Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 21, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 18P/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714205155
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Svoboda

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7714205155.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, vo veci starostlivosti o maloleté deti : M. zastúpených kolíznym opatrovníkom

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťa rodičov : matka M., zastúpenej JUDr.
Jánom Kizivatom, Kpt. Nálepku 8, Michalovce, otec : M., zastúpeného JUDr. Vladimírom Sabadošom,
advokátom, Nám.Osloboditeľov 77, Michalovce, o návrhu matky na udelenie súhlasu s vysťahovaním a
zmene obvyklého pobytu maloletých detí do cudziny, takto

r o z h o d o l :

I. Udeľuje súhlas matke M., namiesto otca M. na vysťahovanie a zmenu obvyklého pobytu maloletých
detí M., do zahraničia - Francúzskej republiky.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 31.3.2014 bol súdu doručený návrh matky M., ktorým navrhla, aby súd udelil matke súhlas za
otca N. s vysťahovaním maloletých detí M. a so zmenou obvyklého pobytu do Francúzska.

2. Otec maloletých detí N. navrhol návrh zamietnuť, poukázal na to, že rozhodnutím súdu vo Francúzsku
zo dňa 7.2.2013 bolo okrem iného určené okamžitý návrat detí na Slovensko.

3. Vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav veci :

4. Matka v návrhu uviedla, že s otcom uzavrela manželstvo 2.2.2002, ktoré bolo rozvedené rozsudkom
tunajšieho súdu 5C/26/2008 /č.l.17-19/, ktorý rozsudok vo výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť
18.9.2009.

5. Počas manželstva pracovala od r. 2006 ako učiteľka na W. a počas víkendov si privyrábala tlmočením
z francúzskeho jazyka do slovenského jazyka. Z dôvodu nezhôd v manželstve, zvlášť žiarlivosti zo

strany otca, opustila spoločnú domácnosť a s maloletými deťmi sa presťahovala do C. Následne keďže
nevedela zabezpečiť dôstojné podmienky pre výchovu detí sa presťahovala s maloletými deťmi do
Francúzska vo februári 2010, kde žije doposiaľ. Vo Francúzsku pracuje ako predavačka ojazdených
vozidiel, pričom jej príjem je 1.600 Eur mesačne a zároveň aj poberá rodinné prídavky na deti vo výške
123 Eur mesačne a spolu s deťmi obýva 4-izbový byt. Maloleté deti navštevujú súkromné základné školy,
maloletá Q. nastupuje do 5.ročníka a mal.M. do 2.ročníka miestnej súkromnej základnej školy.

6. Matka v návrhu ďalej uviedla, že otec nesúhlasil s odchodom detí do zahraničia a inicioval vo
Francúzsku konanie o návrat maloletých detí. V uvedenom konaní odvolací súd v P. svojím rozhodnutím
zo dňa 7.2.2012 nariadil okamžitý návrat detí na Slovensko /č.l.27-31/.7. Matka v návrhu uviedla, že v čase podania návrhu prebieha na tunajšom súde konanie o rozvod
a úpravu rodičovských práv a povinností, ktoré je vedené pod č.k. 5C/26/2008, ktoré konanie nie je
právoplatne skončené. Uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. 8CoP/310/2009 zo dňa 24.2.2010 /

č.l.20-26/, bol zrušený rozsudok Okresného súdu Michalovce z 20.7.2009 č.k. 5C/26/2008 /č.l.17-19/ vo
výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, vo výroku o výživnom a vo výroku o
úprave styku otca s maloletými deťmi.

8. Matka uviedla, že otec nesúhlasí s presťahovaním detí do Francúzska, so zmenou obvyklého pobytu

a z tohto dôvodu podal návrh podľa § 35 Zákona o rodine. Presťahovanie detí do Francúzska je na
prospech maloletých detí, je to v ich záujme, keďže životné podmienky vo Francúzsku sú priaznivejšie
ako na území SR. Maloleté deti žijú s matkou vo Francúzsku, zvykli si na život a nechcú sa vrátiť
na územie SR. V tejto súvislosti poukázala na znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 14.11.2013, ktorý
vypracovala znalkyňa O. v konaní o rozvod manželstva /č.l.48-74/. Poukázala na závery znaleckého
posudku na názor maloletých detí, ktoré chcú byť s matkou a samotné zverenie maloletých detí do

starostlivosti otca by mohlo negatívne ovplyvniť ich psychický stav. Poukázala na ust. § 43 ods. 1 Zákona
o rodine, podľa ktorého dieťa má právo vyjadrovať sa vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

9. Otec maloletých vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 22.5.2014 /č.l.84-86/ navrhol návrh
zamietnuť, poukázal na konanie vo veci rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k

maloletým deťom 5C/26/2008, ktoré konanie v časti o zverenie maloletých detí doposiaľ nenadobudlo
právoplatnosť. Ďalej uviedol, že právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu v P. zo dňa 7.2.2012 /
č.l.27-39/ bolo určené, že premiestnenie a nevrátenie detí na Slovensko sa považuje za nelegálne
v zmysle článku 3 Hagských dohovorov zo dňa 25.10.1980 a súd nariadil okamžitý návrat detí
na Slovensko. Matka nerešpektuje toto rozhodnutie a protiprávne sa zdržuje na území Francúzskej

republiky. Predmetný návrh matky má slúžiť na legalizáciu súčasného stavu, ktorý je protiprávny a došlo
k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. Poukázal na to, že deti doposiaľ neboli nikdy vypočuté.

10. Navrhovateľka podaním zo dňa 4.9.2014 /č.l.97,98/ navrhla, aby súd podľa § 109 ods. 2 písm.
c/ O.s.p. konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn.

5C/26/2008, keďže toto rozhodnutie môže mať vplyv aj na konanie v predmetnej veci.

11. Uznesením tunajšieho súdu 18P/23/2014, zo dňa 12.9.2014 /č.l.103-105/ súd prerušil konanie do
právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 5C/26/2008. Súd v tomto uznesení
uviedol, že právoplatné rozhodnutie v uvedenej veci, komu budú maloleté deti zverené, či otcovi alebo

matke, je rozhodujúce aj pre právne posúdenie konania vo veci návrhu matky na udelenie súhlasu s
vysťahovaním a zmenou obvyklého pobytu maloletých detí.

12. Okresný súd Michalovce vo veci 5C/26/2008, zo dňa 22.9.2014 /č.l.115-120/ rozhodol vo výroku I.,
tak, že na čas po rozvode zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti

zastupovať a spravovať ich majetok. Vo výroku II. zaviazal otca platiť výživné na maloleté deti po 90 Eur
mesačne, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky od 18.9.2009 do budúcna. Vo
výroku III. upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že tento je oprávnený sa s týmito stýkať každý párny
víkend v mesiaci v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod., počas Vianoc v párny rok od
23.12. od 15.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod. a nepárny rok od 27.12. od 9.00 hod. do 2.1. do 17.00 hod.,

na Veľkú noc v nepárny rok od Veľkého piatku od 15.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod.,
cez jarné prázdniny každý nepárny rok, cez letné prázdniny prvé dva týždne v júli a prvé dva týždne v
auguste a taktiež je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi v čase príležitostných osláv v rodine otca.

13. V bode IV.zaviazal otca zaplatiť zaostalé výživné za čas od 18.9.2009 do 22.9.2014 v sume 10.800

Eur do 31.12.2014 a vo výroku V. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací vo svojom rozsudku č.k. 8CoP/522/2014 zo dňa 22.6.2015/
č.l. 121-123/ potvrdil vyššie citovaný rozsudok vo výroku o výchove a výžive maloletých detí /výrok

I.,II.rozsudku/ a zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o dlžnom výživnom /výrok IV./ a úprave
styku otca s maloletými deťmi /výrok III.a výrok V./ výrok o trovách konania.15.Odvolacísúdvosvojomodôvodnení/č.l.122/zdôraznil,ževoveciachstarostlivostisúduomaloletých
musí konajúci súd v prvom rade prihliadnuť na ich záujem a až následne na práva rodičov, preto sa
stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, že napriek porušenia rodičovských

práv otca a matkou bolo vzhľadom na zistený skutkový stav v záujme maloletých detí, aby bolo zverené
do osobnej starostlivosti matky, s čo najširšou úpravou styku s otcom, tak, aby sa obnovili citové väzby
medzi ním a maloletými a prehĺbili sa ich vzájomné vzťahy. Ďalej uviedol, že rozhodnutím Apelačného
súdu v Rennes zo dňa 10.9.2014 nebola matke uložená povinnosť odovzdať otcovi maloleté deti,
ale povinnosť vrátiť ich do miesta ich obvyklého pobytu, preto ich zverenie do osobnej starostlivosti

matky žiadnym spôsobom neodporuje tomuto právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu vo
Francúzsku.

16. Matka podaním zo dňa 22.7.2015 /č.l.113,114/ navrhla, aby súd pokračoval v konaní, keďže vyššie
citovaným rozsudkom Krajského súdu boli zverené maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Vo
svojom návrhu matka uviedla, že deti žijú s matkou viac ako 6 rokov, sú na ňu citovo naviazané a

domácnosti matky považujú za svoj domov. Poukázala aj na názor odvolacieho súdu, podľa ktorého
vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti konajúci súd musí v prvom rade prihliadnuť na záujem
maloletých detí.

17. Na informatívnom výsluchu zo dňa 20.11.2015 /č.l.148-153/ matka trvala na svojom návrhu, pokiaľ

sa týka pokračovania konania vo veci. Naopak, otec nesúhlasil s pokračovaním v konaní, keďže
dôvody prerušenia konania neodpadli, keďže konanie vo veci 5C/26/2008 nie je právoplatne skončené,
keďže nebolo doposiaľ rozhodnuté o úprave styk otca s maloletými deťmi. Poukázal na to, že v rámci
rozhodovania o styku je potrebné skúmať akým spôsobom bude zabezpečený výkon jeho rodičovských
práv a povinností, keďže deti neboli zverené do jeho osobnej starostlivosti.

18. Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol pokračovať v konaní /č.l.151/.

19. Otec maloletých detí N. /č.l. 151/ uviedol, že styk s deťmi prebieha iba na základe predbežných
opatrení, ktoré podáva vo veci s tým, že naposledy bol styk v lete r. 2015. Pokiaľ sa týka realizácie

výkonu rozhodnutia z francúzskych súdov ohľadom navrátenia detí na územie SR nemal vedomosti o
tom, či výkon týchto rozhodnutí bol realizovaný. S matkou detí vôbec nekomunikuje. Poukázal na to,
že Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže (v ďalšom len Centrum) ho zastupuje
v konaní o návrat detí z Francúzska a má vedomosť o tom, že matka bola odsúdená za spáchanie
trestného činu.

20. Súd uznesením zo dňa 9.12.2015 /č.l.155-159/ nevyhovel návrhu matky zo dňa 22.7.2015 /č.l.113/
na pokračovanie v konaní.

21. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že konanie vo veci 5C/26/2008 nebolo právoplatne skončené,

zvlášť pokiaľ sa týka styku otca s maloletými deťmi, od rozhodnutia ktorého závisí aj rozhodovanie
v predmetnej veci a návrhu matky na pokračovanie konania nevyhovel. Podľa názoru súdu súd v
konaní 5C/26/2008, pokiaľ sa týka styku musí vychádzať buď zo stavu, že matka s deťmi žije trvalo vo
Francúzsku, alebo zo stavu, že matka sa zdržuje v mieste obvyklého pobytu v Slovenskej republike.
Musí sa zaoberať otázkou, z akých dôvodov nebolo doposiaľ vykonané rozhodnutie Apelačného súdu

zo dňa 7.2.2012, ktorým bol nariadený okamžitý návrat maloletých detí na Slovensko /č.l.27/.

22. Odvolací Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31.3.2016 8CoP/54/2016 zmenil uznesenie
prvostupňového súdu, tak že návrhu matky zo dňa 22.7.2015 /č.l.113/ na pokračovanie v konaní v
predmetnej veci vyhovel /č.l.171,172/.

23. Odvolací súd je toho názoru, že právoplatným rozhodnutím o zverení maloletých detí do osobnej
starostlivosti matky odpadla prekážka konania o udelení súhlasu na vysťahovanie maloletých detí do
cudziny, v dôsledku ktorej bolo konanie prerušené.

24. Matka podaním zo dňa 31.5.2016 /č.l.175/oznámila súdu, že maloleté deti boli vypočuté príslušnými
orgánmi Francúzskej republiky a v súvislosti s ich vôľou bývať vo Francúzsku upustili od výkonu
rozhodnutia, ktorým príslušné orgány stanovili povinnosť návratu maloletých detí na územie SR.25. Matka predložila list Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže zo dňa 10.5.2016,
adresovaný tunajšiemu súdu vo veci 5C/26/2008 /č.l.176/, v ktorom Centrum oznamuje, že v máji 2014
boli na žiadosť francúzskeho prokurátora vyhotovené psychologické posudky maloletých detí a tieto

posudky zhodnotili, že návrat maloletých detí na Slovensko nie je pre ne vhodný. Na základe týchto
vykonaných posudkov francúzsky prokurátor uviedol, že výkon rozhodnutia o návrate maloletých detí
sa odkladá a že je najprv potrebné organizovať návštevy detí na Slovensko pred samotným výkonom.
V liste je ďalej uvedené, že v novembri 2014 francúzsky prokurátor opätovne požiadal o vykonanie
psychologického hodnotenia maloletých detí, aby mohol byť zvážený návrat detí. Psychologické správy

z 20.1.2015 zhodnotili, že dievčatá sú už integrované vo Francúzsku a ich návrat by im mohol spôsobiť
psychické ťažkosti. V liste je ďalej uvedené, že rozhodnutie Okresného súdu Michalovce zo dňa
22.9.2014, ktorým súd rozhodoval o zverení detí do starostlivosti matky vytvára prekážku pre okamžitý
výkon rozhodnutia o návrate detí na Slovensko. ,

26. Na pojednávaní dňa 6.7.2016 boli vypočuté maloleté deti M., za prítomnosti kolízneho opatrovníka /

č.l.181-187/. Maloletá Q. uviedla, že na Slovensko prišla 30.6.2016 a býva u starých rodičov po matke.
Pokiaľ sa týka otca, s týmto v súčasnosti nekomunikujú. Pokiaľ sa týka bývania, uviedla, že bývajú vo
Francúzsku v byte, pláva, hrá na husle, tancuje a maloletá M. jazdí na koni, tancuje a taktiež pláva.
Q. ďalej uviedla, že chodí do strednej školy, navštevuje aj hudobnú školu, bude chodiť do 8.ročníka
a M. do 5.ročníka. Bývajú v byte, ktorý je zariadený. Ďalej uviedla, že matka má priateľa, ktorý chodí

k nim. Pokiaľ sa týka komunikácie s otcom, tento kontakt bol telefonický, avšak tento už neprebieha,
keďže s otcom už nechce rozprávať z dôvodu, že otec ublížil mame. Maloletá Miška počas výpovede
sestry Alexandry uviedla, že rozumie tomu, čo hovorí jej sestra. Pokiaľ sa týka otca, uviedla, že minulý
rok /2015/ boli s otcom v W.i a na dovolenke v Grécku. Ďalej uviedla, že starý otec im chce darovať
podiel na dome, avšak otec má podiel v 1 a s otcom nie je možné sa dohodnúť. Ďalej uviedla, že matka

má prácu asi 20 minút od bytu. Pokiaľ sa týka samotného rozhodnutia, podľa ktorého sa musia vrátiť na
Slovensko, maloletá Q. uviedla, že na Slovensko chce prísť len cez prázdniny, avšak nevedela by žiť
na Slovensku. Bola vypočutá psychologičkou niekedy v apríli 2016. Pokiaľ sa týka samotnej dovolenky
v r. 2015 v Grécku, maloletá uviedla, že brat otca ujo Paťo bol vulgárny k nej. Maloletá uviedla, že chce
ostať vo Francúzsku s matkou. Pokiaľ sa týka vzťahu k otcovi, maloletá uviedla, že sa jej nepáčilo, keď

jej matka hovorila asi pred mesiacom, že sa jej otec vyhrážal smrťou a že sa bála, nepáčilo sa jej, že
idú k otcovi, nechce s ním mať žiaden vzťah, nechce s ním komunikovať ani telefonicky. Naposledy s
ním komunikovala cez telefón v apríli 2016 a naživo na dovolenke v r. 2015. Ďalej uviedla, že chodia s
matkou na výlety, matka sa o ne vie postarať, zabezpečiť všetko čo potrebujú k bežnému životu. 7 rokov
hrá na husle, chodí na konzervatórium vo Francúzsku, mala už aj koncerty, na ktorom hrali aj tancovali.

Pokiaľ sa týka styku s otcom uviedla, že si je vedomá toho, že bude musieť ísť k otcovi do 18 rokov,
avšak nikdy nezabudne, čo otec urobil matke.

27. Otec N. na pojednávaní dňa 6.7.2016 /č.l.194-199/ ako účastník vypovedal, že za posledné 3 roky sa
stretolsdeťmiiba2x,vletenajedenmesiacvr.2014,2015,avšakchcelmaťajstyknaVianocevr.2015,

k čomu však nedošlo. Posledný styk telefonický bol v máji 2016. Na otázku súdu, či vzhľadom na čas,
ktorý uplynul od rozhodnutia súdu vo Francúzsku, nie je vhodné, aby deti bývali naďalej vo Francúzsku,
otec uviedol, že konanie matky považuje za rodičovsky nezrelé a nevhodné a nie je v záujme detí úplne
výlučne v starostlivosti takejto osobe a podľa jeho názoru žiadne vysťahovanie nie je v ich záujme a je
v záujme rozšírenie styku s otcom. Podľa otca celé toto konanie je zmätočné, keďže matka má snahu

legalizovať nelegálny stav aj z pohľadu detí nie je v ich záujme, aby boli súčasťou takéhoto nelegálneho
stavu. Podľa jeho názoru deti môžu navštevovať školu aj na Slovensku, čo je v ich záujme. Podľa otca
nie je v záujme detí, aby sa vysťahovali do Francúzska, ale je potrebné, aby sa deti vrátili na Slovensko a
mali kontakt s otcom a následne by bolo možné objektívne rozhodnúť o tom, čo je, resp. nie je v záujme
detí.Pokiaľsatýkakomunikáciesdeťmi,podľaskúseností,ktorémásdeťmiz2predchádzajúcichrokov,

komunikácia prebiehala bez problémov. Otec uviedol, že pokiaľ deti boli zverené do jeho starostlivosti,
tak by si poriešil aj bytovú otázku, prenajal, kúpil by si byt, tak aby bol bližšie k deťom. Otec uviedol,
že od r. 2010 do r. 2014 nemal s deťmi žiaden kontakt, matka ho nekontaktovala, ani deti. Jeden rok
ani nevedel, kde sa nachádzajú, až v r. 2014 ich prvýkrát videl fyzicky, keď bol vyhotovovaný posudok
psychológa. Následne po r. 2014 bol medzi nimi častejší kontakt telefonický, keďže im dal telefón, ktorý

platí, avšak tieto vzťahy sa narušili vplyvom konania matky.

28.Matkavosvojompodanídoručenéhosúdu8.8.2016/č.l.206/oznámila,žezpracovnýchafinančných
dôvodov si nemôže dovoliť cestovať na Slovensko viackrát do roka, keďže bývalý manžel neprispieva navýchovu detí, ani nijakým spôsobom sa nepodieľa na úhrade nákladov spojených s cestovaním detí na
Slovensko a zo Slovenska. Ďalej uviedla, že zmyslom života otca je neustále atakovanie osoby matky
prostredníctvom súdov, osočovaním rodičov matky a odmietaním akéhokoľvek návrhu na styk s deťmi

zo strany matky. Ďalej uviedla : „Tento človek sa mi vyhrážal smrťou, psychicky ma týral, ponižoval s
tým, že mi citujem : Deti vezme sociálka, lebo nie som schopná sa o ne postarať.“ Matka uviedla, že si
nežiada stretnúť otca a bola by rada, keby ho v živote nikdy nevidela a nech jej dá pokoj.

29. Na otázky súdu adresované priamo matke 1/ či bol realizovaný a akým spôsobom, a akým

výsledkom výkon rozhodnutia odvolacieho súdu v Rennes zo dňa 7.2.2012, ktorým bolo uložené
matke vrátiť maloleté deti na Slovensko, matka vo svojom podaní zo dňa 21.11.2016 /č.l. 214-217/
uviedla, že jej neboli doručené žiadne doklady súvisiace s výkonom tohto rozhodnutia a z tohto dôvodu
nemôže predložiť súdu doklady, má však iba ústnu informáciu o tom, že dôvodom nevykonávania tohto
rozhodnutia je zhodný záver psychologický posudkov u maloletých detí zo dňa 16.5.2014 a 20.1.2015,
z ktorých vyplýva záver, že nie je v záujme maloletých detí vrátiť sa na Slovensko, nakoľko takéto

konanie by mohlo spôsobiť traumu a je pravdepodobné riziko ťažkých a trvalých psychických problémov
v prípade návratu detí na územie SR. Ďalej uviedla, že z výpovede maloletých dcér taktiež vyplýva,
že ani jedna z nich si nežiada návrat na Slovensko, dôvodom čoho sú tie skutočnosti, že v terajšom
bydlisku majú rozvinutú sieť priateľov, vo svojom voľnom čase vykonávajú aktivity, z ktorých sa tešia,
ktoré ich napĺňajú. Matka uviedla, že má k dispozícii psychologický posudok znalca zo dňa 16.5.2014

v počte 7 strán a psychologický posudok zo dňa 20.1.2015 v počte 8 strán a keďže ovláda francúzsky
jazyk, keďže vykonáva činnosť tlmočníka prekladateľa, poukázala na záver znaleckého posudku zo
dňa 16.5.2014 na strane 7, v ktorom závere je uvedené : Úloha pre znalca určiť spôsob vykonávania
rozhodnutia čo najviac prispôsobené okolnostiam sa veľmi preukázala ako neuskutočniteľná. Obe deti
si nedokážu premietnuť pre nich nepredstaviteľnú situáciu, ktorá by mohla byť prežitá ako nonsens, ako

deštrukcia práve prebiehajúcich plánov ako roztrhnutie citových a sociálnych zväzkov. Znalec nemôže
ísť proti vitálnemu záujmu týchto 2 detí. Ak sa vykoná rozhodnutie o návrate k ich otcovi, je tu veľmi
pravdepodobné riziko ťažkých a trvalých psychických problémov. Mediácia je vhodným spôsobom na
organizovanie návštevy u otca /príležitostne/ počas školských prázdnin, ak je to možné letecky, s tým,
že sa otec písomne zaviaže o vrátenie detí matke/ č.l. 215/.

30. V závere znaleckého posudku na strane 8 zo dňa 20.1.2015 /č.l. 215/ je uvedené : „Informácie, ktoré
sme zozbierali počas rozhovoru s riaditeľkami škôl Sv.Dominika a Viktora Huga, ako aj počas rozhovoru
s dievčatami, ukázali, že Q. sú vo Francúzsku dobre integrované od r. 2010. Q. je mladé brilantné
dievča, ktoré vo Francúzsku profituje z rámca, ktorý jej umožňuje naplno využiť svoje schopnosti, ako

na školskej, tak aj na hudobnej úrovni. M. má ťažkosti s učením, no vďaka špecializovanej pomoci môže
naplno využiť svoje schopnosti a napredovať napriek svojej intelektuálnej retardácii. Obe dievčatá sú
sociálne dobre integrované, hovoria, že majú rozvinutú sieť priateľov, na ktorú sú naviazané a vo svojom
voľnom čase vykonávajú aktivity, z ktorých sa tešia, ktoré ich napĺňajú. Podľa oboch riaditeliek je p.A.
mamou, ktorá stojí pri svojich dcérach, spolupracuje s odborníkmi, ktorí sa venujú M. Opisujú ju ako

mamu ľudsky veľmi príťažlivú, ktorá sa vždy stará o dobro svojich dcér. Zaisťuje takisto aj medicínsky
dohľad.

31. Z tohto hľadiska je nám ťažko určiť okolnosti návratu detí na Slovensko, ktorý bol podľa nás skôr
traumou, ako ich záujmom. Iste, z pohľadu Konvencie z La Haye pani A. nelegálne premiestnila deti do

Francúzsku bez dovolenia otca, ale dnes z psychologického hľadiska, vyzerá byť nevýhodné a nezdravé
vrátiťtietodetidokrajiny,kdenebudúmôcťprofitovaťzrovnakejstarostlivostiakovoFrancúzsku,hlavne,
čo sa týka špeciálneho vzdelávania pre M. a hudobného vzdelávania pre Q..

32. Pokiaľ sa týka správania detí po návrate detí z letných prázdnin v r. 2016 matka uviedla, že deti

prejaviliradosť,žekonečnesúvoFrancúzsku,stým,žemladšiadcéraprišlasklamanázdôvodu,žeotec
so svojou matkou jej nechali vyhotoviť účes, ktorý sa jej nepáčil. Napriek tomu komunikuje tak s otcom,
ako aj so starou mamou zo strany otca. Pokiaľ sa týka staršej dcéry, táto sa vrátila z prázdnin v trochu
depresívnom stave, s pocitom, že zo strany otca a starej mamy, títo ju nemajú radi a matke oznámila túto
skutočnosť v tom zmysle, že ju nemajú radi z toho dôvodu, že im pripomína matku maloletých detí. Deti

sadohodlisotcom,že3xdotýždňapravidelnebudesnímkomunikovaťprostredníctvomskype/č.l.216/.

33. Otec vo svojom podaní zo dňa 28.7.2016 /č.l. 238-240/ uviedol, že práve matka páchala na otcovi
domáce násilie, citovo a psychicky ho týrala počas manželstva, zanedbávala starostlivosť o deti, keďžesa zaoberala cudzincom, kvôli ktorému rozvrátila manželstvo. Dopustila sa ohavného zločinu, keď
uniesla deti do Francúzska. Takáto osoba je hanbou pre slovo matka a z ľudského hľadiska jej hodnota
je veľmi nízka. Ďalej uviedol, že vinou matky bol zatiahnutý do viacerých súdnych sporov, v dôsledku

ktorých mu ostali dlhy a záväzky, matka nechodí na pojednávania, neplní si svoje pracovné povinnosti,
porušila ústavné právo otca na súkromie, na ochranu osobnosti. Nikdy nedala rozumný kompromis,
prijateľný návrh na komunikáciu s deťmi. V tomto podaní uviedol : „Som presvedčený a viem, že osoby
takého typu ako M. sú absolútne sociálne nevhodné a nezlučiteľné s myšlienkou, princípmi a cieľmi
komunity; že budúce generácie a budúce spoločnosti ich budú obsahovať len mizivé promile, pretože k

ničomu konštruktívnemu nedokážu za nijakých okolností dospieť, ani s pomocou a vedením a už vôbec
nie z vlastnej vôle.“

34. Pokiaľ sa týka výpovede maloletých detí na pojednávaní 6.7.2016, k tomu otec vo svojom podaní zo
dňa 5.9.2016 /č.l. 241/ uviedol, že názor maloletých detí nemôže považovať za objektívne, racionálne,
nezaujaté, vyslovenie slobodného a skutočného názoru maloletých. Otec uviedol, že je presvedčený o

tom, že ide o výroky navrhovateľkou dlhodobo manipulovaných a zmanipulovaných detí, ktoré nemožno
v žiadnom prípade použiť ako pozitívny dôkaz v zmysle právnom a vecnom. Podľa názoru otca nejde
o kvalifikovaný, objektívny slobodný názor, ale o vyjadrenia nekvalifikované, neobjektívne, neslobodné,
vecnenesprávne,založenénasituácii,kedybolimaloletédlhodobovedenéknázoru,ktorétuprezentujú,
ale ktoré nezodpovedajú skutočnosti.

35. Otec považuje za vhodné zopakovať výsluch detí bezprostredne po ukončení dlhšieho pobytu detí
u otca bez kontaktu s matkou, s vopred pripravenými a vybranými otázkami a následné posúdenie
prípadne iných tvrdení detí, než uvedených v tomto zápise.

36. Otec uviedol, že súd neskúmal a nehodnotil dôvody a príčiny, ktoré viedli deti k nekomunikovaniu
s otcom. Otec k otázkam materiálnej a životnej situácii detí vo Francúzsku, na ktorú sa dotazoval súd,
považuje za irelevantnú, keďže rovnaké odpovede by dostal od detí aj pokiaľ by žili na Slovensku, keďže
by sa dokázal postarať o deti aj na Slovensku. Podľa otca len dlhší a častejší kontakt s ním môže
napraviť škody napáchané na ich vývine navrhovateľkou a je absolútne proti skutočnému záujmu detí

tento kontakt obmedzovať, naopak je potrebné ho posilňovať. Nie je možné nahradzovať nejaké vzťahy
k nejakým kamarátom, alebo navštevovaním nejakej školy na plnohodnotný, bohatý vzťah s vlastným
milujúcim otcom. Navyše ak je zrejmé, že rovnaké školy by mohli navštevovať aj na Slovensku. Otec
považuje Slovensko za oveľa lepšiu krajinu pre život detí a život všeobecne berúc do úvahy nedávne
udalosti vo Francúzsku. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že vysťahovanie detí absolútne nie je v

záujme detí, ale v záujme navrhovateľky.

37. Vo svojom vyjadrení zo dňa 24.11.2016 /č.l. 246-250/ otec uviedol, že skutok vysťahovania nastal
nelegálne v minulosti a preto nie je možné ho schvaľovať súdom. Išlo by o závažné, fatálne a
bezprecedentné porušenie ústavných a ľudských práv, právnych princípov a narušenie skutočného

záujmu maloletých detí. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru nikto nesmie mať právo za iného rozhodnúť
o vysťahovaní, čo je nielen veľmi závažná otázka súkromného života človeka, ale aj otázka ústavných a
ľudských práv. Samotné rozhodnutie o vysťahovaní prináleží iba občanovi samotnému, pokiaľ je v stave
také rozhodnutie urobiť. Maloleté deti v takom stave neboli a určite nie sú takéto rozhodnutie urobiť a
mohli by ho urobiť ako nezávislé osoby po 18.roku života.

38. Odporca predložil súdu list Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, adresovaný
odporcovi zo dňa 4.1.2017 /č.l.260/, v ktorom Centrum oznamuje odporcovi stav procesu výkonu
súdneho rozhodnutia vo Francúzsku o návrate mal.detí. Centrum v uvedenom liste udáva, že jediný
orgán majúci právomoc na výkon rozhodnutia súdu vo Francúzsku je prokuratúra. Prokuratúra nariadila

v záujme výkonu rozhodnutia 2 psychologické posudky za účelom zistenia, ako by návrat detí na
Slovensko na ne pôsobil a v závere posudku bolo, že by návrat nebol vhodný, teda nútený výkon sa
neuskutočnil. Ďalej bolo doporučené prokuratúrou, aby sa realizoval postupný styk mal.detí s otcom v
záujme zachovania rodičovského práva otca k deťom, pričom nemožno prehliadnuť skutočnosť, že deti
boli právoplatným rozhodnutím súdu zverené matke.

39. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetkumaloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

40. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa, musia byť
vždy schválené oboma rodičmi. Ak ide o podstatnú vec , je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s
prejavom zastupujúceho rodiča, súhlasia. Pokiaľ rodič vyslovil nesúhlas, sú dané podmienky na postup
podľa § 35 Zákona o rodine. V prípade, že dôjde medzi rodičmi k nezhode o tom, čo je skutočný záujem
dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. V samotnom ustanovení § 35 je uvedené, že za

podstatnú vec treba považovať aj vysťahovanie maloletého do cudziny. Z výpovede otca je zrejmé, že
tento nesúhlasí s vysťahovaním maloletých detí do cudziny, Francúzske republiky, naopak trvá na tom,
aby deti sa vrátili na územie SR v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu v Rennes zo dňa 7.2.2012 /
č.l.-27-39/.

41. Pri rozhodovaní o nezhode rodičov je súd podľa ust. § 38 ods. 1 CMP povinný zistiť aj názor dieťaťa

a prihliadnuť naň, ak je schopné vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť samostatne sa vyjadriť.

42. Podľa článku 3, ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa /uverejneného v oznámení Federálneho
ministerstva zahraničných vecí v Zb.zákonov č. 104/1991/ záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými, alebo

súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi, alebo zákonodarnými orgánmi.

43.Podľačlánku3,ods.2Dohovoru,štáty,ktorésúzmluvnoustranouDohovoru,sazaväzujúzabezpečiť
dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a
povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov, alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných,

a robia preto všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenie.

44. Podľa článku 3, ods. 3, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby inštitúcie,
služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali štandardom ustanoveným
kompetentnými úradmi, najmä v oblastiach bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a vhodnosti svojho

personálu, ako aj kompetentného dozoru.

45. Podľa článku 12, ods. 1 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, zabezpečujú dieťaťu,
ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých
záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť

zodpovedajúca veku a úrovni.

46. Podľa článku 12, ods. 2 Dohovoru, za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa
vypočulo, v každom súdnom, alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo
prostredníctvom zástupcu, alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s

procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

47. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

48. V konaní bolo preukázané, že v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu v Rennes, Francúzskej

republiky, zo dňa 7.2.2012 /v ďalšom len odvolacieho súdu zo dňa 7.2.2012/, bol nariadený okamžitý
návrat maloletých detí na Slovensko a súd zároveň vyhlásil, že premiestnenie a nevrátenie detí na
Slovensko sa považuje za nelegálne v zmysle ustanovení článku 3 Haagskych dohovorov z 25.10.1980 /
č.l.31/.

49. Je potrebné uviesť, že od vydania tohto rozhodnutia odvolacieho súdu uplynulo 5 rokov a maloleté
deti spolu s matkou sa zdržujú vo Francúzskej republike.

50. Z predložených dôkazov, správy z Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu zo dňa 10.5.2016, dňa
4. 1. 2O17 / č.l. 26O/a znaleckého posudku zo dňa 16.5.2014 a znaleckého posudku zo dňa 20.1.2015 /

č.l.215,216, 222-236/ je zrejmé, že orgány Francúzskej republiky nepristúpili k výkonu vyššie citovaného
rozhodnutia o návrate detí na Slovensko a zrejme k výkonu ani nedôjde. V závere znaleckého posudku
zo dňa 20.1.2015 vyplýva, že návrat detí na Slovensko by bol skôr traumou ako záujmom detí, keďže z
psychologického hľadiska dnes /20.1.2015/ vyzerá byť nevýhodné a nezdravé vrátiť tieto deti do krajiny,kde nebudú môcť profitovať v z rovnakej starostlivosti ako vo Francúzsku, hlavne čo sa týka špeciálneho
vzdelávania pre M. a hudobného vzdelávania pre Q.
51. Maloleté deti tak M. vo výsluchu pred súdom dňa 6.7.2016 jednoznačne vyjadrili svoj názor, že chcú

bývať vo Francúzsku spolu s matkou, ktorá im vytvorila vhodné prostredie na ich výchovu a nechcú
sa vrátiť na Slovensko. Na Slovensko sa chcú vracať iba cez prázdniny, avšak nie na celý život. Sú si
vedomé, že s otcom sa budú stretávať v rámci prázdnin, deti sú vo Francúzsku etablované, keďže Q.
hrá 7 rokov na husle, chodí na konzervatórium, maloletá M. potrebuje špeciálne vzdelávanie berúc do
úvahy jej zdravotný stav /č.l.181-215/.

52. Je potrebné uviesť, že v priebehu konania nadobudol právoplatnosť výrok rozsudku tunajšieho
súdu vo veci 5C/26/2008, zo dňa 22.9.2014 /č.l.115-120/, ktorým boli zverené maloleté deti do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Tento výrok nadobudol
právoplatnosť 26.8.2015 /č.l.115/. Rozhodnutím odvolacieho súdu v Rennes zo dňa 7.2.2012 nebola
uložená matke povinnosť odovzdať maloleté deti otcovi, ale povinnosť vrátiť ich do miesta obvyklého

pobytu a preto aj zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti žiadnym spôsobom neodporuje
vyššie citovanému právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu odvolacieho súdu Francúzskej
republiky.

53. Z uvedeného dôvodu ani námietky otca v podaniach zo dňa 28.7.2016 /č.l.238-240/, zo dňa

5.9.2016 /č.l.241-245/, zo dňa 24.11.2016 /č.l.246-250/, ktorými spochybňuje osobu matky, pokiaľ sa
týka starostlivosti o maloleté deti, sú bez právneho významu v tomto konaní, keďže tieto námietky mohli
byť uplatnené v konaní, v ktorom súd rozhodoval o zverení maloletých detí do starostlivosti matky.

54. Je potrebné zdôrazniť, že z rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 7.2.2012 nevyplýva pre matku

povinnosť opustiť Francúzsku republiku. Matka má právo zdržiavať sa ,bývať vo Francúzskej republike,
ktorá je súčasťou Európskej únie, tak ako Slovenská republika.

55. Dominantným ustanovením Dohovoru o právach dieťaťa je vyššie citovaný článok 3, ktorého v ods. 1
sa konštatuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí,

či už ju uskutočňujú verejné, alebo súkromné zariadenia sociálnej starostlivosti, súdy, alebo správne,
alebo zákonodarné orgány. Záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa
detí Dohovor o právach dieťaťa v článku 3, totiž reflektuje skutočnosť, že akokoľvek možno považovať
za prirodzené a žiaduce, aby dieťa bolo vychovávané svojimi rodičmi, nemožno odhliadnuť od toho, že
aj dieťa samé je bytosťou jedinečnou, obdarenou neodňateľnými, nescudziteľnými, nepremlčateľnými

a nezrušiteľnými základnými právami a slobodami, teda bytosťou, ktorá by mala dostať počas svojho
vývinu to najlepšie, totiž to, aby uvedené atribúty nezostali prázdnymi slovami /Nález Ústavného súdu
ČR z 19.4.2001, sp.zn. IV U S 695/2000/.

56. Maloleté deti vo veku 11 a 13 rokov v čase ich výsluchu pred súdom jednoznačne vyjadrili svoju vôľu

žiť vo Francúzskej republike spolu s matkou a súd o tejto ich vôli nemá žiadne pochybnosti.

57. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto návrhu vyhovel a udelil súhlas matke namiesto otca s
vysťahovaním maloletých detí a so zmenou ich obvyklého pobytu do Francúzskej republiky.

58. Podľa § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán, po právoplatnosti rozsudku ak nie je ustanovené inak.

59. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že tento výrok rozsudku je záväzný pre účastníkov tohto
konania a nie pre Francúzsku republiku. Pokiaľ orgány Francúzskej republiky rozhodnú o vykonaní

vyššie citovaného rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 7.2.2012 tento rozsudok tomu nijako nezabráni.

60. Tento výrok rozsudku nijako neobmedzuje výkon rodičovských práv a povinností otca v zmysle ust.
§ 38 Zákona o rodine. Nahradenie súhlasu na vycestovanie súdom je aj dôsledkom toho, že matke boli
zverené deti do osobnej starostlivosti, spravovať majetok predstavuje právo, obhospodarovať majetok

dieťaťa v súlade s jeho záujmom. Toto právo má aj otec, ale pokiaľ matka žije vo Francúzsku s deťmi, toto
právootcajeťažkorealizovateľné.Jevecouotca,abypostupnýmikrokmiobnovilsvojvzťahsmaloletými
deťmi tak, aby ovplyvnil ich vývin správnym smerom. Predpokladom toho je aj posledná dohoda medzimaloletými deťmi a otcom pri poslednej návšteve v lete 2016, kde bola medzi nimi dohoda, že budú
spolu komunikovať na skype 3 x do týždňa.

61. V danom prípade však záujem maloletých detí je prvoradý pred záujmami rodičov a z tohto dôvodu
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

62. Na pojednávaní dňa 21.4.2017 odporca navrhol, aby súd vykonal dôkaz prekladom znaleckých
posudkovzfrancúzskehojazyka,ktorépredložilamatkavosvojomvyjadrenízodňa21.11.2016/č.l.214/,

jednak posudok zo dňa 16.5.2014 /č.l.222-228/ a posudok zo dňa 20.1.2015 /č.l.229-236/. Jedná sa o
psychologické posudky na maloleté deti, s tým, že je potrebne vykonať preklad týchto posudkov, aby
sa odporca mohol k nim vyjadriť. Matka ako prekladateľka a tlmočníčka do francúzskeho jazyka vo
svojom vyjadrení /č.l.215/ preložila závery týchto posudkov. Zástupca otca na poslednom pojednávaní
konštatoval, že otec rozumie francúzskemu jazyku hovorovo a konštatuje, že sú tam určité nepresnosti
v tomto preklade, ktoré však nekonkretizoval bližšie. Súd tento návrh na dokazovanie nevykonal, keďže

nemal pochybnosti o správnosti prekladu záverov týchto psychologických posudkov z dôvodu, že matka
je prekladateľkou z francúzskeho jazyka do slovenského jazyka a závery týchto znaleckých posudkov sú
zhodné so závermi správy Centra zo dňa 4.1.2017 /č.l.260/. Podľa názoru vykonanie tohto dôkazu by nič
nezmenilo na zistení skutočného stavu veci ohľadom výkonu rozhodnutia o návrate detí na Slovensko.

63.Natomtopojednávaníotecnavrhol,abybolavypočutámatkaakoúčastníčkapriamonapojednávaní,
aby jej mohol klásť otázky.

64. Podľa § 195 ods. 3 CSP, súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na
otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude

dostatočný; tým nie je dotknutá povinnosť podľa odseku 2.

65. V danom prípade sa matka viackrát vyjadrila písomným podaním vo veci, naposledy vo svojom
podaní zo dňa 21.11.2016 /č.l.214/, v ktorom odpovedala na položené otázky súdu v súlade s citovaným
ustanovením CSP. Pri aplikácii tohto ustanovenia, ku ktorej súd pristúpil, je potrebné brať do úvahy

hospodárnosť konania, náklady matky na cestu z Francúzska na Slovensko a späť účasťou na
pojednávaní. Pri vykonaní tohto dôkazu je potrebné zohľadniť aj strach matky z otca, čo uviedla v podaní
doručeného súdu 8.8.2016 /č.l.206/, v ktorom napísala, že odporca sa jej vyhráža smrťou, psychicky ju
týral a ponižoval. Aj z tohto dôvodu je potrebné posudzovať výsluch matky formou upravenou v ust. §
195 ods. 3 CSP, ktorú súd aplikoval.

66.Zvyššieuvedenýchdôvodovsúdpretonavrhovanédokazovanieodporcomnevykonal.Podľanázoru
súdu aj v prípade vykonania týchto dôkazov, toto vykonanie by nejako nezmenilo rozhodnutie vo veci
samej a ich vykonanie by bolo procesne neúčelné, nehospodárne.

67. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3
vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP, to znamená, že musí byť
z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.