Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 23, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/112/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714216848
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5714216848.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Eduard
Šoška,správcadedičstvaIng.X.Z.-firmaMARKO,Československejarmády3/A,03601Martin,IČO:14
187 698, právne zastúpený: Mgr. Monika Dubská, advokátka so sídlom R., W. XXX/XX, proti žalovanej:
MUDr. F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.. P. XXXX/XX, XXX XX X., právne zastúpená: JUDr. Miroslav

Salíni, advokát so sídlom Q. XX, XXX XX X., o zaplatenie 4.797,08 € s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 16C/4/2015-424 zo dňa 21. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobcu v celom rozsahu a žalovanej voči
žalobcovi priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal z

toho, že dedičia až do vyporiadania dedičstva sa považujú za vlastníkov celého majetku patriaceho
do dedičstva a vstupujú do právnych úkonov, týkajúcich sa veci patriacich do dedičstva. Dedičia mali
medzi sebou uzavretú zmluvu o združení zo dňa 17.11.2006, pričom v zmysle článku IV. sa dohodli,
že sa podieľajú na združení rovnakým dielom. Každý z nich mal jeden hlas, čomu zodpovedalo ich
percento k pomeru hlasov, teda k 100 %. Dedičia po nebohom Ing. X. Z., pokiaľ ide o jeho živnosť,
sa prihlásili k živnosti a dohodli si spôsob konania medzi nimi samými. Z dedičstva po nebohom bola

vyplatená suma na základe dvoch zmlúv, a to jednej zo dňa 26.11.2006 a druhej zo dňa 27.11.2006 vo
výške 75.000,- Sk (2x). Na zmluve za veriteľov boli podpísaní Ing. F. Z. a E. Z. a na strane dlhujúcich
MUDr. F. Z.. Nebolo sporné, že tieto finančné prostriedky boli MUDr. F. Z. vyplatené, ktorá preukázateľne
podpísala prevzatie na pokladničných lístkoch. Teda finančné prostriedky prevzala, podpísala dohodu o
poskytnutí pôžičky a o spôsobe vrátenia. Tieto pôžičky však neboli schvaľované za maloleté deti súdom,
tak ako nebol schvaľovaný vstup do živnosti na strane maloletých detí nebohého Ing. F. Z.. Všetky

úkony, ktoré boli robené za maloleté deti vo vzťahu k tomuto dedičstvu mali byť schvaľované súdom a
potom by bolo možné povedať, že s majetkom sa nakladalo zákonným spôsobom. Pokiaľ sa požičiavali
finančné prostriedky z dedičstva tretej osobe, aj keď v danom prípade to bola matka dedičov, nemožno
hovoriť, že išlo o zákonný postup nakladania s majetkom v dedičstve, požičanie finančných prostriedkov
nebolopredmetomhospodáreniasoživnosťou.Dedičia,ktorípodpisovalizmluvyopôžičkepreMUDr.Z.,
nemohli samostatne nakladať s dedičstvom bez súhlasu ostatných dedičov. Napokon konali aj v rozpore

s dohodou uzavretou medzi dedičmi z 27.11.2006 a právny úkon - zmluvu o pôžičke, ak by uzatvárali
maloletí dedičia, bolo by to možné len so súhlasom súdu. V prípade, ak je v konaní viac dedičov a pred
skončením dedičského konania nakladali s vecou, ktorá je predmetom dedenia, a teda pôžičku poskytol
iba jeden, resp. dvaja dedičia, ide o právny úkon, ktorý je v rozpore s § 123 Občianskeho zákonníka,
v dôsledku čoho takýto právny úkon je neplatným právnym úkonom v súlade s § 39 Občianskeho
zákonníka. Pretože uzavretie zmluvy o pôžičke nespĺňalo uvedené zákonné ustanovenia, nebolo

uzavreté v súlade so zákonnými ustanoveniami vo vzťahu k maloletým dedičom, nebol zabezpečený
súhlas súdu, a to ani v prípade prihlásenia sa do živnosti, ani nakladania s dedičstvom. Zmluvy o pôžičkesú neplatné, avšak bolo nesporné, že finančné prostriedky žalovaná prevzala, a preto nárok žalobcu
by mohol byť posudzovaný len ako vydanie bezdôvodného obohatenia. O týchto právnych úkonoch,
teda o zmluvách o pôžičke, sa žalobca dozvedel v roku 2007, pokiaľ preberal účtovníctvo živnosti ako

správca dedičstva. Zo strany žalovanej bola vznesená námietka premlčania a keďže žaloba bola podaná
18.12.2014, bolo nesporné, že v danom prípade uplynula subjektívna aj objektívna premlčacia lehota
v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka so zdôraznením tej skutočnosti, že správca živnosti
prevzal účtovníctvo živnosti už v roku 2007, kedy nesporne vedel o tom, že je tam evidovaná zmluva o
pôžičke. O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Namieta nesprávne právne
posúdenie veci a inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ako aj, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Má za
to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil platnosť uzatvorených zmlúv o pôžičke. Po smrti Ing.
X. Z. odporcovia (správne malo byť dedičia, poznámka odvolacieho súdu) oznámili živnostenskému

úradu, že budú pokračovať vo vykonávaní živnosti ako oprávnené osoby podľa § 13 ods. 1 písm.
a) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
živnostenský zákon). Dňa 27.11.2006 bola medzi stranami sporu uzatvorené dve písomné zmluvy o
pôžičke, každá na sumu 75.000,- Sk, a žalovaná sa zaviazala jednu z pôžičiek vrátiť do 27.11.2014
a druhú do 28.11.2014. Správca dedičstva pre časť majetku po poručiteľovi Ing. X. Z. bol ustanovený

uznesením súdu Martin sp. zn. 21D/543/2006 zo dňa 1.2.2007. Z verejne dostupných informácií, a to
výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že ako osoby oprávnené pokračovať v živnosti boli všetci
účastníci konania a v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho práva platí prezumpcia správnosti
správnych rozhodnutí, pričom úlohou súdu v tomto konaní nebolo posudzovanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu. Na dedenie podniku sa vzťahuje hmotnoprávna úprava dedenia upravená v siedmej

časti Občianskeho zákonníka, ako aj procesnoprávna úprava konania o dedičstve v Občianskom
súdnom poriadku a úprava v Obchodnom zákonníku. Problematiku pokračovania v živnosti po smrti
podnikateľa rieši živnostenský zákon. Poukázal na zákonnú definíciu podniku v § 5 Obchodného
zákonníka a na ustanovenie § 460 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa dedičstvo nadobúda
poručiteľovou smrťou. Z uvedeného vyplýva, že súd nerešpektoval postavenie správcu dedičstva a

úlohu pokračovateľov v živnosti a tým založil svoje rozhodnutie na právnom názore, ktoré nemá oporu
v platnom právnom predpise. Do termínu 28.11.2014, resp. do 29.11.2014 ešte žiadny dlh neexistoval
a aj zmluvne evidovať dlh a vymáhať ho, možno len taký, ktorý už vznikol a nie ktorý snáď v budúcnosti
vznikne. Pohľadávka nebola a ani nemohla byť preto k 31.1.2007 evidovaná v zozname pohľadávok,
nakoľko ešte neexistovala. Ak súd posúdil pôžičku ako neplatný právny úkon, uvedené malo byť

vykonané aj vo veci na Okresnom súde Martin sp. zn. 17Cb/2/2011, lebo konanie pokračovateľov v
živnosti, medzi ktorými boli aj maloleté deti, rovnako nebolo schválené súdom. Poukázal na nález
Ústavného súdu SR IV. ÚS 14/07, v ktorom sa uvádza, že k znakom právneho štátu a medzi jeho
základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty, ktorého neopomenuteľným komponentom je
predvídateľnosťpráva.Ten,ktosachceodchýliťodsúdnehoprecedensualeboustálenejjudikatúry,musí

pre odklon uviesť dostatočný dôvod. Výnimku zo zásady, že zmluvy sa musia dodržiavať, ustanovuje §
48 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v danom prípade bolo preukázané, že došlo k reálnemu odovzdaniu
peňazí, teda k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Obrana žalovanej, že peniaze boli použité na úhradu
vzdelávania maloletých, bola viackrát menená a nespočívala v jej konaní v omyle a spochybňovaní
platnosti právneho úkonu. Žalovaná spochybňovala len právny titul. Žalovaná nenamietala, že konaním

žalobcu bola pri uzatváraní zmluvy o pôžičke uvedená do omylu, o ktorom keby vedela, zmluvu
by nikdy neuzavrela, napriek tejto skutočnosti sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke
nedomáha. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná podpísala príjmové pokladničné doklady,
zmluvuopôžičkeapeniazeprevzala.Jejargumentáciu,ženevedela,čopodpisuje,považujezaúčelovú.
To, že si žalovaná podpisovanú listinu neprečítala, je správaním, ktoré nepredstavuje ani obvyklú

mieru starostlivosti, ktorú možno vyžadovať. Takýto ľahkovážny prístup žalovanej k vykonaniu právneho
úkonu nemôže požívať vyššiu právnu ochranu ako dobromyseľnosť druhej zmluvnej strany a reálnosť
kontraktu. Má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol a napĺňa všetky pojmové znaky
zmluvy o pôžičke. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu.

3. Žalovaná uviedla, že nesúhlasí s uvedenými tvrdeniami a právnym názorom žalobcu v odvolaní
a po preverení dokladov, ktoré ma k dispozícii a niektorých skutočností aj na Okresnom úrade
Martin, živnostenský odbor, nepovažuje tvrdenia žalobcu za správne a oprávnené. Tvrdenia o údajnom
rozhodnutí o pokračovaní v živnosti považuje za neoprávnené a na základe preverenia na Okresnomúrade, živnostenskom odbore, aj za hrubo zavádzajúce a nepravdivé. Rovnako nie je potvrdené
tvrdenie žalobcu, že z verejne dostupného živnostenského registra na stránke www.zsrs.sk vyplýva,
že pokračovatelia v živnosti sú zapísaní všetci dedičia. Žalobca v odvolaní neuviedol, ktoré a aké

rozhodnutie Okresného úradu v Martine, odbor živnostenský, v súvislosti s pokračovaním v živnosti Ing.
X. Z. firma MARKO má na mysli, pre ktoré by mala platiť prezumpcia správnosti správnych rozhodnutí.
V súdnom spise sa nenachádzajú žiadne také rozhodnutia a ani neskôr žiadne také rozhodnutia nikdy
nevydal ako rozhodnutia v správnom konaní. V tejto súvislosti je podstatná právna úprava v § 13
živnostenského zákona a v zmysle tohto ustanovenia v roku 2006 a aj neskôr vyplýva, že oprávnenie

pokračovať v živnosti po zomretom podnikateľovi mali v roku 2006 jeho dedičia, a to jeho vtedy dospelé
deti, ktorým bol Ing. F. Z. a jeho manželka E. Z. a tiež jeho maloletí synovia X. Z., X. Z. a N. Z., avšak títo
prostredníctvom svojich zákonných zástupcov so súhlasom súdu podľa § 28 Občianskeho zákonníka.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že právo uvedených dedičov pokračovať v živnosti vyplýva priamo
zo zákona, len sa to musí oznámiť živnostenskému úradu, ktorý však nemusí a nie je oprávnený na
pokračovanie v živnosti vydať rozhodnutie v správnom konaní, na čo ani nemá právomoc zo zákona.

Len spísal tzv. úradný záznam, resp. záznamy, v ktorom, resp. ktorých konštatoval, že jednotliví dedičia
a zákonní zástupcovia dedičov podali oznámenie o pokračovaní v živnosti a ďalej len konštatoval,
že sú oprávnení podľa § 13 ods. 1 pokračovať v živnosti. Tieto úradné záznamy majú len charakter
zápisu o skutočnostiach vyplývajúcich zo živnostenského zákona a nie sú rozhodnutia v správnom
konaní. Žalobca v odvolaní neuvádza, ktoré konkrétne závery súdu prvej inštancie napáda a čo presne

považuje za nesprávne právne posúdenie veci. Je toho názoru, že súd prvej inštancie sa nemal prečo
pridŕžať rozhodnutia živnostenského úradu a postupovať v tom zmysle, nakoľko tento nevydal žiadne
rozhodnutie a úradné záznamy nie sú správnymi rozhodnutiami. Pokiaľ žalobca poukazoval v odvolaní
nadefiníciupodnikuanaust.§175eods.4Občianskehosúdnehoporiadku,niejejasné,ktorékonkrétne
tvrdenia a závery súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku napáda vyššie uvedenými tvrdeniami.

Nestačí len všeobecné tvrdenie, že súd nerešpektoval postavenie správcu dedičstva a pokračovateľov
v živnosti. Má za to, že súd prvej inštancie skúmal oprávnenosť jednotlivých dedičov a ich zástupcom
pokračovaťvživnostipozomrelomatiežvsúladestýmitoprávnymipredpismi ainýmiplatnýmiprávnymi
predpismi skúmal aj platnosť, resp. neplatnosť nimi urobených právnych úkonov (zmluvy o pôžičke,
zmluvy o združení a iných právnych úkonov). Súd prvej inštancie rešpektoval postavenie žalobcu ako

správcudedičstvaarešpektovalajkonaniepokračovateľovvživnosti,pokiaľkonalivsúladesozákonom.
Keďže však pokračovatelia živnosti Ing. F. Z. a E. Z. pri uzatváraní zmluvy o združení a potom zmlúv o
pôžičke nekonali v súlade s § 13 ods. 1 živnostenského zákona a § 2 Obchodného zákonníka, súd prvej
inštancie správne rozhodol, že sú zmluvy o pôžičke absolútne neplatné právne úkony. Nie je podstatné,
ako bolo rozhodnuté vo veci sp. zn. 17Cb/2/2011, kde tiež súd posudzoval aj oprávnenosť konania

pokračovateľov v živnosti. Podstatné je podľa nej to, že pokračovatelia v živnosti konali bez súhlasu
súdu, ktorý mal byť daný podľa § 28 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na upozornenie žalobcu na §
5 Obchodného zákonníka, keďže peniaze na pôžičky žalovanej v plnej výške patrili do podniku, mohli
ako pokračovatelia v živnosti peniaze ako súčasť podniku podľa zákona použiť len na vykonávanie
živnosti, čo však porušili. K námietke, že nejde o bezdôvodné obohatenie uviedla, že žalobca si zamieňa

vznik záväzku žalovanej vrátiť pôžičku a splatnosť záväzku vrátiť pôžičku. Záväzok žalovanej vrátiť
pôžičku vznikol po podpísaní zmlúv o pôžičke a ich prevzatí, pričom splatnosť pôžičky bola 27.11.2014 a
28.11.2014 a tak sa to aj zaúčtovalo v roku 2006 v účtovníctve. Na základe započítania sa pohľadávky z
poskytnutých pôžičiek vymazali z účtovníctva. Bezdôvodné obohatenie vzniklo vzhľadom na absolútnu
neplatnosťzmlúvopôžičkeaodichpodpísaniazačalaplynúťsubjektívnadvojročnápremlčacialehota,aj

objektívna trojročná premlčacia lehota. Záver o vzniku bezdôvodného obohatenia v dôsledku neplatnosti
uzavretých zmlúv o pôžičke považuje za správny a rovnako považuje za správny aj záver o premlčaní
tohto nároku. Finančné prostriedky z pôžičky 27.11.2006 a 28.11.2006 prevzala v dobrej viere, že je to
legálne a aj preto, že jej to bolo navrhnuté oprávnenými pokračovateľmi v živnosti. Spoliehala sa na
ich znalosti z podnikania a pokračovania v živnosti, ktorú vykonávali najmä oni, neskúmala zákonné

predpoklady a podmienky na uzavretie zmlúv o pôžičke, ktoré jej navrhli. Pôžičky si vzala aj preto, že
bola v zložitej sociálnej situácii, lebo 27.11.2006 jej už od smrti manžela XX.X.XXXX chýbalo výživné
na synov za dva mesiace vo výške 60.000,- Sk a 200.000,- Sk, ktoré je bývalý manžel sľúbil zaplatiť
podľa Prehlásenia z 8.12.2004. Preto konala v dobrej viere a určite nie ľahkovážne, nevyvolala žiadny
omyl voči Ing. F. Z. a E. Z. ako pokračovateľov v živnosti. Nie je pravdou ani tvrdenie, že by sa v

priebehu konania odvolávala, že zmluvy o pôžičke uzavrela v omyle alebo, že si ich vôbec neprečítala
alebo, že ju niekto uviedol do omylu. Po začatí tohto súdneho konania považovala svoje záväzky voči
Ing. X. Z. firma MARKO za vysporiadané v dôsledku započítania pred koncom roku 2006. Neplatnosti
zmlúv o pôžičke sa začala dovolávať až dodatočne po desiatich rokoch, teda po začatí tohto konaniaa to na základe právnej analýzy prípadu. Zmluvy o pôžičke svojim obsahom alebo účelom odporujú
zákonu alebo ho obchádzajú, pretože boli uzavreté v rozpore s § 13 ods. 1 živnostenského zákona a
§ 2 Obchodného zákonníka. Rovnako žalobca bezdôvodne napáda aj vyjadrenia svedkyne X., ktorá

dôveryhodne vysvetlila pred súdom, prečo a ako si pamätá, či bola pohľadávka voči žalovanej evidovaná
v účtovníctve. Vzhľadom na uvedené považuje napadnutý rozsudok za správny a žiada, aby odvolací
súd nevyhovel odvolaniu žalobcu a tento ako správny potvrdil.

4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová

strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v intenciách
§ 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

5. Vo veci nebolo sporné, že Ing. X. Z. podnikajúci pod obchodným menom Ing. X. Z. firma MARKO, IČO:

14 187 698, zomrel dňa XX.X.XXXX. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že dňa
28.9.2006 bolo Obvodnému úradu v Martine, odbor živnostenského podnikania doručené oznámenie,
že podnikateľ obchodné meno Ing. X. Z. firma MARKO dňa XX.X.XXXX zomrel. Oznámenie predložili
E. Z., maloletý X. Z., zastúpený matkou E. Z. a Ing. F. Z.. Súčasne uviedli, že budú pokračovať vo
vykonávaníživnostiakooprávnenéosobypodľa§13ods.1písm.a)živnostenskéhozákona.Nazáklade

uvedeného Obvodný úrad v Martine dňa 4.10.2006 pod č. OŽP-Z/2006/07090-2/CR1 spísal úradný
záznam o tomto oznámení s tým, že uvedené skutočnosti berie na vedomie a potvrdzuje, že oprávnené
osobymôžupokračovaťvživnosti.Úradnýmzáznamomzodňa17.10.2006podč.OŽP-Z/2006/07329-2/
CR1 Obvodný úrad v Martine spísal, že na základe oznámenia zo dňa 16.10.2006 v zmysle § 13 ods.
1 písm. a) živnostenského zákona boli doplnené ďalšie osoby oprávnené vo vykonávaní živnosti po

nebohom, a to maloletý X. Z. a maloletý N. Z., v zastúpení matky MUDr. F. Z.. Živnostenský úrad zobral
uvedené skutočnosti na vedomie a potvrdil, že oprávnené osoby môžu pokračovať v živnosti. Z výpisu
zo živnostenského registra zo dňa 13.4.2007 pri podnikateľovi Ing. X. Z. firma MARKO, so sídlom v
Martine IČO: 14 187 698 ako oprávnené osoby sú vyznačené X. Z., N. Z., E. Z., X. Z., Ing. F. Z..
Dňa 9.8.2007 Obvodný úrad v Martine pod č. OŽP-Z/2007/05116-2/CR1 konštatoval, že na základe

oznámenia zo dňa 8.8.2007 je v zmysle § 13 ods. 1 písm. d) živnostenského zákona ustanovený
správca časti dedičstva JUDr. Eduard Šoška, na základe uznesenia Okresného súdu v Martine zo dňa
31.1.2007 č. 21D/543/2006-14, Dnot 355/2006, ktoré bolo právoplatné dňa 1.2.2007. Živnostenský úrad
zobral uvedené skutočnosti na vedomie a potvrdil, že oprávnená osoba môže pokračovať v živnosti.
Obvodný úrad v Martine úradnými záznamami zo dňa 10.1.2011 pod č. OŽP-Z/2011/00276-2 a č. OŽP-

Z/2011/00276-2zobralnavedomieoznámenie-čestnéprehlásenieX.Z.aN.Z.,žepopodnikateľoviIng.
X. Z. nebudú pokračovať v podnikateľskej činnosti. Z uvedených listinných dôkazov bolo preukázané,
že postupne boli zapísaní ako pokračovatelia v živnosti všetci šiesti zákonní dedičia (päť detí a
manželka) v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) živnostenského zákona. Z povahy inštitútu a konštituovania
právneho mechanizmu určovania poradia oprávnených osôb vyplýva, že v jednotlivom prípade môže

dôjsť k súbehu uplatnenia práva na postavenie oprávnenej osoby - pokračovateľa v živnosti - viacerými
záujemcami. K takémuto súbehu môže dôjsť iba na úrovni príslušného stupňa poradia, napríklad
viacerými zákonnými dedičmi. Zo samotného ustanovenia § 13 živnostenského zákona, už z dikcie
odseku 1 vyplýva dispozitívnosť možnosti pokračovania živnosti pri úmrtí fyzickej osoby (živnostníka).

6. V zmysle ust. § 12 ods. 1 živnostenského zákona, v mene a na účet fyzickej osoby, ktorá z dôvodu
nedostatku veku alebo rozhodnutia súdu nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, možno živnosť
prevádzkovať so súhlasom súdu, ak to navrhne jej zákonný zástupca.

7. V preskúmavanej veci bolo preukázané, že maloletí dedičia po poručiteľovi Ing. X. Z., a to maloletý X.

Z., maloletý X. Z. a maloletý N. Z. síce prostredníctvom svojich zákonných zástupcov (matky) oznámili
obvodnému úradu, živnostenské oddelenie v zmysle § 13 ods. 1 živnostenského zákona, že budú
pokračovaťvživnostiaobvodnýúradspísalúradnýzáznam,ktorýmpotvrdil,žetietoosobysúoprávnené
pokračovať v živnosti napriek tomu, že na uvedený úkon sa požadoval súhlas súdu, nakoľko sa jedná o
maloleté deti a následne ich zapísal do živnostenského listu ako oprávnené osoby pokračovať v živnosti.

8.Podľa§205CSP(predtýmust.§134Občianskehosúdnehoporiadku),listinyvydanéorgánmiverejnej
moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné,
potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.9. Za verejné listiny sa považujú také listiny, ktoré boli vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich
právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné. Ak je verejná listina pravá,

spája sa s ňou vyvrátiteľná domnienka pravdivosti jej obsahu, podľa ktorej verejné listiny potvrdzujú
pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Tým, že živnostenský
list, na ktorý boli dedičia Ing. X. Z. zapísaní ako oprávnené osoby pokračovať v podnikaní, je verejne
prístupný, jedná sa verejnú listinu, ktorá potvrdzuje to, kto môže podnikať a v akej oblasti, prípadne, ktoré
osoby sú oprávnené pokračovať v podnikaní. Teda živnostenský list ako verejná listina potvrdzuje, kto je

podnikateľavktorejoblastivykonávapodnikateľskúčinnosťaždodoby,kýmniejepreukázanýopak,ako
i pravdivosť toho, čo je v listine osvedčené alebo potvrdené (princíp materiálnej publicity). V predmetnej
vecibolpreukázanýopaktoho,čoobsahujeverejnálistina-živnostenskýlist,žemaloletízákonnídedičia
po Ing. X. Z., a to maloletý X. Z., maloletý X. Z. a maloletý N. Z., nemohli byť ako pokračovatelia živnosti
zapísaní, nakoľko sa jednalo o maloleté deti, ku ktorému úkonu chýbalo schválenie súdom.

10. Tak ako súd prvej inštancie ustálil, i odvolací súd je toho názoru, že uvedení dedičia nemohli byť
zapísaní na živnostenský list ako pokračovatelia v živnosti, keďže z dôvodu nedostatku veku nemali
plnú spôsobilosť na právne úkony a tento právny úkon, ktorý vykonali prostredníctvom zákonného
zástupcu, nebol schválený súdom v zmysle § 12 ods. 1 živnostenského zákona aplikujúc § 28
Občianskeho zákonníka. Z konštatovaného skutkového stavu možno prijať záver, že oprávnenými

osobamipokračovaťvživnosti,bolimanželkanebohéhoE.Z.aplnoletýsynIng.F.Z..Títopokračovatelia
v mene zomretého živnostníka konajú a vystupujú navonok.

11. Z listinných dôkazov, a to z dvoch zmlúv o pôžičke zo dňa 27.11.2006 vyplýva, že ako veriteľ bol
určený MARKO, Ing. X. Z., IČO: 14 187 698, v zastúpení Ing. F. Z.. Za veriteľa sú zmluvy o pôžičke

podpísané E. Z. a Ing. F. Z. s pripojenou pečiatkou živnostníka Ing. X. Z. -MARKO.

12. Pokiaľ súd prvej inštancie prijal záver, že pred skončením dedičského konania nakladali s vecou,
ktorá je predmetom dedenia a pôžičku poskytol iba jeden, resp. dvaja dedičia, ide o právny úkon, ktorý je
neplatný, nakoľko je v rozpore s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka, krajský súd tu zvýrazňuje

dikciu § 13 živnostenského zákona, odseku 1, teda ak fyzická osoba (živnostník) zomrie, môžu dedičia v
živnosti pokračovať až do skončenia konania o prejednaní dedičstva. Ide teda o dispozitívne oprávnenie
osôb, ktoré presne zákon vymedzuje. Preto je nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, že z tohto
dôvodu je zmluva o pôžičke neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

13. V ďalšej časti súd prvej inštancie poukazuje na to, že požičanie finančných prostriedkov nebolo
predmetom hospodárenia so živnosťou. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie §
3 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že
sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo, že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. Citované
ustanovenie rieši situáciu, keď právnická osoba alebo fyzická osoba podniká neoprávnene. Pod pojem

neoprávnené podnikanie subsumuje dva prípady a to prípad, keď konkrétna osoba má zákaz podnikať
alebo prípad neoprávneného podnikania, keď konkrétna osoba podniká bez oprávnenia podnikať.
Do druhého prípadu zaraďujeme tak prípady, keď právnická osoba alebo fyzická osoba vykonáva
podnikateľskú činnosť bez toho, aby mala na jej výkon príslušné oprávnenie, ak ho zákon vyžaduje
(napríklad podľa živnostenského zákona) ako aj prípady, keď osoba pri výkone podnikateľskej činnosti

nerešpektuje rozsah oprávnenia na podnikanie a vyvíja činnosť nad jeho rámec. Zákon s neoprávneným
podnikaním nespája neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či strana vedela, že druhá strana
podniká neoprávnene. Neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nemôže dovolávať ani osoba, ktorá
právny úkon robí, ani druhá osoba, resp. osoba, voči ktorej právny úkon smeruje. Nepôjde teda o právny
úkon nedovolený, a teda absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

14. Odvolací súd len na okraj poznamenáva, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, ktorý nevyžaduje
písomnú formu uzavretia zmluvy. V predmetnom konaní žalovaná nepoprela prevzatie finančných
prostriedkov.

15. Odvolaciu námietku ohľadne relatívnej neplatnosti zmlúv o pôžičke z dôvodu omylu odvolací súd
vyhodnotil ako neopodstatnenú, nakoľko na takýchto skutočnostiach súd prvej inštancie neodôvodnil
svoje rozhodnutie a platí úsudok, že nie je prípustné konfrontovať prvostupňový súd so závermi, ktoré
v konaní nevyslovil.16. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd musel uznať odvolaciu námietku žalobcu, že
súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil platnosť zmlúv o pôžičke, a preto v zmysle § 389 ods. 1

písm. c/ CSP rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)