Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda

Judgement was issued by JUDr. Mária Jačeková Sziegel

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Er/302/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208203773
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2208203773.5

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: B. O., A.. XX.X.XXXX, N.. XX.XX.XXXX, A. W. O. I.
XXXX/XX, T. X., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Záhradnícka
60, Bratislava, pod sp.zn. 1037/08 o vymoženie 661,22 EUR (19 920 Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený podal dňa 10.03.2008 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa
domáha vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8,
Bratislava, spisová značka SR 7553/07 zo dňa 03.10.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom
22.10.2007 a vykonateľnosť dňom 25.10.2007.

2/ Na základe návrhu oprávneného, exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora vydal súd dňa
31.03.2008 pod č.k. 5Er/302/2008-8 poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5201 023994*, ktorým
poveril súdneho exekútora vymožením pohľadávky vo výške 661,22 EUR spolu s príslušenstvom, trov
predchádzajúceho konania a trov exekúcie v prospech oprávneného.

2/ Súd uznesením zo dňa 11.04.2013 exekúciu zastavil a určil, že o trovách rozhodne samostatným

uznesením. Proti predmetnému uzneseniu oprávnený podal odvolanie a súčasne navrhol exekúciu
prerušiť.KrajskýsúdvTrnaveuznesenímzodňa09.06.2016,č.k.5CoE/95/2015-83návrhnaprerušenie
konania zamietol a výrok napadnutého uznesenia zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2016.

3/ Odvolací súd poukázal na to, že v každom štádiu konania má súd prihliadať na to, či sú splnené

zákonom ustanovené podmienky (procesné podmienky konania), aby súdne konanie mohlo prebehnúť
a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd
povinnosť si všímať aj bez návrhu po celý čas konania, je splnenie podmienok civilno-procesnej
subjektivity účastníka, t. j. spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom
konania znamená mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva.
Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb narodením (prípadne

počatím, ak sa dieťa narodí živé) a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením z mŕtvu (§ 7
Občianskeho zákonníka). Z obsahu spisu č. l. 69 vyplýva, že povinný zomrel dňa 17. októbra 2010, t. j.pred vydaním rozhodnutia súdu prvého stupňa (ktoré bolo vydané dňa 11. apríla 2013). Z uvedeného
je zrejmé, že povinný už v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania.

4/ Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako
povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať
exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41
( Ex. por. ).

5/ Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

6/ Súd prvej inštancie riadiac sa názorom odvolacieho súdu lustroval, či povinný má právnych nástupcov
s ktorými by súd v konaní pokračoval na strane povinného. V prípade ak povinný zomrel po vydaní

poverenia v konaní sa pokračuje s dedičmi. Po právoplatnosti dedičského rozhodnutia sa koná s každým
dedičom povinného v rozsahu, v ktorom na neho prešli záväzky poručiteľa. Z rozhodnutia vydanom
v dedičskom konaní (č.l. 71) súd zistil, že dedičské konanie po nebohom povinnom bolo Uznesením
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11.02.2011, sp.zn. 13.D/612/2010 právoplatne zastavené,
nakoľko povinný nezanechal žiaden majetok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť čo do zastavenia

konania dňa 22.03.2011. Z procesného hľadiska vznikla prekážka tohto konania nakoľko povinnosti z
exekučného titulu neprešli na právnych nástupcov (dedičov).

7/ Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva
a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

8/ Podľa § 64 Civilného sporového poriadku ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho
nástupcu niet, súd konanie zastaví.

9/ Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti
vzniká narodením, pričom smrťou táto spôsobilosť zanikne.

10/ Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

11/ Súd zistil, že vymáhaná povinnosť neprešla na dedičov povinnej osoby, nakoľko povinný zomrel
ako nemajetný a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené. Vzhľadom na uvedené s poukazom
na ustanovenie § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného byť účastníkom exekučného
konania zanikla dňom smrti, ako aj na to, že vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového

účastníka na strane povinného súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, preto že je tu iný dôvod pre ktorý nemožno exekúciu
vykonať. Ako príklad zastavenia exekúcie v zmysle tohto ustanovenia uvádza právna teória okrem
iného aj nedostatok niektorej z procesných podmienok, ktorý nemožno odstrániť (porovnaj Jaroslav
Krajčo, Komentár Exekučný poriadok, Eurounion, spol. s r.o., 2009 jún, str.207). Posudzovanie majetku

(majetnosti) povinného prichádza do úvahy, len ak povinný právne existuje. Pokiaľ povinný právne
zanikol (fyzická osoba smrťou), nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti, vylučuje to
povaha smrti ako právnej skutočnosti. Zároveň povinný z procesného hľadiska prestáva byť účastníkom
exekučného konania a z hľadiska hmotného práva prestáva byť aj dlžníkom.

12/ Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h)
a k) je prípustné odvolanie.

13/ Podľa 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

14/ Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže
uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.15/ Keďže podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného - ako fyzickej
osoby mať práva a povinnosti, zanikla smrťou a vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového
účastníka na strane povinného súd nemohol zaviazať povinnú osobu (resp. právneho nástupcu povinnej

osoby) na náhradu trov exekúcie.

16/ Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods.
1). Trovy exekúcie, ktoré má súdnemu exekútorovi uhradiť oprávnený, určuje vždy exekučný súd.
Oprávnený je zaviazaný na úhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu.

Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2 EP, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie aj keď zastavenie
nezavinil a nemohol ho predvídať.

17/ Súd sa pri rozhodovaní o trovách exekučného konania prihliadal na skutočnosť, že ak ustanovenie
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie
oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, a teda je na mieste

preskúmať toto rozhodujúce kritérium aj v tomto konaní. Takýmto zavinením je potrebné zásadne
rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v
príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva,
že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie,
ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie. O procesné zavinenie

oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú
opatrnosť a uvážlivosť a návrh na začatie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých
sa dal takýto výsledok predvídať. Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť
rozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení, avšak túto možnosť nie je možné stotožňovať
s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho

úsilia nemohol zabrániť smrti povinnej osoby a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie
tak nemožno vyvodiť. Exekúcia sa začala v roku 2009 a do smrti povinného prebiehala 2 roky. Ak
súdny exekútor po začatí exekúcie zistil, že povinný je nemajetný, mal dostatočný časový priestor na
iniciovaniezastaveniaexekúciepretútoskutočnosť,čímbysizabezpečilajnáhradutrov,ktorémuvznikli
v súvislosti s výkonom exekúcie. Súd zohľadnil aj ekonomické hľadisko, kedy zaviazaním oprávneného

k náhrade trov exekučného konania, by dôsledky bezvýslednosti exekúcie znášal oprávnený dva krát -
prvý krát nevymožením jeho priznaného práva z Exekučného titulu a druhý krát uložením povinnosti na
náhradu trov zastavenej exekúcie, čím by sa paradoxne oprávnený dostal do horšej pozície, ako keby k
exekučnému vymáhaniu vôbec nepristúpil (svedčí o tom aj nález Ústavného súdu zo dňa 17.decembra
2004 sp. Zn. II ÚS 31/4). Súd svoj názor súčasne opiera aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa

29.02. 2012, sp.zn. 6M Cod/9/2012, avšak prikláňa sa k odlišnému stanovisku ktorý tam prezentuje
JUDr. Rudolf Čirč. V konečnom teda súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov exekúcie nie z dôvodu, že
by súdny exekútor nemal nárok na ich náhradu, ale z dôvodu, že na ich náhradu nie je koho zaviazať.

18/ Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,

ak to zákon pripúšťa.

19/ Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku 1/ a 2/ tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 58 ods. 5 EP).

Proti výroku 3/ tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.