Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 28Sa/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200055
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3019200055.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: O. K.,

bytom L. XXX/XX, XXX XX K., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10,
813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa
18.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa
21.02.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa

18.12.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zmeňujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Prievidza č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 01.10.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vo
veci nepriznania nároku na nemocenské.

2. Z administratívneho spisu, ako aj z vyjadrení účastníkov konania týkajúcich sa priebehu
administratívnehokonania,správnysúdustálil,žežalobcaboluznanýzadočasnepráceneschopnéhood
03.04.2018 pre diagnózu M. zapríčinenú úrazom - poranenie svalu a šľachy pleca a ramena, ako vyplýva

z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti č. R XXX XXX, vystaveného MUDr. V. O., všeobecným
lekárom pre dospelých. Na tlačive označenom ako „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“, zo dňa
16.04.2018, doručenom Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza dňa 17.04.2018, k okolnostiam úrazu
žalobca uviedol, že úraz vznikol dňa 17.09.2017 asi o 17.00 hod. v oblasti L. - T. rybníky, kedy žalobca
zakopol a padol, pričom si narazil rameno na pravej strane.

3. V čase úrazu bol žalobca dobrovoľne nemocensky poistenou osobou.

4. Dočasná práceneschopnosť v zmysle potvrdenia č. R XXX XXX bola ukončená dňom 08.07.2018.

5. Ošetrujúca lekárka MUDr. R. M. žalobcovi vystavila dňa 12.07.2018 nové potvrdenie o dočasnej
práceneschopnosti č. R XXX XXX so vznikom práceneschopnosti dňa 12.07.2018. Na tlačive
označenom ako „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“, zo dňa 17.07.2018, doručenom Sociálnej
poisťovni, pobočka Prievidza dňa 18.07.2018, žalobca k okolnostiam úrazu uviedol iba to, že padol,

bližšie sa nepamätá.

6. Dňa 19.07.2018 požiadalo oddelenie nemocenského a úrazového poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočka Prievidza, o súčinnosť vo veci prešetrenia medicínskej opodstatnenosti vzniku uvedenejdočasnej pracovnej neschopnosti oddelenie lekárskej posudkovej činnosti pobočky, vychádzajúc z
toho, že žalovaný bol v predchádzajúcom období práceneschopný z dôvodu úrazu od 03.04.2018 do
08.07.2018, pričom dňa 05.07.2018 mu skončilo podporné obdobie.

7. Posudková lekárka pobočky vo svojom stanovisku (e-mail zo dňa 11.09.2018) uviedla, že po doručení
kópií odborných nálezov a ich preštudovaní dospela k záveru, že mala pokračovať predchádzajúca
dočasná práceneschopnosť č. R XXXXXX vystavená MUDr. O., nakoľko podľa odborných nálezov išlo o
pokračovanie liečby. Následne bolo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. R XXXXXX MUDr.

O. stornované.

8. Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza, rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa
01.10.2018 podľa § 33 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že žalobca nemá nárok na nemocenské v období
od 12.07.2018, ktorý nárok si uplatnil predložením potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti č. R XXX

XXX. V odôvodnení poukázala na to, že pri kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu na základe
odporúčania posudkového lekára Sociálnej poisťovne ošetrujúci lekár stornoval všetky diely potvrdenia
o dočasnej práceneschopnosti č. R XXX XXX. Šetrením bolo zistené, že z medicínskeho hľadiska nebol
dôvod na ukončenie dočasnej práceneschopnosti č. R XXX XXX ku dňu 08.07.2018, nakoľko v liečbe
žalobcu sa pokračovalo a práceneschopnosť trvala ďalej. Nebol dôvod na vystavenie nového potvrdenia

o dočasnej pracovnej neschopnosti č. R XXX XXX.

9. Proti rozhodnutiu zo dňa 01.10.2018 podal žalobca odvolanie. Vyjadril nesúhlas s výrokom
prvostupňového rozhodnutia, pričom spochybnil pravdivosť tvrdení správneho orgánu. Namietol, že
postupom Sociálnej poisťovne boli porušené jeho práva, pričom odkázal najmä na článok 1, článok 2

a článok 39 Ústavy Slovenskej republiky.

10. K odvolaniu žalobcu podala stanovisko posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza
(e-mail zo dňa 26.11.2018), z ktorého vyplýva že žalobca po úraze absolvoval artroskopiu pravého
ramena počas hospitalizácie na oddelení úrazovej chirurgie SZU FN s poliklinikou F. D. Roosvelta v

BanskejBystrici.OdprepusteniazhospitalizáciebolsledovanývambulanciiúrazovejchirurgievBanskej
Bystrici, rehabilitoval. Kontrolné vyšetrenia absolvoval podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie
19.06.2018 s odporúčaním pokračovania dočasnej pracovnej neschopnosti, rehabilitácie od 12.06.2018
do 17.07.2018 a následne pokračoval do 16.08.2018. Ďalšia kontrola na úrazovej ambulancii bola
17.07.2018, bolo odporučené pokračovať v rehabilitácii a práceneschopnosti ďalej. Aj pri kontrole

dňa 14.08.2018 úrazový chirurg odporúča pokračovanie práceneschopnosti a kontrolu stanovuje na
04.09.2018. Hoci od 12.07.2018 bola vystavená nová dočasná práceneschopnosť podľa potvrdenia
č. R XXXXXX, liečba žalobcu pokračovala pre rovnaké ochorenie, keďže 12.07.2018 pri vyšetrení
zastupujúcim lekárom nie je zaevidovaný popis úrazu, len konštatovanie, že pokračuje rehabilitácia.
Zároveň pri kontrolnom vyšetrení 17.07.2018 úrazový chirurg neuvádza nový úraz. Konštatuje, že ide

o stav po úraze v júni 2017. Možno teda podľa záveru posudkovej lekárky predpokladať, že ide o
pokračovanie liečby, preto dočasná práceneschopnosť č. R XXXXXX mala pokračovať ďalej.

11. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 18.12.2018 podľa § 218
ods. 2 zákona o sociálnom poistení výrok prvostupňového rozhodnutia zmenila takto: „Podľa § 33 ods.

2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa § 12a ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobca nemá nárok na nemocenské, ktorý
si uplatnil predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. L.4, podľa ktorého bol uznaný
za dočasne práceneschopného od 12.07.2018 do 11.09.2018.“

12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že šetrením bolo zistené, že z medicínskeho
hľadiska nebol dôvod na ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti č. R XXX XXX, nakoľko v liečbe
sa pokračovalo a dočasná pracovná neschopnosť trvala naďalej. Preto vystavenie novej dočasnej
pracovnej neschopnosti č. R XXX XXX počas trvania pôvodnej pracovnej neschopnosti č. R XXX

XXX nebolo opodstatnené. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 12a ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.“),
podľa ktorého dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekárzistil chorobu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (§ 3 ods. 1), ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú
neschopnosť.

13. Žalovaný po vecnej stránke napadnuté rozhodnutie argumentačne podoprel stanoviskom
posudkovej lekárky pobočky, v ktorom sa konštatuje, že dočasná pracovná neschopnosť č. R XXX XXX
v trvaní od 03.04.2018 bola vystavená po medicínskej stránke opodstatnene s kontinuálnym trvaním. Po
medicínskej stránke nebol dôvod na vystavenie novej dočasnej pracovnej neschopnosti č. R XXX XXX
v trvaní od 12.07.2018 do 11.09.2018. Po medicínskej stránke dočasná pracovná neschopnosť uznaná

od 03.04.2018 mala trvať aj po 08.07.2018, až do ukončenia liečby (11.09.2018). V prípade dočasnej
práceneschopnosti č. R XXX XXX od 12.07.2018 do 11.09.2018 by išlo o účelové uznanie dočasnej
pracovnej neschopnosti v rozpore s ustanovením § 12a ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., nakoľko
táto práceneschopnosť nebola uznaná dňom, kedy ošetrujúci lekár zistil chorobu podľa medzinárodnej
klasifikácie chorôb, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.

14. Žalobca, požadujúci petitom správnej žaloby zrušenie napadnutého rozhodnutia ako aj
prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci správnym orgánom na ďalšie konanie, podstatnú časť
správnej žaloby venoval popisu relevantných udalostí tak, ako ich on vnímal. Pred ukončením dočasnej
pracovnej neschopnosti dňom 08.07.2018 bol naposledy na kontrolnej lekárskej prehliadke v ambulancii
úrazovej chirurgie Banská Bystrica dňa 19.06.2018. Bola odporučená dočasná pracovná neschopnosť a

rehabilitácia, čo lekár MUDr. V. O. rešpektoval a dočasnú pracovnú neschopnosť č. XXXXXX mu ukončil
až 19 dní od návštevy ambulancie úrazovej chirurgie v Banskej Bystrici, potom, ako žalobca lekárovi
oznámil, že sa cíti lepšie a bolesti mu ustúpili. Dňa 12.07.2018 mu vystavila MUDr. R. M. potvrdenie
o dočasnej pracovnej neschopnosti č. R XXXXXX, nakoľko sa sťažoval na zhoršenie zdravotného
stavu. Až potom navštívil ambulanciu úrazovej chirurgie Banská Bystrica dňa 17.07.2018, kde lekár

skonštatoval, že odporúča pokračovať v dočasnej pracovnej neschopnosti. Tým podľa žalobcu potvrdil
oprávnenosť dočasnej pracovnej neschopnosti trvajúcej od 12.07.2018. Koncom mesiaca júl 2018
žalobca pobočke doručil potvrdenie na vyplatenie nemocenských dávok. Nakoľko mu nemocenské
dávky neboli vyplatené, asi v polovici augusta 2018 osobne zašiel na pobočku, kde mu bolo povedané,
že musí počkať na nemocenské dávky, nakoľko sa vyskytli problémy. Nebolo mu vysvetlené aké.

Posudková lekárka pobočky si zobrala jeho zdravotnú dokumentáciu s tým, že v nej musí niečo
preskúmať. Asi po desiatich dňoch telefonoval na pobočku a bolo mu povedané, že jeho prípad sa rieši.
Potom mu prišlo oznámenie, že pobočka predlžuje lehotu na rozhodnutie o 60 dní. Dňa 12.09.2018
zašiel za svojím ošetrujúcim lekárom MUDr. V. O. a oznámil mu, že od 12.09.2018 chce ukončiť
dočasnú pracovnú neschopnosť č. R XXXXXX. Ošetrujúci lekár si od neho vypýtal diel I. predmetného

potvrdenia a tam zapísal, že od 12.09.2018 je dočasná pracovná neschopnosť č. R XXXXXX ukončená
a od nasledujúceho dňa je žalobca práceschopný. Žalobca tento diel potvrdenia podpísal, lekár si ho
ponechal s tým, že ho zašle pobočke. Pobočka doklad prevzala dňa 17.09.2018.

15. Z napadnutých rozhodnutí je podľa žalobcu zrejmé, že on neporušil žiadne ustanovenie

zákona o sociálnom poistení ani zákona č. 576/2004 Z.z., ktoré by žalovaného oprávňovali
nevyplatiť mu nemocenské za obdobie od 12.07.2018 do 12.09.2018 z dôvodu dočasnej
práceneschopnosti č. R XXXXXX. Namietol tvrdenie žalovaného, že dočasná práceneschopnosť č. R
XXXXXX bola neoprávnene vystavená, nakoľko z medicínskeho hľadiska mala pokračovať dočasná
práceneschopnosť č. R XXXXXX. Odkázal na názor lekára úrazovej chirurgie, podľa ktorého nie je

neobvyklé ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti, ak sa zdravotný stav zlepší, resp. stabilizuje.
Pri návšteve úrazovej ambulancie v Banskej Bystrici dňa 17.07.2018 sa žalobcu lekár pýtal, či sa cítil
lepšie, keď mu bola ukončená dočasná práceneschopnosť dňa 08.07.2018. Tak isto sa ho pýtal na to, či
sa mu zhoršil zdravotný stav, keď mu od 12.07.2018 bola vystavená nová dočasná práceneschopnosť.
Následne ho prehliadol a konštatoval v lekárskej správe zo dňa 17.07.2018, že odporúča pokračovať

v dočasnej práceneschopnosti. Nepoukazoval pritom na medicínsku neopodstatnenosť ukončenia
predchádzajúcej dočasnej práceneschopnosti dňom 08.07.2018.

16. Žalobca zdôraznil, že hoci žalovaný viackrát poukazuje na medicínsku stránku veci a odvoláva sa
na ambulanciu úrazovej chirurgie v Banskej Bystrici, nikdy neoslovil lekára tejto ambulancie s tým, či po

medicínskej stránke mohlo prísť k zlepšeniu zdravotného stavu natoľko, aby žalobcovi bola 08.07.2018
ukončená dočasná práceneschopnosť a či mohlo dôjsť následne k zhoršeniu zdravotného stavu natoľko,
že bola po medicínskej stránke nutnosť vystaviť novú dočasnú práceneschopnosť č. R XXXXXX.17. Žalobca prezentoval názor, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán nevenovali veci náležitú
pozornosť, v konaní nepostupovali v súčinnosti so žalobcom, pre svoje rozhodnutie si nezadovážili
dostatok skutkových podkladov, keď pri žiadosti o nemocenské č. R XXXXXX v júli 2018 neoznámili

žalobcovi, že začalo konanie vo vecí nemocenského, konanie o žiadosti žalobcu predĺžili o ďalších
60 dní a bez zistenia skutočného stavu svoje rozhodnutia náležite neodôvodnili, čo má za následok
nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov.

18. Tvrdenie žalovaného, že ošetrujúci lekár MUDr. V. O. všetky diely potvrdenia o dočasnej

práceneschopnosti č. R XXXXXX stornoval, sa podľa žalobcu nezakladá na pravde. MUDr. O. mu
predmetnú dočasnú práceneschopnosť ukončil dňa 12.09.2018. Žalobca na kontrolu posudzovania
spôsobilosti na prácu, na ktorej mala byť stornovaná dočasná práceneschopnosť č. R XXXXXX, nebol
pozvaný a žalovaný ani neuvádza dátum kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu.

19. Dátum 11.09.2018 ako deň stornovania dočasnej práceneschopnosti č. XXXXXX je podľa žalobcu

účelový a má slúžiť len na to, aby žalovaný navodil dojem, že k stornovaniu došlo skôr, ako k
riadnemu a zákonnému ukončeniu dočasnej práceneschopnosti č. R XXXXXX, ktorú žalobcovi ukončil
MUDr. V. O. dňa 12.09.2018. Toto tvrdenie dokazuje aj zápis v jeho zdravotnej dokumentácii, kde
lekár uviedol, že žalobca dňa 12.09.2018 žiadal ukončiť dočasnú práceneschopnosť a práceschopný
je od 12.09.2018. Odovzdal lekárovi diel I. dočasnej práceneschopnosti a tam tieto skutočnosti aj

lekár uviedol. Tento diel bol doručený pobočke žalovaného dňa 17.09.2018, pretože v tento deň sa
žalobca bol na pobočke informovať o nemocenských dávkach a zamestnankyňa pobočky potvrdenie
mala pred sebou a informovala ho, že prišlo v ten deň, t.j. 17.09.2018, čo bolo vyznačené na tomto
diele aj pečiatkou a nebolo tam uvedené, že dočasná práceneschopnosť č. XXXXXX bola stornovaná.
Účelovosť dátumu 11.09.2018 ako dátumu stornovania dočasnej práceneschopnosti dokazuje podľa

žalobcu aj skutočnosť, že žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí neuvádza žiadny dátum stornovania
dočasnej práceneschopnosti č. R XXXXXX. Až po odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu,
v ktorom žalobca uvádzal, že dňa 12.09.2018 mu ošetrujúcim lekárom MUDr. O. bola táto dočasná
práceneschopnosť ukončená, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza dátum stornovania deň
11.09.2018, avšak neuvádza, kedy sa tak malo stať. Podľa jeho názoru a sledu jednotlivých udalostí,

to muselo byť niekoľko dní spätne, po dátume 12.09.2018, keď MUDr. V. O. ukončil žalobcovi dočasnú
práceneschopnosť.

20. Žalobca prezentoval presvedčenie, že ukončenie dočasnej práceneschopnosti č. R XXXXXX dňa 8.
júla 2018 a vystavenie dočasnej práceneschopnosti č. R XXXXXX odo dňa 12. júla 2018 spĺňajú všetky

zákonné predpoklady stanovené v zákone o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a všetky
zákonné predpoklady zákona č. 576/2004 Z.z.. Tak isto trvá na tom, že dočasná práceneschopnosť
č. R XXXXXX bola zákonným spôsobom ukončená dňa 12.09.2018. Ak bolo po dátume 12.09.2018
ukončenie dočasnej práceneschopnosti zmanipulované žalovaným a dodatočne po tomto dátume diely
dočasnej práceneschopnosti upravované (stornované), tak má žalobca za to, že stornovanie dočasnej

práceneschopnosti nemôže byť zákonné, pretože ošetrujúci lekár ukončil dočasnú práceneschopnosť
12.09.2018 a stornovať sa už nemohla ukončená dočasná práceneschopnosť niekoľko dní spätne. Ak
došlo k údajnému stornovaniu dočasnej práceneschopnosti č. R XXXXXX, tak toto stornovanie nemôže
mať žiadne účinky, nakoľko uvedená dočasná práceneschopnosť bola zákonnou a prepísanou formou
ukončená 12.09.2018 MUDr. V. O., čo je preukázateľné zo záznamu v zdravotnej dokumentácii žalobcu.

21. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako
nedôvodnú navrhol zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadal. Vyjadril názor, že Sociálna poisťovňa
neporušila práva žalobcu, ktoré mu garantuje Ústava Slovenskej republiky, keďže z ustanovenia § 39
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že podrobnosti o práve na primerané hmotné zabezpečenie

prinespôsobilostinaprácuustanovízákon.Zákonosociálnompoistenístanovujepodmienky,ktorétreba
splniť, aby poistencovi vznikol nárok na nemocenské. Osobitnou podmienkou nároku na nemocenské
dobrovoľne nemocensky poistenej osoby ustanovenou v § 33 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je aj
vznik dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa § 12a ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. dočasná pracovná
neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu podľa medzinárodnej

klasifikácie chorôb (§ 3 ods. 1), ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Podľa potvrdenia o
dočasnej pracovnej neschopnosti č. R XXXXXX bol žalobca uznaný za dočasne práceneschopného od
03.04.2018, teda je zrejmé, že už v tento deň ošetrujúci lekár žalobcu MUDr. V. O. zistil chorobu, ktorávyžaduje dočasnú práceneschopnosť. Dátum 09.07.2018 uvedený na IV. diele tohto potvrdenia v rubrike
„schopný práce od“ MUDr. O. opravil na 12.09.2018.

22. Žalovaný zdôraznil, že všetky diely potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. R XXXXXX
vystavenéhonaobdobieod12.07.2018do11.09.2018MUDr.O.napodnetposudkovéholekárapobočky
stornoval. Je na ošetrujúcom lekárovi, či podnetu posudkového lekára vyhovie, alebo nie. Keďže
MUDr. O. podnetu posudkového lekára pobočky vyhovel, žalobca nesplnil podmienku vzniku dočasnej
pracovnej neschopnosti vyžadovanú na priznanie nároku na nemocenské ustanovením § 33 ods. 2

zákona o sociálnom poistení.

23. Sociálna poisťovňa, resp. posudkový lekár Sociálnej poisťovne posudzuje zdravotný stav žalobcu
komplexne, t.j. na základe zdravotnej dokumentácie, a na základe všetkých odborných lekárskych
nálezov, ktoré má k dispozícii ošetrujúci lekár.

24. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu vyplýva, že liečenie v súvislosti s úrazom pravého ramena
začalo už v období pred 03.04.2018. Na základe dohodnutého termínu operačného riešenia bol uznaný
dočasne práceneschopným od 03.04.2018. Mal stanovené pravidelné kontroly u odborných lekárov, z
ktorých vyplýva, že liečba liekmi a rehabilitáciou prebiehala neprerušovane až do 12.09.2018. Zlepšenie
zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti k 08.07.2018,

nie je v zdravotnej dokumentácii zaznamenané. Pri posudzovaní zdravotného stavu nie je dôvodné, aby
posudkový lekár žiadal vyjadrenie odborného lekára, nakoľko odborné lekárske nálezy sú dostatočným
podkladom pre zhodnotenie medicínskej opodstatnenosti príp. neopodstatnenosti dočasnej pracovnej
neschopnosti. Z vyššie uvedeného dôvodu žalovaný zastáva názor, že prvostupňové rozhodnutie aj
druhostupňové rozhodnutie boli vydané na základe dostatočne zisteného stavu veci.

25. K námietke o nedostatočnej súčinnosti orgánov žalovaného so žalobcom žalovaný uviedol, že
oznámenie o začatí konania sa vydáva iba v prípade, ak sa konanie začína na podnet organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne. Podľa § 184 ods. 1 a ods. 5 prvej vety zákona o sociálnom poistení dávkové
konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby,

ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na
tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Konanie o nároku na nemocenské začína na základe žiadosti o
nemocenské (II. dielu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti), preto nebol dôvod navrhovateľa
upovedomovať o tom, že bolo začaté konanie v predmetnej veci.

26. K tvrdeniu žalobcu, že ošetrujúci lekár MUDr. O. trvá na tom, že dočasná pracovná neschopnosť
č. R XXXXXX nestornoval, ale ukončil dňa 12.09.2018, žalovaný uviedol, že ošetrujúci lekár skutočne
ukončil dočasnú pracovnú neschopnosť na vlastnú žiadosť žalobcu ku dňu 11.09.2018. Avšak následne,
na základe prešetrovania správnosti vystavenia predmetnej dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy
bolo zistené, že nebola vystavená v súlade s § 12a ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., ošetrujúci lekár

predmetné tlačivo dňa 19.09.2018 stornoval. O uvedenej skutočnosti má ošetrujúci lekár záznam v
zdravotnej dokumentácii. Následne bolo dňa 26.09.2018 zaevidované storno tlačiva do informačného
systému Sociálnej poisťovne.

27. K námietke žalovaného, že dátum stornovania 11.09.2018 je účelový a nebola vykonaná kontrola

posudzovania spôsobilosti na prácu za jeho prítomnosti žalovaný uviedol, že posudkoví lekári
Sociálnej poisťovne vykonávajú kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom
podľa § 154 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Predmetná kontrola sa
vykonáva na pracovisku ošetrujúceho lekára, v odôvodnených prípadoch sa môže vykonať na
inom mieste určenom dohodou medzi posudkovým lekárom a ošetrujúcim lekárom. Vykonáva sa

v lehotách určených posudkovým lekárom; ak ide o dočasnú pracovnú neschopnosť posudzovanej
fyzickej osoby, vykonáva sa najmenej raz za štyri týždne trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.
Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu u ošetrujúceho lekára bola počas dočasnej pracovnej
neschopnosti uznanej od 12.07.2018 vykonaná posudkovou lekárkou dňa 15.08.2018, v ambulancii
ošetrujúceho lekára a bez účasti žalobcu. Z ustanovenia § 154 zákona o sociálnom poistení v

znení neskorších predpisov nevyplýva skutočnosť, že kontrola musí byť vykonaná za osobnej účasti
dočasne práceneschopnej osoby. Výber kontrolovaných dočasne práceneschopných poistencov je
stanovený dohodou ošetrujúceho lekára a posudkového lekára, na základe zoznamu aktuálne dočasne
práceneschopných osôb, ktorý je generovaný z informačného systému Sociálnej poisťovne. Kontrolasa vykonáva vo väčšine prípadov v neprítomnosti poistencov, na základe prešetrenia zdravotnej
dokumentácie u ošetrujúceho lekára. Ak posudkový a ošetrujúci lekár zhodnotia, že je odôvodnená
potreba posúdenia zdravotného stavu za prítomnosti dočasne práceneschopnej osoby, ošetrujúci lekár

predvolá poistenca na kontrolu a v takom prípade je povinnosťou poistenca zúčastniť sa takejto kontroly.
V prípade žalobcu nebola osobná prítomnosť počas výkonu kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu
dňa 15.08.2018 potrebná.

28. K tvrdeniu žalobcu, že Sociálna poisťovňa po dátume ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti

manipulovala a stornovala dočasnú pracovnú neschopnosť a z toho dôvodu nemohla byť už ukončená
dočasná pracovná neschopnosť stornovaná uvádzame, že Sociálna poisťovňa nemanipulovala tlačivom
potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Nakoľko výkonom kontrolnej činnosti bolo zistené, že
vystavenie tlačiva nebolo v súlade so skutočným zdravotným stavom a tlačivo bolo vystavené účelovo,
s cieľom splnenia podmienok nároku na dávku, ošetrujúci lekár tlačivo stornoval, v súlade s jeho
kompetenciou vyplývajúcou z § 12a ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z.

29. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať

ochrany na správnom súde.

30. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

31. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej
žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení,
že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, bez nutnosti zastúpenia advokátom, v zákonnej lehote a
proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, súc

vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval
neformálne, nariadil na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko o to požiadal žalovaný.

32. Na pojednávaní účastníci konania zotrvali na základných tézach svojich písomných podaní (žaloby
a vyjadrenia k žalobe).

33. Podľa § 33 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnanec a povinne nemocensky poistená
samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní
za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne
opatrenie podľa osobitného predpisu (ďalej len "dočasná pracovná neschopnosť").

34. Podľa § 33 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na
nemocenské, ak jej vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom
dočasnej pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

35. Podľa § 34 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od
11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej
osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej
pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej
pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti

(ďalej len "podporné obdobie"), ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 34 ods. 4 zákona o sociálnom poistení do podporného obdobia sa započítavajú aj
predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej
vznikom.

37. Podľa § 153 ods. 2 zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť nemocenského
poistenia so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie zahŕňa kontrolu
a) posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,b) dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca.

38. Podľa § 154 ods. 1 zákona o sociálnom poistení kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu zahŕňa

kontrolu
a) odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,
b) diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti,

39. Podľa § 154 ods. 2 zákona o sociálnom poistení kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu

vykonáva posudkový lekár.

40. Podľa § 12a ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a
rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je
a) všeobecný lekár (§ 8 ods. 3) alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia
a pôrodníctvo, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa §

12, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní
ambulantnej starostlivosti, alebo
b) lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti určený poskytovateľom, ak ide o posudzovanie
a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ústavnej starostlivosti.

41. Podľa § 12a ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. ak príslušný ošetrujúci lekár rozhodol o dočasnej
pracovnej neschopnosti osoby, vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na predpísanom
tlačive a určí osobe liečebný režim.

42. Podľa § 12a ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v

ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (§ 3 ods. 1),
ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Ak sa zdravotná starostlivosť poskytne zamestnancovi
po odpracovaní jeho pracovnej zmeny, dočasná pracovná neschopnosť sa začína nasledujúcim
kalendárnym dňom.

43.Popreskúmanísprávnejžaloby,písomnýchpodaníúčastníkovkonania,ichvyjadrenínapojednávaní
a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že
správna žaloba nie je dôvodná. Rozhodnutie žalovaného je po vecnej stránke v súlade so zákonom. Z
listinnýchdôkazov,ktorétvoriasúčasťadministratívnehospisu,vyplýva,žezdôkazov,ktorémalisprávne
orgány k dispozícii, vyvodili správne skutkové závery. Podľa názoru správneho súdu suma dôkazov, z

ktorých správne orgány vyvodili skutkové zistenia rezultujúce zamietnutím nároku na nemocenské, resp.
konštatáciou neexistencie nároku na nemocenské, je vo vzťahu k predmetu administratívneho konania
dostatočná.Svojeúvahy,vedúceichkustáleniuskutkovéhostavu,správneorgányracionálneodôvodnili
a takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou
relevantných zákonných ustanovení platných a účinných v čase rozhodovania o nároku žalobcu.

Správny súd v napadnutom rozhodnutí nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú
vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte správny
súd považuje napadnuté rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené.

44. Úlohou správnej žaloby je ponúknuť správnemu súdu také fakty a argumenty, ktorými sa relevantne

spochybní či už skutkový stav zistený správnymi orgánmi alebo naň nadväzujúce právne posúdenie,
ako vyplýva napr. z rozhodnutia č. 39 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov
Slovenskej republiky 5/2016), podľa ktorého „ak žalobca nevyvrátil hodnoverným spôsobom skutočnosti
a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi, za takýchto skutkových okolností nie je dôvod, aby
správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu.“

45. V kontexte vyššie uvedeného a s ohľadom na aktuálny právny stav správny súd sumarizuje
nasledovné:
- stornovať potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti môže ošetrujúci lekár aj dodatočne so spätnou
účinnosťou, nakoľko zo zákona č. 576/2004 Z.z. nevyplýva ošetrujúcemu lekárovi žiadna lehota na

takýto úkon. Z procesného hľadiska je žiaduce, aby sa tak udialo ešte pred rozhodnutím o nároku na
nemocenské, k čomu v prejednávanej veci došlo;
- stornovať možno aj potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, ktorá sa javí ako riadne ukončená.
Ukončenie dočasnej práceneschopnosti žalobcu č. R XXXXXX dňa 12.09.2018 totiž nie je právnouskutočnosťou, ktorá by ošetrujúcemu lekárovi mohla brániť neskoršej revízii celej dočasnej pracovnej
neschopnosti, ak neskôr z iných zdrojov získa hodnoverné informácie, umožňujúce dodatočnú korekciu
pôvodne nesprávneho medicínskeho záveru o zdravotnom stave žalobcu. Týmto iným informačným

zdrojom v prejednávanej veci je stanovisko posudkového lekára žalovaného, s ktorým bol ošetrujúci
lekár žalobcu oboznámený a keďže výsledkom uvedeného procesu bolo stornovanie potvrdenia o
dočasnej pracovnej neschopnosti č. R XXXXXX, treba mať za to, že ošetrujúci lekár žalobcu, ktorý
bol o zdravotnom stave žalobu podrobne informovaný, stornovaním potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti č. R XXXXXX z odborného hľadiska uznal námietky posudkového lekára žalovaného;

- proces, rezultátom ktorého je stornovanie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, nie je
prísne formalizovaný a nepodlieha procesným pravidlám upraveným v správnom poriadku (viď § 49d
zákona č. 576/2004 Z.z.). Ak ošetrujúci lekár pôvodne ukončil dočasnú práceneschopnosť žalobcu č.
R XXXXXX dňa 12.09.2018, nezaložil si týmto aktom prekážku rozhodnutej veci, ktorá by mu neskôr,
pri získaní dodatočných informácií, znemožňovala rozhodnutie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. R
XXXXXX zmeniť tak, že potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti stornoval. Keďže potvrdenie o

dočasnej pracovnej neschopnosti je podkladom pre následnú rozhodovaciu činnosť Sociálnej poisťovne
finalizovanú spravidla priznaním nároku na nemocenské, je aj v záujme ošetrujúceho lekára, aby
informácia, ktorú vystavením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti podáva Sociálnej poisťovni
a ktorá pre Sociálnu poisťovňu má vypovedaciu hodnotu procesnej úrovne dôkazu v správnom konaní,
zodpovedala objektívnej realite;

- stornovanie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti nie je úkon, ktorý by si zo strany
ošetrujúceho lekára vyžadoval následnú notifikáciu (oznámenie) osobe, ktorej zdravotného stavu sa
týka.

46. Správny súd považuje závery žalovaného, podľa ktorého šetrením bolo zistené, že z medicínskeho

hľadiska nebol dôvod na ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti č. R XXXXXX, nakoľko v liečbe
sa pokračovalo a dočasná pracovná neschopnosť trvala ďalej, za také, ktoré vyplývajú z vykonaného
dokazovania. Ďalšie vystavenie novej dočasnej pracovnej neschopnosti č. R XXXXXX počas trvania
pôvodnej pracovnej neschopnosti č. R XXXXXX nebolo opodstatnené, najmä však nezaložilo právne
účinky očakávané žalobcom, keďže došlo k jeho účinnému stornovaniu. V prípade dočasnej pracovnej

neschopnosti č. R XXXXXX od 12.07.2018 do 11.09.2018 by išlo o účelové uznanie dočasnej pracovnej
neschopnostivrozporesustanovením§12aods.3zákonač.576/2004Z.z.,nakoľkotátonebolauznaná
dňom, kedy ošetrujúci lekár zistil chorobu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorá vyžaduje
dočasnú pracovnú neschopnosť. Z administratívneho spisu ako aj zo zdravotnej dokumentácie žalobcu
je evidentné, že choroba odôvodňujúca práceneschopnosť č. R XXXXXX, bola ošetrujúcim lekárom

žalobcu zistená o niekoľko mesiacov skôr než bol deň vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti č. R XXXXXX. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu vyplýva, že liečenie v súvislosti
s úrazom pravého ramena začalo už v období pred 03.04.2018. Na základe dohodnutého termínu
operačného riešenia bol žalobca uznaný dočasne práceneschopným od 03.04.2018. Mal stanovené
pravidelné kontroly u odborných lekárov, z ktorých vyplýva, že liečba liekmi a rehabilitáciou prebiehala

neprerušovane až do 12.09.2018. Zlepšenie zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo ukončenie
dočasnej pracovnej neschopnosti k 08.07.2018, nie je v zdravotnej dokumentácii zaznamenané.

47. Pokiaľ ide o žalobcom naznačované pochybenia správnych orgánov najmä z pohľadu porušenia
zásady súčinnosti s účastníkom správneho konania a jeho možnosti oboznámiť sa s dôkazmi

pred vydaním rozhodnutia, správny súd uvádza, že ak by aj námietky tohto druhu akceptoval,
vybočil by z ustálenej súdnej praxe. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10Sžo/81/2016 zo dňa 23.08.2017 vyplýva, že „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval
proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre
účastníka.“ Obdobný názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 8Sžh/1/2010

zo dňa 10.05.2010 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod č. 103/2011), podľa ktorého „je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie
administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje
reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.“ Za takýchto okolností platí, že nie každé
porušenie procesného predpisu má za následok aj porušenie práv účastníka konania. Posúdenie

súdu v preskúmavacom konaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou,
ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a podmienené konkrétnymi
okolnosťami prípadu. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že aj keby došlo k zrušeniu
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, resp. aj prvostupňového rozhodnutia, pre namietanéprocesné pochybenia správnych orgánov, základné skutkové okolnosti vyplývajúce z už zabezpečených
dôkazov sú také, že ani formálne perfektné administratívne konanie by žalobcovi neprinieslo vecne iné
rozhodnutie v jeho prospech.

48. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe,
neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190
SSP zamietol.

49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu
v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo

zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; aksa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.