Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 9T/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419010184
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8419010184.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v trestnej veci obžalovaného Y. N.,

narodeného X.X.XXXX v Kežmarku, bytom V. U. XX, pre prečin sprenevery podľa § 312 ods. 1 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Y. N., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom V.Á. U. XX, okres Kežmarok, prechodne bytom F.
XX, J.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

po vzájomnej dohode s poškodeným R.W. N. tomuto poskytol číslo svojho osobného účtu vo VÚB banke
„L. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX“ za účelom zaslania výplaty za mesiac máj 2018 z firmy M. L.,
L..C..I.., U. N., ul. T. Č.. XXX, kde dňa 12.06.2018 mu na tento účet prišla výplata R. N. vo výške 377,96
€, ktorej časť vo výške 370 € podľa výpisu z účtu vybral dňa 12.06.2018 z bankomatu VÚB banky

nachádzajúcom sa pri OD Jednota v Spišskej Belej, avšak napriek viacnásobným osobným výzvam R.
N., aby mu tieto peniaze vyplatil, na toto nereagoval a zverené finančné prostriedky mu nevrátil, tieto
minul pre vlastnú potrebu, čím takto spôsobil poškodenému R. N. škodu vo výške 377,96 €,

t e d a

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu malú,

č í m s p á c h a l

prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o sa o d s u d z u j e

Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 2,
ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon uloženého trestu podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu ustanovuje skúšobná doba na 4 (štyri) roky.Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona u k l a d á obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa
svojich schopností nahradil škodu poškodenému R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. U. X, okr. Kežmarok
vo výške 377,96 €.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému
R. N.Í., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. U. X, okr. Kežmarok škodu vo výške 377,96 €.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 11.4.2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok na tunajšom súde obžalobu na
obžalovaného Y. N. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného

zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.08.2019 obžalovaný v súlade s ustanovením § 257 ods.
1 písm. a) Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku. Preto súd po prijatí
tohto vyhlásenia vykonal dokazovanie výpoveďou obžalovaného, poškodeného R. N. a oboznámením

listinných dôkazov.

Obžalovaný vo svojej výpovedi na tomto hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodeným R. N.Í. sa
spoznal v práci, poškodený ho požiadal, aby jeho výplata chodila na účet obžalovaného. Obžalovaný s
tým súhlasil. Niekoľko mesiacov do posledného centa vydal všetko podľa výplatnej pásky. Následne sa

začiatkom mája stretli v Krížovej Vsi, kde mu poškodený povedal, že výplata už bude chodiť na iný účet.
V máji prišlo na účet obžalovaného 370 € aj nejaké centy. Tieto peniaze vybral z účtu v deň, keď prišli
a o ich pôvode nepátral, nevedel, že sú to peniaze poškodeného, myslel si, že je to nejaký doplatok, aj
keď už vo firme nepracoval. Po tom, čo o ne poškodený požiadal, obžalovaný volal zamestnávateľovi,
kde mu potvrdili, že výplatu poškodeného poslali na jeho účet, avšak obžalovaný už bol odcestovaný,

poškodenému povedal, aby počkal, kým zarobí peniaze a vráti mu ich. Výplata poškodeného ako aj
obžalovaného chodievali na účet v rovnaký deň, bol o tom upozornený sms-kou.
Svedok poškodený R. N. uviedol, že s obžalovaným pracoval vo firme Treves vo Veľkej Lomnici podľa
neho obžalovaný nehovorí pravdu, keď tvrdí, že netušil, odkiaľ sú peniaze, lebo veľmi dobre vedel, komu
patrili. Kontaktoval obžalovaného druhý deň po tom, čo na účet prišla výplata. Uvedenú skutočnosť

potvrdila i personalistka, no obžalovaný peniaze stále nevrátil. Mzda mu chodila na účet obžalovaného,
nakoľko mal exekúciu a zablokovaný vlastný účet v banke a požiadal o to obžalovaného, ktorý súhlasil.
Výplaty za marec a apríl mu do centa vrátil akonáhle mu došli na účet. Nevrátená zostala výplata za
máj 2018. Výplatný termín bol okolo 10. až 12. v mesiaci. S obžalovaným komunikoval len cez SMS
správy, naposledy 1.8.2018. Obžalovaný mu povedal, aby šiel za jeho bratom, ktorý mu vráti peniaze,

ale neurobil to, nakoľko s bratom obžalovaného nič nemal. Z obavy, že by prišiel o ďalšie peniaze, zmenil
príkaz na posielanie peňazí svojej neteri, urobil to hneď po tom, čo mu obžalovaný nevrátil peniaze a
teda výplata za jún a ďalšie mesiace už bola zaslaná jeho neteri.

S poukazom na ustanovenie § 270 ods. 2 Trestného poriadku súd na pojednávaní prečítal SMS správy

z mobilného telefónu svedka poškodeného R.W. N..

Súdsazároveňoboznámilajslistinnýmidôkazmizaloženýmivovyšetrovacomspise,konkrétne:správa
z VÚB (čl. 40-42), výpisy z účtu (čl. 43-47), správou spol. Treves Slovakia (čl. 54), výplatnými páskami
(čl. 55-57), aktuálny odpis z registra trestov, výpis z evidencie priestupkov ministerstva vnútra (čl. 70-71),

správa o povesti (čl. 72), trestný príkaz OS Chrudín sp. zn.: 2T/206/2008, rozsudok OS Chrudim sp.
zn.: 2T/193/2009, uznesenie KS Hradec Králové sp. zn.: 13To/531/2009, trestný príkaz OS Chrudín
sp. zn.: 7T/67/2007, rozsudok OS Pardubice sp. zn.: 3T/196/2006, uznesenie OS Pardubice sp. zn.:
3T/196/2006, uznesenie KS v Hradci Králové sp. zn.: 13To/492/2010, dohoda o skončení pracovného
pomeru, žiadosť o zmenu v personálnych údajoch, výplatné pásky.

Svedok poškodený R. N. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 377,96 €.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či boli

zabezpečené súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo niektorou zo strán trestného konania.Súd mal za to, že skutok uvedený v obžalobe sa stal tak, ako je popísaný v skutkovej vete a vykazuje
znaky trestného činu, pretože obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona.

Trestného činu sprenevery sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí
tak malú škodu.

Vo vzťahu ku skutku pripisovanému za vinu obžalovanému súd prihliadol najmä na výpoveď svedka

- poškodeného R. N., a to aj napriek tomu, že jeho výpoveď a tvrdenia obžalovaný popieral. Takéto
popieranie pravdivosti výpovede súd hodnotí len ako formu obhajoby obžalovaného v tomto trestnom
konaní, ktorá je účelová.

Popis spáchaného skutku súd považuje za totožný s tým, ako sa v skutočnosti stal. Obžalovaný sa
s poškodeným ústne dohodol na tom, že na účet obžalovaného budú prichádzať finančné prostriedky

- mzda poškodeného zo spoločnosti Treves Slovakia, s.r.o. a ten mu ich mal odovzdať, resp. vrátiť v
záujme vyhnutia sa exekúcii a zablokovaniu finančných prostriedkov na jeho bankovom účte. Uvedenú
skutočnosť potvrdil aj sám obžalovaný a je preukázaná i z listinného dôkazu - žiadosti o zmenu v
personálnych údajoch. Z jeho výpovede nie je pochybnosť o tom, že si bol vedomý toho, že peňažné
prostriedky patrili poškodenému, mal i prehľad o finančných obratoch na svojom bankovom účte na

základe SMS-notifikácií.

Popisovaný postup s prijatím a následným odovzdaním výplaty obžalovaný s poškodeným zrealizovali
v mesiacoch apríl a máj (výplaty za marec a apríl), následne v mesiaci jún, po tom, čo si bol obžalovaný
vedomý toho, že v spoločnosti už nepracuje, po pripísaní peňažných prostriedkov tieto z účtu vybral,

avšak obžalovanému ich neodovzdal.

Súd uzatvára, že obžalovaný si musel byť vedomý pôvodu peňažných prostriedkov ako aj ich reálneho
adresáta, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa obžalovaný s poškodeným dohodli
o ukončení vzájomnej pomoci s prijímaním výplaty na účte obžalovaného. Obžalovaný síce vo svojej

výpovedi povedal, že sa tak stalo v máji 2018, avšak toto vyjadrenie nebolo poškodeným potvrdené a
súd ho považuje len ako formu obrany obžalovaného v trestnom konaní. Obžalovaný už vzhľadom na
ukončenie svojho pracovného pomeru nemal očakávať akékoľvek ďalšie platby od spoločnosti Treves
Slovakia s.r.o. Navyše bola platba označená iným variabilným číslom (pre každého zamestnanca vždy
rovnakým), vo vzťahu k poškodenému číslom s koncovkou 22, o čom obžalovaný mohol vedieť z údajov

z predchádzajúcich mesiacov.

Úmysel obžalovaného ponechať si peňažné prostriedky poškodeného možno vyvodiť i z jeho správania
sa, kedy aj napriek výzve poškodeného mu tieto finančné prostriedky nevrátil, overoval si ich pôvod
v spoločnosti Treves Slovakia, s.r.o., sľuboval ich vrátenie poškodenému, následne mu povedal, aby

si peniaze vyzdvihol u jeho brata, čím sa zbavoval povinnosti ich vrátenia, čo ale svedčí o tom, že si
bol tento povinnosti vedomý. Už v čase vybratia peňazí z bankomatu obžalovaný mal úmysel si ich
ponechať a nevrátiť ich poškodenému. Navyše už v nasledujúci deň po vybratí peňažných prostriedkov
z bankomatu bolo obžalovanému definitívne potvrdené zo strany poškodeného ako aj následným
vlastným overením si v spoločnosti Treves Slovakia, s.r.o., že peňažné prostriedky predstavujú mzdu

poškodeného, na vydanie ktorej bol obžalovaný opakovane vyzývaný.

Obžalovaný teda peňažné prostriedky, ktoré boli určené poškodenému z účtu vybral v takmer celej sume
(v sume 370,- €) a prisvojil si ich ako cudziu vec, ktorá mu bola zverená, čím poškodil záujem spoločnosti
na ochrane majetku iných osôb .

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd z odpisu z registra trestov zistil, že obžalovaný bol 17x súdne
trestaný, naposledy rozsudkom Okresního soudu Chrudim v Českej republike, sp. zn.: 7T/67/2017,
ktorým bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu
trestu na skúšobnú dobu 1 roka a 8 mesiacov do 26.4.2019. S poukazom na ustanovenie § 7b ods. 2

Trestného zákona súd na uvedené odsúdenie prihliada a zohľadňuje ho rovnako, ako keby bolo vydané
súdomSlovenskejrepubliky,nakoľkobolovydanépreskutok,ktorýsaajvSlovenskejrepublikepovažuje
za trestný čin.Obžalovaný bol doposiaľ 4x postihnutý za priestupok, naposledy v roku 2018. Obžalovaný má v mieste
svojho bydliska ako aj u posledného známeho zamestnávateľa priemernú povesť.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov v ustanovení o
individualizácii trestu v § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho
následok, zavinenie, pohnútku poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho
čiastkové priznanie a možnosti jeho nápravy uloženým trestom.

V neprospech obžalovaného svedčila jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného
zákona, a to predchádzajúce odsúdenie za trestný čin. S poukazom na § 38 ods. 2 a ods. 4 súd pristúpil k
sprísneniu trestnej sadzby danej zákonom a to tak, že dolnú hranicu Trestným zákonom trestnej sadzby
uvedenej v § 213 ods. 1 Trestného zákona zvýšil o jednu tretinu a pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej
sadzby až na 2 roky a 8 mesiacov.

Pri ukladaní trestu súd považoval za primerané uloženie trestu odňatia slobody na strednej hranici novo-
upravenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom uloženého trestu na 4 ročnú skúšobnú dobu, v
rámci ktorej sa súd snaží pôsobiť na obžalovaného v rámci individuálnej prevencie ako aj v záujme
dlhodobejšieho sledovania správania obžalovaného. Dĺžka skúšobnej doby je zároveň podmienená aj
tým, že u obžalovaného ide o opätovné páchanie trestnej činnosti.

Súd zároveň uložil obžalovanému i jednu povinnosť spočívajúcu v nahradení škody poškodenému R. N.
atoajnapriektomu,žeobžalovanýbolzaviazanýknáhradeškodyosobitnýmvýrokom(viďnižšie).Tento
postup podľa názoru súdu umocňuje postavenie poškodeného vo vzťahu k vyplateniu spreneverených
peňažných prostriedkov a zároveň zabezpečuje intenzívnejším spôsobom nahradenie škody.

Takto uložený trest podľa názoru súdu bude dostatočným prostriedkom na pôsobenie tak v rámci
generálnej no najmä individuálnej prevencie vo vzťahu k obžalovanému.

V adhéznom konaní si poškodený R. N. riadne a včas uplatnil nárok na náhradu vzniknutej škody. Preto

súd zaviazal obžalovaného k náhrade spôsobenej škody poškodenému v celom požadovanom rozsahu.
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu malú,

Poučenie:

Protitomurozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámenianaOkresnomsúdeKežmarok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.