Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Marcela Dolníková Žabková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/20/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111225713
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Dolníková Žabková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5111225713.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. v právnej

veci žalobcu: Thorpe recovery, družstvo, so sídlom Stráž 8419, 960 01 Zvolen, IČO: 46 662 324, právne
zastúpený obchodnou spoločnosťou LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36
861 723, v mene ktorej koná konateľ a advokát S.. N. J., proti žalovanému: X. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XXX/X, XXX XX N. D., o zaplatenie 1 684,75 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 15.07. 2011 sa žalobca domáhal súdneho výroku, ktorým by súd deklaroval jeho právo

a zodpovedajúcu povinnosť žalovaného zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 1.684,75 eur a nahradiť
mu trovy konania.

2. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 16.6.2000 žalovaný uzatvoril so spoločnosťou DRUKOS,
a. s., so sídlom Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, kúpnu zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej
bol záväzok spoločnosti DRUKOS, a. s. dodať žalovanému hnuteľné veci - tovar bližšie špecifikovaný
v zmluve a záväzok žalovaného voči tejto spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu celkovo vo výške 1.398,06

eur. V prípade omeškania s platením svojho peňažného záväzku sa žalovaný zaviazal tejto spoločnosti
zaplatiť zmluvnú pokutu 0,1 % denne z dlžnej sumy (čl. I bod 4. všeobecných obchodných podmienok).

3. Peňažná pohľadávka predstavujúca nezaplatenú zmluvnú pokutu bola na žalobcu postúpená
nasledovným radom postúpení: S.. K. T., SKP, DRUKOS, a.s. „v konkurze“ ako postupcom bola zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 16.03.2006 postúpená na postupníka fyzickú osobu - S. H., S. X, R..
Tento postupník ako postupca pohľadávku voči žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok ešte v ten

istý deň postúpil spoločnosti MEDIATION KMCH, s.r.o. ako postupníkovi. Táto spoločnosť v ďalšom ako
postupca pohľadávku postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.02.2008 spoločnosti IVACO
CONSULTANTS LIMITED so sídlom na Seychelských ostrovoch ako postupníkovi a táto ďalej zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 17.05.2008 postupníkovi spoločnosti AKROPOLIS estates, s.r.o., ktorá
neskôr zmenila obchodné meno na KFZ Sys, s. r. o., a na túto spoločnosť bol dňa 25.07.2008 vyhlásený
konkurz.

4. Žalovaný sa tak zaviazal zaplatiť pôvodnému veriteľovi celkovo sumu 1.398,06 eur, a to nultou
splátkou vo výške 139,81 eur a v 24 mesačných splátkach po 52,38 eur vždy do 15. dňa v mesiaci.
Nakoľko žalovaný svoju povinnosť splniť svoj záväzok riadne a včas porušil, dostal sa do omeškania
s úhradou svojho záväzku vo výške 1.152,36 eur, a to najneskôr dňom 15.07.2007. Vzhľadom k tomuvznikol žalobcovi nárok domáhať sa voči žalovanému zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne
zo sumy 1.152,36 eur od 15.07.2007 do 15.07.2011, v kapitalizovanom vyjadrení 1.684,75 eur.

5. Žalobca k návrhu pripojil fotokópiu kúpnej zmluvy zo dňa 16.06.2000, platobnú históriu z účtovníctva
DRUKOS, a.s., fotokópie zmlúv o postúpení pohľadávok medzi subjektmi uvedenými v odseku 3 a
súčasneodkázalnalistinyzaloženévregistriOkresnéhosúduŽilinavedenépod1SprV500/2008,1SprV
501/2008, 1SprV 751/2008 a 1SprV 844/2008.

6. Žalovaný zostal v priebehu konania procesne nečinný.

7. Súd vydal dňa 20.10.2011 platobný rozkaz č.k. 14Ro/176/2011-29, ktorým vyhovel návrhu žalobcu
v celom rozsahu. Uznesením č.k. 14Ro/176/2011-42 bol platobný rozkaz zrušený z dôvodu, že sa ho
nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk.

8. Žalobca doručil súdu vyjadrenie zo dňa 25.06.2012, v ktorom uviedol najmä to, že žalobou uplatnený
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je dôvodný, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia iných súdov,
napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 29Cdo 969/99, sp.zn. 33Odo 47/2002. K
vyjadreniu pripojil fotokópie uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04.11.2009 a rozsudok
Krajského súdu v Nitre č.k. 15Cob/194/2010-82 zo dňa 13.10.2010 atď. Zároveň uviedol, že uplatnenú

výšku zmluvnej pokuty považuje za primeranú, avšak ponecháva na zvážení súdu jej prípadné zníženie.

9. Uznesením č.k. 8C/20/2012-107 tunajší súd rozhodol o pripustení zmeny na strane žalobcu tak, že
novým žalobcom sa stala spol. Thorpe recovery, družstvo, so sídlom Stráž 8419, 960 01 Zvolen, IČO:
46 662 324.

10. Súd spornú vec prejednal verejne na pojednávaní dňa 25.04.2019 v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu, žalobcu a žalovaného v súlade s ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

11. Súd vo veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s predloženými a
označenými listinnými dôkazmi.

12. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“): Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 544 ods. 1 OZ: Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ: Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 OZ: Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť

povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa § 563 OZ: Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Skutočnosť, že žalovaný mal voči právnemu predchodcovi žalobcu záväzok (dlh) vo výške 1.398,06

eur, s ktorého zaplatením sa dostal do omeškania dňa 15.07.2011, nebola medzi stranami sporu sporná.
Pri posúdení konkrétnych skutkových okolností vecí musel súd v prvom rade vyhodnotiť povahu vzťahu
medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou DRUKOS, a. s.) a žalovaným a zistil, že medzi
stranami sporu existuje povahou občianskoprávny vzťah (samotná zmluva odkazuje na úpravu právnychvzťahov účastníkov zmluvy podľa Občianskeho zákonníka), ktorý by mal neskôr v čase po uzavretí
predmetnej zmluvy povahu spotrebiteľskej, resp. typovej zmluvy (režim spotrebiteľských zmlúv bol do
nášho právneho poriadku transformovaný výslovne až novelou Občianskeho zákonníka zákonom č.

150/2004 Z. z. účinnou od 1. 4. 2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený
novelou zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa zákonom č. 310/1999 Z. z. účinnou od 1. 1.
2000).

14. V súvislosti s rozhodovaním súdu v tejto veci súd považuje za potrebné dať do pozornosti nález

Ústavného súdu ČR zo dňa 15.06.2009 vydaný pod spis. zn. I.ÚS 342/09, v ktorom sa udáva: „Režim
spotrebiteľských zmlúv (zmlúv na ochranu spotrebiteľa) bol však výslovne upravený v Občianskom
zákonníku až novelou vykonanou zákonom č. 367/2000 Sb., a to s účinnosťou od 1. 1. 2001. Jej cieľom
bolo zaistiť harmonizáciu českého zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom, resp. s aquis
communautaire, dosiahnutého v tejto oblasti (pre teraz posudzovanú skutkovú situáciu sú relevantné
najmä smernice Rady 85/577/EHS zo dňa 20. 12. 1985 o ochrane spotrebiteľa v prípade zmlúv

uzavretých mimo obchodné priestory a smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o neprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa
ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to
s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so

zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre
takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment
prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy
je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie

vôle. Ústavný súd je presvedčený, že takýchto podmienok je treba cestou výkladu podústavného
práva dosiahnuť i v prípade „de facto“ spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím
účinnosti vyššie uvedeného zákona č. 367/2000 Sb., lebo materiálne nahliadané pozícia kontrahenta
uzavierajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti tohoto zákona sa nijako nelíšila od spotrebiteľa
uzavierajúceho zmluvu už v režimu spotrebiteľských zmlúv.“. Z uvedeného právneho názoru, s ktorým

sa súd v plnej miere stotožňuje, a ktorý je tiež podľa názoru súdu plne aplikovateľný v prostredí nášho
právneho poriadku, vyplýva, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré
by mali podľa neskoršej právnej úpravy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok,
a ktoré by tak boli s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege
neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka požívať právnu ochranu.

15. Z právneho hľadiska súd tak uvedenú zmluvu posúdil ako kúpnu zmluvu (§ 588 Občianskeho
zákonníka) s vedľajším dojednaním o výhrade vlastníctva zakotveným v čl. II. všeobecných obchodných
podmienok (§ 601 Občianskeho zákonníka). Toto konštatovanie je podstatné len potiaľ, pokiaľ má
súd posudzovať žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z tejto zmluvy vyplývajúcej,

ktorá je povahou záväzkovým zabezpečovacím právnym prostriedkom. Súd vychádza z toho, že
predmetné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v čl. I. bodu 4 všeobecných obchodných
podmienok by malo v súčasnosti povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 a
4 Občianskeho zákonníka, keďže v tomto prípade išlo medzi stranami sporu jednoznačne o uzavretie
(dnes spotrebiteľskej) zmluvy, ktorá mala podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými

podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie kupujúceho k vyvodeniu záveru o
nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s predávajúcim vstúpiť do zmluvného vzťahu. Ak je
totižto splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné
v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia
viacnásobného zabezpečenia povinnosti. Vo veciach spotrebiteľských zmlúv je to ex offo povinnosť

súdu. Ak splnenie povinnosti zaplatiť splátky kúpnej ceny je zabezpečené výhradou vlastníctva, a ešte
aj ex lege úrokmi z omeškania, dojednanie zmluvnej pokuty popri tom vo výške 0,1 % denne z dlžnej
sumy je tak zmluvnou podmienkou, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán
a z hľadiska jej kauzy (t. j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím
iným ako obchádzaním kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej

prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (aj tento právny inštitút je tiež vo
svojej podstate paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej
zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia). Toto ustanovenie zmluvy tak
nemôže taktiež zakladať žiadne právne účinky vo vzťahu zmluvných strán.16. Výkon práv vyplývajúci z občiansko-právnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd
tým neospravedlňuje správanie dlžníkov, ktorí si neplnia svoje povinnosti a dodatočne pri uvedomení

si dôsledkov hľadajú korektné alebo nekorektné spôsoby, ako sa dôsledkom vyhnúť. Takémuto výkonu
právsúdochranuposkytovaťnemôže.Súdodmietanazeranienatentoproblémakonaformálnyproblém
občianskeho či obchodného práva so všetkými výkladovými pravidlami a citovanými judikátmi.

17. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd žalobu v plnom rozsahu zamietol, ako je uvedené vo výroku

I. tohto rozsudku.

18. V ďalšom tak súd v kontexte s vyššie uvedeným právnym názorom považoval za nadbytočné
vyjadrovať sa k právnej argumentácii žalobcu k ostatným otázkam - napr. čo sa týka výšky zmluvnej
pokuty, prípadne ďalšej žalobcom spomínanej judikatúry a pod..

19. Podľa § 255 ods. 1, CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na to,
že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, náhradu trov mu súd nepriznal tak, ako je uvedené vo
výroku II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.