Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618010213
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3618010213.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému Y. V., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale
bytom B., Q. M. XXX/XX, pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 3, ods. 4 Tr. zák., na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 08.10.2019 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske

proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 10.12.2018, sp.zn. 2T/76/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm.c/ Tr.por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 22.11.2018 na obvineného Y. V. obžalobu sp.zn.
Pv 392/18/3305 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 3, ods. 4 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť

na skutkovom základe, že

dňa 17.09.2018 v čase okolo 17,00 hod. pod vplyvom alkoholu, po tom, ako ho jeho matka F. V., nar.
XX.XX.XXXX vpustila do jej bytu na 2. poschodí na ul. Q. M. č. XXX/XX v B., v priestoroch kuchyne
uvedeného bytu opakovane žiadal od svojej matky F. V. jej mobilný telefón s tým, že si potrebuje súrne
zavolať, pričom F. V. mu predmetný telefón odmietla požičať, na čo jej obžalovaný začal vulgárne

nadávať, pričom jej uviedol, že ak mu nedá jej telefón, tak ju zabije, po čom telefón poškodenej zn.
Lenovo A 2010 čiernej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX zazvonil v spálni uvedeného bytu, odkiaľ ho
obžalovaný zobral aj s bielym koženkovým obalom zn. NUVO a následne s ním z bytu odišiel.

Okresný súd Partizánske na hlavnom pojednávaní dňa 10.12.2018 napadnutým uznesením sp. zn.
2T/76/2018 rozhodol vo veci tak, že podľa § 280 ods.2 Tr.por. trestnú vec obžalovaného Y. V., pre zločin

vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/,
písm. e/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
tak, že dňa 17.09.2018 v čase okolo 17,00 hod. pod vplyvom alkoholu, po tom, ako ho jeho matka F.
V., nar. XX.XX.XXXX vpustila do jej bytu na 2. poschodí na ul. Q. M. č. XXX/XX v B., v priestoroch
kuchyne uvedeného bytu opakovane žiadal od svojej matky F. V. jej mobilný telefón s tým, že si potrebuje
súrne zavolať, pričom F. V. mu predmetný telefón odmietla požičať, na čo jej obžalovaný začal vulgárne

nadávať, pričom jej uviedol, že ak mu nedá jej telefón, tak ju zabije, po čom telefón poškodenej zn.
Lenovo A 2010 čiernej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX zazvonil v spálni uvedeného bytu, odkiaľ ho
obžalovaný zobral aj s bielym koženkovým obalom zn. NUVO a následne s ním z bytu odišiel,
postupuje Okresnému úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie ako
priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a proti majetku podľa § 49 ods. 1 písm. d/ a § 50 ods. 1
Zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po vyhlásení podal sťažnosť
prokurátor okresnej prokuratúry. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že:

Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, ako aj z dôkazov zabezpečených v prípravnom
konaní podľa môjho názoru jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný Y. V. sa dopustil konania kladeného
mu v obžalobe za vinu, keď verbálne predniesol hrozbu smrťou poškodenej F. V. počas ich vzájomnej
hádky v súvislosti s vydaním jej mobilného telefónu, teda ju nútil hrozbou násilia, aby mu predmetný
telefón vydala, čím páchateľ naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa

§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zákona v
spojení s § 127 ods. 3, ods. 4 Tr. zákona.

Z výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní je však zrejmá snaha o ospravedlnenie a zľahčovanie
konania obžalovaného, ktorý je jej synom a prokurátor sa nestotožňujem sa s konštatovaním súdu,
že poškodená sa necítila z konania obžalovaného ohrozená. Obave poškodenej nasvedčuje najmä

skutočnosť, že po skutku nechcela obžalovaného vpustiť do bytu a kontaktovala políciu, čo na hlavnom
pojednávaní vo svojej výpovedi potvrdil samotný obžalovaný. Poškodená F. V. teda prispôsobila svoje
správanie závažnosti prednesenej hrozby. Túto skutočnosť však na hlavnom pojednávaní už poškodená
neuvádzala a ako dôvod, pre ktorý kontaktovala políciu uviedla iba obavu o jej mobilný telefón.
Obave poškodenej však rovnako nasvedčuje aj skutočnosť, že pokiaľ sa pred skutkom s obžalovaným

prela o jej tablet, po prednesení verbálnej hrozby smrťou obžalovaným sa už jej mobilný telefón
späť od obžalovaného získať nepokúsila. Poznamenávam tiež, že obžalovaný neupustil od svojho
konania, za účelom získania mobilného telefónu proti výslovnej vôli poškodenej dokonca prehľadával
byt a nerešpektoval jej rozhodnutie o tom, že mu telefón nedá. Výpoveď obžalovaného na hlavnom
pojednávaní o neurčitosti hrozby, či viazanosti hrozby na inú osobu pritom súd správne vyhodnotil ako

jeho snahu o vyhýbanie sa zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. Z vykonaného dokazovania
tiež vyplýva, že obžalovaný Y. V. spáchal uvedený skutok pod vplyvom alkoholu, pričom sa opakovane
a dlhodobo, po dobu približne piatich rokov vulgárne správa k poškodenej, jeho agresívne správanie
sa v poslednej dobe stupňovalo a poškodená v trestnom oznámení tiež uviedla, že si to uvedomovala
a aj susedia jej dohovárali, aby šla na syna podať na políciu oznámenie. S poukazom na uvedené má

prokurátor za to, že súd nedôvodne bagatelizoval konanie obžalovaného keď celý incident vyhodnotil
ako rodinnú hádku, pričom v konaní obžalovaného videl iba znaky priestupkov proti občianskemu
spolunažívaniu, resp. majetku.
Z vyššie uvedených dôvodov je podľa názoru prokurátora potrebné konštatovať, že obžalovaný Y.
V. naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu vydierania po subjektívnej i

objektívnej stránke, pričom z hľadiska subjektívnej stránky konal formou priameho úmyslu.
Preto navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 ods. 1 písm. b/
Tr. poriadku zrušil uznesenie Okresného súdu Partizánske a uložil mu, aby vo veci znovu konal a
rozhodol.
Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora nevyjadril.

B. F. V. v písomnom vyjadrení k sťažnosti prokurátora uviedla, že sa necíti z konania obžalovaného
Y. V. ohrozená. Výrok obžalovaného z prípravného konania, že sa jej pokúsil telefón vrátiť po pár
minútach nie je pravdivý, taktiež ako ani výrok, že sa obžalovaného bojí a preto mu neotvorí. Práve
naopak, pre svoj telefón si šla nebojácne k nemu do vedľajšieho bytu, kde obžalovaný býva, no
nakoľko jej neotvoril, je možné, že sa v tom čase vo svojom byte už nenachádzal a rozhodla sa z

dôvodu predchádzajúcich spoločných konfliktov s telefónmi /navyše predmetný telefonický prístroj v
čase skutku podliehal viazanosti mobilného operátora/ ísť požiadať o pomoc políciu, aby jej telefón vrátil.
K výroku obžalovaného o vyslovení slova „zabijem" uvádzam, že vyslovené bolo za pohybu, pri hľadaní
predmetnéhotelefónu.Neregistrovalatovčaseincidentuaneregistrujetotakanidnes,žetobolopoužité
konkrétne voči jej osobe a nemá z konania obžalovaného strach dnes, ani ho nemala v deň podávania

oznámenia na polícii, len hľadala možné riešenie ako sa dostať k svojmu majetku. Skutok nezľahčovala
ani nezľahčuje, stal sa, telefón jej zobral a preto, nakoľko žije sama, hľadala východisko v oznámení na
polícii. S rozhodnutím Okresného súdu v Partizánskom o postúpenie predmetnej veci Okresnému úradu
v Prievidzi na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a proti majetku plne súhlasí.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť
okresného prokurátora nie je dôvodná.Z obsahu sťažnosti prokurátora je zrejmé, že vytýka súdu prvého stupňa nesprávne hodnotenie
vykonaných dôkazov, pričom podľa jeho názoru vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaný
sa dopustil žalovaného trestného činu. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožnil, pričom poukazuje

na skutočnosť, že v zásade nemožno vytýkať súdu prvého stupňa nezákonnosť napadnutého uznesenia
len preto, že odvolateľ dospel na základe vlastného hodnotenia dôkazov vo významnej časti k iným
skutkovým a právnym záverom, než súd prvého stupňa. V danom prípade prvostupňový súd vykonal
na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy, ktoré by mohli prispieť k objasneniu veci, pričom v
napadnutom uznesení podrobne konštatoval jednotlivé dôkazy a tieto náležite vyhodnotil. Aj krajský

súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že nebol preukázaný v danej veci úmysel obžalovaného,
ktorého konanie tak, ako uviedol už okresný súd, nesmerovalo k dosiahnutiu skutočného nátlaku či
hrozieb na matku, išlo v podstate svojim charakterom o vulgárnu komunikáciu vyplývajúcu z frustrácie
obvineného, že matka odmieta vyhovieť jeho žiadosti o požičanie telefónu. Podľa názoru krajského
súdu (na rozdiel od záverov okresného súdu) v danej veci na podklade vykonaného dokazovania sú
výrazné pochybnosti dokonca i v zistení, či vôbec slovo „zabijem“ obžalovaný vyslovil na adresu matky,

čo napokon spochybňuje sama poškodená. V tejto súvislosti krajský súd pripomína, že v prípade, ak
má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného,
bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný,
presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený.
Aj podľa názoru krajského súdu, po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov nebola

spoľahlivo preukázaná subjektívna stránka konania obžalovaného, t.j. preukázania jeho úmyslu konať
spôsobom predpokladaným v ustanovení § 189 Trestného zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené, potom
okresný súd správne postupoval, keď skonštatoval, že obžalovaný svojim konaním nenaplnil zákonné
znaky žalovaného trestného činu, ale skutok postúpil Okresnému úradu v Prievidzi, odboru všeobecnej
vnútornej správy, ako príslušnému na prejednanie ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a

proti majetku podľa § 49 ods. 1 písm. d/ a § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších
predpisov.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd, nakoľko už neprichádza do úvahy vykonanie ďalších takých
dôkazov,ktorébymohlipomôcťkobjasneniuceléhoprípadu,podľa§193ods.1písm.c)Tr.por.,sťažnosť

prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.