Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2019

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7Csp/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619200885
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2019:2619200885.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v spore žalobcu: P., F..E..D.., F. F. P. XX, V., C.:

XX XXX XXX, právne zastúpený: L.. M. B.Á., R. F. F. U. X/A, V., proti žalovanej: Y. U., O.. X.X.XXXX, V.
G. O. X. XXX, o zaplatenie 72,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 72,- €, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 72,- € od 28.04.2016 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 20,-€ mesačne
splatných vždy do posledného dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia,
pod následkom straty výhody splátok.

II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a.

III. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 29.4.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
zaplatiť mu sumu 72,- €, odplatu vo výške 28,- €, zmluvnú pokutu vo výške 33,- €, poplatky za upomienky
vo výške 180,- €, zmluvný úrok vo výške 40 % ročne, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 %
ročne a náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27. 4. 2015 poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 100,- €. Odplata pri

poskytnutí peňažných prostriedkov bola vo výške 28,- € a úrok vo výške 40,00 % ročne z poskytnutého
úveru, t.j. 40,- €. Celkovo mala žalovaná zaplatiť žalobcovi sumu 168,- €. Termín konečnej splatnosti
poskytnutého úveru bol dohodnutý na 27.4.2016. Taktiež bolo dohodnuté, že ak spotrebiteľ neuhradí
celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, je povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 33,- €. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalovaná zaviazala uhradiť za každú
zaslanú upomienku čiastku 30,- €, zaslaných bolo 6 upomienok, teda spolu sumu 180,- €. Vzhľadom k

tomu, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok, stratila výhodu splátok, a preto žalobca vyzval
žalovanú na úhradu jej záväzku. Žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila sumu 28,- €.

2. Vo veci bolo vykonané dokazovanie jednak listinami predloženými žalobcom, a to zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, a jednak
výsluchom žalovanej. Na základe takto vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový stav
veci:

3. Súd zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.4.2015 zistil, že na základe uvedenej zmluvy
poskytol žalobca ako veriteľ žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 100,- €. Žalovaná sa zaviazala
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť mu odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkova úrok, spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom
termíne predstavuje sumu 68,- €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 168,- €. Odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkov je 28,- €, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 28 %.

Úrok je vo výške 40,00 % ročne z poskytnutého úveru a teda predstavuje čiastku 40,- €. Spotrebiteľ
sa teda zaviazal zaplatiť celkovo sumu 168,- € do 27. 4. 2016. V zmluve dlžník vyhlásil, že súhlasí
so všeobecnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a potvrdil prevzatie. Bolo
dojednané, že ak dlžník neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote podľa zmluvy, zaväzuje sa zaplatiť
veriteľovi zmluvnú pokutu 33,- €. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku

čiastku 30,- € a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. V časti „Potvrdenie o spôsobe
poskytnutia úveru“ je označená kolónka - zmenkou (spotrebiteľ svojím podpisom potvrdzuje prevzatie
zmenky). K zmluve žalobca doložil aj Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru.

4. Výsluchom žalovanej mal súd preukázané, že táto uznala pohľadávku žalobcu čo do dôvodu a výšky.
Uviedla, že úver si zobrala z dôvodu, že potrebovala lieky pre deti, ktoré má vo veku 5, 3 a 2 roky.

Žalovaná je vydatá, totho času na rodičovskej dovolenke, poberá len rodičovský príspevok vo výške
220,- € mesačne. Manžel žalovanej má mesačný príjem 500,- €. Platia nájomné v sume 340,- € mesačne
a DIGI v sume 15,- € mesačne.

5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,

že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského

úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

8. Podľa § 2 písm. a/, b/,d/, g/, i/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

9. Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa
vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú

celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo
uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady navedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa
zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a

náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo
v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov
sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že
veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.

10. Podľa § 9 ods.1, 2 písm. k/, l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

13. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

14. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ

nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré podľa písm. k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy

je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú
možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis.15. Podľa § 53d Občianskeho zákonníka, spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za

použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.

16. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka (úžera), neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá

sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 1 ods. 1, 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., odplatu pri poskytnutí peňažných

prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Na účely stanovenia najvyššej
prípustnej výšky odplaty podľa §1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov
bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novo poskytnutých spotrebiteľských úverov

zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej
zmluvy.

20. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej

percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou
povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22.Podľa§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil ten právny
záver, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť v celom rozsahu. Je nepochybné, že medzi sporovými

stranami bol uzavretý záväzkový vzťah na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý sa spravuje
právnym režimom Občianskeho zákonníka, čiastočne Obchodného zákonníka, najmä zákonom č.
129/2010 Z.z. v znení, platnom v rozhodnom čase. Preskúmaním úverovej zmluvy súd zistil, že
bol dojednaný ročný úrok z úveru vo výške 40,00 %. V čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy
boli úroky poskytované bankami v obdobných úverových vzťahoch vo výške 10,00 % a RPMN

činila 25,88 %. Súd konštatuje, že dojednaný ročný úrok je 4 násobok priemernej úrokovej sadzby
zverejnenej NBS. Už Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26. 04. 2012 stanovil,
že neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým
sadzbám uplatňovaných bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Hoci sa nebankové subjekty

spravidla bránia uvedenému porovnaniu s poukazom na rozdiely, či už v zabezpečení pohľadávok
z úverov a teda aj rozdiel v riziku splácania úverov pri nebankových subjektoch, súd do istej
miery môže akceptovať vyššie náklady pri úveroch poskytovaných nebankovými subjektmi, ale aj
táto výška odplaty za poskytovanie úverov nebankovými subjektmi je limitovaná najmä všeobecnýmiustanoveniami vyplývajúcimi z občiansko-právnych vzťahov a to § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi. Hoci Občiansky zákonník, ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú,

do akej výšky je možné dojednať úroky, z tejto skutočnosti samo o sebe nemožno vyvodiť, žeby
výška úrokov závisela výslovne len od dohody účastníkov zmluvy. Dobrými mravmi sa v občiansko-
právnych vzťahoch v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel
správania sa, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi
spoločenského zariadenia, a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť vystihujúc podstatné

historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných
noriem. Možno bez akýchkoľvek pochybností vysloviť, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri
peňažných pôžičkách sú vo všeobecnosti považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania
sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi ako mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú
v rozpore s dobrými mravmi. Hoci zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať pri
posudzovaní dobrých mravov, závisí v každom prípade na posúdení všetkých rozhodujúcich okolností.

Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej.
V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez
ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej
sumy, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Je zrejmé, že dlžník

spravidla uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej nepriaznivej finančnej situácie.
Nemôže potom zodpovedať všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii
poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Práve pod vplyvom neprimerane žiadaných
vysokých úrokových sadzieb zo strany nebankových subjektov a to najmä žalobcu, bola nevyhnutná
zákonná úprava, kedy do civilného práva bola zavedená úžera a to v § 39a zákonom č. 106/2014

účinným od 1.6.2014, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník. Súd konštatuje s poukazom
na uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, že neprichádza do úvahy moderácia neprimerane
vysokých úrokov súdom, pretože s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka možno oddeliť od zmluvy
dojednanie o úroku, avšak obsah tohto dojednania tvorí nedeliteľný celok, preto dohodu o úroku súd
považuje za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko je výška úroku

dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené závery má súd za to, že v súlade so
zákonom o spotrebiteľských úveroch pri absencii dojednania úroku sa predmetná zmluva považuje za
bezúročnú a bez poplatkov.

24. Preskúmaním zmluvy súd ďalej zistil, že v zmluve bola vyčíslená RPMN vo výške 28 % s použitím

výlučne odplaty vyčíslenej na 28,- €. Do uvedenej RPMN nebol zahrnutý dojednaný úrok z úveru.
Takýto postup žalobcu pri vyčíslení RPMN je zjavne v rozpore so zákonom a možno ho hodnotiť ako
nekalý postup, preto uvedené vyčíslenie RPMN súd hodnotí ako nezákonné, podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatné. V zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, pri výpočte RPMN sa majú použiť
celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom tak, aby spotrebiteľovi celkom jasne dávali informáciu

o tom, čo ho uvedený spotrebiteľský úver bude stáť, t.j. akú celkovú odplatu je povinný veriteľovi
zaplatiť. Uvedený údaj sa uvádza v percentách a slúži pre účely porovnania s obdobnými produktmi
pre spotrebiteľa. Pokiaľ žalobca použil nesprávne údaje pre výpočet RPMN a uviedol zjavne nižšiu
mieru nákladov spojenú s poskytnutým úverom, uvedený údaj je vyčíslený v neprospech spotrebiteľa,
je zavádzajúci, nakoľko navádza dojem, že poskytnutý úver z hľadiska odplatnosti je pre spotrebiteľa

výhodný. Pokiaľ žalobca ako veriteľ nepostupoval v súlade so zákonom, súd je toho názoru, že v
predmetnej zmluve absentuje údaj o RPMN a rovnako v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch
sa preskúmavaná zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

25. V ďalšom nároku si žalobca uplatnil poplatky za upomienky v celkovej výške 180,- €, o zasielaní

ktorých žalobca nepredložil súdu žiadne dôkazy. V zmysle všeobecne dohodnutých podmienok sa
žalovaná zaviazala za každú upomienku uhradiť 30,- €. Uvedené dojednanie bolo súčasťou samotnej
úverovej zmluvy. Súd zastáva názor, že uvedený poplatok presahuje náklady, ktoré môže mať veriteľ
so zasielaním upomienok a vo vzťahu k poplatkovému úkonu ho súd považuje za neprimeraný, čím
sú nedôvodne zaťažovaní klienti veriteľa vysokými poplatkami za úkony, s ktorými nie sú spojené také

náklady, ako sú dojednané v zmluve. Takto stanovený poplatok z hľadiska výšky je potom spôsobilý
privodiť nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd
takéto dojednanie hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú. Z neplatnej zmluvnej
podmienky žalobca nemôže uplatňovať svoj nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky. Je trebapovedať, že uvedený poplatok za upomienku nie je účtovaný za službu vyžiadanú zákazníkom, t.j.
spotrebiteľom, ale je účtovaný výlučne v záujme žalobcu v súvislosti s porušením povinnosti žalovanej
riadne uhrádzať dlh. Účelom tohto poplatku preto nemá byť získavanie majetkového prospechu vo forme

akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ale jej výška by mala odrážať reálne náklady
dodávateľa spojené s realizáciou tohto úkonu. Na sankcionovanie účastníka, ktorý poruší zmluvnú
povinnosť slúžia iné právne inštitúty. V tomto konkrétnom prípade žalobca účtoval za 6 upomienok
po 30,- € celkovo 180,- €, pričom samotná istina úveru, ktorý bol poskytnutý dlžníkovi, bola 100,- €.
Okrem toho žalobca ani nepreukázal vykonanie poplatkových úkonov. Zmyslom upomienky má byť

upozornenie a súčasná výzva dlžníkovi, aby si dodatočne splnil svoju povinnosť, splnením ktorej je v
omeškaní.Akdlžníknereagujenaupomienku,jenamiesteprijaťinéopatreniaanieopakovaneneúčelne
vyzývať dlžníka na zaplatenie ďalšími upomienkami, pretože prípadné náklady spojené s opakovaným
upomínaním nepredstavujú účelne vynaložené náklady súvisiace s vymáhaním splatnej pohľadávky.
Preto takéto konanie veriteľa možno hodnotiť aj ako neúčelné.

26. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca a to spoločnosť P.,
F..E..D.., ktorej nároky už v minulosti boli v podstatnej časti hodnotené ako neoprávnené s poukazom
na vysoké úroky a neprijateľné zmluvné podmienky, opätovne poskytuje spotrebiteľom úvery za úroky,
ktoré možno označiť za úžernícke a to nekalým postupom, kedy nesprávne uvádza výšku RPMN bez
zohľadnenia všetkých nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, t.j. v neprospech spotrebiteľa,

vo svojich zmluvách uvádza neprijateľné podmienky akou je napr. dojednanie o poplatku za upomienku
vo výške 30,- €, preto súd uvedené konanie žalobcu ako veriteľa pri poskytnutí úveru posudzuje ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka pri poskytovaní úveru aj v tomto
konkrétnom prípade a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.4.2015 súd hodnotí ako absolútne
neplatnú zmluvu, ako celok. To znamená, že žalobcovi nepatrí ani nárok na dojednanú zmluvnú pokutu,

ktoré dojednanie bolo súčasťou takto neplatnej zmluvy. Pre neplatnosť zmluvy aj pre jej bezúročnosť a
bezpoplatnosť vo vzájomnom vzťahu disjunkcie je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi iba zvyšok istiny
poskytnutého úveru. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná z istiny úveru 100,-
€ zaplatila doposiaľ sumu 28,- €. Súd preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zvyšok istiny 72,- €,
a keďže úver mal byť splatený do 27.4.6.2016, aj s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od

28.4.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

27. Súd zobral do úvahy finančnú a rodinnú situáciu žalovanej a v súlade s ust. § 232 ods. 4 Civilného
sporového poriadku uložil žalovanej povinnosť zaplatiť dlžnú istinu s príslušenstvom v splátkach vo
výške 20,- € mesačne, splatných vždy do posledného dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou tohto

rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, a to v časti istiny vo výške 72,- € a úroku z omeškania. V
časti odplaty, zmluvnej pokuty, poplatkov za upomienky a zmluvného úroku súd žalobu zamietol, teda

v tejto časti mala úspech žalovaná. V tomto konaní mala teda väčšinový úspech žalovaná, a preto by
jej mala patriť náhrada trov konania, súd jej však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní
žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na

súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany aleboďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.