Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/94/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110011190
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3110011190.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 16. apríla 2013 samosudcom

JUDr. Michalom Antalom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný D. T., nar. XX.XX.XXXX v A. E., okres A. E., trvale bytom A. E., R. XXXX/X, okres
A. E., t. č. bytom F. XXXX/X, H. - R., ČR, bez pracovného pomeru

j e v i n n ý, ž e

ako otec D. R., nar. XX.XX.XXXX a R. R., nar. XX.XX.XXXX, v Q. od novembra 2010 do 16.04.2013
vôbec neprispel na výživu svojich detí v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine, hoci k tejto povinnosti bol
zaviazaný i rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22 P 96/04 zo dňa 15.03.2005, právoplatným
dňa 20.04.2005, ktorým je zaviazaný prispievať na výživu maloletého D. sumou 1.000,- Sk ( 33,20 Eur)
a maloletého R. sumou 1.000,- Sk (33,20 Eur) mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky E.. C. R., bytom Duklianskych hrdinov 24, Trenčín, pričom v uvedenom období nebol

zamestnaný a o prácu sa neuchádzal na príslušnom úrade práce, čím mu vznikol dlh na nezaplatenom
výživnom v sume 2 058,40 Eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

trestný čin prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Tr.
zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 207 odsek 3 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno l) Tr. zákona a § 37 písmeno m) Tr.
zákona za použitia § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18

(osemnásť) mesiacov n e p o d m i e n e č n e .Podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r
a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní spôsobom a v rozsahu v akom navrhli procesné
strany (iba prokurátor) a určenom súdom, konal súd v neprítomnosti obžalovaného, keďže boli splnené
všetky procesné podmienky pre konanie v jeho neprítomnosti, bez nutnosti jeho osobného výsluchu,
vzhľadom na písomné vyjadrenie obžalovaného, ktorý uviedol, že nemá finančné prostriedky na cestu
a ktorý sa v prípravnom konaní doznal ku spáchaniu skutku, a to v súlade s ustanovením § 252
odsek 2 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Tr. poriadku účinného do 31.08.2010, ktoré upravujú

podmienky vykonania hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného, ako i so zreteľom na
súhlasné vyjadrenie intervenujúceho prokurátora s takýmto postupom, súd zistil skutkový stav veci
tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý oproti obžalobe, na základe výsledkov
dokazovania na hlavnom pojednávaní ustálil, resp. spresnil bez relevantného narušenia žalovanej
skutkovej totožnosti.

Obžalovaný D. T. bol zo spáchania žalovaného skutku tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti
tohto rozsudku, na podklade vykonaných a vyhodnotených všetkých relevantných dôkazov po potrebnej
úprave, resp. spresnení, bez narušenia žalovanej skutkovej totožnosti, usvedčovaný nielen svojím
doznaním sa v prípravnom konaní, ale predovšetkým výpoveďou priamej svedkyne, matky oboch

maloletých detí E.. C. R. ako aj vykonanými všetkými relevantnými listinnými dôkazmi.

Svedkyňa E.. C. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, obžalovaný jej v roku 2012 poukázal výživné sumu
878,80 Eur, čo bol vyčíslený dlh na výživnom k októbru 2010 avšak k dnešnému dňu jej na výživnom
neuhradil nič. Celkovo jej obžalovaný dlhuje na výživnom od novembra 2010 k mesiacu máj 2013 sumu

2.058,40 Eur. Obžalovaný sa o deti dlhodobo nezaujíma, nikdy im nič neposlala a ani ich nevidel.
Ďalej uviedla, že deti vážnu ujmu v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného
neutrpeli, mala však sťaženú situáciu ohľadne výchovy a výživy detí, pretože všetka zodpovednosť je
na nej a vždy sa snažila zabezpečiť a pokryť ich potreby, končia základnú školu, pôjdu študovať na
gymnázium, športujú a náklady sa neustále zvyšujú.

Z rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.01.1998 pod sp. zn. 14Nc 319/97-12, právoplatného dňa
04.03.1988 vyplynulo, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí Jana 600,- Sk
a R. 600,- Sk dňom 01.07.1997 do rúk matky, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, pričom
povolil otcovi splácať v mesačných splátkach dlh na výživnom od 01.07.1997 do 31.12.1998 po 400,- Sk

spolu s bežným výživným až do vyrovnania, počnúc 01.02.1998 a zároveň zaviazal otca zaplatiť matke
časť nákladov na výbavičku v sume 5.000,- Sk do 40 dní od právoplatnosti. Rozsudkom Okresného
súdu Trenčín zo dňa 15.03.2005 pod sp. zn. 22P 96/2004-44 bol rozsudok sp. zn. 14Nc 319/97-12 zo
dňa 28.01.1998 zmenený a s účinnosťou od 01.03.2004 sa vyživovacia povinnosť k maloletým deťom
zvýšila pre každé dieťa na 1.000,- Sk mesačne a otec bol povinný prispievať k rukám matky vždy do 15.

dňa v mesiaci. Zároveň bol otec zaviazaný splácať dlh na výživnom vo výške 4.800,- Sk za obdobie od
01.03.2004 do 28.02.2005 a to popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 100,- Sk na každé
dieťa až do úplného vyrovnania a pod následkom straty výhody splátok.

Z rodných listov maloletých detí D. R. a R. R., oboch narodených dňa XX.XX.XXXX v Trenčíne vyplýva,

že ich otcom je D. T., nar. XX.XX.XXXX v Liptovskom Mikuláši.

Z potvrdení o návšteve školy zo dňa 11.03.2010 vyplýva, že maloletí navštevovali šiesty ročník Základnej
školy v Trenčíne, Na dolinách 27.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši vyplynulo, že obžalovaný D. T.
nie je a ani nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nebol poberateľom dávky v hmotnej
núdzi a príspevkov k dávke a nenachádzal sa ani v ich evidencii.

Z oznámenia úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín vyplynulo, že za povinného D. T. nebola

vyplácaná dávka a príspevky v hmotnej núdzi nahrádzajúce výživné na deti R. a D..Zo stanoviska Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 16.04.2010 vyplynulo, že
obžalovaný bol naposledy prihlásený ako zamestnanec na dohodu o vykonaní práce - Športový klub

GRAFON v období od 18.09.2009 do 19.09.2009. Nepoberal dávku v nezamestnanosti ani dôchodok
od 01.11.2008 mu neboli vyplácané nemocenské dávky.

Z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 08.03.2010 vyplynulo, že podnikateľskému subjektu D. T.
ŠPORT HBH CENTER zaniklo živnostenské oprávnenie v plnom rozsahu dňom 30.04.2003.

Z listinných dôkazov Ústavu na výkon trestu odňatia slobody vyplynulo, že odsúdený bol zaradený na
viacerých pracoviskách, pričom vyživovaciu povinnosť síce nahlásil, avšak zrážky na výživné pracovnej
odmeny sa nevykonávali. Odsúdeným bolo zaslané tlačivo na výživné pre oprávnenú Mgr. C. R. na
vyplnenie,avšaktotosanevrátilonaspäťodsúdenémuaztohtodôvodusazrážkynevykonávali.Záznam
o predmetnej korešpondencii sa nenachádza v pedagogickej dokumentácii, ani v spisovom materiály a

ústav nevie relevantne preukázať, či túto adresát prevzal alebo bola vrátená ako neprevzatá.

Z oznámenia Daňového úradu Liptovský Mikuláš vyplynulo, že obžalovaný k 31.12.2009 nemal
evidované daňové nedoplatky a za zdaňovacie obdobie 2008-2009 nepodal daňové priznanie a nebol
registrovaný ako podnikateľský subjekt.

Z listinných dôkazov o šetrení pobytu obžalovaného vyplynulo, že OO PZ v Liptovskom Mikuláši sa
nepodarilo získať poznatky o jeho pobyte, nakoľko v mieste trvalého bydliska sa nezdržiaval. Políciou
Českej republiky bolo zistené, že obžalovaný sa nikde trvale nezdržuje, často prebýva u svojho otca
D. T. bytom Praha 10, ul. Uzbecká 24, kde preberá poštu a byli zistené telefonické kontakty a mailová

adresa na obžalovaného.

Z listinných dôkazov na čl. 92 a nasledujúcich vyplynulo, že obžalovaný podal odpor proti trestnému
rozkazu zo dňa 28.10.2010 v ktorom uviedol, že po podmienečnom prepustení z výkonu trestu si
nenašiel prácu, stratil ubytovanie a nemal v úmysle vyhýbať sa vyživovacej povinnosti. Nebola mu

však poskytnutá možnosť splatiť dlh pred začatím pojednávania, uviedol, že dlh vo výške 878,80 €
uhradil a priložil fotokópie ústrižkov poštových poukazov, ktoré túto skutočnosť preukazujú. Poukázal na
skutočnosť, že priezviská detí sú na žiadosť ich matky vedené v matrike pod priezviskami D. R. a R.
R.. Svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní ospravedlnil z dôvodu, že nedisponuje žiadnym finančným
príjmom, nemá ani na úhradu cestovných nákladov, nemá zamestnanie, žije v biede, vypomáha za jedlo

a ubytovanie, rodina ho vydedila, úspory nemá žiadne a tie, ktoré mal, poslal všetky poškodenej Mgr. R..

Z listinného dôkazu na č. l. 63 trestného spisu vyplynulo, že obžalovaný nie je vlastníkom ani
spoluvlastníkom nehnuteľností.

Na HP boli oboznámené zároveň listinné dôkazy o úhrade výživného, ktoré predchádzali stíhanému
skutku ako i za obdobie, kedy si od 04.03.2009 obžalovaný riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť
a v nasledujúcom období zaplatil výživné trikrát, vždy vo výške 66,40 Eur a dňa 21.06.2012 poukázal
poštovým peňažným poukazom matke detí E.. C. R. sumu 878,80 Eur.

V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov spôsobom a v
rozsahu tak, ako navrhli procesné strany (iba prokurátor) a bolo určené súdom so zreteľom na
ustanovenia §§ 2 odsek 19, 278 odsek 1, odsek 2 Tr. poriadku, vyhodnotením týchto vykonaných
dôkazov v súlade s § 2 odsek 12 Tr. poriadku, t. j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu
na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd mal relevantne preukázané, že

sa žalovaný skutok stal tak, ako ho ustálil, resp. spresnil súd, čo sa týka výšky dlžného výživného ku
dňu konania hlavného pojednávania, bez relevantného narušenia žalovanej skutkovej podstaty, a ako
je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný sa k jeho spáchaniu fakticky priznal vo svojej
výpovedi v prípravnom konaní a tohto z jeho spáchania relevantne usvedčuje matka oboch maloletých
detí, pričom súd nemal a nemá najmenších pochybností neveriť jej tvrdeniam, keď tieto jej tvrdenia

relevantne podporujú aj zabezpečené a vykonané listinné dôkazy (správy na obžalovaného od štátnych
orgánov a súdne rozhodnutia). Preto súd uznal obžalovaného za vinného v celom rozsahu zo spáchania
tohto žalovaného skutku, ktorý súd po vykonaní celého dokazovania ustálil, resp. spresnil vo výške
dlžného výživného a to ku dňu vyhlásenia rozsudku a po právnej stránke tento vyhodnotil ako trestnýčin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Tr. zákona s poukazom na
§ 138 písmeno b) Tr. zákona, pretože vykazuje všetky jeho formálne zákonné znaky, keď ako
subjekt, obžalovaný celkom iste spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska svojho veku v

inkriminovanom čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na
jeho nepríčetnosť či zníženie jeho príčetnosti (§ 23 Tr. zákona), naplnená bola i subjektívna stránka,
t. j. zavinenie, keď konal vo forme minimálne nepriameho úmyslu, t . j. dolus eventualis v zmysle § 15
písmeno b) Tr. zákona, naplnený je i objekt útoku a objektívna stránka, t. j. konanie, keď evidentne
svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola uložená súdom v inkriminovanom období úmyselne neplnil,

pričom v ústave na výkon trestu bol pracovne zaradený, bola mu poskytovaná pracovná odmena,
avšak zrážky na výživné vykonávané neboli. Naplnený bol taktiež objekt útoku a objektívna stránka, t.j.
konanie, keď si evidentne svoju vyživovaciu povinnosť, vyplývajúcu mu z ustanovení platného Zákona
o rodine a so zreteľom na príslušné rozhodnutie súdu o stanovení výšky vyživovacej povinnosti, ktorá
bola v súlade s oprávnenými potrebami potrebami oboch maloletých detí aj vzhľadom na svoj vek v
inkriminovanom období (návšteva základnej školy) a možnosťami a schopnosťami oboch rodičov a

ich životnou úrovňou, keď u matky je táto vyživovacia povinnosť finančného charakteru vyvažovaná jej
osobnou starostlivosťou o obe maloleté deti riadne, po dobu evidentne najmenej troch mesiacov neplnil,
čím mu vznikol aj predmetný doposiaľ pretrvávajúci dlh na výživnom v celkovej sume 2.058,40 Eur.
Naplnená bola navyše aj potrebná (nutnosť kumulatívnej naplnenosti) materiálna stránka, t. j. stupeň
závažnosti konania obžalovaného, ktorý bol celkom zrejme vyšší ako nepatrný, a to aj s prihliadnutím

na okolnosti plnenia vyživovacej povinnosti obžalovaného za celé obdobie až doposiaľ, keď túto svoju
povinnosť si skutočne riadne neplnil a neplní podľa vyjadrenia matky oboch maloletých detí, svedkyne
E.. C. R., čím prispieva výrazne k sťaženiu životných podmienok nielen jej samej, ale predovšetkým
obom maloletým deťom, ktorým je určené výživné a matke detí nebolo priznané náhradné výživné.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 2-krát súdne trestaný pre trestný čin
zanedbania povinnej výživy, pričom naposledy mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín pod
sp. zn. 2T 2/2008 zo dňa 14.01.2008 podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno c) Tr. zákona uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok v ústave na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, z ktorého výkonu bol Okresným súdom Rimavská Sobota sp. zn. 1 Pp 8/2009 zo

dňa 04.03.2009 podmienečne prepustený so skúšobnou dobou v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Zo správy Obvodného úradu Liptovský Mikuláš vyplynulo, že obžalovaný nebol v minulosti priestupkovo
prejednávaný.

Pri výmere trestu súd prihliadal na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia,
pohnútku, osobu obžalovaného, na okolnosti za akých došlo k vykonaniu trestného činu, na účel trestu,
ako i na možnosti nápravy obžalovaného.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s

prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, pohnútku, na mieru zavinenia, možnosť celkovej nápravy
obžalovaného, na zistenie jednej poľahčujúcej okolnosti /§ 36 písmeno l) Tr. zákona, že sa priznal k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval/ a jednej priťažujúcej okolnosti /§ 37 písmeno
m) Tr. zákona, že bol už za trestný čin odsúdený/, no najmä na skutočnosť, že dve predchádzajúce
odsúdenia, v rámci ktorých mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody a v druhom prípade

i nepodmienečný trest odňatia slobody, ktoré dostatočne nesplnili u obžalovaného svoj účel, keď
sa evidentne minuli účinku individuálnej prevencie a nemali u obžalovaného za následok vedenie
riadneho života, dospel súd k záveru, že účel trestu bude v danom prípade naplnený len uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Preto bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v
dolnej polovici trestnej sadzby podľa § 207 odsek 3 Tr. zákona (1 až 5 rokov), so znížením jej hornej

hranice o jednu tretinu v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona, a to vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, na
výkon ktorého bol obžalovaný D. T. podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona zaradený do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia, keďže boli zistené skutočnosti odôvodňujúce jeho zaradenie do ústavu s miernejším
stupňom stráženia s poukazom na § 48 ods. 4 Tr. zákona.

S predmetným trestným konaním adhézne konanie, t. j. konanie o náhradu škody spojené nebolo, keďže
vzniknutý dlh obžalovaného na výživnom nemá z hľadiska trestnoprávneho, vyplývajúce z Trestného
zákona, povahu škody.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží

tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.