Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/95/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110225900
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2110225900.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov Mgr.

Michala Novotného a JUDr. Boženy Husárovej, v sporovej veci žalobcu: Mgr. L. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XX, A., zastúpený: JUDr. PhDr. Jaroslava Balážiová, advokátka so sídlom Dolné Bašty 2,
Trnava, proti žalovanému: Public & Business Services, s.r.o., so sídlom Hlavná 29, Trnava, IČO: 43 803
750, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36
865 281, o zaplatenie 5.000 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 12.01.2018 sp.zn. 15Cb/139/2010-318 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie odmieta.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. potvrdzuje.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 16.11.2010 domáhal, aby súd uložil
žalovanému zaplatiť sumu 5.000 eur spolu s úrokom z omeškania 0,02% denne z istiny od 15.10.2010
do zaplatenia.

2. Žalobca podaním zo dňa 23.01.2012 žiadal pripustiť zmenu žalobného návrhu v časti úrokov
z omeškania a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zaplatenú zálohu na
rezerváciu nehnuteľnosti vo výške 5.000 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od
15.10.2010 do 12.04.2011, 9,25 % ročne od 13.04.2011 do 12.07.2011, 9,5 % ročne od 13.07.2011 do
08.11.2011, 9,25 % ročne od 09.11.2011 do 13.12.2011 a 9 % ročne od 14.12.2011 do zaplatenia.
Súd prvej inštancie uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa 24.01.2012 pripustil zmenu žalobného
petitu v časti úrokov z omeškania v žalobcom navrhnutom znení.

3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.000 eur od
16.10.2010 do zaplatenia. Výrokom II. súd žalobu vo zvyšnej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania
zamietol. Výrokom III. súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom
rozsahu.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou. ust. § 51, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods.
1,5,12, § 54 ods. 1,2, § 39, § 41, § 451 ods. 1,2, § 578, § 517 ods. 1, § 517 ods. 2 Obč. zák., § 255
ods. 1, § 262 ods. 1,2 C.s.p.Súd prvej inštancie dospel k záveru a v konaní ani nebolo sporné, že sporové strany uzavreli dňa
24.02.2010 rezervačnú zmluvu, ktorej trvanie bolo obmedzené na obdobie od 24.2.2010 do 24.3.2010.
Počas trvania rezervačnej zmluvy nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označeným

v čl. I. rezervačnej zmluvy na žalobcu. Taktiež nebolo sporné, že žalobca zaplatil žalovanému sumu
5.000 eur, ktorá bola označená v zmluve ako rezervačná záloha. Žalobca uzavrel predmetnú zmluvu
ako fyzická osoba nepodnikateľ so žalovaným ako podnikateľom v rámci jeho obchodnej činnosti za
účelom kúpy nehnuteľnosti pre jeho osobné potreby, a preto v danom prípade ide o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V posudzovanom prípade, rezervačná zmluva,

ktorá bola prostriedkom na zabezpečenie zámeru účastníkov uzavrieť v budúcnosti zamýšľanú kúpnu
zmluvu na nehnuteľnosť, nezodpovedá žiadnemu z typov zmlúv, ktoré sú výslovne upravené osobitnými
ustanoveniami záväzkového práva, a preto ide o nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho
zákonníka, ktorá má súčasne charakter spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.12.2009, sp. zn. 33 Cdo 3819/2007).
Ako konštatoval Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 21.04.2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014, ustanovenie

§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.
Hoci ide v danom prípade o spotrebiteľský právny vzťah založený nepomenovanou zmluvou, bolo
potrebné rešpektovať zmluvnú voľnosť strán a obsah tohto právneho úkonu treba vykladať v zmysle
zásady výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti. Na základe toho dospel súd k záveru, že

rezervačná zmluva bola uzavretá slobodne, vážne, jej obsah je dostatočne určitý a zrozumiteľný, a
teda ide o platný právny úkon, a to bez ohľadu na to, že bola uzatvorená v predtlačenej formulárovej
forme. Zákonu nijakým spôsobom neodporuje uzavrieť medzi zmluvnými stranami takýto typ zmluvy
s obsahom, aký bol medzi zmluvnými stranami dojednaný. Z obsahu rezervačnej zmluvy je zrejmé,
že nebola dohodnutá ako odplatný typ zmluvy. Súd podrobil spotrebiteľskému prieskumu zmluvné

dojednania týkajúce sa zloženia rezervačnej zálohy na kúpnu cenu a jej možnej transformácie na
zmluvnú pokutu.
Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkcie
zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). V súvislosti s výškou zmluvnej
pokuty je potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom

vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať, musí byť dostatočnou, nie však premrštenou výškou.
Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody, je neprimeraná, pre
rozpor s dobrými mravmi neplatná. Pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty je
treba prihliadnuť k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval.
Podľačl.II.rezervačnejzmluvy,rezervačnázálohajesúčasťoukúpnejceny.PodľačlánkuIII.rezervačnej

zmluvy, ak nedôjde do uplynutia doby rezervácie k uzatvoreniu kúpnej zmluvy z dôvodu na strane
záujemcu, alebo záujemca nezloží či neprevedie do uplynutia doby rezervácie zostávajúcu časť kúpnej
ceny, prípadne záujemca odstúpi od rezervačnej zmluvy, prináleží sprostredkovateľovi zmluvná pokuta
vo výške rezervačnej zálohy, pričom sprostredkovateľ je oprávnený započítať vyššie uvedenú zmluvnú
pokutu so zloženou rezervačnou zálohou.

Zmluvu uzatváral žalovaný, ktorý nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a rezervačnú
zmluvu uzatváral vo svojom mene, keď z vykonaného dokazovania nevyplýva, že vystupoval pri jej
uzavretí ako zástupca budúcich predávajúcich, ktorí by ho k uzavretiu takejto zmluvy splnomocnili.
Na základe toho nemožno akceptovať argumentáciu žalovaného, že žalovaný bol len dohodnutým
platobným miestom, a že išlo o plnenie prijaté v prospech predávajúcich. K naplneniu rezervačnej

zmluvy nedošlo už samotným uzatvorením zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 03.03.2010, nakoľko z
obsahu rezervačnej zmluvy vyplýva, že žalovaný sa zaviazal v období od podpisu rezervačnej zmluvy
do uplynutia doby trvania zmluvy vykonávať činnosti smerujúce k uzatvoreniu kúpnej zmluvy týkajúcej
sa predmetných nehnuteľností a nie zmluvy o budúcej zmluve.
Ak uzavrú subjekty nepomenovanú zmluvu v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, potom platí, že

pre právne vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy je rozhodujúci predovšetkým jej obsah (vlastné zmluvné
dojednanie), teda to, ako sú vymedzené vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán;
takto stanovené povinnosti sú potom pre ne záväzné. Z rezervačnej zmluvy vyplýva, že
žalovaný sa na základe tejto zmluvy zaviazal počas doby trvania zmluvy vykonávať činnosti smerujúce k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy ohľadne nehnuteľnosti špecifikovaných v zmluve, a to najmä tým, že po dobu

rezervácie neuzavrie rezervačnú zmluvu s treťou osobou, zoznámi vlastníka so záujmom záujemcu o
kúpu nehnuteľnosti, na požiadanie záujemcu uskutoční pre záujemcu úschovu finančných prostriedkov,
ktoré budú následne určené ako záloha na zaplatenie kúpnej ceny nehnuteľností, pripraví v prípade
záujmu záujemcu a vlastníka, návrh kúpnej zmluvy a návrh na vklad vlastníckeho práva do katastranehnuteľností. Žalobcovi z rezervačnej zmluvy vyplývali zmluvné povinnosti spočívajúce v tom, že zloží
pri podpise zmluvy rezervačnú zálohu (čo aj učinil) a oznámi písomne žalovanému všetky skutočnosti,
ktoré majú rozhodný význam pre uzatvorenie kúpnej zmluvy s vlastníkom.

Z uvedeného vyplýva, že dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné pre jeho rozpor s
dobrými mravmi, lebo nezabezpečovala žiadnu takú zmluvnú povinnosť žalobcu, z ktorej by žalovanému
mohla vzniknúť nejaká škoda, resp. ktorej zabezpečenie by vyžadovalo sankciu pre žalobcu až do
výšky 5.000 eur, a to aj s ohľadom na to, že išlo o bezodplatnú zmluvu medzi zmluvnými stranami.
Pokiaľ si žalovaný snažil zabezpečiť odplatu od žalobcu simulovaním zabezpečenia zmluvného záväzku

zmluvnou pokutou, sám sa vystavil následkom tohto svojho konania. Ani obvyklosť takéhoto postupu
realitných kancelárií v obdobných prípadoch neznamená, že by takéto zmluvné dojednanie
bolo platné a v súlade s dobrými mravmi.
Nie je dôvod, aby si žalovaný zabezpečoval zmluvné záväzky žalobcu vyplývajúce z
rezervačnej zmluvy zmluvnou pokutou (ako paušalizovanou náhradou škody) vo výške 5.000 eur, najmä
s prihliadnutím na to, že išlo o bezodplatnú zmluvu, pričom žalovanému nemala z konania žalobcu

vzniknúť aká škoda (pričom spôsobenie škody nebolo zo strany žalovaného tvrdené ani preukázané).
A zároveň žiadna z dojednaných zmluvných povinností, ktoré vyplývali žalobcovi z rezervačnej zmluvy
nebola takého charakteru, aby odôvodňovala právo žalovaného uplatniť si voči žalobcovi zmluvnú
pokutu v takej neprimeranej výške. Dojednanie o zmluvnej pokute v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
je možné vyhodnotiť z hľadiska súladu dohodnutej výšky zmluvnej pokuty s dobrými mravmi

len ako platné, či neplatné, bez možnosti určovať výšku zmluvnej pokuty presahujúcu rámec dobrých
mravov.Ustanovenie§41Občianskehozákonníkaočiastočnejneplatnostiprávnehoúkonuniejemožné
v takomto prípade použiť. Súd konštatoval, že dojednanie o zmluvnej pokute v
rezervačnej zmluve je v rozpore s dobrými mravmi a teda absolútne neplatné a obdobne i
výkon práva žalovaného na zmluvnú pokutu, ktorý si zloženú finančnú čiastku 5.000 eur ponechal, bol

taktiež v rozpore s dobrými mravmi. Keďže zložená suma 5.000 eur mala byť súčasťou kúpnej ceny,
pričom k uzavretiu kúpnej zmluvy počas platnosti rezervačnej zmluvy nedošlo, žalovaný bol povinný
vrátiť uvedenú sumu 5.000 eur žalobcovi, pretože odpadol právny dôvod, pre ktorý došlo k plneniu
žalobcu (t.j. k zloženiu zálohy 5.000 eur) v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný si ponechal sumu 5.000 eur zloženú žalobcom, čo v konaní nebolo popierané ani sporné. Aj z

tohto konania žalovaného je zrejmé, že žalovaný nebol len dohodnutým platobným miestom pre zloženie
rezervačnej zálohy, ale konečným prijímateľom zloženej sumy a teda jeho pasívna vecná legitimácia
v konaní je nepochybná. Žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil tým, že si ponechal sumu
5.000 eur, napriek tomu, že na disponovanie s touto finančnou čiastkou nemá právny nárok. Súd dospel
k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

5. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany
žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení
istiny aj úroky z omeškania a to maximálne vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. odo
dňa omeškania žalovaného s plnením, t.j. dňom nasledujúcim po dni dodatočnej lehoty poskytnutej

žalobcovi na vrátenie zálohu (listom zo dňa 05.10.2010). V čase omeškania žalovaného pripúšťalo
citované nariadenie vlády SR požadovať úroky z omeškania vo výške 9 % ročne, pričom rozhodujúca je
výška sankčných úrokov ku dňu počiatku omeškania a táto pretrváva bez ohľadu na zmenu ich výšky,
preto súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.000 eur od
16.10.2010 do zaplatenia.

Hoci žalobca požadoval priznať úroky z omeškania od 15.10.2010, žalovaný sa dostal do omeškania
až nasledujúci deň po uplynutí poskytnutej lehoty na vrátenie zálohu, t.j. až od 16.10.2010, preto v časti
úrokov z omeškania od 15.10.2010 do 16.10.2010 žalobu zamietol. Takisto súd zamietol žalobu v časti
úrokov z omeškania, ktoré prevyšovali nariadením povolenú výšku sankčných úrokov (t.j. 0,25 % ročne
od 13.04.2011 do 12.07.2011, 0,5 % ročne od 13.07.2011 do 08.11.2011, 0,25 % ročne od 09.11.2011

do 13.12.2011).

6. Súdne konanie predstavuje jeden celok od podania žaloby až po meritórne rozhodnutie súdu,
a týka sa to aj rozhodovania o nároku na náhradu trov konania. Úspech v konaní sa teda aj pre
účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania posudzuje v závislosti od konečného meritórneho

rozhodnutia, preto hoci v danej veci boli vydané 3 meritórne rozsudky a odvolací súd tieto rozsudky súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie, bez ohľadu na to, ktorej sporovej strane by svedčil
úspech v tom ktorom odvolacom konaní, je treba pri posúdení nároku na náhradu trov konania, vrátane
trov odvolacích konaní vychádzať z toho, ktorá strana bola v konečnom dôsledku v konaní úspešná. Súdprvej inštancie preto rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi
ako procesne úspešnej strane konania, priznal náhradu trov konania (vrátane odvolacieho konania) v
plnom rozsahu, keďže žalobca nebol v konaní úspešný iba v nepatrnej časti týkajúcej sa úrokov

z omeškania. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

7. Žalovaný podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok v celom jeho rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,

prípadne aby vo veci rozhodol tak, že zmení rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu v celom rozsahu
zamietol.
Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. § 356 ods. 1 písm. b), d), f), h) C.s.p.
Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, vec následne nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že pasívna vecná
legitimácia žalovaného je nepochybná, čo vyvodil z toho, že žalovaný si ponechal rezervačnú zálohou

v sume 5.000 eur zloženú žalobcom, z čoho malo vyplývať, že žalovaný nebol dohodnutým platobným
miestom, ale končeným prijímateľom zloženej zálohy. Z vykonaného dokazovania uvedený skutkový
záver nevyplýva, keď žalovaný trvá na tom, že nie je pasívne legitimovaným subjektom. Beneficientom
zloženej rezervačnej zálohy nikdy nebol žalovaný, ale výlučne predávajúci ako vlastníci rezervovanej
nehnuteľnosti, čo zodpovedá aj čl. II. rezervačnej zmluvy, podľa ktorého je rezervačná záloha súčasťou

kúpnej ceny, a preto predstavuje plnenie, ktoré prináleží predávajúcim ako preddavok na kúpnu cenu.
Žalovaný prijal rezervačnú zálohu od žalobcu, išlo o plnenie prijaté v prospech predávajúcich, a teda
bol len dojednaným platobným miestom na základe dohody žalovaného a predávajúcich, ktorí ho ústne
splnomocnili na prijatie tejto zálohy na kúpnu cenu, ktorú žalovaný následne vydal predávajúcim, čo
potvrdzujú vo svojej žalobe v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 17C/175/2010.

Ak by zloženú zálohu predávajúci na kúpnu cenu od žalovaného neobdržali, nemali by právny dôvod
ani možnosť započítať si zloženú zálohu so zmluvnou pokutou. Žalovaní ako samotní predávajúci si
v konaní 17C/175/2010 uplatňujú voči žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- eur v zmysle čl.
II. ods. 2 Zmluvy o uzavretí budúcej Kúpnej zmluvy. Z obsahu spisu nevyplýva, že by si žalobca
ponechal zloženú rezervačnú zálohu, ktorá je súčasťou kúpnej ceny. Žalovaný po celý čas tvrdil, že

zloženú rezervačnú zálohu vyplatil predávajúcim. Právny vzťah medzi realitnou kanceláriou - žalovaným
a záujemcom o kúpu nehnuteľnosti - žalobcom založený Rezervačnou zmluvou, ktorý nebráni tomu, aby
aj bez toho, aby žalovaný musel pri uzatváraní Rezervačnej zmluvy vystupovať ako zástupca budúcich
predávajúcich, existovala medzi žalovaným a vlastníkmi nehnuteľnosti (predávajúcimi) dohoda o tom, že
rezervačnúzálohu,ktorájesúčasťoukúpnejcenyprevezmeodžalobcužalovanýakoplnenievprospech

predávajúcich. Ani odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 28.09.2017 nevzniesol žiadne
výhrady k posúdeniu veci súdom prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecne legitimácie žalovaného.
Odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý vyhodnotil dojednanie
o zmluvnej pokute v rezervačnej zmluve ako neplatné pre rozpor z dobrými mravmi dôvodiac, že
nezabezpečovala takú zmluvnú povinnosť, z ktorej by žalovanému mohla vzniknúť nejaká škoda, resp.

ktorej zabezpečenie by vyžadovalo sankciu pre žalobcu vo výške 5.000 eur s poukazom, že išlo o
bezodplatný typ zmluvy. Z obsahu rezervačnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že dojednaná zmluvná
pokuta zabezpečovala zmluvnú povinnosť žalobcovi, z ktorej by žalovanému mohla vzniknúť škoda,
pričom konkrétne išlo o zmluvnú povinnosť žalobcu ako záujemcu uzatvoriť do uplynutia doby rezervácie
kúpnu zmluvu s tým, že v prípade ak by nedošlo do doby uplynutia rezervácie k uzavretiu kúpnej

zmluvy z dôvodov na strane žalobcu ako záujemcu, prináleží sprostredkovateľovi zmluvná pokuta
vo výške rezervačnej zálohy. Hoci v samotnom texte rezervačnej zmluvy nie je výslovne uvedená
povinnosť žalobcu ako záujemcu uzatvoriť do uplynutia doby rezervácie kúpnu zmluvu, táto povinnosť
vyplýva zo samotnej podstaty uzatvorenej rezervačnej zmluvy a nepriamo vyplýva aj zo znenia čl.
3 ods. 1, v ktorom je pokuta konštituovaná ako právny následok porušenia povinnosti žalobcu ako

záujemcu uzatvoriť do uplynutia doby rezervácie kúpnu zmluvu. V danom prípade ide jednoznačne
o zmluvnú povinnosť žalobcu uzatvoriť do uplynutia doby rezervácie kúpnu zmluvu, ktorej porušením
mohla vzniknúť žalobcovi škoda, ktorá mu aj vznikla, keď škodou sa rozumie aj ušlý zisk, ktorý
predstavoval sprostredkovateľskú odmenu, ktorú mal žalovaný získať v prípade, ak by zo strany žalobcu
došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že zo strany žalobcu

k uzatvoreniu kúpnej zmluvy do uplynutia doby rezervácie nikdy nedošlo, hoci na strane žalovaného
a predávajúcich boli splnené všetky podmienky pre jej uzatvorenie a len výlučne zavinením žalobcu
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy neprišlo, žalovaný tak stratil očakávanú sprostredkovateľskú odmenu,
ktorú mal dohodnutú so žalobcami vo výške 5.000 eur. Uvedené síce v konaní preukázané nebolo,avšak s ohľadom na charakter predmetného sporu nebolo dosiaľ potrebné nijak preukazovať akú
sprostredkovateľskú províziu si dohodol žalovaný s predávajúcim. Inštitút zmluvnej pokuty slúži na to, že
sankcionuje záujemcu, ak z dôvodov na jeho strane neuzatvorí kúpnu zmluvu, hoci deklaruje svoj vážny

záujem o kúpu a sprostredkovateľ vykoná všetky úkony potrebné na to, aby k jej uzatvoreniu prišlo a
len zlyhaním záujemcu k predaju nehnuteľnosti nedôjde. Dojednaná výška zmluvnej pokuty je absolútne
primeraná, keď jej výška neprevyšuje výšku škody, ktorá vznikla žalobcovi ako následok porušenia
zmluvnej povinnosti žalobcu. Dojednania o zmluvnej pokute v rezervačnej zmluve je nutné vyhodnotiť
ako platné a teda jej uplatnenie voči žalobcovi ako výkon práva, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Ak

by sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom odvolateľa a vyhodnotil dojednanie o zmluvnej pokute
ako platné a ďalej by sa rozhodol zaoberať s primeranosťou dojednanej výšky zmluvnej pokuty, odvolateľ
poukázal na nesprávne tvrdenie súdu v bode 39. odôvodnenia rozsudku, že Občiansky zákonník nedáva
právo znížiť zmluvnú pokutu, keď s účinnosťou od 01.01.2008 bolo doplnené ust. § 545a, ktoré zavádza
možnosť moderácie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty, ak by súd dospel k záveru, že dojednaná
výška zmluvnej pokuty je neprimeraná a môže ju primerane znížiť.

8. Žalobca považuje odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne. Žalobca
dôrazne odmieta akúkoľvek snahu žalovaného spochybňovať jeho pasívnu legitimáciu v konaní. Jeho
argumentáciu ohľadom tejto otázky považuje za absurdnú a výlučne účelovú. Žalobca zdôrazňuje, že
on ako fyzická osoba uzatváral rezervačnú zmluvu so žalovaným ako realitnou kanceláriou. Žalobca

sa nikdy so žalovaným nedohodol tak, že by sumu 5.000 eur platil k rukám žalovaného s tým, že
by bol žalovaný len akýmsi platobným miestom. Pokiaľ by aj takáto žalovaným tvrdená dohoda medzi
žalovaným a vlastníkom nehnuteľnosti existovala, čo žalobca nepripúšťa, žalobca o nej nemal žiadnu
vedomosť. Prípadná dohoda o platobnom mieste sa javí celkom nelogická aj v súvislosti s tým, že na
jednej strane žalobca tvrdil, že síce 5.000 eur prijal, ale tieto odovzdal vlastníkovi nehnuteľnosti a na

druhej strane tvrdil, že prijaté peniaze si započítal s dojednanou zmluvnou pokutou. Odkaz žalovaného
na skutočnosti ním resp. vlastníkmi nehnuteľnosti tvrdené v inom súdnom konaní vedenom pod sp. zn.
17C/175/2010 považuje žalobca za neopodstatnené a to najmä z toho dôvodu, že už bolo o odvolaní
proti rozhodnutiu vydanom v konaní vedenom pod spis. zn. 17C/175/2010 rozhodnuté Krajským súdom
v Trnave a to v prospech p. L. s tým, že rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/32/2017-278,

pripojil k vyjadreniu k odvolaniu, ktoré vyvracia tvrdenia žalovaného. Žalobca žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

9. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na právnej argumentácii uvedenej v odvolaní.

10. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na právnej argumentácii uvedenej vo vyjadrení
k odvolaniu.

11. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963

Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Civilný sporový poriadok priznáva právo podať odvolanie len strane sporu, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej, alebo v rozhodnutí
procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. Právo podať odvolanie tak nie je dané tej strane

sporu, v neprospech ktorej rozhodnutie súdu nevyznelo a ktorá týmto rozhodnutím nebola
dotknutá na svojich právach.
V danom prípade žalovaný napadol odvolaním aj výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola
žaloba vo zvyšnej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania zamietnutá. Z uvedeného je zrejmé,
že žalovanému týmto výrokom odvolaním napadnutého rozsudku nebola uložená žiadna povinnosť a

neutrpel ním žiadnu ujmu na svojich právach. Z napadnutého výroku jednoznačne vyplýva, že
týmto výrokom bolo rozhodnuté výlučne v neprospech žalobcu. Vzhľadom na uvedené žalovaný nebol
oprávnený podať odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá.
Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené odvolanie žalovaného proti výroku II., ktorým súd vo zvyšnej
časti žalobu týkajúcej sa úrokov z omeškania zamietol, podľa § 386 písm. b) C.s.p. odmietol ako podané

neoprávnenou osobou.

13. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení C.s.p., účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“),keďže podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané proti rozsudku
súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozsudku, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý

rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380
ods. 2 C.s.p.), nariadil odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 1 C.s.p.), na ktoré sa právny zástupca
žalovaného nedostavil, hoci mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené dňa 31.10.2019 a svoju
neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania, a preto odvolací
súd pojednával v jeho neprítomnosti a za účasti právneho zástupcu žalobcu. Odvolací súd nariadil

pojednávanie pred odvolacím súdom aj s poukazom na ust. § 390 C.s.p., pretože považoval za potrebné
dať stranám priestor vyjadriť sa k svojmu predbežnému právnemu názoru, ktorý je sčasti odlišný od
názoru súdu prvej inštancie (§ 382 C.s.p.
Odvolací súd na pojednávaní určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové
tvrdenia považuje za nesporné, oboznámil, akými dôkazmi bude zopakované dokazovanie v zmysle ust.

§ 181 ods. 2 v spojení s § 378 C.s.p., na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie a to rezervačnou
zmluvnou z 24.2.2010 ( č.l. 5 - 6), LV č. XX (č.l. 7), Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve z 1.3.2010
( č.l. 13-19), výzvou na uzavretie kúpnej zmluvy z 31.3.2010 ( č.l. 246), návrhom kúpnej zmluvy ( č.l.
160-166), návrhom na vydanie platobného rozkazu ( č.l. 230-233), rozsudkom KS TT zo dňa 20.2.2018
č.k. 10Co/32/2017 - 278 ( č.l. 348 - 357, uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci a dospel k

záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti, vrátane závislého výroku o
trovách konania je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť.

14.Žalobcasapredmetnoužaloboudomáhalvočižalovanémuvráteniarezervačnejzálohyvsume5.000
eur, ktorú zaplatil žalovanému na základe rezervačnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako záujemcom

a žalovaným ako sprostredkovateľom dňa 24.2.2010, nakoľko počas doby trvania rezervačnej zmluvy
nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť špecifikovanú v rezervačnej zmluve.
Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že žalovanému vzniklo právo
na zmluvnú pokutu vo výške rezervačnej zálohy, keďže nedošlo do uplynutia doby rezervácie zo
strany žalobcu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a teda žalovaný bol oprávnený túto zmluvnú pokutu si

započítať so zloženou rezervačnou zálohou, čo aj urobil. Žalovaný namietal aj svoju pasívnu legitimáciu
s odôvodnením, že on bol len platobným miestom.
Žalobca sa bránil tým, že nárok žalovaného na zmluvnú pokutu nemohol vzniknúť, nakoľko žalobca
nezavinil to, že nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy počas doby rezervácie. Tvrdenia žalovaného o
nedostatku pasívnej legitimácie považoval za účelové, keď zdôraznil, že uzatvoril rezervačnú zmluvu

so žalovaným a nikdy sa so žalovaným pri uzavretí rezervačnej zmluvy nedohodol, že by bol žalovaný
len platobným miestom, keď naviac takáto obrana sa javí ako nelogická, pretože žalovaný tvrdil, že si
započítal rezervačnú zálohu so zmluvnou pokutou.

15. V prerokúvanej veci podľa zisteného skutkového stavu žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 24.2.2010

rezervačnú zmluvu, ktorej trvanie bolo časovo obmedzené na obdobie od 3.3.2010 do 31.3.2010. Počas
trvania rezervačnej zmluvy nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označeným v čl.
I. rezervačnej zmluvy na žalobcu. Taktiež nebolo sporné, že žalobca zaplatil žalovanému sumu 5.000
eur, ktorá bola označená v zmluve ako rezervačná záloha.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že ide o

spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka., nakoľko ju uzavrel žalobca ako
fyzická osoba nepodnikateľ so žalovaným ako podnikateľom v rámci jeho obchodnej činnosti za účelom
kúpy nehnuteľnosti pre jeho osobné potreby, a že ide o nepomenovanú zmluvu podľa §
51 Občianskeho zákonníka, pretože nezodpovedá žiadnemu z typov zmlúv, ktoré sú výslovne upravené
osobitnými ustanoveniami záväzkového práva. Rovnako sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,

že ide o platný právny úkon, pretože bola uzatvorená slobodne, vážne, jej obsah je dostatočne určitý a
zrozumiteľný, čo nebolo v konaní ani sporné.16. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil neplatnosť dohody sporových
strán o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ktorá bola obsahom rezervačnej zmluvy,
pre jej rozpor s dobrými mrvami.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho

interpretoval na daný prípad.
Podľa článku III. bod 3.1. rezervačnej zmluvy, ak nedôjde do uplynutia doby rezervácie k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy z dôvodu na strane záujemcu, alebo záujemca nezloží či neprevedie do uplynutia doby
rezervácie zostávajúcu časť kúpnej ceny, prípadne záujemca odstúpi od rezervačnej zmluvy, prináleží
sprostredkovateľovi zmluvná pokuta vo výške rezervačnej zálohy, pričom sprostredkovateľ je oprávnený
započítať vyššie uvedenú zmluvnú pokutu so zloženou rezervačnou zálohou.

Súd prvej inštancie dohodu o zmluvnej pokute v rezervačnej zmluve posúdil ako uzavretú v rozpore s
dobrými mravmi argumentujúc, že nezabezpečovala žiadnu takú zmluvnú povinnosť žalobcu, z ktorej
by mohla žalovanému vzniknúť škoda a to aj s ohľadom na to, že išlo o bezodplatnú zmluvu, a preto ju
vyhodnotil podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako neplatnú.
Odvolací súd po jej posúdení dospel k opačnému záveru a to, že dohoda o zmluvnej pokute bola

sporovými stranami v rezervačnej zmluve uzavretá platne, keďže rozpor s dobrými
mravmi nezistil.
Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je upravená v § 544 a 545 Občianskeho
zákonníka.
Zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v

prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, i keď porušením takto zabezpečenej povinnosti nevznikne
veriteľovi škoda (§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené potom nemôže obstáť
argumentácia súdu prvej inštancie, keď rozpor s dobrými mravmi súd založil na tom, že zmluvná
pokuta nezabezpečovala žiadnu takú povinnosť, z ktorej by mala vzniknúť žalovanému škoda. Zmluvnou
pokutou možno zabezpečovať akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, ktorá sa môže

týkať peňažného alebo iného plnenia. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu.
Dojednanie zmluvnej pokuty a jej výška je zásadne vecou vzájomnej dohody strán. Neznamená to
však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dojednaná v neobmedzenej výške. Zákon
výslovne neupravuje obmedzenie dojednania zmluvnej pokuty, preto je nutné toto obmedzenie skúmať
pri posudzovaní súladu dojednania o zmluvnej pokute s dobrými mravmi. Pri porovnaní výšky zmluvnej

pokuty s výškou kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom rezervácie, zmluvná pokuta tak
predstavuje v percentuálnom vyjadrení 1,97 % z kúpnej ceny označenej v rezervačnej zmluve ( 253.955
eur). Súd sa teda stotožnil s názorom odvolateľa, podľa ktorého výška zmluvnej pokuty nie je
vo vzťahu k dohodnutej kúpnej cene neprimeraná a neodporuje ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie posúdil zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute v čl. III.

bod 3.1. rezervačnej zmluvy ako platné.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný je pasívne legitimovaný,
keď žalobca sa domáha voči žalovanému vrátenia rezervačnej zálohy vyplatenej žalovanému na
základe rezervačnej zmluvy, keď zmluvný vzťah založený rezervačnou zmluvou bol medzi žalobcom a

žalovaným, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému rezervačnú zálohu, čo nebolo v konaní
sporné. Z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by žalovaný pri uzatváraní rezervačnej zmluvy
vystupoval ako zástupca budúcich predávajúcich, ktorí by ho mali splnomocniť na jej uzatvorenie v ich
mene. Žalovaný prevzal od žalobcu rezervačnú zálohu na základe zmluvy o rezervácii nehnuteľností
uzavretej medzi sporovými stranami a to za tým účelom, aby po dobu trvania rezervácie žalovaný

neponúkol na predaj danú nehnuteľnosť tretej osobe a vykonal činnosti smerujúce k uzavretiu kúpnej
zmluvy. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že z vykonaného dokazovania nevyplýva skutkový záver,
že žalovaný si ponechal rezervačnú zálohu, žalovaný v odvolaní ani neuviedol, ktoré konkrétne
dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie mali vyvrátiť tento záver súdu prvej inštancie. Taktiež
z návrhu kúpnej zmluvy ( č.l. 160-166) nevyplýva, že by súčasťou kúpnej ceny mala byť žalobcom

zložená rezervačná záloha, keď v čl. IV. kúpna cena bod. 1 je uvedená kúpna cena za pozemky vo
výške 199.163,51 eur, ktorú sa kupujúci zaväzuje uhradiť bankovým prevodom na účet predávajúcich
najneskôr v deň uzavretia tejto zmluvy a kúpna cena za dom vo výške 49.791,49 eur, ktorú sa taktiež
kupujúci zaväzuje uhradiť bankovým prevodom na účet predávajúcich najneskôr v deň uzavretia tejtozmluvy. V čl. IV. bod. 2 návrhu kúpnej zmluvy sa uvádza, že kupujúci nehnuteľnosti za dohodnutú
konečnú a nemennú kúpnu cenu kupuje do svojho vlastníctva. Teda ani z návrhu kúpnej zmluvy
nevyplýva, že časť kúpnej ceny mala byť zaplatená z rezervačnej zálohy zloženej žalobcom na základe

rezervačnej zmluvy, a teda to jednoznačne nevyplýva ani z konania vedeného na Okresného
súdu Trnava pod spis. zn. 17C/175/2010, ako to tvrdil odvolateľ. Tvrdenie odvolateľa, že odvolací súd
už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení mal dospieť k záveru, že žalovaný nie je pasívne vecne
legitimovaný, nevyplývajú z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, keď odvolací súd v
predchádzajúcomzrušujúcomuznesenímtútootázkuanineriešil,pretoženebolapredmetomodvolacích

námietok. Odvolací súd len na zdôraznenie záverov o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného považuje
za potrebné uviesť, že žalovaný si svojou argumentáciou odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že nie je
pasívne vecne legitimovaný, nakoľko bol len platobným miestom, a teda že predávajúcim vznikol nárok
na túto rezervačnú zálohu a na druhej strane si ju chcel započítať so zmluvnou pokutou.

18. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že mu vznikol nárok na zmluvnú podľa článku III. bod 3.1.

rezervačnej zmluvy, nakoľko podľa jeho tvrdení k neuzavretiu kúpnej zmluvy došlo z dôvodov na strane
žalobcu ako záujemcu, čo však žalovaný v konaní nepreukázal.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že počas trvania doby rezervácie ( od 24.2.2010 do 24.3.2010) síce
bola podpísaná žalobcom a budúcimi predávajúcimi zmluva o budúcej zmluve, ale jej podpisom nedošlo
k naplneniu rezervačnej zmluvy. Naviac zmluva o budúcej zmluve je absolútne neplatná podľa § 39

Občianskeho zákonníka, nakoľko prevádzané nehnuteľnosti ako predmet budúcej kúpnej zmluvy neboli
v zmluve o budúcej zmluve identifikované v súlade so zápisom v katastri nehnuteľností, pretože stavba
- rozostavaný dom podľa stavebného povolenia vydaného Okresným úradom Trnava, odbor životného
prostredia pod č. G2000/02279/ŽP-SPúFE, postavený na parc. č. 1834/1 ako bola definovaná v čl. I.
bod. 2 zmluvy o budúcej zmluve ( č.l. 13-19) vôbec nebola zapísaná na LV č. XX pre k.ú. A. ( č.l. 7), keď

zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať náležitosti riadnej kúpnej zmluvy a ani kúpna cena nebola
totožná v zmluve o budúcej zmluve a návrhu kúpnej zmluvy, keď v návrhu kúpnej zmluvy ( ( č.l 160 -
166) bola kúpna cena 248.955 eur, teda o 5.000 eur nižšia ako v zmluve o budúcej zmluve, ku ktorému
záveru dospel aj Krajský súd v Trnave v rozsudku zo dňa 20.2.2018 č.k. 10Co/32/2017 - 278, ktorý
nadobudolprávoplatnosťdňom13.3.2018,ktorýjeajobsahomspisu(čl.348-357),ktorýotázkuplatnosti

zmluvy o budúcej zmluve riešil ako predbežnú otázku pre posúdenie nároku budúcich predávajúcich na
zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve o budúcej zmluve. Z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že
by zmluvu o budúcej zmluve pripravoval žalobca. Žalobca v konaní poprel, že by mu bol v dobe trvania
rezervačnej zmluvy predložený návrh kúpnej zmluvy a tvrdil, že bol vyzvaný budúcimi predávajúcimi na
uzavretie kúpnej zmluvy po uplynutí doby rezervácie, čo vyplýva aj z výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy

zo dňa 31.3.2010 ( č.l. 246). V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že sami budúci predávajúci v návrhu
na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 10.000 eur proti žalobcovi ( č.l. 230-233) uviedli, že dňa
31.3.2010 zaslali žalobcovi výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy, a preto zo zisteného skutkového stavu
vyplýva, že návrh kúpnej zmluvy bol predložený žalobcovi až po uplynutí doby rezervácie.
Naviac ani kúpna cena uvedené v zmluve o budúcej zmluve a v návrhu kúpnej zmluvy nie sú totožné

(kúpna cena bola v návrhu kúpnej zmluvy 248.955 eur, teda o 5.000 eur nižšia ako v zmluve o
budúcej zmluve), a preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že s návrhom kúpnej zmluvy bol
žalobca oboznámený pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve, keďže podstatnou náležitosťou kúpnej
zmluvy je aj kúpna cena ( § 588 OZ „z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu

dohodnutú cenu“). Kúpna zmluva vzniká, keď sa zmluvné strany zhodli (dosiahli konsenzus) o predmete
kúpy a kúpnej cene. Ide o dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu
(akceptácie), spočívajúci vo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe
ktorých predávajúcemu vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu
povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že počas doby rezervácie nebol žalobcovi predložený žiadny
návrh kúpnej zmluvy, ktorý by žalobca odmietol prijať, alebo že by žalobca odstúpil od rezervačnej
zmluvy, čo nebolo medzi stranami sporné, a preto nemožno dať za pravdu odvolateľovi, že k neuzavretiu
kúpnej zmluvy malo dôjsť zavinením žalobcu ako záujemcu, keď naviac ako už uviedol odvolací
súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, k naplneniu rezervačnej zmluvy nedošlo samotným

uzatvorením zmluvy o budúcej zmluvy zo dňa 03.03.2010, nakoľko z obsahu rezervačnej zmluvy
vyplýva, že žalovaný sa zaviazal v období od podpisu rezervačnej zmluvy do 24.2.2010, vykonávať
činnosti smerujúce k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a nie zmluvy o budúcej zmluve, teda žalovanýnepreukázal, že by mu vznikol voči žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu, ktorú si chcel započítať s
nárokom žalobcu na vrátenie rezervačnej zálohy.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko k uzavretiu kúpnej zmluvy počas doby rezervácie nedošlo, čo
nebolo sporné, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu na vrátenie
rezervačnej zálohy v sume 5.000 eur voči žalovanému je dôvodný, pretože odpadol dôvod, pre ktorý
došlo k plneniu podľa rezervačnej zmluvy v zmysle ust. § 541 ods. 2 OZ, keď táto pohľadávka žalobcu
voči žalovanému nezanikla ani započítaním so zmluvnou pokutou vo výške rezervačnej zálohy, ako to

tvrdil odvolateľ, pretože žalovanému nevznikol voči žalobcovi ním tvrdený nárok na zmluvnú pokutu.

19. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný neuniesol bremeno
popretia skutkových tvrdení žalobcu, ktorými odôvodňoval svoje nároky, ktorých zaplatenia sa domáha
voči žalovanému predmetnou žalobou.
Na základe uvedeného tak súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie

istiny v sume 5.000 eur je dôvodný a teda správne preto žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel v celom
rozsahu.

20. Nárok žalobcu na úroky z omeškania (jeho výšku a dátum, od kedy plynú), ktoré súd priznal žalobcovi
tak, ako je uvedené vo výroku I. napadnutého rozsudku, žalovaný v odvolaní žiadnym spôsobom

nespochybnil, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok s odkazom na § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka správny aj v tejto časti.

21. Čo sa týka výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o nároku žalobcu na náhradu
trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, žalovaný taktiež neuviedol žiadne odvolacie námietky,

ktorými by spochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na náhradu trov konania,
v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok aj v tejto časti vecne správny, a preto ho odvolací súd v celosti
ako vecne správny potvrdil.

22. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti

objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

23. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď vyhovel žalobe žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku I. napadnutého rozsudku, a preto
rozsudoksúduprvejinštancievtejtočastivrátanezávisléhovýrokuotrováchkonania akovecnesprávny

potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

24. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1
C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorí bol úspešný v odvolacom konaní, priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v rozsahu 100%. Neboli tu dané

žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania
nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.
2 C.s.p.).

25. Tento rozsudok prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p.
Dovolaniemožnopodaťvlehotedvochmesiacovoddoručeniatohtorozsudkunasúde,ktorýrozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.