Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 2T/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9517100189
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Matel

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2018:9517100189.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Matela a členov senátu

JUDr. Ruženy Sabovej a JUDr. Rastislava Stieranku na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. 05.
2018 v Pezinku takto

r o z h o d o l :

obžalovaný P. M.,

nar. XX. XX. XXXX v V., bydlisko M., Z. XXX, okres Y. F., národnosti slovenskej, slobodný

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/1 Gv 30/17/1000-33 zo dňa 18. 09.
2017 pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu prípravy podľa § 13
ods. 1 Trestného zákona k § 144 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:
od presne nezistenej doby, minimálne v období začiatku roka 2017 od 14. 01. 2017 si na farme koní v
Jazdeckej škole K. v katastrálnom území V. objednal vraždu poškodeného Y. F., nar. XX. XX. XXXX, a
za týmto účelom oslovil L. Č., od ktorého žiadal zabezpečiť fyzickú likvidáciu poškodeného Y. F., pričom
sa s L. Č. dohodol, že po jeho usmrtení mu vyplatí sumu 10 000 Eur, z ktorých 8 000 Eur bude pre osoby,

ktoré vykonajú usmrtenie a 2 000 Eur bude pre L. Č., ktorý to zabezpečí, pričom P. M. dňa 02. 02. 2017
v čase okolo 20.45 h. v domnienke, že došlo k usmrteniu Y. F., na presne nezistenom mieste na ulici
Poštovej smerom k námestiu SNP v Bratislave, vyplatil v osobnom motorovom vozidle zn. Kia Sportage
bielej farby, nezisteného evidenčného čísla, L. Č. sumu 9 000 Eur a následne dňa 05. 02. 2017 L. Č. na
tom istom mieste v Bratislave v bližšie nezistenom osobnom motorovom vozidle vyplatil sumu 268 Eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa 18. 09.

2017 obžalobu pod sp. zn. VII/1 Gv 30/17/1000-33 na obvineného P. M. pre obzvlášť závažný zločin
úkladnej vraždy v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona k § 144 ods. 1 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby, minimálne v období začiatku roka 2017 od 14.
01. 2017 si na farme koní v Jazdeckej škole K. v katastrálnom území V. objednal vraždu poškodeného
Y. F., nar. XX. XX. XXXX, a za týmto účelom oslovil L. Č., od ktorého žiadal zabezpečiť fyzickú likvidáciu
poškodeného Y. F., pričom sa s L. Č. dohodol, že po jeho usmrtení mu vyplatí sumu 10 000 Eur, z ktorých
8 000 Eur bude pre osoby, ktoré vykonajú usmrtenie a 2 000 Eur bude pre L. Č., ktorý to zabezpečí,

pričom P. M. dňa 02. 02. 2017 v čase okolo 20.45 h. v domnienke, že došlo k usmrteniu Y. F.Á., na
presne nezistenom mieste na ulici Poštovej smerom k námestiu SNP v Bratislave, vyplatil v osobnom
motorovom vozidle zn. Kia Sportage bielej farby, nezisteného evidenčného čísla, L. Č. sumu 9 000 Eura následne dňa 05. 02. 2017 L. Č. na tom istom mieste v Bratislave v bližšie nezistenom osobnom
motorovom vozidle vyplatil sumu 268 Eur.

Na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. 01. 2018 o predbežnom prejednaní obžaloby prokurátora
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/1 Gv
30/17/1000-33 zo dňa 18. 09. 2017 súd v rámci skúmania zákonnosti dôkazného materiálu v zmysle
§ 243 ods. 4 Trestného poriadku dospel k záveru, že zvukové záznamy na CD nosičoch č. 1 a č.
2 predložené do trestného konania svedkom - poškodeným Y. F., všetky dôkazné prostriedky z nich

odvodené alebo s nimi súvisiace nie sú dôkaznými prostriedkami podľa § 119 ods. 2 Trestného poriadku,
a preto dôkazy z nich získané nemôžu slúžiť, resp. prispieť na náležité objasnenie veci z dôvodov, ktoré
súd podrobne ozrejmil na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby, a tieto sú v podstate
nasledujúce:

Pokiaľ prokurátor poukazuje na judikatúru ESĽP, Ústavného súdu Českej republiky a Krajského súdu

v Žiline, je potrebné si uvedomiť, že z pohľadu práva ide o odlišné skutkové situácie, nakoľko v
prejednávanej veci zvukové záznamy zadovážené do trestného konania neboli vyhotovené v situačnej
ani časovej núdzi, ani neboli vyhotovené priamo dotknutou osobou, ale treťou osobou inštruovanou na
to tzv. poškodeným.

Podmienky použitia informačno-technických prostriedkov bez predchádzajúceho súhlasu toho, komu
zasahuje do súkromia orgán štátu, ktorý informačno-technický prostriedok používa, upravuje zákon č.
166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním).
Podľa § 2 ods. 2 uvedeného zákona informačno-technické prostriedky môže používať Policajný zbor,

Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo, Zbor väzenskej a justičnej stráže a Colná správa
(ďalej len "orgán štátu") v rozsahu podľa osobitných predpisov.
Podľa § 2 ods. 7 citovaného zákona orgány územnej samosprávy, súkromné bezpečnostné služby
ani iná fyzická osoba alebo právnická osoba nesmie mať v držbe ani použiť informačno-technický
prostriedok.

Podľa § 7 ods. 3 predmetného zákona, ak sa informačno-technický prostriedok použil v rozpore s
týmto zákonom, záznam získaný pri takom použití alebo akýkoľvek iný výsledok nezákonného použitia
informačno-technického prostriedku nijaký štátny orgán ani iný orgán verejnej moci nesmie použiť ako
dôkaz, ani uznať za dôkaz, okrem trestného alebo disciplinárneho konania proti osobe, ktorá záznam
nezákonne vyhotovila alebo dala príkaz na jeho vyhotovenie. Nezákonne získaný záznam alebo iný

výsledok sa musí zničiť v prítomnosti zákonného sudcu príslušného na vydanie povolenia do 24 hodín
od protiprávneho použitia informačno-technického prostriedku.

Z uvedeného vyplývala pre súd prvoradá povinnosť, ktorá bola aj dôvodom nariadenia verejného
zasadnutia o predbežnom prejednaní obžaloby, aby skúmal argumentácie strán, nakoľko zo spisového

materiálu, ako aj zo samotnej obžaloby bola zrejmá odpoveď na otázku, či navrhnutý dôkaz zvukovým
záznamom je možné považovať za dôkaz v zmysle ustanovenia § 119 ods. 2 Trestného poriadku, t. j.
či bol získaný z dôkazných prostriedkov podľa:
a) tohto zákona (Trestného poriadku),
b) osobitného zákona, prioritne zákona č. 166/2003 Z. z.

Je zrejmé, že predložený návrh na vykonanie dôkazu zvukovým záznamom nebol získaný podľa
Trestného poriadku, preto bolo potrebné skúmať, či bol získaný z dôkazných prostriedkov podľa
osobitného zákona, t. j. zákona č. 166/2003 Z. z.
Zároveň súd zistil, že tento zvukový záznam nebol vyhotovený s vedomím obvineného, teda nebol

vyhotovený s jeho súhlasom, ani s jeho uzrozumením.

V prejednávanej veci nejde ani o prípad, ktorý by bolo možné podraďovať pod režim § 10 ods. 7 zákona
č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, týkajúci sa monitorovania
verejne prístupného priestoru, ktorý musí byť na tieto účely takto označený.

K tomuto súd ďalej uvádza, že rovnaký právny názor už vyslovil aj v iných prejednávaných veciach,
konkrétne v trestnej veci vedenej pod spisovou značkouPK-2T/46/2013,azároveňpoukazujeajnasúvisiacerozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. 2 To 6/2015 zo dňa 28. apríla 2015, v ktorom najvyšší súd uviedol, že: „Ak napr. dôjde k
nezákonnému zaznamenávaniu súkromného rozhovoru osôb zakázaného v zmysle § 2 ods. 7 zákona

č. 166/2003 Z. z., môže byť dotknutý záznam použitý v trestnom konaní alebo disciplinárnom konaní
len proti tomu, kto ho vyhotovil alebo nariadil jeho vyhotovenie, nie proti inej osobe (§ 7 ods. 3 tohto
zákona). Môže byť však východiskom pre postup orgánov činných v trestnom konaní ex offo vo vzťahu
k príslušnému skutku a jeho predpokladanému páchateľovi, aj keď samotný záznam v tomto konaní
dôkazne použiť nemožno, zákon to zakazuje.“

Špecializovaný trestný súd upriamuje pozornosť aj na to, že sa jedná o kogentnú právnu normu, ktorú
nie je možné obchádzať výkladom ani judikatúrou.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí ďalej uvádza, že: „Ak by tu nedošlo ku
konfliktu so zákonom o ochrane súkromia, ktorý výslovne vylučuje použitie záznamu nezískaného
zákonom upraveným spôsobom ako dôkazu, záznam by, okrem jeho použiteľnosti ako operatívnej
informácie, patril aj do kategórie všetkého, čo môže byť v trestnom konaní použité ako dôkaz v zmysle

§ 119 ods. 2 Trestného poriadku, teda bez ohľadu na konflikt so zákonom, v tomto prípade z oblasti
súkromného práva § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. V naposledy označenej úprave totiž nie je zákaz
dôkaznéhopoužitiavtrestnomkonaníaleboinomkonanívyjadrenýapríslušnéObčianskymzákonníkom
ustanovené sankcie (§ 13 a § 16 O. z.) majú iný obsah a účel.“
Konkrétne súd upriamuje pozornosť na to, že svedok - poškodený Y. F. a najmä svedok L. Č.

nepostupovali v súlade so zákonom, keď sa rozhodli suplovať orgány činné v trestnom konaní
v zaobstarávaní dôkazného materiálu použitím informačno-technického prostriedku. Títo zároveň
neoznámiliorgánomčinnýmvtrestnomkonanípodozrenieztrestnejčinnosti,hociimvtomničnebránilo.
Argumentácia svedka - poškodeného Y. F., že vec neoznámil príslušným orgánom, pretože neveril
tvrdeniam svedka Č. a tieto si chcel najskôr overiť s využitím informačno-technického prostriedku

(nahrávacieho pera), je právne irelevantná.

Podľa názoru súdu občania nemajú právo, s výnimkou časovej a situačnej tiesne, suplovať orgány činné
v trestnom konaní pri zaobstarávaní dôkazov, v tomto prípade zvukového záznamu, a zároveň tvoriť zo
svedkov de facto agentov. Takéto dôkazy sú zjavne nezákonné a v rozpore s ustanoveniami Trestného

poriadku, konkrétne § 117 Trestného poriadku o agentovi, § 114 Trestného poriadku o vyhotovovaní
obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, ako aj § 119 ods. 2 Trestného poriadku
o zákonnosti dôkazného materiálu.

Podľa názoru súdu v danom prípade neobstojí ani argumentácia prokurátora o vyvážení práva na

ochranu súkromia so záujmom štátu na prešetrovaní a odhaľovaní závažnej trestnej činnosti. V
prejednávanej veci súd skôr vníma skutočnosť, že život poškodeného nebol reálne ohrozený, ale
prelomenie práva na ochranu súkromia by reálne ohrozilo právo na osobnú slobodu obžalovaného,
ktorému za žalovanú trestnú činnosť hrozí trest odňatia slobody až na 25 rokov.

Keďžesúdnazákladevyššieuvedenejargumentácieučinilzáveronezákonnostioznačenýchzvukových
záznamov a všetkých dôkazných prostriedkov z nich odvodených alebo s nimi súvisiacich v rámci
rozhodovania na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby podľa § 244 ods. 1 písm. k)
Trestného poriadku, ich do určenia rozsahu dokazovania nezahrnul a následne na hlavnom pojednávaní
ich ako dôkazy nevykonal. S uvedeným rozhodnutím sa v záverečnej reči v podstate stotožnil aj

prokurátor, ktorý konkrétne uviedol, že poškodený Y. F. poskytol svedkovi L. Č. nad rámec zákona alebo
mimo jeho rámec nahrávacie zariadenie s tým, aby priebeh ďalších stretnutí v rozpore so zákonom
nahrával a vyhotovil nahrávku z týchto stretnutí. Senát tohto súdu nepripustil obsah nahrávky ako
nezákonne získaný dôkaz v tomto trestnom konaní a prokurátor toto rozhodnutie rešpektuje.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním časti skoršej výpovede obžalovaného z
prípravného konania, výsluchom svedka - poškodeného Y. F., svedkov L. Č., X. U., Š. U.C., G. X., M.
X., P. M. F.., znaleckým posudkom a výsluchom znalca U.. U. V. a listinnými dôkazmi.

Obžalovaný P. M. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. V rámci vyhlásenia
podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, že je nevinný.Prokurátor na hlavnom pojednávaní vzhľadom na stanovisko senátu k nevykonaniu dôkazov súvisiacich
s obsahom zvukových nahrávok navrhol prečítať na hlavnom pojednávaní len výpoveď obvineného zo
dňa 14. 02. 2017, keďže druhá výpoveď sa týkala obsahu zvukových nahrávok.

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle už uvedeného stanoviska nepripustil vykonanie dôkazu čítaním
skoršej výpovede obžalovaného žurnalizovanej vo zväzku č. 1 na č. l. 64-73 zo dňa 16. 05. 2017, ani
časť výpovede obžalovaného žurnalizovanej vo zväzku č. 1 na č. l. 46-59 zo dňa 14. 02. 2017, ktoré sa
týkali priamo obsahu zvukových záznamov.
Vo vzťahu k zostávajúcej časti výpovede obžalovaného pred jej prečítaním súd od obžalovaného

zisťoval, či v tom čase obvinený nebol zaťažený pri tejto časti výpovede znalosťou zvukových záznamov,
a to ich existenciou, prípadne aj ich obsahom a v konečnom dôsledku zistil, že obžalovanému neboli tieto
zvukové záznamy síce priamo prehrané, ale on a jeho obhajkyňa boli oboznámení s obsahom uznesenia
o vznesení obvinenia, odtiaľ získali vedomosť o existencii zvukových záznamov, o ich obsahu v rozsahu
uvedenom v odôvodnení uznesenia o vznesení obvinenia, ako aj o tom, že tieto zvukové záznamy boli
jedným z dôkazných podkladov pre vydanie uznesenia o vznesení obvinenia.

Senát Špecializovaného trestného súdu rozhodol napriek vyššie uvedeným zisteniam, že tento dôkaz
bude vykonaný z dôvodu potreby skúmania a vyhodnotenia zákonnosti aj ďalších prokurátorom
navrhovaných dôkazov, najmä výpovedí svedka - poškodeného Y. F., svedka L. Č. a svedka Š. U., ako
i ďalších s týmito dôkazmi súvisiacich prokurátorom navrhovaných dôkazov.

Z výpovede obžalovaného P. M. z prípravného konania (zväzok č. 1, č. l. 46-59) zo dňa 14. 02. 2017
súd zistil najmä, že mu bol poskytnutý dostatočný čas na prípravu obhajoby (pozn. súdu: uznesenie o
vznesení obvinenia bolo obvinenému aj obhajkyni doručené 14. 02. 2017, obhajkyňa bola pri výsluchu
prítomná).
L. Č. pozná, pracoval u nich v maštali, mal jeden problém, že furt potreboval peniaze, výplata mu bola

málo.
Obžalovaný mu často požičiaval drobné, celkovo asi 400 - 500 Eur.
Aj Y. F. mu dával, okrem výplaty, aj niečo navyše. Za obdobie, čo bol Č. u nich, mu bol dlžný cca 1 700
Eur. Č. potreboval peniaze na alimenty, a tak mu Y. vždy dal, keď potreboval.
Č. stále rozprával obžalovanému, že raz bude ten areál jeho.

NiekedyvjúlialebovaugusteminuléhorokusichcelČ.odobžalovanéhopožičať500Eur,čoobžalovaný
odmietol, čo bolo v čase, keď Č. od nich odchádzal.
Ešte sa obžalovaný dozvedel, že ho Č. niekedy v decembri hľadal v areáli, ale obžalovaný tam nebol.
V januári prišiel Č. za ním a povedal, že by sa vedel postarať, aby ten areál bol obžalovaného, že Č.
by u neho pracoval. Obžalovaný si myslel, že to ich stretnutie teda bude ohľadne práce, že Č. bude u

nich pracovať, lebo im akurát odišiel stajník a vtedy mu Č. povedal, že by obžalovaného za 10 000 Eur
vedel zbaviť problémov.
Obžalovaný si myslel, že Č. sranduje, ale Č. mu povedal, že obžalovaný mu má dať 10 000 Eur, a že
dvojka zostane jemu.

Druhýkrát, keď prišiel za ním Č., tento uviedol, že už to povedal tým chlapcom a pýtal od obžalovaného
peniaze. V ten deň mu obžalovaný peniaze nedal a Č. uviedol, že potom mu tie peniaze má obžalovaný
určite, určite, určite dať.
Potom Č., aj keď „to“ obžalovaný nechcel, naliehal na neho, že to musí urobiť, že to povedal tým
chlapcom, že obžalovaný môže mať z toho zle, že prídu za ním pre peniaze, takže to musí a obžalovaný

ukončil rozhovor s tým, že „to“ nechce.
Potom mu obžalovaný ešte volal, ale Č. mu nezdvihol a medzitým sa „to“ ako stalo.
Ešte predtým, čo prišiel Č. za ním, že by „to“ vedel vybaviť, tak od Y. F. si chcel požičať peniaze, okolo
1 000 - 1 500 Eur.
Po odovzdaní 10 000 Eur svedkovi Č. tento chcel od obžalovaného ďalšiu tisícku, lebo boli nejaké

komplikácie.
Obžalovaný povedal svedkovi, že nemá, že to boli všetky jeho peniaze.
V telefonickom rozhovore následne svedok Č. obžalovanému uviedol, že sa zachoval neseriózne, že
chlapci ho sledovali, že obžalovaný má veľké možnosti zohnať tie peniaze a chcel od obžalovaného
ďalšiu tisícku, takže to dohromady malo byť 12 000 Eur, a že tí chlapci sa s obžalovaným prídu na druhý

deň porozprávať.
Obžalovaný odniesol svedkovi Č. v papieri zošúľané dvojeurovky v hodnote 220 Eur a v
päťdestiatcentovkách mu dal tiež zošúľaných 50 - 60 Eur s tým, že viac peňazí nemá a myslí si, že do
týždňa mal Č. doniesť zvyšok prvej tisícky a do augusta druhú tisícku.Y. F. bol obžalovanému ako otec.
S X. U. mal obžalovaný posledný rok a pol dôverný vzťah, vie, že s Y. chcela mať dieťa, ale on nechcel,
a že sa začali škriepiť medzi sebou, už je tomu trištvrte roka, čo sa rozišli oficiálne a obžalovaný s ňou

začal chodiť potajomky, Y. to nevedel, chceli mu to povedať, ale báli sa.
Areál a všetko je napísané na X., lebo Y.Š. mal nejaké problémy s políciou, tak to na ňu prepísal.
Y. sa vyjadroval pred kamarátmi, že jedného dňa ten areál bude X. a obžalovaného, že on to vybudoval
a oni v tom budú pokračovať. Ten Č. sa asi chytil toho.
Č. mu povedal, že „ten problém“ mali vyriešiť nejakí Rusi alebo Ukrajinci.

Č. pýtal od obžalovaného peniaze dopredu, obžalovaný mu ich nedal.
Y. bol na Č. nahnevaný, lebo mu visel peniaze, ktoré nechcel ani odrobiť, aj ubytovanie mu platili.

Súd dospel k záveru, že na obsah vyššie uvedenej výpovede obvineného nie je možné v konaní pred
súdom vo vzťahu k obžalovanému prihliadať (je však nutné na neho prihliadať vo vzťahu k osobe tzv.
svedka Č., čo súd vysvetlí neskôr), a to z nasledovných dôvodov:

· Zvukové záznamy súd vyhodnotil ako dôkazné prostriedky získané nezákonným spôsobom, a preto z
nich nie je možné vyvodzovať žiadne dôkazy.
· Zvukové záznamy však boli jedným z podkladov pre začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia
obvinenému P. M., v čom orgány činné v trestnom konaní významne pochybili.
· Podstatný obsah zvukových záznamov je uvedený v uznesení o vznesení obvinenia, s ktorým boli

obvinený i jeho obhajkyňa oboznámení pred výsluchom obvineného.
· Orgány činné v trestnom konaní tak, aj keď zrejme neúmyselne, predstierali pred obvineným i
jeho obhajkyňou existenciu zvukových záznamov ako zákonného dôkazu svedčiaceho v neprospech
obvineného.
· Obvinený má právo brániť sa spôsobom, ktorý uzná za vhodný, t. j. aj odmietnuť vypovedať alebo

vypovedať so znalosťou dôkaznej situácie uvedenej a vyhodnotenej v uznesení o vznesení obvinenia.
· Obhajca je povinný poskytovať obvinenému kvalifikovanú právnu pomoc a dbať na jeho záujmy, t. j.
aj poradiť mu spôsob obhajoby - obhajobnú stratégiu.
· Obhajkyňa mala tiež znalosť o obsahu uznesenia o vznesení obvinenia. Obvinený vyhlásil, že mu
bol poskytnutý primeraný čas na prípravu obhajoby, avšak obvinený zvolil spôsob obhajoby zrejme

aj na základe toho, že orgány činné v trestnom konaní mylne uznali zvukové záznamy za zákonné
dôkazné prostriedky, v uznesení o vznesení obvinenia ich vyhodnotili a pred obvineným tak prezentovali
ako zákonné dôkazy svedčiace v jeho neprospech. Rovnako tak vyhodnotili aj výpovede svedka -
poškodeného Y. F., svedka L. Č., svedka Š. U. atď., ktoré senát 2T Špecializovaného trestného súdu
tiež v konečnom dôsledku neuznal ako dôkazné prostriedky v zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku,

čo ozrejmí neskôr.
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že obvinený i jeho obhajkyňa boli už pred prvou výpoveďou
obvineného uvedení do podstatného omylu zo strany orgánov činných v trestnom konaní o existencii a
obsahu podstatných „zákonných dôkazov“ svedčiacich v jeho neprospech, a to pochybením samotných
orgánov činných v trestnom konaní, hoci tieto mali a mohli mať vedomosť, že zvukové záznamy boli

svedkom - poškodeným Y. F. a svedkom L. Č. vyhotovené v priamom rozpore so zákonom. Tým došlo
zároveňknepriamemudonúteniuobvinenéhovoliťpodľatohospôsobsvojejobhajoby,t.j.podnátlakom,
aj keď neúmyselne predstieranej existencie zákonných dôkazov svedčiacich v jeho neprospech.
Na výpoveď obvineného, ktorú vykonal pod nátlakom orgánov činných v trestnom konaní, pričom za
nátlak je v tomto prípade treba považovať aj predstieranie existencie zákonných dôkazov svedčiacich v

jeho neprospech, nie je možné prihliadať vo vzťahu k obžalovanému. Na túto je však nutné prihliadať
v časti svedčiacej aj o existencii ďalších do trestného konania nezákonne zaobstaraných dôkazných
prostriedkov alebo ich častí (výpoveď svedka - poškodeného Y. F., svedka L. Č., svedka Š. U. a tzv.
dôkazy s týmito súvisiace).
V zmysle § 119 ods. 4 Trestného poriadku, ktorý formuluje striktný zákaz použitia dôkazu, dôkaz získaný

nezákonným donútením sa nesmie použiť v konaní, okrem prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti
osobe, ktorá také donútenie použila.

U všetkých svedkov súd pred ich výsluchom zisťoval znalosť zvukových záznamov a svedkovia boli

upozornení, že majú vypovedať len to, čo vnímali priamo vlastnými zmyslami a podľa možnosti sa
nevyjadrovať k obsahu zvukových záznamov.Svedok L. Č. na hlavnom pojednávaní k zvukovým záznamom uviedol, že tieto počul iba raz na polícii
pri výpovediach.
Obžalovaného pozná, pracovali v V. spolu pri koňoch, obžalovaný tam robil jazdca, ich vzťah bol dobrý.

Poškodeného Y. F. pozná, bol to jeho vedúci, keď pracoval v V. pri koňoch, ich vzťah bol pracovný, ale
s odstupom času sa mu svedok asi neľúbil.
Jeho vzťah k veci je taký, že mal z toho 1 000 Eur, a to tak, že pán F. mu povedal, že keď zoberie od
obžalovaného peniaze, t. j. 10 000 Eur, tak 8 000 Eur má dať človeku menom P., čo mu aj odovzdal,
a 1 000 Eur si nechal.

Pozn. súdu: Z uvedeného vyplýva, že podmienkou, aby svedok Č. získal sľúbené finančné prostriedky,
bolo získať ich od obžalovaného, čo poukazuje aj v kontexte s inými dôkazmi najmä na to, že svedok
Č. bol finančne motivovaný, a teda mohol mať záujem, aby sa vec vyvinula tak, aby tieto finančné
prostriedky získal, pričom súd poukazuje aj na odpis z Registra trestov, znalecký posudok a výsluch
znalca vo vzťahu k tomuto svedkovi.
Potombolieštejednypeniazeasiza3dni,tobolimincezabalenévšulcoch,ktoréodovzdalpríslušníkom.

Pozn. súdu: Uvedené poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný ani nemal dostatok finančných
prostriedkov na vyplatenie toho, čo mu je v obžalobe kladené za vinu.
Svedok ďalej samostatne uviedol, že v decembri 2015 nastúpil pracovať v V. pri koňoch, kde spoznal
P. (pozn. súdu: obžalovaného), vzťah mali dobrý, obžalovaný občas nadával na vedúceho (pozn. súdu:
poškodeného Y. F.).

V lete 2015 svedok odtiaľ odišiel zo zdravotných dôvodov - bolesti chrbtice.
Za mesiac ho volali nazad, aby sa vrátil, že bude robiť len doobeda za tie isté peniaze, t. j. za 20 Eur,
tak tam išiel.
Medzitým mu raz obžalovaný povedal, že s X. (pozn. súdu: svedkyňou X. U.) chceli vyplatiť Y. F., dávali
mu 100 000 Eur, aby odtiaľ odišiel, ale on nechcel a obžalovaný svedkovi povedal, že to urobí lacnejšie

za desať, že ho to vyjde lacnejšie, t. j. že dá niekomu 10 000, že ho to vyjde lacnejšie ako vyplatiť Y., a
svedok vysvetlil, že Y. F. žil s X., čo je pri koňoch, ale potom sa rozišli.
Potom svedok z tejto pozície odišiel predávať víno a v januári 2017 sa mu obžalovaný ozval, že sa s
ním chce porozprávať, keď obžalovaný príde z Nemecka.
Svedok zavolal Y. F., či sa môžu stretnúť, že svedok má tušenie, že obžalovaný niečo chystá.

Keď sa stretli v Eurovea, Y. tomu najprv nechcel veriť a povedal, že najlepšie by bolo, keby to bolo
nahraté a na ďalšie stretnutie doniesol nahrávacie pero s tým, že by bolo dobré, aby svedok všetko
nahral na to pero a inštruoval svedka ako sa to zapína a vypína, ako sa prehráva, svedok nevedel.
Pozn. súdu: Tu je potrebné si uvedomiť, že od tohto momentu sa začali do predmetného trestného
konania zadovažovať dôkazné prostriedky (§ 119 ods. 2 Trestného poriadku) v rozpore s Trestným

poriadkom, ako aj s osobitným zákonom - č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným
použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo už súd
ozrejmil.
Svedok urobil jednu nahrávku a odovzdal ju Y. F., ktorý povedal, že s ňou pôjde za advokátom.
Následne znovu svedkovi priniesol nahrávacie pero, povedal, že tam nie je všetko, aby svedok nahral

viacej, čo svedok urobil a Y. F. povedal, že zase s tým pôjde za právnikom a povedal, že pri tej ďalšej
nahrávke má svedok pýtať od P. peniaze.
Pozn. súdu: Tu už samotný svedok - poškodený vydáva svedkovi Č. pokyny, resp. inštrukcie, čím
dochádza k aktívnemu vstupu svedka - poškodeného Y. F. a svedka Č. do tvorby skutkového deja, t. j.
nejdeužlenomonitorovanieúdajnéhokonaniaobžalovaného(hocivrozporesozákonom),alespoločnú

aktívnu tvorbu skutkových okolností (skutkového deja) zo strany svedka - poškodeného aj svedka Č.,
pričom tieto zistené skutkové okolnosti sa stali neoprávneným - nezákonným podkladom pre vedené
trestné stíhanie proti obvinenému P. M., ktoré vyústilo až do podania samotnej obžaloby pre skutok, na
ktorého tvorbe sa iniciatívne podieľali najmä svedok - poškodený Y. F., ako aj svedok L. Č..
Svedok povedal Y. F., že P. peniaze nedá, lebo on to tak povedal, že až to bude hotové a svedok si

vymyslel, že má známych Rusov, lebo nechcel, aby to P. skúšal inde sa spýtať, či by to niekto neurobil.
Svedok P. povedal, že má Rusov, ktorí to urobia, čo bolo vymyslené a povedal mu, že oni (tí Rusi) chcú
osem, a že svedok z toho chce dva, ako 2 000 Eur.
Pozn. súdu: Tu je zrejmé, že svedok Č. dokonca pri tvorbe skutkového deja uvádza obžalovanému
klamlivéskutočnosti,predstieraexistenciuznámostisnejakýmiRusmi,ktorítourobiaza8000Eurasám

si za to pýta odmenu 2 000 Eur, a táto finančná zainteresovanosť svedka Č. vzhľadom na jeho kriminálnu
minulosť, ako aj finančné a majetkové pomery, na základe ktorých v zmysle znaleckého posudku trpel
existenčnými obavami, a zároveň na jeho finančné záväzky (alimenty), vzbudzuje dôvodné podozrenie,že bola dostatočnou motiváciou jeho aktívneho konania, t. j. pri spolutvorbe skutkového deja, a to už na
jeho začiatku, resp. od jeho počiatku (tzv. samomotivácia).
Potom jeden pondelok prišiel za svedkom Y. F. večer do Rače, kde svedok pracoval, s bielym autom

značkyKia,doktoréhosispolusadliavktorombolpresvedkaneznámychlap,ktoréhomuY.F.predstavil
ako P. (pozn. súdu: svedok Š. U.) a povedal, že to majú naplánované tak, že Y. F. si v stredu vypne
telefón, aby svedok Č. pýtal od obžalovaného peniaze, že oni to budú riešiť po svojom - úradnícky.
Pozn. súdu: Z uvedeného je opäť zrejmé, že samotný svedok - poškodený mal naplánovať priebeh
skutkového deja spolu so svedkom Č. a svedkom U., a takto svedkom - poškodeným naplánovaný

a uskutočnený skutkový dej sa stal ďalšou súčasťou skutku obžaloby, a dokonca, ako to vyplýva
zo záverečnej reči prokurátora, jedným z hlavných dôkazov, ktorý má usvedčovať obžalovaného zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Tak potom si Y. F. vypol telefón, svedok Č. zavolal obžalovanému, že je to hotové, že na druhý deň nech
donesie peniaze.
Pozn. súdu: V tomto súd vidí ďalšie klamlivé predstieranie a požadovanie finančných prostriedkov zo

strany svedka - poškodeného F. a svedka Č., ktoré sa následne tiež stalo podkladom pre trestné stíhanie
obžalovaného.
Obžalovaný doniesol peniaze ešte v ten večer, pričom pri predávke tých peňazí svedok nemohol urobiť
nahrávku, aby ho obžalovaný nevidel.
Svedok zobral peniaze, zavolal P., ktorý mu povedal, že peniaze má doniesť pred Alžbetku, svedok tam

prišiel, P. tam sedel v bielej Octavii, niekto tam sedel ešte s ním, P. vystúpil von z auta, svedok mu dal
peniaze a spýtal sa, kde je Y. a on mu povedal, že Y. svedkovi zavolá, ale nevolal mu.
Potom ešte v nedeľu P. doniesol nejaké peniaze, dvesto a niečo v tých šulcoch, svedok to neotváral, dal
to doma do skrine a večer pred dvanástou mu zavolal P., že sa s ním chce stretnúť pri Alžbetke, kde,
keď svedok prišiel, boli už príslušníci, s týmito išiel na oddelenie, kde vypovedal a odovzdal tie šulce -

mince zabalené v dopise do šulcov.
Na otázky prokurátora svedok odpovedal, že tá X. bola svedkovi predstavená ako priateľka Y., keď tam
svedok prišiel robiť, ale za nejaký čas spolu prestali žiť a viac bola s P. ako s vedúcim.
Svedok ten vzťah medzi X. a obžalovaným tušil, ale ho to nezaujímalo.
K rozhovorom o svedkovom možnom návrate do práce v V. malo dôjsť tesne pred letom, koncom júna

2016 asi, volali mu aj Y., aj P., či sa nevráti na leto, najskôr telefonovali a potom tam svedok prišiel
osobne, že to zoberie, rozprával sa o tom s oboma.
Obžalovaný ho kontaktoval v januári na Nový rok, keď išiel do Nemecka, či sa môžu spolu stretnúť po
návrate z toho Nemecka, že sa chce so svedkom porozprávať o niečom dôležitom, o čom, do telefónu
nepovedal, na čo si svedok povedal, že aspoň uvidí, čo obžalovaný zamýšľa, lebo od septembra, čo

svedok z farmy odišiel, sa nestretli.
Následne svedok kontaktoval Y. F., lebo už si myslel - tušil, že to bude niečo, čo sa týka jeho osoby a
nechcel, aby sa niečo udialo.
Svedok Y. F. určite povedal, že „P. ťa nemá rád, on niečo chystá na teba, vieš, lebo sa chce so mnou
stretnúť“ a vtedy Y. F. povedal, že aby to nahrali, že to bude lepšie a aspoň to bude vedieť.

Nevie, asi za dva, tri týždne na to sa stretol s obžalovaným, medzitým bol svedok v telefonickom kontakte
s oboma.
Telefonicky sa ho Y. F. pýtal, že kedy má svedok stretnutie s obžalovaným, že kedy to urobí, že chce
vedieť a svedok mu povedal, že nebude obžalovaného naháňať, nech sa ozve sám, nebude na neho
tlačiť, kým nezavolá on.

Potom Y. F. povedal, aby svedok prišiel k nim do oddielu pozrieť, akože len tak, no a tam urobil svedok
prvú nahrávku.
Pozn. súdu: Z uvedeného vyplýva, že prvé stretnutie obžalovaného a svedka Č. mal iniciovať a
zorganizovať, akože len tak, sám svedok - poškodený za účelom vyhotovenia prvej nahrávky, resp.
zadováženia dôkazu proti obžalovanému, a to len na základe reálne ničím nepodloženej intuície svedka

Č..
Napriek predchádzajúcej výpovedi svedok uviedol, že aj on volal obžalovaného, že kedy sa chce
stretnúť, aj Y. F. sa pýtal svedka, že kedy.
Pozn. súdu: Opätovne je tu zrejmé iniciovanie stretnutia zo strany svedka Č..
Keď svedok prišiel do areálu jazdiarne, P. zametal, tak si ho svedok zavolal bokom (pozn. súdu: opäť

iniciatíva svedka Č.) a spýtal sa ho, či ho chce a toto a obžalovaný vravel, že Y. ho sere, že ho dá dole,
a tak mu svedok povedal, že má známych Rusov a obžalovaný povedal, že im dá desať, len sa nechce
s nimi stretnúť, nech to niekto urobí, a že on dá peniaze.Pozn. súdu: Svedok - poškodený Y. F. na hlavnom pojednávaní však jednoznačne uviedol, že zo
zvukovejnahrávkyzistil,žesvedokČ.obžalovanéhoiniciatívnenavádzal,konkrétnesvedok-poškodený
uviedol, že Č. mu doniesol nahrávku, na ktorú Č. povedal, že „je to blbosť, pretože P. nahováraš“.

Sumu 10 000 na stretnutí navrhol svedok Č. na základe toho, čo obžalovaný v minulosti v septembri
povedal, že dá radšej niekomu desať a vyjde ho to lacnejšie, preto svedok povedal obžalovanému, že
za desať to urobia tí Rusi.
Svedok povedal obžalovanému, že zo sumy 10 000 bude 2 000 pre neho a 8 000 pre tých Rusov a
nakoniec svedkovi aj Y. F. sám povedal, že „2 000 si nechaj a 8 000 daj tomu P., keď ti dá peniaze,

zavolaj mu a odnes mu peniaze“.
Obžalovaný na to svedkovi povedal, že jemu je to jedno, koľko bude pre svedka, že on dá desať.
To, že 2 000 bude pre svedka a zvyšok 8 000 pre Rusov, navrhol svedok na druhom stretnutí.
Dôvodom odovzdania peňazí bol Y. F., on to tak chcel a povedal, že to tak bude, že 8 000 má dať svedok
tomu P.Š. a 2 000 si mal svedok nechať.
S Y. F. bolo dohodnuté tak, že on si vypne telefón, pred čím Y. F. telefonoval svedkovi a povedal mu:

„L., vypínam si telefón a zavolaj mu potom, že to je hotové“, tak to svedok aj tak urobil a obžalovanému
povedal, že nech donesie peniaze na druhý deň vo štvrtok a on ich doniesol ešte v ten deň v stredu
večer, čo si spolu dohodli telefonicky.
Odovzdanie peňazí s obžalovaným bolo dohodnuté tak, že keď sa tí údajní Rusi zbavia Y..
Y. F. chcel, aby P.Ť. dal zálohu svedkovi, ale ten povedal, že žiadnu zálohu nedá, no a potom Y. F.

povedal, že sa to urobí inak, že on (Y. F.) si vypne telefón, a aby svedok povedal obžalovanému, že už
to urobili, tak to svedok tak urobil a obžalovaný doniesol peniaze.
Obžalovaný svedkovi nijako nekonkretizoval ako to „danie Y. F. dole“ má prebehnúť, povedal, že ho to
nezaujíma, nechce to ani vedieť, len aby sa stratil.
K odovzdaniu peňazí došlo v aute na SNP v Bratislave, svedok nastúpil do auta a obžalovaný mu

odovzdal peniaze. Hneď na to svedok volal tomu P. a on bol prekvapený, že obžalovaný dal peniaze.
Svedok prevzal od obžalovaného sumu 9 000 a P. odovzdal 8 000. Tisícku si nechal svedok, lebo tak mu
povedal Y. F. (pozn. súdu: čo bola časť sľúbenej odmeny svedkovi Č. od svedka - poškodeného Y. F.).
Obžalovaný povedal, že zvyšnú tisícku donesie do nedele a potom doniesol tie drobné - 260, či koľko,
v minciach, ktoré boli zabalené do tých šulcov v nejakom dopise, ktorý svedok nečítal, len si všimol, že

tam bolo niečo „miláčik“.
Svedok netuší, prečo sa obžalovaný s takou vecou obrátil práve na neho.
Na otázky obhajcu svedok upresnil, že obžalovaného spoznal v decembri 2015, keď nastúpil svedok do
práce v V., kde svedok pracoval do nejakého mája 2016. Potom zase od júla 2016 do 15. septembra
2016, odkedy išiel pracovať už inde.

Od septembra 2016 do januára 2017 si svedok a obžalovaný len asi dvakrát volali.
V januári 2017 kontaktoval obžalovaný svedka a svedok kontaktoval Y. F. na základe toho telefonátu
preto, že obžalovaný nemal Y. F. rád, v telefóne vycítil..., o čom inom by sa obžalovaný chcel s ním
rozprávať.
Keď spolu telefonovali v minulosti, tak svedok za Y. F. nešiel, lebo to sa ho obžalovaný len pýtal, že

ako sa má a tak.
Keď bol svedok za Y. F. a povedal mu, že obžalovaný sa chce so svedkom stretnúť, pravdepodobne
ohľadom Y. F., lebo ho obžalovaný nemá rád, Y. F. nechcel tomu veriť, tak povedal svedkovi, aby sa s
obžalovaným stretol, a aby to nahral.
Svedok si za to od Y. F. peniaze nepýtal, ale Y. F. mu dal 100 Eur, keď bol tú prvú nahrávku urobiť a

povedal „L., choď si niečo kúpiť“.
Pozn. súdu: Opätovne je tu zrejmá finančná motivácia svedka samotným svedkom - poškodeným.
Obžalovaný dal svedkovi peniaze dobrovoľne, problémy s vyplatením nerobil.
1 000 Eur, ktoré dostal svedok od Y. F., minul pre seba.
Na otázky predsedu senátu svedok vysvetlil, že od Y. F. dostal z peňazí vyplatených obžalovaným len

1 000 Eur, lebo keď P. odovzdával 9 000 Eur od obžalovaného, tak mu povedal, že si pre seba nechá
2 000 Eur, P. s tým nesúhlasil, lebo dohoda bola s Y. F. taká, že svedok má P. dať 8 000 Eur, a preto P.
svedkovi povedal, že Y. F. to potom svedkovi doplatí, čo sa už nestalo.
Keď prišiel svedok prvýkrát za Y. F. s tým jeho tušením, žiadnu odmenu za to neočakával, oni sa na
žiadne nedohodli. Y. F. mu len povedal „L., ak je to pravda, tak v živote nikto pre mňa toľko neurobil

a budeš mať všetko, čo len chceš, tvoje deti budú mať oddiel tam otvorený, môžu kedykoľvek chodiť
jazdiť“, a tak to bolo svedkovi povedané.
Pozn. súdu: Opäť je tu zrejmá motivácia pre svedka Č. dokázať, „že je to pravda“, ktorú je potrebné
vnímať aj v kontexte· prvotného navádzania obžalovaného zo strany svedka Č. na vraždu poškodeného,
· prísľubu pomoci - že to urobia Rusi,
· určenia sumy - 8 000 Eur pre Rusov a 2 000 Eur pre svedka Č. (finančná samomotivácia svedka),

· po prvej nahrávke dostal svedok Č. od svedka - poškodeného Y. F. ešte aj 100 Eur, nech si niečo kúpi,
takže logicky po tejto skúsenosti za službu mohol očakávať ďalšie, aj finančné, výhody, ale len „ak to
bude pravda“,
· svedok bol aj dlžný Y. F. finančné prostriedky za dopredu vyplatenú mzdu,
· po odovzdaní prvej nahrávky (prvé stretnutie svedka Č. a obžalovaného) svedok - poškodený Y. F.

povedal svedkovi Č., že „je to blbosť, pretože P. nahováraš“,
· na druhom stretnutí svedka Č. s obžalovaným svedok Č. navrhol, že 2 000 Eur bude pre neho a zvyšok
8 000 Eur bude pre Rusov,
· pri odovzdávaní ďalšej nahrávky (z druhého stretnutia svedka Č. s obžalovaným) svedok Č. svedkovi
- poškodenému Y. F. povedal, že „budeš spokojný“,
· svedok Č. dlhoval svedkovi - poškodenému Y. F. finančné prostriedky za dopredu vyplatenú mzdu.

Napriek predchádzajúcemu vyjadreniu svedka - poškodeného Y. F. svedok uviedol, že nič neočakával,
robil to, aby niečo zachránil, možno aj niečo dobabral..., mal z toho prospech 1 000 Eur.
Vie, že Y. F. to chcel riešiť úradnícky, radil sa s právnikom, hľadal varianty, furt tomu nemohol uveriť,
nechcel P. ublížiť, ale aj mu chcel ublížiť.
Pokiaľ sa týka finančných záležitostí medzi svedkom Č., obžalovaným a svedkom - poškodeným Y. F.,

tak obžalovaný svedkovi párkrát nabil telefón, párkrát mu dal drobné, keď nemali čo jesť s priateľkou,
celkovo tak 100 Eur a nespomína si, či obžalovaný chcel peniaze vrátiť alebo za to nejakú protislužbu.
Vo vzťahu k pánovi F. svedok uviedol, že ten mu párkrát pomohol s výživným, ale to neboli pôžičky, boli
to peniaze dopredu, ktoré si mal svedok odrobiť. Keď však svedok odišiel z jazdiarne, tak mu Y.Š. F.
povedal, že peniaze mu môže vrátiť, keď bude mať, aj po stovkách mu to môže dávať. Bol to vlastne

finančný záväzok voči Y. F., ktorý si mal vtedy odrobiť, ale musel odísť zo zdravotných dôvodov.
Po septembri 2016 už svedok nebol oslovený, aby nastúpil do zamestnania v jazdeckom klube.
Po upresňujúcich otázkach predsedu senátu svedok už modifikoval svoju predchádzajúcu výpoveď v
tom zmysle, že na prvé stretnutie s obžalovaným ho nevolal len Y. F., ale aj obžalovaný (pozn. súdu:
čo súd vyhodnotil ako účelovú zmenu výpovede, nakoľko si svedok zrejme na cielenú otázku predsedu

senátu už uvedomil, že pôvodná výpoveď vyznela v neprospech svedka i svedka - poškodeného Y. F.).
Svedok si už nespomína ako sa začal prvý rozhovor (pozn. súdu: zaznamenaný na prvej nahrávke) s
obžalovaným po tom ako si ho sám svedok zavolal bokom, obžalovaný však povedal svedkovi, že by
sa chcel zbaviť Y. F. a pýtal sa svedka, či niekoho nemá, nejakých známych, svedok už poprel, že by
mu obžalovaný priamo povedal, že chce dať Y. F. dole.

Na to svedok povedal obžalovanému, že pozná Rusov, ktorí pomôžu.
Obžalovaný sa svedka nepýtal, že odkiaľ pozná Rusov, jemu to stačilo a povedal, že dá 10 000, keď sa
ho (svedka - poškodeného Y.R. F.) zbavia.
Svedok obžalovanému uviedol, že sa tých Rusov spýta.
Na priamu otázku predsedu senátu svedok uviedol, že obžalovaného z vlastnej iniciatívy, ani na základe

inštrukcií Y. F. určite nenavádzal (pozn. súdu: avšak svedok - poškodený Y. F.Č. na hlavnom pojednávaní
jednoznačne vypovedal, že svedok Č. obžalovaného navádzal, a preto je to blbosť), ani z toho nečakal
nejaký prospech (pozn. súdu: hoci mu prospech bol sľúbený od svedka - poškodeného Y. F., tento
aj získal a sám sa snažil zadovážiť si prospech aj od samotného obžalovaného), ani obžalovaného
nepodporoval (pozn. súdu: hoci mu ponúkal pomoc od Rusov), že tomu nechal voľný priebeh (pozn.

súdu: všetky dôkazy však svedčia o opaku) a proste to vyšlo tak, ako to vyšlo (pozn. súdu: ako to svedok
- poškodený Y. F. a svedok Č. zorganizovali).
Po odovzdaní prvej nahrávky Y. F. tento povedal, že si ju prehrá, pôjde za právnikom, potom prišiel za
svedkom do roboty, povedal, že bol za advokátom, že si to púšťali, že neverí tomu, ale že tam nie je
všetko. Dal svedkovi zase nahrávacie pero, aby ho svedok mal pri ďalšom stretnutí s obžalovaným, čo

svedok aj urobil, druhú nahrávku dal zase Y.Š. F. a ten s tým išiel zase za advokátom.
Medzi prvou a druhou nahrávkou chcel Y. F. po svedkovi, aby mu obžalovaný dal nejakú zálohu, svedok
obžalovanému povedal, že tí Rusi chcú nejakú zálohu a obžalovaný povedal, že žiadnu zálohu nedá,
že až to bude hotové a Y. zmizne.
PotomY.F.asvedok,predpokladá,žeajtenP.,vymysleliplánstýmzmiznutímY.F.,čooznámilisvedkovi

vtedy, keď prišli za ním večer do roboty v pondelok.
Svedok bol už trestne stíhaný, vec nešiel oznámiť na políciu, lebo si myslel, že to prebieha pod dohľadom
advokáta (ani ho nenapadlo, že by išiel niekto na vlastnú päsť), že oni to už majú vymyslené.Na otázku predsedu senátu, čo konkrétne malo svedka v januári 2017 pri telefonickom rozhovore s
obžalovaným presvedčiť, že sa má udiať niečo zlé, svedok uviedol, že to bol tón hlasu obžalovaného,
nič konkrétne, bolo to len tušenie.

Naotázkyčlenkysenátusvedokuviedol,žesinespomína,čimuobžalovanýkonkrétnepovedal,prečosa
chce zbaviť Y. F., len vravel, že ako by to v tom areáli on porobil, čo všetko tam bude nové a vybudované.
Obžalovaný mal s Y. F. aj nejaké nezhody, furt sa pre niečo posekali, pre traktor, pre preteky, koľkokrát
obžalovaný vyšiel nahnevaný z baru a nadával na neho, napr.: „ja mu rozkopem tú jeho hlavu, zahrabem
ho niekde“, ale to bolo skôr kvôli robote, že sa človek rozčúli.

Na otázky obhajcu svedok uviedol, že Y. F. mu dal za ten čas, čo svedok u neho pracoval, mimo za
prácu do 1 000 Eur.
Svedok nevidel, že by medzi obžalovaným a Y. F. došlo k nejakému fyzickému kontaktu.
Peniaze, ktoré svedkovi dal obžalovaný, on neprerátaval, tie sa prerátali, až keď ich svedok dával pánovi
U. (pozn. súdu: P.) a určite tam bolo 9 000 (pozn. súdu: obžalovaný však vypovedal, že svedkovi Č. dal
10 000 Eur, z čoho vyplýva pochybnosť, či si svedok Č. ďalších 1 000 Eur zo sumy odovzdanej svedkovi

U. nenechal zo zištnosti).
Na otázky predsedu senátu, či obžalovaný prezentoval pred svedkom nejaké svoje konkrétne predstavy
a podmienky, za akých sa „to zbavenie sa Y.R. F.“ malo uskutočniť, svedok uviedol, že chcel, aby Y. F.
zmizol, ale ak sa mu má niečo stať, aby to nebolo v areáli kvôli ľuďom, čo tam chodia, aby sa o tom
nepísalo.

Obžalovaný sa k výpovedi svedka vyjadril, že keď oslovil pána Č. v januári 2017, tak to bolo jedine len
za účelom toho, aby mal stajníka, o ktorého mali prísť a on chcel nového, pretože obžalovaný bol s ním
spokojný, ale Y. s tým vtedy nesúhlasil.
Y. nesúhlasil ani vtedy, keď im mal svedok Č. ísť pomôcť s tým rozoberaním kolotoča, hoci obžalovaný
chcel, aby si svedok trošku odrobil ten svoj pracovný dlh.

K ostatnému uviedol, že sú to všetko také vymyslené veci, aj s tým, že skade svedok Č. vedel, že
obžalovaný má 10 000 Eur, jedine cez pána F. to mohol vedieť, obžalovaný sa svedkovi Č. nikdy
nespovedal, s kým spáva, koľko má peňazí.
Keď je niekto s niekým dennodenne a ten ho naštve, je samozrejmé, že dôjde veľakrát aj k výmene
názorov. Obžalovaný už raz chcel aj odísť v roku 2016, potom mu Y. F. povedal, že to prehnal.

Samozrejme, keď je človek nahnevaný, ale určite nepovedal obžalovaný, že chce zabiť Y. F. alebo niečo
také, ale povedal, že je nasratý, s týmto nesúhlasí. Ťažko sa to všetko počúva, príde mu to také naučené
frázy.
Aj v tých peniazoch svedok Č. klame, aj v tom, že na obžalovaného netlačil, lebo na neho tlačil.
Obžalovaný mal tie peniaze rozdelené na dve kôpky, chcel dať svedkovi len 5 000 s tým, že má len 5 000

Eur, ale ako boli spolu v aute a svedok Č. sa mu vyhrážal, tak mu dal 10 000 Eur, nie 9 000. Obžalovaný
nevie, či si to tam oni zle prerátali alebo čo, ale vie, že svedok Č. klame, čo je pritom blbosť a nevie prečo.
A vlastne pri všetkom, aj pri tom, že mu obžalovaný volal a kontaktoval ho, čo je úplný nezmysel, a že
on vycítil z obžalovaného hlasu, že chce niekoho zabiť, to už je ťažká psychológia podľa obžalovaného.

Svedok - poškodený Y. F. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal, že keď X. a P. (pozn. súdu:
svedkyňa X. U. a obžalovaný P. M.) odchádzali do Nemecka, po ich odchode mu volal Č., že s ním
potrebuje hovoriť.
Svedok - poškodený Č. pozná ako nezodpovedného, nespoľahlivého človeka a povedal mu, že „keď si

chcete požičať, tak na to zabudnite“, ale on povedal, že je to dôležité.
Stretli sa v Eurovea, Č. bol taký okolkovitý a tam svedkovi - poškodenému povedal, že P. mu chce ublížiť.
Svedok - poškodený sa mu vysmial, že je to hlúposť, že neverí a Č. mu na to povedal, že P. išiel s
X. do Nemecka a telefonoval mu, že má niekoho, kto môže ublížiť svedkovi - poškodenému (pozn.
súdu: Svedok Č. však vypovedal len, že sa obžalovaný chcel s ním stretnúť, z čoho vyplýva logické

podozrenie, že svedok Č. mohol mať už dopredu vymyslené ako zmanipulovať obžalovaného, aj svedka
- poškodeného z finančných dôvodov - pre finančný prospech).
Po nejakom čase sa mu ozval Č., že P. na to súri a nalieha na neho, svedok - poškodený tomu neveril,
ale Č. ho silou mocou presviedčal, že to tak je, že svedok - poškodený má zohnať nahrávacie zariadenie
(pozn. súdu: Opäť sú tu podstatné rozpory vo výpovediach svedka - poškodeného a svedka Č. v tom, že

do prvej nahrávky, pri ktorej mal obžalovaného svedok Č. navádzať, predsa obžalovaný nemohol „na to
súriť“, ako aj v tom, že nahrávanie mal podľa svedka Č. chcieť a požadovať práve svedok - poškodený).Svedok - poškodený teda zohnal nahrávaciu ceruzku a dal ju Č., ktorý, keď mu doniesol nahrávku,
svedok - poškodený povedal, že je to blbosť, pretože P. nahovára, s čím sa aj rozišli (pozn. súdu: Z
uvedeného je zrejmé, že svedok Č. mal navádzať obžalovaného na údajné inkriminované konanie).

Po nejakom čase mu znova volal Č., že P. už by chcel od neho tú vraždu, tak mu svedok - poškodený
doniesol do práce to nahrávatko a Č. prišiel po nejakom čase, svedok - poškodený si myslel, že si prišiel
pýtať robotu, lebo P. to s ním nejako konzultoval, a doniesol svedkovi - poškodenému to nahrávatko a
povedal, že svedok - poškodený bude veľmi spokojný (pozn. súdu: Opäť je tu rozpor vo výpovediach
svedka - poškodeného a svedka Č., nakoľko pri prvom stretnutí, z ktorého mala vzniknúť prvá nahrávka,

malpodľasvedka-poškodenéhosvedokČ.obžalovanéhonahováraťasvedokČ.nevypovedalotom,že
by medzi prvým a druhým stretnutím mal „P. už chcieť od neho tú vraždu“, a zároveň táto časť výpovede
svedka - poškodeného potvrdzuje obranu obžalovaného, že v tomto čase obžalovaný konzultoval so
svedkom Č. možný návrat do práce v jazdeckom klube).
Svedok - poškodený mal predstavu, že raz ten jazdecký areál zostane obžalovanému a X., že to, čo za
celý život on vytvoril, bude žiť a pokračovať ďalej.

Z tých nahrávok bol svedok - poškodený úplne vyplašený, furt tomu neveril, že P. zaplatí, stále si myslel,
že s tým Č. puberťák niečo vymýšľa a furt nevedel ako to spraviť, že ako 2 000 si nechá Č. a 8 000 si
nechajú tí, čo to vykonajú, tak oslovil mladšiu dcéru, že „pôjdeš pre peniaze“, ale v poslednom momente
mu došlo, že Č. nie je nejaký čestný človek, tak sa zľakol, že keby jej dal tie peniaze, či by jej niečo
nevyviedol, niekoho by nenahovoril, aby jej ublížili, okradli ju, tak oslovil P. U., aby pre tie peniaze išiel on.

Svedok - poškodený odišiel do kúpeľov do Bojníc na víkendový pobyt a už večer mu volal U., že má tie
peniaze a pýtal sa, či si ich môže nechať, s čím svedok - poškodený nesúhlasil, že keď sa vráti, tak jeho
právnik povie, čo ďalej a U. to cez ten víkend nahlásil na políciu.
Na otázky prokurátora svedok - poškodený odpovedal, že s X. U. sa dal dokopy s tou podmienkou, že
keď je medzi nimi 30-ročný rozdiel, svedok - poškodený si žiadnu ďalšiu rodinu zakladať nebude, v tom

čase bol rozvedený niekoľko rokov a dohodli sa, že kým ona neskončí vysokú školu, budú spolu.
Tú vysokú školu ona nechala, v tom veku 25-26 rokov boli už také tlaky, ona už chcela vážny aj rodinný
vzťah, aj deti, tak sa ako partneri rozišli, ale ako pracovní partneri zostali naďalej.
Svedok - poškodený zo začiatku neveril, že s P. niečo ona má, lebo v podstate všetci to vedeli, on tomu
nechával voľný priebeh, či budú alebo nebudú spolu, lebo P. mal byť v podstate len zamestnanec, ale

boli spolu, chceli byť spolu a svedkovi - poškodenému to bolo jedno.
S dcérami bol svedok - poškodený dohodnutý, že ten jazdecký areál zostane X..
Od počiatku svedok - poškodený tie Č. informácie bral tak, že chce peniaze, nijak inak, odbíjal ho, že
nech mu dá pokoj, že ho to nezaujíma, Č. ho ale presviedčal, že keď zoženie to nahrávacie zariadenie,
tak on to nahrá, ale aj tá prvá nahrávka bola hlúposť, preto Č. aj tak povedal, že obžalovaného nahovára.

Pozn. súdu: Z uvedeného opäť rozporne vyplýva, že to svedok Č. mal chcieť nezákonne nahrávať
obžalovaného, ako aj to, že obžalovaného hneď pri prvej nahrávke mal sám iniciatívne navádzať, z čoho
je zase logicky zrejmé, že jeho intuícia a udanie obžalovaného svedkovi - poškodenému bol len výmysel
svedka Č. zo zištných finančných dôvodov, ktoré sú jasné aj z toho, že svedok Č. chcel od obžalovaného
2 000 Eur pre seba zo sumy 10 000 Eur, následne si mal pýtať aj ďalších 2 000 Eur nad rámec údajnej

dohody a existuje tu aj dôvodné podozrenie, že svedok Č. si z odovzdaných peňazí bez súhlasu svedka
- poškodeného ponechal 1 000 Eur, svedkovi U. odovzdal len 9 000 Eur, z ktorých si tiež ponechal 1
000 Eur na základe dohody so svedkom - poškodeným, ktorá bola o tom, že svedok Č. si z prevzatých
10 000 Eur môže ponechať 2 000 Eur.
K osobe svedka Č. svedok - poškodený ešte uviedol, že tento bol veľmi sofistikovaný vo svojich

výhovorkách, keď potreboval peniaze, napr. na alimenty pre syna, svedok - poškodený mu ich dal a Č.
za 2 mesiace mal zase inú výhovorku, tak veľmi dobre to mal prepracované, že až po čase svedkovi -
poškodenému došlo, že ho Č. zavádza... on stále hľadal cestičky ako niečo vymyslieť a od ľudí vylákať
peniaze a vedel si aj vyčíhať na to príležitosť.
Naotázkyobhajcusvedok-poškodenýodpovedal,ževsúvislostisoskutkomdalČ.10alebo20Eur,lebo

už mu liezol na nervy, už žobronil, v podstate po každý krát, keď sa stretol so svedkom - poškodeným,
Č. pýtal od neho peniaze.
Na otázky predsedu senátu svedok - poškodený potvrdil, že obžalovaný bol v inkriminovanom období
poverený, aby hľadal stajníka, konkrétne aj Č..
Svedok Č. dlhoval svedkovi - poškodenému peniaze.

Svedok - poškodený mal takú predstavu, že keby obžalovaný dal tie peniaze, dal by mu ich s tým, že
nech vypadne, a že ho už nechce v živote vidieť, že tam už nemá čo hľadať, zároveň by sa svedok -
poškodený presvedčil, že naozaj to celé zosnoval a vymyslel obžalovaný.Zároveň svedok - poškodený nevedel o tom, že to svedok U. oznámil na polícii, jemu povedal, že nech
vydrží do nedele, kým sa svedok - poškodený vráti z kúpeľov.
V súvislosti s touto vecou nedal Č. žiadne peniaze (pozn. súdu: Opäť rozpor s výpoveďou svedka Č.,

aj svedka U.).
Nevie presne uviesť, koľko mu Č. dlhoval, dohoda bola taká, že svedok - poškodený mu to stiahne
postupne pri výplate po stovke, lenže Č. od nich odišiel, pri odchode mu svedok - poškodený povedal,
že keď ho bude potrebovať, tak si to po zavolaní nejako odrobí, no a v podstate v to inkriminované
obdobie ho P. oslovil, že príde robiť, svedok - poškodený bol presvedčený, že príde, ale Č. prišiel s tým,

že robiť nebude.
Pozn. súdu: Z uvedeného vyplýva, že svedok Č. mal u svedka - poškodeného dlžobu, ktorú mal splácať
alebo odrobiť, čo odmietol, a vlastne namiesto toho prišiel s ďalším sofistikovaným plánom a nepravdivo,
čo už bez všetkých pochybností vyplynulo z vykonaného dokazovania, svedkovi - poškodenému uviedol,
že obžalovaný mu chce ublížiť a opäť si pýtal peniaze.
Keď prišiel Č. do areálu, povedal, že ide za P., tak si svedok - poškodený myslel, že si dohodnú robotu,

ale P. mu potom povedal, že sa nedohodli, že Č. robiť nebude, takže to pracovné stretnutie sa naozaj
uskutočnilo.
Na otázky prokurátora svedok - poškodený uviedol, že keď Č. od nich z práce odišiel, museli za neho
doplácať ešte aj ubytovňu, lebo ju nemal zaplatenú.
Tých 10 - 20 Eur, čo dal svedok - poškodený Č., to bolo za nič, lebo Č. furt prosíkal, že aspoň nejaké

peniaze, aby mu svedok - poškodený dal.
To hľadanie stajníka malo byť pred zmiznutím svedka - poškodeného a pred odovzdaním peňazí, ale
kedy presne, svedok - poškodený netuší.
Na otázky predsedu senátu svedok - poškodený odpovedal, že zo správania svedka Č. určite vyplývalo,
že očakával nejakú odmenu za tú informáciu, určite to aj naznačoval a svedok - poškodený mu povedal

„L., keď to bude pravda, tak ja vám budem do smrti vďačný, lebo žijem“, čo pre svedka Č. určite
znamenalo, že by chcel peniaze.
Toto sa svedok Č. mal dozvedieť asi až po druhej nahrávke (pozn. súdu: Avšak podľa výpovede svedka
Č. sa to tento mal dozvedieť už skôr, a to hneď, keď prišiel prvýkrát za svedkom - poškodeným Y. F.
s tým jeho „tušením“).

Obžalovaný sa k výpovedi svedka - poškodeného vyjadril, že:
· V živote neoslovil pána Č., že chce ublížiť Y. a na prelome rokov 2016/2017 ho neoslovoval vôbec.
· Jeho prvý hovorový kontakt bol 15. 01. 2017 za účelom, aby prišiel k nim pracovať - rozoberať kolotoč
pre kone, lebo dlhoval tie peniaze a on povedal, že nie.
· Potom ho v areáli jedenkrát Č. hľadal, čo tam obžalovaný nebol a potom došiel až vtedy, keď sa stretli.

· Podľa neho sa pán F. dozvedel o tom, že X. bola na interrupcii, keď boli spolu v Nemecku, lebo on mal
list o interrupcii založený úplne dole v šuflíku, a keď sa vrátili, tak bol úplne hore.

Z výsluchu svedkyne X. U. mal súd za potvrdené, že v minulosti mala najskôr partnerský - aj intímny

vzťah so svedkom - poškodeným Y.R. F. a neskôr priateľský a intímny vzťah s obžalovaným.
S Y. F. žila od 17-tich rokov do zhruba jej 27 rokov, približne po nejakých piatich až šiestich rokoch to
už po intímnej stránke nejako nefungovalo, v tej dobe už bol u nich P., tak si začala s ním, čo bolo od
jej 23 rokov, spávala s ním a rozišli sa minulý rok.
V tom prekrytí mala paralelne vzťah s oboma, ale s Y. už nespávala, intímny vzťah mala len s P..

P. o tom paralelnom vzťahu vedel a Y., svedkyňa nevie, či to vedel, resp. kedy sa to dozvedel, snažili
sa, aby to bolo v tajnosti.
Svedka L. Č. pozná, pracoval u nich ako stajník, bežný pán bez peňazí, zadlžený, nemala s ním žiadny
vzťah.
S obžalovaným bola tehotná, nevie, že by mal o tom vedomosť pán F., s P. sa zhodli, že v tej situácii,

že nechceli, aby Y. F. vedel o ich vzťahu, nechcela mu ublížiť, nevedela mu to povedať, tak sa s
obžalovaným zhodli na tom, že bude lepšie, že si to dá zobrať.
Č. bol zadlžený u pána F., vždy si pýtal zálohy, niekedy aj celú výplatu, lebo bol dlžný na alimentoch.
Dôvod ich rozchodu s obžalovaným nesúvisel s trestným stíhaním, neverí, že by bol schopný niečo také
urobiť, rozišli sa preto, že ju obžalovaný niekoľkokrát podviedol a prestala mu dôverovať.

K svedkovi - poškodenému sa svedkyňa nevrátila.Svedok Š. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že keď sa to malo stať, pán F. ho požiadal, že má
prebrať nejaké peniaze od nejakého L., že údajne to má dať obžalovaný za pokus vraždy, lebo mal
zaplatiť nejakých Rusov.

Svedok išiel pre tie peniaze, ten L. mu mal dať 10 000, ale dal mu len 8 000, ale že 2 000 ako obžalovaný
nemá, že mu dá za 2, 3 dni.
Svedok s tým nechcel nič mať, má známeho na operatíve, tomu povedal, o čo sa jedná, ten to dal riešiť
NaKA a pri preberaní tých 2 000 tam už bola NaKA a oni to riešili.
So svedkom - poškodeným sú rodinní priatelia už 35 rokov.

Predprebratímpeňazísastretolspoškodeným,tenhooboznámilsobsahomnahrávky,pánF.muukázal
toho, kto mu mal odovzdať peniaze, že ten L. mu zavolá, že má prísť, že má peniaze od obžalovaného.
Svedok mal prevziať peniaze, peniaze zobral s tým, že sa mu potom pán F. ozve a on mu odovzdá
peniaze.
Na otázky prokurátora svedok odpovedal, že niekedy v zime ho kontaktoval pán F., bol to január alebo
február 2017 a povedal mu, že jeho priateľka a obžalovaný, ona mala byť od neho tehotná, a že ho

chce akože nechať zabiť M., že má nejakého jeho spoločníka, čo tam s ním robil, toho L., a že má nájsť
nejakých Rusov, aby ho zabili, a že tú informáciu má od toho L..
Pán F. od svedka chcel, že keď dá pán M. peniaze tomu L. a ten L. ich má dať nejakým Rusom, tak
svedok má tie peniaze zobrať od toho L. a dať ich pánovi F., suma bola 10 000, on zobral 8 000.
Potom ho pán F. zoznámil s tým L. a za 4 - 5 dní išiel po 8 000 s tým, že pán M. nemá peniaze, že

mu ešte 2 000 dodá.
Potom to on povedal tomu známemu z operatívy, lebo s tým nechcel mať nič spoločné.
Ten L. volal pánovi F., že ešte 2 000 má obžalovaný dať, pán F. povedal svedkovi, že má ísť ešte po 2
000, tak išiel, ale to už tam bola operatíva.
Peniaze odovzdal operatíve, t. j. aj tých 8 000.

Pán F. bol vtedy v Bojniciach a medzitým sa mala odohrať tá vražda.
Toho L. mu pán F. ukázal v Rači, kde robil nejakého kuchára alebo čašníka v reštaurácii.
Či mal L. za to dostať nejakú odmenu, svedok nevie, on sám z toho nemal mať nič.
Keď boli obžalovaný s tou Y. priateľkou 3 mesiace vo Švajčiarsku a údajne mala byť od obžalovaného
tehotná, Y. našiel nejaký papier, kde bola interrupcia.

Na otázky predsedu senátu svedok odpovedal, že svedok - poškodený nedal svedkovi inštrukcie, že to
má oznámiť na polícii, ako to chcel riešiť, svedkovi nepovedal.
Peniaze prebral od L. asi preto, že mu možno pán F. neveril, že mu Č. tie peniaze dá, svedok nevie.
Poškodený svedkovi nepovedal, že Č. si z tých peňazí má niečo nechať, takže svedkovi Č. nenechal
nič, nemal také inštrukcie.

Svedok si už nepamätá, či ten L. Č. mal mať z toho nejakú finančnú výhodu.
Z dôvodov rozporov vo výpovediach svedka na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní bola tomuto
predložená výpoveď z prípravného konania zo dňa 02. 03. 2017 (zväzok č. 1, č. l. 174-181), v ktorej
svedok Š. U. uviedol, že Y. mu povedal, že cez týždeň odíde, že sa schová a svedok pôjde za mužom,
ktorý vykonal nahrávky pre peniaze.

Pri tej druhej nahrávke, ktorú svedkovi púšťal Y., bol aj ten muž, ktorý mal nahrávku vykonať a bol mu
predstavený ako L..
Ten L. bol vlastne pri celom rozhovore s Y.R. F. a bolo dohodnuté, že sa Y. schová a svedok príde pre
peniaze.
Bolo dohodnuté, že L. zoberie sumu 10 000, a že 8 000 dá svedkovi a 2 000 si nechá.

Svedok mal potom doručiť peniaze Y. F..
Svedok mal peniaze prebrať od L., lebo Y. F.Č. sa bál, aby ich L. neminul.
K predloženej svedeckej výpovedi svedok uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal pravdu, ale pre
odstup času si to už nepamätal.
Pán F. mu neuviedol, že má záujem to ohlásiť na polícii. Po oznámení veci, keď mu svedok volal z

polície s tým, že mu chcel dať k telefónu policajta, mu pán F. povedal, že on sa s nijakým policajtom
dohadovať nebude.
Pri druhej nahrávke, keď svedok prvýkrát videl L., tak Y. povedal, že 2 000 Eur si má L. nechať, dôvod
pri rozhovore nepovedal.
Pán F. povedal svedkovi, že fiktívne zmizne, aby si P. myslel, že L. zohnal tých Rusov a tí ho zabili.

Svedok - poškodený sa vyjadril k výpovedi svedka Š. U., že je to tak, ako svedok U. uviedol.Svedok P. M. F.. na hlavnom pojednávaní najmä vypovedal, že je otcom obžalovaného, o veci sa
dozvedel, až keď sa to odohralo.
So svedkom - poškodeným sú kamaráti, stretávali sa na pretekoch, pomáhal im (aj synovi, aj Y.).

Keď sa to odohralo, došiel do V., Y.R. dcéra G. tam vkuse telefonovala, veľkú šou mala, nechcela s
ním komunikovať. Pýtal sa, kde je syn, že teraz niekde odišli s X., tak čakal asi hodinu a pol, nič sa
neodohrávalo, tak išiel domov.
Neskôr išiel na políciu na Račianskej, tam mu dali informáciu nie o synovi, ale že X. je tam akurát na
výsluchu.

Svedok sa vrátil späť do V. a vtedy v podstate sa dozvedel všetko, keď zbadal Y., už vedel, čo je vo veci.
Ešte spätne, keď na Vianoce P. s X. došli k nim, tak im hovoril, aby si dávali pozor na Y., lebo on niečo
na nich vymyslí, keď sa dozvie, že spolu niečo majú.
Vtedy, keď v ten večer zbadal Y., tak najprv nechcel s ním komunikovať, potom ho svedok do toho
nejako natlačil a Y. mu povedal, že „kľudne mi môžeš aj prijebať jednu“, že P. zobrala polícia, že akože
si objednal vraždu na neho.

Tak šiel svedok zase na políciu, tam nevedeli, P. tam nebol, X. tam bola na výsluchu.
Keď následne išiel za Y., zobral staršieho syna so sebou, aby mal svedka, keby sa niečo odohralo, Y. s
ním chcel velice komunikovať, čo sa týka P., svedok mu stále odvrkol, že „Y., ja nemám záujem“ a Y. mu
povedal, že: „Ty čo by si robil, keby spával s tvojou frajerkou niekto? Nechal by si to tak? Ja som chcel
len, aby odišiel odtiaľto.“ a svedok odpovedal, že: „Ja neutopím svojho syna kvôli tomu.“

Svedok sa vyjadril, že to bolo celé nahraté.
Svedok vedel, že X. spávala aj s Y., aj s P. zo začiatku, len potom ku koncu si myslel, že sa to trošku
otočí..., svedkovi sa to neľúbilo, ani tie reči, všetko, čo z Y. strany počul.
O intímnom pomere P. a X. vedel, videl to na nich, keď bol Y. vo väzbe, oni začali spolu existovať, vtedy
to aj povedal a syn sa ho pýtal, že: „Odkiaľ to vieš?“, lebo plakal do telefónu, že sa zamiloval.

Svedok o ich pomere vedel 2 až 2 a pol roka.
Následne svedok popísal ako bola ich rodina vydieraná bratislavskou mafiou P., rozbíjali im okná a 7
krát vykradli obchod, sledovali ich, svedka aj napadli roxorovou tyčou do hlavy, mal zlomený prst, dobili
ho na ulici.
Čo sa týka detí, bolo to kruté..., konkrétne P. mal veľké stresy z toho a bál sa, boli to roky 2005 - 2006,

P. mal vtedy 13 rokov.
Svedok sa neskôr dozvedel, že syna donútili, dotlačili, aby odovzdal tie peniaze.
Na otázky predsedu senátu svedok odpovedal, že syna s X. upozorňoval na Y. na Vianoce, lebo ho
poznal, vie, čo je v ňom, aj keď boli kamaráti, bol v niektorých situáciách velice zlý človek a z toho
vydedukoval, že Y. to nenechá tak, že spraví niečo napriek, lebo podľa svedka toto všetko bolo dlhodobo

pripravené a nahrávané...
Y. bol vo väzbe za vydieranie, nevie ako skončilo to trestné stíhanie, bolo to asi 4 - 5 rokov dozadu.
K tým „veciam, čo od Y. počul“, to sa týkalo jeho vzťahu s X. a vravel, že: „jemu stačí, keď ho dobre
spraví, že viac nepotrebuje“, preto bol svedok aj proti tomu, aby si syn s X. niečo začínal, lebo hrala
na dve strany.

K tomu, čo povedal Y., že: „Ty čo by si robil, keby niekto spával s tvojou frajerkou?“ ešte Y. uviedol, že:
„Ja som si to takto nepredstavoval, ja som to chcel úplne ináč, stačilo by, keby P. odtiaľto odišiel a je
všetko v poriadku, nič by sa nestalo“, o čom má svedok aj nahrávku, lebo mal pri sebe diktafón.
Svedok upresnil ešte, že to bolo povedané v kontexte tej predchádzajúcej vety: „Ty čo by si robil, keby
jebával tvoju frajerku niekto? Ja som to takto nechcel.“ a pokračoval: „Ja som si to takto nepredstavoval,

vôbec som to takto nechcel, aby to takto dopadlo, ja som chcel len, aby P. odtiaľto zmizol preč.“
Svedok - poškodený Y. F. sa k výpovedi svedka P. M. F.. vyjadril k tým svedkovým nahrávkam, že to bolo
celé o tom, že svedok - poškodený tie peniaze chcel zobrať, dať P. a nech ide do prdele, jednoducho
by sa rozišli, investoval do neho a všetci na tom len tratili.

Z výpovedí ostatných svedkov súd pre potrebu rozhodnutia vo veci nič podstatné nezistil.

Zo znaleckého posudku znalca U.. U. V. č. 14/2017 zo dňa 18. 05. 2017 z odboru psychológia, odvetvie

klinická psychológia dospelých súd vo vzťahu k svedkovi L. Č. zistil, že všeobecná vieryhodnosť svedka
je z psychologického hľadiska znížená, resp. limitovaná podpriemernou (subnormnou) úrovňou jeho
intelektových schopností a deficitnou kvalitou jeho mnestických (pamäťových) funkcií. Vyšetrovaný
si zapamätá podpriemerné kvantum pamäťového materiálu, ktorý si nedokáže adekvátne podržať(retencia) v dlhodobej pamäti a následne na podobnej úrovni reprodukovať (rekognícia), čo je
z psychologického hľadiska faktorom, ktorý negatívnym spôsobom ovplyvňuje jeho všeobecnú
vieryhodnosť.

Špecifická vieryhodnosť výpovede svedka je z psychologického hľadiska znížená s ohľadom na
podpriemernú kvalitu jeho intelektových a mnestických (pamäťových) funkcií a prítomnosť osobných
charakteristík. Vyšetrovaný nedokáže podrobnejšie rozvinúť a popísať udalosti, ktoré popisuje a
autenticky popísať ich prežívanie, mechanicky prezentuje svoju zaangažovanosť v prípade, čo v
kontexte jeho maladjustácie (zhoršenej sociálnej adaptácie), vrátane kriminálnej histórie a abnormnou

organizáciou jeho osobnosti podľa znalca poukazuje na prítomnosť takých osobnostných charakteristík,
ktoré znižujú kvalitu jeho špecifickej vierohodnosti.
Intelektové schopnosti vyšetrovaného dosahujú podpriemernú (subnormnú) úroveň na rozhraní pásma
nižšieho priemeru a hraničného pásma mentálnej subnormy. Jeho pamäťové (mnestické) funkcie sú
podpriemerné (deficitné).
Kapacita krátkodobej verbálnej pamäte je na podpriemernej (deficitnej) úrovni, znížená je aj úroveň

reprodukcie, resp. výkon dlhodobej verbálnej pamäte, prítomná je väčšia miera opakovaní. Vyšetrovaný
si zapamätá podpriemerné kvantum pamäťového materiálu, ktorý ale nedokáže adekvátne podržať
(retencia) v dlhodobej pamäti a následne kvalitne reprodukovať (rekognícia).
Pre jeho osobnosť je charakteristické mierne extravertné zameranie v kombinácii s emocionálnou
labilitou v rámci dimenzie neuroticizmu, ktoré korešpondujú s cholerickým temperamentom. Ide o

sociabilný, komunikatívny, aktívny, priateľský, reaktívny a pohotový typ osobnosti s tendenciou k
emotívnym, impulzívnym, dráždivým a precitliveným reakciám v špecifických záťažových situáciách.
Ide o osobnosť s abnormne štruktúrovanou osobnostnou organizáciou s prítomnými dissociálnymi
(protispoločenskými) rysmi s typickou prítomnou existenciálnou neistotou spojenou s dlhodobou
absenciou stabilného profesijného a sociálneho zázemia bez dostatočnej vnútornej motivácie v oblasti

sebauplatnenia, má nejasné ciele, žije v prítomnosti, nestará sa o budúcnosť a často mení zamestnanie.
V jeho osobnosti sú prítomné schizoidné (uzavretosť), paranoidné (podozrievavosť) a depresívne
(úzkostno-depresívne rozlady) tendencie, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať jeho schopnosť udržiavať
blízke vzťahy a efektívne sa adaptovať na záťaž a stres.
V osobnosti svedka L. Č. sa neprejavujú tendencie ku konfabulovaniu, nadmernej fantázii ani

abnormálny sklon ku skresľovaniu výpovede, ktoré by boli zapríčinené prítomnosťou manifestnej
(viditeľnej) psychopatologickej symptomatiky. U vyšetrovaného nie sú prítomné závažné poruchy
vnímania v zmysle halucinácií a myslenia v zmysle bludov, pri vyšetrení nebolo zistené organické
poškodenie ani prítomnosť afektívnej, či inej závažnej psychickej poruchy, v dôsledku ktorej by sa u
neho prejavovali uvedené tendencie.

Z psychopatologického hľadiska dokáže vyšetrovaný správne vnímať a reprodukovať udalosti a
okolnosti skutkov, o ktorých vypovedá, pričom kvalita jeho percepčno-kognitívnych (vnímanie a
myslenie) schopností a mnestických (pamäťových) funkcií je v dôsledku afektívnych a osobnostných
charakteristík znížená. Myslenie je obsahovo chudobné, stereotypné s prítomnými menej kvalitnými
humánnymi projekciami a paranoidnými obsahmi.

Z následného výsluchu znalca U.. U. V. vyplynulo, že paranoidné prejavy svedka Č. sú súčasťou
jeho osobnostnej charakteristiky, čo znamená, že môže byť vo zvýšenej miere podozrievavý, resp.
vzťahovačný, čo môže v tomto kontexte potenciálne ovplyvniť jeho rozpoznávacie schopnosti. Jeho

tzv. intuíciu, ktorá nemá reálny podklad, treba v tomto svetle hodnotiť ako subjektívny faktor, nakoľko
vzhľadom na jeho osobnostnú abnormnú organizáciu je pre neho štandardne ťažšie a komplikovanejšie
adekvátne a efektívne čítať interpersonálnu komunikáciu. Je pravdepodobné, že vzhľadom na jeho
dispozície vo vzťahu k tej podozrievavosti nemusí byť schopný úplne adekvátne prečítať a pochopiť
situáciu.

Pokiaľ sa týka konkrétne jeho intuície v rámci telefonického rozhovoru s obžalovaným, pri tomto odpadá
do veľkej miery neverbálna zložka komunikácie, takže je ešte komplikovanejšie robiť z intuície podklad
pre nejaký záver aj v zmysle, že by niekto mohol byť ohrozený a treba začať nejako konať.
Svedok Č. sa v danom čase, ale aj dlhodobo nachádzal v nepriaznivej existenčnej ekonomickej situácii
a manipulačné stratégie (správanie, komunikácia) vo svoj prospech sú určite veľmi pravdepodobné.

Na otázku, či je svedok Č. schopný aj odhaľovať, resp. vyciťovať slabiny iných a využívať ich na
manipuláciu, znalec uviedol, že toto je veľmi pravdepodobné, že svedok nedokáže v rámci vzťahov
využívať konštruktívne stratégie, ale maladjustívne, de facto patologické stratégie.
Z pohľadu zištnosti je dosť pravdepodobné, že je to dokonca jeho životná stratégia „prežívania“.Znalec nevedel vylúčiť, že by sa niekto na svedka Č. z hľadiska jeho dôveryhodnosti z jemu podobnej
society na neho nemohol obrátiť ohľadom objednávky nejakej údajnej vraždy, ale z pohľadu znalca na
takúto záležitosť svedok dôveryhodnou osobou nie je.

Z odpisu z registra trestov svedka - poškodeného Y. F. súd zistil, že tento nemá záznam v registri trestov.

Z odpisu z registra trestov svedka L. Č. súd zistil, že tento má 4 záznamy v registri trestov, a to:
1. Obvodný súd Praha 4; rozhodnutie 14. 12. 1993; sp. zn. 2T 58/93; §250/1,2, §247/1,3b, §247/3,
§39a/2a, §228/1 Tr. zák.; odňatie slobody nepodmienečne na 4 roky v I. NVS; podmienečné prepustenie
18. 9. 1996 Okresný súd Považská Bystrica sp. zn. 3Pp 384/96 so skúšobnou dobou na 1 rok;
osvedčenie sa 3. 10. 1997 • odňatie slobody • dĺžka trvania odňatia slobody: 4 roky
2. Okresný súd Ružomberok; rozhodnutie 22. 5. 2000; sp. zn. 2T 38/00; §250/1,2 Tr. zák.; odňatie

slobody nepodmienečne na 15 mesiacov v II. NVS; podmienečné prepustenie 23. 11. 2000 Okresný súd
Žilina sp. zn. 1Pp 28/00 so skúšobnou dobou na 2 roky 6 mesiacov; osvedčenie sa 24. 10. 2003
3. Okresný súd Žilina; trestný rozkaz 19. 7. 2007; sp. zn. 32T 5/07; právoplatnosť 9. 8. 2007; §207/1,3a,b
Tr. zák. 300/2005; odňatie slobody podmienečne na 1 rok 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 3
roky do 9. 8. 2010; zrušený

4. Okresný súd Bratislava 4; rozsudok 17. 7. 2014; sp. zn. 3T 226/07; právoplatnosť 17. 7. 2014;
§234/1,2b Tr. zák. 140/1961; §188/1,2c zločin; §294/1,2 zločin Tr. zák. 300/2005; §250a/1Tr. zák.
140/1961; odňatie slobody nepodmienečne na 10 rokov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia; podmienečné prepustenie s probačným dohľadom 16. 12. 2014 Okresný súd Ružomberok
sp. zn. 8PP 46/14 so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky, zvyšok trestu 2 roky 1 mesiac 22 dní, dĺžka

probačného dohľadu v trvaní 3 roky; povinnosť zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o
zamestnanie; prepadnutie veci; uložený trest je súhrnný, trest uložený rozsudkom Okresný súd Žilina,
19. 7. 2007, sp. zn. 32T 5/07, bol zrušený.

Vyhodnotenie a zhrnutie

Špecializovaný trestný súd dospel k záveru, že dôkazy výsluchom svedka - poškodeného Y. F., svedkov
L. Č., Š. U. od momentu, kedy aktívne vstúpili do tvorby skutkového deja, ktorý je predmetom obžaloby,

nie sú v konaní pred súdom použiteľné ako dôkazy a neboli použiteľné už ani v prípravnom konaní, a
zároveň nie sú použiteľné ani dôkazy nimi získané a predložené, pretože od tohto momentu už mali
len formálne postavenie svedka a na dôkaz získaný a predložený takýmto formálnym svedkom, či už v
podobe výpovede alebo inej (predloženie listinných a vecných dôkazov, zvukových záznamov), nie je
možné v ďalšom konaní prihliadať.

V zmysle § 119 ods. 4 Trestného poriadku per analogiam však súd musel na tieto kvázi dôkazy prihliadať
len v nevyhnutnej miere a nie vo vzťahu k obžalovanému, aby preskúmal ich zákonnosť a použiteľnosť
v trestnom konaní s vyššie uvedeným záverom.

V súlade s tým súd poukazuje na ustanovenie § 119 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého za
dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných
prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä
výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste,
rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie,

oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov
operatívno-pátracej činnosti.

V súlade s § 127 ods. 1 Trestného poriadku svedkom je osoba, ktorá svojimi zmyslami vnímala a
zapamätala si a môže z toho zreprodukovať, čo je jej známe o trestnom čine a páchateľovi alebo o

okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.

Podľa § 10 ods. 21 Trestného poriadku informačno-technickými prostriedkami sa na účely tohto
zákona rozumejú elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a inétechnické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory použité utajovaným spôsobom pri odpočúvaní
a zázname prevádzky v elektronických komunikačných sieťach (ďalej len „odpočúvanie a záznam
telekomunikačnej prevádzky“), obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov alebo

pri vyhľadávaní, otváraní a skúmaní zásielok, ak sa ich použitím zasahuje do základných ľudských
práv a slobôd. Na spracúvanie informácií získaných použitím informačno-technických prostriedkov,
ich evidenciu, dokumentáciu, ukladanie a vyraďovanie sa vzťahujú osobitné predpisy, ak tento
zákon neustanovuje inak. Prevádzkovatelia verejných telefónnych sietí, poskytovatelia elektronických
telekomunikačných sietí, poskytovatelia elektronických telekomunikačných služieb, poštový podnik,

dopravcovia a iní zasielatelia a ich zamestnanci sú povinní poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť pri
použití informačno-technických prostriedkov; pritom sa nemôžu dovolávať povinnosti mlčanlivosti podľa
osobitných zákonov.

Podľa § 10 ods. 22 Trestného poriadku prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sa na účely
tohto zákona rozumejú kontrolovaná dodávka, zámena obsahu zásielok, agent, predstieraný prevod,

sledovanie osôb a vecí.

Podľa § 10 ods. 20 Trestného poriadku agent je príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície
iného štátu, ktorý na základe príkazu prokurátora alebo súdu prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a
usvedčovaniu páchateľov zločinu, trestných činov uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti

Trestného zákona (ďalej len „korupcia“), trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a
trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov
korupcie alebo trestných činov terorizmu môže byť agentom aj iná osoba ako príslušník Policajného
zboru ustanovená prokurátorom na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru povereného
ministrom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“).

V zmysle § 117 ods. 2 Trestného poriadku agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného
činu; to neplatí, ak ide o korupciu verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa a zistené
skutočnosti nasvedčujú, že páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta
nebol vydaný.

Podľa § 10 ods. 1 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt.

Vyššie uvedení tzv. svedkovia nepostupovali v súlade so zákonom, keď sa rozhodli suplovať orgány
činné v trestnom konaní v zaobstarávaní dôkazného materiálu. Títo zároveň neoznámili v rozhodnej

dobe (s výnimkou svedka U.) podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní, hoci
im v tom nič nebránilo a argumentácia o skúmaní dôveryhodnosti svedka Č., resp. vážnosti úmyslu
obžalovaného zo strany svedka - poškodeného je v tomto ohľade neopodstatnená, pričom súd časovú
ani situačnú tieseň, a to ani pri vyhotovovaní zvukových záznamov, nezistil.
Preto súd uzatvára, že občania nemajú právo suplovať bez časovej a situačnej tiesne orgány činné

v trestnom konaní pri zaobstarávaní dôkazov, robiť zo seba agentov, iniciatívne navádzať iného na
spáchanie trestného činu (svedok Č.) a pod. Takéto dôkazy sú v zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku
zjavne nezákonné.

Ďalej je z uvedeného zrejmé, „že svedok sa nemôže nijako zúčastňovať na páchaní trestného činu v

akejkoľvek forme, podobe či štádiu“ (uznesenie NS SR sp. zn. 2 To 15/2015 zo dňa 25. 10. 2016).
Je to tak aj preto, že v takomto prípade by už nešlo o svedka, ale o spolupáchateľa
(§ 20 Trestného zákona) alebo o účastníka na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse
(§ 21 Trestného zákona). V prípade prípravy na zločin (§ 13 Trestného poriadku) by sa jednalo o
spolupáchateľa.

Ak k takému postupu došlo, nie je možné výpoveď takéhoto formálneho svedka ani ním získané dôkazy,
ani dôkazy od týchto odvodené, či s nimi súvisiace, možné považovať za dôkazy získané v súlade s §
119 ods. 2 Trestného poriadku, t. j. čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo
osobitného zákona.

Len nad rámec povinného súd vo vzťahu k tzv. odovzdávke peňazí uvádza, že:
· dôkaz nie je možné získať hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy,· obrana obžalovaného, že bol k odovzdaniu peňazí donucovaný, vyvrátená nebola, pričom súd
zdôrazňuje, že na túto obranu obžalovaného ani nie je možné prihliadať ako na dôkaz v zmysle § 119
ods. 2 Trestného poriadku,

·navyšenaobžalovanéhoboldefactovyvinutýnátlak,abysabránilprotideiureneexistujúcimdôkazom,
· zároveň nie je možné opomenúť, že tzv. odovzdávka peňazí bola súčasťou deja vymysleného svedkom
- poškodeným, resp. aj ostatnými svedkami - lebo sa tak dohodli, prinajmenšom za účelom dokázania
charakterovej vady obžalovaného M. z osobných zištných dôvodov svedka - poškodeného, aby sa
ho „zbavil“, lebo mu spával s frajerkou, otehotnil ju a táto absolvovala interrupciu, čo nevylučuje aj

pochybnosti o účelovej premyslenej a zorganizovanej pomste obžalovanému. Uvedené vyplynulo z
výpovede svedka M. F. a svedok - poškodený to v podstate vo svojom vyjadrení aj priznal, „že to malo
byť inak“, lenže svedok U. (tiež nie je vylúčené, že na pokyn svedka - poškodeného, aby sa tento zbavil
morálnej a spoločenskej zodpovednosti za trestné stíhanie obžalovaného) to oznámil polícii. Takéto
úmyselné vykonštruované a zištné overovanie lojality z osobných dôvodov v danej veci ani nemalo byť
predmetom trestného stíhania obžalovaného, čo si mali uvedomiť aj orgány činné v trestnom konaní

najneskôr v závere prípravného konania.

Na tomto mieste je vhodné poukázať na podstatné rozpory vo výpovediach svedka - poškodeného
a svedka Č. v tom, kto „tlačil“ na získanie „dôkazov na usvedčenie“ obžalovaného, a zároveň na ich
dokázanú motiváciu

· u svedka Č. jednoznačne finančnú,
· u svedka - poškodeného jednoznačne osobnú až intímnu,
t. j. na pochybnosti o
· ich nezaujatosti vo vzťahu k veci i osobe obžalovaného,
· hodnovernosti a pravdivosti ich výpovedí,

ako aj vo všeobecnosti na to, že príprava na trestný čin znamená vytváranie objektívnych podmienok a
niesubjektívnych,t.j.lenvpsychikeiného,vymyslených,vykonštruovanýchakontrolovanýchsamotným
poškodeným s pochybnými úmyslami zbaviť sa nežiaducej osoby.

Vo vzťahu k tzv. svedkovi - poškodenému Y. F. a svedkom L. Č. a Š. U. súd zistil, že títo na hlavnom

pojednávaní i v prípravnom konaní nevypovedali len to, čo vnímali vlastnými zmyslami, ale najmä to, čo
sami vymysleli a o tom, o čom sa vzájomne inštruovali, a tým jednoznačne prekročili pomyselnú hranicu
statusu svedka v trestnom konaní a na ich výpovede a súvisiace dôkazy nie je možné v trestnom konaní
vôbec prihliadať, okrem prípadu, že by boli použité proti nim.

Vo všeobecnosti súd uzatvára, že osoby, tzv. svedkovia sa nesmú správať ako spolupáchatelia trestného
činu, ani ako účastníci (návodca, organizátor, pomocník) na trestnom čine, a zároveň úmyselne uvádzať
iného do omylu, že pácha trestný čin v akomkoľvek štádiu, a zároveň v rámci vyššie uvedeného
zaobstarávať proti nemu dôkazy vlastnými výpoveďami, nezákonným použitím informačno-technických
prostriedkov ani inak

(tzv. odovzdávka peňazí pod hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy), a zároveň potom vystupovať v
trestnom konaní ako tzv. svedok - poškodený, „svedok agent“ a svedok. Naviac v prejednávanej veci sa
jednalo o osoby zištne (finančne, intímne) motivované na usvedčení obžalovaného, čo vzbudzuje vážne
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Kuvedenémusenát2Tpoukazujeajnasvojudoterajšiurozhodovaciupraxvtrestnýchveciachvedených

pod sp. zn. PK-2T/46/2013 (nezákonné použitie ITP) a pod sp. zn.
PK-2T/7/2012 (nezákonný postup médií suplujúcich orgány činné v trestnom konaní).

Pri vyhodnotení dokazovania súd vo vzťahu k podanej obžalobe musel skonštatovať dôkaznú núdzu, a

preto rozhodol, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a obžalovaného
spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámenímje až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje ako obvinenému, tak aj jeho obhajcovi alebo
zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným
osobámoprávnenýmpodaťodvolanie,okremprokurátora,plynielehotaspolusobžalovaným.Rozsudok

môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prokurátor pre
nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená
osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť
odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil
nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok napadnúť, okrem obžalovaného

a prokurátora, i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel
a druh. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na
právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného podať odvolanie jeho zákonný zástupca
alebo jeho obhajca. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj
prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže
ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú

poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.