Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/191/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419201097
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6419201097.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 01 Bratislava, zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: U. F., nar. 7.
marca XXXX, bytom O. XX, XXX XX K. O., zast. FALIS & Partners, s.r.o., IČO: 51 769 654, so

sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, o zaplatenie 3.488,12 Eur s príslušenstvom, o návrhu na
zastavenie konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k.
24Csp/35/2019-107 zo dňa 17. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 24Ccp/35/2019-107 zo dňa 17. septembra 2019 vo
výroku o trovách konania (druhý výrok) m e n í tak, že žalovaná m á n á r o k na náhradu
trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100% proti žalobcovi, ktorý je jej ich p o v i n n ý

nahradiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% proti žalobcovi,
ktorý je jej ich p o v i n n ý nahradiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k.
24Csp/35/2019-107 zo dňa 17. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) konanie o zastavil
(prvá výroková veta). Žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca (pôvodne Všeobecná úverová banka
a.s.) sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 26.03.2019 domáhal, aby súd žalovanú zaviazal

k zaplateniu sumy 4.388,12 Eur s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrel právny
predchodca žalobcu so žalovanou dňa 27.10.2017. Žalobca následne dňa 1.8.2019 doručil okresnému
súdupodanie,vktoromokreminéhozobralžalobuvcelomrozsahuspäť apožiadalovráteniekráteného
súdneho poplatku.

1.2 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „C.s.p.“) s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 C.s.p. Konštatoval, že žalobca vzal
žalobu späť v celom rozsahu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie alebo pojednávanie, konanie
zastavil bez skúmania postoja žalovanej k späťvzatiu žaloby; prípadný nesúhlas žalovanej by bol v
zmysle § 146 ods. 1 C.s.p. bez právneho významu,

1.3 o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ustanovenie §

262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p.. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu späť
bez uvedenia dôvodu, mal okresný súd zato, že zavinil zastavenie konania. Nakoľko si však žalovanánárok na náhradu trov konania neuplatnila, a ani zo spisu nevyplýva, že by jej vznikli trovy konania,
okresný súd jej náhradu trov konania nepriznal. Poukázal pritom na ustanovenie § 256 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a čl. 2, čl.17 C.s.p.. Súd prvej inštancie mal zato, že v súlade s čl. 17 základných princípov

C.s.p., princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej
za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

2. Proti uzneseniu okresného súdu v rozsahu jeho výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalovanej
náhradu trov konania nepriznal, podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhla, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie v druhej výrokovej vete zmenil tak, že žalovanej priznáva nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, eventuálne aby ho zrušil a vec vrátil na nové prejednanie
okresnému súdu a žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania. Uplatnila odvolací dôvod
uvedený v ustanovení § 354 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm. h) C.s.p., tvrdila tak, že konanie má inú
vadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci;súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V konkrétnostiach namietala, že súd prvej inštancie vec v napadnutom rozsahu správne právne
posúdil, ak aplikoval ustanovenie § 265 ods. 1 C.s.p., dospel však k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Správne mal zato, že žalobca zavinil zastavenie konania, dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu,

že žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a ani zo spisu nevyplýva, že by jej vznikli trovy konania.

2.2 Žalovaná poukázala na to, že nárok na náhradu trov konania uplatnila v podaní zo dňa 13.05.2019;
vo vyjadrení k žalobe, v ktorom vzniesla aj námietku premlčania uplatneného nároku. Žalovaná je pritom
zastúpená advokátom, v spore jej vznikli trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. V

ďalšom texte odvolania vyčíslila trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jednotlivé
úkony právnej služby.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu napriek výzve súdu prvej inštancie nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §
380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 388 C.s.p. v napadnutom výroku (výrok II.) zmenil z nasledovných dôvodov:

5.Podľa§388C.s.p.,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Odvolací súd, súc v zmysle § 380 C.s.p. rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
veci preskúmal všetky podstatné odvolažcie námietky žalovanej, ako aj procesný postup súdu prvej

inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám,
ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

7. Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal dňa 26.03.2019 na okresný súd Žiar nad
Hronom žalobu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3.488,12 Eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5% rožne od 31.05.2016 do zaplatenia. Súd prvej inštancie uznesením č.k.
24Csp/35/2019-35 zo dňa 18.04.2019 žalovanú vyzval na vyjadrenie sa k žalobe. Uznesenie bolo
žalovanej doručené dňa 29.04.2019. Žalovaná na zastupovanie v spore splnomocnila advokátsku
kanceláriu FALIS & Partners s.r.o. (plnomocenstvo zo dňa 30.04.2019) a prostredníctvom právneho
zástupcu podala vyjadrenie vo veci samej, v ktorom okrem iného namietla premlčanie v spore

uplatneného nároku. Súd prvej inštancie vyjadrenie žalovanej doručil právnemu zástupcovi žalobcu a
uznesenímmuumožnilvyjadriťsakpísomnémuvyjadreniužalovanej(uznesenieč.k.24Csp/35/2019-54
zo dňa 15.05.2019). Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu k vyjadreniu žalovanej vyjadril
podanímzodňa 29.05.2019,jehovyjadreniesúdprvejinštanciedoručilprávnemuzástupcovižalovanej.
Následne okresný súd vytýčil pojednávanie na deň 13.08.2019, predvolal strany sporu prostredníctvom

právnych zástupcov. Pred pojednávaním obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. doručila súdu prvej
inštancie podanie, v ktorom navrhla, aby súd pripustil zmenu strany sporu tak, aby do konania vstúpila
namiesto pôvodného žalobcu (Všeobecná úverová banka a.s.) z dôvodu postúpenia pohľadávky.
Zároveň okresnému súdu oznámila, že žalobu voči žalovanej berie v celom rozsahu späť a navrhla,aby súd po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o pripustení strany sporu na strane žalobcu konanie
zastavil. Dôvod späťvzatia v podaní uvedený nebol.

7.1 Okresný súd uznesením č.k. 24Csp/35/2019-102 zo dňa 8. augusta 2019 pripustil, aby do konania
namiesto žalobcu Všeobecná úverová banka a.s., skrátený názov: VÚB a.s., IČO: 31 320 155, vstúpil
nový žalobca: spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154. Následne napadnutým uznesením
konanie zastavil a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

8. Okresný súd postupoval správne, pokiaľ konanie v súlade s dispozitívnym úkonom strany sporu
zastavil. Nakoľko k späťvzatiu došlo pred tým, ako sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, nebol dôvod
zisťovať stanovisko žalovanej k späťvzatiu. Z obsahu napadnutého uznesenia vyplýva, že zavinenie za
zastavenie konania videl okresný súd na strane žalobcu, odôvodňujúcom aplikáciu ustanovenia § 256
ods. 1 C.s.p. a priznanie náhrady trov konania protistrane; náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že
žalovaná neuplatnila náhradu trov konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej vznikli trovy konania.

8.1 Odvolací súd v súvislosti s podaným odvolaním žalovanej čo do trov konania pred súdom prvej
inštancie a v súvislosti s právnou úpravou náhrady trov konania uvádza, že Civilný sporový poriadok
upravuje pomerne striktné kritériá pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania; súd pri rozhodovaní o
náhrade trov konania vychádza už len z procesného úspechu strán v spore a priznáva či nepriznáva

náhradu trov konania v závislosti od meritórneho rozhodnutia a z neho vyplývajúceho úspechu či
neúspechu príslušnej strany sporu. Určitú modifikáciu pomerne striktného aplikovania pomeru úspechu
či neúspechu strán sporu umožňuje súdu len ustanovenie § 257 C.s.p., umožňujúce súdu výnimočne
nepriznať náhradu trov konania inak (sčasti alebo úplne) úspešnej strane sporu, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Ako už bolo konštatované, pri rozhodovaní o náhrade trov konania rozhoduje

súd spravidla podľa zásady úspechu v spore, ako prioritnej zásady pri rozhodovaní o náhrade trov
konania (§ 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p.), podľa ktorej má tá strana sporu, ktorá bola v konaní plne úspešná,
resp. prevažne úspešnejšia, právo na náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie alebo
bránenie práva proti procesne neúspešnej strane. Súdy sú však povinné vždy vychádzať z konkrétnych
okolností prípadu a zohľadňovať všetky relevantné skutočnosti z hľadiska rozhodovania o náhrade trov

konania.

8.2 Zásada úspechu vo veci je však doplnená o zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256
C.s.p.). Uvedená zásada znamená, že v prípade, ak strana zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane; ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak vznikli, súd

priznánáhradutýchtotrovprotistrane.Pojem„procesnézavinenie“,použitývustanovení§256C.s.p.,sa
posudzuje výlučne z procesného hľadiska, prvkom zavinenia môže byť aj odpadnutie predmetu sporu,
ktoré nie je možné pričítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Konanie môže byť zastavené z rôznych
procesných dôvodov; z dôvodu späťvzatia žaloby (§ 145 C.s.p.), z dôvodu neodstrániteľného nedostatku
podmienky konania (§ 161 ods. 1 C.s.p.), prípadne z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky

konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť (§ 161 ods. 3 C.s.p.).

8.3 V prejednávanej veci žalobca v späťvzatí žaloby a návrhu, aby bolo konanie zastavené, neuviedol
žiaden dôvod takejto dispozície zo žalobou. Zo späťvzatia žaloby nevyplýva žiadne také konanie
žalovanej, pre ktoré by jej bolo možné pričítať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania (napr.

splnenie uplatneného nároku). Naopak, žalovaná sa v spore procesne bránila, okrem iného namietla
premlčanie uplatneného nároku. Procesná zodpovednosť za zastavenie konania je tak na strane
žalobcu, ako správne konštatoval súd prvej inštancie.

8.4 V prejednávanej veci je ale potrebné prisvedčiť žalovanej, že takéto konštatovanie súdu prvej

inštancie (že neuplatnila náhradu trov konania a zo spisu nevyplýva, že by jej trovy konania vznikli) je v
rozpore s obsahom súdneho spisu. Zo súdneho spisu totiž vyplýva, že žalovaná využila svoje ústavné
právo dať za vo veci zastúpiť advokátskou kanceláriou, právny zástupca predložil do súdneho spisu
jemu udelené plnomocenstvo, vo veci sa písomne vyjadril, uplatnil námietku premlčania, jeho vyjadrenie
bolo doručené strane žalobcu, ktorý na toto písomné vyjadrenie písomne reagoval, a to aj vo vzťahu k

vznesenej námietke premlčania. Súd prvej inštancie vyjadrenie žalobcu doručoval právnemu zástupcovi
žalovanej, predvolal ho na pojednávanie a v konečnom dôsledku mu doručil ako uznesenie o pripustení
vstupuspoločnostiIntrumSlovakias.r.o.dokonanianamiestopôvodnéhožalobcu,doručilmuspäťvzatiežaloby na vyjadrenie ako aj napadnuté uznesenie o zastavení konania. V konečnom dôsledku právny
zástupca žalovanej je uvedený aj v záhlaví napadnutého uznesenie.

8.5 Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol v
rozpore s obsahom spisu, z ktorého nepochybne vyplýva, že žalovaná, v spore právne zastúpená, nárok
na náhradu trov konania uplatnila (v podaní zo dňa 13.05.2019) a trovy konania jej vznikli v súvislosti
zo zastupovaním v spore prostredníctvom advokátskej kancelárie. Konštatovanie, na ktorom súd prvej
inštancie založil svoje rozhodnutie je tak v rozpore s obsahom spisu a v rozpore so skutkovým stavom z

nehovyplývajúcimvrozsahupotrebnomprerozhodnutieonárokunanáhradutrovkonania.Rozhodnutie
súdu prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov je nesprávne a v rozpore s obsahom spisu.

9. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu, výroku
o nároku na náhradu trov konania, zmenil postupom podľa ustanovenia § 388 C.s.p. a nárok
na náhradu trov zastaveného konania priznal žalovanej; z dôvodu procesnej zodpovednosti žalobcu za

zastavenie konania.

9.1 Pokiaľ odvolateľka v podanom odvolaní vyčíslila trovy konania, ktoré jej vznikli, o výške trov konania
odvolací súd nerozhodoval, o výške náhrady trov konania rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
súd prvej inštancie.

10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods.1 C.s.p. s použitím
ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. Odvolaním bolo napadnuté rozhodnutie o trovách konania, v dôsledku
podanéhoodvolaniaodvolacísúdodvolanímnapadnutérozhodnutievovýrokuotrováchkonaniazmenil.
Nakoľko bola žalovaná v odvolacom konaní úspešná a nárok na náhradu trov odvolacieho konania

uplatnila, odvolací súd jej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% proti
neúspešnému žalobcovi.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa
§ 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).