Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 38T/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718010063
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Čaniga

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1718010063.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenka Čanigu a

prísediacich X. Q. a P. O. v trestnej veci obžalovaného K. L. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. a/
Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a iné na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. por.

sa obžalovaný
K. L., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom Q. XX, F.,
v bode 1
spod obžaloby Krajskej prokuratúry Bratislava sp.zn. 2Kv/23/17 zo dňa 04.09.2018 skutok právne
kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm.
d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. a/ Trestného zákona na skutkovom základe,

že

7. novembra 2014 v meste Modra, oblasť Harmónia číslo XXXX v Hoteli X. E. v izbe číslo 126 po
tom, čo si neoprávnene zadovážil a následne prechovával drogu metamfetamín (pervitín) v presne
nezistenom množstve, túto drogu poskytol maloletej X.., narodenej XX. XX. XXXX, ako aj maloletej F..,
narodenej XX. XX. XXXX, po čom si všetci traja drogu spoločne aplikovali šňupaním vediac pritom,
že ani jedna z maloletých nedovŕšila v tom čase 18. rok veku, následne v období od leta roku 2014

v priebehu maximálne troch mesiacov opakovane zadovážil metamfetamín (pervitín), ktorý následne
poskytol maloletej P.Š., a to najmä v Modre na Q. ulici XX, kde sa s ňou opakovane stretával, pričom
samotná maloletá X.. alebo maloletá X.. aj spoločne s obvineným si tento metamfetamín (pervitín)
následne aj aplikovali šňupaním, pričom metamfetamín (pervitín) je v zmysle zákona číslo 139/1998 Z.
z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II skupiny psychotropných
látok

oslobodzuje,

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

v bode 2

je vinný, žedňa 03.12.2016 v čase okolo 04:00 hod v Pezinku na Farskej ulici pred podnikom Mango bar napadol F.
L. a to tak, že ho uzavretou päsťou udrel do ľavej časti tváre, následkom čoho F. L. padol na zem a K. L.
ho trikrát kopol do vrchnej časti tela, počas útoku vypadol F. L. z ruky mobilný telefón zn. Iphone 5 SE,

strieborno-čiernej farby, ktorý zo zeme zodvihol K. L., a následne ho hodil o betón, následkom čoho sa
telefón rozbil, čím spôsobil F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. č. XXXX/XX, X. škodu poškodením
mobilného telefónu vo výške 390,- Eur,

t e d a

- poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin: poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona
prečin: výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona

Za to

podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia ďalšieho trestu, lebo pokladá trest uložený
rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp.zn. 1T/31/2016 zo dňa 24.08.2016, ppl. 16.05.2017 na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému F.. nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, X. škodu vo výške 390 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného F. L. so zvyškom nároku na náhradu škody

odkazuje na konanie vo veciach civilných.

o d ô v o d n e n i e :

.2018 obžalobu na obžalovaného K. L. na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto
rozsudku a skutok právne kvalifikovala ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného

zákona.

Dňa 06.09.2018 Krajská prokuratúra v Bratislave pod č.k. 2Kv 23/2017 podala na Okresný súd
Pezinok obžalobu na obžalovaného K. L. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1

písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. a/ Trestného zákona.

Predseda senátu uznesením zo dňa 05.10.2018 spojil na spoločné konanie a rozhodnutie obe
predmetné trestné veci s tým, že v ďalšom konaní budú vedené pod sp.zn. 38T/6/2018.

Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní a ich hodnotenie:

Súd vo veci vypočul obžalovaného K. L., poškodeného F. L., svedkov F. V., X. V., F. V., V. J., E. X., J. P..

Ďalej súd prečítal výpovede svedkýň L. T., oboznámil sa so znaleckými posudkami znalca F. B. a F.. J. F.,

ďalej sa oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a následne sa oboznámil so spisom
Okresného súdu Pezinok, sp.zn. 1T/31/2016 z toho s obžalobou, rozsudkom a uznesením Krajského
súdu v Bratislave.

Obžalovaný K. L. v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a k osobe ani

ku skutku sa nevyjadril.Ku skutku číslo 2 právne kvalifikovaný ako poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona

vyhlásil, že sa cíti byť vinný a toto vyhlásenia obžalovaného bolo prijaté.

Čo sa týka skutku uvedeného pod bodom 1, ako je hore uvedené, odmietol vypovedať a preto súd
pristúpil k výsluchu prítomných svedkov.

Svedkyňa F. V. v prípravnom konaní v pomerne rozsiahlej výpovedi formulovanou otázkami
vyšetrovateľa a odpoveďami podrobne uviedla, ako sa mal skutok stať , že skutku sa dopustil obžalovaný
a tiež uviedla, že obžalovaný jej aj svedkyni X. V. ponúkal drogy, ktoré užívala (pervitín).

Na hlavnom pojednávaní doslova uviedla, že na Hoteli v Modre - Harmónii najskôr si obžalovaný a dve
mladistvé svedkyne dali víno a šňupli si pervitín. Uviedla, že pervitín pozná, učili sa to na Základnej škole

a ďalej uviedla, že nie je si istá, či to bol pervitín, alebo nejaká náhrada, len poznamenala, že potom
bola povzbudená, uvoľnená a toto sa stalo jeden krát.

Tiež uviedla, že pervitín nemá certifikát a preto si nie je istá, či to bol pervitín.

Na odstránenie rozporov vo výpovedi na návrh Krajskej prokuratúry v Bratislave bola prečítaná časť
výpovede F. V. z prípravného konania zo dňa 17.08.2017 a po jej prečítaní uviedla, že mohlo to byť ale
nemusel to byť pervitín a v prípravnom konaní to tiež hovorila.

Obžalovaný toto mal vytiahnuť , dať to na stôl, ale ako a kedy to pripravovali, nevie.

Svedkyňa X. V. v prípravnom konaní tiež podrobne popísala ako sa skutok mal stať a tiež uviedla, že
bol to obžalovaný, ktorý jej ponúkal pervitín, pričom tento pred tým nikdy neskúšala ale obžalovaný jej
verbálne povedal, že je to pervitín. Po jeho užití bola uvoľnená, stratila zábrany , mala zvýšenú potivosť,
nespavosť, rýchlejšie vnímala čas a výrazne schudla.

Toto sa opakovalo niekoľko krát.

Tiež v prípravnom konaní uviedla, že bola účastná konania obžalovaného v trojici so svedkyňou F. V. a
nápad, aby sa stretli v trojici, mal byť obžalovaného.

Na hlavnom pojednávaní pozmenila svoju výpoveď v tom zmysle, že najskôr tvrdila, že obžalovaný jej
nosil pervitín, a v závere svojej výpovede, podobne ako svedkyňa V. uviedla, „neviem, nemusel to byť
pervitín“.

Výpovede svedkov F. V., ktorý uviedol, že problémy s dcérou začínali v roku 2014 a to s drogou
marihuana, chodil ku psychológovi, a toto užívala so svojimi rovesníkmi, obdobne výpoveď svedkyne
V. J. k výchove dcéry uviedla, že problémy s dcérou nastali v rokoch 2013/2014, bolo to problémové
dieťa, prestávala chodiť domov a navštevovala diagnostické centrum pre mladistvých. Tiež uviedla v
roku 2017, že mala skúsenosti s pervitínom a nejakými sexuálnymi hrátkami.

Výpoveď svedka E. X. o tom, že jeho priateľka X. V. mala dostávať drogy od obžalovaného L. a mala
mať s ním nejaký pomer, avšak prítomný pri skutku ako takom nebol.

Svedkyňa J. P. sa iba dopočula, že F. V. užíva drogy, ich pôvod uviesť nevie, ani druh drogy.

Výpoveď L. T., ktorá bola prečítaná nepriniesla posun k hodnoteniu dôkazov.

Znalecký posudok F.. F. B., ktorý konštatuje, že vo výpovedi X. V. sú prítomné schizoidné, depresívne
a impulzívne tendencie, ktoré môžu v špecifických životných situáciách negatívne ovplyvňovať jej

schopnosť efektívne sa adaptovať na záťaž a stres. Aktuálne u nej nie je zvýšené riziko zhoršenej
sociálnej adaptácie.Čo sa týka konfabulácii vo výpovediach táto zistená nebola, pričom výkon dlhodobej verbálnej pamäte je
mierne znížený, ale prítomná nie je vyššia miera opakovaní, prítomný je mierne zvýšený počet distorzií
(skreslení).

Vieryhodnosť výpovede pred vyšetrovateľom PZ vykazuje známky autenticity a u oboch teda F. V.
a X. V. neboli zistené a prítomné viditeľné účelové stratégie, ktoré by znižovali vierohodnosť nimi
reprodukovaných prežitých udalostí.

K uvedenému obhajca uviedol, že znalec konštatuje u oboch dievčat vyšetrených neprítomnosť ku
skresľovaniu , zahmlievaniu a zatajovaniu prežitých skutočností, a tiež nekonštatoval účelové stratégie,
ktoré by znižovali ich vierohodnosť.

Súčasne však z výsluchu poškodenej V. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že práve vo výpovedi ,
ktoré znalec hodnotil zatajovala, resp. nepravdivo uvádzala skutočnosti, jednak o svojich skúsenostiach

s omamnými látkami a jednak o okolnosti svojho veku, ktoré uvádzala obžalovanému.

Následne sa oboznámil so znaleckým posudkom znalca F.. J. F., ktorý v závere svojho znaleckého
posudku udáva, že obžalovaný nie je závislý od omamných a psychoaktívnych látok, alebo alkoholu a
doteraz neabsolvoval protitoxikomanickú alebo psychiatrickú liečbu.

Tiež nebola zistená porucha osobnosti obžalovaného a nie je možné dostatočne objektivizovať
potenciálnu poruchu sexuálnej preferencie, v zmysle potenciálnej pedofílie. Toto by mohlo byť zistené
znaleckým posudkom psychodiagnostického vyšetrenia z odvetvia psychológie - sexuológie, čo však
obžalovaný odmietol.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k tomu, že nemožno jednoznačne a bezpochyby
uznať obžalovaného vinným z predmetného skutku s poukazom na rozporuplné výpovede svedkov na
hlavnom pojednávaní najmä svedkyne F. V. a X. V., ktoré v prípravnom konaní uvádzali okolnosti, že
skutok sa stal a skutku sa dopustil obžalovaný, avšak na hlavnom pojednávaní popreli svoje tvrdenia,

keď F. V. spochybnila svoju výpoveď a uviedla, že nemusel to byť pervitín, pričom to uvádzala aj v
prípravnom konaní a tiež nevedela, či to bola iná náhrada alebo niečo nové.

Obdobne svedkyňa X. V. najskôr na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný im dával pervitín,
avšak v závere svojej výpovede uviedla, neviem , nemusel to byť pervitín.

Súd poukazuje v tejto súvislosti na vývojové vekové štádiá dvoch svedkýň poškodených, keď zrejme v
snahe , aby boli zaujímavé najskôr uviedli relevantné skutočnosti, ktoré údajne prežili s obžalovaným ,
avšak na hlavnom pojednávaní, po prvotnej zhodnej výpovedi z prípravného konania, popreli svoje
tvrdenia.

Ide o svedkyne nevyzreté, zrejme psychicky nestabilné, okolím narušené, ktoré nevedia doceniť svoju
výpoveď v procesných postaveniach, či už pred vyšetrovateľom PZ alebo na súde.

Už v prípravnom konaní spontánnosť výpovedí jednotlivých dievčat nebola daná, ale vyšetrovateľ PZ

doplňujúcimi otázkami (často hraničiacimi so sugestívnosťou a kapcióznosťou) na pomerne širokej
platforme v počte 5 strán popisovali skutok, ktorý sa mal stať.

Vieryhodnosť výpovedí týchto svedkýň súd objektívne nemôže považovať za spravodlivé, objektívne,
na základe ktorých by bolo možné jednoznačne a bez omylu dospieť k záveru, že skutok popísaný v

obžalobe sa stal a skutku sa dopustil obžalovaný.

Ostatné výpovede produkované na hlavnom pojednávaní neurobili posun v tom smere, že by súd
mohol hodnotiť, že skutku sa dopustil obžalovaný, išlo predovšetkým o sprostredkované výpovede alebo
motivované žiarlivosťou (svedok X.) alebo problémami vo výchove produkované rodičmi mladistvých

dievčat.

Na základe týchto skutočností v skutku číslo 1 právne kvalifikované ako obzvlášť závažný zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie aobchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom
na § 139 písm. a/ Trestného zákona, spod obžaloby Krajskej prokuratúry v Bratislave, podľa zásady in
dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného Okresný súd Pezinok obžalovaného v

tomto bode oslobodil.

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Dôvod podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku je na mieste vtedy, ak "súd po vyčerpaní všetkých
dosiahnuteľných dôkazov ... nemôže spoľahlivo uzavrieť, že sa vôbec stal skutok uvedený v obžalobnom
návrhu, ..., teda, že sa neuskutočnilo to, čo sa v popise skutku uvádza. ... Pre použitie tohto
oslobodzujúceho dôvodu tiež nie je nutné, aby sa nestalo vôbec nič z toho, čo uvádza obžalobný návrh
v popise skutku. ... Oslobodenie spod obžaloby podľa tohto ustanovenia je na mieste ako v prípade,
ak sa preukáže, že sa skutok nestal, tak aj v prípade, že po úplnom a správne vykonanom dokazovaní

a po všestrannom vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú dôvodné pochybnosti o tom, že
sa skutok skutočne stal.

Z uvedenej definície je zrejmé, že tento dôvod je na mieste vždy vtedy, ak nie je preukázaný skutok v
celosti, alebo ak nie sú preukázané niektoré jeho podstatné náležitosti, t.j. ak na podklade vykonaného

dokazovania nemožno bez dôvodných pochybností súhlasiť s priebehom skutku tak, ako ho definovala
obžaloba.

Odborná literatúra jasne určuje, že preukázanie časti skutkového deja nebráni tomu, aby bolo použité
uvedené oslobodzujúce ustanovenie. Skutok teda musí byť preukázaný bez dôvodných pochybností v

celom svojom priebehu, inak je na mieste práve použitie uvedeného ustanovenia. (P.. Radovan Blažeka,
PhD., z Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky, Právnickej fakulty UK, Bratislava).

Naproti tomu v bode 2 bola uznaná vina u obžalovaného a s poukazom na skutočnosť, že Okresným

súdom Pezinok, sp.zn. 1T/31/2016 zo dňa 24.08.2016, ppl. 16.05.2017, kde bol obžalovaný uznaný
vinným zo zločinu drogového typu podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ a tohto skutku sa dopustil dňa
03.12.2016 teda po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Pezinok dňa 24.08.2016 pred
jeho právoplatnosťou dňa 16.05.2017.

Podľa § 43 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal pred tým, než bol
trest uložený skorším rozsudkom vykonaný a ukladá mu trest rovnakého druhu nesmie tento trest spolu
s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého mu skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru
dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu.

Podľa § 44 Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia
ďalšieho trestu podľa § 43 ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný.

Pri ukladaní trestu súd vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Na základe uvedeného bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Pezinok na Krajský súd v Bratislave. Právne neúčinné je odvolanie

podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala.