Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/74/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118206629
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5118206629.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu N. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, F., zastúpeného Občianske združenie Centrum správnej pomoci Martin, so sídlom J. Š.
Šikuru 4850/1, Martin, IČO: 51 472 236, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenému JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom
Majerníkova 3/A, Bratislava, IČO: 42 185 190, o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 17Csp/56/2018-64 zo dňa 14. januára
2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov zo dňa 04.02.2015 a Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.02.2015,
uzavreté v rámci Zmlúv o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.02.2015, č. 500701455 a zo dňa 17.02.2015,
č. 504701001 medzi žalobcom a žalovaným, sú neplatné.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu

trov konania v celom rozsahu trov konania.

2) Procesnú prípustnosť žaloby v danej veci posudzoval s poukazom na ust. § 137 d) CSP, v zmysle
ktorého je potrebné vnímať žalobu o určenie (ne)platnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej
skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Na základe uvedeného mal za to,
že v danej veci ide o procesnú neprípustnosť žaloby, a preto bez ďalšieho v tejto veci žalobu v celom
rozsahu zamietol. Poznamenal, že pri posudzovaní, či uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy napĺňa

alebo nenapĺňa znaky neprijateľných podmienok v zmysle § 53 OZ, dospel k záveru, že sporné dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nemajú znaky neprijateľnej podmienky. Dohody o zrážkach zo
mzdy a iných príjmov nevyvolávajú nerovnováhu medzi stranami sporu, nie sú spôsobilé viesť k značnej
procesnej nevýhode jednej z procesných strán. Žalobcovi bola daná možnosť výberu medzi tým, či
o vzájomných právach a povinnostiach zo zmluvy o úvere sa dohodnú i na zabezpečení pohľadávky
veriteľa z úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou, pričom žalobca však možnosť výberu nevyužil a
nevyznačením nesúhlasu v predznačenom políčku vyslovil súhlas s predmetnými dohodami. Mal za to,

že zmluva o spotrebiteľskom úvere a dohoda o zrážkach zo mzdy boli vyplnené na pokyn a so súhlasom
a prejavom vôle žalobcu. Žalobca dohody uzavrel slobodne, samostatne vo forme osobitnej listiny, mal
možnosť ich odmietnuť, pričom označil krížikom, že tieto neodmieta a v plnom rozsahu s nimi súhlasil.
Preto konštatoval, že aj v zmysle § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa boli splnené všetky tri podmienkypotrebné na uzatvorenie zabezpečenia pohľadávky žalovaného na uzatvorenie dohody o zrážkach zo
mzdy medzi stranami sporu. Žalobca ani netvrdil, že by bol nejakým spôsobom na podpísanie zmluvy
navedený, prípadne, že by poskytnutie úveru bolo podmieňované dohodou o zrážkach zo mzdy, od

ktorej žalobca mal možnosť odstúpiť. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 262
ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd vrátil
vec prvoinštančnému súdu alebo aby rozsudok zmenil vo výrokoch I. a II. tak, že určí, že dohody o

zrážkach zo mzdy sú neplatné a žalobcovi proti žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu. Bol názoru, že sa správne domáhal určenia, že dohody o zrážkach zo mzdy sú
neplatné z dôvodu rozporu so zákonom č. 250/2007 Z. z. a OZ. Z neplatných právnych úkonov nemôžu
nasledovať ďalšie právne úkony, v danom prípade mimosúdne zrážky zo mzdy na základe neplatných
dohôd. Na požadovanom určení mal naliehavý právny záujem, nakoľko dohody o zrážkach zo mzdy
predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola dojednaná individuálne a žalobca mal dojem,

že ak dohody nepodpíše, tak nedostane úver, pričom poukázal na ust. § 53 OZ. Namietal, že dohody
sú absolútne neplatné aj z hľadiska ust. § 37 ods. 1 OZ, pretože zabezpečované pohľadávky nie sú
konkretizované, keďže v dohodách absentuje presné, konkrétne a určité vymedzenie zabezpečovaných
pohľadávok. Poukázal pri tom na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Žiline.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z

iných príjmov zo dňa 04.02.2015 a Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.02.2015,
uzavreté v rámci Zmlúv o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.02.2015, č. 500701455 a zo dňa 17.02.2015,
č. 504701001, sú neplatné a zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

6) Odvolací súd v zmysle s ust. § 382 CSP konštatuje, že sa na vec vzťahujú ustanovenia právnych
predpisov, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce,
a to konkrétne ust. § 298 ods. 1 CSP, ust. § 37 ods. 1 OZ, ust. § 53 ods. 4, ods. 5 OZ, § 3 ods. 3,
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, na základe ktorej skutočnosti vyzval strany
sporu, aby sa v lehote siedmych dní vyjadrili k možnému použitiu týchto ustanovení. Predmetná výzva

bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 24.09.2019 a právnemu zástupcovi žalovaného dňa
19.09.2019, pričom tento doručil odpoveď na výzvu súdu po lehote - dňa 08.10.2019, ako aj po tom,
ako odvolací súd vo veci meritórne rozhodol.

7) Odvolací súd preskúmal námietky žalobcu prezentované v odvolaní a po ich preskúmaní, poukazujúc

pri tom na nižšie uvádzané ustanovenia, dospel k záveru, že tieto sú dôvodné, nakoľko v danom prípade
má žalobca nárok domáhať sa ochrany svojich práv.

8) Podľa ust. § 137 písm. c) a d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o; c) určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo; d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

9) Podľa ust. § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez
návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v

iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

10) Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

11) Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach apovinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v
prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah
(§ 53 ods. 2 OZ). Uvedené zásady sa vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy
(záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.).

12)Podľaust.§53ods.5OZneprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné.

13) Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

14) Podľa ust. § 3 ods. 5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv

a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva.

15) Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje
hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút

prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak
všakexistuječoilenhrozbavymoženianečestnéhoplnenia,jedôvodchrániťspotrebiteľapredhroziacim
rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške
nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné,
kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

16) Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu uzatvoreného medzi žalobcom a žalovaným
sa odvolací súd zaoberal možnosťou uplatniť nárok smerujúci k určeniu tzv. inej právnej skutočnosti,
pokiaľ to vyplýva z osobitného predpisu v zmysle § 137 písm. d) CSP. Samotné určenie neplatnosti
právneho úkonu v zásade nemožno v súdnom spore požadovať, ibaže konkrétne regulácie s ohľadom

na charakter dotknutého vzťahu takýto postup pripúšťajú (napr. určenie neplatnosti zmluvy o prevode
nehnuteľnosti je možné uplatniť na základe znenia § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam /katastrálny zákon/). Pokiaľ ide o
aktuálne prejednávaný spor, bolo nevyhnutné vychádzať zo znenia § 298 ods. 1 CSP. Dané ustanovenie
predstavuje odôvodnenú výnimku z dispozičného princípu a z princípu ne ultra petitum. Skúmanie

neprijateľných zmluvných podmienok sa týka nielen samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ale aj všetkých
zmluvných dokumentov s ňou súvisiacich (napr. všeobecné obchodné podmienky, poistné podmienky,
prepravné poriadky, reklamačné poriadky a pod.), pretože ak boli dodržané podmienky hmotného práva,
predstavujú súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ právna úprava umožňuje súdu skúmať neprijateľné
zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, a to dokonca bez návrhu, možno z toho vyvodiť, že aktívna

požiadavka spotrebiteľa na súdnu ochranu s vymedzením určovacieho petitu je plne oprávnená a má
svoj právny základ v spomínanom ustanovení § 298 ods. 1 CSP a ďalších citovaných ustanoveniach. S
odkazom na uvedené, sa potom javí vhodným zaoberať sa aj otázkou platnosti/neplatnosti dotknutých
častí zmluvy a žaloba v zmysle § 137 písm. d) CSP je v takomto prípade prípustná.

17) Odvolací súd mal preukázané, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ dňa 04.02.2015 a
17.02.2015 uzavreli Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 04.02.2015 žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 600,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť
a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo
výške 528,- eur, teda zaplatiť celkovú čiastku 1.128,- eur. Zároveň v ten istý deň na samostatnom liste

uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, kde v článku I. sa uvádza, že veriteľ a dlžník
uzavreli dňa 04.02.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi
úver a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi celkovú čiastku 1.128,- eur. V čl. II veriteľ a dlžník dojednali
dohodu o zrážkach zo mzdy.

18) Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.02.2015 žalovaný poskytol žalobcovi úver vo
výške 350,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov
a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 322,- eur, teda zaplatiť celkovú čiastku 672,- eur.
Zároveň v ten istý deň na samostatnom liste uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, kdev článku I. sa uvádza, že veriteľ a dlžník uzavreli dňa 17.02.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi úver a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi celkovú čiastku 672,-
eur. V čl. II veriteľ a dlžník dojednali dohodu o zrážkach zo mzdy.

19) Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára
veriteľ so svojím dlžníkom. Ako taká je samostatnou dohodou uzatvorenou podľa ustanovení OZ,
a preto sa na ňu vzťahujú okrem špeciálnych ustanovení § 551 OZ aj všeobecné ustanovenia o
právnych úkonoch (§ 34 a nasl. OZ). Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzatvorená určitým a

zrozumiteľným spôsobom, čo znamená, že musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej
ide. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne
a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom tohto inštitútu. Ak sú predmetné dohody o zrážkach zo mzdy súčasťou formulárových
spotrebiteľských zmlúv, stále sú uzatvorené v občiansko-právnom vzťahu, v ktorom majú podľa § 2 ods.
2 OZ zmluvné strany rovnaké postavenie. Veriteľ teda vo vzťahu k dlžníkovi nie je v pozícii nadradeného

orgánu a neprislúcha mu právo jednostranne určovať druh a výšku pohľadávky, ktorá v budúcnosti
vznikne, a ktorá sa má realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Výška pohľadávky síce
môže mať oporu priamo v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom
posúdeniasúdualeboinejobjektívnejinštitúcie,jerelevantnéexoffosúdnepreskúmanieprávezdôvodu
nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. V čase uzatvorenia zmluvy

už preto musí dlžník, o to viac v postavení spotrebiteľa, vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje a
aká je jej konečná výška. V opačnom prípade by bol nastolený nerovnovážny stav v prospech veriteľa,
ktorý by si mohol autoritatívne určiť výšku pohľadávky, pričom by mu nič nebránilo do sumy pohľadávky
zahrnúť aj čiastky, ktoré prípadne neboli riadne dojednané v zmluve, od ktorej sa odvodzuje uzatvorenie
dohody o zrážkach zo mzdy.

20) Je tomu tak aj v danom prípade, nakoľko zmluvné strany sa mali v dohodách o zrážkach zo
mzdy dohodnúť na tom, že súčasťou pohľadávky je aj náhrada škody, ktorá vznikne veriteľovi na
základe zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou, pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v
súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy, pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia,

pohľadávky, ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu. V predložených zmluvách o
spotrebiteľskom úvere však nie sú dojednané žiadne také ustanovenia, na základe ktorých by žalovaný
mohol jednostranne navýšiť sumu pohľadávky. Ak teda nie je určito a zrozumiteľne v dohodách o
zrážkach zo mzdy vyčíslená pohľadávka, ktorá sa má zabezpečiť, môže vzniknúť situácia, že veriteľ
si bez akýchkoľvek možností dlžníka na obranu uplatní pohľadávku vo výške, na ktorú by nemal pri

náležitej súdnej kontrole nárok v plnom rozsahu. V spotrebiteľských právnych vzťahoch nie je vylúčené,
aby si veriteľ zabezpečil svoju pohľadávku dohodou o zrážkach zo mzdy. Tieto právne vzťahy sú
charakteristické tým, že dodávateľ je vo výhodnejšom postavení, lebo má nesporne odbornú prevahu
nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, preto je dôvodné od dodávateľa očakávať, že vo
vzťahu k spotrebiteľovi bude vystupovať poctivo. V prípade, že zabezpečená pohľadávka v dohode o

zrážkach zo mzdy nie je presne a úplne konkretizovaná, bez konkrétneho vyčíslenia tejto zabezpečenej
pohľadávky sa potom od spotrebiteľa de facto vyžaduje uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol
pred uzatvorením dohody preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve a
zároveň plnení, s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy, čo OZ v ustanovení
§ 53 ods. 4 písm. a) a v) považuje za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských právnych vzťahoch.

V prejednávanej veci dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali konkrétnu výšku pohľadávky, ktorá má
byť zabezpečená. Hrubá nerovnováha je daná z tohto dôvodu tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné
určenie výšky dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa, k čomu došlo aj v tomto prípade.

21) Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, predložené dohody o zrážkach zo mzdy sú absolútne

neplatné s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Dohody o zrážkach neboli určité v pohľadávke,
ktorá mala byť touto dohodou zabezpečená. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v
zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovel.

22) O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách
konania pred súdom prvej inštancie sa použijú primerane aj na odvolacie konanie) a v ods. 2 (ak
odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie)
a aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jejúspechu vo veci). Úspešnou stranou konania bol žalobca, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

23) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).