Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Šabľová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9Cb/52/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713203114
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8713203114.5

Uznesenie

OkresnýsúdPopradvprávnejvecižalobcu:CayoBlanco,s.r.o.,sosídlomRakovice115,Rakovice,IČO:
44 358 261, práv. zast. Advokátska kancelária Andrej Kolárik, s.r.o., so sídlom Sokolíkova 15, Bratislava,
IČO: 47 244 330, proti žalovanému: TATRAVAGÓNKA a.s., so sídlom Štefánikova 887/53, Poprad, IČO:
31 699 847, práv.zast. Mgr. Miloš Čičmanec, Štefánikova 3793/22, Poprad, IČO: v konaní o náhradu
škody vo výške 20 000 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne
vynaložených trov konania, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.3.2013 domáhal od žalovaného zaplatenia
náhrady škody v súvislosti s vyhláseným verejným obstarávaním na dodanie výpočtovej techniky a
softvéru žalovaným dňa 10.12.2010, kedy žalobca v rámci verejného obstarávania predložil žalovanému
ponuku, kedy žalovaným bola vyhodnotená ako najlepšia a oznámil žalobcovi, že ponuku prijíma
žalobca však listom z 3.3.2011 oznámil žalovanému, že verejné obstarávanie ruší v zmysle § 46 ods.
2 zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že sa zmenili okolnosti za ktorých sa verejné obstarávanie

vyhlásilo. Žalobca však má za to, že neboli splnené zákonné podmienky pre zrušenie verejného
obstarávania a oznámil žalovanému, že trvá na uzavretí kúpnej zmluvy. V žalobe poukázal žalobca aj
na konanie pred Úradom pre verejné obstarávanie, kde aj napriek skutočnosti, že úrad konštatoval,
že žalovaným uvádzaný dôvod zrušenia verejného obstarávania nie je dôvodom pre ktorý mohlo byť
verejné obstarávanie zrušené, vyhol sa však odpovedi na otázku či bolo, alebo nebolo zrušené v súlade
so zákonom o verejnom obstarávaní. Žalobca dňa 25.7.2011 podal Krajskému súdu Bratislava žalobu o

preskúmanie rozhodnutia úradu podľa 5. časti OSP a konanie v čase podania tejto žaloby na súd bolo
vedenéKrajskýmsúdomBratislavapodč.4S/133/2011.Zároveňvžalobesavyjadrilknárokunanáhradu
škody, ale zároveň požiadal aj o prerušenie konania až do rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave,
ktoré konanie je významné z hľadiska konania o náhradu škody podľa žaloby podanej na Okresnom
súde Poprad.

2. Uznesením z 19.4.2013 bolo konanie 9Cb/52/2013 prerušené do právoplatného skončenia konania
vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn.4S/133/2011 a právoplatnosť nadobudlo 10.5.2018.

3. Rozsudok Krajského súdu Bratislava vo veci 4S/133/2011 v spojení s rozsudkom NS SR 2Sžf/68/2015
zo 14.7.2017 nadobudli právoplatnosť 21.7.2017 a vtedy odpadol dôvod prerušenia konania.

4. Na základe žiadosti právneho zástupcu žalobcu z 15.3.2018 súd konanie prerušil uznesením z
23.3.2018 do rozhodnutia ÚS SR o sťažnosti žalobcu zo dňa 21.9.2017, ktorá bola vedená na ÚS SRpod č. Rvp/1781/2017. Predmetné konanie na ÚS SR skončilo uznesením 22.5.2018 o odmietnutí a
predmetné uznesenie následne nadobudlo právoplatnosť. Právny zástupca žalobcu následne žiadal
o prerušenie konania opätovne v súvislosti s podaním sťažnosti na ESĽP. Súd o tomto návrhu na

prerušenie konania nerozhodoval.

5. Dňa 28.10.2019 súdu bolo doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, kde uvádzal, že ESĽP
skonštatoval,žebyrozhodovalakosúd4.inštancieaztohodôvodusasťažnosťoumeritórnenezaoberal.
Žalobca preto berie žalobu v celom rozsahu späť, žiada, aby konanie bolo zastavené a navrhol, aby

o trovách konania súd rozhodol v zmysle § 257 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania. Z dôvodu, že rozhodnutie o správnej žalobe má priamy vplyv na konanie o náhradu škody
žalobca musí vziať žalobu späť. Právoplatným rozhodnutím ÚVO má však byť potvrdené, že žalovaný
porušil práva žalobcu vo verejnom obstarávaní a preto žalovaný dal dôvod pre takýto postup žalobcu
pri ochrane svojich práv.

6. K návrhu na zastavenie konania, ktoré bolo doručené súdom právnemu zástupcovi žalovaného sa
tento vyjadril, že so späťvzatím žaloby súhlasia a vyjadril nesúhlas s postupom podľa § 257 CSP, tj. s
nepriznaním nároku na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán.

Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Z uvedeného dôvodu súd postupoval podľa §§ 144, 145 ods. 1 CSP a konanie v celom rozsahu
zastavil.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania

protistrane.

8.O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 256 ods. 1
CSP. Keďže žalobca zavinil zastavenie konania súd rozhodol tak, že priznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania. V tomto smere sa súd stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného,

kde uvádzal:“ Aj keby sme pripustili, že Úrad pre verejne obstarávanie konštatoval pochybenie
žalovaného v procese verejného obstarávania (pričom máme za to išlo len o nedostatočné odovôdnenie
oznámenia o zrušení verejného obstarávania, nie o nezákonnosť postupu žalovaného pri zrušení
verejného obstarávania), sám žalobca následne konštatuje, že Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej
len „UVO“) nariadil žalovanému vykonať nápravu. Žalovaný nápravu vykonal, čím nemožno tvrdiť,

že právo žalobcu bolo naďalej porušené. Konštatovanie, že Krajský súd Bratislava vyhovel žalobe
žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia/ postupu UVO a neskôr bola žaloba zamietnutá, nemá
žiadnu právnu relevanciu. Žalobca nemôže poukazovať na rozhodnutie, ktoré bolo zrušené, resp.
ktoré nenadobudlo právoplatnosť. Zamietnutím danej správnej žaloby naopak boli potvrdené tvrdenia
žalovaného, že k porušeniu práv žalobcu neprišlo (rozhodnutie KS Bratislava zrušil Najvyšší súd

SR rozhodnutím 2Sžf/80/2013 zo dňa 26.04.2013, KS Bratislava rozhodnutím 4S 133/2011 zo dňa
30.01.2015 zamietol žalobu a Najvyšší súd SR, rozhodnutím 2Sžf/68/2015 zo dňa 14.06.2017 potvrdil
správnosť zamietnutia žaloby. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutím III. ÚS 200/2018 zo dňa
22.05.2018 ústavnú sťažnosť žalobcu odmietol). Odvolávanie sa na vyjadrenie k „správnej“ žalobe zo
strany Európskeho súdu pre ľudské práva svedčí o dôkaznej núdzi žalobcu, o nedôvodnosti žaloby

a potvrdzuje naše tvrdené skutočnosti, že ESĽP nemôže zrušiť rozhodnutia našich vnútroštátnych
súdov (pozn.: v dôsledku čoho sme žiadali nevyhovieť návrhu na prerušenie konania).“ Nemožno preto
konštatovať, že by v danom prípade existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže nesprávnosť
postupu UVO a spôsobenie škody žalobcovi žalovaným vychádza výlučne zo subjektívneho názoru
žalobcu.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.