Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314212361
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8314212361.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského, v sporovej veci žalobcu: Štefan Bálint, miesto
podnikaniaZámočnícka111/3,90042DunajskáLužná,IČO:44913907,zastúpenéhoJUDr.Radovanom
Bilým, advokátom, so sídlom Kukorelliho 1505/52, 066 01 Humenné, IČO: 40 119 203, proti žalovanému:
Jaroslav Pliška, miesto podnikania 069 01 Pichne 37, IČO: 34568077, zastúpenému JUDr. Ernestom
Vokálom, advokátom, so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, IČO: 42 238 935, o zaplatenie 1.000,-
eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11Cb/89/2015-274 z
5.9.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 11Cb/89/2015-305 z 11.3.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v jeho napadnutej časti, t.j.
okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 985,- eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

2. Vychádzal zo zistenia, že podanou žalobou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 1.000,- eur titulom neuhradenia faktúry č. XXXXX zo dňa 1.3.2013, ktorou žalovanému vyúčtoval
dohodnutú cenu za vykonané dielo - montážne práce na stavbe L. O. Y. L.. Medzi stranami sporu bola
ústne uzatvorená zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy
sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného montážne práce na stavbe L. O. L.. Medzi stranami sporu
nebolo sporné, že žalobca montážne práce pre žalovaného na predmetnej stavbe vykonával, sporný bol
rozsah vykonaných prác, ako aj dohodnutý spôsob odmeňovania za vykonanú prácu. Medzi stranami

sporu bola dohoda o cene za vykonané dielo tak, že žalovaný zaplatí žalobcovi hodinovú odmenu za
vykonané montážne práce. Táto skutočnosť vyplynula nielen z výpovede samotného žalobcu, ale aj
z výpovede svedka E.Á. V., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovaným boli o odmeňovaní za
vykonanú prácu dohodnutí ústne, a to tak, že im bude platiť 5,- až 6,- eur za odpracovanú hodinu. Takúto
dohodu o hodinovej odmene za vykonané práce potvrdili aj ďalší pracovníci pracujúci ako živnostníci
pre žalovaného na predmetnej stavbe vo februári 2013, a to B. J., E. G. a A. K. vo svojich čestných
prehláseniach. Svedkovia, ktorých vypočutie navrhol žalovaný, a to A. Y. a E. P., ktorí tiež v rozhodnom

čase pracovali na stavbe L. O. L. a R. L. síce vypovedali, že dohoda o odmene bola úkolová, živnostníci
pracujúci pre žalovaného boli odmeňovaní, napr. podľa počtu vymenených okien, avšak ani oni nevedeli
tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom preukázať, okrem toho ich výpovede boli nejasné a mohli byť
ovplyvnené jednak skutočnosťou, že A. Y. je švagrom žalovaného a stále pre neho pracuje ako aj tým,že výpoveď E. P. bola viac o tom, čo nevie ako o tom čo vie. Čestné prehlásenia Z. F., H. D. a R.
Š., ktorí vyhlásili, že pre žalovaného pracovali na rôznych stavbách za úkolovú odmenu, resp. za m2
v tomto smere nemali žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko títo živnostníci, resp. pracovníci, pracovali

pre žalovaného v období rokov 2001-2002, 2009 a 2011-2012. Š. S. vo svojom čestnom prehlásení
uviedol, že pre žalovaného pracoval aj v rozhodnom čase na rovnakom pracovisku ako žalobca, a to
za dohodnutú odmenu podľa množstva a kvality vykonanej práce, avšak ani s ním vystavených faktúr,
ktoré mu žalovaný uhradil nebolo možné zistiť dohodu o cene za vykonané dielo, keďže formulácia
„Fakturujem vám za prevedené montážne práce na stavbe L. O. Y. L. 1.000,- eur“ nevypovedala nič o

tom, akým spôsobom bola predmetná odmena vypočítaná. V jeho čestnom prehlásení sa okrem iného
uvádzalo aj to, že žalobca dvakrát vypomáhal na stavbe R. L. pri vykládke materiálu, pričom je ťažké
si predstaviť dohodu o úkolovej odmene pri tomto druhu práce, rovnako, ako je to pri iných druhoch
prác, ktoré pre žalovaného žalobca vykonával. Súd teda dospel k názoru, že medzi stranami sporu
bola dohoda o hodinovej odmene za vykonanú prácu vo výške 5,- až 6,- eur za hodinu. Žalobca si
účtoval 5,- eur za hodinu. Tomuto nasvedčovali aj žalovaným predložené faktúry ostatných pracovníkov

- živnostníkov, ktoré boli vystavené na sumy 1000,- eur, 655,- eur, 850,- eur, 1150,- eur. Pokiaľ išlo o
rozsah žalobcom vykonaných prác pre žalovaného v mesiaci február 2013, nakoľko sa súdu nepodarilo
získať stavebný denník od strán sporu ani od spoločnosti O. R. R.. K.. S.., pre ktorú žalovaný vykonával
práce na stavbe L. O. L., aj tu vychádzal súd prvej inštancie z výpovede žalobcu a svedka E. V., ako
aj čestných prehlásení B. J., E. G. a A. K., ktorí uviedli, že počas zimných mesiacov sa pracovalo 9

hodín denne a v letných mesiacoch 10 hodín denne v 21 až 23 dňových turnusoch. Pri 5,- eurovej
hodinovej odmene za 197 odpracovaných hodín tak žalobcovi patrila náhrada vo výške 985,- eur, ktorú
súd žalobcovi priznal, pretože žalovaný nepreukázal, že by žalobcovi za mesiac február 2013 vyplatil
prináležiacu dohodnutú odmenu a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie postupom podľa § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1
CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca mal v konaní iba nepatrný neúspech, preto mu súd vo
vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Proti rozsudku, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, v zákonnej lehote podal

odvolanie žalovaný a navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a rozhodnutie zaťažil
nepreskúmateľnosťou, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces a odňal mu možnosť konať
pred súdom.

6. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď bez ďalšieho prisvedčil

svedeckým výpovediam navrhovaných žalobcom, že za vykonávanú prácu bola dojednaná hodinová
odmena. V konaní bolo vykonané dokazovanie, ktoré svedeckými výpoveďami preukazovalo, že
odmena bola tzv. úkolová, odmena za vykonanie určitej vopred dojednanej činnosti. Súd prvej inštancie
nedal odpoveď, prečo neuveril výpovedi svedka A. Y.. Svedok E. P. vypovedal, že odmena za vykonanú
prácu bola úkolová. Pokiaľ ide o vystavenú faktúru „fakturujem Vám za prevedené montážne práce

na stavbe L. O. Y. L. 1000 eur“, táto potvrdzuje uvádzané skutočnosti, že odmena bola úkolová. Nie
je možné sa stotožniť so záverom, že je ťažké si predstaviť úkolovú odmenu za vykládku materiálu.
Úkolová odmena môže byť dohodnutá počtom kilogram vyložených, počtom nákladiakov/avia/áut, resp.
iných prostriedkov vykladaných a iné. Z obchodných zvyklostí je zrejmé, že odmena pri živnostníkoch
je dohodnutá ako úkolová. Je tomu tak z dôvodu, že pokiaľ by bola dojednaná dohoda hodinová, nie je

problém pre živnostníka urobiť tzv. prestoj v práci, resp. robiť rovnakú prácu za dlhší čas, pomalšie, teda
z jeho pohľadu pri vyššej mzde, ktorú si naviac on sám môže ovplyvňovať a z pohľadu objednávateľa
naopak pri vyšších vopred neodhadnuteľných nákladoch. Z tohto dôvodu je zvyklosťou dojednanie
odmeny úkolovej. Mylným je potom aj záver, ako súd dospel k počtu odpracovaných hodín. Uvedené
skutočnosti sú nepravdepodobné, nakoľko sa nie vždy pracuje rovnaký počet hodín, samozrejme

niekedy viac, niekedy menej, a keďže ide o stavebné, montážne práce, sú ovplyvnené aj počasím. Teda
aj z tohto pohľadu je výpočet hodín nesprávny. Nie je správne vychádzať ani z prehlásení, v ktorých
je uvedené, že svedkom žalovaný nezaplatil a z uvedeného usudzovať, že preto nebolo zaplatené
ani žalobcovi. V tomto smere sa dokazovanie neviedlo. Za tejto dôkaznej situácie, keďže svedkoviavypovedali odlišne, mal súd vychádzať z ďalších dôkazov, ktoré potvrdzovali skutočnosť, že dohoda bola
úkolová. Tento záver podporujú aj obchodné zvyklosti.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

8. Konštatoval, že tvrdenia žalovaného k vyrovnaniu záväzku voči žalobcovi nie sú pravdivé, o čom
svedčí aj fakt, že aj ďalší živnostníci potvrdili, že im za rozhodné obdobie odmena za vykonanú prácu

vyplatená nebola. Vyplácanie hodinovej odmeny za vykonanú prácu bolo dostatočne preukázané jednak
výpoveďami svedkov (E. V.), výsluchom žalobcu, ako i listinnými dôkazmi (čestnými prehláseniami).
Každý zo živnostníkov uviedol, že v rozhodnom období pracoval pre žalovaného na základe hodinovej
odmeny, podľa počtu odpracovaných hodín vo výške 5,- až 6,- eur za hodinu práce. Žalobca bol vždy
odmeňovaný na základe hodinovej odmeny, čo vyplýva i z výpovede svedka E. V.. Ani znenie textu
na faktúre nesvedčí o dohode o úkolovej odmene. Faktúry boli vždy vystavované na základe počtu

odpracovaných hodín zaznamenaných v stavebnom denníku, ktoré na stavbe L. O. viedol J.. B. J. a na
stavbe R. ich viedol žalovaný. Na základe odpracovaných hodín bola vždy určená konečná suma, ktorú
potom každý živnostník uviedol do faktúry za dané obdobie. Dohadovanie úkolovej odmeny by ani reálne
nebolo možné, keďže živnostníci si chodili na stavby aj vzájomne vypomáhať a vykonávali aj rôzne
práce. Žalobca pri výpočte odmeny za vykonanú prácu vychádzal z najnižšej hodinovej odmeny, ktorá

bola žalovaným vyplácaná, t.j. vo výške 5,- € za hodinu. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že faktúra č. X/XXXX, t.j. odmena za práce za mesiac február 2013 žalobcovi uhradená nebola. V
súvislosti s počtom hodín, ktoré mal žalobca odpracovať pre žalovaného v mesiaci február 2013, súd
prvej inštancie vychádzal zo skutočností a z hodnotenia výpovedí svedka E. V. a čestných prehlásení
ďalších živnostníkov, ktorí s ním pracovali v danom mesiaci na stavbe L. O. Y. L.. Títo presne popísali,

koľko hodín denne pracovali, koľko hodín pracovali mesačne a aká bola hodinová odmena za vykonanú
prácu. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcovi priznal uplatnený nárok vo výške 985,- eur.

9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol
právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej

inštancie.

12. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vykazuje známky vecnej správnosti. V
odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s
ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali

za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred
súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver
nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

13. Podľa § 536 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a

objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci,
pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo
úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie,
montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo
v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu

aj bez tohto určenia.

14. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebourčiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

15. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

16. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola

uzatvorená zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalobca pre
žalovaného vykonával montážne práce na stavbe L. O. Y. L.. Faktúrou č. XXXXX zo dňa 1.3.2013
fakturoval žalobca žalovanému za tieto práce za 2/2013 sumu 1.000,- eur. Faktúra bola splatná
20.2.2014, pričom žalovaný túto faktúru neuhradil.

17. Podstata odvolania žalovaného spočíva v tom, že za montážne práce na stavbe L. O. Y. L. bola

medzi žalobcom a žalovaným dojednaná tzv. úkolová odmena, a nie tzv. hodinová odmena, s odvolaním
sa na svedecké výpovede J.. Y. a J.. P..

18. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním
bolo bezpečne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bolo dojednané vyplácanie tzv. hodinovej

odmeny, a to predovšetkým výpoveďou svedka E. V., ktorý vypovedal, že na základe komunikácie so
žalobcom vedel, že medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá hodinová odmena, ale podporne aj
čestnými prehláseniami B. J., E. G., A. K., ktorí pracovali pre žalovaného v rozhodnom období (2/2013),
a každý z nich uviedol, že v tomto období pracovali pre žalovaného na základe hodinovej odmeny. Čo
sa týka svedeckých výpovedí J.. Y. a J.. P., na ktoré sa v podanom odvolaní odvolával žalovaný, tak

ich svedecké výpovede nevypovedajú nič o spôsobe odmeny dojednanej medzi žalobcom a žalovaným,
vypovedajú len o spôsobe odmeny dojednanej medzi nimi a žalovaným. Ani znenie textu na faktúre
nesvedčí o tom, že medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá úkolová odmena, ako sa mylne
domnievažalovaný.Vsúvislostispočtomhodín,ktorémalžalobcaodpracovaťprežalovanéhovmesiaci
2/2013, výpoveďou svedka E. V., ako aj čestnými prehláseniami ďalších živnostníkov, ktorí v tom čase

pracovali na stavbe L. O. Y. L., bolo bezpečne preukázané, koľko hodín denne pracovali, koľko hodín
pracovali mesačne a aká bola hodinová odmena za vykonanú prácu. Ani odvolací súd v zhode so súdom
prvej inštancie nemal dôvod ich tvrdeniam neuveriť.

19. S poukazom na vyššie uvedené sú preto odvolacie námietky žalovaného nedôvodné, resp.

nespôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

20. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.

21. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu

trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).