktúru za predaný tovar. Alebo pani Pischel
vystavila faktúru a nechala ju pánovi Renczovi na stole.“ Nevyjadrila sa však v tom smere, že by sa
v jej prítomnosti sporové strany dohodli, že faktúry a dodacie listy sa budú doručovať žalovanému ich
ponechanímnajehostole.Vtejtosúvislostijepotrebnépoukázaťnato,ževystavenáfaktúraavystavený
a kupujúcim nepotvrdený dodací list, hoc by aj boli doručené kupujúcemu, sami o sebe, bez preukázania
reálneho dodania tovaru, nezakladajú nárok na zaplatenie kúpnej ceny.

23. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

24. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí
v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť
aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa
§ 448.

25. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať
dodaný tovar v súlade so zmluvou.

26. Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

27. Podľa § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani
spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať
zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia
zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.

28. Vykonaným dokazovaním nemal súd za preukázané, že by žalobkyňa žalovanému dodala tovar
špecifikovaný v dodacom liste č. VPF 14053, ktorého kúpnu cenu mu vyúčtovala faktúrou č. 140666
zo dňa 30.6.2014, sumou 3.639,30 eura, splatnou dňa 14.7.2014. Vykonaným dokazovaním teda
nebolo preukázané, že by žalovanému voči žalobkyni vznikol záväzok zaplatiť kúpnu cenu tovaru
špecifikovaného v dodacom liste č. VPF 14053, ktorého kúpnu cenu mu vyúčtovala žalobkyňa faktúrou

č. 140666 zo dňa 30.6.2014, sumou 3.639,30 eura, splatnou dňa 14.7.2014. Súd preto žalobu žalobkyne
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

29. V súvislosti s námietkou právnej zástupkyne žalobkyne, že v podanom odpore žalovaný nenamietol
záväzkový vzťah medzi ním a žalobkyňou, samotné dodanie tovaru a nenamietol ani povinnosť za

dodaný tovar zaplatiť, nesporil teda pohľadávku čo do dôvodu a výšky, sporil len doručenie faktúry, je
potrebné uviesť, že obsah odporu žalovaného proti vydanému platobnému rozkazu je potrebné posúdiť
v kontexte s obsahom žalobného návrhu žalobkyne, v ktorom žalobkyňa svoj nárok odôvodnila stroho,
pričom tam uvedené skutkové tvrdenia v priebehu konania podstatným spôsobom rozšírila, rovnako ako
rozšírila svoje námietky voči žalobkyňou uplatnenému nároku žalovaná strana.

30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konania končí.

32. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.33. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 C.s.p. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania

tak, že priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).