Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 4, 2019

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 6Er/1421/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713216726
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Irikovská
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2019:3713216726.3

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo
vnútra SR, IČO: 00 151 866, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, proti povinnému: I. C., F.. XX.XX.XXXX,
Q. T. XXX XX H. T., o vymoženie 10,00 € s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Heleny
Kríkovej, Exekútorský úrad so sídlom Košovská cesta 1, 971 01 Prievidza pod zn. EX 1208/2013, o
sťažnosti oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 6Er/1421/2013-25 zo

dňa 9.4.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti dôvodom zastavenia exekúcie odmieta.

II. Súd m e n í Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 6Er/1421/2013-25 zo dňa 9.4.2019
tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 6Er/1421/2013-25 zo dňa 9.4.2019, vydaným
vyšší súdnym úradníkom, súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do
31.3.2017a§58ods.1Exekučnéhoporiadkuúčinnéhodo31.3.2017vspojenís §167fods.2zákona č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, a to z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného a
zároveňzaviazaloprávnenéhonanáhradutrovexekúcie vovýške49,13eurnaúčet súdnehoexekútora
Mgr. Heleny Kríkovej do troch dní od právoplatnosti uvedeného uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal oprávnený sťažnosť. Oprávnený uviedol, že
pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného konania spĺňa z dôvodu svojej výšky podmienky zániku
pohľadávky uvedenú v § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy, podľa
ktorého pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa uvedeného ustanovenia zákona, alebo prešli
na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu, zanikajú 1.

januára 2015, ak neboli uspokojené a výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie
obdobných pohľadávok. V tomto prípade je zrejmé, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie do
01.01.2015 nedošlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, a preto s poukazom na ustanovenie § 9b
zák. č. 180/2013 Z.z. pohľadávka, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, zanikla. Oprávnený
sa podanou sťažnosťou tiež domáhal, aby súd vyššie uvedené uznesenie zmenil tak, že súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná. Poukázal na to, že v zmysle § 243j Ex. poriadku má súd

možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1.4.2017, ak sa
exekúcia zastavila a existujú dôvody osobitného zreteľa odôvodňujúce takýto postup súdu, napr. keď
exekútor nepodá návrh na zastavenie exekúcie bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosť o
existencii dôvodu na zastavenie exekúcie. Oprávnený uviedol, že exekútor mal nepochybne vedomosť
o tom, že existuje dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie, a to od 1.1.2015, kedy na základe §
9b zák. č. 180/2013 Z.z. došlo k zániku pohľadávok (vo výške do 35 eur ) zrušených rozpočtových

organizácií KR PZ, ktoré neprešli na MV SR.3. Exekútorsakpodanejsťažnostivyjadrilpodanímzodňa24.11.2019,doručenýmsúdudňa4.12.2019.
Exekútor uviedol, že so sťažnosťou oprávneného nesúhlasí, nakoľko Krajský súd v Trenčíne v rámci
odvolacieho konania v obdobnom konaní odmietol podanie oprávneného z dôvodu, že smeruje proti

dôvodom zastavenia a nie proti výroku samotnému. Z uvedeného dôvodu exekútor žiadal odmietnuť
sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú.

4. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania

začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa § 243j Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 v exekučnom konaní začatom
pred 01. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na
náhradu trov exekúcie, ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone
exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57

ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.

6.Podľa§57ods.1písm.f)Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017,exekúciusúdzastaví,
ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

8. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekútor je povinný predložiť
vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie

exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

10. Podľa § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy, pohľadávky, ktoré prešli
na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátny
rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a
jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok.

11. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

12. Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré

treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

13. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

14. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

15.Zobsahusťažnostijezrejmé,žetátosmerujevovzťahukzastaveniuexekúcielenčodoodôvodnenia
uznesenia - oprávnený namietal, že exekúcia nemala byť zastavená z dôvodu vyhlásenia konkurzu na

majetok povinného, ale z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Sťažnosť teda
nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie. Súd preto čo do dôvodov výroku o zastavení
exekúcie odmietol sťažnosť v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP v spojení čl. 4 ods. 1 CSP, keďže len proti
dôvodom rozhodnutia nie je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 2 CSP). Rozhodnúť inak nemožno ani za
situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

16. Vyšší súdny úradník rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku
účinného do 31.3.2017 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 v spojení s § 167f
ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ( pre vyhlásenie konkurzu na majetokpovinného) a súd konštatuje, že nepoužil správne ustanovenie Exekučného poriadku v spojení s
ustanovením špeciálneho zákona - zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pretože exekúcia správne
mala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. f) Ex. poriadku účinného do 31.3.2017( pre zánik

pohľadávky) . Exekučným titulom je v predmetnom konaní Blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo
dňa 10.8.2011, ev. č. A 0157057, právoplatný dňa 10.8.2011 a vykonateľný dňa 26.8.2011, ktorým bola
povinnému uložená pokuta vo výške 10 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávky do výšky 35 eur ( v
tomtokonaníideopohľadávkuvovýške10eur),akneboliuspokojenédo31.12.2014,podľa§9bzákona
č.180/2013Z.z.zaniklidňom01.01.2015, zanikla ajpohľadávka uplatnená vtomto exekučnomkonaní.

Zánik pohľadávky nastal skôr, než došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného, pretože k tomu
došlo až uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40OdK/586/2018 zo dňa 3.1.2019 zverejneným
v Obchodnom Vestníku č. 7/2019 vydanom dňa 10.1.2019. Dôsledkom zániku pohľadávky je podľa
ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 zastavenie exekúcie. Keďže
k zániku pohľadávky vymáhanej v predmetnej exekúcii došlo dňa 01.01.2015, ktorá skutočnosť bola
prvotná, z uvedeného dôvodu dôvodom pre zastavenie exekúcie nemalo byť vyhlásenie konkurzu,

ale skutočnosť, že vymáhaná pohľadávka zanikla, teda podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku
účinného do 31.3.2017.

17. Nesprávne použitie ustanovenia, pre ktoré bola exekúcia zastavená, má vplyv na výrok,
ktorým bolo v sťažnosťou napadnutom uznesení rozhodnuté o náhrade trov exekučného konania.

18.Vsťažnosťounapadnutomrozhodnutísúdoprávnenéhozaviazalzaplatiť exekútorovitrovyexekúcie
vo výške 49,13 eur, vychádzajúc z toho, že dôvodom zastavenia exekúcie je ustanovenie § 57 ods. 2
Exekučnéhoporiadkuúčinnéhodo31.3.2017a§58ods.1Exekučnéhoporiadkuúčinnéhodo31.3.2017
v spojení s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Pretože súd ustálil, že

dôvod zastavenia exekučného konania vyplýva z ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku , teda
že došlokzániku pohľadávky,ktorá v predmetnejexekúciineboladodňa31.12.2014uspokojená,súd
sa zaoberal tým, či exekútor neodkladne pristúpil k predloženiu podnetu na zastavenie exekúcie.
Súd poukazuje na to, že súdny exekútor, ako osoba znalá práva, musel vedieť, že táto vymáhaná
pohľadávka zanikla ku dňu 01.01.2015 v zmysle § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej

štátnej správy a zároveň v zmysle ustanovení § 57 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017
v spojení s § 243j Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017 mal exekútor danú vec bezodkladne
predložiť súdu na rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu zániku vymáhanej pohľadávky, čo však
preukázateľne neurobil. Naopak, súdny exekútor nepodal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu
zániku pohľadávky, ale svojím podaním zo dňa 5.2.2019, doručeným súdu dňa 7.2.2019, žiadal

zastaviť exekúciu z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, z ktorého dôvodu aj vyšší
súdny úradník ( bez skúmania , či nedošlo k zániku pohľadávky) nesprávne exekúciu zastavil podľa§
57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného
do 31.3.2017 v spojení s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Keďže
exekútor predmetnú vec bezodkladne nepredložil súdu na rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu

zániku vymáhanej pohľadávky v zmysle § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej
správy, ktorá zanikla ku dňu 01.01.2015, súd v tomto jeho konaní videl dôvod osobitného zreteľa, pre
ktorý súd postupoval podľa § 243j Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017 a exekútorovi nárok
na náhradu trov exekúcie nepriznal.

19. Keďže vyšší súdny úradník v sťažnosťou napadnutom uznesení nesprávne rozhodol o trovách
exekúcie, súd konštatuje, že sťažnosť oprávneného vo vzťahu k výroku o trovách exekučného konania
je dôvodná.
20. Vzhľadom na uvedené súd sťažnosť oprávneného proti dôvodom zastavenia exekúcie odmietol
a sťažnosťou napadnuté rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom zmenil tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.