Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/76/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116213020
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3116213020.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Ing. N. I., nar.
XX.XX.XXXX, občan SR, bytom U., Y.. N. XXXX/XX, proti žalovanej: I.. F. U., nar. XX.XX.XXXX, občianka
SR, bytom G., Q. X. XX, právne zastúpenej: JUDr. Katarína Turanská, advokátka so sídlom Martin,
Štúrovo námestie 10520/13B, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Trenčín č.k. 14C/143/2016-101 zo dňa 05. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu náklady na vyšetrenia vo výške 1.531,35 eur,
odškodné za stres a liečebné náklady vo výške 2.000 eur a odškodné za odlúčenie od dcéry vo výške

2.380 eur a náhradu trov konania. Žalovanej proti žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo
výške 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaná
ako súdna znalkyňa vypracovala znalecký posudok a v tomto posudku ho označila za osobu trpiacu
poruchami myslenia so sexuálnym obsahom a paranoidnou koncepciou a popísala aj ďalšie jeho

poruchy správania. Žalobca tento znalecký posudok považoval za hrubé poškodenie svojho mena. Mal
za to, že žalovaná ohrozila jeho roky budované dobré meno, spôsobila jemu ako aj jeho rodine stres
a zhoršenie zdravotného stavu a poškodila ho aj v pracovnej oblasti. Taktiež namietal skutočnosť, že
žalovaná priebeh ich rozhovoru zachytila na zvukové zariadenia, bez toho, aby ho na to upozornila.
Dobou vypracovávania znaleckého posudku (15 mesiacov) predĺžila jeho odlúčenie od maloletej dcéry.

3. Súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na 05.12.2018, na ktoré v dostatočnom predstihu predvolal

strany. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil s odôvodnením ( zo dňa 04.12.2018) , že sa mu
pred 2 týždňami zhorši zdravotný stav a dňa 19.11.2018 musel navštíviť lekárku pre silnú alergickú
reakciu a tvrdil, že 30.11.2018 stratil hlas a nedokáže plynule komunikovať. O týchto skutočnostiach
však nepredložil žiadnu lekársku správu, ani doklad o práceneschopnosti a preto súd tieto dôvody
nepovažoval za dôležité pre odročenie pojednávania ( § 183 ods.4 CSP), o čom žalobcu obratom e-
mailom aj informoval.

4. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v prejednávanej veci žalobca za protiprávnu udalosť, od
ktorejodvodzovalsvoježalobouuplatnenémajetkovénároky(naochranuosobnostiinanáhraduškody)považoval zásah do jeho osobnostných práv, konkrétne nepravdivé výroky obsiahnuté v znaleckom
posudku č. 4/2015 v rámci konania o rozvode jeho manželstva s Ing. I. I. vedenom na súde pod sp.
značkou 30P/4/2013. Žalovaná nimi ohrozila jeho dobré meno v zamestnaní, spôsobila mu zhoršenie

psychického a fyzického zdravotného stavu ( teror, stres, vysoký tlak, bolesť hlavy atď.), oneskoreným
podaním posudku ho odlúčila od dcéry, lebo kým sa tento vypracovával, jeho manželka ušla s dcérou
do I..

5. Právne vec posúdil podľa § 11, § 13 ods. 1, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, Občianskeho zákonníka

a § 13 ods. 1 zákona č. 382/2001 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch a zdôraznil, že právna úprava
ochrany osobnosti, ktorá je obsiahnutá v Občianskom zákonníku vychádza z toho, že všetky fyzické
osoby majú jednak všeobecné vlastnosti a univerzálne danosti každej ľudskej bytosti, ktoré sa postupne
vytvárali a modifikovali v nadväznosti na celkový vývoj ľudstva v oblasti etickej, ekonomickej, politickej,
kultúrnej, náboženskej a pod., jednak osobitné vlastnosti dané individualitou a neopakovateľnosťou
osobnosti každého jednotlivého človeka vo všetkých stránkach a sférach jeho života. Občiansky

zákonník zabezpečuje ochranu osobnosti z oboch uvedených aspektov. Ak je za zásah do osobnostných
práv považovaný písomný prejav, je pre posúdenie, či sa negatívne dotkol osobnosti, potrebné
analyzovať nielen obsah tohto prejavu, ale tiež formu v ňom použitých výrazových (slovných i grafických)
prostriedkov, pretože tá je vonkajším prejavom obsahu (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 MCdo 10/2005). Pri skúmaní, či písomnosť zasiahla do osobnostných práv fyzickej

osoby, je osobitne významná otázka pravdivosti skutkových okolností, ktoré sú v ňom uvedené.
Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je kumulatívne spojenie všetkých štyroch základných
predpokladov (t.j. porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nimi a
zavinenie), je zrejmé, že bez zistenia jedného z týchto prvkov v podobe (v prejednávanom prípade)
nepreukázania neoprávneného zásahu do osobnostných práv a výšky škody nie je už ďalej dôvodné

skúmať ďalšie predpoklady. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša
poškodený (žalobca).

6. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca bol na základe súdom nariadeného
znaleckého dokazovania uznesením z 09.12.2014 vo veci rozvodu manželstva v konaní vedenom pod

sp.zn. 30P/4/2013 podrobený odbornému psychologickému vyšetreniu súdom ustanovenou znalkyňou
( žalovanou) za účelom zistenia charakterových rysov osobnosti oboch rodičov, ich povahových
vlastností, patologických rysov osobnosti a ich prípadných prejavov, posúdenia vzťahu rodičov a cit.
väzby k mal. G. I. a odpovedí na ďalšie potrebné otázky podľa pokynov uvedených v uvedenom
uznesení. Znalkyni bola uložený povinnosť podať posudok v lehote 60 dní od prevzatia spisu v 4

vyhotoveniach. Dňa 07.07.2015 súd požiadal o doručenie spisu cestou Okresného súdu Ružomberok
znalkyniatátoposudokdňa14.08.2015vrátilaspolu svypracovanýmposudkom avyúčtovanímspäťna
tunajší súd, teda v súdom určenej lehote. Znalkyňa vo svojich záveroch skonštatovala, okrem iného, že
u žalobcu „sú prítomné poruchy myslenia so sexuálnym obsahom a paranoidnou koncepciou. Osobnosť
žalobcu je diferencovaná, s významnými zmenami v zmysle psychopatológie základných psychických

funkcií; v popredí zmeny v myslení, čo druhotne vplýva na prežívanie, ktoré je zvýšene úzkostné s
výrazným napätím.....atď.." Pre správne posúdenie veci znalkyňa odporučila, aby bol žalobca vyšetrený
znalcom z príslušného odboru psychiatrie.

7. Podľa záverov súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobca tvrdil, že tieto skutočnosti nie sú pravdivé a

došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv, bolo potrebné, aby na nepravdivosť týchto
tvrdení navrhol v tomto konaní vykonať dôkazy. Žalobca kontrolné znalecké dokazovanie v tomto konaní
nenavrhol vykonať a preto súd nepovažoval závery uvedené v posudku za nepravdivé. Nejde teda o
neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv. Samotné vyhotovenie nahrávok v rámci vykonávania
znaleckého dokazovania bez súhlasu žalobcu nie je neoprávneným zásahom do osobnostných práv,

pokiaľ nahrávky boli použité výlučne pre potreby vyhotovenia znaleckého posudku, čo v danom prípade
boli. V konaní sa nepreukázalo, že by tieto nahrávky žalovaná neoprávnene použila na iné účely,
resp. porušila povinnosť mlčanlivosti. Trovy, vzniknuté znaleckým dokazovaním vo veci 30P/4/2013,
si mal žalobca uplatniť v rámci konania o rozvode manželstva, pretože sú jeho súčasťou a tieto v
nepredstavujú škodu, ktorú je možné vymáhať žalobou v inom konaní. Súd prvej inštancie nemal v

konaní preukázanú príčinnú súvislosť medzi vyhotovením sporného posudku a žalobcom uvádzanými
zdravotnými problémami ani výškou uplatnenej škody a náhradou nemajetkovej ujmy. Výška majetkovej
škody nebola preukázaná žiadnym listinným dôkazom a neboli predložené doklady, z ktorých vyplýva,
že žalobca mal nejaké zdravotné problémy, ktorých príčinou by bol sporný znalecký posudok.Nepreukázalo sa, že by sa s jeho obsahom oboznámil zamestnávateľ/ zamestnávatelia žalobcu ani to,
že o jeho obsahu vedel niekto iný okrem súdu, znalca, kolízneho opatrovníka a advokátov sporových
strán a to sú všetko osoby, viazané mlčanlivosťou. Stres a žalobcom popisované ťažkosti boli skôr v

príčinnej súvislosti so snahou oboch strán v konaní o rozvode ich manželstva sa uvádzaním rôznych
informácií z minulosti vzájomne diskreditovať, za účelom získania výhodnejšej pozície v boji o úpravu
práv a povinností k spoločnému dieťaťu na čas po rozvode ( styku s ním), o čom svedčí viacero konaní,
ktoré sa v súvislosti s maloletým dieťaťom žalobcu na tunajšom súde viedli. Problémy so stykom s
dieťaťom nezavinila žalovaná, ale konflikt s bývalou manželkou žalobcu, s ktorou sa nevedel žalobca

spočiatku dohodnúť. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal žiadnu existenciu neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv, a preto sankcia v
podobe náhrady akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy neprichádza do úvahy. Z týchto dôvodov súd
prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť,
jeho žalobu opätovne preskúmať a žalovanú zaviazať na náhradu trov konania. Nesúhlasil s postupom
žalovanej pri vypracovaní znaleckého posudku týkajúceho sa jeho osoby, ako aj so závermi znalkyne -
žalovanej týkajúce sa jeho osoby a vyplývajúce z tohto znaleckého posudku. Ďalej namietal skutočnosť,

že nemal možnosť sa so žalovanou konfrontovať, keďže sa pojednávaní osobne nezúčastňovala.
Uviedol, že sa vzniknutú situáciu pokúšal riešiť aj cez komoru psychológov, resp. preskúmaním veci
prostredníctvom orgánu dozoru nad zdravotnou starostlivosťou, ale nebol úspešný. Opätovne uzavrel,
že škody, ktoré žalovaná spôsobila na jeho vzťahu s maloletou dcérou sú nevyčísliteľné a spochybnil
jej odpornú spôsobilosť. Súdu prvej inštancie vyčítal, že nevyhovel jeho žiadosti o zmenu termínu

pojednávania, o ktorý žiadal zo zdravotných dôvodov.

10. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila. Nesúhlasila s odvolaním žalobcu a v plnej miere
sa stotožnila s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Mala za to, že v konaní nebolo preukázané,
že by žalovaná ako znalkyňa v súvislosti s podaním predmetného znaleckého posudku akokoľvek

vybočila z medzí stanovených práv a povinností a zasiahla tak do osobnostných práv žalobcu. Dodala,
že súdne konanie, v ktorom vypracovávala predmetný znalecký posudok, bolo náročné, problematické
a zdĺhavé, avšak toto bolo podľa nej zapríčinené samotnými účastníkmi, ktorí sa nevedeli dohodnúť na
svojichrodičovskýchprávachapovinnostiach.Trvalanasvojichzáverochuvádzanýchvovypracovanom
znaleckom posudku a dodala, že je zrejmé, že žalobca s nimi nesúhlasí, nakoľko neboli v jeho prospech.

Predmetný znalecký posudok bol vypracovaný na účel súdneho konania, a teda bol prístupný iba
účastníkom tohto konania a žalobca napokon nepreukázal, že by týmto znaleckým posudkom bola
ohrozená jeho vážnosť v zamestnaní. V závere si uplatnila trovy odvolacieho konania voči žalobcovi a
žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

11. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že súd prvej inštancie sa neoboznámil s podkladmi, ktoré
predložil v žalobe a túto zamietol v jeho neprítomnosti. Mal za to, že jeho zistenia sú tak závažné, že
súd prvej inštancie mal konať a pozastaviť výkon funkcie súdnej znalkyni - žalovanej. V súvislosti s
postupom žalovanej ako súdnej znalkyne opätovne poukázal na jej neodbornosť a neštandardný postup
vypracovania znaleckého posudku.

12. Žalovaná ďalej uviedla len to, že zotrváva v plnom rozsahu na všetkých skutočnostiach uvádzaných
v predchádzajúcom vyjadrení ako aj na vyjadreniach prezentovaných na pojednávaní.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov.

14. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať
pojednávanie.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdiť.16. Z hľadiska obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že odvolacie dôvody, o ktoré žalobca opiera
svoje odvolanie, spočívajú v nesprávnom procesnom postupe súdu, ktorým bolo porušené jeho právo na
spravodlivý proces (konanie a rozhodnutie v jeho neprítomnosti, nemožnosť konfrontácie so žalovanou),

v nesprávne zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie
(teda odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP).

17. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie

spravodlivosti).

18. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

19. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci,
dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne
právne posúdil.

21. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že žalobca si v konaní uplatňuje jednak nároky
vyplývajúce z práva na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a jednak nároky
na náhradu škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré odvodzuje od (podľa neho)
protiprávneho postupu žalovanej pri podaní znaleckého úkonu ako súdom ustanovenej znalkyne v

inom súdnom konaní. Súd prvej inštancie sa zaoberal predpokladmi vzniku zodpovednosti žalovanej
za tvrdené nároky žalobcu a podľa názoru odvolacieho súdu správne konštatoval, že neboli splnené
zákonné podmienky pre vyhovenie žalobe.

22. Pokiaľ ide o nárok na ochranu osobnosti, odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom

súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal splnenie viacerých zákonných predpokladov potrebných
na vznik občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby. V prvom
rade nebola preukázaná existencia zásahu, ktorý by bol objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú
ujmu žalobcu. Žalovaná ako súdom ustanovená znalkyňa vypracovala v konaní o rozvod žalobcovho
manželstva znalecký posudok, pričom výsledky svojho znaleckého skúmania prezentovala len v

predloženom znaleckom posudku, boli známe len súdu a účastníkom konania o rozvod žalobcovho
manželstva, tzn. žalovaná nijako neporušila povinnosť mlčanlivosti. Odvolací súd nemal za preukázaný
ani ďalší zákonný predpoklad potrebný na vznik zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnostných
práv fyzickej osoby, a to príčinnú súvislosť medzi vyhotovením predmetného znaleckého posudku a
žalobcom uvádzanými zdravotnými, osobnými a pracovnými problémami. Žalobca nepreukázal ako ho

uvedený znalecký posudok negatívne ovplyvnil v pracovnej oblasti a zároveň nepreukázal, že stres a
prípadné zdravotné problémy mu boli spôsobené žalovanou, jej postupom pri vypracovaní znaleckého
posudku a závermi sporného znaleckého posudku.23. Správny bol i záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca v konaní nepreukázal ani naplnenie
predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody (náklady na vyšetrenia v súvislosti s daným
súdnom konaním), teda porušenie právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi nimi a

zavinenie, keď v konaní nebolo zistené žiadne porušenie právnej povinnosti zo strany žalovanej. Pokiaľ
mal žalobca v súvislosti s dokazovaním vykonanom v inom súdnom konaní výdavky, nič mu nebránilo
uplatniť si tieto nároky v danom súdnom konaní, a tieto si nemôže uplatniť v inom súdnom konaní ako
náhradu škody bez súčasného splnenia zákonných predpokladov.

24. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ v dôsledku znaleckého posudku
vypracovaného žalovanou bolo v konaní o úprave žalobcových rodičovských práv a povinností k
maloletej dcére rozhodnuté nie podľa jeho predstáv, táto skutočnosť nemôže zakladať nárok na
náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy žalobcu. Ak žalobca nesúhlasil s výsledkami znaleckého
dokazovania vykonaného žalovanou, resp. s jej postupom pri vypracovávaní znaleckého posudku, mal
túto skutočnosť riešiť v konaní, pre ktoré bol predmetný znalecký posudok vypracovaný (napr. žiadať

kontrolné znalecké dokazovanie).

25. Vzhľadom na uvedené, sa odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako
aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku a
podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

26. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neakceptoval jeho žiadosť o odročenie
pojednávania, rozhodol v jeho neprítomnosti a neumožnil mu konfrontáciu so žalovanou, čím bolo
porušené jeho právo na spravodlivý proces, odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že súd prvej
inštancie nariadil prvé pojednávanie vo veci na deň 13.06.2018. O odročenie tohto termínu pojednávania

požiadal najskôr žalobca, z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Rovnako o odročenie uvedeného
termínu pojednávania požiadala aj právna zástupkyňa žalovanej, z dôvodu kolízie viacerých súdnych
pojednávaní, v ktorých vystupuje ako právna zástupkyňa. Súd prvej inštancie obom žiadostiam o
odročenie pojednávania vyhovel a nový termín pojednávania určil na deň 08.10.2018. O odročenie tohto
termínu pojednávania požiadala právna zástupkyňa žalovanej, z dôvodu práceneschopnosti žalovanej,

pričom ako doklad predložila lekárske potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalovanej.
Súd prvej inštancie aj tejto žiadosti o odročenie pojednávania vyhovel a nový termín pojednávania
vytýčil na deň 05.12.2018. Dňa 05.12.2018 súd prvej inštancie vec prejednal na pojednávaní za
osobnej prítomnosti žalovanej a jej právnej zástupkyne a v neprítomnosti žalobcu, keď neakceptoval
žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania, zo zdravotných dôvodov. Žalobca žiadal o odročenie tohto

pojednávania (05.12.2018) z dôvodu silnej alergickej reakcie, pričom ako doklad predložil fotokópiu
potvrdenia o návšteve zdravotníckeho zariadenia v dňoch 19.11.2018 a 30.11.2018. Žiadosť o odročenie
pojednávania žalobca doručil súdu prvej inštancie elektronicky dňa 04.12.2018, t.j. jeden deň pred
vytýčeným termínom pojednávania. Súd prvej inštancie mu obratom elektronicky oznámil, že jeho
žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, pretože nepredložil potvrdenie o práceneschopnosti.

Súd prvej inštancie žalobcu ( i žalovanú) o možnosti odročiť pojednávanie len z dôležitých dôvodov (§
183 ods. 1,3,4, § 184 ods. 2 CSP) opakovane poučil v predvolaniach na pojednávanie.

27. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže

dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

28. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky

okolnosti mohla predpokladať.

29. Podľa § 183 ods. 4 CSP ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie
je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno

upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

30. Súd môže rozhodnúť o odročení pojednávania aj na návrh strany. Ak je návrh na odročenie
pojednávania podaný pred pojednávaním, pojednávanie môže byť odročené len vtedy, ak súkumulatívne splnené dve podmienky: pre nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie sú dané dôležité
dôvody a od strany ( alebo jej zástupcu) nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

31. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil popísaný postup súdu prvej inštancie, keď
nevyhovel v poradí už druhej žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania, ako správny. Súd prvej
inštancie postupoval v súlade so zákonom, nakoľko žalobca nepreukázal dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania, keďže súdu (ani dodatočne) nepredložil lekárske potvrdenie, z ktorého by vyplývalo,

že mu zdravotný stav neumožnil účasť na pojednávaní. Predložená fotokópia potvrdenia o návšteve
zdravotníckeho zariadenia v dňoch 19.11.2018 a 30.11.2018 dostatočne neodôvodňuje potrebu
odročenia termínu pojednávania nariadeného na deň 05.12.2018 z dôležitých zdravotných dôvodov
na strane žalobcu v tom smere, že by preukázali, že na jeho strane existovali ku dňu 05.12.2018 také
závažné zdravotné problémy, ktoré by zmarili alebo mu podstatne sťažili možnosť účasti na súdom
nariadenom pojednávaní, resp. by v dôsledku jeho účasti mohlo dôjsť k ohrozeniu jeho zdravia alebo

života.Akbolajehozdravotnáindispozíciavtakomrozsahuakotvrdívodvolaní,malsúduprvejinštancie
predložiť relevantný doklad preukazujúci jeho práceneschopnosť v deň pojednávania. Odvolací súd
zdôrazňuje, že takýto doklad žalobca nepredložil ani dodatočne a ani v samotnom odvolaní. Odvolací
súd preto konštatuje, že postupom súd prvej inštancie, ktorý zodpovedal zákonu, nemohla byť žalobcovi
znemožnená realizácia jeho procesných práv v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

32. S uvedeným úzko súvisí aj skutočnosť, že ak by žalobca riadne využil svoje procesné práva a
zúčastnil sa pojednávania dňa 05.12.2018, mal by i možnosť osobnej konfrontácie so žalovanou, ktorá
sa uvedeného termínu pojednávania osobne zúčastnila. Keďže tak na základe vlastného rozhodnutia
neurobil, nemôže sa dovolávať nesprávnosti postupu súdu prvej inštancie v tomto smere.

33. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
ako aj postup súdu prvej inštancie v konaní, ktorý rozhodnutiu predchádzal, bol vecne správny, a preto
ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

34. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná
v celom rozsahu.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).