Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 1, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3CoE/469/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208203773
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2208203773.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov:
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Ladislava Révesa, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: B. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. I. XXXX/XX, T. X., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf

Krutý, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pre vymoženie pohľadávky 661,22
Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5Er/302/2008-97 zo dňa 2. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „súd prvej inštancie“) vo výroku I.

exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., pod spisovou značkou 1037/08
vyhlásilzaneprípustnúaexekúciuzastavil.NáhradutrovexekúciesúdnemuexekútoroviJUDr.Rudolfovi
Krutému, PhD., nepriznal. Zastavenie exekúcie odôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 3, § 57 ods. 1 písm.
g), § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako i § 7 ods. 1 a 2, Občianskeho zákonníka.
V predmetnej veci prebiehala exekúcia na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, spisová značka SR 7553/07

zo dňa 03.10.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 22.10.2007 a vykonateľnosť dňom 25.10.2007.
Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11.04.2013 exekúciu zastavil a určil, že o trovách rozhodne
samostatným uznesením. Proti predmetnému uzneseniu oprávnený podal odvolanie a súčasne navrhol
exekúciu prerušiť. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 09.06.2016, č. k. 5CoE/95/2015-83 návrh na
prerušenie konania zamietol a výrok napadnutého uznesenia zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu
na ďalšie konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2016. Z obsahu spisu bolo zrejmé,

že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, t. j. pred vydaním rozhodnutia súdu prvej inštancie (ktoré bolo
vydané dňa 11.04. 2013). Z uvedeného bolo zrejmé, že povinný už v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Následne súd prvej inštancie zistil, že dedičské
konanie po nebohom povinnom bolo Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11.02.2011,
sp. zn. 13.D/612/2010 právoplatne zastavené, nakoľko povinný nezanechal žiaden majetok. Vzhľadom
na uvedené s poukazom na ustanovenie § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného byť

účastníkom exekučného konania zanikla dňom smrti, ako aj na to, že vymáhaná povinnosť neprešla a
ani neprejde na nového účastníka na strane povinného súd prvej inštancie v zmysle § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, preto že je tu iný dôvod
pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal,

aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Oprávnený v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neumožnil účastníkomexekučného konania viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli uplatňovať svoje stanoviská k
skutkovým a právnym otázkam, v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky, čím došlo k odňatiu
možnosti konať pred súdom. Predovšetkým namietal tú skutočnosť, že súd prvej inštancie prekročil

rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súlad notárskej zápisnice so zákonom.
Kontrolu súladu úkonu so zákonom môže vykonať iba notár. Náprava nedostatkov notárskej činnosti
je prípustná len postupom podľa § 38 a § 40 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok). Postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných
notárskych zápisníc, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným

adresátom, je v rozpore s princípom právnej istoty. Povinnému nič nebránilo domáhať sa nápravy
cestou zrušenia notárskej zápisnice de iure, alebo sa domáhať náhrady škody. Ak takto nepostupoval,
nie je možné zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred všeobecným súdom. Platná notárska
zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. V rámci rozhodovania o žiadosti o
udelenie poverenia, exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu,
robiť skutkové a právne závery. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej

listiny, ktorá je exekučným titulom. Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinným na strane jednej a
s oprávneným na strane druhej. Kým povinný mal zaručený výkon všetkých práv, oprávnený mal pred
exekučnýmsúdomnevýhodnépostavenieabolosnímzaobchádzanéodlišne,čonemožnoospravedlniť
jeho postavením ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov,
pretože by išlo o zakázané odlišné zaobchádzanie. Odlišnosti v zaobchádzaní a rozdiely vo výkone

právanasúdnuochranuoprávnenývidelvjehonevypočutíaneoboznámenísostanoviskami,tvrdeniami
a dôkazmi, ktoré vyplývajú z napadnutého rozhodnutia ako i zo spisu. Exekučný súd neaplikoval
na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 36, § 38 a § 40 Notárskeho
poriadku a aplikované právne normy ust. § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku interpretoval ústavne nesúladným spôsobom, porušil právo oprávneného na súdnu ochranu.

Založil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa
práva, keď aplikoval vo veci ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, pretože smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, neprichádza
do úvahy ani jej priamy účinok a nie je ani interpretačným pravidlom transponovanej právnej úpravy.
Exekučný súd bez toho, aby oprávneného vypočul, rozhodol o jeho práve výrokom o zastavení

exekúcie,pretooprávnenýnemoholreagovaťnatvrdeniaadôkazy,ktorébolipodkladomprerozhodnutie
exekučného súdu, čím bola porušená zásada rovnosti zbraní. Oprávnený nebol oboznámený s tým, že
exekučnýsúdvediekonanievktoromopätovnerozhodujeojehoprávachvsúvislostisrevíziounotárskej
činnosti, nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení a nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Exekučný
súd napadnutým rozhodnutím vylúčil možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci

a uskutočnením judiciálneho procesu v exekučnom konaní porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho
konania. Exekučný súd však vo veci nevykonal riadne dokazovanie a ku svojim skutkovým záverom
o nevýhodnosti právneho zastúpenia pre povinného dospel bez riadneho zistenia skutkového stavu.
Udelením predmetného plnomocenstva oprávnenému nevznikli žiadne nové práva, či výhody, povinný
iba preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného

titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, preto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného
nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo nebolo dojednané vôbec. Navyše povinný mohol
plnomocenstvo podľa § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať, v čom mu nebránila žiadna
prekážka. Udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa preto nemožno považovať
za neprijateľnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v

jeho neprospech. Navyše plnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, nie
je zmluvným ustanovením, preto naň nemožno aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných
podmienok podľa § 53 OZ. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je pritom dostatočne určité a
zrozumiteľné.Poukázalnato,žeinštitútuznaniadlhuniejemožnéviazaťnasplatnosťzáväzkuadospieť
k záveru, že uznať možno len splatný záväzok. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať

dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok
vzniká. Nejde o právo, ktoré by povinnému malo vzniknúť až v budúcnosti a ktorého by sa povinný
nemohol platne vzdať. Povinný mohol aj po udelení plnomocenstva sám dlh uznať. K námietke súdu
voči skutočnosti, že zástupca určil v zápisnici splatnosť dlhu, oprávnený uviedol, že ide o podstatnú
náležitosťnotárskejzápisniceakoexekučnéhotituluajepredpokladom,abyuznaniedlhubolovykonané

zákonným spôsobom. Preto nie je možné dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený v notárskej
zápisnici uviesť, dokedy povinná dlh zaplatí. Rovnako je nesprávny záver súdu, že zástupca nehájil
záujmy povinného, keď spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech. Zástupca povinného
bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to uznať dlh vo formenotárskej zápisnice, ktorú úlohu si riadne splnil. Záver súdu, že záujmy zástupcu sú v rozpore so
záujmami zastúpeného, založil súd na dohadoch a domnienkach. O skutočnosti, či je exekučný titul v
súlade so zákonom už raz exekučný súd právoplatne rozhodol, a to v rámci rozhodovania o žiadosti

exekútora o udelenie poverenia. Keďže súd poverenie exekútorovi vydal, zistil súlad exekučného titulu
so zákonom. Revíziu exekučného titulu môže exekučný súd vykonať len v limitoch daných ustanovením
§ 41 ods. 2 EP, ak však uskutočňuje revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom
právnej istoty a porušuje základné práva účastníkov exekučného konania.

3. Povinný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu oprávneného sa písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 58 ods. 5 Exekučného

poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie (v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2
CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru, že odvolaním

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie
vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

5. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 Civilného sporového poriadku, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) po preskúmaní

napadnutého uznesenia a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie
zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite
odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na
totopoukazuje.Zdôvodupotrebyvyporiadaniasasodvolacíminámietkamiaprezdôrazneniesprávnosti
napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné dodať nasledovné.

9. Z spisového materiálu bolo zistené, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa
09.03.2007 Zmluvu o úvere, ktorou sa oprávnený zaviazal, že poskytne v prospech povinného peňažné
prostriedky a povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutých splátkach vrátiť,
zaplatiť úroky a splniť ostatné povinnosti podľa zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie vydal dňa 31.03.2008

pod č.k. 5Er/302/2008-8 poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5201 023994*, ktorým poveril súdneho
exekútora vymožením pohľadávky vo výške 661,22 EUR spolu s príslušenstvom, trov predchádzajúceho
konania a trov exekúcie v prospech oprávneného.

10. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie konštatuje, že vymáhaná povinnosť neprešla na

dedičov povinnej osoby, nakoľko povinný zomrel ako nemajetný a dedičské konanie bolo právoplatne
zastavené. Vzhľadom na uvedené s poukazom na ustanovenie § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť
povinného byť účastníkom exekučného konania zanikla dňom smrti, ako aj na to, že vymáhaná
povinnosť neprešla a ani neprejde na nového účastníka na strane povinného súd prvej inštancie správne
a v súlade so zákonom v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za

neprípustnú a exekúciu zastavil, preto že je tu iný dôvod pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Pokiaľ
povinný právne zanikol (smrťou), nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti, vylučuje to
povaha smrti ako právnej skutočnosti. Zároveň povinný z procesného hľadiska prestáva byť účastníkom
exekučného konania a z hľadiska hmotného práva prestáva byť aj dlžníkom.11. Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti
vzniká narodením, pričom smrťou táto spôsobilosť zanikne.

12. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).