Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/242/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717207984
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717207984.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu BENCONT
COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, proti žalovanému V. N.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom E., A. Hlinku XXXX/XX, o zaplatenie sumy 11.498,29 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18Csp/95/2017-91 zo dňa 02. 05. 2018,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku II., III. a IV. p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej aj „okresný súd“, alebo súd prvej inštancie“,
resp. „prvostupňový súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 11.498,29 Eur,
úrok a úrok z omeškania vypočítaný do zosplatnenia úveru vo výške 1.037,79 Eur, úrok z omeškania od
zosplatnenia úveru do 31. 03. 2017 vo výške 1.738,21 Eur, úrok z omeškania z istiny 11.498,29 Eur vo
výške 5,25 % ročne od 01. 04. 2017 do zaplatenia, poplatky vo výške 44,14 Eur, to všetko v lehote do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Okresný súd vyhlásil
za neprijateľné: -zmluvné podmienky v Zmluve o úvere zo dňa 05. 09. 2013 uzavretej medzi sporovými

stranami a to článok 5, bod 5.5 písm. a Obchodných podmienok pre úver lepšia splátka v znení: „V
prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru Poštovka úročí nesplatený úver a to až do jeho úplného
splatenia dohodnutou úrokovou sadzbou...“
-sadzobník poplatkov platný od 10. 06. 2013 v časti 3.1 - úvery pre obyvateľstvo - upomienka po
omeškaní splátky, 1. upomienka v sume 9,96 Eur, 2. upomienka v sume 24,90 Eur, ktoré sú neplatné.
Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 40 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že pôvodný žalobca Poštová banka, a. s. podala
na súde dňa 22. 05. 2017 žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu
11.498,29 Eur, úroky vo výške 1.037,79 Eur a 7.995,83 Eur úrok z nesplatenej istiny
11.498,29 Eur vo výške 8,9 % ročne od 25. 04. 2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,25 % ročne
zo sumy 11.498,29 Eur od 25. 04. 2017 do zaplatenia, poplatky vo výške 79,- Eur. Po začatí konania
žalobca oznámil súdu, že uplatnenú pohľadávku postúpil na ďalší subjekt. Na návrh žalobcu okresný
súd uznesením zo dňa 04. 01. 2018 rozhodol o zmene na strane žalobcu a v ďalšom konal s novým

žalobcom - spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s..

3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že Poštová banka, a. s. a žalovaný uzavreli
Zmluvu o úvere - lepšia splátka a to tak, že žalovaný na pretlačenom formulári banky dňa 05. 09. 2013 vbode 2 žiadal o úver vo výške 11.500,- Eur s dobou splácania 10 rokov, so splácaním úveru vždy k 20-
temu dňu v mesiaci, zároveň žiadal o poistenie schopnosti splácať úver v základnom súbore. Pôžičku
žiadal za účelom splatenia iných záväzkov z pôžičiek poskytnutých 2x Poštovou bankou v roku 2013

a 1x spoločnosťou Pohotovosť 2013 v odhadovanej zostatkovej sume všetkých úverov 11.000,- Eur.
Zo strany banky je zmluva datovaná 12. 09. 2013 a v bode 3 sú uvedené úverové podmienky a to
výška úveru 11.500,- Eur, výška úrokovej sadzby 18,9 % ročne, RPMN 21,31 %, priemerná RPMN
13,44 %. Celková výška nákladov úveru je 14.467,99 Eur. Bol dojednaný základný súbor poistenia. Ďalej
bola dojednaná výška mesačnej splátky 228,24 Eur, prvá splátka splatná 20. 10. 2013, ďalšie splátky

splatné k 20-temu dňu v mesiaci v počte 120 splátok, konečná splatnosť úveru 20. 09. 2023. V bode
3.2 bolo dojednané, že Poštovka poskytuje dlžníkovi úver predovšetkým na splatenie predchádzajúcich
záväzkov a dlžník sa zaväzuje tieto úvery splatiť v súlade s Obchodnými podmienkami banky. V
bode 3.6 bolo dojednané, že právne vzťahy neupravené zmluvou sa riadia OP, VOP, Sadzobníkom
poplatkov, oznámením o RPMN, oznámením o úrokových sadzbách a ďalšími právnymi predpismi.
Podľa Obchodných podmienok pre úver - lepšia splátka, účinné od 10. 06. 2013, článok 5.5 písm.

a/ je Poštovka oprávnená, ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky alebo jej časti,
vyhlásiť úver za predčasne splatný. V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, Poštovka úročí
nesplatený úver a to až do jeho úplného splatenia dohodnutou úrokovou sadzbou navýšenou o úrok
z omeškania, ktorého výška je stanovená v oznámení o úrokových sadzbách. Žalobca tiež doložil
Všeobecné obchodné podmienky (čl. 16 až 23). Podľa listiny - aktuálny stav úveru ku dňu 24. 04. 2017,

bolo potvrdené, že výška úveru bola vyčerpaná do sumy 11.500,- Eur, boli evidované zaplatené splátky
po 215,- Eur dňa 20. 10. a 20. 11. 2013 (430,- Eur ), dňa 14. 11. 2013 splátka 15,40 Eur. Uvedené
splátky boli započítané na poplatkoch za poistné (2x 13,24 Eur), na istine bola započítaná suma 1,71
Eur, zvyšok bol zarátaný na úroky. Ďalej boli účtované poplatky evidované ako nezaplatené a to 3x
poistné po 13,24 Eur splatné 20. 12. 2013, 20. 01. a 20. 02. 2014, poplatok za prvú upomienku 9,96

Eur, poplatok za druhú upomienku 24,90 Eur, poplatok za upozornenie 1,10 Eur, poplatok za výzvu 3,32
Eur. Upozornením zo dňa 29. 04. 2014 bol žalovaný upozornený bankou na omeškanie so splátkami,
pričom dlh činí 1.150,68 Eur a pozostáva z omeškanej splátky 1.075,- Eur, poplatkov 35,96 Eur a poistné
39,72 Eur. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu do 15-tich kalendárnych dní od doručenia výzvy, v
opačnom prípade bol upozornený na možnosť banky vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. K podaniu

upomienky žalobca doložil podací hárok zo dňa 29. 04. 2014. Listom zo dňa 15. 05. 2014 bol žalovaný
bankou vyzvaný na úhradu dlžnej sumy z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru k 15. 05. 2014.
Dlžná suma činí 12.615,08 Eur a pozostáva z istiny 11.498,29 Eur, úroku 1.037,79 Eur, poplatkov za
upomienky 39,28 Eur, poistné 39,72 Eur. Bol vyzvaný na úhradu dlhu do 10-tich kalendárnych dní. K
tomu žalobca doložil kópiu zásielky, ktorá mu bola vrátená ako nevyzdvihnutá dňa 09. 06. 2014. Podľa

Sadzobníka poplatkov banky platnej od 10. 06. 2013 v časti 3.1 - úvery pre obyvateľstvo, v kolónke lepšia
splátka - poistenie schopnosti splácať úver, základný súbor pod písm. c/, pri pôžičke nad 8.500,- Eur do
17.000,- Eur vrátane, je stanovený poplatok 13,24 Eur. V časti zasielania upomienok sú určené poplatky
- upomienka po omeškaní splátky, prvá upomienka 9,96 Eur, druhá upomienka 24,90 Eur, upozornenie
pred výzvou na splatenie úveru - poštovné podľa tarify SPAS, výzva na splatenie úveru 3,32 Eur.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu (banka) a žalovaným ako dlžníkom došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu na podklade
Zmluvy o úvere, ktorej právny režim sa riadi jednak Obchodným zákonníkom, jednak právnymi predpismi
občianskeho práva súvisiacimi s ochranou práv spotrebiteľa. Súd po preskúmaní zmluvy konštatuje, že

zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a teda, že bola uzavretá platne, aj s poukazom
na rešpektovanie rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C42/2015 tak, ako na ne poukazoval žalobca.
Na podklade zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 11.500,- Eur s dojednanou úrokovou
sadzbou 18,9 % ročne. Žalovaný sa zaviazal uhradiť úver spolu s úrokom v mesačných anuitných
splátkach po 228,24 Eur, spolu s poplatkom za poistenie, ktorý v súlade so Sadzobníkom bol 13,24

Eur mesačne. Žalovaný mal splátky uhrádzať vždy do 20-teho dňa v mesiaci v počte 120 splátok, od
prvej splátky splatnej 20. 10. 2013 po konečnú splatnosť úveru 20. 09. 2023. Žalobca v žalobe tvrdil,
že žalovaný neplnil splátky riadne a včas, čo preukázal výpisom stavu úveru, žalovaný po doručení
žalobytietoskutočnostinepoprel.Zprehľadusplátokpotompreprvostupňovýsúdvyplynulo,žežalovaný
uhradil len 2x splátku a ďalej dlh prestal splácať. Veriteľ s poukazom na dojednanie v Obchodných

podmienkach oprávnene pristúpil k zosplatneniu dlhu pre neplnenie splátok zo strany žalovaného. Súd
prvej inštancie po preskúmaní tohto postupu konštatoval, že boli dodržané všetky zákonné ustanovenia
smerujúce k ochrane spotrebiteľa, banka pred zosplatnením úveru vyzvala žalovaného na úhradu
dlžných splátok, umožnila mu tieto dlžné splátky zaplatiť, žalovaný bol upozornený, že pre neplneniesplátok môže dôjsť k predčasnému zosplatneniu úveru. Následne banka oprávnene v súlade s právnymi
predpismi pristúpila k zosplatneniu úveru ku dňu 15. 05. 2014. Prvostupňový súd preskúmal nárok
žalobcu aj z hľadiska výšky uplatneného dlhu, či je tento v súlade so zákonnou úpravou. Konštatoval,

že čo sa týka uplatnenej istiny, ktorá zostala neuhradená vo výške 11.498,29 Eur, v časti vyčíslených
úrokov a úrokov z omeškania do predčasného zosplatnenia dlhu vo výške 1.037,79 Eur, v časti úrokov
z omeškania vyčíslených od zosplatnenia dlhu do 31. 03. 2017 vo výške 1.738,21 Eur, bol nárok
žalobcu oprávnený a preto v tejto časti žalobe vyhovel. Pokiaľ žalobca vyčíslil riadny úrok účtovaný po
predčasnom zosplatnení úveru, konštatoval, že v tejto časti považuje nárok žalobcu za neoprávnený.

Poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co 190/2014 zo dňa
30. 06. 2015.

5. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou vyslovenou v rozsudku
Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30. 06. 2015 a dospel k záveru, že žalobcovi
neprináleží právo na účtovanie úrokov z nezaplatenej sumy úveru popri úrokoch z omeškania. Uzavrel,

že v danom prípade zmluvná podmienka o platení úrokov z úveru po zosplatnení je zjavne neprimeranou
sankciou. Prvostupňový súd túto zmluvnú podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú a teda neplatnú (§ 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka). Preto žalobu žalobcu v časti uplatnených riadnych úrokov z úveru po
mimoriadnom zosplatnení úveru zamietol a vyhlásil zmluvnú podmienku v obchodných podmienkach,
ktorá tento postup umožňovala, za neprijateľnú a teda neplatnú.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku tiež uviedol, že v žalobe si žalobca uplatňoval aj právo
na vyčíslené poplatky 79,- Eur - o. i. poplatky za upomienky 9,96 Eur a 24,90 Eur, ktoré boli v súlade
so Sadzobníkom. Prvostupňový súd konštatoval, že uvedené poplatky presahujú náklady, ktoré môže
mať banka so zasielaním upomienok a uvedený poplatok vo vzťahu k poplatkovému úkonu považoval

za neprimeraný, čím nedôvodne sú zaťažovaní klienti banky vysokými poplatkami za úkony, s ktorými
nie sú spojené také náklady, aké sú stanovené v Sadzobníku poplatkov. Takto stanovený poplatok z
hľadiska výšky je potom spôsobilý privodiť nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to
v neprospech spotrebiteľa. Prvostupňový súd preto vo svojom treťom výroku rozsudku vyhlásil zmluvnú
podmienku Zmluvy v spojení so Sadzobníkom platným od 10. 06. 2013 a to v časti bodu 3.1, ktorou je

určený poplatok za 1. upomienku vo výške 9,96,- Eur, poplatok za 2. upomienku vo výške 24,90,- Eur
za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda za neplatnú. Z takejto neplatnej zmluvnej podmienky potom
žalobca nemôže uplatňovať svoj nárok na zaplatenie poplatku za upomienku a v tejto časti bola žaloba
zamietnutá a na poplatkoch prvostupňový súd priznal žalobcovi sumu 44,14 Eur (79,- Eur - 34,86 Eur).

7. Súd prvej inštancie uzavrel, že oprávnený nárok žalobcu tak činí: neuhradená istina 11.498,29
Eur, úrok a úrok z omeškania vyčíslený do zosplatnenia úveru 1.037,79 Eur, úrok z omeškania od
zosplatnenia úveru do 31. 03. 2017 vo výške 1.738,21 Eur, poplatky vo výške 44,14 Eur. Rovnako
žalobcovi patrí aj ďalšia sankcia za omeškanie a to úrok z omeškania z neuhradenej istiny vo výške 5,25
% ročne od 01. 04. 2017 do zaplatenia, nakoľko žalovaný je naďalej v omeškaní s vrátením peňažného

dlhu, úrok z omeškania bol uplatnený v súlade s predpismi civilného práva. Takto priznaný dlh uložil
žalovanému zaplatiť žalobcovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 232 ods.3 C. s. p.).
V prevyšujúcej časti prvostupňový súd žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú a preto ju vo zvyšku
zamietol.

8. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou § 255 ods. 1 CSP. Konštatoval, že
žalobca si v žalobe uplatnil celkový nárok vo výške 20.610,91 Eur, súdom mu bol priznaný celkový nárok
vo výške 14.318,43 Eur, čo je úspech 70 %. Od tohto úspechu však považoval za potrebné odrátať
neúspech a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 40 % (70
% - 30 %).

9. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca (ďalej aj „odvolateľ“), a to v
rozsahu, v ktorom súd vo zvyšku žalobu zamietol a v časti, v ktorej súd vyhlásil za neprijateľné: -zmluvné
podmienky v Zmluve o úvere zo dňa 05. 09. 2013 uzavretej medzi sporovými stranami a to článok 5, bod
5.5 písm. a Obchodných podmienok pre úver lepšia splátka v znení: „V prípade vyhlásenia predčasnej

splatnosti úveru Poštovka úročí nesplatený úver a to až do jeho úplného splatenia dohodnutou úrokovou
sadzbou...“
- sadzobník poplatkov platný od 10. 06. 2013 v časti 3.1 - úvery pre obyvateľstvo - upomienka po
omeškaní splátky, 1. upomienka v sume 9,96 €, 2. upomienka v sume 24,90 €.10. Žalobca namietal, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé,
z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď uzavrel, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru

žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. V prípade zmluvného úroku ide o dohodnuté zmluvné
plnenie akcesorickej povahy, teda takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej
existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie predmetného
úveru. Úročenie úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od jeho poskytnutia až do úplného splatenia
bolo úmyslom žalobcu a žalovanému bol tento zámer vzhľadom formuláciu jasný. S obchodnými

podmienkami úveru sa oboznámil a vyjadril s nimi súhlas, čo potvrdil svojím podpisom. Nakoľko k
vráteniu celej poskytnutej istiny nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného.
Žalobca tiež namietal, že pokiaľ okresný súd vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorú používa
právny predchodca žalobcu, ktorým je bankový subjekt Poštová banka, a.s. a nie žalobca, súd
neprimerane zasiahol do práv pôvodného veriteľa - bankovej spoločnosti Poštová banka, a.s., keď ho
zároveň nevyzval na vyjadrenie sa k možnému posúdeniu uvedenej neprijateľnej podmienky. Vo vzťahu

k ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že na ustanovenie § 52 odsek 2 zákona sa vzťahuje
zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01. 04.
2015. Z uvedených dôvodov žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd vyhovel jeho odvolaniu v celom rozsahu a
žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

11. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 z.č. 160/2015, Civilný sporový poriadok,
ďalej len„CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1

CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355
CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že
miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke krajského súdu a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrok napadnutého
rozsudku, ktorým boli vyhlásené za neprijateľné a za neplatené konkrétne zmluvné podmienky, ako aj
súvisiaci výrok o trovách konania. Pretože výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, žalobca v

odvolaní nenapadol, nebol preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol
právoplatnosť.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

15. Odvolateľ namietal, že na daný zmluvný vzťah bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, nakoľko zmluva o úvere bola uzatvorená ešte pred 01.04.2015, kedy
zákonodarca až s účinnosťou 01.04.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú
ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

16. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi žalobcom a žalovanou ide
o spotrebiteľský vzťah.

17. Na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa na ochranu
spotrebiteľavzmyslecitovanéhoustanovenia§52ods.1Občianskehozákonníkaanasl.akoajsmernice

Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

18. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného, len na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej
inštancie, je potrebné uviesť, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občianskyzákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

19. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa.

20. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok
spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy,
ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho.
Ust.§1ods.2ObchodnéhozákonníkapriamoukladáriešiťotázkyObchodnýmzákonníkomneupravené
podľapredpisovobčianskehopráva.Vtejtosúvislostijeprávnevýznamnéust.§853ods.1Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom
im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných
podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné

vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula
účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

21. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na úverové vzťahy

vzniknuté pred 01.04.2015. Predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného
spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom
zákonníku(§52anasl.).Ideovzťahmedziobchodníkomaspotrebiteľom,ktorýprijímaúvernaspotrebu.
Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa -
žalovaného vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

22. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje
sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku

netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka.

23. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom

uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť
spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z
neho vyplývajú.

24. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

25. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívnehohľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha
určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú.

26. Odvolateľ podal odvolanie aj z dôvodu, že je názoru, že má nárok na úroky z úveru aj po zosplatnení
úveru.

27. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

28. Zmyslom poskytnutia úveru na strane veriteľa je zisk z požičaných peňazí, ktorými voľne disponuje,
teda záujmom veriteľa je dosiahnuť čo najvyšší zisk z požičaných peňazí za ešte pre dlžníka
udržateľných podmienok tak, aby tieto finančné prostriedky mohol v určitej dobe aj reálne vrátiť s
navýšením sumy o úrok, ktorý predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa,

ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Vždy vystupuje
do popredia miera rizika investovania a nakladania s týmito finančnými prostriedkami. Splátky dlžníka
potom justifikujú nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície
sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za
celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Ideálny priebeh úverového právneho

vzťahu je taký, že dlžník splatí úver s úrokmi v zmysle dohodnutých podmienok, avšak je časté a
typické aj to, že dlžník nedodržiava dohodnuté podmienky a z rôznych dôvodov prestane požičanú
sumu splácať. Za danej situácie má veriteľ viacero možností, ktoré uplatní a nemusí hneď pristúpiť k
zosplatneniu úveru.

29. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Zo stranami
uzavretej zmluvy (presnejšie z k nej sa viažucich obchodných podmienok) vyplýva dohoda o možnosti
veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky v prípade omeškania so splátkami. Na základe tejto dohody

vznikol stav príznačný pre predčasné zosplatnenie úveru, keď žalobcovi vznikol nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Podľa § 565
Občianskeho zákonníka spotrebiteľovi vzniká voči veriteľovi povinnosť zaplatiť celú pohľadávku, teda
nesplatenú istinu a splatné úroky, výška ktorých sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo
strany veriteľa zafixuje. Zákon otázku splatnosti zvyšku pohľadávky po strate výhody splátok osobitne

nerieši, preto je nevyhnutné aplikovať § 563 Občianskeho zákonníka a túto pohľadávku považovať za
jednorazovo splatnú ako celok odo dňa nasledujúceho po žiadosti veriteľa. Treba zdôrazniť, že zmluva
nezaniká, ako je to uvádzané v niektorých odborných článkoch, pretože pokiaľ by tomu tak bolo, žalobca
by nemal nárok na plnenie zo zmluvy, ale iba titulom bezdôvodného obohatenia, pričom skutočnosť,
že vznikla povinnosť spotrebiteľovi naraz splatiť celý dlh, teda že stratil výhodu splátok, neznamená,

že dochádza k zmene záväzku, nejde o novú povinnosť spotrebiteľa ale iba o uplatnenie sankčného
mechanizmu v dôsledku porušenia povinností vyplývajúcich z uzavretej zmluvy. Pokiaľ však spotrebiteľ
svoju peňažnú povinnosť vrátiť veriteľovi nesplatenú istinu a splatné úroky, výška ktorej bola ku dňu
účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zafixovaná, nesplní riadne a včas, dostáva sa do omeškania
s plnením voči veriteľovi, pričom nastupuje ustanovenie § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

30. Žalobca v takomto prípade jednostranným právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom má právo
získať okamžite späť celú sumu požičaných finančných prostriedkov, v dôsledku čoho na strane
žalobcu odpadá obmedzenie jeho práva disponovať s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania
s peniazmi, ktoré dlžník už nemôže vracať v režime výhody splátok. Z tohto dôvodu veriteľ stráca

nárok na úroky za požičanie peňažných prostriedkov a nastupuje stav, v ktorom by mal veriteľ
vyvinúť úsilie, ktoré smeruje ku skorému vráteniu peňažných prostriedkov, pričom právna úprava po
mimoriadnom zosplatnení úveru mu poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky. Ak teda nastane stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, nie je dôvod na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili

výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. V podstate by nastal právny stav, keď by veriteľ v dôsledkuzosplatnenia úveru i naďalej inkasoval úroky, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované
žiadne práva, ktoré pre neho vyplývali zo zmluvy pred zosplatnením úveru. Súd takýto stav nemôže
tolerovať z dôvodu založenia hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi za stavu, keď veriteľ

si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku
spotrebiteľa a nemusí trpieť žiadne obmedzenia užívania svojho majetku v zmysle uzavretej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Inak povedané, veriteľ má právo domôcť sa okamžite svojich finančných
prostriedkovajzmajetkuspotrebiteľa,ktorýrozhodnetrebapovažovaťzaširšípojem,zároveňmávyššiu
garanciu navrátenia poskytnutých finančných prostriedkov. Pokiaľ by spotrebiteľovi takáto ochrana

nebola priznaná, podporila by sa hrubá nadvláda veriteľa a stav, v ktorom by veriteľ nebol nútený
vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky by mu mali nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti,
resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. V zmysle právneho poriadku
neexistuje právna ochrana a titul na inkasovanie odplatných úrokov.

31. Z tohto dôvodu jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť naraz vrátiť sumu

požičaného úveru, avšak navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým
dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným
zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa spájajú sankcie, pretože spotrebiteľ je v omeškaní
s vrátením uvedenej sumy. S protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré
sa spájajú so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa

podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Pokiaľ existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym
stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladom stave, je táto úprava na škodu
spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, resp. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave
patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom ust. § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Ak sa teda žalobca odplatných
plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovoláva aj v čase po jednostrannom
mimoriadnom zosplatnení úveru, tento nárok nemôže prejsť testom ustanovení Občianskeho zákonníka,
či testom v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

32. Odvolací súd ďalej uvádza, že žalobca dostatočným spôsobom nezohľadňuje skutočnosť, že
v danom prípade ide o spotrebiteľský úver ako to správne zadefinoval aj okresný súd, kedy daný
vzťah je limitovaný právnymi normami spotrebiteľského práva, predovšetkým ustanovením § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Normy Občianskeho zákonníka majú vždy

výkladovú prednosť pred normami Obchodného zákonníka, a to práve podľa ustanovenia § 52 ods. 2.

33. V prípade spotrebiteľského úveru sa spotrebiteľ zaväzuje vrátiť veriteľovi istinu a platiť úroky
(resp. celkové náklady) na základe zmluvy s veriteľom. Obsahom tejto zmluvy je tiež dohoda strán o
výške úrokovej sadzby. Povinnosť platiť úroky ako aj ich výška vyplýva priamo zo zmluvy, z dohody

strán a nie z právneho predpisu. Odvolací súd zdôrazňuje, že dohoda o úrokoch má v zmluvách o
spotrebiteľských úveroch výlučne zmluvný charakter. Dohodnuté zmluvné úroky predstavujú odmenu za
požičanie peňazí, naproti tomu, úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie
dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo
záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako

dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu.

34. Vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 503 Obchodného zákonníka odvolací súd uvádza, že v
zmysle § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Obchodný zákonník upravuje, že „záväzok platiť úroky je splatný spolu so

záväzkom vrátiť“ použité peňažné prostriedky a nie „záväzok platiť úroky je splatný v momente vrátenia“
použitých peňažných prostriedkov. Expressis verbis úpravu obsahuje tiež tretia veta § 503 ods. 1, keď
splatnosť úrokov nastáva „v čase, keď sa má vrátiť“ zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, a nie
„v čase, keď dlžník vráti“ zvyšok poskytnutých prostriedkov. Ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je
koncipovanéjednoznačneaupravujeotázkusplácaniaúrokovvýlučnepreprípadpredčasnéhosplatenia

úveru zo strany dlžníka. Obchodný zákonník splatnosť úrokov upravuje v ustanoveniach § 503 ods. 1 a
2, ktoré veriteľa oprávňujú na riadne úroky len do momentu vzniku záväzku vrátiť peňažné prostriedky,
nie do momentu ich skutočného vrátenia.35. V prípade zosplatnenia úveru sa postavenie spotrebiteľa oslabuje, keď je povinný naraz vrátiť
poskytnuté finančné prostriedky vrátane úrokov ako odplaty ku dňu zosplatnenia. V tejto súvislosti
žalobca ako veriteľ získava právo okamžite domáhať sa svojich finančných prostriedkov a tieto následne

použiť. Veriteľovi vzniká tak právo na okamžité získanie finančných prostriedkov, pričom vymožiteľnosť
v zásade závisí od predvídateľnosti veriteľa, či si záväzok dostatočne zabezpečil alebo nie, preveril
bonitu spotrebiteľa. Pokiaľ spotrebiteľ vlastní aj iný majetok (nehnuteľnosti, hnuteľné veci, iné úspory,
príjem), v prípade, že dobrovoľne nebude plniť, môže sa veriteľ domôcť svojho práva prostredníctvom
exekúcie. Na druhej strane treba zdôrazniť, že spotrebiteľ v prípade takéhoto postupu pociťuje účinky

sankčného mechanizmu, ktoré nastupujú v prípade porušenia jeho povinnosti, čo si však musí byť
vedomý. Z hľadiska vymožiteľnosti práva je potom otázne, aké riziko podstupuje veriteľ ohľadom
návratnosti požičaných peňazí, pričom je nepochybné, že do záväzkového vzťahu vstupuje s určitým
rizikom, ktoré vyplýva aj z celkovej obchodnej politiky poskytovateľa finančných prostriedkov. Toho
si musí byť vedomý. Z týchto dôvodov spotrebiteľ, ktorého stíha povinnosť vrátiť požičané finančné
prostriedky s úrokom, prípadne aj s úrokom z omeškania nie je v podstatne lepšej situácii, ako

spotrebiteľ, ktorý má splátky rozložené na dlhé obdobie, pretože mu zostáva zachovaná výhoda, že mu
nie je siahané na ďalší majetok, dohodnuté splátky mu umožňujú zabezpečovať svoje základné potreby,
pričom v prípade zosplatnenia úveru sa dlžník dostáva do podstatne ťažšej situácie, kedy môže prísť
o majetok. Pokiaľ nastáva situácia, že dlžník nemá žiaden majetok a nemá z čoho úver zaplatiť, treba
uvažovať o ekonomickom riziku poskytovateľa úveru, ktorý zrejme bonitu spotrebiteľa podcenil. Túto

skutočnosť nemožno prekrývať tým, že spotrebiteľ by bol povinný platiť úrok ako odplatu a zároveň
aj úrok z omeškania až do skutočného zaplatenia dlžnej sumy, čo je v rozpore s vyššie uvedenou
argumentáciou odvolacieho súdu. V takomto prípade by dochádzalo k nerovnovážnemu postaveniu
veriteľa a spotrebiteľa.

36. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k názoru, že úroky zo spotrebiteľského úveru patria
veriteľovi len do splatnosti dlhu a nie aj následne až do faktického vrátenia poskytnutých prostriedkov.

37. Odvolateľ nedôvodne namietal, že rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné a odvolací
súdvtomtosmerekonštatuje,žekporušeniuprávažalobcunaspravodlivýproceszhľadiskaparametrov

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nedošlo.

38. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil

podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

39.Citovanéustanoveniejeprocesnougaranciouprávanaspravodlivésúdnekonaniepodľačl.46ods.1
ÚstavySlovenskejrepublikyačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Právo
na spravodlivé súdne konanie totiž v sebe zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
lebo len dodržaním tohto čiastkového oprávnenia môže byť v konečnom dôsledku naplnené právo
na spravodlivý súdny proces ako celok. Za rozhodnutie napĺňajúce toto právo možno pokladať potom

iba súdne rozhodnutie obsahovo zodpovedajúce požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku
ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

40. K otázke odôvodňovania súdnych rozhodnutí (tak vo vzťahu k predtým účinnému ustanoveniu §
157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré do 01. 07. 2016 upravovalo náležitosti odôvodnenia

rozsudku, ak aj k teraz platnému ust. § 220 ods. 2 CSP) existuje rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá v konečnom dôsledku nadväzuje
na východiská definované Európskym súdom pre ľudské práva v rozhodnutiach týkajúcich sa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jej spoločným menovateľom je v zásade
jednoduchá téza: strana sporu (resp. účastník) má v rámci práva na spravodlivý súdny proces právo na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatneným právom a obranou
proti takému uplatneniu (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 170/2005, rozhodnutie ÚS SR sp.zn. III. ÚS 119/03, rozhodnutie ESĽP vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. 01. 1999, prípadne Ruiz
Torija proti Španielsku z 09. 12. 1994, atď.).

41. Rozhodnutie súdu musí teda obsahovať dostatočné a presvedčivé dôvody, na ktorých je založené.
Rozsah tejto povinnosti sa pritom môže meniť v závislosti od povahy veci, lebo je len logické, že
každá vec (spor) sa vyznačuje individuálnymi okolnosťami a tomu sa musí prispôsobiť aj odôvodnenie
rozsudku. Odvolací súd zastáva názor, že právu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré snáď i na menšom priestore, ale práve o to koncentrovanejšie

ponúka v odôvodnení vysvetlenie všetkých relevantných argumentov strán a úvah súdu, ktoré viedli
k určitému záveru majúcemu odraz vo výroku (výrokoch) rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu totiž
nie kvantita odôvodnenia, jeho rozsah („počet strán“) ale jeho kvalita (teda obsahová stránka) je
rozhodujúcim ukazovateľom pre posúdenie, či súdne rozhodnutie „jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“.

42. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené princípy súd prvej inštancie rešpektoval, a preto jeho
rozhodnutie nemožno označiť za porušujúce právo žalobcu na spravodlivý proces. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku obsahuje dostatok dôvodov, ktoré jasne, presvedčivo a bez vnútorných rozporov
predstavujú vysvetlenie súdom prijatých záverov.

43. Odôvodnenie rozsudku teda spĺňa podmienky vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, lebo obsahuje
uvedenie čoho sa žalobca domáhal a na základe akých tvrdení a dôkazov, uvádza reakciu žalovaného,
ďalej obsahuje podstatné zistenia, preukázané skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzal súd prvej
inštancie a napokon aj právne posúdenie vrátane citácie použitých zákonných ustanovení. Odôvodnenie
priliehavo a správne reaguje na vo veci existujúcu procesnú situáciu (t. j. je adekvátne okolnostiam

prípadu, na ktoré reaguje). Celkovo z obsahového hľadiska a aj z hľadiska presvedčivosti niet
napadnutému rozsudku čo konkrétne vytknúť a odvolací súd zdôrazňuje, že tak nerobí ani žalobca v
podanom odvolaní, v ktorom len obsiahlo a všeobecne cituje výňatky rôznych súdnych rozhodnutí bez
toho, že by konkrétne uviedol, ku ktorej rozhodujúcej skutočnosti, či podstatnému argumentu súd prvej
inštancie nezaujal stanovisko.

44. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutých výrokoch II. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

45. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách

konania (výrok IV.), ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi
v rozhodnutí o trovách konania potvrdil.

46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods.

1 CSP) a vyslovil, že žalovanému, ktorému by ako procesne plne úspešnej strane v odvolacom konaní
inak vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva,
nakoľko mu celkom zjavne žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).