Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 23, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/173/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204183
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816204183.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: C.. L. V., V. XXXX, X., zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:35 807 598, o zaplatenie sumy 2.601,54
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.
5C/150/2016-2041 zo dňa 11.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.428,61 eur
s úrokom z omeškania, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, priznal žalobcovi proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.601,21 eur spolu s úrokom z omeškania. Žalobca uzavrel so
žalovaným viacero zmlúv o úvere, ktoré aj splnil. V žalobe uviedol, že odplata uvedená v jednotlivých
zmluvách, predstavovala odplatu v rozpore s dobrými mravmi a domáha sa vrátenia toho, čo zaplatil

naviac oproti poskytnutým sumám. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, uviedol, že na strane žalobcu
vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že žalobca žalovanému uhradil sumu prevyšujúcu istinu úveru.
Súd žalobcovi nepriznal nárok na bezdôvodné obohatenie zo zmluvy XXXXXXX v sume 86,30 eur,
nakoľko tento nárok bol premlčaný a zo zmluvy XXXXXXX v sume 86,30 eur, nakoľko predmetnú
zmluvu strany sporu nepredložili. Súd sa vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania a uviedol, že
najskôr sa dozvedel žalobca, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia vtedy, keď
navštívil svojho právneho zástupcu, ktorý ho oboznámil s nedostatkami uzavretých zmlúv a žalobca

udelil plnú moc svojmu právnemu zástupcovi na zastupovanie, teda dňa 19.05.2016. Nie je teda
podstatná a rozhodujúca skutočnosť, kedy sa žalobca pri náležitej starostlivosti mohol alebo musel
dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúce je vždy to, kedy
sa o tejto skutočnosti dozvedel. O bezdôvodnom obohatení sa žalobca podľa názoru súdu prvej
inštancie dozvedel dňa 19.05.2016 a je na žalovanom, aby preukázal, že sa o tom dozvedel skôr. Pri
posudzovaní objektívnej premlčacej doby súd vychádzal z desaťročnej objektívnej premlčacej doby,
nakoľko nedostatky formulárových zmlúv, ktoré boli dané v tomto prípade, sú úmyselným porušením

zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj Občianskeho zákonníka. Súd vychádzal z toho, že žalobca
vo všetkých prípadoch mal postavenie spotrebiteľa, pretože tento nepodnikal v čase uzatvorenia
predmetných úverových zmlúv a jeho jediným príjmom bol výsluhový dôchodok.2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Podľa obsahu sa
jedná o odvolanie proti celému rozsudku s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
V odvolaní argumentoval len nesprávnym právnym posúdením premlčania. Poukázal na právnu úpravu

a judikatúru týkajúcu sa plynutia subjektívnej premlčacej doby a uviedol, že na požadované nároky
zo zmluvy boli premlčané v subjektívnej premlčacej dobe. Žalobcovi subjektívna premlčacia doba
začala plynúť od uhradenia istiny, a to z toho dôvodu, že od uhradenia istiny mal žalobca vedomosť
o bezdôvodnom obohatení, nakoľko žalovanému uhrádzal sumy nad rámec istiny. Poukázal na to, že
podľa § 2 z. č. 1/1993 Z.z. platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo ustanovenie zákona známe

každému, koho sa týka. Poukázal, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6MCdo/9/2012, podľa ktorého
zásada “bdelým patrí právo“ v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana spotrebiteľa, nie je v danom prípade aplikovateľné, vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR 3Cdo/169/2017. Vo veci 6MCdo/9/2012 Najvyšší súd SR na uvedený princíp poukázal v
súvislostisriešenímprocesnejotázky(oprávnenieexekučnéhosúduskúmaťprávomocrozhodcovského
súdu vydať rozhodcovský rozsudok), ale v konkrétnom prípade nejde o riešenie právomoci exekučného

súdu, ale o riešenie hmotnoprávnej otázky (začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby). Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca poukázal na to, že odvolanie nemá všetky náležitosti odvolania, keď
z neho nie je zrejmé, v akom rozsahu je rozhodnutie napadnuté a nie sú uvedené odvolacie dôvody.

Meritórne sa k odvolaniu vyjadril tak, že navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd je toho názoru, že z
obsahu odvolania žalovaného vyplýva rozsah, v ktorom napáda odvolanie súd prvej inštancie. Z obsahu

odvolania je zrejmé, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené, a
teda aj so súvisiacim výrokom o trovách konania. V sporovom konaní je odvolací súd viazaný rozsahom
aj dôvodmi odvolania, v danom prípade dôvody odvolania boli špecifikované zo strany žalovaného
ako nesprávne posúdenie námietky premlčania. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedenie odvolacieho
dôvody neznamená uvedenie zákonného znenia upravujúceho odvolacie dôvody (ustanovenie § 365

ods. 1,2 CSP), ale uvedenie konkrétnych námietok proti rozhodnutiu, ktorých obsah možno subsumovať
pod niektoré ustanovenie § 365 ods. 1,2 CSP. V danom prípade nepochybne žalovaný spochybňoval
správnosť právneho posúdenia premlčania (čo možno právne kvalifikovať ako odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. h) CSP), a preto iba týmto odvolacím dôvodom sa odvolací súd zaoberal. Aj odvolací
súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne posúdil námietku premlčania, v prípade subjektívnej

premlčacej doby je potrebné vychádzať z toho, kedy sa žalobca skutočne dozvedel o tom, že na jeho
úkor vzniklo bezdôvodné obohatenie. V danom prípade to znamená, že o bezdôvodnom obohatení
sa žalobca dozvedel až po tom, čo od svojho právneho zástupcu získal konkrétne informácie o tom,
že zmluvy neobsahovali zákonné náležitosti, a preto je úver bezúročný a bezpoplatkový. Z uvedených
dôvodov odvolací súd rozhodnutie ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca v celom rozsahu úspešný, žalovaný v celom rozsahu
neúspešný. Žalobca má teda nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu
100 %.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.