Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318203121
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8318203121.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej, v sporovej veci žalobkyne: V. Š., B.. XX.X.XXXX,
X. B. U. XX/XX, XXX XX V., zastúpenej JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, so sídlom Námestie
slobody 13/25, 066 01 Humenné, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom
Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - Dúbravka, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 5Csp/113/2018-84 zo dňa 22.1.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti ako aj vo výroku o náhrade

trov konania.

Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 1.571,74 eur s
úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 24.3.2018 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti konanie zastavil. Žalobkyni vo vzťahu k žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa žiadala uložiť žalovanej povinnosť vydať jej bezdôvodné
obohatenie vo výške 1.983,95 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 24.3.2018 do zaplatenia.
Medzi žalovanou spoločnosťou a žalobkyňou došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy, na základe ktorej
žalovaná poskytla žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 265,55 eur (8.000,- Sk) a žalobkyňa sa tento
úver zaviazala splatiť 12 mesačnými splátkami po 43,15 eur (1.300,- Sk), počnúc dňom 28.6.2006.
Žalobkyňa jednotlivými splátkami uhradila sumu 1.837,29 eur. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi
stranami sporu zo zmluvy o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu. Uzatvorená úverová zmluva je aj

zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, bolo nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským. Súd predmetnú zmluvu vyhodnotil ako bez úrokov, vzhľadom k tomu, že zmluva
neobsahovala údaj o výške úroku (§4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z.). Samotné započítanie úrokov
do mesačnej splátky, resp. poplatku, nepostačuje, bolo potrebné presnejšie špecifikovať úroky, napr.
percentuálnou sadzbou, kde tento údaj mal slúžiť spotrebiteľovi na porovnanie úverov a pôžičiek u
iných dodávateľov úverov s cieľom vybrať si cenovo najvýhodnejší úver. V predmetnej zmluve absentuje

aj údaj o RPMN. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na
úver vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť
spotrebiteľovi na porovnávanie úverov alebo pôžičiek s rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou
spotrebiteľského úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší úver s čo najnižšou RPMN. Aj z tohto dôvodusa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň súd konštatoval, že odplata, ktorú si žalovaná
dohodla v zmluve, značne prevyšuje priemerné úrokové miery bánk zistené z internetovej stránky
Národnej banky Slovenska. Súd dohodnutú odplatu považoval za dohodu v rozpore s dobrými mravmi,

a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Dohodnutý poplatok bol 252,27 eur (7.600,-
Sk) na obdobie 1 roka, čo predstavuje 95 % vo vzťahu k požičanej sume. Podľa priemerných úrokových
mier z úverov obchodných bánk v percentách vypočítaných podľa Nariadenia (EC) Nariadenia (EC)
No63/2002 ECD, priemerná úroková miera z úverov do 1 roka v čase uzavretia zmluvy o úvere bola v
hodnote 12,93 % ročne. Dojednanie v zmluve úvere o takto vysokej zmluvnej odmene považoval súd pre

rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože dohodnutá odplata bola zjavne vyššia ako bola priemerná
úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom období. Žalovanej tak vznikol nárok
iba na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré z jej strany boli žalobkyni reálne poskytnuté vo výške
265,55 eur. Keďže žalobkyňa v prospech žalovanej uhradila sumu 1.837,29 eur, na strane žalovanej
došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 1.571,74 eur. Žalovaná namietala premlčanie uplatneného
nároku žalobkyne z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorú námietku súd prvej inštancie

vyhodnotil ako nedôvodnú. Keďže súd mal za preukázané, že predmetná zmluva je bezúročná a bez
poplatkov a žalovaná sa z tejto zmluvy na úkor žalobkyne obohatila v časti nepremlčanej sumy 1.571,74
eur, súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovanú na vrátenie tohto bezdôvodného obohatenia.

3. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením sumy 1.571,74 eur titulom bezdôvodného

obohatenia, preto súd priznal žalobkyni úrok z omeškania, v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.
87/95 Z.z., odo dňa nasledujúceho po doručení predžalobnej výzvy žalovanému.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP v spojení s § 256 CSP. Žalobkyňa podala žalobu
o zaplatenie 1.983,95 eur, kde súd jej žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 1.571,74 eur (79 % žalovanej

sumy), čo predstavuje úspech žalobkyne a neúspech žalovanej a teda v tejto časti patrí náhrada trov
konania žalobkyni. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 412,21 eur (21 % žalovanej sumy) súd konanie
zastavil, pretože žalobkyňa zobrala žalobu v tejto časti späť, čo nemožno pripočítať na ujmu žalovanej
a teda v tejto časti by patrila náhrada trov konania žalovanej. Náhrada trov konania patrí žalobkyni po
odpočítaní rozsahu ňou zavineného zastavenia konania od rozsahu jej úspechu v konaní, t.j. v rozsahu

58 %.

5. Proti rozsudku, s výnimkou výroku o zastavení konania v prevyšujúcej časti, podal v zákonnej lehote
odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

7. Namietal, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú
stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy
právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy
neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Nárok žalobcu zo zmluvy o úvere
je premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu. K bezdôvodnému obohateniu nedošlo

a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej lehote.
Požadovaný nárok žalobcu zo zmluvy o úvere vo výške 1.087,58 eur sa stal premlčaný v subjektívnej
premlčacej lehote dňa 10.6.2018, nakoľko posledná splátka premlčaná v subjektívnej premlčacej lehote
bola uhradená dňa 10.6.2016. Žalobca svoj návrh na súde uplatnil až 28.7.2018. Žalobcovi zo zmluvy
o úvere subjektívna premlčacia lehota začala plynúť odo dňa 28.7.2014, vzhľadom k skutočnosti, že

od 28.7.2014 uhradením istiny 265,55 eur, mal žalobca vedomosť o bezdôvodnom obohatení, nakoľko
žalovanému uhrádzal sumy nad rámec istiny, ktorými sa hradili úroky a poplatky. Pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k
záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri

posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že
oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, keď získa
znalosťtýchskutkovýchokolností,zktorýchjemožnévyvodiťzodpovednosťzabezdôvodnéobohatenie.
Rozhodujúcim pritom je zákon č. 129/2010 Z.z., priamo ustanovuje, kedy sa úver považuje za bezúročnýa bez poplatkov. Bolo by neprimeranou ochranou práva spotrebiteľa a porušenie základnej zásady
CSP, ktorou je rovnosť strán, pokiaľ by bol začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby posunutý
na deň, kedy sa od svojho právneho zástupcu dozvedel, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne

obohatil. Žalobca od svojho právneho zástupcu získal iba vedomosť o právnom posúdení veci, čo však
nemožno stotožniť s dozvedením sa o rozhodujúcich skutkových okolnostiach pre účely zistenia vzniku
bezdôvodného obohatenia. Na základe tejto skutočnosti začala plynúť subjektívna lehota zaplatením
príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom ustanovenej povinnosti. Vedomosť dlžníka o bezdôvodnom
obohatení spočívajúce v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bez poplatkov v

dôsledku sankcie zakotvenej právnej úprave spotrebiteľských úverov, vzniká v zásade v okamihu prvej
platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. Žalobca sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení dňom
uhradenie sumy nad rámec istiny, podľa nevyvrátiteľnej právnej domnienky uvedenej v § 2 zákona č.
1/1993 Z.z. Zbierke zákonov SR. Teda nárok žalobcu je premlčaný v subjektívnej premlčacej dobe.

8. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, výrok rozsudku o zastavení konania v prevyšujúcej

časti odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol
právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

12. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zo dňa 5.6.2006 bola
obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. Uvedený právny predpis v § 4 ods. 2 uvádzal, ktoré špecifické
náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať.

13. Z obsahu zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 5.6.2006 je evidentné, že táto formulárová zmluva
neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako to správne konštatoval aj súd prvej
inštancie, pričom ide o povinný (zákonom vyžadovaný) údaj, absenciu ktorého priamo zákon (§ 4 ods.
2 písm. g/ ZoSÚ) sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. V dôsledku toho, že zmluva
je považovaná za bezúročnú a bez poplatku, je správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nemá

právny nárok na žiaden úrok a ani poplatky plynúce z tejto úverovej zmluvy, a tak plnenie nad rámec
istiny je majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho dôvodu - bezdôvodným obohatením.

14. Neopodstatnenou je námietka žalovaného týkajúca sa premlčania nároku žalobkyne. Odvolací súd
sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia

na strane žalovaného, v dôsledku čoho sa inak 3-ročná objektívna premlčacia doba predlžila na 10
rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalovaný
ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a preto jeho
povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V
čase uzatvorenia zmluvy so žalobkyňou už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úverov úprava

vyžadujúca uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov umožňujúcu spotrebiteľom zorientovať sa v
ponukách rôznych finančných inštitúcii poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru.
Žalovaný napriek tomu v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
neuviedol.Jehokonaniepretonemožnohodnotiťinakakokonaniezameranénazískaniebezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu, a to minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech.

Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou
dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Desaťročná
premlčacia doba nemohla uplynúť odo dňa, kedy sa žalovaný voči žalobkyni bezdôvodne obohatil, t.j.
od okamihu, kedy prijal od žalobkyne plnenie prevyšujúce sumu skutočne čerpaného úveru.15. V odvolaní žalovaný namietal, že nárok žalobkyne je premlčaný v subjektívnej premlčacej dobe.

16. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke žalovaného odvolací súd konštatuje, že žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia žalobkyňa podala i v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, nakoľko
sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela až dňa 8.2.2018, teda po prvej porade s advokátkou po
preštudovaní žalobkyňou predloženej zmluvy o úvere, kedy tejto zároveň udelila plnú moc na podanie
žaloby a zastupovanie v predmetnom spore. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na

uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná, a nie len predpokladaná
vedomosť oprávneného o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a kto ho
získal. (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 121/2009 zo dňa 23.2.2011, uznesenie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo 306/2005). Skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného
obohatenia zo strany žalovaného na úkor žalobkyne nebol nijako preukázaný.

17. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal zo stavu, že prijatie plnenia na základe zmluvy o
úvereprevyšujúcesumuúveruzdôvoduabsencienáležitostívyžadovanýchzákonomospotrebiteľských
úveroch, v dôsledku čoho mal byť úver poskytnutý žalobkyni bezúročný a bez poplatkov, nie je ničím
iným ako plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

18. Plnenie, na ktoré žalovaný nemal právo, je preto jeho bezdôvodným obohatením voči žalobkyni,
ktoré je povinný vydať (§ 457 Občianskeho zákonníka).

19. Správnemu výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie zodpovedá aj
správny výrok o trovách konania.

20. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti,
vrátane závislého, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku o trovách konania, postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok
na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).