Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 14, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/76/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619011311
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619011311.1

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Lesňákovej a
prísediacich Mgr. Jany Kasanickej a Mgr. Michala Hanzlíka na hlavnom pojednávaní dňa 14. októbra
2019 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
K. C. W. O. D. E. P., nar. X. X. XXXX v Q. K., trvale bytom K. Q. K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody

v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Sučany,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

hoci mu jeho vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení
neskorších predpisov a jej výška mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
4P/39/2015-41 zo dňa 10. 11. 2015, právoplatný dňa 8. 12. 2015 a vykonateľný dňa 20. 11. 2015, ktorým
bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej dcéry E. C., nar. XX. X. XXXX, zvýšeným výživným sumou
110,- Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám starej matky dieťaťa,

S. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. B. Č.. XXXX/X, C. - R., Q. K., túto svoju povinnosť od 17.
9. 2016 do 2. 6. 2018, kedy nastúpil do výkonu väzby a následne do výkonu trestu odňatia slobody, v
Liptovskom Mikuláši ani inde neplnil, pretože posledné zamestnanie bolo s ním ukončené v skúšobnej
dobe z dôvodu absencie, čím za uvedené obdobie dlhoval na výživnom S. C. sumu 2.115,71 eura, okrem
súm vymožených dňa 13. 2. 2019 vo výške 23,67 eura, dňa 17. 4. 2019 vo výške 35,- Eur, dňa 17. 5.
2019 vo výške 15,- Eur, dňa 17. 6. 2019 vo výške 11,- Eur, dňa 19. 8. 2019 vo výške 35,- Eur, dňa 30.

9. 2019 vo výške 16,- Eur prostredníctvom súdneho exekútora, a tohto činu sa dopustil napriek tomu,
že bol trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1T/72/2014 zo dňa 30. 10. 2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 9. 2016, uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol rozsudkom Okresného súdu Brezno sp.
zn. 4T/82/2018 zo dňa 13. 5. 2019, právoplatným dňa 13. 5. 2019, ktorým bol zrušený výrok o treste
trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1T/72/2014, odsúdený na súhrnný úhrnný

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace so zaradením na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

t e d a

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a

čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich
dvadsiatichštyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a lprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona (§
138 písm. b/ Trestného zákona).

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, §
39 ods. 3 písm. e/, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona na s ú h r n n ý trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd r u š í výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza č.
k. 3T/113/2018-652 zo dňa 7. 11. 2018, právoplatný dňa 7. 11. 2018, ktorým bol obžalovanému podľa
§ 221 ods. 3, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona
uloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere2rokysozaradenímdoústavunavýkontrestuodňatiaslobodys

minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Zároveň súd r u š í výrok o treste rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4T/82/2018-166 zo dňa 13. 5.
2019, právoplatný dňa 13. 5. 2019, ktorým bol obžalovanému podľa § 221 ods. 3, § 41 ods. 1, ods. 2, §

42 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 7, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného
zákona uložený súhrnný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace so zaradením do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorým podľa § 42 ods. 2
Trestného zákona, okrem iných výrokov o treste, súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Prievidza č. k. 3T/113/2018-652 zo dňa 7. 11. 2018, právoplatný dňa 7. 11. 2018, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorkou Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš bola dňa 23. 8. 2019 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš na K. C. podaná obžaloba pre skutok spáchaný od 17. 9. 2016 do 2. 6. 2018 právne kvalifikovaný

ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona.
Uznesením zo dňa 6. 9. 2019 súd rozhodol o postúpení predmetnej trestnej veci obžalovaného na
prejednanie senátu z dôvodov predpokladaných v § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 349 ods.
2 Trestného poriadku, keďže prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu a skorší trest bol uložený
v konaní pred senátom.

Obžalovaný K. C. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku urobil
vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný síce odpovedal kladne
na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, a samotný skutok je ohraničený
dňom nástupu obžalovaného do výkonu väzby v inej trestnej veci, avšak súd postupoval v súlade s

ustanovením § 122 ods. 13 Trestného zákona, keďže je povinný skúmať plnenie vyživovacej povinnosti,
až kým nevyhlási rozsudok, pričom bolo zrejmé, že obžalovaný časť výživného dodatočne zaplatil, k
čomu bolo nutné vypočuť obžalovaného a svedkyňu, preto vyhlásenie obžalovaného neprijal.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, keď sa ku skutku,

ktorý mu je kladený za vinu priznal. Svoje konanie úprimne oľutoval. Uviedol, že si je vedomý, že
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš mu bolo určené prispievať na výživu svojej dcéry E. C.,
nar. XX. X. XXXX sumou 110,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám jeho matky S. C..
Túto vyživovaciu povinnosť si neplnil, pretože nemal peniaze, strechu nad hlavou, vôbec nič. V minulosti
už bol odsúdený pre neplnenie si vyživovacej povinnosti na dcéru E.. Naposledy bol zamestnaný do

augusta 2015 v spoločnosti DHL Logistics Slovakia, kde bol s ním ukončený pracovný pomer zo stranyzamestnávateľa, pretože sa nedostavil do práce. Dôvodom bolo, že hoci zarobil slušnú sumu, exekútor
mu zo mzdy väčšiu časť strhol, nechal mu životné minimum, čo ho nahnevalo, preto už viac do práce
nešiel. Neskôr už nikde nebol oficiálne zamestnaný až do nástupu výkonu trestu. Na úrad práce sa hlásiť

nešiel, bol dobrovoľne nezamestnaný. Nepožiadal príslušné úrady o poskytnutie sociálnych dávok alebo
príspevkov v hmotnej núdzi. Počas tohto obdobia si zháňal rôzne príležitostné práce alebo brigády, kde
si zarobil asi 20,- alebo 30,- Eur, čo nebolo každý deň. Z týchto peňazí si hradil ubytovanie, stravu. U
kohobrigádovalakoľkozarobil,uviesťnevedel.Ozníženievýživnéhonikdynepožiadal.Okremexekúcie
na výživné má aj iné exekúcie, nevedel čoho sa týkajú. Vyživovaciu povinnosť na dcéru E. nahlásil pri

nástupe do väzby v Ilave. Zamestnať sa mu podarilo až v Sučanoch. Zo mzdy, ktorú dostáva je posielané
asi 25,- Eur exekučne jeho matke na výživu dcéry E.. Do nástupu do väzby neviedol usporiadaný život.
Zanedbal všetko, čo sa dalo, chce to zmeniť, preto sa rozhodol urobiť za tým hrubú čiaru a sám sa išiel
dobrovoľne prihlásiť na políciu, ktorá ho následne eskortovala do výkonu väzby. K dcére E. uviedol, že
ju naposledy videl v roku 2015. Býva u jeho matky S.. Navštevuje základnú školu v Liptovskom Mikuláši.
Hrá vo folklórnom súbore. S dcérou nie je v priamom kontakte, no keď píše svojej matke list, dá ju

pozdraviť. Okrem tohto výživného, na obe dcéry neprispieval posledné roky na ich výchovu vôbec, čo mu
je ľúto. Po prepustení z výkonu trestu si ihneď nájde zamestnanie a bude si plniť vyživovaciu povinnosť
tak, ako mu to ukladá rozsudok súdu.

Dodal, že v DHL pracoval najprv cez agentúru, následne mu ponúkli zamestnanie na trvalý pracovný

pomer, so mzdou asi 800,- Eur. Vtedy mame sľúbil, že peniaze pošle, no namiesto 800,- Eur mu
zamestnávateľ poslal 210,- Eur alebo 220,- Eur. Povedali mu, že všetko strhla poisťovňa, peniaze mame
poslať nemohol a začal žiť tak zle, že sa dostal až do basy. Je mu veľmi ľúto a mrzí ho, že vtedy neprišiel
do Liptovského Mikuláša a nepovedal, prečo tie peniaze neposlal. Vo výkone trestu je zamestnaný,
dostane minimum. Pre zdravotné problémy, úraz na pracovisku bol vyradený z práce, má absolvovať

operáciu. Akú sumu z pracovnej odmeny poslali mame na výživné, nevedel, ide to cez exekútora,
najlepšie bude vedieť mama. Z náhradného výživného 110,- Eur mesačne sa jej odráta suma, ktorú jej
pošlú z ústavu. Po DHL už zamestnaný nebol. Myslel si, že si nájde prácu v zahraničí.

Vo výkone trestu pracuje v kovovýrobe, vyrábajú rôzne predmety, napr. postele pre väzenstvo. Po

mesiaci bol poverený vedúcim na výstupnej kontrole. Vedúci sa na neho môže spoľahnúť a jemu sľúbil,
že v tejto práci bude chýbať len nevyhnutný čas, pretože je momentálne práceneschopný. Čaká na
operáciu pruhu, kde by mal mať rekonvalescenciu približne 10 dní. Dokonca bol za ním riaditeľ ústavu
s možnosťou podmienečného prepustenia, ale je si vedomý, že má ešte toto konanie. Je v kontakte s
dcérou C., ktorú žiadal, aby mu poslala nejaké prospekty ku hľadaniu zamestnania. Robí všetko preto,

aby sa odtiaľ dostal, lebo vie, že mame pomôže viac vonku. Uvedomuje si chyby, ktoré v minulosti urobil
a už sa určite nevráti na pôvodné chodníčky. Mamu videl po 3,5 roku a dnes vie, že rodina je jediné,
čo mu pomôže. S pedagógom hovoril aj o tom, čo bude ďalej po prepustení. Najprv sa musia skončiť
všetky súdne konania.

Svedkyňa S. C., stará matka maloletej vypovedala, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 4P/39/2015-41 zo dňa 10. 11. 2015 bol jej syn K. C. povinný prispievať na výživu
jeho maloletej dcéry E. zvýšeným výživným vo výške 110,- Eur mesačne vždy do 15. dňa príslušného
mesiaca vopred k jej rukám. Od mesiaca október 2016 až do dňa jej výsluchu si túto vyživovaciu

povinnosť vôbec neplnil. Ešte predtým bol právoplatne odsúdený za neplatenie výživného na dcéru E.
a tiež staršiu dcéru C. trestným rozkazom 1T/72/2014 na podmienečný trest. Poukázala na to, že od
októbra2016vznikoldlhnavýživnomvovýškenajmenej3.276,33eura.Jedôchodkyňanikdenepracuje.
Jediným jej príjmom je starobný a vdovský dôchodok vo výške 680,- Eur mesačne. Okrem toho poberá
ešte prídavok na vnučku E. spolu s bonusom vo výške 34,80 eura mesačne. Z tohto príjmu hradí

chod domácnosti, kde v súčasnosti s vnučkou E. bývajú. Hradí jej všetky výdavky súvisiace s výživou,
výchovou, stravu, ošatenie, veci bežnej spotreby, atď. Vnučka E. má priznaný sirotský dôchodok vo
výške 137,50 eura, ktorý jej odkladá na bankový účet. E. navštevuje deviaty ročník Základnej školy
Evanjelickej v Liptovskom Mikuláši. Na školskú dochádzku má výdavky vo výške 70,- Eur mesačne.
Poberá náhradné výživné, ktoré jej bolo priznané a vyplácané vo výške 110,- Eur mesačne. Dlžné

výživné vymáha súdny exekútor Mgr. Martin Thomka z Martina, ktorý zaslal za uvedené obdobie výživné
raz vo februári 2019 vo výške 23,67 eura. Vnučka E. núdzou nikdy netrpela a neplatenie výživného
na ňu nemalo trvalo nepriaznivé následky. Syn K. je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody v
Sučanoch. Z väzenia jej pravidelne píše listy, kde spomína obe dcéry, emotívne sa o nich vyjadruje,zaujíma sa o ne. Žiada ju o ich fotografie, no dcéry s ním odmietajú akýkoľvek kontakt. Sú na neho
nahnevané, pretože sa o ne 5 rokov dozadu vôbec nezaujímal. Iným spôsobom na dcéry neprispieval,
neposielal im žiadne darčeky ku sviatkom.

Na hlavnom pojednávaní dodala, že výživné jej syn platil, ale málo. Poslala doklady o zaplatení 135,67
eura, ktoré dostala cez exekútora. Predtým syn býval s nimi, potom sa stratil. S dcérami sa nestretával.
Vyživovaciu povinnosť má už len k dcére E.. S vnučkou E. je sama. Vnučka za toto obdobie, keď výživné
neplatil, netrpela núdzou. Dostáva náhradné výživné a vždy, keď jej príde nejaká suma od exekútora,

túto zdokumentuje na sociálke, odkiaľ jej nasledujúci mesiac pošlú nižšie náhradné výživné o túto sumu.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním zabezpečených listinných dôkazov -rodného listu maloletej,
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4P/1/2014-24 zo dňa 4. 2. 2014, rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4P/39/2015-41 zo dňa 10. 11. 2015, trestným rozkazom Okresného

súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1T/72/2014 zo dňa 30. 10. 2014, trestným rozkazom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/37/2017 zo dňa 30. 10. 2017, rozsudku Okresného súdu Brezno č. k.
4T/82/2018-166 zo dňa 13. 5. 2019, potvrdením o návšteve školy maloletej, potvrdením ÚPSVaR
Liptovský Mikuláš, rozhodnutiami ÚPSVaR Liptovský Mikuláš o náhradnom výživnom, hodnotením
ÚVTOS Sučany a ÚVTOS Ilava, správou Sociálnej poisťovne, správou ÚPSVaR Liptovský Mikuláš,

správami od zamestnávateľov, správou od súdneho exekútora, správou Okresného úradu Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor, a pripojených spisov.

SúdmalrozsudkomOkresnéhosúduLiptovskýMikulášč.k.4P/1/2014-24zodňa4.2.2014preukázané,
že K. C., otec maloletej E. C., nar. XX. X. XXXX, ktorá bola týmto rozsudkom zverená do náhradnej

osobnej starostlivosti S. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B.. C. XXXX/X, Q. K., bol zaviazaný platiť
výživné na maloletú v sume 100,- Eur mesačne vždy do každého 15. dňa toho, ktorého mesiaca vopred
k rukám starej matky počnúc od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 7.
3. 2014 a vykonateľnosť vo výroku o výživnom dňom 18. 3. 2014.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4P/39/2015-41 zo dňa 10. 11. 2015 došlo k zmene
výšky výživného určeného predchádzajúcim rozsudkom, a to tak, že otec maloletej K. C. bol zaviazaný
prispievať na výživu maloletej E. C. zvýšeným výživným sumou 110,- Eur mesačne vždy do každého 15.
dňa príslušného mesiaca vopred k rukám starej matky S. C., počnúc dňom 1. 9. 2015. Tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňom 8. 12. 2015 a vykonateľnosť vo výroku o bežnom výživnom dňom 20.

11. 2015.

Trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1T/72/2014 zo dňa 30. 10. 2014,
právoplatnýmdňa16.9.2016,súduznalobvinenéhovinnýmzprečinuzanedbaniapovinnejvýživypodľa
§ 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s

podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby na 2 roky.

Z rodného listu E. C. mal súd preukázané, že maloletá sa narodila dňa XX. X. XXXX C. Q. K. otcovi K. C.,
nar. X. X. XXXX a matke E. C., nar. XX. X. XXXX. Potvrdeniami o návšteve školy mal súd preukázané, že
E. C., nar. XX. X. XXXX, bola v školskom roku 2018/2019 žiačkou 9. A. triedy Evanjelickej spojenej školy,

Evanjelická základná škola biskupa Jura Janošku, Komenského 10, Liptovský Mikuláš a v školskom
roku 2019/2020 je žiačkou 1.A triedy Hotelovej akadémie Liptovský Mikuláš.

Správou a rozhodnutiami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, odbor sociálnych
vecí a rodiny mal súd preukázané, že S.Ú. C., nar. XX. XX. XXXX je poskytované náhradné výživné na

oprávnenú osobu maloletú E. C. od 1. 9. 2016 do 30. 6. 2017 vo výške 108,50 eura mesačne, od 1. 7.
2017 do 30. 6. 2018 vo výške 109,27 eura mesačne a od 1. 7. 2018 doposiaľ (ku dňu podania správy
23. 1. 2019) vo výške 110,- Eur mesačne.

Zo správ a lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný bol zamestnaný v období od 23. 6. 2015

do 20. 8. 2015 v spoločnosti DHL Logistics (Slovakia), spol. s r. o., ako zamestnanec s pravidelným
príjmom a od 16. 1. 2019 je evidovaný ako zamestnanec s pravidelným príjmom u odvádzateľa Ústav
na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých.Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš oznámil, že obžalovaný nebol vedený v jeho
evidenciách v rokoch 2016 až 2018, ako uchádzač o zamestnanie bol naposledy v evidencii vedený v
období od 30. 4. 2013 do 19. 11. 2013 a nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi.

Zo správ súdneho exekútora Mgr. Martina Thomku, Exekútorský úrad Martin, mal súd preukázané, že
v exekučnej veci začatej na návrh oprávnenej maloletej E. C., zastúpenej starou matkou S. C. voči
povinnému K. C. pre vymoženie dlžného a bežného výživného s príslušenstvom od podania návrhu
zo dňa 22. 1. 2016 neboli ku dňu 4. 2. 2019 vymožené žiadne finančné prostriedky prostredníctvom

súdneho exekútora.

Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, neeviduje K. C. ako vlastník, resp. spoluvlastník
nehnuteľností a stavieb v katastrálnych územiach územného obvodu okresu Liptovský Mikuláš.

Z vyjadrenia spoločnosti Index Nosluš, Personnel Solutions vyplýva, že K. C. uzatvoril od 29. 5. 2015

do 22. 6. 2015 pracovnoprávny vzťah s touto spoločnosťou na výkon práce ako manipulačný pracovník
pre DHL. Počas výkonu práce sa nevyskytli problémy, ktoré by bolo treba disciplinárne riešiť. Podával
bežný, štandardný pracovný výkon. Od klienta nemajú informácie o nespokojnosti s jeho pracovným
výkonom. Od uvedeného dátumu nemajú o menovanom žiadne informácie. Z pripojeného potvrdenia
o mzde vyplýva, že čistá mzda bola v máji 2015 obžalovanému vyplatená vo výške 22,55 eura, v júni

2015 vo výške 300,29 eura a v auguste 2015 vo výške 6,19 eura.

Z pracovného posudku spoločnosti DHL Logistics (Slovakia), spol. s r. o., vyplýva, že K. C. bol v
ich spoločnosti zamestnaný od 23. 6. 2015 do 20. 8. 2015, pričom pracovný pomer bol ukončený v
skúšobnej dobe z dôvodu absencií. Vedúci zamestnanci nevedeli poskytnúť bližšie informácie k osobe

obžalovaného.

Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch, Martin, a pripojeného
skráteného výpisu klienta vyplýva, že obžalovaný vykonával trest odňatia slobody vo veci Okresného
súdu Brezno sp. zn. 4T/82/2018 vo výmere 2 roky a 4 mesiace, ktorý nastúpil dňa 13. 5. 2019, pričom

mu bolo započítaná doba od 1. 6. 2018 do 13. 5. 2019, pretože uznesením Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 2Tp/29/2018 zo dňa 2. 6. 2018 bol vzatý do väzby. Čiastočnú úhradu výživného vo výške 135,67
eura potvrdzujú doklady predložené svedkyňou S. C., ktoré jej boli na účet poukázané od súdneho
exekútora, a to dňa 13. 2. 2019 vo výške 23,67 eura, dňa 17. 4. 2019 vo výške 35,- Eur, dňa 17. 5.
2019 vo výške 15,- Eur, dňa 17. 6. 2019 vo výške 11,- Eur, dňa 19. 8. 2019 vo výške 35,- Eur, dňa

30. 9. 2019 vo výške 16,- Eur. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon
väzby Ilava, kde bol umiestnený od 26. 11. 2018 do 8. 1. 2019, vyplýva, že prejavil záujem o zaradenie
do práce, nebol zaradený z organizačných dôvodov, nahlásil vyživovaciu povinnosť, žiadosť o výživné
však nikomu nezaslal. Rovnako po preradení do ÚVTOS Sučany nahlásil vyživovaciu povinnosť a túto
vypísal pre C. O. E. C..

Súd mal konanie obžalovaného K. C. preukázané a obdobie, v ktorom obžalovaný neplnil voči maloletej
dcére vyživovaciu povinnosť vôbec alebo len čiastočne a akú čiastku dlhuje ku dňu rozhodnutia
súdu, ustálil na základe výpovedí obžalovaného a svedkyne - starej matky maloletého dieťaťa a

zabezpečených listín, ktorými bolo preukázané, že obžalovaný neplatil riadne a v plnej výške určené
výživné na maloletú dcéru E. C. v období od 17. 9. 2016, deň nasledujúci po dni, kedy nadobudol
právoplatnosť trestný rozkaz o jeho predchádzajúcom odsúdení za neplnenie si vyživovacej povinnosti
voči v tom čase ešte dvom maloletým dcéram C. a E. C., až do dňa 2. 6. 2018, kedy bol v trestnej
veci Okresného súdu Prievidza vzatý do väzby, čím mu na výživnom vznikol dlh na výživnom vo výške

2.251,38 eura (pomerná časť mesiaca september 2016 v rozsahu 14 dní = 51,38 eura plus 20 mesiacov
x 110,- Eur), okrem dňa 13. 2. 2019 vo výške 23,67 eura, dňa 17. 4. 2019 vo výške 35,- Eur, dňa 17.
5. 2019 vo výške 15,- Eur, dňa 17. 6. 2019 vo výške 11,- Eur, dňa 19. 8. 2019 vo výške 35,- Eur, dňa
30. 9. 2019 vo výške 16,- Eur, ktoré boli zaslané prostredníctvom súdneho exekútora, pričom tieto sumy
spolu vo výške 135,67 eura súd zohľadnil pri vypočítaní celkového dlhu obžalovaného na výživnom voči

maloletej dcére E. C., ktorý v súčasnosti predstavuje 2.115,71 eura.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je pritom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každýrodič je povinný plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Objektívne nepriaznivá finančná situácia obžalovaného,
ktorá by viedla až k jeho sociálnej odkázanosti nebola v konaní preukázaná. Ako vyplynulo z

vykonaného dokazovania, obžalovaný pred rozhodným obdobím uvedeným v obžalobe, bol zamestnaný
prostredníctvom personálnej agentúry na riadny pracovný pomer s pravidelným mesačným príjmom
vo výške cca 500,- Eur mesačne (júl 2015). Následne, ako sa sám vyjadril, keďže mu súdny exekútor
zrazil väčšiu časť mzdy na úhradu iných pohľadávok, sa rozhodol opustiť pracovný pomer, živiť sa
príležitostnými neoficiálnymi prácami tak, aby na jeho príjem súdny exekútor nemal dosah a prestal

si plniť aj vyživovaciu povinnosť v plnom rozsahu. Takýto postoj mal obžalovaný v priebehu celého
rozhodného obdobia, až kým bol dňa 2. 6. 2018 vzatý do väzby. Nezaevidoval sa na úrade práce ako
nezamestnaný, nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi a svoju vyživovaciu povinnosť žiadnym spôsobom
neplnil. Zo správ zabezpečených od zamestnávateľov vyplynul záver, že pokiaľ by si chcel nájsť prácu,
túto by si aj našiel, pretože pokiaľ pracoval, vykonával svoje povinnosti riadne, nemal problémy, nebol
disciplinárne riešený a pracovný pomer zo strany zamestnávateľa bol ukončený až v dôsledku absencií

v auguste 2015, kedy sa rozhodol, že už pracovať na riadny pracovný pomer nebude. Nemožno
preto vyvodiť záver o absolútnej neschopnosti obžalovaného objektívne pracovať alebo o nedostatku
príležitostí nájsť si prácu, hoci len vo forme brigádnickej činnosti a zabezpečiť si tak pravidelný príjem
nielen na podporu svojich potrieb, ale najmä na platenie výživného vo vzťahu k dieťaťu, ku ktorému
vyživovaciu povinnosť stále má. Keďže mal plnú vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti, bol povinný

využiť všetky svoje schopnosti a možnosti na to, aby si ju aj reálne plnil. Ak obžalovaný uvádzal, že pre
zrážky súdneho exekútora prišiel o väčšiu časť platu, musel si byť vedomý, že pokiaľ mal aj iné dlhy,
nielen vyživovaciu povinnosť, je povinný ich skôr, či neskôr splatiť. V zásade sa týmto svojím postojom
dobrovoľne pripravil o platené zamestnanie, a tým o možnosť riadne plniť vyživovaciu povinnosť a
postupnesplatiťvšetkysvojedlhy.VýpoveďoustarejmatkymaloletejE.malsúdpreukázané,ževobdobí

počas, ktorého obžalovaný výživné neplatil, maloletá núdzou netrpela.

V čase vyhlasovania rozsudku súdom prvého stupňa si obžalovaný dlhodobo neplnil svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť, hoci vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti vyživovaciu povinnosť voči
maloletej dcére plniť mohol a mal a zároveň vedel, že je povinný výživné platiť, ale úmyselne túto

povinnosť zanedbával závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas (§ 138 písm. b/ Trestného zákona),
t. j. od 17. 9. 2016, čo do času, kedy bol vzatý do väzby, ktorým súd ohraničil páchanie skutku dňom 2.
6. 2018, predstavovalo takmer 2 roky, ktoré je potrebné v zmysle ustálenej súdnej praxe považovať za
neplnenie vyživovacej povinnosti po dlhší čas. Rovnako mal súd trestným rozkazom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 1T/72/2014 zo dňa 30. 10. 2014, právoplatným dňa 16. 9. 2016 preukázané, že

obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného
zákona, teda v páchaní teraz stíhaného prečinu zanedbania povinnej výživy začal v období 24 mesiacov,
odkedy bol za rovnaký čin odsúdený. Z týchto dôvodov súd skutok právne kvalifikoval ako prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona (§ 138 písm.
b/ Trestného zákona).

Vykonaným dokazovaním zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
mal súd preukázanú vinu obžalovaného v plnom rozsahu a dospel k záveru, že skutok popísaný vo
výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný K. C., ktorý svojím konaním naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm.

c/ Trestného zákona (§ 138 písm. b/ Trestného zákona) po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke,
preto ho súd uznal vinným z jeho spáchania.

V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že v priestupkovom konaní bol za obdobie rokov
2014-2018 riešený 4-krát, vo všetkých prípadoch pre podvodné konanie uložením blokových pokút do

výšky 50,- Eur. V registri trestov má celkom 4 záznamy z rokov 2014 - 2019, raz bol odsúdený za
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona trestným rozkazom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1T/72/2014 zo dňa 30. 10. 2014, a tri záznamy pre majetkovú trestnú
činnosť. V dvoch prípadoch mu bol uložený podmienečný trest a v dvoch prípadoch nepodmienečný
trest odňatia slobody. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 4T/82/2018

zo dňa 13. 5. 2019, právoplatný dňa 13. 5. 2019, na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky
a 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia pre prečin
podvodu podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, sčasti v štádiu pokusu a prečin neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa §219 ods. 1 Trestného zákona, týmto rozsudkom súd zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného
súdu Prievidza č. k. 3T/113/2018-652 zo dňa 7. 11. 2018, právoplatný dňa 7. 11. 2018. Rozsudkom
Okresného súdu Prievidza č. k. 3T/113/2018-652 zo dňa 7. 11. 2018, právoplatný dňa 7. 11. 2018,

bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného
zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný bol od 2. 6. 2018 vo
výkone väzby v inej trestnej veci a následne nastúpil výkon trestu v ÚVTOS Ilava, od 8. 1. 2019 bol
predvedený do ÚVTOS pre mladistvých Sučany. Z najnovšej hodnotiacej správy ústavu vyplýva, že

jeho správanie je na požadovanej úrovni, povinnosti vyplývajúce z ústavného poriadku si plní, taktiež
plní príkazy a nariadenia autorít. Pracovne zaradený bol do kovovýroby, kde k pracovným povinnostiam
pristupuje aktívne a zodpovedne, za čo bol jeden krát disciplinárne odmenený. Zapája sa do činností pre
všeobecnýrozvojosobnostiodsúdenéhoajdoaktivítorganizovanýchvrámcikultúrno-osvetovejčinnosti
na oddiele, zúčastňuje sa komunitných stretnutí. Disciplinárne potrestaný nebol. Snaží sa primerane
pristupovať k plneniu programu zaobchádzania. Udržiava pravidelný kontakt s primárnou rodinou -

matkou a mladšou dcérou prostredníctvom korešpondencie a telefonovania, právo na balík si uplatnil
raz, právo na návštevy zatiaľ nerealizoval.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného
možno priznať jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona, keďže sa k
spáchaniu trestnej činnosti obžalovaný priznal a úprimne ju oľutoval. Na priťažujúcu okolnosť podľa §

37 písm. m/ Trestného zákona súd neprihliadal, pretože pred spáchaním skutku (ku 2. 6. 2018) bol
právoplatne odsúdený len za prečin zanedbania povinnej výživy a táto okolnosť je už zohľadnená v
zákonnom znaku prečinu, pre ktorý je stíhaný, preto na ňu nemožno prihliadnuť (§ 38 ods. 1 Trestného
zákona). Rovnako použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, že spáchal
viacero trestných činov (pri ukladaní súhrnného trestu podľa zásad na uloženie trestu úhrnného) vylučuje

použité ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona. Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo
výmere na jeden rok až päť rokov. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu. Súd však musel ukladať trest súhrnný, keďže k
ukončeniu páchania prečinu zanedbania povinnej výživy obžalovaným došlo dňa 2. 6. 2018 jeho vzatím

do väzby, t. j. obžalovaný stíhaný skutok (dokonaný dňa 2. 6. 2018) spáchal skôr, než bol vyhlásený
odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Týmto iným rozsudkom je potrebné považovať rozsudok
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/113/2018, vyhlásený dňa 7. 11. 2018 pre pokračovací zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, ktorý bol dokonaný dňa 2. 12. 2017,
ďalším skutkom, ktorý spáchal vo viacčinnom súbehu s aktuálne súdenou trestnou činnosťou bol skutok

spáchaný dňa 3. 12. 2017 právne kvalifikovaný ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného
zákona a pre prečin podvodu podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, pre ktoré bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 4T/82/2018, vyhláseným dňa 13. 5. 2019. Pokiaľ sa týka
trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/37/2017 zo dňa 30. 10. 2017, doručený

obžalovanému 11. 9. 2018, jeho výrok o treste by mal podľa názoru súdu ostať nedotknutý, pretože síce
bol doručený obžalovanému až dňa 11. 9. 2018, t. j. po spáchaní skutku zanedbania povinnej výživy,
avšak skutok, za ktorý ním bol obžalovaný odsúdený, bol páchaný do dňa 15. 5. 2014, teda skôr než bol
trestnýmrozkazomOkresnéhosúduLiptovskýMikulášsp.zn.1T/72/2014zodňa30.10.2014,doručený
dňa 16. 9. 2016, pričom práve táto trestná činnosť bola obžalovaným páchaná vo viacčinnom súbehu,

preto k ukončeniu súbežného páchania trestnej činnosti došlo dňom doručenia posledného citovaného
trestného rozkazu, dňom 16. 9. 2016. Súhrnný trest sa ukladá podľa trestnej sadzby trestného činu
najprísnejšie trestného, za ktorý sa podľa zásad na uloženie úhrnného trestu trest ukladá, a ktorým vtomto prípade je zločin podvodu podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, za ktorý zákon stanovuje sadzbu
vo výmere tri roky až desať rokov.

Z lustrácií je nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa opakovane dostala do rozporu so zákonom,
pričom sa dopúšťal trestnej činnosti rôzneho charakteru. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu
však prihliadol nielen na osobu páchateľa a jeho kriminálnu minulosť, ale aj na možnosť nápravy
obžalovaného do budúcnosti.

Vzhľadom na dikciu zákona, keď súd pri ukladaní súhrnného trestu nesmie uložiť trest miernejší, než
bol uložený skorším rozsudkom, bolo uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nevyhnutným
a jediným prostriedkom ako obžalovanému do budúcna zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
tiež vyjadriť jeho morálne odsúdenie spoločnosťou za spáchanie tohto trestného činu. V konaní na
OkresnomsúdePrievidzasp.zn.3T/113/2018bolobžalovanémuukladanýtrestodňatiaslobodyznížený
o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 2 roky za použitia ustanovení § 39 ods. 2

písm. c/, ods. 4 Trestného zákona po tom, čo obžalovaný uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste,
v konaní na Okresnom súde Brezno sp. zn. 4T/82/2018 bol obžalovanému uložený mierne navýšený
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace, tiež znížený pod dolnú hranicu za použitia
ustanovení § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona.

Z hodnotiacej správy ústavu a z prejavov obžalovaného mal súd preukázané, že už doterajší výkon
trestu mal na neho požadovaný účinok. Obžalovaný nielen navonok prejavil úprimnú ľútosť nad svojím
konaním, ale preukázal aj snahu zmeniť svoje správanie tým, že prejavuje účinnú snahu po svojej
náprave. Vo výkone trestu je pracovne zaradený a z jeho pracovnej odmeny sú na výživné poukazované
aspoň minimálne čiastky. Počas výkonu trestu nebol disciplinárne potrestaný, ale bol disciplinárne

odmenený za plnenie pracovných povinností. Z uvedeného súdu vyplýva, že obžalovaný už vo výkone
trestu úspešne nastúpil cestu zmeny a zmenil práve svoje správanie, ktorým sa pôvodne dostal do
rozporu so zákonom, teda prestal pracovať, v dôsledku čoho nemal pravidelný príjem a zanedbal
svoju vyživovaciu povinnosť. V týchto okolnostiach spočívajúcich v osobe obžalovaného vzhliadol súd
výnimočné okolnosti odôvodňujúce len mierne navýšenie ukladaného súhrnného trestu o 4 mesiace a

zároveň použitie ustanovení o mimoriadnom znížení trestu, pretože uloženie trestu odňatia slobody vo
výmere minimálne 3 roky odňatia slobody by za súčasnej situácie bolo pre obžalovaného neprimerane
prísnym a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a to za celú
zbiehajúcu sa trestnú činnosť vo výmere 2 roky a 8 mesiacov. Súd je názoru, že navýšenie trestu
odňatiaslobodyminimálneoďalších8mesiacovoprotipredchádzajúcemusúhrnnémutrestuuloženému

rozsudkom Okresného súdu Brezno, by mohlo mať aj demotivujúci efekt pre obžalovaného, ktorý sa
snaží počas doterajšieho výkonu trestu správať tak, ako sa od neho očakáva a preukazuje pozitívny
účinok výkonu trestu na jeho prevýchovu. Takýto trest odňatia slobody je primeraný a spravodlivý
a dostatočne splní účel individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Súd tiež verí, že obžalovaným
deklarovaná snaha a záujem po prepustení z výkonu väzby plniť si vyživovaciu povinnosť a začať žiť

riadnym životom je úprimná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť

na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním

len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

V Liptovskom Mikuláši, dňa 14. októbra 2019