Uznesenie Judgement was issued on Monday, November 4, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 15C/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419205307
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križanová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4419205307.3

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobkyne: Y. I., rod. K., nar. XX.XX.XXXX,bytom XX. M. XXXX/
XX, XXX XX K., právne zastúpenej: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., Turecká 36, 940 23
Nové Zámky, IČO: 47 258 250, proti žalovanému: M. I. rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX.. M., XXX
XX K., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I.Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II.Súd n e p r i z n á v ažalovanému nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala vyporiadania G. s
odôvodnením, že ich manželstvo uzavreté so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom Q. súdu J. L.
sp.zn. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Dňom

právoplatnosti rozvodového rozsudku zaniklo aj ich BSM, ktoré nebolo vyporiadané aj napriek jej snahe
vyriešiť vec mimosúdnou dohodou. Zároveň sa domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
by súd uložil žalovanému povinnosť prispieť na splátky úverov ( ktoré im boli poskytnuté za trvania
manželstva) a to vo výške polovice splátok oboch úverov priamo na účet veriteľov, t. j. na účet N., a.s.
číslo účtu F.: N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX aby žalovaný uhrádzal sumu XXX,XX D. mesačne,
vždy do XX-teho dňa toho ktorého mesiaca a na účet vedený v banke W. G. U. V. and N., a.s., pobočka

zahraničnej banky, číslo účtu F.: N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX aby žalovaný uhrádzal XXX,XX D.
mesačne, vždy do XX-teho dňa toho ktorého mesiaca. W. , že vyššie označené čísla účtov sú priamo
bankovými účtami, na ktoré sa majú uhrádzať podľa zmlúv s bankami splátky uvedených úverov.

2./ Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa§324ods.2CSP,nakonanieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajepríslušnýokresný
súd.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 1 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.3./ Neodkladné opatrenie zabezpečí účel civilného súdneho konania v konkrétnom prípade, t. j.
ochranu porušeného alebo ohrozeného práva. Toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre
efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez

ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva o ochranu ktorého sa žiada bez toho, aby sa v
konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie strán
sporu. Výrok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku, a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo
zhoršovaniu právnej pozície žalobcu v takej miere, že sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu
ochranu. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov strán,

prípadne i zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného
rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenia danosti práva
(nároku), pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán riešené v konaní vo veci samej. Dôkazné
bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na žalobcovi neodkladného opatrenie. Nariadenie
neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne
vzťahy medzi stranami, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je

potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným
spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Pred nariadením neodkladného
opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a
ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.

4./ Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu (nie s konečnou
platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada,
ako aj tomu, voči ktorému neodkladného opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované
neodkladného opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala
ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je

obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a neodkladného opatrením nie je prejudikovaný konečný
výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať
vôbec reálny význam.
Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj
pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný

nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia
povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o neodkladného opatrení súd nie je povinný
vykonávať dokazovanie ani výsluchom strán. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo
osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak
platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín,

ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012).

5./ Právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu
pre vydanie neodkladného opatrenia, ale nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. V takomto druhu

konania nie je úlohou skúmať plnenie povinností strán zo zmluvného vzťahu. Konštantná judikatúra
súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody
na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov strán alebo obavu o ohrozenie budúceho
výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana,
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania
skutkového stavu pri vydávaní rozhodnutia o neodkladnom opatrení a rozsudku.

Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu

vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Staršia legislatíva a teraz náuka toto
dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel
od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada
a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní.

Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o vydanie
neodkladného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti so stranami tak, aby ochrana práv bola rýchla
a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchtozásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa
neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení žalobcu
na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a

nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia (Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom
konaní, IuraEdition, Bratislava 1997, s. 134 - 135).

6./ Nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní
predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V

dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri
rozhodovaní o neodkladného opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto
dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou

jej riešenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. 8. 2010, sp. zn. 3 Cdo 149/2010).

Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž

rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 3/2010).

7./ Povinnosti podľa § 325 ods.2 CSP možno v zásade ukladať len stranám sporu.

8./ Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby boli osvedčené aspoň také základné
skutočnosti, potrebné pre záver o pravdivosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana,
ako i osvedčenie, že je tu existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Zákon predpokladá iba
dva dôvody pre uplatnenie takejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne
upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Potreba úpravy právnych vzťahov

musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie by
bolo opodstatnené, ak by žalobkyni hrozil vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, čo v konaní
nepreukázala. Žalobkyňa relevantným spôsobom nepreukázala existenciu základných podmienok
odôvodňujúcich potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a ani skutočnosť,
že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Súd zdôrazňuje, že každý exekučný titul musí

byť vykonateľný nielen po formálnej stránke (doložka vykonateľnosti) ale aj po materiálnej stránke,
čo znamená, že musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného ako aj presné
vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcej povinnosti tak, aby bol vykonateľný niektorým zo spôsobov
ustanovených v § 63 Exekučného poriadku. Ak by súd návrhu žalobkyne vyhovel, išlo by o rozhodnutie
nariadené v prospech oprávnených - tretích osôb ( žalobkyňou uvedených bánk), ktorým by mal

žalovaný navrhované splátky ,podľa žalobkyne, uhrádzať priamo. Súd prvej inštancie zastáva názor, že
takýto exekučný titul by nemohol byť vykonateľným exekučným titulom, pretože ak by povinný (žalovaný)
jednotlivé úverové splátky , resp. ich časť vo výške uloženej neodkladným opatrením neuhrádzal,
dotknuté peňažné ústavy by ich na základe takéhoto rozhodnutia vymáhať od neho nemohli. Ak by súd
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavyhovel,exekučnýmtitulombydisponovalalenžalobkyňa

a v prípade neplnenia uloženej povinnosti žalovaným by nebolo aj tak zaručené, že po prípadnej
úspešnej exekúcii, by boli vymožené peňažné prostriedky použité práve na úhradu uvádzaných úverov.
V kontexte s uvedeným je potrebné zdôrazniť, že platby, ktoré žalobkyňa vykoná za účelom úhrady
spoločných úverov, budú zohľadnené pri vyporiadaní BSM. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol.

9./ Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9.1./ Súd o trovách konania rozhodol tak, že nepriznal žalovanému nárok na ich náhradu, pretože mu
preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v
takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla
dostať ďalší rovnopis.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.