Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318200619
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318200619.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: Mgr. Renáta

Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: N. T., nar. X.X.XXXX, bytom M. M.,
Q. XXXX/XX, zastúpený advokátom: Mgr. Ondrej Bartošovič, so sídlom Šaľa, Pazmáňa 2020/30, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792
752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Bratislava, Kubániho
16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti úverových zmlúv, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy, o určenie neplatnosti dohody o poskytnutí služieb a o vydanie bezdôvodného obohatenia, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 8C/4/2018-116 zo dňa 07.06.2018,

takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., II, V. a VI.p o t v r
d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. m e n í tak, že žaloba
sa v časti určenia, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500046427 zo dňa 17.12.2014 je neplatná, z
a m i e t a .

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. m e n í tak, že určuje,
že Dohoda o zrážkach zo mzdy súvisiaca so zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500041341 zo dňa
19.2.2014, Dohoda o zrážkach zo mzdy súvisiaca so zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500041342 zo
dňa19.2.2014,Dohodaozrážkachzomzdysúvisiacasozmluvouorevolvingovomúvereč.8500046427
zo dňa 17.12.2014, sú neplatné.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v

rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že zmluva o revolvingovom úvere
č. 8500041341 zo dňa 19.2.2014 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Vo výroku II.
určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500041342 zo dňa 19.2.2014 uzatvorená medzi žalobcom
a žalovaným je neplatná. Vo výroku III. určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500046427 zo dňa
17.12.2014 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Vo výroku IV. určil, že dohody o
zrážkach zo mzdy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným sú neplatné. Vo výroku V. určil, že dohoda o

poskytnutí služieb 17.12.2014 je neplatná. Vo výroku VI. rozhodol, že titulom bezdôvodného obohatenia
je žalovaný povinný vydať žalobcovi sumu 3261,39 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo výroku VI. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%,
o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Vecne argumentoval tým, že úver poskytnutý strane žalobcu bol úročený úrokovou sadzbou
70,01 % ročne pri prvých dvoch zmluvách. Taktiež nie je sporné, že v čase poskytnutia tohto úveru
bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 24,12% pre podobné typy úverov, ktoré poskytovali
obchodné banky. Dojednanie úrokov v neprimeranej výške je v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení
primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu,

jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z
praxe peňažných ústavov (1 Cdo 57/2005 NS SR; ZSP č. 35/2010). Podľa rozsudku NS ČR 21 Cdo
1484/2004 nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké úroky dohodnuté pri peňažnej
pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám správania sa a
vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a že teda sú v rozpore
s dobrými mravmi. Dohoda ktorou boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté neprimerane vysoké úroky, je

neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka). Neprimeraná a teda odporujúca dobrým mravom je len taká
výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe ich dohodnutia obvyklú. Iba konkrétne
zistenia, či a koľkonásobne prevyšuje dohodnutá výška úrokov hornú hranicu obvyklej úrokovej miery
pri úveroch poskytovaných bankami, dovoľuje urobiť záver, či výška úrokov presahuje obvyklú úrokovú
mieru podstatným spôsobom. Až stav, keď to tak je, odôvodňuje záver, že ide o dojednanie, ktoré

je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. (viď 33 Odo 236/2005 NS ČR). Pri dojednávaní úrokov pri
peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez
ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej
situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý

svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na
skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods.

1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011)

3. V obdobnej veci Krajský súd v Prešove v spore sp. zn. 6Co 59/2014 rozsudkom zo dňa 28.4.2015

konštatoval,žeodvolacísúdsastotožňujesprvostupňovýmsúdom,žeúroky70%ročnesúneprimerane
vysoké a odporujúce dobrým mravom. Krajský súd v Prešove v uvedenom rozsudku ďalej uviedol, že
aj keď vyšlo odplaty výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovaných peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Krajský súd v

Košiciach vo svojom rozsudku 6Co 623/2014 zo dňa 21.4.2015, kde ako žalobca vystupuje Profi Credit
Slovakia s.r.o. konštatuje, že odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že dohodnutá
výška úrokov z úveru 70% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov
v čase uzavretia zmluvy a z tohto dôvodu je táto dohoda v rozpore s dobrými mravmi a je teda neplatná
v zmysle ustanovenia §-u 39 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka Všeobecných zmluvných podmienok,

na ne sa môže prihliadať iba za podmienky, že sú podpísané, inak nenapĺňajú podmienku predpísanej
písomnej formy (viď rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.2.2015 sp. zn. 6 Co 396/2014).
Predmetná zmluva neobsahuje ustanovenia týkajúce sa nesplácania spotrebiteľského úveru, splatenia
úveru pred lehotou splatnosti. V danom prípade VOP nie sú žalobcom podpísané, resp. nevyplýva
to z vykonaného dokazovania. Čo sa týka dohody o poskytnutí služby, túto za neprijateľnú zmluvnú

podmienku už určil Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku zo dňa 24.2.2016 sp. zn. 15 Co 39/2016.
Obdobne rozhodol Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí zo dňa 21.11.2012 sp. zn. 18 Co
109/2011. Istina úveru uvedená v zmluve nezodpovedá výške finančných prostriedkov poskytnutých
žalobcovi, nakoľko žalovaný neoprávnene strhol žalobcovi poplatok vo výške 200 eur, čo ďalej znamená
ešte väčší nesúlad PRMN uvedenej v zmluve so skutočnou výškou RPMN týkajúcej sa úveru.

4. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch.
Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok.Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo
mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Opisuje len možné
spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce
sa výšky splátok. Žalovaný so žalobcom uzavrel dohodu o poskytnutí služby, ktorá je v absolútnom
rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch a občianskym
zákonníkom. Na základe tejto dohody po poskytnutí služby žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi
služby spočívajúce v odklade splatnosti splátok, informácie o zostávajúcich záväzkoch, informácie pred

splatnosťou splátky, informácie o prijatí platby, prepárovanie platby na príslušnú zmluvu a podpora Call
centra. Za túto službu si žalovaný zinkasoval 2,53 % zo sumy schváleného úveru. Jedná sa o navýšenie
nákladov spotrebiteľa o 107,52 %. Uvedené navýšenie nie je žiadnym spôsobom odôvodnené, v dohode
o poskytnutí služby nie je odkaz na žiadny sadzobník poplatkov alebo rozpis jednotlivých poplatkov za
poskytnutúslužby.Dohodaoposkytnutíslužbymápovahuformuláraajedonejvpísanácelkováodmena
za službu. Fiktívne plnenie veriteľa nie je plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa, ale naopak plnením

slúžiacim záujmom veriteľa. Spotrebiteľovi sú na základe dohody o poskytnutí služby vnútené služby, o
ktoré vôbec nepožiadal a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo, čo mu nebol dodané. Dohoda o
poskytnutí služby predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a je neplatná. V tomto smere sa vyjadril
Krajský súd Banská Bystrica vo svojom rozhodnutí zo dňa 24.2.2016 spis. zn. 15Co/39/2016. Obdobné
poplatky, ktoré súvisia so zmluvou, sú považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neslúžia

po materiálnej stránke spotrebiteľovi a jeho záujmom. Vyplýva to aj z rozhodovacej praxe súdov (KS
Prešov spis.zn. 18Co/109/2011, KS Trnava spis.zn. 10CoE/313/2010).

5. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkon iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia

získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku
porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Záväzkovo právny vzťah
z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých predpokladov, ktorými sú zistenie
bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobu a majetkovou ujmou inej určitej osoby.

Keďže úverové zmluvy sú neplatné, sporové strany sú povinné vrátiť si vzájomné plnenia. Rozdiel medzi
tým, čo bolo žalobcovi požičané a tým čo žalobca zaplatil, činí sumu 3261,39 Eur (7761,39 Eur - 4500
Eur). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku.

6. Proti rozsudku podal prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie žalovaný, ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, uplatniac si
náhradu trov odvolacieho konania, v zmysle odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d),
f), h) C.s.p.. Ako spoločnú odvolaciu námietku vo vzťahu k celému rozsudku žalovaný uvádza, že z
napádaného rozsudku nie sú zistiteľné ani také základné skutočnosti a závery, akými sú odôvodnenie,

ako bol preukázaný naliehavý právny záujem na určovacom výroku pod bodom I., II., III., IV. a V. ak tieto
výroky (a predovšetkým pod bodom I., II., III.) sú podľa odôvodnenia rozsudku len predbežnou otázkou
pre rozhodnutie o vydaní bezdôvodné obohatenia (pre výrok II). Platí, že ak je určité rozhodnutie len
predbežnou otázkou pre iné rozhodnutie, nie je na ňom naliehavý právny záujem. V súdnej praxi je
ustálené aj to, že podanie žaloby o plnenie je prekážkou litispendencie pre určovaciu žalobu, ak má

byť predmetom určenia právo alebo právny vzťah, z ktorého je žalované splnenie povinnosti. Napádaný
rozsudok je rozhodnutím, ktorý porušuje práva žalovaného ako sporovej strany, je nepreskúmateľný
a vo viacerých častiach arbitrárny, a vzájomne rozporný. Napríklad v bod 40 odkazuje konajúci súd
na rozhodnutie o posúdení úrokovej sadzby ako neplatnej. Vo výrokovej časti však konajúci súd prvej
inštancie uvádza, že neplatnou je celá úverová zmluva. Záver o neplatnosti celej zmluvy súd v rozsudku

nezdôvodnil žiadnym argumentom. Ako paradox súdneho rozhodnutia zároveň vyznieva, kedy súd
prvej inštancie ani dôsledne neposudzoval zistený skutkový stav. Napríklad v prípade zmluvy číslo
8500046427 rozhodol že je neplatná, pričom dôvod by (asi) mala byť výška úrokovej sadzby. Pozornosti
súdu však uniklo, ku dňu 17.12. 2014 čo bol dátum uzavretia uvedenej zmluvy bola výška odplaty
výslovne regulovaná (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a nariadenia vlády č. 87/1995

Z.z.) a túto odplatu dohodnutá úroková sadzba neprevýšila. Dôsledkom rozhodnutia súdu je teda
neplatnosť zmluvy, v ktorej výška úrokovej sadzby je nižšia, než právny poriadok výslovne pripúšťal
(súd sa touto otázkou podľa odôvodnenia rozsudku nezaoberal, k rozhodovaniu pristúpil paušálnym
spôsobom).7. Podľa napádaného rozsudku by zmluva č. 8500041341 a č. 8500041342 mali byť neplatné, lebo
výška úrokovej sadzby je neprimeraná a prevyšuje priemerné úrokové sadzby bánk. Tento záver súdu

nemá oporu v žiadnom právnom predpise, a to bez ohľadu na to, či by sa vec posudzovala podľa
predpisov občianskeho alebo obchodného práva. Obe zmluvy o revolvingovom úvere sú úverovou
zmluvou, ktorá sa riadi (ako zmluvný typ) ustanoveniami Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to,
že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, vzťahujú sa na ňu aj ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z. a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Výška úrokov, súlad úrokov

so zákonom a právne dôsledky dohodnutia úrokov odporujúcich zákonu sa mali posudzovať podľa
vyššie uvedených právnych predpisov. Základná regulácia úrokov vyplýva z ustanovenia § 502 ods.
1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než

prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške. Uvedená právna úprava vyplývajúca z poslednej vety citovaného ustanovenia má prednosť pred
Občianskym zákonníkom, nakoľko ide o osobitný druh regulácie záväzku platiť úroky v prípade, ak sú
úrokydohodnutévovýškevyššejnežjeprípustnénazákladealebopodľazákona,ideošpeciálnuprávnu
úpravu (lex specialis) pred všeobecnou úpravou občianskeho práva. Súd prvej inštancie postupoval

nesprávne a dospel k nesprávnemu právnemu záveru o neplatnosti uzavretej úverovej zmluvy ako
celku. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia nie je možné dospieť k záveru o neplatnosti celej
úverovej zmluvy, ale nanajvýš k záveru, že dlžník z úverovej zmluvy by bol povinný platiť úroky vo výške
najviacprípustnejpodľaalebonazákladezákona.Vyslovenieneplatnosticelejúverovejzmluvyodporuje
zákonu. Súd prvej inštancie neposúdil prejednávanú vec podľa príslušných zákonných ustanovení a

dospel tak k nesprávnemu záveru o neplatnosti celej úverovej zmluvy. Posúdenie úverovej zmluvy ako
neplatnej by neobstálo ani podľa predpisov občianskeho práva. Všeobecným a ustáleným pravidlom
výkladu právnych predpisov a ich aplikácie pri posudzovaní platnosti právneho úkonu je zásada, že má
prednosť taký prístup, ktorý ponecháva právny platný aspoň v časti než ako by mal byť právny úkon
posúdený za neplatný. Tento postup upravuje § 41 Občianskeho zákonníka Ak sa dôvod neplatnosti

vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu
alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno
oddeliť od ostatného obsahu. Ak súd prvej inštancie bol schopný určiť, že výška úrokov je v rozpore
s dobrými mravmi (čo bolo dôvodom posúdenia zmluvy ako neplatnej v tomto prípade), potom môže
určiť, kde (od akej hodnoty) dochádza k rozporu s dobrými mravmi. Inak povedané, na to, aby súd

mohol dospieť k záveru o neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi v časti úrokov, musí vedieť
určiť hranicu, kde tento rozpor už je a kde ešte nie je. Takéto určenie pritom logicky bude spĺňať aj
podmienku oddeliteľnosti od ostatného obsahu, pretože ak sa na jednej strane dá určiť hranica, kde
rozpor nastal a kde nie, potom súd tým vyjadruje svoje právne posúdenie aj o tom, kde sa dohoda o
úroku považuje ešte za platnú (t.j. tam, kde rozpor s dobrými mravmi nie je) a kde už platnou nie je.

Vyššie uvedené podporuje rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 32 Cdo 45/2013 zo dňa 26.10. 2015,
Súd prvej inštancie neposúdil prejednávanú vec správne ani podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
a dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti úverovej zmluvy. Uplatnenie priemerných štatistických
údajov bankových subjektov, na ktoré vo svojom rozhodnutí nepriamo poukazuje súd, zároveň nie je
namieste, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy bola výška celkovej odplaty (teda nielen ročnej úrokovej

sadzby) regulovaná explicitne. Uvedené podporuje napríklad aj rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici, č. k. 43CoSr/1/2018, zo dňa 27.03.2018. Zmluva č. 8500046427 bola uzavretá dňa 17.12. 2014.
Výška odplaty za spotrebiteľský úver bola v danom výslovne upravená podľa § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, podľa § 1 ods. 1 a § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Ani jedno z týchto ustanovení
súd nepoužil. Z napádaného rozsudku nevyplýva ani len dôvod, pre ktorý súd takto postupuje.

8. Rozhodnutie o neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy odôvodnil tým, že pohľadávka, ktorej sa
dohoda o zrážkach zo mzdy týka, je neurčito vymedzená. Z odôvodnenia rozsudku ani len nevyplýva
zhodnotenie „neurčitosti“ vymedzenia pohľadávky. Súd tento záver prijal bez akéhokoľvek náležitého
odôvodnenia, čiže zo samotného rozsudku je nereálne sa dozvedieť ani len to, ako súd posudzoval

otázku určitosti. Vyslovenie neplatnosti právneho úkonu je v zmysle súdnej praxe rozhodnutím ultima
ratio (napríklad nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014). Má prichádzať teda
do úvahy ako posledné riešenie, nie ako prvé. V zmysle toho mal súd pri závere o neurčitom vymedzení
zabezpečenej pohľadávky, ktorý sa však týka len časti tohto vymedzenia, vychádzať z ustanovenia §41 Občianskeho zákonníka. Žalovaný napáda aj vecnú stránku rozsudku, teda dôvod, pre ktorý súd
považuječasťdefinícieavymedzenia„zabezpečenejpohľadávky“zaneurčité.Zákonnáúpravavýslovne
určuje, že obsah právneho úkonu sa vykladá podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a až vtedy, ak

na základe jeho aplikácie nie je možné odstrániť pochybnosti o obsahu (čo žalovaný v tomto prípade
popiera) je možné dospieť k záveru o neurčitosti. Súd podľa odôvodnenia rozsudku sa ani len neriadil
uvedeným ustanovením, ale automaticky pristúpil ku konštatovaniu neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy. Postup súdu nemá oporu v zákone. Z dohody o zrážkach zo mzdy pritom vyplýva, že sa ňou
zabezpečujú pohľadávky, ktoré spoločnosť bude mať (má) voči Dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne

tým, že Spoločnosť poskytne úver Dlžníkovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. (...). Dohoda
o zrážkach zo mzdy zabezpečuje pohľadávku veriteľa, ktorú má v čase vzniku voči dlžníkovi (titulom
poskytnutia úveru na základe zmluvy o revolvingovom úvere) a súčasne ktorá môže vzniknúť výlučne
v rámci a na základe zmluvného vzťahu z uvedenej zmluvy. Právny dôvod, z ktorého pohľadávka
vznikne je identifikovaný dostatočne na to, aby nevyvolával žiadne pochybnosti. Predmetom zmluvy
o revolvingovom úvere je poskytnutie úveru a za dohodnutých podmienok aj poskytnutie revolvingu.

Žalovaný preto tvrdí, že rozhodnutie súdu je založené na nepreskúmateľných dôvodoch a postupe
konajúceho súdu, zároveň považuje za problematický, čo do určitosti, samotný výrok súdu označený ako
„IV.“, keďže len všeobecne, a neurčito smeruje k označeniu právneho úkonu/právnych úkonov, ktorých
sa týka.

9. Výrok o neplatnosti dohody o poskytovaní služieb súd odôvodnil odkazom na rozhodnutie KS v
Banskej Bystrici zo dňa 24.2. 2016, sp.zn. 15Co 39/2016 a rozsudok KS v Prešove sp.zn. 18Co
109/2011. Ani jedno z uvedených rozhodnutí neurčilo neplatnosť dohody o poskytovaní služieb.
Rozhodnutie KS v Prešove sa dohody o poskytovaní služieb netýka; týka sa iného právneho úkonu
čo do obsahu, formy a iného spôsobu uzatvárania. Pokiaľ ide o Dohodu o poskytovaní služieb číslo

8500046427, táto bola predložená vo forme samostatného dokumentu s osobitným označením, ktorý
bol navyše žalobcom aj osobitne podpisovaný. Pri zachovaní priemernej obozretnosti a vnímavosti
spotrebiteľa je vylúčené, aby si žalobca neuvedomil, že ide o samostatný zmluvný dokument, ktorý
navyše, ako to vyplýva zo samotného obsahu listiny, nepredstavoval podmienku k poskytnutiu úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úveru a spotrebiteľ mohol po zrelej úvahe podpis takéhoto dokumentu

odmietnuť,čovylučujezáverysúduprvejinštancieo„nanútení“takéhotoprávnehoúkonu.Zosamotného
obsahučl.Ibod2Dohodyoposkytovaníslužiebvyplýva:„Dohodnutéslužbysúdoplnkovéadobrovoľné,
nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzatvorenie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi
Poskytovateľom a Zákazníkom, napríklad pre získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za
ponúkaných podmienok.“ Súd prvej inštancie sa v tejto súvislosti opiera o tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,

v zmysle ktorej od nikoho nemožno preukazovať reálnu neexistenciu určitej skutočnosti, v tomto prípade
jeho údajného nesúhlasu s podmienkami poskytnutia revolvingu. Žalobca doposiaľ nikdy netvrdil, že
by bol nútený dohodu podpísať, že by o uvedené služby nemal záujem, nežiadal o zrušenie Dohody a
pod. Pokiaľ by hypoteticky bolo možné jeho tvrdeniam priznať určitý stupeň právnej relevancie, bolo by
nutné poznamenať, že konanie dlžníka, v ktorom je nútený prostredníctvom psychického či fyzického

nátlaku (čo je základný predpoklad pojmu „nútenie“) zo strany veriteľa k podpisu dokumentov, o ktoré
nemá reálny záujem, by sa celkom zjavne priečilo zásade zachovania elementárnej zodpovednosti v
zmluvnom vzťahu. Výrok o uložení povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 3261,39 Eur považuje žalovaný
za nesprávny, pretože je nesprávnym aj záver o neplatnosti zmluvy. Na strane žalovaného žiadne
bezdôvodné obohatenie nevzniklo, pričom dôvody jeho vzniku a ani jeho existencia neboli relevantne

ani dokázané. Odvolanie proti výroku o náhrade trov odôvodňuje žalovaný tým, že ide o závislý výrok
od výrokov vo veci samej.

10. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril, navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V celom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím

prvostupňového súdu, ktorý považuje za vecne aj právne správny, a zároveň ho považuje aj za riadne
odôvodnený. Je nesporné, že uvedený vzťah nie je možné primárne posudzovať podľa Obchodného
zákonníka, tak ako uvádza žalovaný, ale podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v aktuálnom znení. Existencia
naliehavého právneho záujmu, ktorý spočíva v potrebe zistenia skutočnej výšky dlhu spotrebiteľa je
„akceptovaným“ naliehavým právnym záujmom aj v zmysle konštantnej judikatúry, pričom žalobca

poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý v uznesení sp.zn.1 MCdo/1/2009 uvádza: „ Pri
skúmaní podmienok uvedených v § 80 písm. c/ O.s.p., umožňujúcich riešenie práva, resp, právneho
vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany vspore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych
spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mat vyriešenú
otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej

neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude
vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty; ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho
zákonníka)“. Vzhľadom na uvedené má žalobca zato, že v jeho prípade obzvlášť s prihliadnutím na
vymáhané sumy bol v dôsledku potreby poznania skutočnej výšky dlhu osvedčený jeho naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti zmlúv. Ďalej žalobca uvádza, že zrážky vykonávané podľa § 551

Občianskeho zákonníka dlžník nedokáže priamo voči jeho zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek
neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom žalobcu
jekoncentrovanávrukáchveriteľa,ktorýnastanovenievýškypohľadávkyajejpríslušenstvanepotrebuje
súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva podľa žalobkyne poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na
postihnutie majetku spotrebiteľa vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení
v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi a ani

zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt veriteľa, povahu a výšku, dlhu a zároveň mimosúdne
zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy, a to napriek tomu, že veriteľ je súkromnou
osobou a jeho moc siahať na majetok spotrebiteľa nie je delegovaná nijakou verejnoprávnou inštitúciou
a nie je ani inak odvodená od verejnej moci. Ani v prípade upustenia od používania dohody o zrážkach zo
mzdy bez presného vyhlásenia veriteľa nemá žalobca istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve

zamestnávateľa žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy a autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky
vrátane spornej časti pohľadávky. Pokiaľ ide o Dohodu o poskytnutí služby, táto podľa žalobcu nebola
uzavretá platne. Z článku II ods. 2 vyplýva tu obsiahnutý záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi službu
spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru. Neprijateľnou zmluvnou

podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany. Za neprijateľnú je potrebné podľa názoru judikatúry považovať zmluvnú podmienku,
ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané
a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Zmluvné dojednanie je totiž formulované tak, že spotrebiteľ,
hoci službu ešte nepotrebuje, zaplatí už vopred poplatok, a preto je tu hrubá nerovnováha v právach

a povinnostiach. Žalobca má za to, že pri uzatváraní Dohody o poskytnutí služby (ktorá má formu
predtlačeného formulára) došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou
odbornej starostlivosti žalovaného, a ktorá podstatne narušila ekonomické správanie priemerného
spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ku ktorému sa dostala. Žalovaný nekonal pri uzatváraní vyššie uvedenej
dohody s odbornou starostlivosťou, nakoľko žalobcovi ako priemernému spotrebiteľovi neboli akokoľvek

vysvetlené (v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti) následky uzavretia uvedenej dohody, a to
najmä s ohľadom na jej odplatnosť v čase, keď nie je zrejmé, či k odkladu splatnosti splátok vôbec dôjde.
Konanie žalovaného, ktorým si pri podpisovaní Zmluvy o revolvingovom úvere nekalou obchodnou
praktikou zabezpečil zo strany žalobcu aj podpísanie Dohody o poskytnutí služby, nemožno hodnotiť
inak ako špekulatívne konanie majúce za cieľ zabezpečiť si vyššiu odplatu z poskytnutého úveru, bez

toho, aby podpísanie dohody malo prospech aj pre spotrebiteľa. Zároveň žalobca uvedené konanie
považuje za obchádzanie zákona, keď náklad na odplatu z dohody nie je zahrnutý do celkovej odplaty,
a tým ani do informácie o RPMN, pritom Dohoda o poskytnutí služby je zmluvou závislou od zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, a preto by mala byť RPMN vypočítaná z oboch zmlúv. Žalobca dospel k záveru,
že skutočným účelom dohody o poskytnutí služby bolo navýšiť odplatu za poskytnutý úver. Zároveň

došlo k obchádzaniu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože žalovaný dosiahol
to, že odplatu služby nezapočítal do výpočtu RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného
dôvodu žalobca aj Dohodu o poskytnutí služby považuje za priečiacu sa dobrým mravom a zároveň
za obchádzajúcu zákon, preto v zmysle § 39 OZ za absolútne neplatnú, a teda nespôsobujúcu žiadne
právne účinky.

11. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísanénáležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania

či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, v
dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v časti potvrdiť a v časti zmeniť.

13. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu

spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca svojou žalobou žiadal, aby súd určil že zmluvy o revolvingovom
úvere uzavreté medzi sporovými stranami č. 8500041341 zo dňa 19.2.2014, č. 8500041342 zo dňa
19.2.2014, č. 8500046427 zo dňa 17.12.2014 sú neplatné. Taktiež žalobca žiadal, aby súd určil, že

dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté medzi žalobcom a žalovaným sú neplatné. Žalobca ďalej žiadal,
aby súd určil, že dohoda o poskytnutí služieb zo dňa 17.12.2014 je neplatná. Titulom bezdôvodného
obohatenia žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 3.261,39 Eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobca so žalovaným uzavrel úverovú zmluvu č. 8500041341, na základe
ktorej mu bol dňa 19.2.2014 poskytnutý úver vo výške 1.500 Eur, kde bola stanovená úroková sadzba

70,01 %. V tomto istom zmysle na základe tých istých dôvodov žalobca žiadal, aby súd určil za neplatnú
úverovú zmluvu č. 8500041342. Žalobca žiadal určiť za neplatnú úverovú zmluvu č.8500096427,
uzavretú dňa 17.12.2014, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1.500 Eur pri úrokovej
sadzbe 18,08%. Celkovo prostredníctvom uvedených troch zmlúv žalobca zaplatil žalovanému 7.761,39
eur. Podľa žaloby mu bola vyplatená suma 4.500,- eur a rozdiel týchto súm činí bezdôvodné obohatenie

žalovaného vo výške 3.261,39 eur.

15. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500041341 vyplýva, že žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi
ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 1.500 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 80,37 eur po dobu 42 mesiacov. Ročná úroková sadzba činila 70,01%,

predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu vo výške 790,84 eur činila 70,01 %. Celková suma
ktorú musel dlžník zaplatiť predstavovala sumu 3.375,54 Eur. Uvedená zmluva obsahuje podľa článku 8
dohodu o poskytnutí služby. Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť
dlžníkovi na jeho žiadosť službu spočívajúcu v možnosti odkladu max. 3 akýchkoľvek splátok úveru, za
to sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu 215,75 Eur a pri poskytnutí revolvingu 112,08 Eur.

16. Podľa zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500041342 zo dňa 19.2.2014 bol žalobcovi ako dlžníkovi
zo strany žalovaného ako veriteľa poskytnutý úver vo výške 1.500 Eur, ktorý sa dlžník zaviazal splácať
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur po dobu 42 mesiacov. Ročná úroková sadzba
činila 70,01 %, celková suma ktorú musel dlžník za úver zaplatiť bola vo výške 3.375,54 eur. Súčasťou

zmluvy bola aj dohoda o poskytnutí služieb podľa čl. 8 Zmluvy, kde sa uvádza, že veriteľ poskytuje službu
spočívajúcu v možnosti odkladu max. 3 akýchkoľvek splátok úveru a dlžník sa zaväzuje za túto službu
zaplatiť veriteľovi 215,75 eur. Pri možnosti odkladu splátok revolvingu je to suma 112,08 eur.

17. Dňa 17.12.2014 žalobca ako dlžník uzavrel so žalovaným ako veriteľom zmluvu o revolvingovom

úvere č. 8500096427. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 1.500 eur. Ktorý
úver sa dlžník zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 47,43 Eur po dobu 42
mesiacov. Pri uzavretí dohody o poskytnutí služieb mesačná splátka 81,69 Eur. Ročná úroková sadzba
činila 18,08 % celková suma ktorú má dlžník zaplatiť činila 2.142,06 eur. Sporové strany uzavreli k
tejto zmluve aj Dohodu o poskytnutí služieb, na základe čoho sa žalobca zaviazal platiť žalovanému

mesačnesumuvovýške2,56%zosumyschválenéhoúveru,čopri42mesačnýchsplátkachpredstavuje
navýšenie dlžnej sumy o 107,52 % z poskytnutého úveru.

18. Celkovo si žalobca prostredníctvom uvedených troch úverových zmlúv požičal od žalovaného sumu
4.500,- Eur. Prostredníctvom dobrovoľných vkladov žalobca zaplatil dobrovoľne žalovanému sumu

1.899,32 eur a prostredníctvom zrážok zo mzdy mu bolo zrazených 5.862,07 eur. Doposiaľ žalovanému
uhradil 7.761,39 eur.19. Žalovaný za podstatu nesprávnosti právnych záverov súdu prvej inštancie považuje to, že okresný
súd nesprávne posúdil právnu otázku naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej určovacej
žalobe.

20. V prejednávanom prípade je potrebné vychádzať z toho, že žalobu podal žalobca - spotrebiteľ, kedy
otázku naliehavého právneho záujmu na ním požadovanom určení je treba právne posúdiť so zreteľom
na osobitnú právnu úpravu pre spotrebiteľa, jeho postavenie a princíp ochrany jeho práv vyplývajúcich
zo zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj základné interpretačné pravidlo v spotrebiteľských sporoch o

ochrane slabšej strany - spotrebiteľa.

21. Aj odvolací súd zastáva taký názor, že nie je možné vopred vylúčiť existenciu naliehavého právneho
záujmu vo všetkých určovacích žalobách v spotrebiteľských veciach bez poznania skutkových okolností
prípadu a jeho existenciu je potrebné skúmať vždy vzhľadom na výsledok, ktorý sa má navrhovaným
rozhodnutím docieliť. Potom aj ust. § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z. z. <. neplatná. Ide o zmluvnú podmienku výrazne
v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Zároveň je táto zmluvná odmena neprimerane vysoká, pri
zohľadnení poplatku za dohodnutú službu vo výške mesačne 2,56% zo sumy poskytnutého úveru, čo pri
42splátkachpredstavujenavýšenieo107,52%,t.j.zdvojnásobenieposkytnutéhoúveru.Žalovanýnemal
právo na takúto odplatu, a preto aj neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítal na

pohľadávku žalobkyne na poskytnutie úverovej sumy. Pokiaľ ide o formu dojednania dohody o poskytnutí
služby, odvolací súd konštatuje, že samotný podpis dohody nemožno považovať za splnenie podmienky
preukázania individuálne dojednanej zmluvnej podmienky tak, ako to tvrdí žalovaný.

45. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku

V., v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

46. K určeniu neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy uvádza odvolací súd nasledovné.47. Cieľom spotrebiteľského práva je, aby spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči nekalej
podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, teda aby ho táto podmienka nezaväzovala. Je potrebné
konštatovať naliehavý právny záujem žalobcu na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, resp. jej

neplatnosti v spotrebiteľskej zmluve, ktorý vyplýva priamo zo zákona (podľa § 3 ods. 3 a 6 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ sa môže domáhať ochrany svojho práva proti porušeniu
práv proti porušiteľovi na súde). Zákon ďalej vyžaduje, aby šlo o podmienku neplatnú z dôvodu jej
neprijateľnosti v zmysle hmotného práva a v takomto prípade je daný dôvod na určenie neprijateľnej
zmluvnejpodmienky,resp.jejneplatnosti.Prioritnebolopotrebnévychádzaťzozákladnejpožiadavky,že

každáspotrebiteľskázmluvamávyjadrovaťrešpektkdodržiavaniuvšeobecnýchzásadspotrebiteľského
práva,atonáležitouobsahovouajformálnouúpravouzmluvnýchpodmienok,ktoréjednotlivoivosvojom
súhrne nenarušujú zmluvnú rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa.

48. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd
nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v

znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na
ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora
Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

49. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne posúdil neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy
uzatvorených medzi stranami v súvislosti s jednotlivými úverovými zmluvami. Bez pochybností možno
konštatovať, že dohoda o zrážkach zo mzdy má spotrebiteľský charakter, keďže takýto charakter má aj
zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi
peňažné prostriedky ako úver. Správne preto súd prvej inštancie v zmysle požiadavky žalobcu podrobil

súdnej kontrole zmluvné podmienky majúce charakter podmienok potenciálne spôsobilých vytvoriť
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nemali
by byť totiž žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je v kontraktačnom procese slabšou zmluvnou
stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, resp. vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu v
zmysle vlastných predstáv o podmienkach zmluvy, ktorá bola naformulovaná dodávateľom vopred.

50. Zmluva o revolvingovom úvere, ktorú strany uzatvorili, spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy
a ak v súvislosti s uzatvorením zmluvy o revolvingovom o úvere bola uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným aj dohoda o zrážkach zo mzdy, je náležitým zaoberať sa tým, či dohoda o zrážkach zo mzdy,
na základe ktorej by sa do dispozičnej sféry žalovaného mohlo dostať aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej

úverovej podmienky, je v konkrétnom prípade platným právnym úkonom. Posúdenie každého nároku je
totiž vecou individuálnych skutkových zistení.

51.Inštitútdohodyozrážkachzomzdyjelegitímnymprostriedkomaakneexistujehocilenpotencionálne
riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom,

ktorý umožňuje obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba
vymoženianečestnéhoplnenia,jedôvodchrániťspotrebiteľapredhroziacimrizikom.Predmetnédohody
ozrážkachzomzdyumožňujúobísťdôležitýprvokúnijnéhopráva,atoexoffo súdnukontroluzmluvných
podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje

nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach
zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať
súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto
preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice
93/13/EHS a jej užitočného úžitku.

52. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12 P.P.-POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Pre záver súdu bolo relevantné, že
predmetná dohoda vzhľadom na jej osobitný význam bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej
významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť

aj plnenia z poplatkov, ktoré sú neprijateľné. Práve žalobcovia a ich majetková sféra je v ohrození
neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojim jednostranným
rozhodnutím.Vkonanípredsúdombymohlabyťpohľadávkavyčíslenávzákonnejvýške,čosažalovaný
snaží touto dohodou obísť a preto je namieste práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovanývýšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať. Tento
výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.11.2015,

sp.zn. 8Cdo 483/2014).

53. Práve predmetné dohody o zrážkach zo mzdy umožňujú obísť prípadné neprijateľné zmluvné
podmienky v zmluve o revolvingovom úvere, keďže iba ich predložením zamestnávateľovi žalobcu a
oznámením výšky jeho dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať

zrážkyzomzdyžalobcubeztoho,abyžalovanýmpožadovanápohľadávkavočižalobcoviprešlasúdnym
prieskumom jej oprávnenosti. Aj napriek tomu, že v dohodách o zrážkach zo mzdy je obvykle uvedená
výška pohľadávky, zároveň je tam uvedené, že pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi zabezpečované
touto dohodou sú tvorené úverom vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých dlžníkovi,
príslušenstvom úveru, nákladmi, ktoré veriteľovi preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním
uvedených pohľadávok a ďalšími prípadnými pohľadávkami, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo

súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere a jej dodatkami. Je teda možné, že v rámci takto vyčíslenej
pohľadávky žalovaného voči žalobcovi sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť
je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Inak povedané, sám žalovaný rozhodne o celkovej výške dlhu
žalobcu ako spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že ním takto
kvantifikovaná výška pohľadávky nebude vychádzať zo zmluvných podmienok, ktoré sú neprijateľnými.

Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a
žalobca je tak vystavený neprimeranému konaniu zo strany žalovaného ako dodávateľa.

54. Z uvedených dôvodov odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval, že dohody o
zrážkach zo mzdy umožňujú žalovanému ako dodávateľovi obchádzať účinnú justičnú kontrolu, čím

reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobcu ako
spotrebiteľa a z tohto dôvodu sú považované za neplatné, ako to správne ustálil súd prvej inštancie.
Určením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy sa zároveň vyrieši podstatná sporná otázka, či
je žalobca povinný uhrádzať žalovanému svoj dlh prostredníctvom tohto zabezpečovacieho inštitútu
alebo nie a zároveň sa rozhodnutím súdu odstránia pochybnosti o platnosti či neplatnosti tohto

zabezpečovacieho inštitútu. Odvolací súd však považoval za potrebné upresniť formuláciu výroku
tak, aby boli jednotlivé dohody o zrážkach zo mzdy špecifikované, pričom prevzal ich špecifikáciu z
výroku uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia č.k. 8C/4/2018-63 zo dňa
24.01.2018, a preto odvolací súd vo výroku III. zmenil napadnutý výrok IV. v súlade s ust. § 388 CSP.

55. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je

však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

56. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu
trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní v
prevažnom rozsahu úspešný (neúspešný bol len v časti zamietnutia žaloby u určenie neplatnosti zmluvy
o úvere zo dňa 17.12.2014, táto časť však vo vzťahu k celej žalobe a najmä vo vzťahu k výroku VI.
rozsudku súdu prvej inštancie predstavuje neúspech v nepatrnej časti) a neboli tu dané žiadne dôvody

hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne žalobcovi náhradu trov konania nepriznať
(§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods.
2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

57. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).