Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. júl 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Er/204/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108213683
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Linda Žalmanová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2108213683.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: PROFI CREDIT Czech, a.s.,
IČO: 61 860 069, Jindřišská 24/941, Praha 1, Česká republika proti povinnému: P. M., A.. XX.XX.XXXX,
XXX XX W. XXX, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivan Šteiner, PhD., Lipová 7, 915 01 Nové
Mesto nad Váhom, pre vymoženie sumy 24865,00 Kč a príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu v Trnave č. 5207* 076231 zo dňa 16.02.2009 bol súdny exekútor Mgr.
Ing. Ivan Šteiner poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného
rozhodnutia - rozhodcovského nálezu JUDr. Evy Vaňkovej, sp. zn. Va 28/105-2007 zo dňa 30.07.2007.

Exekučným titulom - vykonateľným rozhodcovským nálezom JUDr. Evy Vaňkovej, sp. zn. Va

28/105-2007 zo dňa 30.07.2007 bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu
24865,00 Kč s 6 % úrokom od 02.07.2007 do zaplatenia a uhradiť oprávnenému trovy konania o výške
1 600,00 Kč do toch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského nálezu..

Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe smlouvy o revolvingovém úvěru č.
9100112263 uzatvorenej dňa 27.03.2007 (ďalej ,,zmluva o revolvingovom úvere“).

Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení, právne vzťahy, ktoré
vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších
predpisov, ak zákon v nasledujúcej vete neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14,
17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú
apodľaktorejsaponadobudnutíúčinnostitohtozákonaposkytujealebomôžeposkytovaťspotrebiteľský
úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 31.12.2007 (ďalej

len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere mal tunajší súd možnosť zistiť, že sa v predmetnej veci
jedná jednoznačne o spotrebiteľský úver, nakoľko spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, t.j.
zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z citovaného ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na

podriadenie tohto právneho vzťahu právnemu režimu uvedeného zákona.

V danom prípade sa jedná jednoznačne i o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá
obsiahnuté v § 52 ods. 1 -3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení do 30.09.2007.

V zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení do 30.04.2007 je spotrebiteľom osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že povinný nie je podnikateľským subjektom a v danej veci pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy preukázateľne nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Tunajší súd svoj právny záver o označení právneho vzťahu založeného zmluvou o revolvingovom
úvere ako spotrebiteľskej zmluvy vyvodzuje i z označenia dlžníka v zmluve o revolvingovom úvere
identifikačnými znakmi pre fyzické osoby - nepodnikateľov, pričom zmluva o revolvingovom úvere priamo

v predtlači ani neponúka možnosť označenia dlžníka identifikačnými údajmi vyžadovanými Obchodným
zákonníkom a zákonom o živnostenskom podnikaní typickými pre podnikateľov, čo znamená, že tento
typ zmlúv oprávnený uzatvára len s fyzickými osobami - nepodnikateľmi. Je teda viac než zrejmé, že ide
o fyzickú osobu nekonajúcu pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a sú tak naplnené zákonné kritériá spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia má teda predmetná zmluva o revolvingovom úvere
jednoznačne povahu spotrebiteľskej zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny.Úverposkytnutýoprávnenýmtútocharakteristikuspĺňa.Súčasťouzmluvyorevolvingovomúvere

boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli
pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Súd má za dostatočne preukázanú skutočnosť,
že oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a z ničoho jasne a jednoznačne
nevyplýva, že by bol predmetný úver poskytnutý povinnému na výkon zamestnania. Z okolností
uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní

zmluvy o revolvingovom úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným
ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd za jednoznačne preukázané,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení
zmluvnýchdojednanízmluvyoúvere,naktorésaodôvodnenierozsudkuodvoláva,aplikovaťajpríslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú

súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 30.04.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení do 30.04.2007, neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení do 30.04.2007, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), priznáva
v § 44 ods. 2 rozhodcovskému rozsudku vydanému na území Slovenskej republiky za uvedených

predpokladov účinky exekučného titulu v zmysle Exekučného poriadku.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c) toho istého zákona.
Podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený

výkon rozhodcovského rozsudku, konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak
rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) toho istého zákona.

Podľa § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo

vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere sú Smluvní ujednání smlouvy o revolvingovém
úvěru poskytovaném společností PROFIREAL, a.s. (ďalej ,,zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom

úvere“), v ktorých bod 18. obsahuje rozhodcovskú doložku, v zmysle všetky spory o nároky, ktoré priamo
alebo odvodene vznikli z tejto zmluvy o revolvingovom úvere alebo v nadväznosti na ňu, budú riešené
cestou písomného jednoinštančného písomného rozhodcovského konania pred jednotlivo určenými
rozhodcami.

Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o revolvingovom úvere je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle extenzívneho a eurokonformného výkladu § 53 ods. 1
až ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení do 30.04.2007. V odseku 3 sú demonštratívnym výpočtom
uvedené neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. S účinnosťou od 01.01.2008 boli medzi
neprijateľné podmienky zavedené aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej

doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (ods. 4 písm.
r) v aktuálnom znení). Doplnenie výpočtu zákonodarcom je reakciou na nesprávnu aplikačnú prax s
cieľom dosiahnuť jej zjednotenie, pričom k spresneniu výpočtu došlo už na základe smernice č. 93/13/
EHS. Na základe uvedeného je zrejmé, že zákonodarca pri koncipovaní § 53 ods. 1 až 4 mal zjavne na
mysli i takéto okolnosti, t.j. založenie výlučnej príslušnosti rozhodcovského súdu/rozhodcu.

Podľa článku 6 odseku 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 odseku 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 odseku 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,

ktoré môžu byť považované za nekalé.

V zmysle prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), podmienkou, ktorá sa môže považovať za nekalú,
je podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániťv uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,

ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Pri posudzovaní rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v zmluve o úvere vychádzal
súd z teleologického výkladu, teda vychádzal z účelu právnej normy s prihliadaním na spoločenské
podmienky jej aplikácie. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je

poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako v členskom štáte Európskej únie, minimálne taký
štandard ochrany aký stanovuje smernica Rady 93/13/EHS. Použitie ustanovení smernice sa opiera o
nepriamy účinok práva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti
konformného výkladu, kedy je vnútroštátny súd povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a
vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.

V zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere si však spotrebiteľ nemohol nijakým
spôsobom presadiť príslušnosť príslušného súdu v zmysle občianskoprávnych predpisov, nakoľko v
predtlačených podmienkach, t.j. v podmienkach individuálne nedojednaných, bol už dopredu určený
rozhodcovský súd oprávnený rozhodnúť a to bez toho, aby na určení tohto súdu mal povinný
ako spotrebiteľ akýkoľvek vplyv. Pre spotrebiteľov je pritom významné i ustanovenie § 87 písm. f)

Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého si spotrebitelia v rámci riešenia veci pred súdom
môžu na konanie vybrať aj súd s príslušnosťou v mieste ich bydliska. Rozhodcovská doložka je jednou
zo zmluvných podmienok zapracovaných do Všeobecných obchodných podmienok bez toho, aby bola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a dopredu tak vylučuje voľbu súdu, ktorý by inak bol príslušný. Na
základe takejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo

brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

Rozhodcovská doložka koncipovaná v takomto znení je neprijateľná a napadnuté ustanovenie absolútne
neplatné, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti

tohto dojednania je teda najmä skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľmi individuálne
dojednaná a celkom zjavne nemali spotrebitelia reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy
ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Tunajší súd navyše zastáva názor, že už
samotná forma zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, t.j. drobný, ťažko čitateľný, husto
popísaný text už sama o sebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom

dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená
na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol
vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by
oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka,
ktorá je dohodnutá v rámci zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere ako v štandardnej
formulárovej spotrebiteľskej zmluve, resp. v jej zmluvných dojednaniach tvoriacich jej súčasť, a ktorá je
individuálne nedojednaná vylučujúc súd inak príslušný, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to v
zmysle eurokonformného výkladu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.04.2007,

a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.04.2007 neplatná.

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a
rozhodnúť,apretorozhodcovskýrozsudokjenulitnýaakoexekučnýtituljeneúčinný.Týmjedanýrozpor
exekučného titulu so zákonom, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia v zmysle

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok bol totiž vydaný vo veci, ktorá nemôže byť
predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva.

Súdmápovinnosťpočasceléhoexekučnéhokonaniaskúmaťjehozákonnosťavprípade,akzistídôvod,
pre ktorý je exekúcia neprípustná, musí exekučné konanie ex offo zastaviť.

V súlade s vyššie uvedeným a z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, následkom ktorej existuje
zjavný rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. jeho nespôsobilosť a nepoužiteľnosť ako exekučného
titulu v exekučnom konaní, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavuje.S ohľadom na naliehavý právny záujem povinných z dôvodu odstránenia rizík spojených s neprípustnou
exekúciou, súd rozhodne o trovách osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu

vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.