Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 23Cb/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210284
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Wilková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114210284.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa: W., so sídlom

kancelárie: T., správca konkurznej podstaty úpadcu DANUBIAPRINT, a.s. v konkurze, Medená 22,
Bratislava, IČO: 35 686 791, zastúpeného: JUDr. Alena Vyskočilová, s.r.o., Banskobystrická 6,
Bratislava, IČO: 36 808 539 proti odporcovi: R.. B. W., K. XX, XXX XX G., zastúpený: JUDr. Pavol
Čičmanec, advokát, Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 282.148 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporcaje povinn ý zaplatiťnavrhovateľovisumuvovýške282.148eurspolusúrokomvovýške1,54
% ročne zo sumy 33.193,92 eur od 31.05.2005 do zaplatenia, s úrokom vo výške 1,53 % ročne zo sumy

16.596,96 eur od 13.08.2005 do zaplatenia, s úrokom vo výške 1,53 % ročne zo sumy 16.596,96 eur
od 15.09.2005 do zaplatenia, s úrokom vo výške 1,587 % ročne zo sumy 33.193,92 eur od 28.01.2006
do zaplatenia, s úrokom vo výške 1,587 % ročne zo sumy 116.178,72 eur od 04.01.2006 do zaplatenia,
s úrokom vo výške 1.587 % ročne zo sumy 66.387,84 eur od 26.01.2006 do zaplatenia, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 13.5.2009, postúpeným Krajskému súdu Bratislava

dňa3.9.2009sanavrhovateľdomáhal,abysúdzaviazalodporcunanáhraduškodyvovýške282.148eur
spolu s ušlým ziskom predstavujúcim úroky vo výške 1,54 % p. a. zo sumy 33.193,92 € (1.000.000,-
Sk) od 31.05.2005 až do zaplatenia, úroky vo výške 1,53 % p. a. zo sumy 16.596,96 € (500.000,-
Sk) od 13.08.2005 až do zaplatenia, úroky vo výške 1,53 % p. a. zo sumy 16.596,96 € (500.000,-
Sk) od 15.09.2005 až do zaplatenia, úroky vo výške 1,587 % p. a. zo sumy 33.193,92 € (1.000.000,-
Sk) od 28.01.2006 až do zaplatenia, úroky vo výške 1,587 % p. a. zo sumy 116.178,72 € (3.500.000,-
Sk) od 04.01.2006 až do zaplatenia, úroky vo výške 1,587 % p. a. zo sumy 66.387,84 € (2.000.000,-

Sk) od 26.01.2006 až do zaplatenia a taktiež sa domáhal náhrady trov konania. V odôvodnení návrhu
navrhovateľ uviedol, že v konkurze na majetok úpadcu DANUBIAPRINT, a.s., Bratislava bol uznesením
č.k. 4K 247/98 - 909 zo dňa 26.3.2004 ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty odporca.
Uznesením č.k. 4K 247/98-1104 zo dňa 07.06.2006, právoplatným 20.07.2006, konkurzný súd zbavil
odporcu jeho funkcie a do tejto funkcie ustanovil V.. N. N., so sídlom kancelárie: O. X/A, Z.. Tento ako
správca zistil, že odporca počas výkonu svojej funkcie uzatvoril ako veriteľ s fyzickou osobou - N. M.,
bytom v G., J. XX, ako dlžníkom päť zmlúv o pôžičke, na základe ktorých poskytol dlžníkovi finančné

prostriedky v celkovej výške 4.000.000,- Sk. Zmluvou o pôžičke zo dňa 24.05.2005, v znení Dodatku č. 4
bola dlžníkovi poskytnutá suma 1.000.000,- Sk, ktorú sa zaviazal spolu s dojednanými úrokmi vo výške
3 % p. a. vrátiť v lehote do 31.05.2006. Zmluvou o pôžičke zo dňa 30.05.2005, v znení Dodatku č. 4 bola
dlžníkovi poskytnutá suma 1.000.000,- Sk, ktorú sa zaviazal spolu s dojednanými úrokmi vo výške 3 %p. a. vrátiť v lehote do 30.09.2006. Zmluvou o pôžičke zo dňa 12.08.2005, v znení Dodatku č. 3 bola
dlžníkovi poskytnutá suma 500.000,- Sk, ktorú sa zaviazal spolu s dojednanými úrokmi vo výške 3 % p.
a. vrátiť v lehote do 30.09.2006. Zmluvou o pôžičke zo dňa 14.09.2005, v znení Dodatku č. 4

bola dlžníkovi poskytnutá suma 500.000,- Sk, ktorú sa zaviazal spolu s dojednanými úrokmi vo
výške 3 % p. a. vrátiť v lehote do 30.09.2006. Zmluvou o pôžičke zo dňa 27.01.2006, v znení Dodatku
č. 1 bola dlžníkovi poskytnutá suma 1.000.000,- Sk, ktorú sa zaviazal spolu s dojednanými úrokmi vo
výške 3 % p. a. vrátiť v lehote do 30.09.2006. Dlžník svoje záväzky nesplnil a do konkurznej podstaty
vrátil s omeškaním dňa 11.01.2007 len sumu 1.000.000,- Sk. Odporca ako veriteľ uzavrel ďalšie dve

zmluvy o pôžičke so spoločnosťou LUDEKO, s.r.o., Trnava, IČO: 36 262 943 (v ktorej
bol v čase uzavretia zmlúv jedným zo spoločníkov a konateľov aj N. M.), ktorými poskytol dlžníkovi z
konkurznej podstaty úpadcu peňažné prostriedky v celkovej sume 6.000.000,- Sk, pričom Zmluvou o
pôžičke zo dňa 03.01.2006, v znení Dodatku č. 2 bola dlžníkovi poskytnutá suma 4.000.000,- Sk, ktorú
sa zaviazal spolu s dojednanými úrokmi vo výške 3 % p. a. vrátiť v lehote do 31.10.2006 a Zmluvou
o pôžičke zo dňa 25.01.2006, v znení Dodatku č. 1 bola dlžníkovi poskytnutá suma 2.000.000,- Sk,

ktorú sa zaviazal spolu s dojednanými úrokmi vo výške 3 % p. a. vrátiť v lehote do 31.10.2006. Ani
tento dlžník svoje záväzky nesplnil a do konkurznej podstaty vrátil s omeškaním dňa 11.01.2007 len
sumu 500.000,- Sk. V.. N. N. podal proti obidvom dlžníkom dňa 24.01.2007 na Okresný súd Trnava
návrhy na vydanie platobných rozkazov. Konanie proti dlžníkovi N. je vedené pod sp. zn. 26C 36/2010
a proti LUDEKO, s.r.o. pod sp. zn. 31Cb 158/2008. V dôsledku konania odporcu nemohol navrhovateľ

vyplatiť v konkurze plnenie oddelenému veriteľovi, na ktoré bol opatrením konkurzného súdu daný
súhlas. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
podľa ktorého je správca povinný pri výkone svojej funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a
zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd a
pretoodporcanemoholuzatváraťprekonkurzneštandardnéavysokorizikovépôžičky(bezakéhokoľvek

zabezpečenia) bez toho, aby si vyžiadal písomný súhlas konkurzného súdu, resp. súhlas konkurzných
veriteľov. Odporca teda hrubo porušil svoju zákonnú povinnosť postupovať pri výkone funkcie správcu
s odbornou starostlivosťou a navyše pôžičky ani nevymáhal ihneď po uplynutí dohodnutého termínu
plnenia. Odporca porušil právnu povinnosť v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka
tým, že v rozpore so zákonom poskytol finančné prostriedky patriace do konkurznej podstaty úpadcu,

ktoré majú slúžiť na uspokojenie veriteľov v konkurze. Uvedeným konaním došlo k vzniku priamej
škody zmenšením majetku patriaceho do konkurznej podstaty vo výške 8.500.000,- Sk a tiež vo forme
ušlého zisku, a to nedosiahnutím príjmov, ktoré by konkurzná podstata dosiahla z obvyklých úrokov pri
vklade do peňažného ústavu. K vzniku škody teda jednoznačne došlo v príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti odporcu vykonávať funkciu správcu s odbornou starostlivosťou. U odporcu ako správcu

konkurznej podstaty ide o zavinené konanie, pretože v tejto funkcii musel vedieť, že v prípade nesplnenia
záväzkov zo zmlúv o pôžičke včas a riadne budú konkurzní veritelia ukrátení. Navrhovateľom uplatnená
škoda vo forme ušlého zisku zodpovedá ušlým príjmom, ktoré by úpadca dosiahol vložením požičaných
peňažných prostriedkov na úložky v komerčnej banke.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení z 05.11.2009 potvrdil, že ako správca uzatvoril zmluvy o
pôžičke tak, ako uviedol navrhovateľ. Z ich obsahu vyplýva, že ide o štandardné zmluvy, na základe
ktorých boli požičiavané peniaze v súlade s v tom čase platnou právnou úpravou úročené o 1 %
vyšším úrokom, než aký bol obvyklý v peňažných ústavoch v mieste a čase uzatvárania zmlúv. Keďže
zmluvy o pôžičkách boli uzatvárané v časovom rozmedzí od 24. mája 2005 do 25. januára 2006 s

dátumami splatnosti od 30. septembra 2006 do 31. októbra 2006, je zrejmé, že v čase vydania uznesenia
konkurzného súdu, na základe ktorého bol odporca zbavený funkcie správcu, nebola žiadna zo zmlúv
po dobe splatnosti. Odporca tiež uviedol, že nesúhlasí so závermi navrhovateľa, že svojím konaním
hrubo porušil zákonnú povinnosť postupovať pri výkone funkcie správcu s odbornou starostlivosťou,
keďže jeho závery sú v rozpore s ním popísaným skutkovým stavom veci. Odporca nemohol v čase

po uplynutí doby splatnosti pôžičiek zabezpečiť ich vymáhanie, keďže bol z funkcie správcu viac ako tri
mesiace odvolaný a jeho funkciu zastával V.. N. N.. Nesúhlasí tiež s tvrdením navrhovateľa, že na strane
odporcu sú splnené všetky predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti. Z ustanovenia § 8 ods.
2zákonaokonkurzeavyrovnanísanedávyvodiťjednoznačnýzáver,ževňomuvádzanýpojemodborná
starostlivosť neumožňovala odporcovi uzatvárať zmluvy o pôžičkách. V čase podpisovania zmlúv platný

a účinný zákon o konkurze a vyrovnaní nezakazoval správcom takéto právne úkony uskutočňovať.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 10Cbi/9/2009-216 zo dňa 02.02.2011 uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 282 148 eur spolu s ušlým ziskom, ktorý predstavujú úroky vo výške 1,54% p. a. zo sumy 33.193,92 € (1.000.000,- Sk) od 31.05.2005 až do zaplatenia, úroky vo výške 1,53 %
p. a. zo sumy 16.596,96 € (500.000,- Sk) od 13.08.2005 až do zaplatenia, úroky vo výške 1,53 % p.
a. zo sumy 16.596,96 € (500.000,- Sk) od 15.09.2005 až do zaplatenia, úroky vo výške 1,587 % p. a.

zo sumy 33.193,92 € (1.000.000,- Sk) od 28.01.2006 až do zaplatenia, úroky vo výške 1,587 % p. a.
zo sumy 116.178,72 € (3.500.000,- Sk) od 04.01.2006 až do zaplatenia, úroky vo výške 1,587 % p. a.
zo sumy 66.387,84 € (2.000.000,- Sk) od 26.01.2006 až do zaplatenia. Proti uvedenému rozhodnutiu
podal odporca dňa 18.03.2011 odvolanie. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 4Obo/62/2011-291 zo dňa
29.03.2012rozsudokKrajskéhosúduvBratislavezrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Zodôvodnenia

vyplýva, že nakoľko predmetom konania je zaplatenie peňažnej pohľadávky z titulu náhrady škody,
pričom ak správca konkurznej podstaty pri výkone svojej funkcie spôsobil škodu na majetku patriacom
dokonkurznejpodstatynaprejednaniežalobyonáhraduškodyjevecneamiestnepríslušnýokresnýsúd
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pretože za prípadnú škodu zodpovedá
správca konkurznej podstaty sám. Spor o náhradu škody nie je sporom vyvolaným konkurzom v zmysle
ustanovenia § 88 ods. 1 písm. j/ Občianskeho súdneho poriadku.

KrajskýsúdvBratislavepostúpildňa31.03.2014vecOkresnémusúduTrnavaakosúduvecneamiestne
príslušnému.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s výpoveďou odporcu, s

uznesením konkurzného súdu č.k. 4K 247/98 - 1104, zmluvami o pôžičke a ich dodatkami, výpisom z
obchodného registra dlžníka LUDEKO, s.r.o., výpisom z internetovej stránky Národnej banky Slovenska
ohľadom priemerných úrokových mier z korunových vkladov, výpismi z účtu úpadcu, listinami z trestného
spisuohľadomtrestnéhokonaniavedenéhoprotiodporcovi, akoajobsahomceléhospisovéhomateriálu
a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že nie je podmienkou plynutia subjektívnej lehoty - v rámci objektívnej
lehoty - pričom práve objektívna lehota garantuje ten prípad, kedy subjektívna lehota nezačala plynúť,
resp. je možné určiť ju len s ťažkosťami. V danej veci subjektívna lehota nezačala plynúť skôr ako v
momente reálnej vedomosti navrhovateľa o tom, že táto škoda vznikla, teda, že predmetné pôžičky

nebudú splatené a ani reálne vymožiteľné voči tretím subjektom. Vedomosť navrhovateľa nemohla
nastať v deň , ktorý uvádza odporca a to najmä z dôvodu, že v mesiacoch september a október
2006 nastala splatnosť pôžičiek. Momentom splatnosti pôžičiek a ich nezaplatením vznikla pohľadávka
navrhovateľa voči uvedeným dlžníkom. Nárok na náhradu škody voči odporcovi vznikol až momentom,
keď mal navrhovateľ preukázanú a skutočnú vedomosť o tom, že pohľadávka nebude zo strany dlžníkov

uspokojená.

Odporca v konaní uviedol, že peniaze z konkurznej podstaty začal požičiavať v
období, keď úroky z vkladov na účtoch v bankách klesali a považoval to za možnosť zhodnotenia
podstaty, pričom konkurzný sudca nebol o tejto jeho činnosti informovaný. Uviedol tiež, že s dlžníkom M.,

ktorému požičal prostriedky na podnikanie, sa pred uzavretím zmlúv o pôžičke nepoznal a ani si bonitu
dlžníkov neoveroval. Pokiaľ ide o zabezpečenie vzniknutých pohľadávok, vyslovil názor, že nepozná
žiadny právny predpis, ktorý by takú povinnosť ukladal. Predpokladal, že na zabezpečenie pôžičiek bude
zriadené záložné právo k rodinnému domu, ktorý M. staval, čo sa však nestalo.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní 20.10.2010 vzniesol námietku premlčania uplatneného
nároku, pričom vyslovil právnu pochybnosť o závere navrhovateľa, že v danom prípade treba aplikovať
3-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu, ktorá začala plynúť odo dňa splatnosti jednotlivých pôžičiek.
Poukázal tiež na výpoveď navrhovateľa v trestnom konaní - zápisnicu o výsluchu svedka (navrhovateľa)
zo dňa 22.07.2009 (č.l. 104), v zmysle ktorej navrhovateľovi už od augusta 2006 na základe vykonaného

audituboloznáme,žebolaspôsobenáškodaatiežktozaňuzodpovedá.Zdátumovuvedenýchvpodaní
navrhovateľa zo 14.10.2010 je tiež zrejmé, že navrhovateľ túto subjektívnu vedomosť mal. Uviedol
tiež, že už v trestnom konaní navrhovateľ vystupoval ako poškodený a dátumom podania žaloby voči
dlžníkom úpadcu, t.j. 24.01.2007 začala plynúť subjektívna premlčacia lehota. Právny zástupca v konaní
ďalej uviedol, že vedomosť o škode musel navrhovateľ nadobudnúť dňom 20.06.2006, kedy prevzal od

predošlého správcu, teda odporcu, celý spisový materiál.

Navrhovateľ vo svojom písomnom podaní zo 14.10.2010 uviedol, že svoj nárok uplatňuje z titulu náhrady
škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o premlčanie nároku, poukázal naustanovenie § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že 20.06.2006 prevzal od odporcu
spisový materiál, s ohľadom na jeho obsiahlosť však nemohol ihneď zistiť skutočnosti odôvodňujúce
uplatnenie nároku na súde. Poukázal tiež na skutočnosť, že splatnosť väčšiny pôžičiek bola 30.9.2006

(v prípade dlžníka M.) a 31.10.2006 (v prípade dlžníka LUDEKO). Aj napriek tomu, že dlžníci na
základe výzvy navrhovateľa z 27.11.2006 plnili dňa 11.01.2007 len čiastočne (vo výške 1.500.000,-
Sk), k uvedenému dátumu nebolo zrejmé, že k splneniu zvyšku dlhu nedôjde. Dňa 24.01.2007 podal
navrhovateľ na Okresný súd Trnava žaloby, ktorými sa domáhal zaplatenia dlžných súm vo výške
99.581,76 eur a vo výške 182.566,55 eur. Navrhovateľ až v priebehu predmetných konaní postupne

zistil, že finančné prostriedky, ktoré odporca požičal z majetku úpadcu, nebudú do konkurznej podstaty
vrátené vzhľadom na nulovú bonitu oboch dlžníkov. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď N. M., ako
svedka v konaní proti LUDEKO, s.r.o., ktorý na pojednávaní 14.05.2009 potvrdil uzavretie zmlúv s
odporcom i prevzatie peňazí, ktoré však spoločnosť nemôže vrátiť z dôvodu, že ich ďalej
požičala ďalším subjektom, ktoré ich nevrátili, a preto sa spoločnosť LUDEKO, s.r.o. dostala do platobnej
neschopnosti. Vzhľadom na uvedené je navrhovateľ toho názoru, že začiatok plynutia subjektívnej

premlčacej doby nemožno jednoznačne určiť, nakoľko pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený
dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti o
týchto prvkoch, nestačí len možnosť dozvedieť sa o nich, a až vtedy začne poškodenému plynúť
dvojročná subjektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba teda nezačala plynúť skôr ako od
momentu zrušenia vydaných platobných rozkazov vo veciach vedených na Okresnom súde Trnava, sp.

zn. 26C/36/2010, čo bolo oznámené navrhovateľovi 29.03.2010 a sp. zn. 31Cb/158/2008 (uznesenie
doručené navrhovateľovi 22.07.2008) z dôvodov nemožnosti ich doručenia dlžníkom, čo vyvolalo u
navrhovateľa dôvodné pochybnosti o vymožiteľnosti predmetných pohľadávok. Vzhľadom na uvedené je
navrhovateľ toho názoru, že v prejednávanej veci treba aplikovať trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu,
ktorá začala plynúť odo dňa splatnosti jednotlivých pôžičiek.

Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 4K/247/98-1104 zo dňa 07.06.2006 súd zistil, že za nového
správcu konkurznej podstaty bol ustanovený V.. N. N., pričom funkcia správcu- odporcu zanikla dňom
07.06.2006.

Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 4K/247/1998-1321 zo dňa 15.02.2012 vyplýva, že do
funkcie nového správcu konkurznej podstaty ustanovil W., so sídlom kancelárie G. 9, Z., pričom funkcia
doterajšieho správcu konkurznej podstaty V.. N. N. zanikla dňom 15.02.2012.

Zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 24.05.2005 medzi odporcom (vykonávajúcim funkciu správcu

konkurznej podstaty úpadcu) ako veriteľom a N. M. ako dlžníkom vyplýva, že odporca poskytol dlžníkovi
titulom pôžičky 1.000.000,-Sk, pričom zmluvné strany sa dohodli na ročnom úroku 2,5 % z požičanej
sumy, s tým, že pôžička bola poskytnutá na dobu 5 mesiacov. Dodatkom č. 1 k Zmluve o pôžičke sa
dlžník zaviazal vrátiť predmetnú sumu do 20.12.2005, Dodatkom č. 2 do 31.03.2006, Dodatkom č. 3 do
31.05.2006 a Dodatkom č. 4 najneskôr do 31.05.2006 s úrokmi vo výške 3 % ročne.

Zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 30.05.2005 medzi odporcom (vykonávajúcim funkciu správcu
konkurznej podstaty úpadcu) ako veriteľom a N. M. ako dlžníkom vyplýva, že odporca poskytol dlžníkovi
titulom pôžičky 1.000.000,-Sk, pričom zmluvné strany sa dohodli na ročnom úroku 2,5 % z požičanej
sumy, s tým, že dlžník sa zaviazal vrátiť predmetnú požičanú sumu do 31.10.2005. Dodatkom č.

1 k Zmluve o pôžičke sa dlžník zaviazal vrátiť predmetnú sumu do 20.12.2005, Dodatkom č. 2 do
31.03.2006, Dodatkom č. 3 do 31.05.2006 a Dodatkom č. 4 najneskôr do 31.09.2006 s úrokmi vo výške
3 % ročne.

Zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 12.08.2005 medzi odporcom (vykonávajúcim funkciu správcu

konkurznej podstaty úpadcu) ako veriteľom a N. M. ako dlžníkom vyplýva, že odporca poskytol dlžníkovi
titulom pôžičky 500.000,-Sk, pričom zmluvné strany sa dohodli na ročnom úroku 2,5 % z požičanej sumy,
s tým, že dlžník sa zaviazal vrátiť predmetnú požičanú sumu do 31.10.2005. Dodatkom č. 1 k Zmluve
o pôžičke sa dlžník zaviazal vrátiť predmetnú sumu do 31.03.2006, Dodatkom č. 2 do 31.05.2006,
Dodatkom č. 3 do 31.09.2006 s úrokmi vo výške 3 % ročne.

Zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 14.09.2005 medzi odporcom (vykonávajúcim funkciu správcu
konkurznej podstaty úpadcu) ako veriteľom a N. M. ako dlžníkom vyplýva, že odporca poskytol dlžníkovi
titulom pôžičky 500.000,-Sk, pričom zmluvné strany sa dohodli na ročnom úroku 2,5 %, s tým, že dlžníksa zaviazal vrátiť predmetnú požičanú sumu do 30.11.2005. Dodatkom č. 1 k Zmluve o pôžičke sa
dlžník zaviazal vrátiť predmetnú sumu do 20.12.2005, Dodatkom č. 2 do 31.03.2006, Dodatkom č. 3 do
31.05.2006 a Dodatkom č. 4 najneskôr do 30.09.2006 s úrokmi vo výške 3 % ročne.

Zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 27.01.2006 medzi odporcom (vykonávajúcim funkciu správcu
konkurznej podstaty úpadcu) ako veriteľom a N. ako dlžníkom vyplýva, že odporca poskytol dlžníkovi
titulom pôžičky 1.000.000,-Sk, pričom zmluvné strany sa dohodli na ročnom úroku 2,5 %, s tým, že dlžník
sa zaviazal vrátiť predmetnú požičanú sumu do 31.05.2006. Dodatkom č. 1 k Zmluve o pôžičke sa dlžník

zaviazal vrátiť predmetnú sumu do 30.09.2006 s úrokmi vo výške 3 % ročne.

Zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 03.01.2006 medzi odporcom (vykonávajúcim funkciu správcu
konkurznej podstaty úpadcu) ako veriteľom a spoločnosťou LUDEKO, s.r.o. ako dlžníkom vyplýva, že
odporca poskytol dlžníkovi titulom pôžičky 4.000.000,-Sk, pričom zmluvné strany sa dohodli na ročnom
úroku 2,5 %, s tým, že dlžník sa zaviazal vrátiť predmetnú požičanú sumu do 05.02.2006. Dodatkom

č. 1 k Zmluve o pôžičke sa dlžník zaviazal vrátiť predmetnú sumu do 31.05.2006, Dodatkom č. 2 do
31.10.2006, s úrokmi vo výške 3 % ročne.

Zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 25.01.2006 medzi odporcom (vykonávajúcim funkciu správcu
konkurznej podstaty úpadcu) ako veriteľom a spoločnosťou LUDEKO, s.r.o. ako dlžníkom vyplýva, že

odporca poskytol dlžníkovi titulom pôžičky 2.000.000,-Sk, pričom zmluvné strany sa dohodli na ročnom
úroku 2,5 %, s tým, že dlžník sa zaviazal vrátiť predmetnú požičanú sumu do 31.05.2006. Dodatkom
č. 1 k Zmluve o pôžičke sa dlžník zaviazal vrátiť predmetnú sumu do 31.10.2006 s úrokmi vo výške 3
% ročne.

Zo spisov orgánov činných v trestnom konaní vyplýva, že Prezídium Policajného zboru, úrad boja
proti organizovanej kriminalite, oddelenie vyšetrovania Trnava, začalo odporcu stíhať 17.10.2008 pre
obzvlášť závažný pokračujúci zločin sprenevery a uznesením zo dňa 6.5.2009 mu bolo vznesené
obvinenie. Návrh na podanie obžaloby bol podaný 20.11.2009, Krajská prokuratúra Trnava podala
obžalobu na obvineného odporcu 21.12.2009; z jej odôvodnenia, vyplývajúceho z výpovede svedkov

súd zistil, že spoločnosť LUDEKO, už v roku 2005 nevyvíjala žiadnu činnosť.

Z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/59/2013 zo dňa 10.09.2013 vyplýva, že rozsudok
Okresného súdu Trnava zo dňa 01.02.2013 sp. zn. 2T/112/2009, ktorým bol odporca uznaný za vinného
z pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu sprenevery bol zrušený vo výroku o treste a spôsobe

jeho výkonu a obžalovaný- odporca bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní desať rokov
nepodmienečne a zaradený na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Zo zápisnice o výsluchu svedka, V.. N. N., dňa 22.07.2009 vyplýva, že koncom augusta 2006 došlo

k prevzatiu agendy od odporcu. Tento z auditu zistil, že z konkurznej podstaty boli požičané peniaze
a to 4.000.000,- Sk fyzickej osobe N. a 6.000.000,- Sk spoločnosti LUDEKO, s.r.o.. Odporca v tej
súvislostioznámilnavrhovateľovi,žedlžníciuhradiasvojezáväzkyvlehotáchsplatnosti.Dlžnícinavýzvy
navrhovateľa dlhy neuhradili. Spoločnosť LUDEKO, s.r.o. až 11.01.2007 uhradila sumu 500.000,- Sk a
N. M. sumu 1.000.000,- Sk, následne V.. N. N. podal na dlžníkov žaloby na príslušný súd. V. tiež orgánom

činným v trestnom konaní oznámil, že sa pripája k trestnému konaniu a žiada náhradu spôsobenej škody
vo výške 282.148 eur. Zo zápisnice z hlavného pojednávania, konaného dňa 24.05.2010, súd zistil, že
navrhovateľ ďalej v trestnom konaní náhradu škody neuplatňoval.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov účelom

tohto zákona je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní cieľom konkurzu alebo vyrovnania je
dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ veta prvá zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní vyhlásením
konkurzu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s
nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu.Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní správca je povinný pri
výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením
povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.

Podľa ustanovenia § 8 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní z dôležitých dôvodov môže
súdnanávrhsprávcuzbaviťsprávcufunkcie.Súdajbeznávrhuzbavísprávcufunkcie,aksprávcaneplní
riadne svoje povinnosti alebo aj z iných dôležitých dôvodov. Ak súd zbaví správcu funkcie, ustanoví
nového správcu. Súd ustanoví nového správcu podľa odseku 1 na základe rozhodnutia schôdze

konkurzných veriteľov; funkcia doterajšieho správcu zaniká dňom rozhodnutia schôdze konkurzných
veriteľov. Nového správcu súd ustanoví uznesením na schôdzi konkurzných veriteľov. Uznesenie súd
doručí doterajšiemu správcovi, novému správcovi a zverejní ho na úradnej tabuli súdu a v Obchodnom
vestníku. Účinky doteraz vykonaných právnych úkonov doterajšieho správcu zostávajú zachované.
Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2 za čas výkonu funkcie. Správca,
ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky

doklady.

Správca má v konkurznom konaní osobitné procesné postavenie. Je oprávnené nakladať s majetkom
úpadcu, ktorý patrí do konkurznej podstaty, ako aj s majetkom tretích osôb, ktorý podlieha konkurzu,
vrátane jeho speňaženia, ale nie je zástupcom úpadcu. Správca svojou činnosťou vykonávanou

spôsobom ustanoveným zákonom koná akoby zástupca veriteľov, ale nie je ani zástupcom veriteľov.
Správca musí dosiahnuť v konkurznom konaní čo najvyššie uspokojenie pohľadávok veriteľov, pričom
musí postupovať tak, aby minimalizoval náklady a konania a maximalizoval uspokojenie pohľadávok
veriteľov. Základným zákonným príkazom pre správcu pri plnení všetkých povinností, ktoré majú
smerovať k dosiahnutiu zákonom sledovaného účelu a cieľa konkurzu a pri výkone jeho funkcie, je

postupovaťsodbornoustarostlivosťou;primeranáodbornáspôsobilosťjetiežzákladným predpokladom
pre zápis správcu do zoznamu. Ak správca pri výkone svojej funkcie nepostupuje s odbornou
starostlivosťou, nastupuje jeho zodpovednosť za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré má
stanovené zákonom alebo mu ich uloží súd. Zodpovednosť správcu sa posudzuje podľa § 420
Občianskeho zákonníka ako zodpovednosť s prezumpciou viny a súčasne s možnosťou exkulpácie.

Správca zodpovedá za škodu spôsobenú neplnením povinností vôbec, ale tiež vtedy, ak si povinnosti
síce plní, ale nie s odbornou starostlivosťou, a toto konanie alebo opomenutie je v príčinnej súvislosti
so vzniknutou škodou.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.
Vo vyššie citovanom ustanovení je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za

spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek
právnej povinnosti. Táto zodpovednosť je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon. Ustanovenie §
420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu sa použije vždy, ak konkrétny prípad
spôsobenia škody nespadá pod niektoré iné ustanovenie Občianskeho zákonníka o náhrade škody,
ktoré ustanovuje osobitné podmienky (predpoklady) zodpovednosti za škodu alebo ak zodpovednosť

za škodu nie je osobitne upravená v inom zákone. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti
za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je úkon, pričom tento úkon je
protiprávny. Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či
porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona. Mimo porušenia zákonnej alebo
zmluvnej povinnosti zákon zakladá všeobecnú prevenčnú povinnosť každého počínať si tak, aby svojím

konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a na iných hodnotách ( § 415 Občianskeho zákonníka),
a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným a škodcom existuje právny vzťah alebo nie. Porušenie
tejto povinnosti je zároveň porušením právnej povinnosti podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.Vznikškodyjeďalšímnevyhnutnýmpredpokladomvznikuzodpovednostizaškodu.Dôkazné
bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného. Škoda ako majetková ujma,

ktorú je možné vyjadriť v peňažnom ekvivalente, môže mať podobu skutočnej škody alebo ušlého
zisku a predstavuje v zásade väčšinu vyčísliteľných majetkových újm a upína sa v prevažnej miere
na veci, pohľadávky a rozličné majetkové práva. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti
za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou.Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie
príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Ďalším nevyhnutným predpokladom
vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je zavinenie. Zavinenie ako psychický

vzťah musí zahŕňať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú
súvislosť medzi nimi. Možno ho charakterizovať ako psychický vzťah zodpovedného subjektu k jeho
vlastnému protiprávnemu úkonu, ako i ku škode ako následok tohto protiprávneho úkonu. Zavinenie je
teda subjektívna kategória, zatiaľ čo protiprávnosť je objektívna kategória. Všeobecná občianskoprávna
zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané (prezumované) nedbanlivostné

zavinenie. Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným konaním, spočíva na škodcovi, ktorý
sa môže zodpovednosti zbaviť (exkulpovať) preukázaním toho, že škodu nezavinil.

Vo veci bolo nesporné, že odporca, ako správca konkurznej podstaty, počas výkonu tejto funkcie
ako veriteľ uzavrel Zmluvy o pôžičke na základe, ktorých poskytol dlžníkom N. M. a spoločnosti
LUDEKO, s.r.o. finančné prostriedky, pričom sa jednalo o prostriedky z podstaty úpadcu. Zároveň bolo

nesporné, že dlžníci si svoje záväzky nesplnili v celom rozsahu a odporcovi vrátili s omeškaním len
časť požičanej sumy. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v danej veci možno ustáliť
splnenie podmienok vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a možno mať za to, že podpísaním
zmlúv o pôžičkách finančných prostriedkov z konkurznej podstaty úpadcu DANUBIAPRINT, a.s. odporca
konal v rozpore so zákonom, pričom porušil zákonnú povinnosť postupovať pri výkone svojej funkcie s

odbornou starostlivosťou. K námietke odporcu, že pojem odbornej starostlivosti nie je v zákone presne
vymedzený, súd uvádza, že aj keď zákon tento pojem bližšie nedefinuje je zrejmé, že požiadavku
postupovať pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou je potrené chápať ako požiadavku na
profesionálny prístup k výkonu tejto funkcie a konanie zodpovedajúce konaniu so starostlivosťou
primeranou funkcii, ktorú odporca vykonával. Súd je toho názoru, že popísané konanie odporcu,

kedy z majetku úpadcu požičal finančné prostriedky dlžníkom vo výške 10.000.000,-Sk, ktorých ako
sám uviedol, pred uzatvorením zmlúv nepoznal a ich bonitu si neoveroval, pričom tieto poskytol bez
akéhokoľvek zabezpečenia nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou, ktorá by sa
očakávala od osoby vykonávajúcej funkciu správu. Súd má za to, že odporca nedodržal ani mieru bežnej
opatrnosti pri nakladaní s cudzím majetkom, pričom ako správca si neobstaral dostatočné informácie

pred uzavretím zmlúv pôžičke a ani nevyužil všetky možnosti minimalizácie rizika pri nakladaní s cudzím
majetkom. V danom prípade má súd za to, že škodnou udalosťou bolo podpísanie zmlúv o pôžičkách
odporcom. Súd sa v tejto časti stotožňuje s odôvodním zrušeného rozsudku Krajského súdu v Bratislave,
podľa ktorého uvedenými úkonmi však ešte nevznikla úpadcovi škoda v zmysle jej ustálenej právnej
definície, ale iba pohľadávka voči tým subjektom, ktorým boli finančné prostriedky požičané, teda voči

N. M. a spoločnosti LUDEKO, s.r.o.. Zmenou reálnych peňažných prostriedkov na pohľadávku teda ešte
nevznikla ujma v majetkovej sfére poškodeného. Uvedené vyplýva aj z judikátu Najvyššieho súdu ČR,
R 14/2005 podľa ktorého dokiaľ dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže sa úspešne
uplatniťnároknajejnáhraduztituluzodpovednostitretejosobyzaškodu,pretožeškodazatiaľnevznikla.
Samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka

zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Na základe uvedeného súd dospel k záveru,
že reálnu vedomosť o tom, že došlo k vzniku škody na konkurznej podstate úpadcu, mohol navrhovateľ
nadobudnúť až zistením, že tu nie je reálny predpoklad zaplatenia ani vymoženia pohľadávok, ktoré
podpísaním zmlúv o pôžičke vznikli. Neobstojí tvrdenie odporcu, že navrhovateľ, vystupujúci v trestnom
konaní v postavení poškodeného už v auguste 2006 musel mať o vzniku škody náležitú vedomosť,

najneskôr ju však mal, keď podal žaloby na dlžníkov a to 24.01.2007. Ako vyplýva z vykonaného
dokazovania takúto vedomosť mohol navrhovateľ nadobudnúť až v priebehu súdnych konaní, vedených
proti dlžníkom N. a spoločnosti LUDEKO, s.r.o. a to najskôr od momentu zrušenia vydaných platobných
rozkazov vo veciach vedených na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 26C/36/2010, čo bolo oznámené
navrhovateľovi 29.03.2010 a sp. zn. 31Cb/58/2008 (uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručené

navrhovateľovi 22.07.2008) z dôvodov nemožnosti ich doručenia dlžníkom, čo vyvolalo u navrhovateľa
dôvodné pochybnosti o vymožiteľnosti predmetných pohľadávok, čo potvrdila tiež výpoveď N. M., ako
svedka v konaní proti LUDEKO, s.r.o., na pojednávaní dňa 14.05.2009. V konaní bolo preukázané,
že navrhovateľovi vznikla skutočná škoda vo výške 282.148 eur a teda, že došlo k zmenšeniu jeho
majetkového stavu a taktiež škoda v podobe ušlého zisku, predstavujúci stratu očakávaného výnosu,

ktorý by bol nastal, ak by ku škode nebolo došlo a ktorý zodpovedá výške úrokovej sadzby pri
uložení uvedenej čiastky na účet v banke. Súd dospel k záveru, že v danom prípade je daný aj ďalší
zákonný právny predpoklad vzniku občianskoprávnej zodpovednosti a to existencia príčinnej súvislosti
medzi porušením povinnosti odporcu konať s odbornou starostlivosťou a vznikom škody a predmetnéporušenie povinnosti bolo hlavnou príčinou vzniku škody, pričom v prípade odporcovho konania s
náležitou starostlivosťou by za pravidelného priebehu vecí táto škoda podľa názoru súdu nebola vôbec
vznikla. Pokiaľ ide o zavinenie jednal odporca prinajmenšom vo forme nevedomej nedbanlivosti, pričom

podmienky pre vyvinenie splnené neboli.

Súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou odporcom vznesenej námietky premlčania nároku navrhovateľa.

Podľa ustanovenia § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je stanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna

a objektívna, pričom ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa
premlčí, a to napriek tomu, že by poškodenému ešte bežala i druhá premlčacia doba. Na začatie
plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodné, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode (nie
o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) a kto za ňu zodpovedá. Pri posudzovaní otázky , kedy sa
poškodený dozvedel o škode, je treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o

vzniknutej škode, nestačí iba možnosť dozvedieť sa o vzniknutej škode (R 38/1975). Vedomosť o škode
znamená, že poškodený sa dozvedel o konkrétnej majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, pričom
vedomosť poškodeného o škode nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym
konaním. Podľa súdnej praxe je rozhodujúce, kedy poškodený o takých skutkových okolnostiach
preukázateľnezískalvedomosť,nievšak,čiakedysinaichzákladeutvorilprávnyzáverozodpovednosti

určitej osoby.

V prejednávanej veci súd na základe skutkových zistení dospel k záveru, že o vzniku škody sa
navrhovateľ bez akýchkoľvek pochybností dozvedel až zistením, že nie je reálny predpoklad vymoženia
žalovaných pohľadávok, teda najskôr 22.07.2008, kedy mu začala plynúť dvojročná subjektívna

premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, (ale i trojročná objektívna premlčacia
doba podľa odseku 2). Vzhľadom na to, že návrh na začatie konania navrhovateľ podal 13.05.2009,
bol podaný pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, pričom v konaní riadne pokračoval
a k premlčaniu jeho nároku teda nedošlo. Súd zaviazal odporcu na zaplatenie vzniknutej škody vo
výške 282.148 eur vrátane príslušenstva predstavujúceho ušlý zisk, teda to, čo mohol navrhovateľ získať

z titulu úroku, uložením požičaných peňazí v komerčnej banke, pričom uplatnená výška úroku bola
preukázaná výpisom z internetovej stránky Národnej banky Slovenska.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal. Vzhľadom na to, že úspešný navrhovateľ si trovy konania nevyčíslil, súd rozhodol
s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, ako je uvedené
vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s

prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.