Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. október 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/106/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713208731
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6713208731.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: VOTUM

CentrumOdškodnění,a.s.,sosídlomRooseveltova593/10,Brno-město,60200Brno,Českárepublika,
IČ:29193877,zastúpenéhoFUTEJ&Partnerss.r.o.,sosídlomRadlinského2,81107protižalovanému:
E. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX W., občan SR, zastúpenému: Advokátska
kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, o zaplatenie
4.837,76 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu spoločnosť VOTUM Centrum Odškodnenia, a.s.
so sídlom Pražská 11, Bratislava, IČO: 43787266 (ďalej len pôvodný žalobca) sa svojim návrhom došlým
Okresnému súdu vo Zvolene domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.819,76 EUR
spolu s 9% úrokom z omeškania a zaplatenia trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku a trov
právneho zastúpenia.
Nazákladenávrhudoručenéhosúdudňa10.02.2014označenéhoakoVyjadrenievovecižiadalžalobca

pripustiť zmenu petitu v časti uplatňovanej istiny a to z pôvodnej sumy 4.819,76 EUR na sumu 4.837,76
EUR, pričom v tejto časti mu bolo vyhovené uznesením 8C/106/2013-151 zo dňa 25. 03. 2014.
Na základe ďalšieho návrhu zo dňa 26. 03. 2015 žalobca sa domáhal, aby súd pripustil alternatívny petit
s tým, že žiadal, aby súd ponechal pôvodný petit resp., aby pre prípad, že by sa dohodnuté ustanovenie
o odmene ukázalo ako neplatné, aby bol žalovaný mu povinný zaplatiť obvyklú odmenu vo výške 2.000,-
EUR a z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 306,44 EUR.

2. Súd uznesením zo dňa 13. 04. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 06.
2015 pripustil zmenu návrhu a to tak, že petit znie, že žalovaný je povinný do 7 dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 4. 837,76 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 4.819,76 EUR od 24. 12. 2011 do zaplatenia ako aj trovy konania, alternatívne aby do 7 dní od
právoplatnosti zaplatil žalobcovi z titulu príkaznej zmluvy obvyklú odmenu vo výške 2.000,- EUR a z
titulu bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 306,44 EUR a trovy konania. Súd poukazuje na to, že
teda v ďalšom sa konalo o návrhu, ktorý bol pripustený uznesením 8C/106/2013-240.

3. Čo sa týka pôvodného žalobcu súd poukazuje na tú skutočnosť, že v súčasnosti
aktívna legitimácia žalobcu je daná na tom základe, že podľa výpisu z Obchodného registra vedeného
Krajským súdom v Brne (č. l. 178) pôvodný žalobca spoločnosť VOTUM Centrum Odškodnenia a. s.,IČO: 43787266 so sídlom Pražská 11, Bratislava zanikol, pričom k zániku došlo z dôvodu fúzie zlúčením
so spoločnosťou VOTUM Centrum Odškodnění a.s., IČ: 29193877 so sídlom Rooseveltova 593/10,
Brno, Česká republika ako nástupníckej spoločnosti, pričom táto vstupuje do právneho postavenia

zanikajúcej spoločnosti.

4. Čo sa týka právneho odôvodnenia žaloby pôvodného žalobcu tento sa domáhal
zaplatenia predmetnej sumy na základe toho, že 08. 02. 2010 bola medzi ním a žalovaným uzatvorená
príkazná zmluva o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov. V zmysle tejto zmluvy bol žalobca

povinný vykonávať administratívne a odborné úkony smerujúce k vymoženiu nároku žalovaného
vyplývajúceho zo škody na zdraví, ktorá mu bola spôsobená nehodou zo dňa 08. 11. 2009, na základe
čoho žalobcovi prináležala odmena vo výške 28% zo získanej sumy odškodnenia. Na základe tej
skutočnosti, že žalovaný sa rozhodol túto zmluvu ukončiť, hoci na to neboli zákonné ani zmluvné
podmienky dané a žalobca aj napriek tomuto vo výzve zo dňa 29. 07. 2011 toto akceptoval vznikol
žalobcovi podľa článku 6 bod 3 zmluvy nárok na zaplatenie účelne vynaložených nákladov vo výške

306,44 EUR a to za vypracovanie znaleckého posudku znalcom E.. D. C. S., číslo posudku 11/2010 a
pomernú časť odmeny, ktorá zodpovedala vykonanej práci - sumu 9.026,64 EUR (28%) vzhľadom na
to, že žalobca vykonal všetky úkony na vymoženie nároku žalovaného, pričom minimálne je žalovaný
povinný zaplatiť v polovici tejto odmeny vo výške 4.513,32 EUR. Žalovaný aj napriek výzve do dnešného
dňa si nesplnil túto povinnosť. Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd rozhodol tak ako je vyššie

uvedené.

5. Súd vydal vo veci platobný rozkaz pod sp. zn. 8C/106/2013-59, ktorým zaviazal
žalovaného na zaplatenie vyššie uvedených súm. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odpor, ktorý odôvodnil tým, že podľa neho k

podpísaniu príkaznej zmluvy došlo po troch mesiacoch odo dňa dopravnej nehody, v dôsledku ktorej
bol žalovaný trvalo pripútaný na invalidný vozík, pričom utrpel devastačné poranenia hlavy, hrudníka,
chrbtice a aj po uplynutí troch mesiacov bol jeho zdravotný stav a psychický stav v čase podpisu
zmluvy taký zlý, že mu neumožňovať rozpoznať, že ustanovenia zmluvy sú koncipované jednostranne
v prospech žalobcu. Preto podľa nich v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka považujú túto zmluvu

za absolútne neplatnú, pretože jeho klient uvedený úkon nevykonal slobodne, k tomuto bol prinútený
navrhovateľom pod vplyvom skutočností, bez ktorých by k predmetnému úkonu nedošlo. Podľa § 39
Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, pričom na základe tohto ustanovenia je podľa nich
dohodnutá odmena vo výške 28% zo získanej sumy odškodnenia neprimeraná a prieči sa dobrým

mravom. Na základe týchto skutočností, ak účastník uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy podľa § 39 odstúpiť aj keď považujú uvedenú zmluvu z vyššie
uvedených dôvodov za absolútne neplatnú, jeho klient z opatrnosti využil svoje zákonné právo odstúpiť
od zmluvy, ktorá bola uzatvorená v tiesni. Na základe tohto žiadajú, aby súd vydaný platobný rozkaz
zrušil.

6. Okresný súd Zvolen svojim rozsudkom 8C/106/2013-398 návrh zamietol. V rámci
odôvodnenia zamietaného rozsudku prvostupňového súdu bolo poukázané, že súd v rámci posúdenia
veci aplikoval paragrafy z Občianskeho zákonníka to § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 451 ods. 1 a 2, §
724 s tým, že právny úkon zmluvy o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov (ďalej len príkaznej

zmluvy) uzatvorenej medzi žalobcom ako príkazníkom a žalovaným túto súd posúdil ako absolútne
neplatný právny úkon aplikujúc naň § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu rozporu s
dobrými mravmi a to z dôvodov spočívajúcich v procese uzatvárania uvedenej zmluvy vzhľadom na
postup pracovníkov žalobcu resp. osôb konajúcich v jeho mene ako aj na stav žalovaného, ktorý túto
zmluvu uzatváral. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal v tiesni, ktorú predstavovala jeho mimoriadne

ťaživá situácia ako ťažko zdravotne poškodeného pri autonehode zo dňa 08. 11. 2009, kedy utrpel
rozsiahle devastačné poranenia, v dôsledku ktorých ostal pripútaný na invalidnom vozíku bez možnosti
zlepšenia jeho zdravotného stavu v budúcnosti natoľko, aby mohol chodiť. Podľa súdu takýto stav by
vyvolal u každého človeka tieseň, kedy je schopný uzatvoriť aj zmluvu obsahujúcu absolútne hrubý
nepomer medzi vzájomnými plneniami, ktoré z takéhoto právneho úkonu vyplývajú. Žalovaný by takúto

zmluvu neuzatvoril, keby nebol v takomto ťaživom stave. Zároveň súd poukázal na to, že keďže žalobca
podniká v oblasti vybavovania poistného plnenia musel si byť vedomý, že takýto účastník by mal mať
pri uzatváraní zmluvy poskytnutý dostatočný časový aj odborný priestor ako aj poučenie. Žalovaný
nastúpil do NRC 06. 01. 2010, kde bol oslovený a stretol sa s pani, ktorá pracovala pre žalobcu. Tátomu o dva alebo tri dni priniesla vyplnenú zmluvu s údajmi. Podľa okresného súdu mal mať žalovaný
zmluvu k dispozícii niekoľko týždňov, aby si ju mohol preštudovať prípadne ju dať na posúdenie svojim
rodinným príslušníkom; pričom žalovaný zmluvu k dispozícii nemal a nikto mu nevysvetlil dôsledky pre

neho vyplývajúce, napriek tomu, že nemá vzdelanie v oblasti, ktorá by sa mohla týkať poistných plnení
čo je tiež ťaživou skutočnosťou, ktorá podľa súdu prvej inštancie vyvolala, že žalovaný takúto zmluvu
podpísal v tiesni.
Taktiež súd poukázal aj na hrubý nepomer medzi plnením zo zmluvy na strane žalobcu ako príkazníka,
ktorého práca v rámci vymáhania poistných nárokov spočívala len vo všeobecnom uplatnení nároku

v poisťovni, čo je veľmi jednoduchý úkon a vo vypracovaní znaleckého posudku potrebného pre
uplatnenie sumy. Zo zmluvy nevyplýva vedomosť žalovaného o náročnosti resp. konkrétnych úkonoch,
ktoré by musel žalobca vykonať, o ich zložitosti, aby si mohol porovnať či dohodnutá odmena 28% je
adekvátna. Podľa súdu uvedené skutočnosti žalovanému neboli ozrejmené, čo súd vyhodnotil za rozpor
s dobrými mravmi, najmä ak žalobca v takejto oblasti podniká.
Súdpoukázalvodôvodneníďalej,žeakbyzmluvabolaajplatná,muselabybyťkonštatovanáneplatnosť

zmluvných dojednaní týkajúcich sa odmeny v prípade predčasného odvolania plnomocenstva z dôvodu
ich nezrozumiteľnosti. Považoval za gramaticky a slovne neurčité vyjadrenia určenia základu na výpočet
odmeny ako nároku vypočítaného príkazcom po podpise zmluvy, pričom absentuje kto a v akom
časovom rozsahu presnú sumu vypočíta, či má k výpočtu dôjsť na základe znaleckého posudku a kto
ho dá vypracovať, resp. na základe iných skutočností, ktoré musia byť jednoznačne konkretizované.

V rozsudku bolo poukázané aj na tie okolnosti, že zmluvu súd považuje za neplatnú z dôvodu rozporu
s dobrými mravmi, keďže jej jednotlivé ustanovenia súd považuje za neprijateľné, pretože boli v
neprospech žalovaného. Taktiež nevyhovel požiadavke na priznanie obvyklej odmeny 2.000,- EUR
z príkaznej zmluvy, pretože zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého nevznikajú
zmluvným stranám žiadne nároky. K nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške

306,44 EUR vyplateného ako odmenu za znalecké dokazovanie nebolo preukázané, že na strane
žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške tejto sumy. K plneniu Kooperatívy poisťovne
nedošlo na základe uplatnenia nárokov poškodeného žalobcom, ale na základe ich uplatnenia
žalovaným prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Samotný žalobca poisťovni oznámil, že sa
nezaoberá uplatňovaním nárokov na poškodenie zdravia žalovaného a požiadal o vrátenie spisovej

dokumentácie ako aj originálu znaleckého posudku. Na základe týchto skutočností súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

7. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Krajský
súd v Banskej Bystrici svojim uznesením sp. zn. 12Co/152/2017-473 zo dňa 15. 02. 2018 rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ďalej súd už toto bude
uvádzať len ako rozhodnutie krajského súdu).
Vo veci tiesni krajský súd uviedol, že v konaní nebola tieseň žalovaného pri uzatváraní uvedenej
zmluvy dostatočným spôsobom preukázaná. Žalovaný len stručne vypovedal k okolnostiam týkajúcim sa
uzatvorenia zmluvy, k svojmu vtedajšiemu zdravotnému stavu uviedol iba toľko, že zrejme bral aj lieky na

tlmeniebolestialiečenieúrazu.Skutočnýzdravotnýstavžalovanéhookresnýsúdpodrobnýmvýsluchom
žalovanéhoanisvedkovnezisťovalanezisťovalhoanizdostupnejzdravotnejdokumentáciežalovaného
zrelevantnéhoobdobia.Vsúvislostisčasovýmiaspektamižalovanýnevysvetlilčimaldostatočnýčasový
priestor na oboznámenie sa s uzatváranou zmluvou a ak nie, či požiadal o jeho poskytnutie. Taktiež súd
nevysvetlil spojitosť medzi tiesňou žalovaného v čase uzatvárania zmluvy a dobrými mravmi, ktorými sa

majú spravovať všetky právne vzťahy vznikajúce spoločnosti, keďže konštatoval neplatnosť uzatvorenej
zmluvy s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka práve pre rozpor s dobrými mravmi.
Vzhľadom k spochybneniu záveru súdu o existencii hrubého nepomeru medzi plnením žalobcu a
žalovaného v ďalšom konaní súd podrobne zistí a porovná aké výhody a aké nevýhody mal mať z
uzatvorenej zmluvy žalobca a aké žalovaný, či boli žalovanému pri jej uzatváraní vysvetlené, či sa na

ne pýtal, či svoj postup s niekým konzultoval, akú úlohu zohral jeho švagor - svedok D. D.. Žalovaný
vysvetlí či si prečítal zmluvné dojednanie o odplate, či sa mu výška 28% sa zdala primeraná a ak nie,
či sa domáhal jej zníženia.
Podrobne súd vypočuje žalovaného aj k zmluvnému ustanoveniu týkajúceho sa výpočtu odmeny v
prípade predčasného odvolania plnomocenstva, najmä či mu bolo zrejmé a vysvetlené zo strany

žalobcu, že výška odmeny sa bude odvíjať od výšky všetkých nárokov, ktoré v mene žalovaného
uplatňuje a ktorých vymáhanie je predmetom zmluvy, pričom bude stanovená žalobcom po podpise
zmluvy, či pri uzatváraní zmluvy hovorili aspoň o približnej výške náhrady škody, ktorá bude uplatnená
a o približnej výške odmeny pri predčasnom ukončení zmluvy.Zároveň krajský súd poukazuje na povinnosť okresného súdu ozrejmiť z akého dôvodu je súčasný
žalobca aktívne legitimovaný, keďže pôvodný žalobca spoločnosť VOTUM Centrum Odškodnenia
a.s., so sídlom Pražská 11, Bratislava zanikla z dôvodu fúzie zlúčením so spoločnosťou VOTUM

Centrum Odškodnění a.s., Roosveltova 593/10, Brno, ktorá vstúpila do právneho postavenia zanikajúcej
spoločnosti. Podaním doručeným súdu dňa 27. 04. 2015 bolo oznámené predošlým právnym zástupcom
žalobcu VOTUM Centrum Odškodnění a.s. odvolanie plnomocenstva a aby okresný súd ďalšie podania
a komunikáciu smeroval žalobcovi VOTUM Centrum odškodnění a.s. prostredníctvom jeho organizačnej
zložky VOTUM a.s., organizačná zložka zahraničnej osoby, Pražská 11, 811 04 Bratislava.

Na základe uvedeného úlohou súdu prvej inštancie bude preto v ďalšom konaní ustáliť, ktorý z
uvedených subjektov je nositeľom žalovaného nároku, ktorý z nich je právnym nástupcom pôvodného
žalobcu VOTUM Centrum odškodnenia a.s., Bratislava a teda či je stranou sporu subjekt VOTUM
Centrum Odškodnění a.s., Brno alebo VOTUM a.s., organizačná zložka zahraničnej osoby so sídlom
Pražská 11, Bratislava.

8. Súd na základe uvedeného uznesenia krajského súdu najprv poukáže na to, ktorý
zo subjektov a z akého dôvodu je nositeľom aktívnej legitimácie v tomto spore t. j. žalobcom.

9. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C. s. p.)
procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon

priznáva.

10. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len Obchodný zákonník)
podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona
podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej

republiky.

11. Podľa § 21 ods. 4 Obchodného zákonníka oprávnenie zahraničnej osoby podnikať
na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky
do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na

zápis podáva zahraničná osoba.

12. Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu v Bratislave I. zistil, že vo
vložke č. 4272/B bola zapísaná obchodná spoločnosť VOTUM Centrum odškodnenia, a.s., so sídlom
Pražská 11, Bratislava, IČO: 43787266 (pôvodný žalobca), pričom uvedená spoločnosť bola dňa

01. 07. 2014 vymazaná a ako dôvod je uvedené: ex offo výmaz, nakoľko uznesením Okresného
súdu Bratislava I. zo dňa 17. 07. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 09. 2014 v zmysle
§ 69a ods. 8 Obchodného zákonníka došlo k výmazu z Obchodného registra tejto spoločnosti,
nakoľko v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením medzi VOTUM Centrum Odškodnění a.s. so sídlom
Roosveltova 593/10, Brno ako nástupníckej spoločnosti došlo k zániku zanikajúcej spoločnosti VOTUM

Centrum odškodnenia a.s., Pražská 11, Bratislava a prechodu celého imania zanikajúcej spoločnosti na
nástupnícku spoločnosť. Nástupnícka spoločnosť vstupuje účinnosťou cezhraničnej fúzie do právneho
postavenia zanikajúcej spoločnosti. Dňom zápisu zmeny je deň 01. 07. 2014.
Súd z výpisu z Obchodného registra vedeného Krajským súdom v Brne zistil, že v oddiely B, vložka
5987 je zapísaná spoločnosť VOTUM Centrum Odškodnění a.s. so sídlom Roosveltova 593/10, Brno,

IČO: 29193877.
Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. zapísaného v oddiely PO, vložka
č. 2135/B zistil, že ako obchodné meno organizačnej zložky je tu označená VOTUM a.s. organizačná
zložka zahraničnej osoby so sídlom Pražská 11, Bratislava, IČO: 46853588 a ako zahraničná osoba je tu
označená VOTUM Centrum Odškodnění a.s. Ako ďalšie právne skutočností je uvedené, že rozhodnutie

zriaďovateľa o zriadení organizačnej zložky je zo dňa 06. 09. 2012.
Súd na základe vyššie uvedeného poukazuje na to, že zahraničná právnická osoba na území Slovenskej
republiky zriadila svoju organizačnú zložku s označením VOTUM a.s., organizačná zložka zahraničnej
osoby so sídlom Pražská 11, Bratislava, IČO: 46853588, teda zahraničná právnická osoba VOTUM
Centrum Odškodnění a.s. (žalobca) vytvorila na území Slovenskej republiky organizačnú zložku.

Skutočnosť, že organizačná zložka právnickej osoby umiestnená na území Slovenskej republiky je
zapísaná do Obchodného registra neznamená, že táto organizačná zložka je nositeľom právnej
subjektivity a spôsobilou stranou konania.Spôsobilosť byť stranou konania podľa § 61 C. s. p. má v prípade zahraničnej osoby zahraničná
fyzická alebo právnická osoba a nie organizačná zložka takejto zahraničnej osoby. Organizačná zložka
nemá právnu subjektivitu a preto ju organizačná zložka nenadobúda ani zápisom do Obchodného

registra. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, t. j. podnikateľa sa používa
obchodné meno zahraničnej osoby s dodatkom, že sa jedná o organizačnú zložku podniku v zmysle § 7
Obchodného zákonníka. Na základe vyššie uvedeného teda súd konštatuje, že čo sa týka poukázania
krajského súdu vo veci vyjasnenia či aktívne legitimovaným v tomto prípade má byť spoločnosť VOTUM
a.s., organizačná zložka zahraničnej osoby so sídlom Pražská 11, Bratislava resp. VOTUM Centrum

Odškodnění a.s. súd má za to, že aktívna legitimácia patrí zriaďovateľovi organizačnej zložky t. j.
spoločnosti VOTUM Centrum Odškodnění a.s. so sídlom Roosveltova 593/10, Brno, IČO: 29193877.
Pokiaľ krajský súd okresnému súdu prikázal, aby ustálil či a ktorý subjekt je oprávnený žalobcu právne
zastupovať súd tu poukazuje, že bolo dňa 29. 05. 2018 na súd doručené predloženie plnej moci, ktorou
bola splnomocnená na zastupovanie kancelária FUTEJ & Partners s.r.o., ktorú splnomocnila spoločnosť
VOTUM Centrum Odškodnění a.s. so sídlom Roosveltova 593/10, Brno (žalobca).

13. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

14. Na základe listu adresovaného právnym predchodcom žalobcu spoločnosti
Kooperativa poisťovňa a. s. zo dňa 12. 01. 2011 súd zistil, že tento list je označený ako Uplatnenie

nároku na poistné plnenie, kde poškodený je žalovaný, ku ktorému došlo pri dopravnej nehode dňa 08.
11. 2009. V zmysle vyššie uvedeného si uplatňujú nárok na poistné plnenie za škodu na zdraví podľa
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. vo výške 30.162,- EUR, ďalej poplatok za vystavenie znaleckého
posudku v sume 306,44 EUR a náhradu za stratu na zárobku v sume 1.898,14 EUR čo spolu predstavuje
sumu 32.366,58 EUR.

15. Súd na základe listu zasielaného právnym predchodcom žalobcu spoločnosti
Kooperatíva poisťovňa, a. s . zo dňa 30. 09. 2010 zistil, že týmto listom uplatňovali nárok na poistné,
ktoré sa skladalo z náhrady za bolesť v sume 16.283,- EUR, náhradu za stratu PN za obdobie od 09.
11. 2009 do 30. 06. 2010 v sume 1.372,90 EUR t. j. celkove 17.655,90 EUR.

16. Súd z listu zasielaného právnym zástupcom žalovaného právnemu predchodcovi
žalobcu zistil, že listom zo dňa 25. 07. 2011 označeným ako Návrh na uzavretie dohody o ukončení
zmluvy o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov z príkaznej zmluvy zo dňa 08. 02. 2010 on ako
splnomocnený právny zástupca žalovaného predkladá návrh na uzavretie dohody o ukončení zmluvy o

spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov. Môj klient má záujem ukončiť zmluvný vzťah vzniknutý na
základe vyššie uvedenej dohody. Preto vás žiadam o vyjadrenie či s návrhom na uzavretie predmetnej
dohody súhlasíte a to v lehote 7 dní od doručenia návrhu písomne na adresu uvedenú v záhlaví tohto
listu. Súd konštatuje, že ide o adresu právneho zástupcu žalovaného.

17. Súd z listu zaslaného právnym predchodcom žalobcu žalovanému zo dňa 29. 07.
2011 zistil, že týmto listom reagovali na list žalovaného vo veci dohody o ukončení zmluvy o spolupráci
pri vybavovaní poistných nárokov s tým, že akceptujú ich rozhodnutie pre zrušenie zmluvy. Poukazujú na
to, že 08. 02. 2010 uzatvorili príkaznú zmluvu o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov na základe
čoho v ich záujme uplatnili v komerčnej poisťovni nároky na náhradu škody. Nakoľko zmluvu podpisoval

žalovaný slobodne a vážne o postupe ich spoločnosti bol dostatočne informovaný a na prípade stále
pracovali, pričom boli vykonávane úkony, žiadajú ho o vyplatenie v zmysle článku 6.3 zmluvy časti
odmeny vo výške 4.837,76 EUR.
Súd zároveň poukazuje na to, že v takom istom znení bol zasielaný list aj zo dňa 03. 10. 2011
žalovanému.

18. Súd na základe listu právneho zástupcu žalovaného zo dňa 29. 09. 2011
adresovaného právnemu predchodcovi žalobcu označeného Odstúpenie od zmluvy o spolupráci pri
vybavovaní poistných nárokov zistil, že jeho klient podpísal uvedenú zmluvu dňa 07. 02. 2010 vo W.,
čiže v nemocnici, kde bol po nehode hospitalizovaný. Vzhľadom na závažnosť poranení si nevedel

uvedomiť čo podpisuje a predovšetkým to, že ustanovenia zmluvy sú jednostranne koncipované s
cieľom zvýhodniť príkazníka. Takúto zmluvu považujú za absolútne neplatný právny úkon, pretože nebol
vykonaný slobodne a k tomuto bol žalovaný donútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto
úkonu vôbec nedošlo. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa tento právny úkon priečidobrým mravom, predovšetkým v časti dojednanej dohodnutej odmeny vo výške 28% považujú uvedený
právny úkon za absolútne neplatný.
Podľa ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka má účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne

nevýhodných podmienok právo od zmluvy odstúpiť. Na základe uvedených skutočností odstupujeme od
tejto zmluvy, ktorá sa teda od počiatku zrušuje.

19. Súd na základe plnomocenstva zo dňa 10. 02. 2010 podpísaného žalovaným
v Kováčovej, podpis nečitateľný zistil, že týmto splnomocnil žalovaný právneho predchodcu žalobcu,

aby ho v plnom a ničím neobmedzenom rozsahu zastúpil pri úkonoch potrebných na vymoženie jeho
nárokov na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená dopravnou nehodou dňa 08. 11. 2009, miesto
nehody Kriváň.

20. Súd na základe Zmluvy o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov (príkaznej
zmluvy) uzatvorenej medzi žalobcom ako príkazníkom dňa 08. 02. 2010 a žalovaným ako príkazcom

dňa 07. 02. 2010 zistil, že predmetom zmluvy bolo vykonávať pre príkazcu potrebné administratívne
a odborné činnosti (mimosúdne) zamerané na vymoženie nároku príkazcu smerujúce k uspokojeniu
jeho nárokov vyplývajúcich z práva na náhradu škody v dôsledku poistnej udalosti dopravnej nehody, ku
ktorej došlo 08. 11. 2009, miesto nehody Kriváň. Podľa bodu 1.4 článku 1 príkazca sa zaväzuje zaplatiť
príkazníkovi za jeho činnosť dohodnutú odmenu (č. l. 4).

Podľa článku 4 bod 1 zmluvné strany sa dohodli, že odmena príkazníka je určená podielovo a to vo výške
28% zo získanej sumy odškodnenia s prihliadnutím na zásadu stanovenú v odseku 4.8 tohto článku.
Podľa článku 4 bod 8 pre účely výpočtu odmeny príkazníka sa do vymoženej sumy odškodnenia
nezapočítavajú náhrady nákladov liečenia, náhrada výdavkov na cestovné príkazcu a členov jeho
najbližšej rodiny v súvislosti s liečením alebo rehabilitáciou príkazcu, odškodnenia, ktoré príkazca

obdržal pred dátumom uzavretia tejto zmluvy, strata na zárobku počas PN.
Podľa článku 6 bod 3 v prípade ak príkazca sa rozhodne túto zmluvu ukončiť predčasne (odvolanie
plnomocenstva) je povinný uhradiť príkazníkovi všetky účelne vynaložené náklady vzniknuté do
odvolania plnomocenstva, utrpenú škodu (ušlý zisk) ako aj pomernú časť odmeny, ktorá zodpovedá
vykonanej práci, minimálne je však príkazca povinný uhradiť polovicu odmeny, pričom základom na

výpočet odmeny je nárok príkazcu vypočítaný príkazníkom po podpise tejto zmluvy.
Podľa článku 6.4 príkazník je oprávnený vypovedať túto zmluvu v prípade, ak príkazca ani do 30 dní od
doručenia písomnej výzvy príkazníka a) neposkytne príkazníkovi súčinnosti pri vybavovaní jeho nároku,
b) neudelil príkazníkovi plnú moc, c) ináč porušuje svoje povinnosti, ku ktorým sa touto zmluvou zaviazal.
V prípade skončenia zmluvy podľa tohto odseká má príkazník nárok upravený v odseku 6.3 tohto článku.

21. Súd z faktúry vystavenej E.. C. S. D., H.. č. 11/2010 zistil, že na
základe tejto faktúry pôvodný žalobca mal mu zaplatiť za vypracovanie znaleckého posudku sumu
306,44 EUR, ako vec je uvedené v daňovom doklade označené Vyúčtovanie odmeny, náhrady hotových
výdavkov a náhrady za stratu času za znalecký posudok ohľadom stanovenia výšky bolestného R. E.

nar. XX. XX. XXXX.

22. Súd zo znaleckého posudku č. 11/2010 vypracovaného E.. D. C. S.,
H.. zistil, že tu je žiadateľom VOTUM a.s., pričom účelom je vypracovať stručné zhodnotenie nálezu a
bodové ohodnotenie bolestného pre R. E. (žalovaného). V rámci uvedeného znaleckého posudku, čo

sa týka hodnotenia bolestného znalec ohodnotil tento na celkový počet 2025,62 bodov.

23. Súd z vyjadrenia Kooperatíva poisťovňa , a.s. doručeného súdu dňa 19. 06. 2015
zistil, že žalovaný si prostredníctvom žalobcu uplatnil nárok na poistné plnenie za poškodenie zdravia
pri dopravnej nehode, pričom na základe tejto skutočnosti bola spoločnosť VOTUM a.s. požiadaná o

zaslanie právoplatného rozhodnutia od polície k uvedenému spisu. Následne dňa 10. 10. 2011 zo strany
spoločnosti VOTUM a.s. bola zaslaná e-mailová správa, kde oznámili poisťovni Kooperatíva, že sa
uplatňovaním nárokov za poškodenie na zdraví už nezaoberajú z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu
a žiadali o zaslanie spisovej dokumentácie ako aj originálu znaleckého posudku vypracovaného E.. C.
S., čo ich spoločnosť vykonala. Z tohto dôvodu sa v ich spise nenachádzajú žiadne originálne materiály

zaslané spoločnosťou VOTUM a.s.
Poisťovňa Kooperatíva vykonala plnenie až na základe uplatnenia si nároku poškodeného
prostredníctvom jeho právneho zástupcu C.. J. a to uzatvorením zmieru pred Okresným súdom voZvolene v konaní sp. zn. 9C/116/2011. Doklady - zdravotnú dokumentáciu predkladal právny zástupca
p. R. D.. S. J..

24. Súd zo znaleckého posudku č. 36/2011 vypracovaného znalcom E.. H.
B. zistil, že týmto znaleckým posudkom bolo úlohou znalca objasniť závažnosť poranenia, vplyv
poranenia na celý organizmus poškodeného, zaujať stanovisko k dobe liečenia, k neschopnosti práce
a k dĺžke doliečovania... . Vo veci vyjadrenia bolestného u žalovaného bolo zistené, že znalec ohodnotil
sťaženie spoločenského uplatnenia spolu vo výške na 4720 bodov s tým, že finančné zdôvodnenie

sťaženia spoločenského uplatnenia za následky poranení zo dňa 08. 11. 2009 predstavuje finančnú
náhradu 68.260,- EUR čo po vyjadrení aj nároku z priemernej mesačnej mzdy vo výške 2% v roku
2008 predstavovalo 14,46 EUR za jeden bod a pri vynásobení počtom bodov 4720 to predstavuje sumu
68.260,- EUR, pričom v roku 2010 uvedené bodové ohodnotenie bolo za jeden bod vo výške 15,38 EUR
čo pri vynásobení počtu bodov 4720 predstavuje sumu 72.594,- EUR.

25. Súd na základe výzvy právneho zástupcu žalovaného adresovanej Kooperatíve
poisťovňa a.s. zo dňa 07. 11. 2011 zistil, že touto výzvou si uplatňujú náhradu škody na zdraví, za
stratu na zárobku a náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s uplatnením práva, pričom v
zmysle vyššie uvedeného si ako náhradu za bolesť uplatňujú sumu 28.093,71 EUR, náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia sumu 94.659,60 EUR, stratu na zárobku počas PN vo výške 6.998,04 EUR za

kalendárny rok 2009, náklady na vystavenie lekárskeho posudku 415,68 EUR a náklady na uplatnenie
práva vo výške 1.224,08 EUR.

26. Súd z oznámenia Kooperatíva poisťovňa a.s. adresovaného žalovanému zo dňa 25.
11.2011 zistil, že týmto bolo odporcovi oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti a oznámenie o

poistnom plnení, ktoré bolo likvidované na základe lekárskeho posudku, ktorý vystavil E.. H. B.. Poistné
plnenie poukazujú v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka na základe predložených dokladov.
Celkové plnenie je vo výške 30.385,- EUR.

27. Súd zo správy E.. D. M. (č. l. 519) zistil, že táto v rámci oznámenia

úrazuAllianzpoisťovnidňa08.11.2009o17.22hod.poukázala,žezáchranári,následneOAIMFakultná
nemocnica T. T. o 20.30 je uvedené stav po polytraume. Kompletné prerušenie miechy bolo spôsobené
úrazom - stav trvalý. Pacient je v jednaní v Sociálnej poisťovne ohľadom invalidity. V H. dňa 02. 12. 2010.

28. Súd z lekárskej správy pri prijatí (č. l. 521) do Národného rehabilitačného centra

vKováčovejzistil,žehospitalizáciajeod13.01.2010do10.03.2010,akoterajšieochoreniejeuvedené,
že dňa 08. 11. 2009 havaroval ako vodič osobného auta, došlo k lézii miechy prítomné hemoperitoneum.

29. Súd z lekárskej správy F. P. (č. l. 521) urobenej dňa 10. 03. 2010 zistil,
že pacient tam bol prijatý po havárii zo dňa 08. 11. 2009 s léziou miechy prítomné hemopertoneum.

Utrpel ešte fraktúru rebier. Náplň rekta ani stolice necíti, vertikalizovaný nebol, sedel na posteli. Ako
rehabilitačný záver je uvedené postupná mobilizácia, vertikalizácia, nácvyk samoobslužných činností. Z
neurologického vyšetrenia zo dňa 14. 01. 2010 sa uvádza, že nález svedčí pre kompletnú léziu miechy.
Priebeh hospitalizácie je uvedené: pacient po polytraume s nestabilnou fraktúrou tela, stavca, po
operačnom riešení bol k nám prijatý na komplexnú rehabilitačnú liečbu, objektívny neurologický nález

svedčal pre kompletnú léziu miechy od segmentu L1-ASIA A. Rehabilitačná liečba bola zameraná na
posilnenie svalstva horných končatín, stabilitu trupu, postupnú vertikalizáciu, mobilizáciu, nácvyk jazdy
na mechanickom invalidnom vozíku, nácvik samoobslužných činností. Toho času udáva bolesti bez
propagácie. Je mobilný v mechanickom invalidnom vozíku. Na dolných končatinách je chabá paraplégia,
pasívne je pohyblivosť voľná vo všetkých kĺboch a rovinách. Boli mu doporučené a vypísané poukazy

na mechanický invalidný vozík. Doporučujú pokračovať vo vertikalizácii, pokračovať v autokatetrizácii
močového mechúra, dodržiavať pitný, antidekubitný režim.

30. Súd z e-mailovej správy vypracovanej pracovníčkou pôvodného žalobcu E..
D. V. zasielanej W. U., na ktorej sa nachádza pečiatka Kooperatíva poisťovňa, a.s. zistil, že uvedenou

správou zo dňa 10. 10. 2011 oznámili poisťovni Kooperatíva a. s., že sa už nezaoberajú uplatňovaním
si nárokov za poškodenie na zdraví týkajúce sa pána R. z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu. Na
základe tohto ich žiadajú o zaslanie kompletnej spisovej dokumentácie - znalecký posudok vypracovanýE.. C. S. na ich náklady, ktoré im do tohto dňa odporca neuhradil žiadajú, aby im bol vrátený a nebol v
žiadnom prípade použitý na platenie náhrady škody pána R..

31. Svedkyňa U. R., matka žalovaného uviedla, že jej syn bol
operovaný v T. T. a po tejto operácii bol prevezený späť do nemocnice vo W. na traumatológiu, kde
prišla za ním nejaká pani, zrejme od žalobcu a nahovárala ho, aby sa dal zastupovať v takých veciach,
že by mu vybavili finančné záležitosti, ktoré sa týkali tohto úrazu, teda či už nejakých finančných
peňazí od poisťovne resp. iných úradov. Podľa nej sa na tú traumatológiu nikto nemal dostať okrem

rodinných príslušníkov a doktorov. Dňa 11. 12. 2009 bol jej syn prevezený domov a na Nový rok išiel do
rehabilitačného centra do P.j. Tu v P. mňa aj sociálna sestrička odhovárala, aby sa on nedal zastupovať
spoločnosťou VOTUM a.s. Jej syn jej však povedal, že on už takéto sľúbil tej pani v nemocnici vo W.. My
sme nemali žiadneho právnika, potom však sa táto zmluva vypovedala. Nevedela sa vyjadriť ohľadom
toho či pracovníci žalobcu chodili aj ďalej za jeho synom, syn nebýval s ňou. Na otázku či si spomína,
že nejaký pracovník zo spoločnosti žalobcu bol za jej synom uviedla, že ona sa v tom období stretla s

pani W. P., ktorá jej volala, aby sa stretli a potom sa oni boli porozprávať v mliečnom bare pri Priore.
Uviedla, že predmetnú zmluvu, ktorá mala byť podpísaná ona nevidela. Potvrdila aj skutočnosť, že za
žalovaným chodieval aj otec a jeho brat. Nevie sa vyjadriť k tomu či oni boli pri tom, keď syn podpisoval
zmluvu. V čase podpisu zmluvy sa jej syn sťažoval na rôzne bolesti, bol na tom zle a ona tam chodievala
každý deň, požíval aj lieky na utlmenie bolesti. Nevedela uviesť akým spôsobom sa jej syn skontaktoval

s pracovníčkou navrhovateľa.

32. Svedok D. D., ktorý je švagrom žalovaného v rámci svojej prvej výpovede
na pojednávaní konanom dňa 13. 01. 2015 uviedol, že žalovaného navštívil aj v rehabilitačnom stredisku
a bol za ním aj v čase, keď býval u matky jeho manželky. Spočiatku bol rád, že žalovaný podpísal zmluvu

so žalobcom, pretože aj v rámci referencií na internete vypadalo všetko dobre. Časom však zistili, že
táto spoločnosť skoro nič nerobí a oni sa snažili aj predkladať rôzne lekárske správy. Svedok zároveň
komunikoval s pracovníkmi žalobcu, myslí, že asi s ich právnikom a s referentkou, avšak nakoľko sa
počas tejto doby nič neposúvalo dopredu a neboli žiadne výsledky tak sa rozhodli, že spoluprácu radšej
ukončia. Vo veci nejakých aktivít žalobcu vie o tom, že oni dali aj vypracovať nejaký posudok, avšak

žalovanému neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky. Vtedy, keď žalovaný potreboval nejakého
právnika tak nebolo sa možné so žalobcom dohodnúť či si tohto právnika má zabezpečiť žalovaný
sám, alebo či im ho teda zabezpečí žalobca. Čo sa týka podpísanej zmluvy, túto svedok videl, ale až
po podpísaní. Vo veci komunikácie s pracovníčkou žalobcu uviedol, že s touto komunikoval e-mailom,
telefonicky a išiel do T. aj osobne. Uvedená referentka mu povedala, že k vymáhaniu sú potrebné

doklady, zdravotné záznamy, ktoré v tom období ešte neboli. K ukončeniu spolupráce došlo z dôvodu, že
bolanespokojnosťstoutospoluprácou.Bolpísomnesplnomocnenýnato,abysožalobcomkomunikoval
a išlo o obdobné plnomocenstvo ako uzavrel žalobca so žalovaným.
Na pojednávaní konanom dňa 09. 10. 2018 svedok uviedol, že on sa dozvedel o podpísaní zmluvy
medzi žalobcom a žalovaným vtedy, keď už táto bola podpísaná. Spoločnosť žalobcu poznal z rôznych

reklám a preto mal za to, že pán R. si dobre vybral, že budú za neho riešiť tieto záležitosti. Pamätá
si aj na to, že žalovaný udelil plnú moc na odhlásenie motorového vozidla z evidencie na dopravnom
inšpektoráte, avšak nevie komu bola udelená. Na otázku, aby sa vyjadril, že ako sám žalovaný vnímal
svoj zdravotný stav uviedol, že nakoľko to bolo len pár mesiacov po nehode a to, že on už nikdy nebude
chodiť, tak jeho situácia bola podľa neho zlá a túto zle vnímal. V rámci nejakej finančnej tiesne, či ju

žalovaný nejako pociťoval v čase podpisu zmluvy uviedol, že o tomto sa s ním nikdy priamo nerozprával.
Vo veci spolupráce žalobcu a žalovaného v rámci vykonávania úkonov uviedol, že niekedy v roku 2011,
keďže už uplynul dlhší čas od podpísania zmluvy a čakali sa určité výsledky, ktoré neboli ako aj na to,
že na tunajšom súde malo prebiehať trestné konanie, kde si pán R. mohol uplatniť nejaké nároky bolo
im povedané zo strany žalobcu, že oni právnu pomoc neposkytujú a za toto by si museli priplatiť, resp.

nech si idú po svojej línii a dajú sa zastupovať advokátom. V tom čase už teda vedeli, že niečo nebude
v poriadku s tým a preto navštívili centrum VOTUM Odškodnenia v Bratislave a predostreli im nejaké
požiadavky vo veci ukončenia spolupráce. Následne sa k nejakej konkrétnej odpovedi nedostali, až
potombolazaslanážalobaanejakáfaktúranazaplatenie.Zostranyžalobcunedošlokžiadnemuplneniu
v rámci zmluvy, pričom bol tu vypracovaný akýsi znalecký posudok, avšak nebolo v rámci tohto posudku

dané žiadne plnenie, teda tento neslúžil k uspokojeniu nárokov žalovaného. Aj odmena vzhľadom na tú
skutočnosť, že samotný žalovaný utrpel veľmi ťažké zranenia sa zdala neprimerane vysoká.

33. Súd z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu doručeného súdu dňa 26.01. 2015 zistil, že v zmysle zmluvy sa príkazca zaviazal zaplatiť príkazníkovi za jeho činnosť dohodnutú
odmenu (čl. 1.4), kde bola dohodnutá podielová odmena vo výške 28% zo získanej sumy odškodnenia.
Pre prípade predčasného ukončenia zmluvy sa strany dohodli, že bude povinný príkazca uhradiť

príkazníkovi všetky účelne vynaložené náklady, utrpenú škodu (ušlý zisk), ako aj pomernú časť odmeny,
ktorá zodpovedá vykonanej práci, minimálne je však povinný zaplatiť polovicu odmeny. Základom na
výpočet odmeny je nárok príkazcu vypočítaný po podpise zmluvy (čl. 6.3). Zložkami nároku na poistné
plnenie voči poisťovni boli uplatnené náhrada za bolesť, ktorá predstavovala sumu 30.162,- EUR,
poplatok za vystavenie znaleckého posudku suma 306,44 EUR a náhrada za stratu na zárobku v období

od 09. 11. 2009 do 08. 11. 2010 týkajúca sa vyplatených dávok sociálnou poisťovňou v sume 1.898,14
EUR čo je suma 32.366,58 EUR, pričom minimálny nárok je polovica odmeny z 28% a keďže 28% zo
sumy 32.366,58 EUR predstavuje sumu 9.062,64 EUR polovica tejto odmeny je 4.531,32 EUR plus
306,44 EUR čo predstavuje sumu spolu 4.837,76 EUR.
Čo sa týka uplatnenia eventuálneho petitu - bezdôvodného obohatenia poukazuje tu na to, že žalobca
od času uzatvorenia zmluvy až do ukončenia tohto vzťahu vykonával činnosť pre žalovaného, na ktorú

sa zmluvne zaviazal. Majú za to, že žalovanému neskôr sa podarilo od poisťovni získať poistné plnenie
práve aj činnosťou žalobcu. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.

Čo sa týka tvrdenia žalovaného vo veci platnosti zmluvy podľa nich sloboda prejavu vôle pri robení
právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka znamená, že právny úkon sa musí urobiť
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný. Žalovaný uvádza, že pri podpise zmluvy neboli
jehoúkonyurobenéslobodne,pričomktomutobolprinútenýpodvplyvomokolností.Podľanichmuselby
byť na žalovaného vyvíjaný fyzický alebo psychický nátlak zo strany tretej osoby, k tomuto však nedošlo.

Žalovaný nebol nijako prinútený podpísať zmluvu a túto uzatváral dobrovoľne.
Taktiežniejetudanýrozporsdobrýmimravmičosatýkanapádaniadojednanejzmluvnejodmeny.Podľa
článku 4 bod 2 žalovaný potvrdil, že nejde o odmenu, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi a takúto
odmenu naviac nenapádal počas celého trvania zmluvného vzťahu ani on ani nikto z jeho rodinných
príslušníkov. Pokiaľ by však takáto odmena bola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, máme za to,

že žalobcovi prislúcha odmena podľa § 732 Občianskeho zákonníka.
Čo sa týka neschopnosti žalovaného rozpoznať obsah zmluvy túto skutočnosť si dovoľujú rozporovať,
nakoľko aj z doterajšieho priebehu konania ako aj priebehu samotného uzatvárania zmluvy majú
jednoznačne za to, že u žalovaného nebol taký stav, ktorý by odôvodňoval jeho neschopnosť porozumieť
obsahu zmluvy. Z tohto dôvodu neprichádza do úvahy ani použitie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Na základe týchto skutočností žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal neplatnosť zmluvy resp.
niektorých jej dojednaní.

34. Súd z písomných vyjadrení právneho zástupcu žalovaného zistil, že podľa nich
uvedenú zmluvu treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, kde žalobca je poskytovateľ služieb a

žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý má využiť služby žalobcu. Túto zmluvu považujú za neplatnú a poukazujú
nielen na dôvody uvedené v odpore, ale aj z dôvodu, že odmena podľa článku 4.1 je nielen v rozpore s
dobrými mravmi, ale je aj neurčitá, nezrozumiteľná a bola dohodnutá pod nátlakom v čase hospitalizácie
žalovaného v nemocnici na vopred pripravenom návrhu zmluvy. Zmluva bola uzavretá za nápadne
nevýhodných podmienok a to jednostranne v prospech žalobcu, na čo poukazujú aj z dôvodu jej

predčasného ukončenia. Čo sa týka nároku v zmysle článku 6.3 tento považujú za nedôvodný nárok
a to aj z dôvodu, že ukončenie zmluvy je výlučné na situáciu odvolania plnomocenstva čo v danom
prípade nie je možné aplikovať na žalovaného, keďže ten využil svoje zákonné právo odstúpiť od
zmluvy a to dňa 29. 09. 2011, pričom týmto právnym úkonom nedošlo k odvolaniu plnomocenstva,
ale k zrušeniu zmluvy od počiatku. Poukazujú na to, že nevýhodné podmienky možno charakterizovať

ak ide o evidentný nepomer vzájomne poskytnutých plnení alebo očividnú nevýhodnosť nejakých
ďalších podmienok. V tejto zmluve nie sú len prípadné nevýhodné podmienky, ale aj neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 53 OZ. Ide o značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Predmetná zmluva viditeľne zvýhodňuje žalobcu a zároveň
samotný článok 5 dohody o sankciách stíha v zmysle zmluvy len spotrebiteľa, teda žalovaného. Taktiež

samotná výška 28% zo získanej sumy je v rozpore s uvedeným ustanovením. V tomto prípade ide až
o úžernícke praktiky zo strany žalobcu, ktoré žalovaný nemal možnosť ovplyvniť. Žalobca využil len
tieseň žalovaného a zároveň pri uplatňovaných poistných nárokov postupoval neodborne o čom svedčí
aj fakt, že ako náhradu za poistnú udalosť ponúkal sumu približne 30.000,- EUR, pričom následne poodstúpení a s odborným postupom poistných nárokov bola žalovanému priznaná suma 100.117,42 EUR.
V prípade, keby žalovaný neodstúpil od zmluvy vznikla by mu vysoká škoda. Zmluva vôbec neobsahuje
ustanovenia, ktoré by chránili žalovaného a mohol by sa brániť proti týmto praktikám. Zároveň takéto

konanie je v rozpore s dobrými mravmi ako aj so zákonom o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 z dôvodu,
že takéto konanie je v rozpore so vžitými tradíciami.

35. Vo výpovedí právny zástupca žalobcu na pojednávaniach uviedol, že oni sa
pridržiavajú svojho návrhu a žiadajú, aby súd zaviazal žalovaného tak ako si to uplatnili. Podľa nich by

bolozisťovať,žečiaakúvýškuplneniazostranypoisťovnebolažalovanémudanáa čidošloktomutona
základe vykonanej práce žalobcu a teda v súvislosti s jeho výzvami resp. na základe iných skutočností.
V rámci vyjadrenia v zmysle § 118 ods. 4 O. s. p. na pojednávaní dňa 10. 05. 2016 uviedol, že odmena
a jej výška bola riadne dohodnutá medzi účastníkmi tohto vzťahu, pričom posudzovanie jej adekvátnosti
t. j. jej primeranosti môže byť len v indenciách príslušných právnych predpisov. Nakoľko sa jedná o
občianskoprávny vzťah neexistuje právny predpis, ktorý by limitoval alebo do určitej miery obmedzoval

výšku odmeny zo strany žalobcu za poskytnuté služby. Poukazuje na to, že ak by chceli obdobný
predpis použiť mohol by to byť predpis o odmene advokátov, kde by bolo určité merítko aplikovateľnosti
s odkazom na vyhlášku o odmenách a náhradách advokátov. Poukazuje na to, že náhrada advokátov
činí 20% alebo 1/5 výšky z vymoženej sumy. Poukazujú však na zmluvnú voľnosť účastníkov tohto
vzťahu, ktorí si dohodli danú výšku odmeny a zároveň si dohodli, že v prípade, ak dôjde k predčasnému

ukončeniu zmluvy, čo je aj v tomto prípade, aká bude výška. Poukazujú tiež na to, že rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 1918/2000 nie je možné aplikovať na tento prípad.
Právna veta z tohto judikátu nerieši takýto istý vzťah. Podľa nich k zmluve nedošlo pod nátlakom resp.
určitou formou fyzického alebo psychického násilia. Ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadom
neplatnosti právneho úkonu z takýchto dôvodov je až výnimočným prípadom právneho úkonu, ktorý by

musel spočívať v prítomnosti fyzického a psychického násilia zo strany žalobcu kedy by bolo možné
hovoriť o tom, že vôľa žalovaného pri uzatváraní danej zmluvy nebola slobodná. Je zrejmé aj z výpovede
samotnéhožalovaného,alebolobytozrejméajzvýpovedespolupracovníkov,ktorízmluvuuzatvárali,že
k uzatvoreniu zmluvy nedošlo žiadnou formou násilia ani psychického nátlaku. Ďalším z argumentov, na
základe ktorého sa žalovaný snaží, je tvrdenie žalovaného o určitej miere neplatnosti danej zmluvy alebo

obmedzenej platnosti jej ustanovení týkajúcich sa odmeny a aplikovanie ustanovení o spotrebiteľských
zmluvách s čím by nemali problém, otázka je či možno aplikovať ustanovenia alebo či možno hovoriť o
tom, že niektoré z ustanovení zakladajú tzv. neprijateľnú podmienku vo vzťahu k osobe, ktorej je právny
úkonurčený,tedaspotrebiteľovi.Podľanichdohodnutávýškaodmeny,spôsobjejúhradyjedojednávaný
individuálne a to tak, že je výsledkom dohody medzi žalobcom a žalovaný, pričom výška odmeny nie je

v zmluve vopred vytlačená, ale je dopisovaná.
Na pojednávaní konanom dňa 09. 10. 2018 v rámci záverečnej reči poukázal na to, že podľa nich nárok
žalobcu je preukázaný, pričom tieseň v čase zmluvy neexistovala a ide o účelové tvrdenie. Poukázal
na to, že subjektívne žalovaný nevypovedal, že by vnímal akúkoľvek tieseň, ani s prihliadnutím na
charakter zmluvy, práve preto poukazovali a pýtali sa žalovaného či nevnímal nejakú finančnú tieseň,

nebol jednoducho žalovaný nútený túto zmluvu uzavrieť, nebol nútený si svoje nároky bezprostredne
uplatňovať resp., že by od týchto nárokov nejakým spôsobom existenčne závisel. Rovnako vo vzťahu
k zdravotnému stavu objektívne tento zdravotný stav nebol v konaní posúdený a žalovaný tento dôkaz
na svoju obranu ani nejakým spôsobom nenavrhoval, aby z neho vyvodil existenciu tiesne. Pokiaľ sa
týka aj pohnútky, ktorá viedla žalovaného k ukončeniu spolupráce, to mala byť údajná nespokojnosť

s prácou žalobcu, avšak nie teda tieseň, ktorá mala údajne existovať v čase uzatvorenia zmluvy. Tu
sa jedná o fiktívny postup, ktorý nezodpovedá skutočnosti. Žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy sa
nachádzal na liečení v kúpeľoch, nie teda v ústavnej starostlivosti, od nehody uplynulo už viac ako
tri mesiace, resp. od jeho prepustenia z ústavnej starostlivosti viac ako dva mesiace, nebol žiadnym
spôsobom nútený túto zmluvu uzatvoriť, dokonca sa telefonicky aj informoval u štatutára žalobcu o

ďalšom postupe vybavovania jeho žiadosti, toto vypovedal teda ešte v predošlom konaní. Žalovaný so
žalobcom riadne spolupracoval, pričom k odstúpeniu zmluvy došlo až po viac ako jeden a pol roku od
jej uzatvorenia a to práve z toho dôvodu, ktorý už som teda uviedol čo mala byť teda nespokojnosť.
Pokiaľ sa týka namietaného hrubého nepomeru, mám za to, že hrubý nepomer medzi plnením žalobcu
a žalovaného, mám za to, že tento neexistoval. Žalobca vykonal viacero úkonov, ktoré v podstate už

uviedol v predošlom konaní. Žalobca zastupoval žalovaného počas spolupráce zatiaľ len mimosúdne,
t. z. tá situácia sa ešte ani nedostala do súdneho konania a nárok bol uplatnený cca pol roka pred
ukončením spolupráce zo strany žalovaného. Majú za to, že odmena síce bola dohodnutá vo výške
28%, ale nepovažujú ju za neplatnú, nakoľko zmluva priamo ustanovuje, že táto sa nevypočítava z celejsumy vymoženej žalobcom. Do základu sa napr. nezapočítavajú náhrady nákladov liečenia, náhrady
výdavkovnacestovnépríkazcu,stratanazárobkupočaspráceneschopnostit.z.távýškanaprvýpohľad
28% môže vyzerať ako neprimeraná, ale nevypočítavala sa z celkového získaného alebo vymoženého

nároku. K nezrozumiteľnosti ustanovenia o odmene, ktorú namietal teda žalovaný majú za to, že je
potrebné poukázať na to, že v čase uzatvorenia zmluvy túto ani nebolo možné jednoznačne určiť,
nakoľko nebola k dispozícii kompletná dokumentácia a bolo to možné až po uzatvorení zmluvy. V
ostatných skutočnostiach odkazujú teda aj na ústne vyjadrenie v priebehu tohto pojednávania. Majú
za to, že im nebol poskytnutý priestor na riadne a náležité vyjadrenie sa k písomnému vyjadreniu

žalovaného. Zároveň majú za to, že obrana žalovaného v tunajšom konaní nebola dostatočná a
nenavrholtakédôkazy,ktorébyriadnymspôsobomnejakýmspôsobompoprelinárokžalobcuvtunajšom
konaní. Ak súd má za to, že zmluva v časti dohodnutej odmeny je neplatná máme za to, že žalobcovi
stále zostáva nárok na primeranú odmenu, za úkony ktoré uskutočnil a to v zmysle vyjadrenia, ktoré
som už predložil na predchádzajúcom pojednávaní resp. je tu aj moderačné právo súdu. Majú za to,
že minimálne v určitej časti teda žaloba je dôvodná a žiadakä, aby súd žalobe vyhovel a uplatňujú si

aj trovy konania.

36. Súd z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní konanom dňa 28. 01. 2014 zistil, že
ho prvýkrát vo veci možnosti uzatvorenia zmluvy oslovila sestrička v nemocnici vo Zvolene s tým, že on
tam bol prevezený z ARO na chirurgiu niekedy možno na prelome novembra a decembra roku 2009. V

tejto nemocnici bol asi do 12. 12. 2009 a potom išiel domov. On dostal od sestričky nejakú vizitku s tým,
že tam boli uvedené iniciály žalobcu a potom asi tejto sestričke povedal, že možno by mal záujem o túto
spoluprácu, pričom však nič písomne nedával. Asi 06. 01. 2010 nastúpil do Národného rehabilitačného
centra v P. (ďalej len NRC) a tu bol oslovený nejakou pani, ktorá sa predstavila, že pracuje pre žalobcu.
S touto sa prvýkrát stretli na recepcii, kde išiel na základe toho, že ho nejaký pracovník NRC zavolal -

opravil sa, že išlo o vrátnika, že ho tam čaká nejaká pani, pričom s touto sa on rozprával. Ona potom za
ním prišla o dva -tri dni a vtedy už prišla na jeho izbu, kde mu aj doniesla vyplnenú zmluvu aj so všetkými
písomne vyplnenými údajmi. Uvedené písmo na tejto zmluve nie je jeho. V tomto období zrejme bral
aj lieky na tlmenie bolesti a liečenie úrazu. Do NRC ho chodievala navštevovať predovšetkým matka,
ktorá má základné vzdelanie. Pred nehodou žil spolu s otcom a dvoma bratmi. Čo sa týka odškodnenia

z poisťovne Kooperatíva, pokiaľ si spomína dostal odškodné v dvoch platbách a to najprv 14.000,- EUR
a potom 110.000,- EUR. Nikto z jeho rodiny nemá také vzdelanie, aby mu vedel vybaviť poistku.
Na pojednávaní dňa 12. 09. 2018 uviedol, že opätovne poukazuje na to, že vo veci podpísania zmluvy
za ním prišla nejaká pani s tým, že on tam mal dosť náročný program od večera do rána, pričom si nevie
spomenúť na meno ani celkom, že ako sa to podpisovalo, avšak si myslí, že to asi prebrali za jednu

polhodinku a on zmluvu podpísal. Túto zmluvu si on nečítal s tým, že v jeho stave mu bolo jedno či
je odmena 28% alebo iná a taktiež ani nezisťoval nejakú výšku sumy, aká sa tu môže vymôcť, len to
podpísal. Na otázku či si nepamätá, že sa v rámci rozhovoru s tou osobou, s ktorou zmluvu uzatváral
bavili o výške odmeny resp. aká suma sa bude vymáhať uviedol, že o tomto sa nebavili. Bol v takom
stave, že možno dva alebo tri týždne dozadu sa dozvedel tú skutočnosť, že už nebude nikdy chodiť a bol

teda v zlom stave. Na otázku či niekomu v tom čase dal plnomocenstvo alebo kázal, aby urobili za neho
nejaké úkony vo vzťahu k orgánu, zamestnávateľovi uviedol, že asi dával plnomocenstvo resp. poveril
svojho brata, aby vykonal úkony s odhlásením havarovaného auta. Na iné úkony si už nespomína, že
by dakoho splnomocnil. Uviedol, že pri uzatváraní zmluvy nepociťoval nejakú finančnú tieseň, avšak
vzhľadom na to, že bol oslovený paňou na chirurgii alebo z chirurgického oddelenia, keď tam ležal, tak

na neho to pôsobilo tým dojmom, akože mal by takúto zmluvu uzavrieť. Tuší, že to nebola tá istá osoba,
s ktorou zmluvu uzatváral, teda tá pani z chirurgie nebola pani, ktorá potom s ním uzavrela zmluvu na
Kováčovej. Na otázku či sa s tou pani, keď uzatváral zmluvu rozprával a či mu vysvetľovala nejaké
skutočnostiuviedol,žesajejnaničnevypytoval,chceltomaťčímskôrzasebou,abytobolourobené.Bol
v takom stave, že on prakticky ani riadne nevnímal čo podpisuje a týmto sa vôbec nezaoberal vzhľadom

na svoj zdravotný stav to chcel mať čo najskôr za sebou. Taktiež nežiadal pracovníčku o poskytnutie
nejakej lehoty na preštudovanie zmluvy a už nič neriešil. Nedomáhal sa žiadneho znižovania odmeny,
len potom už bol za pánom advokátom a chcel zrušiť túto zmluvu. Na otázku či by dnes uzatvoril takúto
zmluvu, v takom zdravotnom stave ako sa nachádza uviedol, že teraz určite nie s tým, že teraz už
vidím ako to je, tak pri týchto vedomostiach nie. Skončenie spolupráce bolo z toho dôvodu, že nebol

spokojný s vybavovaním tých nárokov, ktoré sa mali podľa tohto vybavovať. Zo strany žalobcu nedošlo k
poskytnutiu pomoci napr. v rámci tohto súdneho konania v trestnom konaní na Okresnom súde Zvolen.
Žiadal, aby mu bol pridelený nejaký právny zástupca na riešenie jeho nárokov v rámci trestného konania,
ale bolo mu vysvetlené, že žalobca vykonáva len úkony súvisiace s nárokmi v rámci sociálnej poisťovne.V rámci otázky či mal nejakú predstavu ohľadom toho čo z tejto zmluvy vyplýva a či ho budú komplexne
zastupovať, teda napr. aj v súdnych konaniach uviedol, že on nemal žiadne predstavy, nevedel si to
žiadnym spôsobom predstaviť a nemal žiadne skúsenosti. Pri uzatváraní zmluvy s predmetnou pani

sa nevypočítavali žiadne nároky, poprípade výška vyplývajúca z týchto nárokov zo zmluvy. Taktiež mu
táto pani nevysvetľovala žiadne skutočnosti ohľadom zmluvných pokút v prípade odstúpenia od zmluvy
alebo vypovedania plnomocenstva a ani v prípade sankcií, ktoré ho mohli postihnúť.
Vo veci odhlásenia predmetného motorového vozidla uviedol, že pokiaľ si spomína on mal zaplatenú
poistku len do konca roka na toto auto a potom mu začali chodiť výzvy, ktoré mu potom buď mama, brat

alebo otec doniesli, opravuje, že mama nie a on to potom riešil, aby neplatil nejaké pokuty. Na otázku či v
čase od havárie do podpísania zmluvy do 08. 02. 2010 v tom období pozeral nejaké správy, čítal noviny
alebo knihy uviedol, že keď bol na ARO tak ako si spomína tam komunikoval len cez SMS a keď prišiel
domov tak viacmenej iba ležal resp. polosed. Mal veľké problémy, zranenú pečienku, prepichnuté pľúca.
Čo sa týka podpisu zmluvy na Kováčovej tak v tom čase už sčasti chodil na vozíku, bol vertikalizovaný,
avšak nie úplne, nečítal žiadne veci, ani sa o nič nezaujímal.

37. Súd z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach zistil, že oni sa
predovšetkým pridržiavajú svojich písomných vyjadrení, pričom podľa ich názoru uvedená príkazná
zmluva je neplatná a to z dôvodov, že podľa nich 28% odmena je privysoká, jeho mandant pri podpise bol
v zlom psychickom stave, vedel, že nemôže chodiť, hýbať sa, nevedel kto mu pomôže a nevedel ako sa

z tejto situácie dostane. V tejto ťažkej situácii za ním chodili zástupcovia žalobcu a hovorili mu, že oni mu
pomôžu. Čo sa týka výšky odmeny 28% táto je úplne v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež poukazujú na
to, že žalobca si uvedomil, že výška odmeny je príliš vysoká a následne v nejakom časovom období sa
zastavil za žalovaným a znížil predmetnú sumu na 17%, pričom návrh tejto zmluvy bol podpísaný a v tom
žalovanýsavšakužrozhodol,ženebudespolupracovaťsožalobcomatedadallennávrhnauzatvorenie

dohody o skončení zmluvy o spolupráci, pričom mu bola daná odpoveď, že toto zrušenie sa akceptuje.
Teda nedošlo k dohode o ukončení zmluvy. V tomto prípade možno hovoriť o odstúpení od zmluvy. Čo
sa týka samotného znaleckého posudku, ktorý dal vypracovať žalobca tento nepomohol žalovanému,
pretože tento nebol pre neho použitý. Oni museli poisťovni vypracovať nový znalecký posudok. Podľa
nich uvedená zmluva je neplatná od začiatku a to z dôvodu, že bola uzatvorená v tiesni za nápadne

nevýhodných podmienok, kedy má podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník právo odstúpiť od
takejto zmluvy. Ako dôvod po troch mesiacoch od dopravnej nehody žalovaný ostal trvalo pripútaný na
invalidný vozík a tiež utrpel niekoľko devastačných poranení hlavy, hrudníka, chrbtice s tým, že nemohol
rozpoznať, že zmluva, ktorú podpisuje je koncipovaná jednostranne a to v prospech žalobcu a zároveň
dostatočne v tom čase pochopiť zmysel a účel zmluvy. Ak by takejto okolnosti nebolo žalovaný by takýto

úkon neurobil. Následne ako nevýhodné podmienky pre žalovaného sú zmluva, ktorá je koncipovaná
v prospech žalobcu, pričom len žalovaného zaväzovala, že bol zaviazaný hradiť pokuty uvedené v
článku 5 dohody. Žalobcovi prakticky nevyplývajú žiadne povinnosti v prípade spôsobenia škody. Sú
toho názoru, že táto spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovanéhoa aj suma 28% zo získaného

odškodnenia je v rozpore s dobrými mravmi. O bezdôvodné obohatenie v prípade znaleckého posudku
sanemôžejednať,pretožeúkony,ktoréurobil žalobcaneboliprežalovanéhopoužiteľné,pričomžalobca
po odstúpení od zmluvy zobral z poisťovni posudok a zakázal podľa neho plniť. Teda žalovaný sa
nemohol bezdôvodne obohatiť na jeho prospech. Všetky úkony musel žalovaný robiť nanovo. Čo sa týka
nároku podľa článku 6 ods. 3 zmluvy je uvedené, že základom pre výpočet je nárok príkazcu vypočítaný

príkazníkom. Z tohto vyplýva, že odmena je suma, ktorú si žalobca sám vo vlastnej svojvôli vypočíta,
rovnako ako výpočet na základe čoho vypočítal svoj nárok v nej špecifikovaný. Podľa nášho názoru
návrh žalobcu nie je určitý, nie je jasné z akej sumy sa má vypočítať. Na základe týchto skutočností
žiadajú, aby súd návrh zamietol.
Na pojednávaní konanom dňa 09. 10. 2018 poukázal ešte na to, že čo sa týka skutočnosti, že žalovaný

sa zaujímal o odhlásenie motorového vozidla, tvrdia, že s týmto prišiel za ním sám jeho brat, pričom mu
povedal, že treba odhlásiť motorového vozidlo. Pokiaľ žalobcovia aj robili nejaké úkony, neurobili žiadny
výsledok pre samotného žalovaného a že z neplatnej zmluvy ani nie sú opodstatnené a na základe
týchto všetkých skutočností odvolávajúc sa na ich vyjadrenia, či už prednesy, navrhujú, aby súd žalobcu
v celom rozsahu zamietol.

38. Podľa § 215 ods. 1 C. s. p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

39. Podľa § 217 ods. 1 C. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jehovyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

40. Podľa § 391 ods. 2 C. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

41. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

42. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

43. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

44. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.

45. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že

pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

46. Súd na základe vyššie uvedených ustanovení poukazuje na to, že je v zmysle § 391
ods. 2 Civilného sporového poriadku viazaný právnym názorom v rámci zrušujúceho rozhodnutia
odvolacieho súdu. K uvedenému súd teda poukazuje, že v rámci uvedeného zrušujúceho rozhodnutia

krajský súd poukázal na to, že súd sa má vysporiadať s odôvodnením aktívnej legitimácie žalobcu, t. j.
či žalobcom má byť subjekt VOTUM Centrum Odškodnění a.s., Brno v Českej republike resp. či týmto
subjektom je VOTUM a.s., organizačná zložka zahraničnej osoby so sídlom Pražská 11, Bratislava. K
tomuto súd poukazuje, že ohľadom tejto časti zrušujúceho uznesenia sa súd s týmto vysporiadal v bode
12. V bode 12 zrušujúceho uznesenia krajského súdu krajský súd súdu prikázal, že má v ďalšom konaní

zistiť a porovnať aké výhody a aké nevýhody mal mať z uzatvorenej zmluvy žalobca a aké žalovaný, či
boli žalovanému pri uzatváraní zmluvy vysvetlené, či sa na ne pýtal, či svoj postup s niekým konzultoval,
akú úlohu zohral jeho švagor svedok D. D.. Žalovaný vysvetlí či si prečítal zmluvné dojednanie o odplate,
či mu jej výška sa zdala primeraná, a ak nie, či sa domáhal je zníženia. Zároveň v bode 13 krajský
súd poukázal, že za týmto účelom súd vypočuje žalovaného aj k zmluvnému ustanoveniu týkajúceho

sa výpočtu odmeny v prípade predčasného odvolania plnomocenstva, najmä či mu bolo zrejmé a
vysvetlené, že výška odmeny sa bude odvíjať od výšky všetkých nárokov, ktoré v mene žalovaného
žalobca uplatňuje a ktorých vymáhanie je predmetom zmluvy, pričom bude stanovená žalobcom po
podpise zmluvy či pri uzatváraní zmluvy hovorili aspoň o približnej výške náhrady škody, ktorá bude
uplatnená a o približnej výške odmeny pri predčasnom ukončení zmluvy. Zároveň súd má vysvetliť

spojitosť medzi tiesňou žalovaného v čase uzatvárania zmluvy a dobrými mravmi, ktorými sa majú
spravovať všetky právne vzťahy vznikajúce v spoločnosti, keďže súd konštatoval neplatnosť uzatvorenej
zmluvy s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka práve pre jej rozpor s dobrými mravmi.
Súd aj doplnením dokazovania naďalej má za to, že uvedenú žalobu zamietol z dôvodu, že zmluva
o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov je absolútne neplatným právnym úkonom a to s

poukázaním na § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že táto sa prieči dobrým mravom. Z uvedeného
súdu teda má za to, že ak je právny úkon postihnutý takouto vadou ide o absolútne neplatný právny úkon,
ktorý má za následok, že z takéhoto právneho úkonu nevznikajú stranám žiadne práva a povinnosti
a takýto právny úkon je neplatný do začiatku (ex tunc). Pod pojmom dobré mravy sa predstavujú
aj mimoprávne normy správania sa a určitý normatívny systém v rámci spoločenských vzťahov. Je

samozrejmé, že právne predpisy dávajú dobrým mravom značnú vážnosť a silu, pričom v rámci zákona
nie sú bližšie špecifikované a ani konkretizované, pretože samotné dobré mravy patria k zásadám
súkromného práva a spočívajú vo všeobecne platných pravidlách morálky, správania sa, pričom ide
o súhrn etických všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát
zabezpečované i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi

zásadami.Súladsdobrýmimravmimusíbyťvždypovažovanýbezohľadunato,žeobsahbolvýsledkom
slobodnej dohody medzi účastníkmi a takisto bez ohľadu na to kto prípadný rozpor s dobrými mravmi
zavinil, alebo či niektorá zo strán bola v dobrej viere. Na základe vyššie uvedeného je teda možné
zhrnúť, že dobré mravy sú akýmsi kódexom morálnych pravidiel, ktoré nie sú právnymi normami,avšak aj napriek tomu im právo prostredníctvom svojich ustanovení § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho
zákonníka priznáva vážnosť a poskytuje v prípade porušenia mravov sankcie vo forme neplatnosti
právneho úkonu. Súd za rozpor s dobrými mravmi považoval to správanie sa žalobcu, ktoré sa týkalo

priameho uzatvárania zmluvy a to od počiatku vzhľadom na stav žalovaného po predmetnej havárii zo
dňa 08. 11. 2009. Tak, ako súd už vyššie poukázal, žalovaný v rámci predmetnej havárie utrpel početné
zranenia, pričom ešte v čase niekoľkých týždňov od havárie, t. j. roku 2009 bola za ním osoba, ktorá
mu ponúkla spoluprácu v rámci vybavovania jeho nárokov v nemocnici vo W. s tým, že v tomto čase
žalovaný prakticky nemohol ani riadne komunikovať, komunikoval len SMS-kami, riadne nerozprával, z

jeho vyjadrenia vyplýva, že sa ani nehýbal a týmto spôsobom už vtedy za takto ťažkej situácie sa neštítila
osoba, ktorá za ním bola mu ponúkať takúto spoluprácu. Rovnako v rámci uzatvárania tejto zmluvy bolo
preukázané, že potom zrejme pracovníčka žalobcu resp. iná osoba v nejakom vzťahu k žalobcovi bola
za žalovaným, tak ako to vyplynulo z dokazovania v Národnom rehabilitačnom centre v P.. Podľa súdu
zo samotného popísania rozsahu zranení a tých skutočností, že v tomto centre sa žalovaný dozvedel
o tom, že už nikdy nebude chodiť, celý život bude invalid a pripútaný na invalidný vozík, súd považuje

jeho situáciu tak za vážnu, že uzatváranie nejakých právnych úkonov v takomto stave bez bližšieho a
podrobného vysvetľovania čo takýto úkon pre žalovaného znamená, aké sú výhody tohto úkonu, aké sú
nevýhody, taktiež konkrétny rozsah vykonaných činností v prospech žalovaného, súd má za to, že takéto
konanie žalobcu pri uzatváraní zmluvy nemôže byť posúdené inak ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi. Samotný žalovaný nielen v rámci poslednej výpovede, ale ešte v rámci výpovede pred zrušením

rozsudku si neuvedomoval závažnosť svojho kroku, tak ako pri poslednej výpovedi poukázal, že chcel
mať všetko rýchlo za sebou, nespytoval sa na žiadne podrobnosti, nespytoval sa ani aká možno suma
mu bude vymožená, ani koľko z toho bude musieť zaplatiť ani na podrobnosti možnosti odstúpenia
od zmluvy resp. vypovedania plnomocenstva a tiež na zníženie odmeny. Vo výpovedi na poslednom
pojednávaní uviedol: „tuším, že to nebola tá istá osoba, s ktorou som zmluvu uzatváral, teda tá pani z

chirurgie nebola tam, ktorá potom uzavrela so mnou zmluvu na Kováčovej.“ Už aj z tohto vyjadrenia tiež
vyplýva, že žalovaný ani sám nie si bol istý, že kto s ním uzatváral predmetnú zmluvu a naozaj v tom čase
uzatváranie a spôsob uzatvorenia tejto zmluvy mal byť zo strany žalobcu, tak ako súd na to poukázal
v prvom rozhodnutí, zvlášť citlivý a zvlášť obozretný, aby sa sám žalobca vyhol takým skutočnostiam,
že osoba, ktorá je takto zdravotne postihnutá následkom havárie, dovtedy osoba chodiaca a žijúca

normálny život si nemusí uvedomovať následky svojho konania. V tomto prípade, ak niekto si takéto
následky svojho konania uzatvorením zmluvy neuvedomuje, predsa takýto právny úkon nemôže byť
platným právnym úkonom. Takéto uzatvorenie zmluvy preukazuje aj to, že teda takáto zmluva zo strany
žalovaného nebola uzatvorená ani vážne v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. To, že takáto
zmluva zo strany žalovaného nebola vážne urobená súvisí aj z jeho vyjadrením, že sa nebavili o nejakej

výške odmeny, že on bol vtedy v takom stave, že možno dva alebo tri týždne dozadu sa dozvedel o
tom, že už nebude nikdy chodiť a bol teda v zlom stave. Taktiež uviedol, že on prakticky ani riadne
nevnímal čo podpisuje a týmto sa vôbec nezaoberal vzhľadom na svoj zdravotný stav a chcel to mať čo
najskôr za sebou. Samotné vyjadrenie, že zmluvu prebrali približne za jednu polhodinu a túto podpísal
a ani ju nečítal jednoznačne preukazuje tú skutočnosť, že žalovaný uvedený právny úkon neurobil s

takou vážnosťou ako sa predpokladá pre tak závažný právny úkon, z ktorého pre jednu alebo druhú
stranu vyplývajú také práva a povinnosti a v takom rozsahu, že má byť plnenie pre žalovaného v rozsahu
niekoľkých desiatok tisíc eur a žalovanému 28% odmeny v rámci sumy pre žalovaného. Taktiež súd chce
poukázať na tú skutočnosť, že teda z dokazovania nevyplynulo, tak ako na to poukázal krajský súd, že je
potrebné zisťovať podľa bodu 13 či žalobca vysvetlil žalovanému výšku odmeny v prípade predčasného

odvolania plnomocenstva, najmä či mu bolo zrejmé a vysvetlené, že výška odmeny sa bude odvíjať od
výšky všetkých nárokov, ktoré v mene žalovaného žalobca uplatňuje a ktorých vymáhanie je predmetom
zmluvy, pričom bude stanovená žalobcom táto zmluva po podpise zmluvy a či pri uzatváraní zmluvy
hovorili aspoň o približnej výške náhrady škody, ktorá bude uplatnená a o približnej výške odmeny pri
predčasnom ukončení zmluvy. Teda žalobca v rámci svojho konania mal podľa, tak ako to naznačil aj

krajský súd, si splniť aspoň tieto základné povinnosti a oboznámiť účastníka ako druhú slabšiu stranu v
spore s takýmito náležitosťami čo súd považuje tiež za v rozpore s dobrými mravmi.
Tiež súd má za to, keďže z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že podľa neho zmluvu prebrali s
pracovníčkou žalobcu približne za polhodinu, súd poukazuje, že predmetná zmluva je na troch stranách
husto popísaným písmom, ktoré je pomerne ťažko viditeľné voľným okom, a teda ide o veľmi rozsiahly

text, ktorý podľa súdu aj osoba s právnickým vzdelaním by mala veľký problém pochopiť, nie za
polhodinu, ale za hodinu a viac. Teda súd v tomto chce poukázať na opätovne nečestné a v rozpore
s dobrými mravmi správanie sa žalobcu, keď tento predložil takúto zmluvu písanú tak malým písmom,
ktoré podľa súdu je ledva čitateľné a žalovanému nevysvetlil ani najhlavnejšie a základné skutočnostitýkajúce sa tejto zmluvy a to predovšetkým výšku približne vymáhanej sumy, ďalej výšku odmeny,
ktorá by z takejto sumy a mala byť žalobcovi ako odmena vyplatená, ďalej práva a povinnosti, ktoré
žalobcovi a žalovanému vyplývajú v prípade skončenia tejto zmluvy a tiež napr. ustanovenia o zmluvnej

pokute v zmysle článku 5, kde súd poukazuje, že zmluvná pokuta sa týka výlučne samotného príkazcu -
žalovaného ako aj rozsah a zložitosť úkonov, ktoré mal žalobca v prospech žalovaného urobiť. Za takto
stanovených podmienok uvedená zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, bola uzatvorená aj
v zmysle obsahu a jednostrannej nevýhodnosti pre žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, ale zároveň
súd poukazuje tiež na to, že aj spôsob uzatvárania tejto zmluvy podľa súdu predstavoval zneužitie

výnimočnezléhostavužalovaného,ktorýsadozvedelotom,žeužnebudenikdychodiťniekoľkotýždňov
predtým s tým, že naozaj osoba pri takomto postihnutí nevie podľa súdu tak racionálne rozmýšľať, aby
si behom jednej polhodiny, kedy mu je predložená zmluva, čo ako súd poukázal na to, že toto by bolo
aj pre osobu s právnickým vzdelaním pomerne ťažko pochopiteľné, aby pochopil všetky ustanovenia,
práva, povinnosti, výšku odmeny, sankcie, čo vlastne podpisuje.
Zároveň v bode 12 taktiež krajský súd poukázal na to, že súd má sa zaoberať akú úlohu zohral švagor

žalovaného pri uzatváraní zmluvy D. D.. Súd z výpovede D. D. na pojednávaní konanom dňa 09. 10.
2018 ako aj na pojednávaní pred vydaním prvého rozsudku má za to, že tento tak ako to z jeho výpovede
vyplýva, podľa neho zmluva bola uzatvorená niekedy vo februári 2010, pričom samotný žalovaný svoj
stav vnímal tak, že je tento stav zlý a to z dôvodu, že to bolo pár mesiacov po nehode, po ktorej on
už nikdy nebude chodiť.

V rámci zisťovania spolupráce žalobcu a žalovaného svedok uviedol, že nakoľko sa dlhší čas od
podpísania zmluvy nič nedialo, tak niekedy v roku 2011 sa kontaktoval s pracovníčkou žalobcu
telefonicky, e-mailom a následne aj osobne v T. a chceli sa dohodnúť na ukončení spolupráce, pričom
k tomuto žiadnym konkrétnym spôsobom nedošlo. Z uvedeného teda vyplýva, že čo sa týka úlohy akú
mal zohrať D. D. v rámci predmetnej zmluvy tak aj z jeho vyjadrenia, že túto zmluvu videl až podpísaní

vyplýva, že tento sa zaujímal o stav žalovaného ako aj o tie skutočnosti, ktoré sa v rámci vybavovania
resp. pomáhania pri vybavovaní nárokov, na ktoré mal žalovaný nárok z dôvodu poškodenia zdravia
pri havárii.

47. Zároveň čo sa týka tej skutočnosti, ktorú uvádza okrem iných krajský súd v bode

12 zrušujúceho uznesenia úlohou súdu má byť aj porovnanie existencie hrubého nepomeru medzi
plnením žalobcu a žalovaného, súd má zisťovať aké výhody a nevýhody mal mať z uzatvorenej zmluvy
žalobca a aké žalovaný, k tomuto súd poukazuje teda na znenie zmluvy, že čo sa týka výhod, ktoré
mal mať žalobca v rámci predmetnej zmluvy súd má za to, že činnosť žalobcu tak ako už súd na
to poukázal aj v prvotnom rozsudku, predovšetkým podľa článku 1 bod 1.3 na základe tejto zmluvy

sa príkazník zaväzuje pre príkazcu vykonať potrebné administratívne a odborné činnosti (mimosúdne)
zamerané na vymoženie nároku príkazcu smerujúce k uspokojeniu jeho nárokov vyplývajúcich z práv
na náhradu škody na zdraví a majetku v dôsledku poistnej udalosti, pri ktorej bola príkazcovi spôsobená
škoda, ku ktorej došlo dňa 08. 11. 2009. Z uvedeného teda vyplýva, že podľa súdu ani v rámci tohto
bodu neboli rozpísané nejaké presne určené povinnosti, ktoré by zahŕňali rozpis zoznamu potrebných

úkonov na vymáhanie takejto škody, ako súd už poukázal, podľa súdu žalobca pri vykonávaní tejto
činnosti predovšetkým mal vykonať len jednoduché mechanické úkony, na ktoré nie je potrebná nejaká
extra osobitná znalosť, nakoľko sú všetky úkony potrebné pri vybavovaní poistných nárokov v rámci
vybavovania takýchto náhrad škody nie veľmi náročnými úkonmi. Súd aj z toho, čo samotný žalobca
vykonal jednoznačne vyplýva len taká skutočnosť, že jednoducho vyplnil formulár v mene žalovaného

voči spoločnosti Kooperatíva poisťovňa a.s., teda formulár, ktorý je predtlačený a do ktorého je potrebné
vpísať len potrebné údaje s tým, že najzložitejším úkonom bola potreba vypracovania znaleckého
posudku vo veci ustálenia výšky náhrady škody, pričom ako súd poukázal v prvom rozsudku aj táto
výška náhrady škody, ktorá by bola žalovanému vyplatená bola by približne trikrát nižšia, ako mal
žalovaný vyplatenú sumu po tom, ako mu tieto záležitosti začal robiť jeho právny zástupca. Teda z týchto

skutočností vyplýva nielen tá skutočnosť, že žalobca pomerne jednoduchými úkonmi, ktoré sú viacmenej
mechanického charakteru, ako vypísanie tlačív a zadanie na vypracovanie znaleckého posudku, sa
chcel neprimerane vo výške 28% z vymoženej sumy obohatiť, ale dokonca bol by žalovaného ukrátil
možno o dve tretiny jemu skutočne patriacej náhrady z poistnej udalosti, čo je v skutočnosti až
nepredstaviteľné ako ľahkovážne pristupoval žalobca k plneniu svojich úloh. Taktiež súd musí poukázať,

že teda v rámci zmluvy sa už v ďalších ustanoveniach nespomínajú skutočnosti, ktoré by postihovali
žalobcu a konkretizovali jeho sankčné postihnutie, ak by došlo k ukráteniu žalovaného pri zlom resp.
neodbornom vymáhaní jeho nároku, neboli tam popísané ani mechanizmy v prípade, ak by žalovanému
vznikla v zmysle takéhoto vymáhania nejaká škoda, v akej výške percentuálne, resp. konkrétnou sumouby žalobca musel žalovanému takúto škodu nahradiť a v akom čase. K tomuto zároveň ešte súd
poukáže na to čo už aj bolo ozrejmené a nebolo ani žalobcom popierané, že jeho práca nespočívala
ani len v právnom zastupovaní žalovaného pred súdmi, hoci ak mal žalobca konať v dobrej viere mal

na toto žalovaného výslovne upozorniť, že toto sa nevzťahuje na právne zastupovanie a ako súd už
poukázaltedajehoúkonybolifaktickylenurčitéhomechanickéhocharakteru,kdenaozajniesúpotrebné
nejaké odborné znalosti pri vypĺňaní predtlačených tlačív s tým, že akurát jediné čo museli oni dať urobiť
bol znalecký posudok, ktorý tak ako súd už vyššie uviedol nebol použitý v tomto konaní a taktiež ani
toto ohodnotenie nekorešpondovalo s výškou ohodnotenia, ktorá bola žalovanému poskytnutá v rámci

plnenia z poistnej udalosti.

48. Zároveň čo sa týka porovnania výhod a nevýhod na strane žalovaného výhodou
v rámci predmetnej zmluvy bolo to, že sám žalovaný si nemusel vyplniť predtlačené formuláre na
uplatnenie svojej škody a tieto za neho mal vyplniť žalobca. Okrem týchto skutočností zároveň však boli
žalovanému podľa zmluvy kladené viaceré povinnosti, predovšetkým uvedené v článku 3, kde z tohto

mu vyplýva, že je povinný spolupôsobiť spolu s príkazníkom najmä predkladaním príslušných dokladov,
informácií atď., ďalej že v zmluve sú v rámci článku 6 uvedené dohody o sankciách, z ktorých vyplývajú
sankcie výlučne pre príkazcu - žalovaného s tým, že sa tu uvádza, že v prípade ak príkazníkovi vznikne
porušením škoda tak má nárok nielen na zmluvnú pokutu, ale môže požadovať popri tejto aj škodu a
to aj škodu presahujúcu výšku zmluvnej pokuty, dokonca v článku 5.4 príkazca v prípade, ak by porušil

povinnosť uvedenú v článku 3.5 tejto zmluvy je povinný uhradiť príkazníkovi zmluvnú pokutu vo výške
20% hodnoty jeho nároku, príkazníkovi ak vznikne aj škoda môže príkazník požadovať popri zmluvnej
pokute aj túto škodu a to aj škodu presahujúcu výšku zmluvnej pokuty. Súd poukazuje na to, že bod 3.5
pojednáva o tom, že príkazca v uvedenej veci so zariaďovaním záležitostí nepoveril zároveň inú osobu
a že ani do budúcnosti teda nepoverí počas trvania tejto zmluvy, týmto spôsobom aj keby teda príkazník

nič nekonal a žalovaný by chcel poveriť inú osobu na vymáhanie takýchto poistných nárokov mal by
žalobca nárok nielen na zmluvnú pokutu vo výške 20%, ale ešte aj v prípade ak by si to on zmyslel aj
nárok na náhradu škody.
Zároveň čo sa týka nevýhodnosti súd tu poukazuje na tú nevýhodnosť, že skoro tretina z vymáhanej
sumy podľa článku 4.1 vo výške 28% zo získanej sumy odškodnenia s prihliadnutím na zásadu

stanovenú v článku 4.8 tohto článku je absolútne v rozpore s dobrými mravmi, pretože tak ako súd
poukázal na potrebnú súčinnosť pri vymáhaní takýchto nárokov neboli potrebné nejaké zvlášť extra
vedomosti a takáto výška by podľa súdu mohla a aj znamená a pôsobí až úžerníckym dojmom. Zároveň
súd poukáže aj na článok 6.3, že v prípade, že príkazca sa rozhodne ukončiť túto zmluvu predčasne
(odvolanie plnomocenstva) je povinný uhradiť príkazníkovi všetky účelne vynaložené náklady vzniknuté

do odvolania plnomocenstva, utrpenú škodu (ušlý zisk) ako aj pomernú časť odmeny, ktorá zodpovedá
vykonanej práci, minimálne je však príkazca povinný uhradiť polovicu odmeny, pričom základom na
výpočet odmeny je nárok príkazcu vypočítaný príkazníkom pri podpísaní tejto zmluvy. Z tohto článku
taktiež teda vyplýva, že jednak žalovaný by musel v prípade odstúpenia od zmluvy, teda vypovedaním
plnomocenstvažalobcovizaplatiťvšetkyjehonároky,ktorémuvznikliprivybavovanípredmetnejpoistnej

udalosti, potom náhradu škody, ak by mu nejaká vznikla t. j. ušlý zisk ako aj minimálne polovicu odmeny
vypočítanej zo sumy, ktorú by si určil dokonca sám žalobca, teda ak by si určil akúkoľvek sumu žalovaný
podľa tohto článku by ju musel rešpektovať a minimálne 50% t. j. podľa ľubovôle žalobcu možno aj sto
by ju musel zaplatiť. Okrem iného takéto ustanovenia článkov pôsobia na slabšiu stranu až zastrašujúco
a je až neuveriteľné, že si žalobca takéto články dovolí dať do takejto zmluvy, najmä ak sa to týka takých

osôb, ktoré napr. už v dôsledku poistnej udalosti, ktorú žalobca má v rámci poisťovni vybavovať, nebudú
nikdy chodiť. Na základe vyššie uvedeného súd taktiež musí poukázať na konanie žalobcu v rozpore s
dobrými mravmi a teda, že takáto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom.

49. Vo veci alternatívneho petitu, že v prípade, ak súd žalovaného nezaviaže na

zaplatenie sumy 4.819,76 EUR s príslušenstvom, aby súd z titulu príkaznej zmluvy určil odmenu obvyklú
vo výške 2.000,- EUR a z titulu bezdôvodného obohatenia zaplatiť sumu vo výške 306,- EUR čo
bolo pripustené uznesením zo dňa 13. 04. 2015 sp. zn. 8C/106/2013-240 súd poukazuje, že nemohol
vyhovieť ani takémuto alternatívnemu petitu z dôvodov, na ktoré poukázal v predchádzajúcich častiach
rozsudku s tým, že zníženie takejto sumy z absolútne neplatného právneho predpisu nemôže mať

za následok to, že by v rámci neplatnej zmluvy mohol súd určiť nižšiu obvyklú odmenu. Nakoľko
súd považuje predmetnú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon z takejto zmluvy nemôžu teda
účastníkom vzniknúť žiadne práva a ani povinnosti.V časti, v ktorej žalobca žiadal zaplatiť sumu vo výške 306,- EUR v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému
obohateniu, ktoré musí vydať. Bezdôvodným obohatením v tomto prípade mal byť vypracovaný znalecký

posudok, ktorý dal vypracovať žalobca E.. D. C. S. H.. č. 11/2000, pričom súd poukazuje na to, že
uvedený znalecký posudok tak ako to vyplynulo aj zo zisťovaní Poisťovni Kooperatíva, ktorá vykonala
plnenie z poistnej udalosti tak k tomuto plneniu nedošlo na základe vyššie uvedeného znaleckého
posudku, ale na základe posudku, ktorý bol vypracovaný E.. H. B. č. 36/2011. Z uvedeného teda vyplýva,
že žalovaný sa žiadnym spôsobom neobohatil na úkor žalobcu tým, že žalobca dal vypracovať znalecký

posudok, ktorý nebol žiadnym spôsobom použitý pre vyplatenie z poistnej udalosti pre žalovaného,
dokonca ako súd poukázal tento znalecký posudok sa v sume, ktorá bola žalovanému vyplatená
diametrálne rozlišoval v neprospech žalovaného. Z uvedeného dôvodu teda súd nemohol priznať
žalobcovi ani predmetnú sumu vo výške 306,44 EUR.

50. Vo veci návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom osôb, ktoré mali

preukázať rozsah prác vykonaných pracovníkmi pôvodného žalobcu súd má za to, že uvedený výsluch,
keďže predmetný právny úkon považuje za absolútne neplatný by nemohol ovplyvniť rozhodnutie súdu
a preto by bol nadbytočný.

51. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci.

52. Zároveň súd určil, že čo sa týka trov konania žalobca je povinný nahradiť
žalovanému trovy konania v rozsahu 100% a to z toho dôvodu, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol
a teda žalovaný bol úspešný v predmetnom spore vo výške 100%.

§ 61 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 21 ods. 3, 4 zák. č. 513/1991 Zb.
§ 215 ods. 1 zák.č . 160/2015 Z.z.
§ 217 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z.
§ 391 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z.

§ 3 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 39 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 451 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 724 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.