Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/151/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617207559
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6617207559.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu J. P. s. r. o., so sídlom B. XX, XXX
XX Q., I.: XX XXX XXX, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s. r. o., so sídlom
Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 47 255 498, proti žalovanému T.. F. L., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom A. XXXX/XX B, XXX XX C., zastúpenému Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so
sídlom Janka Kráľa 7, 984 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 2.159,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14C/6/2017-231 zo dňa 15. mája 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 15.
mája 2019 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.159,65 eur s 5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 2.159,65 eur od 18. 03. 2017 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia (I. výrok). II. výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v
plnom rozsahu, ktorých výška bude vyčíslená osobitným uznesením v lehote do 3 dní od právoplatnosti

uznesenia. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania bolo zaplatenie čiastky 2.159,65
eur s príslušenstvom, predstavujúcej náklady dražby č. 108/2016 konanej dňa 24. 10. 2016, zmarenej
žalovaným, ktorý síce zložil dražobnú zábezpeku 15.000,- eur a bol mu udelený príklep, avšak nezaplatil
cenu dosiahnutú vydražením, po odrátaní dražobnej zábezpeky, do 15 dní od skončenia dražby na účet
žalobcu. Náklady zmarenej dražby predstavovali 9.273,46 eur a náklady spojené s opakovanou dražbou
z 19. 12. 2016 boli vo výške 7.886,19 eur. Žalovaného viaže povinnosť zaplatiť náklady zmarenej dražba
aj náklady opakovanej dražby, ktorých výška je po započítaní s ním zloženou dražobnou zábezpekou

2.159,65 eur. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobcove náklady na vykonanie
dražby aj opakovanej dražby uhradil z dražobnej zábezpeky, zvyšok si žalobca uplatnil v rozpore so
zákonom. Spochybnil duplicitné uplatnenie položky odmien až 4 %, nakoľko nie je zrejmé, čo má byť
základom pre jej výpočet, ani prečo je výška odmeny práve 4 %. Odmena z výťažku dražby patrí
dražobníkovi až pri zúčtovaní prostriedkov z dražby a uspokojení veriteľa. Nie je zrejmé, z akého dôvodu
si dražobník uplatnil odmenu z dražby z 24. 10. 2016, z ktorej veriteľ nebol uspokojený, teda výťažok z
dražby neexistoval. Za neprijateľnú žalovaný označil existenciu dvoch výťažkov, a to jedného v zmarenej

dražbeadruhéhovopakovanejaúspešnejdražbe,pretožebydochádzalokuplatneniuodmenyzdražby
duplicitne. Spochybnil uplatnenie odmeny z dražby a ostatných nákladov zo dňa 19. 12. 2016 vo výške
6.600,- eur, nakoľko sa v zmysle § 25 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. prednostne hradia z výťažku z dražby.Ustanovenie § 23 ods. 5 tejto právnej úpravy je potrebné podľa žalovaného uplatniť v rámci opakovanej
dražby len v rozsahu, v akom neboli jej náklady a odmena uhradené z výťažku z dražby.

1.1. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca zorganizoval dražbu č. XXX/XXXX dňa 24. 10.
2016 (v texte ďalej aj "dražba 1"), ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č.
XXX G. úradu U., katastrálneho odboru pre katastrálne územie F.. S. dňa 24. 10. 2016 zložil v hotovosti
dražobnú zábezpeku 15.000,- eur, ktorú žalobca prijal a vydal žalovanému príjmový pokladničný doklad.
V priebehu dražby žalovaný spravil podanie v celkovej výške 181.200,- eur, licitátor mu udelil príklep.

Žalobca oznámil žalovanému, že v zmysle § 26 ods. 5 zákona číslo 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách a o doplnení zákona Slovenskej Národnej rady číslo 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (ďalej aj „ZoDD“) je povinný zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením po odrátaní dražobnej
zábezpeky, konkrétne sumu 166.200,- eur do 15 dní od skončenia dražby na účet žalobcu. Žalovaný
neuhradením ceny dosiahnutej vydražením v stanovenej lehote dražbu 1 zmaril. V zmysle ustanovenia §
25 ods. 4 ZoDD bola dražobná zábezpeka použitá na uhradenie nákladov spojených s konaním dražby

1 vo výške 9.273,46 eur. Žalobca v zmysle § 22 ods. 1 ZoDD zorganizoval dňa 19. 12. 2016 v Poprade
opakovanú dražbu č. 108/2016 (ďalej len "dražba 2"), v ktorej bola predmetná nehnuteľnosť vydražená.
Žalovaný je povinný okrem nákladov dražby 1 znášať aj náklady spojené s dražbou 2 vo výške 7.886,19
eur. Na úhradu nákladov dražby 2 bol použitý zostatok žalovaným zloženej dražobnej zábezpeky vo
výške 5.726,54 eur. Po započítaní nákladov dražby 1 a dražby 2 so zloženou dražobnou zábezpekou

zostalo k úhrade zostatkov nákladov dražby 2 2.159,65 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s
neuhradením dlhovaných čiastok, žalobca preto žiadal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne.

1.2 Po citácii § 2 písm. i), § 22 ods. 1, § 25 ods. 4, 5 a § 26 ods. 5 ZoDD súd prvej inštancie
konštatoval dôvodnosť žaloby, keď žalobca preukázal náklady dražby aj opakovanej dražby. Náklady

dražieb prevýšili dražobnú zábezpeku, ktorú zložil žalovaný, o 2.159,65 eur. K obrane žalovaného, že
žalobca ako dražobník nemá nárok na 4 % odmenu podľa zmluvy o vykonaní dražby ani podľa zmluvy
o vykonaní opakovanej dražby tvrdiac, že má nárok len na jednu z týchto odmien, nakoľko zo zmarenej
dražby výťažok neexistoval súd prvej inštancie uviedol, že odmena žalobcovi náleží. Ak by žalovaný
nezmaril dražbu 1, odmena by bola vyplatená z ceny dosiahnutej vydražením, za splnenia zostávajúcich

podmienok uvedených v zmluve o vykonaní dražby a v zmluve o vykonaní opakovanej dražby, ktoré boli
splnené. Okresný súd zdôraznil, že podľa § 2 písm. i) ZoDD je nákladom dražby aj odmena dražobníka,
preto žalobcovi náleží odmena dohodnutá v zmluve o vykonaní dražby a vykonaní opakovanej dražby.
O úroku z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca
zaslal žalovanému 02. 03. 2017 druhú výzvu na doplatenie nákladov opakovanej dražby, ktorej prílohou

bola faktúra č. XXXXXXX, splatná 17. 03. 2017, čím sa žalovaný dostal do omeškania s uhradením dlhu
od 18. 03. 2017.

1.3 O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a ods. 2 Civilného
sporového poriadku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie tvrdiac, že neboli splnené procesné podmienky, došlo k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci aj z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovanie jej
patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím sú
naplnené odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), h) Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „C. s. p.“). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a
žalobu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu, resp.

rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ak bude mať odvolací súd za
to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne, navrhol, aby žalovanému umožnil splácanie dlhu
mesačnými splátkami po 70,- eur pod stratou výhody splátok.

2.1 Súdu prvej inštancie žalovaný (ďalej tiež „odvolateľ“) vytkol, že odvolaním napadnutý rozsudok

nezohľadňuje obranu žalovaného, nedáva odpovede na namietané právne posúdenie, pričom okresný
súd nevysvetlil, z akého právneho titulu by mala dražobná spoločnosť za jednu dražbu inkasovať
odmenu trikrát. Súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo nevyhovel žiadosti žalovaného o povolenie
splácania dlhu v splátkach a nezaoberal sa namietanou neúčelnosťou trov konania. Rozhodnutie súduprvej inštancie považuje za nepreskúmateľné, vykazujúce prvky svojvôle, čo predstavuje porušenie
práva na spravodlivý proces.

2.2 Odvolateľ mal za to, že sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s námietkami týkajúcimi
sa duplicitného uplatnenia odmeny 4 % z výťažku dražby. Nijakým spôsobom si nepreveril, či odmena
za opakovanú úspešnú dražbu bola alebo nebola uhradená z jej výťažku. Pokiaľ bola druhá dražba
úspešná, v zmysle § 25 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. sa jej náklady prednostne hradia z výťažku
dražby. Súdu prvej inštancie vytkol, že si nepreveril, či dražobník, v rozpore so zákonom, nezinkasoval

odmenu prvýkrát za zmarenú dražbu, druhýkrát od žalovaného za opakovanú dražbu a tretíkrát z
výťažku opakovanej dražby od úspešného vydražiteľa. Ustanovenie § 2 písm. i) uvedeného zákona, na
ktoré odkazuje súd prvej inštancie, nerieši koľkokrát počas jednej dražby nehnuteľnosti môže dražobník
odmenu inkasovať.

2.3 Za nesprávne právne posúdenie veci odvolateľ označil záver súdu prvej inštancie, že dražobníkovi

patrí odmena aj pri zmarenej dražbe; podľa odvolateľa odmena patrí dražobníkovi len z výťažku z
dražby. Ustanovenie § 25 ods. 5 ZoDD sa vzťahuje len na skutočné náklady dražby a uplatní sa v
rámci opakovanej dražby len v rozsahu, v akom neboli náklady dražby a odmena uhradená z výťažku z
dražby.Zanesúladnésdobrýmimravmioznačil,abyten,ktozmarídražbu,bolpovinnýuhrádzaťodmenu
v maximálnej možnej miere tak, ako keby došlo k úspešnému zavŕšeniu dražby v zmysle vyplatenia

vydraženej ceny.

2.4 Odvolateľ poukázal na to, že o povolenie splátok požiadal kvôli svojej nepriaznivej sociálnej situácii,
ktorú preukázal svojim výsluchom aj rozsudkom sp. zn. 28P/97/2017. Práve dražbou sa dostal do
finančnej tiesne, čoho výsledkom boli aj jeho zdravotné problémy. Požiadavka na primerané splátky bola

riadne odôvodnená. Žalobca je dražobnou spoločnosťou s ročným ziskom viac ako 50.000,- eur, ktorej
činnosť by povolením splátok nebola nijako ohrozená.

2.5 Súdu prvej inštancie žalovaný vytkol porušenie procesných predpisov, a teda porušenie práva
žalovaného na spravodlivý proces. Poukázal na to, že v rozpore s koncentračnou zásadou prílohou

žaloby nebola zmluva o vykonaní dražby z 11. 05. 2016, ktorú súd prvej inštancie uviedol ako jeden z
dôkazov. Žalovaný s týmto dôkazom nebol oboznámený, nebolo mu zrejmé, kedy ho žalobca predložil.
Vykonanie tohto dôkazu považuje odvolateľ za nezákonné, lebo mu okresný súd neumožnil vyjadriť sa
k nemu a odňal mu tak možnosť konať pred súdom.

2.6 Odvolateľ napokon namietol, že sa okresný súd nezaoberal námietkou oprávnenosti trov právneho
zastúpenia, ktoré priznal v plnej miere napriek tomu, že konateľom žalobcu a jeho právnym zástupcom
je jedna a tá istá osoba, takže trovy právneho zastúpenia sú neúčelné a vytvárané umelo. Aj právo
strany sporu na právnu pomoc v konaní musí mať svoje hranice, najmä pokiaľ sa žalobca a jeho právny
zástupca stretnú v jednej osobe. Táto situácia odôvodňuje postup podľa § 257 C. s. p., keď tu existovali

dôvody hodné osobitného zreteľa.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že skutočnosti
uvedené v odvolaní žalovaný opakovane uvádzal v priebehu súdneho konania, jeho tvrdenia
nezakladajú akýkoľvek odvolací dôvod. Ustanovenie § 25 ods. 1 ZoDD hovorí o úhrade nákladov dražby

z výťažku úspešnej dražby, nie dražby zmarenej. Ustanovenie § 25 ods. 4 a 5 ZoDD je lex specialis.
Náklady dražby definuje § 2 písm. i) tejto právnej úpravy. Nejde o opakované inkasovanie odmeny,
lebo žalobca v prípade obidvoch kôl dražby riadne zabezpečil jej výkon a zároveň úspešné vydraženie
predmetu dražby. Žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nedoplatil cenu dosiahnutú vydražením
nehnuteľnosti.

3.1 Nedošlo k porušeniu koncentračnej zásady, nakoľko sa žalobca vyjadril, že predmetom zmluvy
o vykonaní dražby je bankové tajomstvo, preto ju predložil so zámerom zaškrtnúť údaje, ktoré tvoria
bankové tajomstvo. S týmto dôkazom mal žalovaný možnosť oboznámiť sa v prípade účasti na
pojednávaní, resp. nahliadnutí do súdneho spisu. Z obsahu zápisníc o pojednávaniach konaných dňa

22. 01. 2018 a 06. 05. 2019 je zrejmé, že zmluvy o vykonaní dražby sú obsahom spisového materiálu,
okresný súd oboznamoval strany sporu s obsahom spisu na pojednávaniach.3.2 Žalobca nesúhlasil so splácaním dlhu žalovaným v ním navrhnutých mesačných splátkach, lebo
žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na štyroch listoch vlastníctva, ktoré žalobca predložil
do súdneho spisu. Sociálny aspekt prezentovaný žalovaným neodôvodňuje splácanie dlhu v splátkach.

Navrhol potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného prostredníctvom jeho právneho
zástupcu nepoprel nárok dražobníka na odmenu, avšak má za to, že mu bola v celom rozsahu uhradená.

Ustanovenie § 25 ods. 4 a 5 ZoDD sa uplatní len ak nie je možné postupovať podľa § 25 ods. 1.
Opakovaná dražba bola úspešná, preto je neprípustné, aby náklady tej istej dražby uhrádzal aj vydražiteľ
aj žalovaný, ktorý zmaril dražbu predchádzajúcu. Pokiaľ v prvej dražbe nebol dosiahnutý výťažok,
nemohol žalobca požadovať odmenu z výťažku z dražby, ako je definovaná v § 2 písm. i) uvedeného
zákona. Nevidel dôvod, prečo by zmluva o vykonaní dražby nemala byť žalovanému predložená. Jej
predloženie k nahliadnutiu na pojednávaní 22. 01. 2018 bez prítomnosti žalovaného bolo dôvodom

pre zrušenie rozsudku okresného súdu a vrátenie veci odvolacím súdom na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zopakoval svoj odvolací návrh na zmenu rozsudku odvolacím súdom a zamietnutie žaloby,
resp. jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca reagoval na vyjadrenie odvolateľa odkazom na obsah jeho skorších podaní, resp. zápisníc

z pojednávaní. So zmluvou o vykonaní dražby mal žalovaný možnosť oboznámiť sa nahliadnutím do
súdneho spisu. Zopakoval svoj návrh na rozhodnutie odvolacieho súdu.

6.Súdprvejinštancievoveciprvýkrátrozhodolrozsudkomč.k.14C/6/2017-157zodňa31.januára2018
tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.159,65 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne

zo sumy 2.159,65 eur od 18. 03. 2017 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia
(I. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu,
ktorých výška bude vyčíslená osobitným uznesením v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia
(II. výrok). Tento rozsudok bol zrušený odvolacím Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením č.
k. 11Co/172/2018-190 zo dňa 30. novembra 2018 a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že súd prvej inštancie pojednávanie konané dňa 22. 01. 2018
v neprítomnosti žalovaného odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 31. 01. 2018, pričom
žalovaného o dátume, mieste a čase konania tohto pojednávania neoboznámil, čím došlo k porušeniu
jeho práva na spravodlivý súdny proces odňatím možnosti konať pred súdom.

7. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v rozsahu určenom
ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za
použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania sa pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní žalovaného a

procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z
hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380
ods. 2 C. s. p.). Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s
poukazom na § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti

rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2
C .s. p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s
tvrdeniami žalovaného v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

8. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a) C. s. p. trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal

a rozhodol napriek nesplneniu procesných podmienok (nedostatok žaloby, nedostatok právomoci súdu,
nedostatok súdnej príslušnosti, nedostatok procesnej subjektivity, nedostatok procesnej spôsobilosti,
litispendencia, res iudicata).

8.1 Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) C. s. p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane sporu
realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte
celého konania.8.2 Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.
1 písm. d) C. s. p.) je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody,

pokiaľ mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov,
porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím).

8.3 Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť
v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm.

f) C. s. p.).

8.4 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.)
sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá

v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval
správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2 MCdo 4/2009).

9. Odvolací súd sa v odvolacom prieskume zaoberal v prvom rade namietaným porušením procesných
podmienok. Zmluva o vykonaní dražby zo dňa 11. 05. 2016 síce nebola pripojená k žalobe, avšak zo
zápisnice o pojednávaní z 22. 01. 2018 (ktorého sa žalovaný nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil
e-mailovým podaním doručeným súdu prvej inštancie v ten istý deň 22. 01. 2018 o 11.56 hod.

práceneschopnosťou pripojenou k žiadosti o ospravedlnenie neúčasti zo dňa 04. 11. 2017, keď začiatok
pojednávania bol určený na 13.00 hod.) vyplýva, že zástupca žalobcu predložil k nahliadnutiu zmluvu o
vykonaní dražby zo dňa 11. 05. 2016 uzatvorenú medzi navrhovateľom dražby N., a. s. a dražobníkom
J. P. a. s. aj zmluvu o vykonaní opakovanej dražby uzatvorenú medzi tými istými účastníkmi dňa 29. 11.
2016, ktorých obsah súd prvej inštancie prečítal a pojednávanie odročil na deň 31. 01. 2018 za účelom

vyhlásenia rozhodnutia. Zároveň odvolací súd zistil, že kópie týchto zmlúv sú žurnalizované v súdnom
spise ako č. l. 143 a 147. Po zrušení (v poradí prvého) rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom
bol termín pojednávania určený na deň 11. 03. 2019 zrušený z dôvodu, že sa žalovanému nepodarilo
doručiť predvolanie a na pojednávanie dňa 15. 04. 2019 sa žalovaný nedostavil s tým, že požiadal o
jeho odročenie z dôvodu neodkladných pracovných povinností, pre ktoré sa nestihne na pojednávanie

pripraviť. Aj táto žiadosť žalovaného bola akceptovaná a okresný súd pojednávanie odročil na 06. 05.
2019, na ktorom sa zúčastnil žalovaný aj jeho právny zástupca. Podľa obsahu zápisnice z pojednávania
bol oboznámený obsah spisového materiálu, vrátane zmluvy o vykonaní dražby a zmluvy o vykonaní
opakovanej dražby a pojednávanie bolo odročené na deň 15. 05. 2019 za účelom vyhlásenia rozsudku.
Súd prvej inštancie teda postupoval podľa § 204 C. s. p., podľa ktorého sa dôkaz listinou vykoná tak,

že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah, čo neplatí v prípade, ak ide o listinu, ktorej
odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou
spochybnené. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní obsah týchto
listinných dôkazov nespochybnil.

10. Odvolacia námietka týkajúca sa toho, že napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje obranu žalovaného
a nedáva odpovede na namietané právne posúdenie neobstojí. Odvolací súd pripomína, že dražbu je v
zmysle jej definície vyjadrenej v § 2 písm. a) zák. č. 527/2002 Z. z. možné rozdeliť do dvoch základných
rovín,atodražbuúspešnúadražbuneúspešnú.Dražbajeúspešnou,keďbolniektorémuzjejúčastníkov
udelený príklep a v prípade, ak vydražiteľ nezaplatí cenu dosiahnutú vydražením, dochádza k zmareniu

tejto úspešnej dražby. Neúspešnou je dražba ukončená z dôvodu, že žiadny účastník podanie nespravil,
resp. žiadny sa na dražbu nedostavil. Dobrovoľná dražba konaná dňa 24. 10. 2016 preto bola dražbou
úspešnou, avšak zmarenou (tak ako ju definuje § 2 písm. j) ZoDD); tieto skutočnosti neboli medzi
stranami konania sporné. Sporným tiež nebolo, že došlo k príprave a realizácii opakovanej dražby,
a to dňa 19. 12. 2016, v ktorej bol jej predmet vydražený, teda bola úspešná. Dražobník má nárok

na náhradu nákladov dražby definovaných v § 2 písm. i) zák. č. 527/2002 Z. z., patrí medzi ne ako
odmena dražobníka, tak náklady účelne ním vynaložené na materiálne a organizačné zabezpečenie
prípravy a priebehu dražby. Tieto sa obvykle hradia z výťažku dražby, ak nie je v zmluve o vykonaní
dražby dohodnuté inak (§ 25 ods. 1 ZoDD). Výnimku z tohto pravidla predstavuje ustanovenie § 25ods. 4 a 5 uvedenej právnej úpravy, vzťahujúce sa na úhradu nákladov zmarenej dražby a následne
konanej opakovanej dražby, ktoré sú hradené z dražobnej zábezpeky zloženej vydražiteľom, ktorý
dražbu zmaril riadnym a včasným neuhradením ceny dosiahnutej vydražením. Ak vydražiteľom, ktorý

spôsobil zmarenie dražby zložená dražobná zábezpeka nepostačuje na úhradu týchto nákladov, je
vydražiteľ, ktorý spôsobil zmarenie dražby, povinný uhradiť nesplatenú časť nákladov dražby, resp. aj
opakovanej dražby bez zbytočného odkladu po tom, čo ho vydražiteľ na úhradu týchto nákladov vyzval.
Podľa názoru odvolacieho súdu dražobníkovi patrí odmena za každú vykonanú dražbu, a to zmarenú
(pretože bola úspešná) aj opakovanú. Výťažkom dražby je suma zodpovedajúca cene dosiahnutej

vydražením. V prípade dražby konanej dňa 24. 10. 2016 žalovaný predmet dražby vydražil za 181.200,-
eur a bol mu udelený príklep. Dražbu zmaril žalovaný neuhradením ceny dosiahnutej vydražením.
Žalobcovi preto odmena vo výške 4 % z výťažku dražby za dražbu konanú dňa 24. 10. 2016 patrí v
plnom rozsahu. Pokiaľ ide o opakovanú dražbu konanú 19. 12. 2016, náklady s ňou spojené vznikli v
dôsledku zmarenia predchádzajúcej dražby žalovaným ako vydražiteľom. Argumentácia žalovaného,
že táto dražba bola úspešná a jej náklady vrátane odmeny dražobníka mali byť uhradené v zmysle

§ 25 ods. 1 ZoDD neobstojí. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na rozsudok NS ČR sp. zn.
21Cdo 5528/2007, v ktorom dovolací Najvyšší súd Českej republiky riešil obdobnú situáciu. Povinnosť
vydražiteľa, ktorý zmaril dobrovoľnú dražbu, uhradiť jej náklady je zvláštnou sankciou opodstatnenou
aj vo vzťahu k nákladom opakovanej dražby, aj keď pri nej došlo k vydraženiu predmetu dražby. Ako
uvádza NS ČR v tomto rozhodnutí: „Úhrada nákladov opakovanej dražby vydražiteľom, ktorý spôsobil

zmarenie predošlej dražby, a nie z výťažku opakovanej dražby, predstavuje určitú kompenzáciu pre
navrhovateľa dražby najmä za to, že k prechodu vlastníckeho práva na vydražiteľa došlo s určitým
omeškaním (v opakovanej dražbe) a že v súvislosti s opakovanou dražbou mal ďalšie náklady, ktoré by
mu nevznikli, keby prvá dražba nebola zmarená. Keby bola zmarená aj opakovaná dražba, potom by
vydražiteľ, ktorú prvú dražbu zmaril, nebol povinný hradiť náklady opakovanej dražby, pretože by boli

hradené z dražobnej zábezpeky zloženej vydražiteľom, ktorý zmaril opakovanú dražbu.“ Odvolací súd v
tejto súvislosti poukazuje na množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, napr. uznesenie
sp.zn.21Cdo/1826/2009z10.11.2010,rozsudoksp.zn.21Cdo/58/2011zo17.05.2012aleborozsudok
sp. zn. 21Cdo/4221/2008 z 24. 03. 2010. Pokiaľ odvolateľ vytýka, že súd prvej inštancie nepreveril
úhradu odmeny za opakovanú dražbu z jej výťažku, medzi stranami nebolo sporným, že táto dražba

bola úspešná, avšak vo vzťahu k vyššiemu uvedenému je medzi žalobcom a žalovaným irelevantné, či
došlo k prípadnej úhrade nákladov dražby aj „novým“ vydražiteľom.

11. K žiadosti žalovaného o povolenie plnenia v splátkach odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
podľavýrokovejčastirozhodnutiapostupovalvsúladesozákonomaneumožnilsplácaniedlhu.Odvolací

súd dôvody pre opačný postup (povolenie splácania dlhu) nezistil. Na pojednávaní konanom dňa 06.
05. 2019 žalovaný poukázal prostredníctvom svojho právneho zástupcu na to, že je poberateľom
invalidného dôchodku vo výške 350,- eur a má tri vyživovacie povinnosti. Na preukázanie svojho
tvrdenia však predložil iba rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 28P/97/2017-77 zo dňa 11. 06. 2018
o rozvode jeho manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom z

neho pochádzajúcim. Žiadne iné skutkové tvrdenia týkajúce sa osobných, majetkových, zárobkových
pomerov žalovaný neuviedol, na pojednávaní iba doplnil, že mal prisľúbený úver na zaplatenie kúpnej
ceny draženej nehnuteľnosti, ktorý mu nebol poskytnutý, preto nemohol zaplatiť najvyššie podanie.
Prišiel o celú finančnú úsporu, bol hospitalizovaný s vážnymi zdravotnými problémami. Ani v odvolacom
konaní žalovaný iným spôsobom nepostupoval. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nezistil

dôvody pre umožnenie povinnosti splácania dlhu žalovanému, keď výška navrhovaných splátok 70,-
eur mesačne je neprimeraná výške prisúdenej pohľadávky (len splácanie prisúdenej istiny by trvalo 2,5
roka). Tvrdenie žalobcu prednesené v odvolacom konaní o tom, že žalovaný je vlastníkom viacerých
nehnuteľností, tento nevyvrátil.

12. K odvolacej námietke týkajúcej sa neúčelnosti trov právneho zastúpenia odvolací súd uvádza, že
strana sporu v zmysle § 89 a nasl. C. s. p. nemusí svoje práva a povinnosti v občianskom súdnom
konaní vykonávať sama a bez ohľadu na to, že ide o fyzickú alebo právnickú osobu, má právo dať sa v
konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zástupcu právnickej osoby je treba odlišovať od osôb,
ktoré za právnickú osobu konajú pred súdom z titulu svojej funkcie, prípadne na základe udeleného

poverenia;vtakomprípadenejdeozastúpenievzmysle§89ods.1C.s.p.Akozástupcusistranasporu
môže vždy zvoliť advokáta. Aj advokát, ktorý sa v súdnom konaní domáha svojho nároku vyplývajúceho
ako z jeho podnikateľskej činnosti, tak i zo súkromnoprávneho vzťahu, resp. ktorý vystupuje v takýchto
vzťahoch na strane žalovanej, má právo dať sa v konaní zástupcom (advokátom), ktoré si zvolí. Najvyššísúd SR v uznesení zo 17. 10. 2013, sp. zn. 3 MCdo 30/2012 uviedol, že pri posudzovaní dôvodov
pre aplikáciu § 150 ods. 1 O. s. p. (teraz § 257 C. s. p.) pri rozhodovaní o náhrade trov konania
odvolací súd nepostupoval správne, keď zohľadnil na strane žalovaných také okolnosti, ktorými im uprel

právo vyplývajúce z § 24 O. s. p. (teraz § 89 ods. 1 C. s. p.) a vyhodnotil udelenie plnomocenstva
žalovaným 1/ na zastupovanie v konaní advokátovi a ním následné substitučné plnomocenstvo na
zastupovanie pre advokátsku kanceláriu, ako i zastupovanie žalovanej 2/, ktorá vykonáva advokátsku
činnosť, advokátskou kanceláriou, a s tým súvisiace náklady za neúčelné vynaložené. Uviedol, že
konanie žalovaného 1/, aj keď je právnickou osobou, keď sa dal v konaní zastupovať advokátom a úkony

advokáta v súvislosti so substitučným splnomocnením sú plne súladné s § 24 a § 25 ods. 3 O. s. p., ako
i že konanie žalovanej 2/, ktorá splnomocnila na jej zastupovanie v konaní Advokátsku kanceláriu JUDr.
P. K., JUDr. A. S., s.r.o., so sídlom v Ž., a to aj napriek tomu, že je sama advokátkou a že je jednou zo
spoločníkov a konateľov menovanej advokátskej kancelárie, je úplne súladné s § 24 O. s. p. a neprieči
sa ani zákonu č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, a že tieto skutočnosti nemôžu
byť zohľadnené v neprospech žalovaných z hľadiska § 150 ods. 1 O.s.p, nakoľko konanie žalovaných

1/ a 2/ dať sa v konaní zastupovať advokátom je legitímne. Obdobne odvolací súd uzatvára, že ak sa
žalobca ako právnická osoba nechal zastupovať inou právnickou osobou - advokátskou kanceláriou,
ktoré sú personálne prepojené osobou štatutárneho zástupcu, ide o legitímne využitie práva žalobcu byť
zastúpený zástupcom, ktorého si slobodne zvolí.

13. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p.. V
prejednávanom spore bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených

ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, zaplatenie ktorej odvolací súd uložil
žalovanému. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ani odvolací súd
vychádzajúc z tvrdení žalovaného nezistil dôvody pre aplikáciu § 257 C. s. p. na trovy odvolacieho
sporového konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstvavčasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).