Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. júl 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115202163
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8115202163.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.AnnouVargovouvprávnejvecižalobkyne:Y..T.V.,X.W.XXX,proti

žalovanému: K. L., X. W. XXX, právne zastúpený. JUDr. Viera Straková, advokátka so sídlom Prešov,
Námestie legionárov 5, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný odstrániť neoprávnene zasahujúce kovové oplotenie z parcely registra C KN č.
XX zapísanej na LV č. XXX, k. ú. W. do parcely registra C KN č. XX/X zapísanej na LV č. XXX, k. ú. W.
vo vlastníctve žalobkyne v súlade s grafickým plánom na zameranie neoprávneného zásahu zhotovený
N.. Ľ. P. dňa 24.5.2018, ktorý je súčasťou rozsudku, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 29.1.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému
povinnosť odstrániť prečnievajúcu časť kovového oplotenia parcely č. XX, zasahujúcu do parcely
č. XX/X, do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a zaviazal ho na náhradu trov
konania. Podaním doručeným súdu dňa 31.5.2018 doručila žalobkyňa grafický plán na zameranie
neoprávneného zásahu kovového oplotenia do pozemku - parcely C KN č. XX/X zapísanej na LV č.
XXX, k.ú. W.. V odôvodnení žaloby uviedla, že počas roka 2011 svojpomocne a so súhlasom žalovaného
realizovalavýstavbuoplotenia,pričomtotoneboloriadneukončenézdôvoduzasahujúcejčastioplotenia

žalovaného do parcely č. XX/X, ktorú vlastní tak, ako je vlastnícke právo zapísané na LV č. XXX,
k.ú. W., obec W., okres Prešov, vo vzťahu k parcele registra C KN č. XX/X, zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 366 m2. Dňa 15.8.2014 bolo vykonané zameranie existujúceho oplotenia v teréne
autorizovaným geodetom a kartografom N.. T. T. a vyhotovený elaborát preukazujúci, že pri uličnej čiare
nie je oplotenie z betónových tvárnic priamo na vlastníckej hranici, ale je odsunuté 25 cm do parcely,
ktorú vlastí žalobkyňa. Žalobkyňa vyzývala žalovaného na odstránenie protiprávneho stavu, avšak
žalovaný odmietol odstránenie oplotenia realizovať predtým, ako bude vykonané zameranie geodetom.

Do podania žaloby žalovaný nežiaduci stav neodstránil.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, po vytýčení termínu súdneho pojednávania žiadal o jeho odročenie
za účelom mimosúdnych jednaní.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výpisom z LV č. XXX, kat. úz. W., obec W.,
okres Prešov, stavebným povolením Stavebného úradu Kendice č. V.-Č., rozhodnutím obce W. o

povolenístavby,elaborátomzozameraniaskutkovéhostavuvteréneN..T.T.,fotografiamizachycujúcimi
protiprávny stav, výzvou žalobkyne adresovanou žalovanému zo dňa 16.9.2014 a 19.11.2014 na
odstránenie oplotenia, odpoveďou žalovaného na výzvu žalobkyne, technickou správou vyhotovenou
GEOTOP Košice s.r.o. z 25.1.2016, stanoviskom N.. H. K. - GeoPraktic Prešov z 3.11.2016, stanoviskomGEOTOP Košice s.r.o. z 25.11.2016, oznámením Úradu geodézie, kartografie a katastra SR o ukončení
kontroly vytyčovacieho náčrtu č. XXX, k.ú. W. zo 17.8.2017, písomnými stanoviskami sporových strán,
ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:

4. Žalobkyňa je vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti parciel č. 79/1, 79/2, XX/X H. XX/X registra
C KN, v katastrálnom území W., obec W., okres Prešov. Dňa 27.4.2009 vydal Stavebný úrad Kendice
povolenie stavby č. V.-Č. pre Y. V. H. T. V. (rodičov žalobkyne). Rozhodnutím Obce Kendice zo 16.5.2014
X.-O. bola povolená zmena stavby pred dokončením.

5. Z verejne dostupných zdrojov na internetovom portáli www.katasterportal.sk súd zistil, že žalovaný je evidovaný ako výlučný vlastník parciel registra C KN
č. XX, XX, XX/X a XX na LV č. XXX, k. ú. S..

6. Z elaborátu N.. T. T. zo zamerania skutkového stavu v teréne dňa 15.8.2014 vyplýva, že predmetom

merania bolo overenie polohy existujúceho oplotenia na hranici medzi pozemkami - parcelami C KN č.
XX/X, XX/X, XX/X na jednej strane a parcelami C KN č. XX, XX/X H. XX v kat. úz. W., podľa ktorého bolo
zistené, že v celom rozsahu oplotenia vlastníkov pozemkov - parciel XX/X, XX/X, XX/X nezasahuje do
pozemkov - parciel C KN č. XX, XX/X, XX v kat. úz. W.. V grafickej prílohe čiernou farbou je vykreslený
súčasný stav katastra nehnuteľnosti modrou líniou vykreslený skutkový stav. Z grafickej prílohy je vidieť,

že pri uličnej čiare oplotenie z betónových tvárnic nie je priamo na vlastníckej hranici, ale odsunuté 25
cm do parcely C KN č. XX/X. Obdobne je to na styku parciel C KN č. XX/X a C KN č. XX, kde oplotenie
z oceľového pletiva sa nachádza 50 cm v parcele C KN č. XX/X.

7. Výzvou z 16.9.2014 vyzývala žalobkyňa žalovaného, aby v lehote 30 dní odstránil časť presahujúceho

oplotenia. Žalovaný na výzvu odpovedal 2.10.2014 spôsobom, že si nie je istý tvrdením žalobkyne, preto
si dá zamerať pozemok objednaným geodetom a o termíne bude žalobkyňu informovať.

8. Výzvou z 19.11.2014 zasielala žalobkyňa žalovanému predžalobnú výzvu na odstránenie
nezákonného stavu v lehote 30 dní od doručenia výzvy.

9. Žalovaná strana prezentovala úmysel dohodnúť sa s poukázaním na to, že sa jedná o minimálne
odchýlky. Zároveň právna zástupkyňa za žalovaného uviedla, že do úvahy prichádza aj možnosť
vydržania vlastníckeho práva s poukázaním na to, že oplotenie je vybudované dávnejšie a jej klient
nehnuteľnosť zdedil po svojich rodičoch.

10. Žalovaný doručil súdu technickú správu a vytyčovací náčrt č. XXX vyhotovené GEOTOP Košice
s.r.o. so sídlom v Košiciach vyhotovené H.. Z., autorizačne overené N.. Y.. W., z ktorých vyplýva, že na
základe objednávky žalovaného bol porovnaný skutkový stav v teréne s platnou katastrálnou mapou
a zo záveru vyplýva, že pán L. je prihradený na protiľahlej strane z pozemku p.č. XX/X. Je to zrejmé

aj z platnej katastrálnej mapy, kde od hospodárskej budovy na pozemku p.č. XX je vlastnícka hranica
zalomená dovnútra, pričom existujúci plot pokračuje priamo. Z technickej správy tiež vyplýva, že plot
žalobkyne kopíruje skoro v celej dĺžke platnú VKMn až na južnú stranu, kde cca v dĺžke 30 cm platí
plot pána L..

11. Žalobkyňa namietala tvrdenia žalovaného o možnosti vydržania vlastníckeho práva, keď predložila
súdu fotografiu zachycujúci predchádzajúce oplotenie žalovaného, ktoré je odlišné ako oplotenie
aktuálne. „Staré“ oplotenie bolo na murovanom základe, aktuálne oplotenie vyzerá inak.

12. Žalobkyňa predložila súdu stanovisko N.. H. K. - GeoPraktic zo dňa 3.11.2016, v ktorom geodet

podával stanovisko k otázkam:

1.Zameralistesprávnepolohuexistujúcehooploteniamedzip.č.XX/XaXXvk.ú.Kendiceprispracovaní
geometrického plánu XX/XXXX?
2. Musela spol. GEOTOP Košice s.r.o. pri vytyčovaní spoločnej hranice pozemku p.č. XX/X, XX zrušiť

existujúce (evidované) lomové body hranice pozemku a v dôsledku hrubej chyby ich nahradiť novými
bodmi?
Geodet na otázku č. 1 odpovedal, že GP XX/XXXX bol vyhotovený za účelom zamerania stavby rod.
domu a v zmysle platných predpisov v čase spracovania GP aj v súčasnosti bol ako geodet povinnýpred vykonaním zmien v operáte katastra nehnuteľnosti overiť identicitu skutočného stavu v teréne so
stavom zobrazeným v katastrálnej mape, resp. so stavom operátu KN. Platný právny stav bol v čase
spracovania GP definovaný záznamom podrobného merania zmien č. XXX vyhotoveného ako súčasť

operátuGPč.XXXXXXXX-XX/XXXXfirmouGeoBANs.r.o.Prešov,ktorýpredspracovanímGPsigeodet
overil v podrobných bodoch. Overené podrobné lomové body spĺňali predpísané kritéria a hranice v
teréne boli v čase spracovania GP XX/XXXX považované za identické s hranicami parciel evidovanými
v operáte KN. Z uvedeného geodet považuje svoje zameranie existujúceho oplotenia za správne. Na
druhú otázku geodet odpovedal, že pri vytyčovaní hraníc pozemku sa vychádza z platných údajov KN.

Platné údaje sú záväzné a pred vytýčením je potrebné ich overiť. V prípade, že platné údaje nespĺňajú
požadovanékritériapresnosti,jepredvytýčenímpotrebnévykonaťopravuúdajovevidovanýchvoperáte
KN až následne po vykonaní opravy údajov katastra je možné opravené (platné a záväzné) údaje KN
vytyčovať - svojvoľná zmena údajov KN je neprípustná.

13. Žalovaná strana doručila súdu stanovisko GEOTOP Košice s.r.o. z 25.11.2016, z ktorého vyplýva, že

podkladom pre spracovanie vytyčovacieho náčrtu č. XXX boli všetky dostupné údaje poskytované OÚ
Prešov, katastrálny odbor, čiže platná katastrálna mapa nečíselná, záznamy podobného merania zmien
a meračské náčrty z predchádzajúcich meraní, súbor prevzatých meraní a ostatné meračské údaje
uložené vo všeobecnej dokumentácii. Pred začatím merania GEOTOP Košice s.r.o. overil identické body
s výsledkom, že podrobné body z predchádzajúcich meraní zapísaných v katastri nehnuteľnosti v súbore

prevzatých meraní a triedou presnosti T = 3 nespĺňali kritérium (viď technická správa). Z toho dôvodu
použilinovéidentickébody,kdeoverenievykonaliodmeranímvzdialenostiidentickéhoboduodnajmenej
dvoch ďalších bodov, ktoré možno považovať za identické a porovnaním výsledku so zodpovedajúcimi
údajmi dokumentovanými v súbore geodetických informácií v zmysle platných predpisov. Ďalej konateľ
spoločnosti N.. Y. W. popisuje spôsob merania a v závere uvádza, že vytýčené hranice považuje za

správne.

14. Žalobkyňa predložila súdu oznámenie o ukončení vykonania kontroly vytyčovacieho náčrtu č. XXX v
k.ú. W. realizovanej Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 17.8.2017, v
ktorom sa uvádza, že Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, odbor katastrálnej inšpekcie na základe

podnetu a sťažnosti žalobkyne vykonal kontrolu autorizačne overeného vytyčovacieho náčrtu č. 574
vyhotoveného H.. Z. a autorizačne overeného N.. Y. W., pričom boli zistené nedostatky a autorizovaný
geodet bol vyzvaný na vyjadrenie sa k zaslanému protokolu. Výsledok kontroly je, že GP č. XX/XXXX
rešpektuje priebeh hranice, ktorá bola zadefinovaná podľa GP č. XX/XXXX a vytyčovací náčrt č. XXX
vyhotovený 4.4.2016 je neplatný.

15. Následne žalovaná strana navrhla súdu vykonať znalecké dokazovanie podaním doručeným súdu
dňa 18.9.2017.

16. Súd uznesením č. k. 15C/39/2015-144 zo dňa 25.10.2017 nariadil znalecké dokazovanie a pribral

znalca, aby potom dňa 20.2.2018 právna zástupkyňa za žalovaného uviedla, že znalecké dokazovanie
považuje za nadbytočné. Následne súd uznesenie o pribratí znalca a nariadení znaleckého dokazovania
zrušil.

17. Podaním doručeným súdu 20.2.2018 žalovaný v zastúpení právnej zástupkyne uviedol, že žalobný

petit považuje za nedostatočný a nevykonateľný. Ďalej žalovaný namietal, že zo zamerania geodetickou
spoločnosťouGEOTOPKošices.r.o. vyplýva,žežalovanýnezasahujedovlastníckehoprávažalobkyne.
V neposlednom rade žalovaný namietal vydržanie, nakoľko predmetný pozemok zdedil a tak ho aj užíval,
ako ho užívali jeho právni predchodcovia. Žalovaný teda naplnil znaky skutkovej podstaty vydržania
podľa § 134 OZ, vec dobromyseľne dlhodobo užíval podľa právneho titulu vyše desať rokov. Na základe

uvedeného navrhol žalovaný žalobu zamietnuť.

18. Žalobkyňa doručila súdu dňa 31.5.2018 grafický plán na zameranie neoprávneného zásahu
kovového oplotenia do pozemku parcely registra C KN č. XX/X zapísanej na LV č. XXX, k. ú. W., ktorý
nezameniteľným spôsobom vymedzuje určiteľný bod v teréne, ktorým prechádza vlastnícka hranica

medzi pozemkami a zároveň určuje bod, ktorým má žalovaný viesť rez kovového oplotenia neoprávnene
postaveného na pozemku - parcele C KN č. XX/X, k. ú. W. vo vlastníctve žalobkyne. Tento bod je
označený v technickej správe ako bod B nachádzajúci sa vo vzdialenosti 25 cm od päty murovaného -
betónového oplotenia zo severnej strany (z ulice).19. S poukázaním na písomné vyjadrenie žalovanej strany z 20.2.2018 súd na pojednávaní dňa
12.6.2018 už neumožnil dodatočne doplniť dokazovanie preukázaním vydržania žalovanou stranou,

nakoľko námietka vydržania bola na žalovanej strane prítomná už od pojednávania konaného dňa
21.1.2016,tedažalovanýmaldostatočnýčasovýpriestorrelevantnýmspôsobompreukazovaťvydržanie
vlastníckeho práva.

20. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“) vlastník veci sa musí

zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval
výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku
alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie
stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom,
popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a
vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v

nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu
presahujúce na jeho pozemok.

21. Podľa § 135c ods. 1 OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže
súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil.

22. Vlastnícke právo, ktoré patrí medzi absolútne práva a jeho ochranu garantuje aj Ústava SR, je
predmetom ochrany aj občianskoprávnych inštitútov §§ 126, 127 OZ. Predpokladom ochrany vlastníctva
podľa § 126 ods. 1 OZ je preukázanie vlastníctva k veci a preukázanie toho, že niekto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu

neprávom zadržuje. Podľa § 135c ods. 1-3 OZ ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (vlastník stavby).

23. Vychádzajúc z ust. § 135c ods. 1 OZ súd pri spôsobe vyporiadavania vychádzal z poradia v

akom zákon vypočítava jednotlivé spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby, z princípov, na ktorom
je založené občianske právo poskytujúce ochranu tomu, komu bolo zasiahnuté do práv bez právneho
dôvodu proti tomu, kto do toho práva zasiahol. S poukázaním na to, že v danom prípade sa jedná len
o časť oplotenia v dĺžke 25 cm súd nezistil dôvod, prečo by žalovaný nemohol spornú časť oplotenia
odstrániť, nakoľko tým znemožňuje výkon vlastníckeho práva žalobkyni, ktorá takto nemôže ukončiť

stavbu plotenia vlastného pozemku. Takýto postup sa nejaví byť zložitým ani finančne nákladným.
Žalobkyňa v konaní nepochybne preukázala, že je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti parcely registra C
KN č. XX/X zapísanej na LV č. XXX, k. ú. W. a tiež preukázala, že žalovaný do jej vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje tak, ako to vyplýva z elaborátu zo zamerania skutkového stavu v teréne N.. T. T.
zo dňa 15.8.2014, stanoviska N.. H. K. - GeoPraktic z 3.11.2016, ako aj grafického plánu na zameranie

neoprávneného zásahu zhotoveného geodetom N.. P. z 24.5.2018. Pokiaľ žalovaná strana doložila súdu
vytyčovací náčrt č. XXX vyhotovený GEOTOP Košice s.r.o. zo dňa 4.4.2016 na preukázanie tvrdení, že
plot je osadený na vlastníckej hranici žalovaného, tento listinný dôkaz bol v priebehu súdneho konania
stranou žalobkyne spochybnený. Neplatnosť vytyčovacieho náčrtu č. XXX vyhotoveného GEOTOP
Košice s.r.o. dňa 4.4.2016 vyslovila katastrálna inšpekcia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo

dňa 17.8.2017. Žalovaný tak relevantným spôsobom nepreukázal, že do vlastníckej hranice žalobkyne
nezasahuje. Pokiaľ žalovaná strana namietala v konaní, že vlastnícke právo spornej časti pozemku
nadobudla vydržaním, toto svoje tvrdenie náležite nepreukázala.

24. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva

právo pre seba.

25. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

26. Podľa § 134 OZ,
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo
k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125
).

(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

27. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že časť pozemku, na ktorom je postavené sporné oplotenie

nadobudol vydržaním na základe dedenia po svojich právnych predchodcoch, pre unesenie dôkazného
bremena bolo potrebné tvrdenia náležite zdôvodniť a preukázať.

28. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním zákon predpokladá kumulatívne splnenie všetkých
podmienok uvedených v ust. § 134 OZ. Vydržanie je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho
práva a dochádza k nemu, keď je držba oprávnená, trvá nepretržite v určenú dobu (pri nehnuteľnostiach

10 rokov) a musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Oprávnená držba je charakterizovaná tým, že držiteľ
nakladá s vecou ako s vlastnou a je dobromyseľný. Obsahom dobromyseľnosti (bona fides) je dôvodné
presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým právnym
skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda
aj existencie spôsobilého titulu. V prejednávanej veci žalovaný nepreukázal všetky potrebné atribúty

preukazujúce tvrdené vydržanie. Dôkazné bremeno pritom zaťažuje žalovaného. Žalovaný uvádza,
že spornú časť nehnuteľnosti nadobudol vydržaním titulom dedenia, pričom súdu bližšie nešpecifikuje
kedy vstúpil do držby on, či jeho právni predchodcovia, avšak zásadným problémom sa súdu javí byť
nepreukázanie dobromyseľnosti. Zo správania žalovaného dobromyseľnosť nijako nevyplýva, pretože
žalovaný sa ako vlastník nemohol cítiť, keď prvotne sa snažil so žalovanou dohodnúť a neskôr

preukázať, že plot je osadený správne na vlastníckej hranici. Takéto konanie žalovaného spochybňuje
tvrdenie o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním, ktoré predpokladá, že oprávnený držiteľ sa cíti
byť vlastníkom bez pochybnosti o svojom vlastníctve. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel.

29. Záverom súd považuje za potrebné poukázať na základné zásady nového civilného konania platné

od 1.7.2016 s účinnosťou zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý v čl. 6 zakotvuje
zásadu rovnosti účastníkov/strán a spočíva v tom, že strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany s výnimkou konaní s ochranou slabšej zmluvnej strany, resp. zákonom vymedzených prípadov.
V zmysle zásady obsiahnutej v čl. 8 a 9 je povinnosťou strán označiť skutkové tvrdenia dôležité pre

rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenie dôkazmi v súlade s princípom hospodárnosti. Žalovaný
bol v konaní zastúpený advokátom, je teda predpoklad, že svoje práva bude brániť kvalifikovane. Nie je
povinnosťou súdu iniciatívne vykonávať dokazovanie s výnimkou zákonom vymedzených prípadov, kam
ale tento spor nepatrí. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o tom, že do vlastníckej
hranice žalobkyne nezasahuje a ani o tom, že vlastnícke právo k spornej časti pozemku nadobudol

vydržaním. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné žalobe vyhovieť.

30. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

32. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu, keď v konaní plne úspešnej
žalobkyni priznal nárok na ich náhradu od neúspešného žalovaného.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.