Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/313/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117202730
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117202730.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov

Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu T. Y., narodeného XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom Y. XX, X. X., právne zastúpeného JUDr. Martinom Žilkom, advokátom so sídlom
Cementárenskácesta17,BanskáBystrica,protižalovanémuSIMPLEXBusiness,s.r.o.,sosídlomJanka
Kráľa 104, Nitra, IČO: 46869565, právne zastúpenému JUDr. Miroslavom Belicom, advokátom so sídlom
Štefánikovatrieda79,Nitra,ozaplatenie1.000,-Eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Csp/30/2017-126 z 28. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol

(druhý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalobcu proti výroku, ktorým okresný súd konanie ohľadne sumy 1.000,-Eur s 8% úrokom
z omeškania ročne od 13. 02. 2017 zastavil (prvý výrok) o d m i e t a .

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej

inštancie“, event. „prvoinštančný súd“), rozsudkom zo dňa 28. 03. 2018 konanie ohľadom sumy 1.000,-
Eur s úrokom z omeškania 8% ročne odo dňa 13. 02. 2017 do zaplatenia zastavil (prvý výrok). V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že
žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením (III. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal

uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 10.730,63 Eur s 8% úrokom z omeškania ročne od 13. 02. 2017
do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia. Podaním zo dňa 04. 05. 2017 vzal žalobca čiastočne
žalobu späť ohľadne sumy 1.000,- Eur s 8% úrokom z omeškania ročne od 13. 02. 2017, a preto
prvoinštančný súd konanie podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zastavil.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“) a konštatoval, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného boli uzavreté Zmluvy

o úvere a Zmluva o zriadení záložného práva v súvislosti s úverovými zmluvami, pričom vlastníkmi
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zabezpečenia Zmlúv o úvere, t. j. Zmluvy o zriadení záložného
práva boli rodičia žalobcu. Prvoinštančný súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného o nedostatku
vecnej aktívnej legitimácii domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia z titulu pohľadávky, na ktorúby boli oprávnení iba rodičia žalobcu a iná osoba len pri splnení podmienok uvedených v § 531 OZ.
Nakoľkožalobcauvedenúskutočnosťnetvrdil,aninepreukázal,prvoinštančnýsúdsanezaoberalvýškou
jeho nároku. Sporné položky podľa žalobcu pri vyčíslení pohľadávky dražobníka predstavovali náklady

dražby alebo plnenia zo Zmluvy o záložnom práve, príp. plnenie vyplývajúce z § 25 ods. 2 zák. č.
527/2002 Z. z., ktoré boli povinné platiť záložcovia, t. j. rodičia žalobcu, pričom žalobca poukazoval na
to, že nešlo o nárok voči jeho osobe a uvedenú sumu zaplatila tretia osoba - kupujúci za rodičov žalobcu
a s jeho súhlasom ako predávajúceho na základe pokynu dražobníka.

4. Žalobca podal proti celému rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie a žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol z dôvodu
nedostatku vecnej aktívnej legitimácie, pretože aj keď sa žalovaný stal jeho veriteľom, v dôsledku
nadobudnutia pohľadávok od právneho predchodcu OTP banka Slovensko, a. s. titulom postúpenia

pohľadávok zo Zmlúv o úvere, ako aj zo Zmlúv o zriadení záložného práva zo dňa 20. 07. 2012 a zo
dňa 10. 10. 2012, považoval sa aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby. Argumentoval tým, že
nakoľko išlo o záväzky zo Zmlúv o úvere, išlo len o jeho záväzky a preto je objektívne vecne aktívne
legitimovaným v spore. Poukázal na upustenie od dražby založenej nehnuteľnosti, ktorej vlastníkmi boli
jeho rodičia, z dôvodu, že žalobca sa s veriteľom dohodol na vyplatení dlhu, pričom k celkovej sume,

ktorú si žalovaný na ťarchu dlhu prisvojil vo svoj prospech, vzniesol námietky, ktorými sa prvoinštančný
súd nezaoberal. Vecnú aktívnu legitimáciu odvodzoval z dokumentov žalovaného, a to zo Zmluvy o
vykonaní dražby, v ktorej je označený ako dlžník, pričom žalovaným mu bolo navrhnuté zloženie zálohy
vo výške 1.000,-Eur, čo sa aj uskutočnilo, a preto sa od dražby upustilo. Upustením od dražby založenej
nehnuteľnosti došlo k splateniu dlhu vyplývajúceho zo Zmlúv o úvere, pričom vynaloženie nákladov

vyčíslených žalovaným nebolo ničím preukázané a predmetné nároky žalovaný značne nadhodnotil.
Zotrvával na dôvodnosti nároku vo výške 9.730,63 Eur.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na skutočnosť, že žalobca

nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia, nakoľko uplatňoval záväzok uhradený za záložných
dlžníkov (záložcov) a sám uznal, že záložným dlžníkom boli jeho rodičia, t. j. osoba záložného dlžníka
a obligačného dlžníka nebola totožná. Uviedol, že v danom prípade nešlo o nároky zo Zmlúv o úvere,
ale o príslušenstvo pohľadávky vyplývajúce z príslušných zákonných ustanovení, a to § 151l ods. 3
OZ. Nakoľko žalobca v spore uplatňoval záväzok vyplývajúci z vynaložených nákladoch spojených s

výkonom záložného práva, ktorý záložní dlžníci (záložcovia) uhradili prostredníctvom kúpnej ceny pri
predaji založenej nehnuteľnosti, žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, pretože
predmetný záväzok neuhradil a ani nebol uhradený treťou osobou za neho.

7. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu

určenom ustanoveniami § 379, § 380 a §381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku a v závislom
výroku o trovách konania (tretí výrok), podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Odvolanie žalobcu proti prvému výroku podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP odmietol.

9.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením

jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.11. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.

12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie v
danej veci.

13. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho
a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia z veci založenej (§ 151a
ods. 1 OZ ). Zabezpečenie (resp. posilnenie)
pohľadávky záložným právom spočíva v tom, že spočiatku, t.j. od vzniku záložného práva až po
jeho konečnú realizáciu núti dlžníka splniť dlh (tzv. zabezpečovacia funkcia), a následne (ak splatná
pohľadávka nie je riadne a včas splnená) má záložný veriteľ právo uspokojiť sa alebo domáhať sa

uspokojenia zo zálohu (tzv. uhradzovacia funkcia). Záložné právo má teda subsidiárnu a akcesorickú
povahu. Subsidiarita vyjadruje, že ide o podporný zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa,
ktorý nastupuje len vtedy, ak pohľadávka nebola dlžníkom dobrovoľne splnená a ani nezanikla iným
spôsobom (napr. započítaním). Akcesorita záložného práva spočíva v tom, že bez základného -
hlavnéhozáväzkovéhovzťahu,nemôžeexistovaťanizáložnýprávnyvzťah.Záložnýveriteľjeoprávnený

1./ uspokojiť sa spôsobom určeným v zmluve alebo, 2./ uspokojiť sa predajom zálohu na dražbe,
alebo 3./ domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Oprávneným subjektom
záložného právneho vzťahu je veriteľ zabezpečenej pohľadávky, povinným subjektom je záložca (osoba
ktorá má vec vo vlastníctve). V okamihu, keď sa pohľadávka záložného veriteľa stala splatnou a
nebola riadne a včas uspokojená, nastupuje uhradzovacia funkcia záložného práva. Záložný veriteľ

je oprávnený uspokojiť sa zo zálohu alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu - môže začať výkon
záložného práva spôsobom určeným v zmluve alebo v zákone.

14. Podľa § 151 l ods. 3 OZ, záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne
vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

15. Záložný veriteľ má podľa vyššie citovaného ustanovenia OZ právo na náhradu nevyhnutných a
účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom záložného práva. Toto právo si
môže uplatniť v rámci výkonu záložného práva, v ktorom si uplatňuje uspokojenie svojej pohľadávky.
Pod pojmom „nevyhnutné a účelne vynaložené náklady“ má zákon na mysli všetky výdavky, ktoré

bolo potrebné vynaložiť, aby výkon záložného práva mohol byť úspešný. Výšku týchto nákladov zákon
limituje, aby nemohlo dôjsť k uplatneniu nákladov, ktoré priamo nesúvisia s výkonom záložného práva.
Tento limit je daný nevyhnutnosťou týchto nákladov (t. j. bez nich by sa výkon záložného práva nemohol
realizovať) na jednej strane a účelnosťou nákladov (t. j. náklady musia sledovať účel, ktorý priamo súvisí
svýkonomzáložnéhopráva)nastranedruhej.Všetkynáklady(výdavky)musiabyťsúčasnepreukázané.

V praxi ide o odmenu pre dražobníka, náklady spojené s vypracovaním znaleckých posudkov a iné
výdavky, ktoré súvisia s realizáciou dražby. Záložný veriteľ uplatňuje právo na náhradu nákladov
spravidla po vykonaní dražby alebo môže tak urobiť v priebehu výkonu záložného práva po častiach, ak
jednotlivé výdavky vie priebežne preukázať. Je možná aj dohoda medzi záložným veriteľom a záložcom,
že všetky náklady sa uhradia až z výťažku získaného speňažením zálohu. V takom prípade si záložný

veriteľ môže náhradu odpočítať z výťažku z predaja zálohu.

16. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je strana sporu subjektom
práva (aktívna legitimácia), alebo povinnosti (pasívna legitimácia), ktoré sú predmetom súdneho
konania. Nejde o otázku okruhu strán sporu (tými sú žalobca a žalovaný), ale o to, či stranami sporu

sú tí, ktorí podľa hmotného práva správne mali a mohli žalovať, resp. byť žalovaní. Nedostatok vecnej
legitimácie je dôvodom pre zamietnutie žaloby.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal predmetného nároku titulom bezdôvodného
obohatenia, ktoré podľa neho malo vzniknúť v súvislosti s výkonom záložného práva. V predmetnom

prípade však žalobca bol síce dlžníkom z Úverových zmlúv, ktoré pohľadávky žalovaného zabezpečovali
Zmluvy o zriadení záložného práva. Záložcami však boli rodičia žalobcu, teda odlišné subjekty od
osoby dlžníka - žalobcu. Žalobca namietal v spore náklady spojené s výkonom záložného práva, pričom
tieto nároky prináležia záložnému veriteľovi voči záložcovi, ktorým žalobca nebol. Osoba záložnéhodlžníka a obligačného dlžníka bola v danej veci rozdielna a preto sa odvolací súd plne stotožňuje so
záverom o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Skutočnosť, že záložný veriteľ
má oznamovaciu povinnosť o začatí výkonu záložného práva voči záložcovi a dlžníkovi (pokiaľ sú to

rozdielne subjekty), je z hľadiska povinnosti úhrady nevyhnutných a účelne vynaložených nákladov bez
právneho významu, pretože tieto náklady záložnému veriteľovi v súvislosti s výkonom záložného práva
hradí výlučne záložca.

18. Po oboznámení sa s prejednávanou vecou odvolací súd konštatuje, že pokiaľ okresný súd pri

rozhodnutí vychádzal z premisy, že žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby,
sújehozáverysprávne, prvoinštančnýsúdpredmetnúvecskutkovoustálilsprávneaajprávnejuposúdil
správne.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v druhom výroku, vrátane
závislého výroku o trovách konania (tretí výrok), podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne

správny potvrdil.

20. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že žalobca podal odvolanie proti celému
rozsudku súdu prvej inštancie, t. j. aj proti prvému výroku, ktorým bolo konanie v časti sumy 1.000,-
Eur s príslušenstvom zastavené, de facto nebolo rozhodnutého v jeho neprospech, pretože v uvedenej

časti vzal žalobu späť.

21. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa § 363 , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

22. Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až

361. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Ak odvolanie podala sporová strana, je povinnosťou odvolacieho súdu skúmať,
či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech. Podmienkou subjektívnej prípustnosti
odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať
výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého

odvolaním. Formálna ujma môže vzniknúť vtedy, ak nebolo žalobe alebo návrhu vyhovené čo len sčasti,
ak súd prekročil žalobný návrh alebo prisúdil niečo iné, než čoho sa strana domáhala. Pokiaľ odvolací
súd dospeje k záveru, že takáto ujma sporovej strane nevznikla, odvolanie odmietne.

23. Odvolací súd konštatuje, že žalobca nebol oprávnený podať odvolanie proti prvému výroku, ktorým

bolo konanie v časti sumy 1.000,- Eur s príslušenstvom zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia
žaloby, preto nebolo rozhodnuté v jeho neprospech. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie
žalobcu proti prvému výroku, podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP odmietol.

24. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396

ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho

konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).