Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. apríl 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Csp/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817200719
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3817200719.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobkyne: Ing. W. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H., T. E. XXX/X, zastúpená Advokátskou kanceláriou AK-KRUPA s.r.o. so sídlom
Nové Mesto nad Váhom, Hurbanova 1, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova č. 25, IČO 35792752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, o zaplatenie 1.462,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.462,98 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.462,98 eur od 21.11.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobkyňa má právo voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboupodanounasúddňa20.1.2017domáhala,abysúduložilžalovanémupovinnosť
zaplatiť jej sumu 1.462,98 eur spolu s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.462,98 eur od
21.11.2016 do zaplatenia.
2. Žalobu zdôvodnila tým, že dňa 22.8.2012 uzatvorila ako dlžník a súčasne spotrebiteľ so žalovaným
ako veriteľom a súčasne dodávateľom zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500014690 (ďalej len UZ).
Predmetná UZ je zmluvou spotrebiteľskou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka ako

aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia UZ. Na žalobkyňu
sa preto vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný pred uzatvorením UZ žalobkyni
neposkytol informácie vyžadované zákonodarcom podľa § 4 zákona č. 129/2010 Z.z. vo forme formulára
Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere a teda porušil právnu úpravu už pred
uzatvorením UZ. Žalobkyni bol poskytnutý žalovaným úver s nasledujúcou špecifikáciou: celková
výška úveru 1.170 eur, ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, RPMN 65,26 %, priemerná RPMN

za úver 45,60 %, výška mesačnej splátky 62,69 eur, počet mesačných splátok 42, celková čiastka
splatná spotrebiteľom 2.632,98 eur, poskytnutá čiastka revolvingu 616,87 eur, úrok 76,21 % ročne,
celková čiastka revolvingu splatná spotrebiteľom 1.504,56 eur. V UZ absentuje údaj o termíne konečnej
splatnosti, rozdelene splátok na istinu, úrok a iné poplatky, adresa veriteľa na podanie reklamácie a
sťažností. V článku 8 UZ je inkorporovaná dohoda o poskytnutí služby (ďalej len „dohoda“), predmetom
ktorej je záväzok žalovaného poskytnúť žalobkyni na jej žiadosť službu spočívajúcu v možnosti odkladu
maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu a záväzok žalobkyne zaplatiť za poskytnutie

predmetnej služby odplatu vo výške 168,17 eur v prípade úveru, resp. 87,36 eur v prípade revolvingu.
Odplata za poskytnutie služieb obsiahnutých v dohode sa stala splatnou dňa, keď bol žalobkyni
poskytnutý úver. Žalobkyňa v dobrej viere pravidelne mesačne od 18.10.2012 splácala sumu vo výške
62,69 eur, vždy k 18. dňu mesiaca. Žalobkyňa zaplatila celkovo žalovanému sumu vo výške 2.632,98eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 1.170 eur a zmluvných úrokov vo výške 1.462,98 eur. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že žalobkyňa plnila záväzok voči žalovanému pravidelnými
mesačnými splátkami v celkovej výške 2.632,98 eur, pričom istina záväzku predstavuje sumu 1.170 eur,

žalovaný plnenie žalobkyne prijímal a to od 18.10.2012 až do 18.3.2016, pričom v UZ absentujú zákonné
náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.. Dňa 7.11.2016 žalovaného
vyzvali, aby žalobkyni ako spotrebiteľovi vydal bezdôvodné obohatenie do 14 dní od doručenia výzvy.
Žalovaný aj napriek tejto skutočnosti žalobkyni plnenie získané sine iusta causa v stanovenej lehote
nevydal. UZ nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, zákonom č. 129/2010 Z.z. a ani

s ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku. Podľa zákona č. 129/2010 Z.z. má spotrebiteľská
zmluva v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich
absencia alebo prípadný nesúhlas spôsobujú sankcie podľa vyššie uvedeného zákona. UZ neobsahuje
zákonom predpísané náležitosti a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s
právnymi predpismi. Výška úrokovej sadzby úveru v UZ je 70,02 % ročne. Záväzok žalobkyne zaplatiť
žalovanému poskytnutú istinu úveru vo výške 1.170 eur sa pri riadnom splácaní úveru zvýšil za 42

mesiacov na sumu vo výške 2.632,92 eur, teda o sumu 1.462,92 eur. V tejto súvislosti poukázal na
uznesenie NS SR sp. zn. 1M Cdo 1/2009: ,,......dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39
Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý
takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde s pravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu
mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Výška úrokovej sadzby uvedená

v UZ nezodpovedá (v neprospech spotrebiteľa) výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných
ústavov v čase uzavretia UZ. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk
uverejnenej na internetovej stránke NBS bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 12,12 % pre
podobné tipy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci august 2012. Dohoda o výške
úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, čo znamená, že sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny

úkon absolútne neplatný (napr. rozhodnutie NS SR zo dňa 26.6.2013 sp.zn. 4Cdo/51/2012). Dohodnutá
výška úrokovej sadzby výrazne prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia UZ,
ide teda o neplatný právny úkon. Na základe vyššie uvedeného je potrebné vnímať výšku úrokovej
sadzby v UZ, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Pretože ide o neplatné zmluvné
dojednanie, treba naň hľadieť akoby vôbec nebolo obsahom zmluvy. Zmluva tak neobsahuje určenie

výšky úrokovej sadzby, ako povinnú náležitosť spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z.. Vzhľadom na uvedené sa zmluva a úver na jej základe poskytnutý považuje podľa §
11 ods. 1 citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Poukázala na to, že žalovaný so svojimi
klientmi uzatváral zmluvy o spotrebiteľských úverov s obdobne vysokými úrokovými sadzbami, pričom
slovenské súdy v sporoch, kde žalovaný vystupoval viackrát, označili obdobne vysokú úrokovú sadzbu

za neprijateľnú a v rozpore s dobrými mravmi. V zmluve je uvedená úroková sadzba vo výške 70,02 %
a RPMN vo výške 65,26 %. Vzhľadom na skutočnosť, že hodnota RPMN v UZ je nižšia ako úroková
sadzba, že žalovaný v zmluve nesprávne uviedol výšku RPMN v dôsledku čoho v zmluve absentuje
zákonná náležitosť spotrebiteľského úveru, čo má za následok zákonnú sankciu vo forme bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. V UZ nie je uvedený ani spôsob započítania splátky úveru na

istinu,úrokyapoplatky.Absenciatejtonáležitostispôsobujepodľa§11ods.1zákonač.129/2010Z.z.že
saposkytnutýúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Povinnounáležitosťouspotrebiteľskejzmluvy
je podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. aj doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V UZ síce je uvedený počet splátok, avšak absentuje v nej
končený termín splatnosti spotrebiteľského úveru. Absencia tejto zákonnej náležitosti tiež spôsobuje, že

podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona je poskytnutý úver z takejto zmluvy bezúročný a bezpoplatkov. V
UZ tiež nie je ďalšia povinná náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona a síce adresa veriteľa,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona, považuje sa poskytnutý spotrebiteľský
úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda preukázané, že

žalovaný pravidelne mesačne od 18.10.2012 prijímal plnenie od žalobkyne vo výške 62,69 eur, čím sa
jeho majetok zvýšil celkovo o sumu 2.632,98 eur. Žalobkyňa žalovanému plnila záväzok pravidelnými
mesačnými splátkami, čím sa jej majetok znížil o vyššie uvedenú sumu. Obohatenie žalovaného, ktoré
predstavuje rozdiel medzi peňažnou čiastkou reálne poskytnutou žalovaným, t.j. sumou 1.170 eur a
sumou, ktorú žalobkyňa zaplatila, t.j. 2.632,98 eur, t.j. sumu vo výške 1.462,98 eur, je získané prijímaním

mesačného plnenia bez právneho dôvodu (viď rozhodnutie KS v Prešove 7Co/84/2011). Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti je preukázané, že žalovaný sa prijímaním pravidelného mesačného
plnenia obohatil bez právneho dôvodu na úkor majetku žalobkyne v celkovej výške 1.462,98 eur,
čím naplnil základné znaky skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskehozákonníka - získanie majetkového prospechu plnením bez právneho dôvodu. Okrem vyššie uvedeného
vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v UZ obsahujú ďalšie nedostatky: a) neplatnosť
dojednania o revolvingu. V UZ sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni okrem úveru za odplatu aj

revolving a to vo výške 616,87 eur s úrokovou sadzbou 76,21 %. Uzatvorenie revolvingového úveru
nevyjadruje skutočnú vôľu žalobkyne uzatvoriť ďalší úverový vzťah, ale je prejavom vôle žalovaného
ako výlučného zostavovateľa zmluvy. Zámerom žalobkyne nebolo uzatvorenie revolvingového úveru,
no jeho uzatvorenie jej bolo vnútené predpísanou formou zmluvy (viď rozhodnutie KS v Prešove zo
dňa 3.6.2015 sp.zn. 3Co/289/2014). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje dojednanie

o revolvingu zámerne žalovaným inkorporované v zmluve za neplatné, v rozpore so zásadou dobrých
mravov v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka; b) neplatnosť dohody o poskytovaní služieb.
Dohoda inkorporovaná v UZ je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi. Obdobné poplatky ako sú v
dohode, sú považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neslúžia po materiálnej stránke
spotrebiteľovi a jeho záujmom. Uvedené vyplýva aj z judikatúry slovenských súdov ale aj rovnako zo
samotného Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kde podľa § 52 ods. 2, podľa ktorého ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia sú neplatné, čo potvrdil svojím rozhodnutím aj NS SR sp.zn. 8MCdo/3/2015 zo dňa
28.8.2015. Na základe uvedeného by preto dohoda uzatvorená medzi spotrebiteľom a veriteľom

mala byť vyhlásená za neplatnú. Žalovaný pred uzatvorením UZ žalobkyni neposkytol formulár
obsahujúci Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Ústredného inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave SK/0125/99/2014 a tvrdil, že žalovaný
sa pokúsil zbaviť zákonnej informačnej povinnosti voči žalobkyni tým, že do nepodpísaných zmluvných
dojednaní UZ inkorporoval doložku, v zmysle ktorej sa žalobkyňa údajne oboznámila s formulárom

obsahujúcim štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Je preukázané, že žalovaný
nepostupoval v súlade s ust. § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Účelom formulára obsahujúceho
štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere je sprehľadniť podmienky získania úveru
tak, aby tieto podmienky boli spotrebiteľovi známe ešte pred uzatvorením UZ. Z toho dôvodu je aj
zákonodarcom stanovená presná štruktúra a forma formuláru obsahujúceho štandardné európske

informácie o spotrebiteľskom úvere. Nesplnením informačnej povinnosti zo strany žalovaného, žalovaný
podnietil žalobkyňu k rozhodnutiu o obchodnej transakcii, ktorú by pri dostatku informácii žalobkyňa
neurobila. Vyššie uvedené konanie je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, ktoré vykazuje
jednoznačný úmysel žalovaného získať právny titul na peňažné plnenie, na ktoré by inak nemal nárok.
Žalovaný zároveň nesprávne určil RMPN v UZ. Z dôvodu nesprávneho určenia RPMN v zmysle

ustálenej rozhodovacej praxe súdov SR, táto skutočnosť spôsobuje absenciu zákonnej náležitosti
zmluvy - údaj o RPMN. Poukázal v tejto súvislosti aj na rozhodnutie KS v Prešove sp.zn. 7Co/84/2011,
podľa ktorého ,,Dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať RPMN sa nedá hodnotiť inak, ako
úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu“. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti je preukázané, že žalovaný neinformoval žalobkyňu - spotrebiteľa - pred

uzavretímUZprostredníctvomformuláraobsahujúceštandardnéeurópskeinformácieospotrebiteľskom
úvere, čím žalobkyňu pohol k rozhodnutiu o obchodnej transakcii, ktorú by inak neurobila, uzatvoril so
žalobkyňou zmluvu s úrokom 70,02 % ročne, v ktorej absentujú zákonné náležitosti a ktorých absencia
spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, žalovaný zároveň žalobkyni nanútil ďalšie plnenia,
ktoré si žalobkyňa neobjednala, k UZ pripojil žalobkyňou nepodpísané tzv. ,,Zmluvné dojednania“, do

ktorých inkorporoval doložky o zmluvnej pokute a prehlásenie v zmysle ktorého žalobkyňa údajne
obdržala formulár obsahujúci štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, po zosplatnení
istiny zo strany žalobkyne prijímal od žalobkyne plnenia, na ktoré nemal zákonný a ani zmluvný nárok,
čím sa žalovaný úmyselne na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacoval a naďalej bezdôvodne obohacuje
a to v celkom sume vo výške 1.462,98 eur, pričom odmietol získané bezdôvodné obohatenie vydať. Je

teda preukázané, že žalovaný sa úmyselne na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil v sume 1.462,98
eur, pričom aj napriek výzve zo strany žalobkyne odmietol bezdôvodného obohatenie do 20.11.2016
vydať.
3. Súd nárok žalobkyne v konaní uplatnený priznal platobným rozkazom č. k. 12Csp/10/2017-19 zo
dňa 8.2.2017, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalovaný

nemá vo vzťahu k žalobkyni žiaden záväzok, pričom okolnosti a tvrdenia, ktoré sa uvádzajú v žalobe,
sú nedôvodné a bez opory v akomkoľvek dôkaze. Poprel skutkové a právne dôvody, na základe
ktorých žalobkyňa tvrdí, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalovaný si povinnosti podľa
§ 4 zákona o spotrebiteľských úveroch splnil prostredníctvom zákonom stanoveného formuláraŠtandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Tvrdenia žalobkyne sú zmätočné a v rozpore
s právnou úpravou, ktorá bola platná v čase uzavretia UZ, ktorá bola uzavretá 22.8.2012. UZ sa
riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný zákonník,

ustanoveniami OZ. Prednostné použitie OZ na spotrebiteľské vzťahy bolo totiž do OZ zavedené
zákonom č. 102/2014 Z.z. a účinné bolo od 1.4.2015. Na uzavretú UZ sa preto môžu použiť len tie
predpisy z OZ, ktoré v roku 2012 osobitne upravili otázky neregulované Obchodným zákonníkom.
To potvrdila aj NBS prostredníctvom stanoviska útvaru dohľadu nad finančným trhom, číslo 1/2015.
Stanovisko sa osobitne zaoberá aplikáciou ust. § 52 ods. 2 OZ na všeobecnú úpravu záväzkov podľa

Obchodného zákonníka, zmluvu o úvere, použitie ustanovení Obchodného zákonníka ako zmluvných
ustanovení, všeobecné obchodné podmienky (§ 273 Obchodného zákonníka), vzťahu k osobitným
sektorovým normám finančného trhu, časovú pôsobnosť tohto ustanovenia. Prednostné použitie OZ v
zmysle označeného ustanovenia § 52 ods. 2 posledná veta OZ je prípustné len pre vzťahy založené po
jeho účinnosti. Pokiaľ zákonodarca chce, aby norma pôsobila aj na vzťahy, ktoré vznikli v minulosti, musí
tak urobiť dostatočne jasným spôsobom, ideálne zavedením nového režimu a mechanizmu uplatnenia

týchto práv. Toto upresňuje článok 9 ods. 4 Legislatívnych pravidiel vlády. Preto pokiaľ pre dotknuté
ustanovenia chýba takáto úprava časovej pôsobnosti, majú za to, že uvedené ustanovenia sa použije
iba na právne vzťahy, ktoré vznikli najskôr 1.4.2015. Právne vzťahy vzniknuté pred 1.4.2015 sa preto
majú a budú naďalej posudzovať podľa dovtedy platných predpisov; v tomto prípade podľa predpisov z
roku 2012. Základná úprava regulácie výšky úrokov pre UZ bola v čase uzavretia UZ uvedená v § 502

Obchodnéhozákonníka.Podľatohtoustanovenia,,akstranydojednajúúrokyvyššienežprípustnépodľa
zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške“. Z toho
vyplýva, že argument žalobkyne zneplatňujúci dojednanie o úroku jej nielen nedôvodný, ale v rozpore s
ustanoveniami zákona. Uvedené zákonné ustanovenie teda reguluje otázku platnosti dohody o úrokoch
a právne dôsledky spojené s tým, ak je dohodnutý úrok vyšší než určuje zákon. Nevyplýva z nej, že

úroková sadzba je neplatná. Tvrdenie žalobkyne o chýbajúcej náležitosti - úrokovej sadzbe - odporuje
príslušnej právnej úprave. Pre určenie, aká výška úroku je prípustná, je rozhodujúce ustanovenie podľa
§ 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého ku dňu 22.8.2012 platilo ,,ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnýchprípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti“. Tvrdenie žalobkyne je v rozpore s § 53 ods. 6
OZ, ako aj ust. § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ak je totiž určitá otázka riešená v právnom poriadku
osobitným ustanovením, potom aplikácia všeobecného ustanovenia (použiteľného pre prípad absencie
konkrétnej, špeciálnej úpravy) je vylúčená. Platí to aj pre otázku posudzovania výšky odplaty, ktorá

bola v čase uzatvárania zmluvy regulovaná osobitnou právnou úpravou (lex specialis) a nie na základe
všeobecnej regulácie (lex generalis). Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle § 53 ods. 6 OZ vyjadruje
celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa. Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotou priemernej odplaty
zaspotrebiteľskéúveryjenamiestezáver,ženebolapodstatneprevýšená.Obvyklouodplatouvzhľadom
na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu),

je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Tá bola v rozhodnom období,
t.j. ku dňu 28.8.2012 vo výške 45,60 %. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom
trhu podstatným spôsobom neprevyšovala. Oba údaje boli stanovené ako údaje platné podľa § 21
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Údaj o priemernej výške RPMN je zverejňovaný Ministerstvom financií
SR štvrťročne, je verejne prístupný a rovnako je uvedený v zmluvách. Tento údaj sa stáva platný 16.

dňom po jeho zverejnení (§ 9 ods. 2 písm. z/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Žalobkyňa v podanej žalobe
neoznačila žiadny dôkaz a ani inú relevantnú skutočnosť, v zmysle ktorej by hodnota RPMN nemala byť
správne určená. Pokiaľ žalobkyňa v podanej žalobe uvádza, že UZ neobsahuje údaj o dobe trvania a
termín konečnej splatnosti úveru, nie je to pravda. UZ pozostáva z ustanovení nachádzajúcich sa na
prednej (lícnej) strane listiny, zmluvných dojednaní na zadnej (rubovej) strany listiny a príloh, ktoré tvoria

jej neoddeliteľnú súčasť. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen zo splátkového
kalendára, ale aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť UZ
(článok 7 ods. 7.1 písm. g/ zmluvných dojednaní). UZ teda údaj o konečnej splatnosti úveru obsahuje.
Termín konečnej splatnosti úveru je vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky. Doba trvania UZ je
upravená v článku 9, kde sa uvádza, že UZ sa uzatvára na dobu neurčitú. Teda aj náležitosť uviesť dobu

trvania je v UZ splnená. UZ obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok, teda aj
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Skutočnosť, že tvrdenia žalobkyne ohľadne
nedostatkov v UZ sú nesprávne je možné podporiť aj poukázaním na fakt, vyplývajúci z rozhodnutia
Súdneho dvora EU vo veci C-42/15. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe uvádza, že UZ neobsahuje údaj o adreseveriteľa na podávanie sťažností a reklamácií, toto takisto nie je pravda, táto náležitosť je obsiahnutá v
ust. článku 12 ods. 1 Zmluvných dojednaní, ktoré nepredstavujú samostatný dokument oddelený od UZ
(viď aj rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci C-42/15). Nesprávne sú takisto tvrdenia žalobkyne, že

uzavretie revolvingového úveru je neplatné, pretože získanie revolvingu nemá byť resp. možnosť jeho
získania na základe uzavretej zmluvy prejavom vôle spotrebiteľa a súčasne má spôsobovať značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa bez
akéhokoľvek zdôvodnenia založeného na konkrétnych skutočnostiach spochybňuje vlastný prejav vôle.
Ani z podanej žaloby nevyplýva, že by pred podpisom UZ nevedela, akú zmluvu uzatvára, čo je jej

obsahom. Poskytnutie revolvingu nie je obligatórne, pretože v prípade nezáujmu má klient možnosť
vopred vypovedať revolving (článok 9 zmluvných dojednaní), resp. požiadať jeho stornovanie. Žalovaný
nemávedomosťotom,žebyžalobkyňapožiadalaostornorevolvinguavyplatenúčiastkuvrátila.Vrámci
výpočtov RPMN regulovaných zákonom č. 129/2010 Z.z. sa upravuje určitý špecifický mechanizmus
pre výpočet uvedeného údaju napr. pre revolvingový úver, kontokorent, kreditné karty a podobne. Tento
zákon sám počíta s tým, že revolvingové úvery sa bežne poskytujú. A práve preto obsahuje určité

osobitné pravidlá pre takéto prípady. Vychádzajúc z teórie racionálneho zákonodarcu platí, že ak sa
stanovujú osobitné pravidlá pre takéto prípady, potom sa nielen predpokladá, že nastanú, ale že sa
musia aj regulovať. Zákonodarca by asi nepostupoval v súlade s uvedeným postulátom, ak by určil
predpoklady pre výpočet RPMN, ktorá má byť súčasťou neplatnej zmluvy. Ide o určovanie RPMN
a tá sa neurčuje pre podnikateľské vzťahy, ale pre vzťahy spotrebiteľské, čo výrazne spochybňuje

a neguje tvrdenie žalobkyne o revolvingových úveroch pre spotrebiteľov. S prihliadnutím na tvrdenia
žalobkyne a ňou uvádzaných dôvodov neplatnosti UZ sa nedá racionálne prijať záver, kedy by uzavretá
zmluva o revolvingovom úvere svojím konceptom mala byť obchádzaním zákona. Zákonodarca priamo
predpokladá úvery, ktoré budú obnovované, navyšované, opakovane poskytované a podobne. Žalovaný
popiera aj tvrdenie žalobkyne týkajúce sa dohody o poskytnutí služby. Z tvrdení žalobkyne nevyplýva, v

čom má spočívať dôvod neplatnosti, v čom má spočívať neprijateľnosť poplatkov. Žalobkyňa v podanej
žalobe pritom nespochybňuje, že sa s dohodou oboznámila a uzavrela ju dobrovoľne. Tvrdenie, že
platba je podľa danej dohody považovaná za neprijateľnú podmienku, je nepreskúmateľné, pretože
okrem paušálneho tvrdenia o neprijateľnosti žaloba neobsahuje žiadne skutočnosti (a ani dôkazy
na ich preukázanie) o tom, v čom sú dôvody nerovnováhy v postavení strán. Z bodu 8 ods. 8.6

dohody o poskytnutí služby vyplýva, že uzavretie dohody nie je podmienkou uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere. Navyše dlžník vyhlasuje, že túto dohodu uzatvára na základe slobodne vôle,
jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami. Na základe
uvedeného žalovaný tvrdil, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53
ods. 2 OZ, nadväzne na to je po právnej stránke vylúčený záver o neprijateľnosti. Podľa § 53 ods. 1

OZ v znení účinnom ku dňu uzavretiu UZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len ,,neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Predmetná odplata je cenou plnenia, čiže z hľadiska
citovaného zákonného ustanovenia úvaha o neprijateľnosti dojednania o tejto odplate je vylúčená. Ani

cena plnenia a to aj v zmysle výslovného znenia smernice Rady 93/13/EHS v článku 4 ods. 2, a
ani dojednanie o nej nie sú neprijateľnou podmienkou. Súčasne vzniesol námietku premlčania nároku
uplatňovaného žalobkyňou.
4. Žalobkyňa a ani právna zástupkyňa žalovaného sa na pojednávanie nedostavili. Neúčasť na ňom
ospravedlnili. S použitím ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednával súd vo

veci v ich neprítomnosti.
5. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím právneho zástupcu žalobkyne, oboznámením
s písomnými podaniami strán sporu, zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 22.8.2012, zmluvnými
dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného, oznámením žalovaného žalobkyni zo dňa
19.8.2016, listom právneho zástupcu žalobkyne adresovaný žalovaného zo dňa 4.11.2016, súhrnnými

informáciami o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za druhý štvrťrok 2012,
mal súd zistený tento skutkový stav veci:
6. Dňa 21.8.2012 požiadala žalobkyňa v postavení dlžníka a spotrebiteľa žalovaného o poskytnutie
úveru. Zo žiadosti, resp. UZ je preukázané, že žalobkyňa požiadala žalovaného o úver za týchto
podmienok:poskytnutáčiastkaúveru(úverovýlimit)1.170eur,početsplátok42,splatnosťkaždejsplátky

18. deň v mesiaci, mesačná splátka (vrátane úrokov) 62,69 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť (úver plus úroky za celú dobu čerpania úveru) 2.632,98 eur, predpokladaná RPMN za úver 70,02
%, ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, priemerná RPMN za úver 45,60 %. Dňa 21.8.2012 požiadala
žalobkyňa v postavení dlžníka a spotrebiteľa žalovaného aj o poskytnutie revolvingového úveru za týchtopodmienok: poskytnutá čiastka revolvingu 616,87 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník
zaplatiť (t.j. revolving plus úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.504,56 eur, predpokladaná RPMN
úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %.

7. Dňa 22.8.2012 zástupca žalovaného podpísal vyššie uvedený návrh na uzavretie UZ, pričom v
bode 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru dopísal údaje o schválenom revolvingovom úvere
nasledovne: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.170 eur, počet splátok 42, splatnosť každej
splátky 18. deň v mesiaci, mesačná splátka (vrátane úrokov) 62,69 eur, celková čiastka, ktorú musí
dlžník zaplatiť (úver plus úroky za celú dobu čerpania úveru) 2.632,98 eur, RPMN za úver 65,26 %,

ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, priemerná RPMN za úver 45,60 %, poskytnutá čiastka revolvingu
616,87 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving plus úroky za celú
dobu čerpania revolvingu) 1.504,56 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,02 %,
ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %.
8. Súčasťou UZ v bode 8 bola aj dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Podľa bodu 8.1 predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť

dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti
odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/
zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za a) za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 168,17 eur a po
b) za poskytnutie služby spočívajúcej možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 87,36 eur

v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného
uváženia jednostranne znížiť, čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne
oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto
dohody o poskytnutí služby.
9. Súčasťou UZ sú aj Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT

Slovakia s.r.o..
10. Listom zo dňa 19.8.2016 žalovaný žalobkyni oznámil, že z dôvodu uhradenia všetkých jej záväzkov,
vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500014690, je potrebné považovať jej zmluvný vzťah
so spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. za ukončený.
11. Listom zo dňa 4.11.2016 právny zástupca žalobkyne vyzval žalovaného o uzavretie dohody o

urovnaní medzi stranami, na základe ktorej príde k jednoznačnému určeniu povinnosti klienta uhradiť
úver v zmysle UZ len vo výške istiny, t.j. určenie (potvrdenie), že úver je bezúročný a bez poplatkov
a vrátenie preplatku, ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia. V liste uviedol, že UZ nie je v
súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z. a s ďalšími predpismi
slovenského právneho poriadku. Zmluva najmä obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v

rozpore s právnymi predpismi a spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy.
12. V písomnom podaní zo dňa 30.3.2017, právny zástupca žalobkyne, ako reakciou na podaný odpor
zo strany žalovaného, zotrval na dôvodoch podaného žalobného návrhu. Uviedol, že žalovaný pred
uzavretím UZ žalobkyni ako spotrebiteľovi neposkytol informácie vyžadované zákonodarcom podľa
§ 4 zákona o spotrebiteľských úveroch vo forme formulára Štandardných európskych informácii o

spotrebiteľskom úvere a teda porušil právnu úpravu už pred uzatvorením UZ. Tvrdenia žalovaného
o prednostnej aplikácii Obchodného zákonníka na výšku úrokovej sadzby pred právnou úpravou
obsiahnutou v Občianskom zákonníku z dôvodu zásady zákazu retroaktivity považuje za účelové, bez
opory v právnom poriadku SR. Zásada prednostnej aplikability občianskoprávnej normy v prospech
spotrebiteľa pred normami obsiahnutými v Obchodnom zákonníku vyplývala z ust. § 52 ods. 2,

ešte pred nadobudnutím účinnosti žalovaným spomínaným ust. § 52 ods. 2 OZ a to z citovanej
časti: ,,Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom“, pričom zákonodarca túto zásadu upravil explicitne pre posilnenie právnej istoty v ust.
§ 52 ods. 2 OZ prijatím tretej vety: ,,Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa

vždy prednostne použijú ust. OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“, čo však
neznamená, že by táto zásada neexistovala ešte pred žalovaným spomínaného novelizujúceho zákona.
Zásadu prednostnej aplikability občianskoprávnej normy v prospech spotrebiteľa pred prijatím vyššie
citovaného zákona potvrdzuje aj ustálená rozhodovacia prax súdov, pričom poukázal na rozhodnutie
NS SR z 21.4.2015 sp.zn. 3MCdo/14/2014: ,,ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety OZ, podľa ktorého na

všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ust. OZ, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho
účinnosťou“. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je aplikácia ust. § 502 Obchodného zákonníka
pre rozpor so zásadou ochrany spotrebiteľa ako aj zásady prednostnej aplikability občianskoprávnejnormyvprospechspotrebiteľavylúčená.Akbyajplatilotvrdeniežalovanéhooaplikáciiust.Obchodného
zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, v danom prípade by sa výška úrokovej sadzby 70 % priečila
dobrým mravom a bola by v rozpore so zásadami pocitového obchodného styku, pričom v tejto súvislosti

poukázal na rozhodnutie NS SR 4Obo/161/2007, v ktorom sa stotožnil s rozhodnutím KS v Bratislave
č.k. 16Zm 3233/04-39: ,,...súd dospel k záveru, že vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov
zmluvy vyjadrenú v niektorých ustanoveniach, neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a vedenie
úverového prípadu, výška ktorého predstavuje 77 % z celého objemu úveru a po odrátaní prvej splátky,
ktorú žalovaná nemohla reálne použiť ani jeden deň až 84 % sa zmluva prieči dobrým mravom a je

v rozpore so zásadami pocitového obchodného styku“. Žalovaný si účelovo zamieňa pojmy odplata a
výška ročnej úrokovej sadzby a z neznámych dôvodov poukazuje na údaj o priemernej hodnote RPMN,
čím sa snaží odviesť pozornosť súdu od absolútnej neplatnosti dojednania zmluvného ročného úroku
vo výške 70 % pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Pojem odplata predstavuje v zmysle §
53 ods. 6 OZ celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa, pričom zámenu vyššie uvedených pojmov
zamietol aj KS v Trenčíne v rozhodnutí 5Co/584/2014: ,,okrem toho s takto určenou maximálnou výškou

odplaty nemožno porovnávať účastníkmi dojednaný úrok z úveru 70,01 %, keď tento bol dojednaný
ako ročný úrok. Celková výška odplaty za poskytnutý úver pri takto dojednanom ročnom úroku, ktorú
mali odporcovia podľa zmluvy zaplatiť, bola 1.875,54 eur, čo predstavuje viac ako 125 %“. Aj podľa
uznesenia NS SR 1MCdo 1/2009 ,, dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 OZ, teda
nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatným. O

takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými
ústavmi v čase uzavretia zmluvy“. Žalovaný tvrdením ,,ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom
trhu)“ navodzuje údajnú nemožnosť porovnania úrokovej sadzby uplatňujúcej nebankovým subjektom
a bankou. Toto tvrdenie považuje za účelové, bez opory v právnom poriadku, pretože banky ako aj
nebankové subjekty sú súčasťou finančného trhu a teda majú vplyv na výšku ročných priemerných

úrokových sadzieb. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie KS v Trenčíne sp.zn. 5Co/541/2014. Dňa
22.8.2012 žalovaný uzatvoril so žalobkyňou okrem UZ aj zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500014689
(ďalej len UZ 2), ktorej zákonnosť za účelom vydania bezdôvodného obohatenie je prejudiciálne
posudzovaná tunajším súdom pod sp.zn. 18Csp/10/2017, pričom tieto zmluvy sú okrem čísla zmluvy
identické čo do výšky úveru, ako aj zmluvných podmienok a absentujúcich zákonných náležitostí

spotrebiteľského úveru. Žalovaný tak so žalobkyňou v jeden deň uzatvoril identické úverové zmluvy.
Podľa § 1 ods. 3 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch: ,,Spotrebiteľským úverom nie je úver,
ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75.000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel
uzavretý v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona“. Žalovaný

podmienil poskytnutie úveru žalobcovi uzatvorením dvoch identických zmlúv v ten istý deň, pričom
v oboch zmluvách uvádza výšku hodnoty RPMN 45,60 % a na ktorú v konečnom dôsledku sám
upozornil v odpore za účelom vyvrátenia neprípustnosti ročnej úrokovej sadzby vo výške 70 %. Nakoľko
však v zmysle § 1 ods. 3 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch platí fikcia, že obe vyššie
uvedené zmluvy predstavujú jednu zmluvu a teda aj oba úvery poskytnuté žalovaným predstavujú

jeden spotrebiteľský úver, priemerná hodnota RPMN pre tento spotrebiteľský úver je vo výške 21,30
%. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že celková odplata v zmysle ust. § 53 ods. 6 OZ tak
ako ju prezentuje žalovaný, predstavuje navýšenie úveru o 125%. Odplata za tento úver tak prevyšuje
priemernú hodnotu RPMN 5-násobne. V UZ je uvedená úroková sadzba vo výške 70,02 % a RPMN
vo výške 65,25 %, ročná úroková sadzba je teda vyššia ako údaj o RPMN, čo s poukazom na ust.

§ 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch nie je matematicky možné už len z dôvodu, že do
údaja do RPMN je zarátaný aj úrok. RPMN musí byť vždy vyššia ako úroková sadzba. Poukázal v
tejto súvislosti aj na to, že žalobkyňa od žalovaného z dôvodu zaúčtovania poplatku za uzatvorenie
dohody o poskytovaní služieb inkorporovanej vo formulárovej zmluve obdržala reálne sumu vo výške
1.001,83 eur a nie žalovaným uvádzaných 1.170 eur. Istina tak predstavuje reálnu sumu vo výške

1.001,83 eur. V posudzovanom prípade za spotrebiteľský úver možno považovať v zmysle platnej
právnej úpravy len poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré žalovaný žalobkyni poskytol. Žalovaný
aj napriek reálne poskytnutej istine úveru, ktorú predstavuje suma vo výške 1.001,83 eur, žalobkyni
ročne úročil sumu vo výške 1.170 eur. Skutočná výška RPMN pre úver vyplývajúci zo zmluvy je pri
uplatnení správneho výpočtu na úrovni 92,98 % (na miesto žalovaným v zmluve uvádzaných 65,26

%). V prípade, ak zmluvné strany sa dohodnú na tom, že pre daný zmluvný vzťah sa budú aplikovať
dojednania obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach, tieto sa nemôžu bez ich podpísania
zmluvnými stranami stať súčasťou zmluvy, preto pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je
nutné, aby takéto všeobecné obchodné podmienky boli účastníkmi zmluvného vzťahu podpísané.Zákonodarca pri údaji o termíne konečnej splatnosti vyžaduje, aby tento bol určený presným dátumom
(napr. rozhodnutie KS v Trnave sp.zn. 24Co/510/2015). Žalovaný poukazuje v odpore na Oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 22.8.2012, pričom tento dátum je zhodný s dátumom

uvedeným na splátkovom kalendári, ako aj samotnej zmluve pri podpise žalovaného. Žalobkyňa UZ
však podpísala dňa 21.8.2012. Z uvedených skutočností je teda evidentné, že žalovaným spomínané
dokumenty, ktoré majú byť súčasťou UZ a ktoré majú obsahovať termín konečnej splatnosti boli
žalobkyni zaslané až dodatočne po podpise UZ žalobcom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
KS v Prešov 4S/48/2014: ,,tým, že zmluva o pôžičke neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 zmluvy

o spotrebiteľských úveroch, t.j. konkrétne termíny jednotlivých splátok, výšku istiny úrokov a iných
poplatkovaobsahujelenvýškujednotlivýchsplátok,početsplátok,atermínkonečnejsplatnostistým,že
ďalšie údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári, ktorý bol spotrebiteľovi preukázateľne doručený až
po podpise zmluvy o úvere, aj podľa názoru súdu je takáto obchodná praktika neprípustná a odporujúca
čestnej obchodnej praxi. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že uvedené informácie boli obsahom samotnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

Je neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti, resp. pod sankciou straty práv veriteľa
na úroky a poplatky musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise zmluvy doručované
poštou a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol k tomu potrebný
súhlas druhej zmluvnej strany. Takýto postup je v rozpore s príslušnými ustanoveniami OZ“. Trval na

tom, že v UZ nie je uvedený spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky, a poplatky. Vyplýva to
z jazykového aj teleologického výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Z
UZ jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa neparticipovala na koncipovaní UZ a teda nemohla ovplyvniť
ani znenie inkorporovanej položky o poskytnutí služby. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie KS
Banská Bystrica 10Co/67/2016 ,,pokiaľ ide o formu dojednania dohody o poskytnutí služby, odvolací

súd konštatuje, že samotný podpis dohody nemožno považovať za splnenie podmienky preukázania
individuálnedojednanejzmluvnejpodmienkytak,akototvrdížalovaný.Dohodajenepochybnesúčasťou
formulárovej zmluvy. OZ obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania štandardnej
formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom

a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa §53 ods. 1 OZ“. Žalobkyňa ako spotrebiteľ a ako
slabšia strana sporu nemala možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je
z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou. V zmluve o revolvingovom úvere v
článku 8 je upravená ,,dohoda o poskytnutí služby“. Už len samotné zakotvenie v rámci formulárovej
zmluvy nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa o osobitne vyjednanú

zmluvnú podmienku. Žalovaný nepreukázal, že v danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, ktorú
si vymienila žalobkyňa, resp. že žalobkyňa mala možnosť výberu, či predmetnú dohodu podpíše,
alebo nepodpíše, ak chcela, aby jej bol zo strany žalovaného poskytnutý úver. Nestotožnil sa ani
so vznesenou námietkou premlčania žalovaným. K tomu uviedol, že žalobkyňa plnila na základe
bezúročnej a bezpoplatkovej UZ a neplatnej dohody o poskytnutí služby peňažné plnenie, pričom odo

dňa 18.2.2014 začala žalovanému plniť nad rámec reálne poskytnutej istiny v celkovej výške 1.462,98
eur, čím dobromyseľne uhradila všetky údajne vzniknuté záväzky z UZ. Pretože žalovaný nepristúpil
na riešenie predmetnej veci mimosúdnou cestou, bola podaná na tunajší súd dňa 20.1.2017 žaloba. Je
preukázané,žežalovanýsaododňa18.2.2014prijímanímplneniazostranyžalobkyneobohatilosumuv
celkovej výške 1.462,98 eur. Podľa ust. § 107 ods. 2 OZ začala plynúť objektívna premlčacia doba dňom

prijatia bezdôvodného obohatenia v danom prípade teda dňom 18.2.2014 a subjektívna premlčacia
doba odo dňa, keď právny zástupca informoval žalobkyňu o tom, že zmluva nie je v súlade s právnou
úpravou a teda sa úver z nej vyplývajúci považuje za bezúročný a bezpoplatkov (t.j. dňa 14.12.2016,
kedy právny zástupca prevzal zastúpenie žalobkyne). Subjektívna ako aj objektívna premlčacia doba
začala následne spočívať dňom doručenia žalobného návrhu na súd, t.j. dňa 20.1.2017. Pretože je na

základe vyššie uvedených skutočností ako aj skutočností obsiahnutých v žalobnom návrhu preukázané,
že žalovaný dlhodobo aj napriek viacerým súdnym rozhodnutiam vydaným v neprospech žalovaného,
zámerne neuvádza správne údaje o RPMN do zmlúv o spotrebiteľskom úvere, zámerne inkorporuje
do zmlúv ako aj zmluvných dojednaní doložky, ktoré iba navodzujú fiktívny dojem poskytovania
služieb a ktoré nikdy nesledovali skutočné záujmy klientov žalovaného - spotrebiteľov, prostredníctvom

nekalej praktiky - neposkytnutia predzmluvného formulára pred uzatvorením UZ zámerne pôsobí na
ekonomické rozhodnutia priemerných spotrebiteľov o uskutočnení obchodných transakcií, ktoré by pri
dodržiavaní právneho poriadku SR a EU zo strany veriteľa nikdy neuskutočnili, uzatváraním zmlúv
v ktorých sú inkorporované doložky o práve jednostrannej zmeny zmluvných podmienok zo stranyžalovaného prostredníctvom takzvaného Oznámenia veriteľa o schválení úveru, prijímal bezdôvodné
obohatenie úmyselne, začala tak od prijatia bezdôvodného obohatenia na strana žalovaného plynúť
dokonca 10 ročná premlčacia doba. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie KS v Prešove

7Co/84/2011: ,,dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať RPMN sa nedá hodnotiť inak, ako
úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti považoval námietku premlčania vznesenú žalovaným v odpore za
nedôvodnú, bez opory v právnom poriadku SR“.
13. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku žalobkyne v konaní uplatnenom,

súd prednostne skúmal, či nárok žalobkyne je, resp. nie je premlčaný.
14. Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
15. Žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobkyne, že žalobkyňa plnila žalovanému na základe UZ a že od

18.2.2014 začala žalovanému plniť nad rámec reálne poskytnutej istiny v celkovej výške 1.462,98 eur,
čím dobromyseľne uhradila všetky údajne vzniknuté záväzky z UZ. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný
od 18.2.2014 prijímal od žalobkyni plnenia, ktoré prevyšovali sumu úverovej istiny. Žalobkyňa tvrdila, že
žalovaný sa na jej úkor o sumu 1.462,98 eur bezdôvodne obohatil. Podľa ust. § 107 ods. 2 OZ začala
plynúť objektívna premlčacia doba dňom prijatia bezdôvodného obohatenia v danom prípade teda dňom

18.2.2014 a subjektívna premlčacia doba odo dňa, keď právny zástupca informoval žalobkyňu o tom, že
zmluva nie je v súlade s právnou úpravou a teda sa úver z nej vyplývajúci považuje za bezúročný a bez
poplatkov (t.j. dňa 14.12.2016, kedy právny zástupca prevzal zastúpenie žalobkyne). Subjektívna ako
aj objektívna premlčacia doba začala následne spočívať dňom doručenia žalobného návrhu na súd, t.j.
dňa 20.1.2017. Z vyššie zisteného skutkového stavu možno prijať právny záver, že nárok žalobkyne,

v konaní uplatnený, premlčaný nebol.
16. V ďalšom priebehu konania bolo potrebné zistiť, či UZ obsahuje všetky povinné zmluvné náležitosti,
resp. či táto je platným právnym úkonom.
17. Je medzi stranami sporu nepochybné, že žalobkyňa v zmluvnom vzťahu s žalovaným vystupovala
ako slabšia strana - spotrebiteľ, kým žalovaný ako veriteľ, poskytujúci v rámci svojej obchodnej činnosti

úvery ako silnejšia strana, dodávateľ.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné na prípadný zmluvný vzťah medzi stranami aplikovať
prednostne normy spotrebiteľského práva, osobitne ust. §§ 52 až 62 OZ, zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom v čase
uzavretia UZ a zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení platnom v čase uzavretia UZ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu.
20. Podľa § 9 ods. 2 písm. c/, f/, i/, j/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti:

adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť; dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru....; ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; výšku, počet

a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.
21. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a

neobsahujenáležitostipodľa§9ods.2písm.a/ažk/,r/ay/a§10ods.1,b/jevzmluveospotrebiteľskom
úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
22. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.
24. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.25.Zpredloženejžiadosti/zmluvyorevolvingovomúvere,ktorúžalobkyňaakodlžníkpodpísaladňa21.8.
2012 a žalovaný ako veriteľ dňa 22.8. 2012 možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že v danom prípade
strany mienili uzavrieť individuálne špecifikované zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorých

žalovaný mal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1.170 eur a revolvingový úver vo výške 616,87 eur za
podmienok uvedených v bode 6 UZ. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že v čase podpísania
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru žalobkyňou, bola podpísaná len časť 5 UZ, t.j. údaje o
požadovanom revolvingovom úvere (kde je uvedené v zátvorke poznámka vyplňte), pričom údaje bodu
6 o schválenom revolvingovom úvere (kde je uvedené v zátvorke poznámka nevyplňujte), boli do UZ

dopísané až po podpise žiadosti žalobkyňou, a to žalovaným dňa 22.8. 2012. V bode 7 UZ žalobkyňa
ako dlžník prehlásila, že sa so zmluvnými dojednaniami zoznámila a nemá k nim žiadne výhrady a
zaväzuje sa ich dodržiavať, zároveň v uvedenom bode vzala výslovne na vedomie a súhlasila s tým,
že ňou požadovaná poskytnutá čiastka je maximálna, a že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti
dlžníka splácať požadovaný úver, poskytnutú čiastku úveru jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a
splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru. Z uvedenej žiadosti o poskytnutie revolvingového

úveru, ktorú podpísal žalovaný dňa 22.8. 2012, a to z článku 5 uvedených žiadostí vyplýva, že žalobkyňa
žiadala o poskytnutie úveru vo výške 1.170 eur za podmienok tam uvedených a revolvingu vo výške
616,87 eur, pričom v zmysle uvedených zmluvných dojednaní v bode 7. tejto žiadosti bolo na vôli
veriteľa, či tomuto návrhu - žiadosti vyhovie resp. nie, pričom toto rozhodnutie záviselo od posúdenia
a po vyhodnotení údajov o dlžníkovi, pričom v zmysle uvedených dojednaní mal možnosť schváliť iné

parametre požadovaného úveru, ako dlžník uviedol v bode 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru. Schválenú výšku úveru dopísal do žiadosti žalovaný dňa 22.8. 2012, a to do bodu 6 uvedenej
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru s tým, že RPMN za úver je 65,26 %, pričom v bode
5 UZ (teda podpísanej žalobkyňou ako dlžníkom) je RPMN za úver 70,02 %, ktorá 6. časť UZ po
doplnení a podpise žalovaným ako veriteľom už nebola predložená na podpis žalobkyni ako dlžníkovi,

a keďže zo strany veriteľa nedošlo k úplnej akceptácii žiadosti žalobkyne o úver a z jeho strany išlo
o uvedenie údajov úveru poskytovaného za iných podmienok ako navrhla v žiadostiach žalobkyňa, zo
strany žalovaného ako veriteľa išlo teda o nový návrh na uzavretie úverovej zmluvy, ktorá zo strany
žalobkyne ako dlžníka nebola písomne akceptovaná, preto podľa názoru súdu v danom prípade nedošlo
ani k dodržaniu predpísanej písomnej formy, ako to požaduje ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.,

preto je UZ v celom rozsahu neplatná (rovnako aj podľa ust. § 40 ods. 1 OZ).
26. I v prípade, že by súd dospel k právnemu záveru, že UZ nie je v celom rozsahu neplatná podľa ust.
§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., boli by neplatné dojednania o výške úrokovej sadzby a dohody o
poskytnutí služby (čl. 8 bod 8.1 UZ) a UZ by bola bezúročná a bez poplatková.
27. Medzi stranami bola podpísaná zmluva o spotrebiteľskom úvere, pretože z obsahu spisu nevyplýva,

že by žalobkyňa pri uzatváraní UZ konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, resp. že by jej bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa
považujezaspotrebiteľa.Nadruhejstranejenepochybné,ževeriteľuzatváralpredmetnúzmluvuvrámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného
registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je „poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom

z vlastných zdrojov“. Z toho dôvodu sa veriteľ považuje za dodávateľa. Zo samotnej UZ, z jej zmluvných
dojednaní ale i zo samotnej výpovede právneho zástupcu žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa nemohla
individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári“, pretože sa
uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu UZ, s prihliadnutím na právne
postavenie strán UZ má súd za to, že úver bol žalobkyni poskytnutý ako spotrebiteľovi. UZ medzi

stranami má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.; predmetom UZ je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 1.170 eur zo strany veriteľa a povinnosť dlžníka
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Pri dojednaní
tohto úveru si účastníci zároveň dojednali úrok za poskytnutie úveru vo výške 1.462,98 eur, ktorý
úver sa žalobkyňa zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach po 62,69 eur, t.j. spolu 1.462,98 eur,

teda v splátkach evidentne splácala aj zmluvnú odmenu. Navyše v bode 8.8.1 UZ sa strany dohodli,
že predmetom ich dohody je aj záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť po splnení nižšie
uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok
úveru, resp. revolvingu a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 168,17 eur a za poskytnutie služby spočívajúcej

v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 87,36 eur. Spolu tak bolo navýšenie úveru
dohodnuté na sumu 1.661,15 eur (1462,98 eur + 168,17 eur).
28. V zmysle uvedeného považuje súd dojednanú „zmluvnú odmenu“ za poskytnutie úveru vo výške
1.661,15 eur vo vzťahu k skutočne poskytnutej čiastke 1.001,83 eur za neplatné zmluvné dojednanie,pretože takáto odmena za poskytnutie úveru, ktorá by mohla plniť funkciu odplaty za poskytnutie
peňažných prostriedkov - úroku je neprimerane vysoká a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle §
3 ods. 1 OZ, pretože predstavuje viac ako 100 % z celkovo poskytnutej čiastky. Dohoda o výške

úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru i napriek tomu, že výška úrokov alebo odmeny nie je
zákonom stanovená a tieto sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného
vzťahu, nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
(napr. uznesenie NS SR 1MCdo 1/2009 z 31.7. 2009). I keď bolo splácanie pôvodne poskytnutého
úveru dojednané na dobu tri a pol roka, nie je možné akceptovať takúto výšku odmeny i s prihliadnutím

na to, že v zmysle Zmluvných dojednaní je zmluvná odmena splatná ihneď ku dňu poskytnutia úveru,
pričom v podstate dlžník v splátkach spláca aj tú časť zmluvnej odmeny, ktorú si veriteľ „stiahol“ priamo
pri poskytnutí úveru dlžníkovi. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaného na takúto neprimerane
vysokú zmluvnú odmenu, splatnosť tejto odmeny ihneď pri poskytnutí úveru a jednostranne započítanie
tejto odmeny s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov považuje súd
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú i v zmysle § 54 ods. 3 OZ, pretože je výrazne

v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Dohodnutá výška úrokovej sadzby výrazne prevyšuje mieru z
úverov obchodných bánk v čase uzavretia UZ, ide teda o neplatný právny úkon. Na základe vyššie
uvedeného je potrebné vnímať výšku úrokovej sadzby v UZ, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
je neplatná. Pretože ide o neplatné zmluvné dojednanie, treba naň hľadieť akoby vôbec nebolo obsahom
zmluvy. Zmluva tak neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby, ako povinnú náležitosť spotrebiteľského

úveru podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z.
29. Okrem toho žalovaným žalobkyni poskytnutý úver neobsahuje ani ďalšie zákonné náležitosti ust. §
9 ods. 2 písm. c/, f/ a j/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Z UZ nie je zrejmá konečná splatnosť úveru. V UZ nie
je táto vôbec uvedená a pokiaľ ju žalovaný uviedol v Zmluvných dojednaniach o revolvingovom úvere,
táto písomnosť bola žalobkyni doručená až po jej podpise UZ, pred podpisom UZ oboma stranami sporu

teda žalobkyňa o nej vôbec nemala vedomosť a preto sa táto nestala ani súčasťou UZ. Absencia tejto
zákonnej náležitosti tiež spôsobuje, že podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona je poskytnutý úver z takejto
zmluvy bezúročný a bez poplatkov. V prípade, ak zmluvné strany sa dohodnú na tom, že pre daný
zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach,
tieto sa nemôžu bez ich podpísania zmluvnými stranami stať súčasťou zmluvy, preto pre dodržanie

podmienkypísomnejformyzmluvyjenutné,abytakétovšeobecnéobchodné podmienkyboliúčastníkmi
zmluvného vzťahu podpísané. Zákonodarca pri údaji o termíne konečnej splatnosti vyžaduje, aby tento
bol určený presným dátumom. Je tiež neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti, resp.
pod sankciou straty práv veriteľa na úroky a poplatky musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne

po podpise zmluvy doručované poštou a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho,
aby bol k tomu potrebný súhlas druhej zmluvnej strany.
30. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba vo výške 70,02 % a RPMN vo výške 65,26 %. Vzhľadom
na skutočnosť, že hodnota RPMN v UZ je nižšia ako úroková sadzba, čo z matematického hľadiska je
nezmyselné, dôvodne žalobkyňa tvrdila, že žalovaný v UZ nesprávne uviedol výšku RPMN, v dôsledku

čoho v UZ absentuje zákonná náležitosť spotrebiteľského úveru, čo má za následok zákonnú sankciu
vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa od žalovaného z dôvodu
zaúčtovania poplatku za uzatvorenie dohody o poskytovaní služieb inkorporovanej vo formulárovej
zmluve obdržala reálne sumu vo výške 1.001,83 eur a nie žalovaným uvádzaných 1.170 eur. Istina
tak v skutočnosti predstavuje sumu vo výške 1.001,83 eur. V posudzovanom prípade za spotrebiteľský

úver možno považovať v zmysle platnej právnej úpravy len poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré
žalovaný žalobkyni poskytol. Žalovaný aj napriek reálne poskytnutej istine úveru, ktorú predstavuje suma
vo výške 1.001,83 eur, žalobkyni ročne úročil sumu vo výške 1.170 eur. Skutočná výška RPMN pre úver
vyplývajúci z UZ je pri správnom výpočte vo výške približne 92,98 % (nie vo výške uvedenej v UZ 65,26
%). Tvrdenia žalovaného o prednostnej aplikácii Obchodného zákonníka na výšku úrokovej sadzby

pred právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku z dôvodu zásady zákazu retroaktivity
považoval rovnako ako žalobkyňa i súd za účelové, bez opory v právnom poriadku Slovenskej republiky,
vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe súdov.
31. V UZ tiež nie je ďalšia povinná náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona a síce adresa
veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že táto

náležitosť sa nachádza v zmluvných dojednaniach, tvoriacich súčasť spisu, žalovaný nevyvrátil tvrdenie
žalobkyne, že s predmetnými Zmluvnými dojednaniami mala možnosť sa oboznámiť až po doručení UZ,
podpísanejžalovaným,zdôvoduktoréhoZmluvnépodmienkysanemohlistaťsúčasťouUZamásateda
za to, že adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť UZ neobsahuje.32. Súd súhlasí s tvrdením právneho zástupcu žalovanej, a síce, že žalovaný sa pokúsil zbaviť
zákonnej informačnej povinnosti voči žalobkyni tým, že do nepodpísaných Zmluvných dojednaní UZ
inkorporoval doložku, v zmysle ktorej sa žalobkyňa údajne oboznámila s formulárom obsahujúcim

štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Je zrejmé, že žalovaný nepostupoval v súlade
s ust. § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Účelom formulára obsahujúceho Štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere je, tak ako to tvrdil i právny zástupca žalobkyne, sprehľadniť
podmienky získania úveru tak, aby tieto podmienky boli spotrebiteľovi známe ešte pred uzatvorením
UZ. Z toho dôvodu je aj zákonodarcom stanovená presná štruktúra a forma formuláru obsahujúceho

Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Nemožno potom nesúhlasiť s tvrdením
právneho zástupcu žalobkyne, že nesplnením informačnej povinnosti zo strany žalovaného, žalovaný
podnietil žalobkyňu k rozhodnutiu o obchodnej transakcii, ktorú by pri dostatku informácii žalobkyňa
neurobila. Vyššie uvedené konanie je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, pretože vykazuje
jednoznačný úmysel žalovaného získať právny titul na peňažné plnenie, na ktoré by inak nemal nárok.
33. Z vyššie uvedených dôvodov (neplatnosť celej UZ, resp. jej časti - úroky, resp. celková odmena za

poskytnutie peňazí, resp. pre prípad, že by UZ nebola neplatná pre jej bezúročnosť a bez poplatkovosť
úveru podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalobkyňa zaplatila žalovanému viac, než jej
žalovaný poskytol, je žalovaný povinný rozdiel žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia získaného
bez právneho dôvodu, vydať.
34. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

35. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
36. Podľa § 456 ods. 1 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal.

37. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný žalobkyni poskytol peňažné
prostriedky vo výške 1.001,83 eur (rozdiel výšky pôžičky 1.170 eur a odplaty za poskytnutie služby
spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 168,17 eur, ktorú si žalovaný hneď po
podpise UZ zrazil). Keďže žalobkyňa žalovanému zaplatila spolu sumu 2.632,98 eur, mohla si v konaní
voči žalovanému uplatniť z titulu bezdôvodného obohatenia zaplatenie sumy 1.631,15 eur (2.632,98 -

1.001,83). Žalobkyňa si však v konaní voči žalovanému uplatnila sumu nižšiu, uložil súd žalovanému
povinnosť vydať žalobkyni žalobkyňou v konaní uplatnenú istinu vo výške 1.462,98 eur.
38. Súčasne súd uložil žalovanému takisto povinnosť zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania z
prisúdenej istiny a to odo dňa nasledujúceho po dni, dokedy žalobkyňa žiadala žalovaného žalovanú
istinu zaplatiť, teda od 21.11. 2016, ktoré úroky si žalobkyňa uplatnila podľa § 517 ods. 2 OZ, v zákonnej

výške 5 % ročne, podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v spore v celom
rozsahu úspešná, preto jej súd priznal voči žalovanému plnú náhradu trov. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie
musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť
odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).