Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 23, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/355/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212218191
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2212218191.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

žalobkyne : X. L., G.. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. B. P. XXXX/XX, XXX XX J. U., zast.: JUDr. Helenou
Buzgóovou, advokátkou, so sídlom Alžbetínske námestie 2, 929 01 Dunajská Streda proti žalovaným :
1/.Y.L.,X.L.XXX/XX,XXXXXP.T.,X/I.C.Á.,B..XX.XX.XXXX,X.Š.XXX/XX,XXXXXP.J.,zastúpený:
doc. JUDr. PhDR. Peter Potásch, PhD. Advokát, so dílom Vážska č. 14434/26, Bratislava, X/ S. G. Q.,
U..G..C.., N.: XX XXX XXX, U. U. Q. XX, XXX XX X., o zaplatenie 19.252,47 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a mi e t a.

II. Žalovaným v 1/ a v 2/ rade súd priznáva náhradu trov konania v plnej výške .

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 5.10.2012 domáhala zaplatenia pohľadávky 19.252,47
euro s príslušenstvom na tom právnom základe, že s cieľom odkúpiť byt v Dunajskej Strede v obytnom
dome Č. XXXX, Č. B. P., vyplatila žalovanému v 1. rade kúpnu cenu v uvedenej sume s prísľubom,
že predmetný byt bude prevedený do jej vlastníctva na základe písomnej kúpnej zmluvy. Prednostne

naproti potvrdeniu spísanej žalovaným v 1. rade, overené podpisy u notára, zaplatila kúpnu cenu a
boli jej žalovaným v 2. rade vydané kľúče od bytu. Byt po prevzatí zrekonštruovala v hodnote 220.000,-
Sk. Dňom 1.8.2008 sa do bytu nasťahovala keď následne v roku 2010 obdržala výzvu z Mestského
úradu v Dunajskej Strede ,aby predmetný byt vypratala, keď zistila, že vlastníctvo k bytu nebolo v jej
prospech vyriešené.

2. Rozsudok dňa 26.08.2014 súd vyhovel žalobe, keď zaviazal žalovaných v 1. a 2.rade na zaplatenie

pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a 456 Obč. zák. a voči žalovanému
v 3.rade žalobu zamietol, pre nedostatok pasívnej legitimácie. V dôsledku odvolania sa žalovaných
v 1.a 2.rade bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Uložil
súdu prvej inštancie pokračovať v konaní tým, že sa bude zisťovať, akého nároku sa žalobkyňa
domáha. Ak ide o nárok na náhradu škody, je potrebné, aby žalobkyňa tvrdila a preukázala všetky
predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody (ak ide o bezdôvodné obohatenie, musí tvrdiť
a preukázať predpoklady pre priznanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia), tak ako bolo

uvedené vyššie. Následne sa súd bude zaoberať vznesenou námietkou premlčania žalovaným 2).
Žalobkyňa v žalobe označila dvoch žalovaných (voči žalovanému 3) rozsudok súdu prvej inštancie
nadobudol právoplatnosť) a domáha sa solidárneho plnenia od žalovaných 1) a 2). V žalobe absentuje
zdôvodnenie, či ide o nedeliteľné plnenie, ktorého sa žalobkyňa domáha alebo ide o deliteľné plnenie.Pasívnu solidaritu žalovaných (§ 511 OZ) je potrebné vyhodnotiť nie len pri prípadnom zaväzovaní
žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy, ale aj pri vznesenej námietke premlčania. Žalovaný 1) doposiaľ
námietkupremlčanianárokužalobkynenevzniesol. Splatnosťzáväzkujednotlivýchsolidárnychdlžníkov

pri deliteľných plneniach nemusí byť totožná a záväzok každého z nich sa zvlášť premlčuje, vznesená
námietka premlčania jedného zo spoludlžníkov pri deliteľných plneniach nemá vplyv na nároky veriteľa
voči ostatným dlžníkom. Naproti tomu pri nedeliteľných záväzkoch má námietka premlčania vznesená
jedným dlžníkom právne účinky voči všetkým nedeliteľne zaviazaným spoludlžníkom. V prípade, ak
súd uzavrie, že nárok žalobkyne je premlčaný, žalobu zamietne. Len v prípade, ak nárok žalobkyne

premlčaný nebude, súd vykoná dokazovanie smerujúce k takému nároku, aký žalobkyňa doplní (či sa
nároku domáha titulom náhrady škody alebo bezdôvodného obohatenia).

3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím žalobkyne, žalovaných 1.a 2., svedka Y. H.,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vyjadrením žalovaného 3/ zo dňa 19.7.2011, výpisu z
obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1 číslo XXXXX/B,J. C. P. P. V. Ž. Z. Č. Ú.D.

XXXXXXXXXX D. O. X. J. XX.X.XXXX a obsahom spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru
Dunajská Streda číslo C.-XXX/ /.-J.- XXXX na základe, ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový
stav veci:

4. Žalobkyňa zotrvala na svojej výpovedi a zopakovala svoje tvrdenia, že vyplatila žalovanému 1/

hotovosť 580.000,-Sk, ktoré peniaze vybrala z banky naproti potvrdeniu o výbere dňa 16.4.2008 a
17.4.2008, ktoré doklady založila do spisu . Tvrdila, že od žalovaného 1/obdržala písomné potvrdenie
o prevzatí hotovosti, ktorý doklad jej neskôr žalovaný 1/vzal. Túto okolnosť mohol potvrdiť aj žalovaný
2,/ktorý bol v tom čase pritom . Inzercia na byt mala znieť na odpredaj bytu v hodnote 600.000,-Sk.
Tvrdila, že bola uvedená do omylu správaním sa žalovaného 1/ ktorý sľúbil, že všetky doklady týkajúce

sa vlastníctva k bytu vybaví. Potvrdila, že odpredávala aj svoj byt pred kúpou predmetného bytu, hoci
nebola vlastníčkou predávaného bytu len užívateľkou za sprostredkovania realitnej kancelárie S. G. Q.
U..G..C..

5. Právna zástupkyňa žalobkyne vzhľadom na závery odvolacieho súdu označila nárok žalobkyne ako

nárok na náhradu škody, spôsobenej úmyselným konaním žalovaných v 1. A v 2.rade, aby vylákali
od žalobkyne finančnú hotovosť 580 000,-Sk, hoci obaja si boli vedomí, že žalovaný v 2.rade nebol
vlastníkom predmetného bytu .Žalobu podanú dňa 05.102012 považovala za podanú v lehote, keď svoj
nárok uplatnila žalobkyňa v adhéznom konaní dňa 02.03.2011.

6. Žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne. Poprel jej tvrdenia o inzerovaní
sporného bytu, ako vedúci pobočky realitnej kancelárie S. G. Q. U..G..C.. P. J. U., keď žalobkyňa
predávala svoj byt cez ich realitnú kanceláriu, pričom mala záujem aj o kúpu bytu, ktorý si aj vybrala.
Po vyžiadaní si dokladov od sporného bytu prostredníctvom makléra H., v prítomnosti žalobkyne
konštatoval, že tento byt nemôže byť predmetom predaja, keď nebol v súkromnom vlastníctve fyzickej

osoby, ale mesta. Žalobkyni doporučil vyžiadať si písomné potvrdenie ,ak bude trvať na odkúpení tohto
bytu. Nepamätal si vyplatenie finančnej hotovosti, ani spísanie dokladu, pre možnosť dožadovať sa
prípadnéhovráteniavyplatenejsumytitulompôžičky.Tvrdilvedomosťžalobkyneospôsobevybavovania
prevoduvlastníckehoprávakbytu,keďžalobkyňapredávalabytprostredníctvomichrealitnejkancelárie.

7. Žalovaný v 2.rade vo svojej výpovedi potvrdil, že prevzal sumu 480.000,-Sk zo zloženej sumy
580.000,-Sk, s tým, že 100.000,-Sk si mal ponechať žalovaný 1/ . Poprel, že by išlo o predaj bytu. Malo
ísť o prevod nájmu k bytu . Potvrdil, že bolo spísané uznanie dlhu spísané žalovaným 1/, aby sa zabránilo
deložovaniu žalobkyne z predmetného bytu. Rovnako tvrdil, že žalovaný 1/ vybavoval doklady týkajúce
sa vlastníctva bytu v prospech žalobkyne.

8. Právny zástupca žalovaných nepovažoval za preukázané tvrdenie žalobkyne, že bola uvedená do
omylu správaním sa žalovaných v súvislosti s prevodom práv k predmetnému bytu, odvolávajúc sa aj na
jej výpoveď z výsluchu pred policajným orgánom, keď tvrdila, že nikto jej nepovedal, že byt sa prevádza
do jej vlastníctva. Žalovaný v 1.rade potvrdil, že žalovaný v 2.rade v rozhodnom čase nebol vlastníkom

predmetného bytu, ktorého vlastníkom bolo mesto. Mal za to, že žalobkyňa, ako konštatoval odvolací
súd, nebola dostatočne obozretná, pričom bolo jej povinnosťou, aby si zistila z prístupných údajov
vlastníka predmetnej nehnuteľnosti. Mal za to, že finančná hotovosť bola poskytnutá za účelom užívania
nehnuteľnosti dňa 24.06.2008 a pokiaľ žalobkyňa mala byť uvedená do omylu, že tento byt sa prevádzado jej vlastníctva, tak mohla svoj nárok uplatniť v dvojročnej subjektívnej premlčacej doby zmysle § 106
Obč.zák., najneskôr do 24.06.2010. Nepovažoval za včas uplatnený nárok v adhéznom konaní , keď
oznámenia podala dňa 03.03.2011, už po uplynutí dvojročnej subjektívnej doby. Poukázal na právny

názorodvolaciehosúdu,ktorýkonštatoval,žežalobkyňasineuplatnilaúčinnenárokvadhéznomkonaní.

9. Podľa § 49a Obč.zák. právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom
zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený,
tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba

vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

10. Podľa § 46 ods.1 a 2 Obč.zák. písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako
aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

11. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému

prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

12. Podľa § 420 ods.1až 3 Obč.zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

13. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

14. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

15. Podľa § 100 ods.1 a 2 Obč.zák, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

17. Podľa § 106 ods. 1 až 3 Obč.zák, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

18. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

19. Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona

sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní
niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

20. Podľa § 391 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu.

21. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej
postupovať.

22. Nárok na náhradu škody (ale aj bezdôvodného obohatenia) sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej
a trojročnej objektívnej premlčacej lehote (§ 106 OZ a § 107 OZ), ak ide o úmyselne spôsobenú škodu
(ale aj úmyselné bezdôvodné obohatenie) objektívna premlčacia lehota je desaťročná. Už vyššie bolo
uvedené, že žalobkyňa sa svojho nároku domáhala titulom náhrady škody. V žalobe však nešpecifikuje

základné predpoklady pri priznanie nároku na náhradu škody a hlavne neuvádza, aké konanie
žalovaných považuje za protiprávne (t.j. v rozpore so zákonom alebo zmluvou). Právna zástupkyňa
žalobkyne doplnila ústne do zápisnice na pojednávaní dňa 23.03.2018, považujúc spôsobenú škodu
žalobkyni úmyselným konaním žalovaných v 1. a 2.rade, aby vylákali od žalobkyne finančnú hotovosť580 000,-Sk, hoci obaja si boli vedomí, že žalovaný v 2.rade nebol vlastníkom predmetného bytu.
Z tvrdení žalobkyne uvedených v žalobe vyplýva, že žalobkyňu mali žalovaní uviesť do omylu, keď
jej tvrdili, že byt je na predaj, ale v skutočnosti došlo len k prevodu užívacích práv na žalobkyňu.

Žalobkyňa zároveň tvrdila, že nevedela, že žalovaný 2) nie je vlastníkom bytu. Je pravdou, že uvedenie
do omylu (§ 49a OZ) je považované za protiprávne konanie, ale žalobkyňa musí uvedenie do omylu
preukázať. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyňa od počiatku nevedela, že byt
nie je vo vlastníctve žalovaného 2). Tvrdenie žalobkyne popreli obaja žalovaní, k spisu je pripojený
vyšetrovací spis C.-XXX/DEK-J. (vyšetrovanie bolo vedené po podaní trestného oznámenia žalobkyňou)

a z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede zo 16.3.2012 vyplýva, že trestné stíhanie
vo veci bolo zastavené. V odôvodnení uznesenia sa na záver konštatuje, že z výsledkov vyšetrovania
a vyhodnotením dôkaznej situácie nevyplýva žiadna skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné
konštatovať, že by žalovaný 2) žalobkyňu uviedol do omylu, resp. využil jej omyl. Z výsluchov svedkov,
ale aj žalobkyne vyplynulo, že žalobkyni bolo viackrát povedané, že byt je vo vlastníctve mesta Dunajská
Streda.Pripojenýtrestnýspisjedôkazomsvedčiacimvneprospechžalobkyne.Svojetvrdeniaotom,žez

inzerátu, na ktorý žalobkyňa reagovala vyplývalo, že byt je na predaj žalobkyňa nepreukázala, inzerátom
nedisponovala. Žalobkyňa tvrdila protiprávnosť konania žalovaných, vylákaním finančnej hotovosti, hoci
obaja mali si byť vedomí, že byt žalovaný v 2.rade nevlastní. Ako už konštatoval odvolací súd, že súdna
prax vychádza z toho, že úspech určitej osoby dovolať sa v konkrétnom prípade neplatnosti právneho
úkonu pre rozhodujúci omyl predpokladá, že táto osoba využila možnosť overiť si sama skutočnosti

rozhodné pre uskutočnenie právneho úkonu, resp. že využije možnosť sa omylu vyhnúť. Z dôvodu
ktorého žalobkyňa nepreukázala jej uvedenie do omylu pri kúpe nehnuteľnosti, keď evidencia vlastníkov
nehnuteľností vyplýva z registra (katastra), ktorý je verejne prístupný.

23. Uvedené (preukázanie protiprávneho konania žalovaných) má vplyv na začiatok plynutia premlčacej

lehoty. Keďže žalobkyňa nepreukázala, že bola uvedená do omylu, resp. nepreukázala, že žalovaní sa
dopustili protiprávneho konania, subjektívna (ale aj objektívna) premlčacia doba na uplatnenie nároku
jej začala plynúť odo dňa odovzdania peňazí. Ak, by bola žalobkyňa preukázala protiprávne konanie
žalovaných, začala ba jej dvojročná subjektívna lehota plynúť odo dňa, kedy sa dozvedela, že jej bola
spôsobená škoda a kto za ňu zodpovedá (trojročná objektívna, resp. desaťročná pri škode spôsobenej

úmyselne odo dňa odovzdania peňazí). Žalobkyňa počas konania namietala, že jej nárok je uplatnený
včas, pretože počas prebiehajúceho trestného konania jej premlčacia lehota neplynula. Spočívanie
premlčacej lehoty upravuje § 112 OZ. Odvolací súd rovnako konštatoval, že ak si poškodený uplatní
právo na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom v adhéznom konaní, plynutie premlčacej
doby sa prerušuje, t.j. premlčacia doba neplynie. Predpokladom prerušenia plynutia premlčacej doby

je však riadne uplatnenie náhrady škody v trestnom konaní. Riadne uplatnenie nároku na náhradu
škody znamená, že škoda je v trestnom konaní presne špecifikovaná výškou a vyslovene je uvedené,
že sa jej poškodený domáha od páchateľa trestného činu. Z pripojeného trestného spisu však žiadne
riadne uplatnenie škody žalobkyňou nevyplýva. V trestnom oznámení je len konštatované, že mala byť
žalobkyni konaním žalovaných spôsobená vysoká škoda .

24. Ako bolo vyššie uvedené doklad uznanie dlhu bolo spísané dňa 24.06.2008, žaloba bola podaná
dňa 05.10.2012, žalobkyňa ani po doplnení dokazovania vypočutím žalovaného v 1.rade, ktorý potvrdila
vedomosť žalobkyni o tom, že byt je len v nájme žalovaného v 2.rade a jeho manželky, pričom sama
prevádzala svoj byt, ktorý nevlastnila za sprostredkovania realitnej kancelárie, si bola vedomá tejto

skutočnosti, preto, nemohla byť ani uvedená do omylu žalovanými v 1.a 2 .rade.

25. Pokiaľ ide o tvrdený nárok žalobkyne na náhradu škody, predpokladom vzniku každej
občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi
protiprávnymúkonomaškodou.Priobčianskoprávnejzodpovednostizaškoduvznikázáväzkovo-právny

vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo
poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá,
škodu nahradiť. Občiansky zákonník pojem zavinenie nevymedzuje. Pri vymedzení tohto pojmu treba
vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu
priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou

súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j.
medziporušenímprávnejpovinnosti,avýsledkom,t.j.škodou.Zavinenieakovnútornýpsychickývzťahje
založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme
vnímanie,t.j.odrazpredmetovajavovvzmyslovýchorgánoch,akoajpredstavupredmetovajavov,ktorésubjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou
zložkousarozumiepredovšetkýmchcenie,aleajuzrozumenie.Priúmyselnomzavineníjezastúpenátak
vedomostná,akoajvôľovázložkazavinenia.Prinedbanlivostijedanálenvedomostnázložka.Úmyselné

zavinenie sa člení na priamy úmysel (dolus directus), pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu, a na
nepriamy úmysel (dolus eventualis), pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu, a pre prípad,
že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel
spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju
nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom

vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol.

26. Tvrdenia žalobkyne o úmyselnom konaní žalovaných vylákať od nej finančnú hotovosť 580
000,-Sk, vedomí si toho, že chcú spôsobiť jej tým škodu. Ako už konštatoval odvolací súd, bolo
povinnosťou žalobkyne sa presvedčiť, čo podpisuje v písomnom uznaní dlhu, kde jednoznačne sa
uvádzali skutočnosti týkajúce sa užívania nehnuteľnosti, keď sa mala možnosť presvedčiť o vlastníctve

k bytu z evidencie nehnuteľnosti.

27. V prípravnom konaní, vo veci trestného oznámenia, podané žalobkyňou na žalovaného 2/ , z
vyšetrovacieho spisu policajného zboru Dunajská Streda číslo C.-XXX/OEV-J.-XXXX, kde bol vypočutý
žalovaný 1/, potvrdil, že doklad o uznaní záväzku podpísaný žalobkyňou a žalovaným dňa 24.6.2008

napísal on z vlastnej iniciatívy, keď žalobkyňa sa rozhodla vyplatiť kúpnu cenu za byt, ktorý žalovaný 2/
v tom čase nevlastnil, s tým, že v prípade neuskutočnenia prechodu vlastníckeho práva na žalobkyňu,
vráti poskytnutú hotovosť. Na základe písomného uznania záväzku žalovaný 2/ mal prevziať sumu
580.000SKnaprotipodpisu,ktorépodpisybolioverenénanotárskomúradedňa24.6.2008,aknedôjdek
zmeneužívacíchprávnajneskôrdo30.11.2008sazaviazalvrátiťuvedenúsumuspolusúrokmiazaplatiť

náhradu škody. Skutočnosť, že žalovaný 2/mal len nájomnú zmluvu s T. J. U., vyplynulo aj zo zmluvy o
nájmeuzavretejdňa20.10.2005sožalovanýmv2.radesmanželkou,akonájomcamia prenajímateľom
T. J. U., zmluva uzavretá na dobu určitú do 30.11.2008. Tieto skutočnosti zopakoval žalovaný v1.rade
aj na pojednávaní, ktoré žalobkyňa nespochybnila, tým mal súd za preukázané zhodným tvrdením
strán sporu, že žalovaným v1.rade žiadne peniaze neboli vylákané a ani žiadnu finančnú hotovosť od

žalobkyneneprevzal.Ztohojezrejmé,žeakajbyvznikolnároknanáhraduškody,tentobynebolzískaný
úmyselným konaním žalovaných. Finančná hotovosť získaná žalovaným v2.rade,tvrdené žalobkyňou o
získaní úmysel vylákať od nej finančnú hotovosť, nanajvýš mohlo ísť o vedomú nedbanlivosť , pri ktorej
konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa
spoliehal na to, že ju nespôsobí, ak sa mu podarí prípadný prísľub o prevode bytu zrealizovať. V danom

prípade žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia o spôsobenej škode správaním sa žalovaných v 1.a
a2.rade, úmyselným konaním, preto prichádza do úvahy posúdenia vznesenej námietky premlčania v
zmysle§106ods.1Obč,zák.počítanádvojročnápremlčaciadobaododovzdaniapeňazídňa24.06.2008
do 24.06.2010, keď dňom 17.09.2010 bola vyzvaná mestom na vypratanie nehnuteľnosti, keď najneskôr
v tom čase už musela vedieť, že jej mala byť spôsobená škoda a kto za ňu zodpovedá. Žaloba bola

podaná dňa 05.10.2012, v dôsledku čoho žaloba bola podaná oneskorene, v dôsledku čoho súd žalobu
voči žalovaným v 1.a 2.rade zamietol z dôvodu uplynutia času ustanoveného v zákone na vykonanie
práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania malo za následok zánik
nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané

právo nemožno oprávnenému priznať. V dôsledku čoho súd ďalšie dôkazy vo veci nevykonal, keď vec
po skutkovej stránke neposudzoval.

28. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku , súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

29. Súd priznal žalobcovi vzhľadom náhradu trov 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vyplv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)