Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/42/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919203344
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6919203344.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej
veci navrhovateľa P. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. X. XX, t.č. J. G., T. XX, proti matke Y. O.,
nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/X, D., okres M. X., I. E., o určenie otcovstva voči maloletým
deťom Y. B., nar.XX.XX.XXXX, P. B., nar.XX.XX.XXXX a M. O., nar.XX.XX.XXXX, všetky maloleté deti

bytom ako matka, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 6Pc/13/2019-8
zo dňa 22.08.2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením zastavil vo veci konanie o návrhu navrhovateľa na
určenie otcovstva voči maloletým deťom, pretože z návrhu okrem iného vyplýva, že Okresný súd Karlovy

Vary rozsudkom sp.zn. OP/92/2017 a 26PaNc/131/2018 ho zbavil rodičovských práv k týmto deťom.
Vychádzajúc z §106 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj len
„C.m.p.“) a §9 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“) dospel
k záveru, že vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky. Matka spolu s maloletými deťmi má
trvalé bydlisko v obci D., okres M. X. v I. pričom Okresný súd Karlovy Vary už o týchto deťoch rozhodoval
svojimi rozsudkami sp.zn. OP/92/2017 zo dňa 10.12.2018 a 26PaNc/131/2018.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Súd
nesprávne aplikuje §9 C.s.p., keď posúdil vec ako patriacu do právomoci iného než slovenského súdu.
Totoustanovenienemožnopoužiťvoveciach,akojetáto.Idepredovšetkýmoobchodnéazmluvnéprávo
prekračujúce hranicu Slovenskej republiky, príp. iné zjavne nepatriace veci do legislatívno-justičného
prostredia Slovenskej republiky. Navrhovateľ je občanom Slovenskej republiky rovnako ako jeho deti.

Má právo na ochranu práv podľa práva Slovenskej republiky a jej Ústavy rovnako aj jeho deti, ktoré
sú predmetom sporu. Ide o ich výchovu, starostlivosť a všetky rodičovské práva, medzi ktoré patrí
aj výchova a cit k rodnej domovine. Práva navrhovateľa chráni Ústava Slovenskej republiky, medzi
ktoré patrí aj právo rodiča na dieťa. Pri sporoch o deti platí všeobecná zásada v rodinách s manželmi
pochádzajúcimi z rôznych krajín, že príslušnými sú súdy oboch krajín podľa občianstva rodičov, pričom
aj deti majú právo na obe. Matka maloletých detí bez vedomia navrhovateľa a súhlasu deti proti ich vôli

odsťahovala do Českej republiky, kde s nimi zostala u svojho biologického otca. Kvôli tomu tam vznikol
aj spor, pre ktorý je navrhovateľ vo výkone trestu odňatia slobody. Pri tak závažnom rozhodnutí bola jeho
vtedajšia družka povinná zadovážiť si súhlas od otca maloletých detí, keďže žili v spoločnej domácnosti
a spoločne sa starali o deti.
Podľa článku 41 ods.4 Ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Toto základné
právo otca nemožno odňať podľa článku 12 ods.1 Ústavy prvej vety ani pod zámienkou, že jeden z

rodičov odišiel s deťmi bývať do cudziny. Preto nemožno toto konanie považovať za nepatriace do
právomoci súdov Slovenskej republiky a to ani v prípade, ak navrhovateľa zbavil český súd rodičovstva.Naviac v cudzine ani vo všeobecnosti nemusí byť rovnako daná príslušnosť ako v Slovenskej republike.
Môže nastať nekonečné odkazovanie na dva rôzne cudzokrajné predpisy, ktoré v konečnom dôsledku
môže zabrániť rozhodnutiu vo veci samej. V tomto prípade je potrebné postupovať podľa posledného

pobytu detí v Slovenskej republike alebo otca, preto §106 C.s.p. je v tomto smere lex specialis k §9
C.s.p.. Nemožno práva občanov Slovenskej republiky podľa Ústavy Slovenskej republiky odkazovať na
cudzokrajné súdy.
Žiadal podľa článku 46 ods.1 a článku 152 ods.4 Ústavy, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a prikázal vo veci konať a meritórne rozhodnúť.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podal navrhovateľ proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§355 ods.2, §357 písm. a/ a §362 ods.1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie (§65
C.m.p.) a bez nariadenia pojednávania (§385 ods.1 C.s.p. a contrario v spojení s §177 ods.2 písm.c/)

dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil
(§387 C.s.p.). Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom
rozsahu konštatoval skutočnosti, rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade
s §236 C.s.p. v spojení s §220 ods.2 C.s.p.. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie
a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdením odvolateľa v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie

dôvody:

5. Z obsahu spisu vyplýva, že maloleté deti sa zdržiavajú spolu s matkou na území Českej republiky,
t.j. členského štátu Európskej únie. Na právomoc súdu (§3 C.s.p.) je potrebné aplikovať nariadenie
známe ako Brusel II. alebo Brusel II.bis - Nariadenie Rady (ES) č.2201/2003 o súdnej právomoci a

uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností z
27.11.2003, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č.1347/2000. Česká republika a Slovenská republika
nemajú uzatvorenú dvojstrannú zmluvu o právnej pomoci, ktorá by riešila uvedené otázky, obidve sú
však zmluvnými stranami Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v
oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (známeho ako Haagsky dohovor),

ktorý bol oznámený Ministerstvom zahraničných vecí SR pod číslom 344/2002 Z.z. (ďalej aj „Dohovor“).
Prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú v zmysle článku 5 ods. 1 Dohovoru
justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. Pri zmene
obvyklého pobytu dieťaťa (na rozdiel od nariadenia Brusel II bis) nadobudnú právomoc orgány štátu
nového obvyklého pobytu dieťaťa (s výnimkou ustanovenia článku 7, ktorý sa týka neoprávneného

premiestnenia dieťaťa). K pojmu obvyklý pobyt sa vyjadril Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí
C-497/10 Mercredi z 22.12.2010, v zmysle ktorého použitie prídavného mena „obvyklý“ umožňuje
dospieť k záveru, že bydlisko musí vykazovať určitú stabilitu alebo pravidelnosť (bod 44 rozsudku). Aj
keď uvedený rozsudok poskytuje výklad ustanovení nariadenia Brusel II bis, pojem obvyklého pobytu
dieťaťa je možné v jeho kontexte vykladať aj pri Dohovore. Kritériá právomoci sú konštruované tak,

aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, a najmä kritériu blízkosti. Súdny dvor rozhodol, že pojem
„obvyklý pobyt“ v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru
začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové
okolnosti každého jednotlivého prípadu.

6. Odvolací súd konštatuje, že hoci súd prvej inštancie nekonštatoval explicitne určenie obvyklého
pobytu v prípade maloletých detí, je nutné zohľadniť ich fyzickú prítomnosť v Českej republike, trvajúcu
v čase jeho rozhodovania takmer jeden rok, pretože rozhodujúcim kritériom je dĺžka pobytu maloletého
v prostredí, v ktorom sa aktuálne nachádza. Prítomnosť maloletých detí v uvedenej krajine nemá zjavne
ani dočasný, ani príležitostný charakter, ako to uvádza sám odvolateľ v návrhu na začatie konania,

keď tvrdí, že matka odišla spolu s maloletými deťmi za svojím biologickým otcom a zostala uňho
žiť; o maloletých deťoch rozhodoval Okresný súd Karlovy Vary dňa 10.12.2018 (OP 92/2017-197,
26PaNc/131/2018).

7. Okresný súd potom správne ustálil, že súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc konať vo veci a

správne konanie bezodkladne zastavil (§9 C.s.p.); odvolací súd dodáva, že maloleté deti nemajú obvyklý
pobyt v Slovenskej republike.

8. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§393 ods.2 veta druhá C.s.p.).Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§393 ods.2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho

prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem aleboochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými
právnymiprostriedkami(§78ods.1C.m.p.).Dovolaniegenerálnehoprokurátorajeprípustné,akpotreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti

a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj

vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).