Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. september 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6Csp/103/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817209878
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3817209878.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD., v právnej veci žalobcov: v 1. rade T.

R., narodená XX.X.XXXX, bytom L. Z. V. XXX, zastúpená E. R., nar. X.X.XXXX, bytom L. Z. V. XXX, v 2.
rade E. R., narodený X.X.XXXX, bytom L. Z. V. XXX a v 3. rade M. R., narodená X.X.XXXX, bytom L. Z.
V. XXX, zastúpená E. R., nar. X.X.XXXX, bytom L. Z. V. XXX proti žalovanému: v 1. rade Tatra credit a.s.,
IČO: 44 975 775, so sídlom Námestie slobody 10, Piešťany, zast. Advokátskou kanceláriou L.I.B. legal
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 237 546, v 2. rade Halpon corporacion s.r.o., IČO: 053 65 741,
so sídlom Makovského 1177/1, 163 00 Praha 6 Řepy, Česká republika, korešpondenčná adresa Halpon
corporacion s.r.o., P.O.BOX: C-38, 921 01 Piešťany, zast. Advokátskou kanceláriou L.I.B. legal s.r.o.,

Pribinova 25, Bratislava IČO: 47 237 546, v konaní o neplatnosť dodatku k zmluve o úvere a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje spotrebiteľský úver č. 41/2014 zo dňa 03.04.2014 za bezúročný a bezpoplatkový aj vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti voči žalovanému v 1. a 2. rade zamieta.

III. Žalovaný v 1. rade má právo na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 3. rade v rozsahu

1/3-iny %

IV. Žalovaný v 2. rade má právo na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 3. rade v
rozsahu 1/3-iny %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou osobne podanou na súde dňa 22.06.2017 sa žalobcovia v 1. až v 3. rade domáhali určenia
neplatnosti Dodatku k zmluve o úvere č. 41/14, vyhlásenia spotrebiteľského úveru č. 41/14 zo dňa
03.04.2014 za bezúročný a bezpoplatkový, vyhlásenia článku X a XI v zmluve o úvere č. 41/14 zo dňa

03.04.2014 za neplatný a určenia neplatnosti článku XVI, bod 1, písm. b) Zmluvy o úvere č. 41/14
zo dňa 03.04.2014, z dôvodu porušenia spotrebiteľského práva. Následne návrhom doručeným súdu
22.06.2017 sa žalobcovia v 1. až v 3. rade domáhali nariadenia predbežného opatrenia.

2. Súd uznesením 6C/103/2017- 40 zo dňa 09.11.2017 návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
vyhovel. Krajský súd v Trenčíne č. k. 5Co/6/2018-76 zo dňa 07.02.2018 rozhodnutie prvej inštancie
zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 28.02.2018.

3. Súd uznesením 6C/103/2017-17 zo dňa 09.11.2017 pripustil vstup ďalšieho subjektu do konania
na strane žalovaného - o žalovaného v 2. rade Halpon corporacion s.r.o., IČO: 053 65 741, sosídlom Makovského 1177/1, 163 00 Praha 6 Řepy, Česká republika, korešpondenčná adresa Halpon
corporacion s.r.o., P. O. BOX: C - 38, 921 01 Piešťany. Pripustil zmenu - rozšírenie návrhu, o určenie
neplatnosti článku XVI, bod 1, písm. b) Zmluvy o úvere č. 41/14 zo dňa 03.03.2017, uvedené uznesenie

nadobudlo právoplatnosti 27.11.2017.

4. Žalobca v 2. rade aj ako zástupca žalobcov v 1. a 3. rade vo svojich ústnych a písomných vyjadreniach
uviedol, že úver je bezpoplatkový a bezúročný z toho dôvodu, že veriteľ hrubo porušil náležitosti a
povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona o spotrebiteľských úveroch, vôbec nezisťoval, či žalobcovia v

1. až 3. rade sú schopní úver splácať. Zo zákona vyplýva, že je úver bezúročný a bezpoplatkový a veriteľ
nemôže vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalobcovia v 2. a 3. rade boli dobrovoľne nezamestnané,
žalobkyňa 1/ je starobná dôchodkyňa a mala poskytnutý úver od inej nebankovej spoločnosti a bola
účastníčkou konania tunajšieho súdu 16Csp 147/2017. Zároveň žalobkyňa 1/ mala dňa 31.03.2014
poskytnutý úver spoločnosťou Provident. Bezúročná a bezpoplatková zmluva je aj z dôvodu, že finančný
agent, alebo zástupca poskytovateľa úveru nie je uvedený na úverovej zmluve, hoci to zákon vyžaduje.

Ďalej podľa žalobcu v 2. rade zástupca žalovaného 1/ predtým, ako bol úver poskytnutý, vybral poplatok
za úver, na čo nebol vydaný doklad, a tým pádom stúpli náklady, z toho vyplýva, že RPMN je potom
nepravdivá. Rozhodnutie obchodnej inšpekcie udáva, že RPMN nie je pravdivé. Uvedená skutočnosť
je preukázaná v konaní vedenom na tunajšom súde 12C 10/2015. Poplatky, ktoré boli vybraté, boli
vyhlásené ako neprijateľné podmienky. Dodatok č. 1 k úveru č. 41/2014 zo dňa 03.04.2014 žiada

určiť za neplatný z dôvodu, že bol uzatvorený v rozpore s dobrými mravmi. V dodatku neboli uvedené
pravdivé údaje, ktoré spočívali v tom, že na základe splátkového kalendára úroky už boli splatené v
priebehu polroka, avšak tento dodatok túto skutočnosť nepotvrdzuje, naopak tvrdí, že niektoré splátky
neboli uhradené. Podľa neho ide o nekalú obchodnú praktiku. Dodatok je neplatný z dôvodu, že veriteľ
nenaplnil sumu 3.000 eur, lebo z uvedenej sumy si stiahol poplatok 340 eur vopred, a preto je podľa

§ 43 OZ dodatok neplatný. Tieto zmluvy pri spoločnostiach Profi credit a.s. vyhlasuje aj tento súd
za neplatné. Dodatok nebol podpísaný 29.02.2014, ale bol podpísaný neskôr, čo potvrdí aj NÚ. Všetky
náležitosti uvedené v dodatku z toho dôvodu sú nepravdivé. Dodatok je neplatný aj z toho dôvodu,
že sa tam nachádza viacero neprijateľných podmienok. Ustanovenia o zmluvných pokutách, nie sú
náležité z toho dôvodu, že veriteľ ich môže uplatňovať vtedy, keď on z jeho postoja splní všetko to, čo

má. Z tohto dôvodu má za to, že to nemôže požadovať. Žiada, aby súd v rozsudku vyhlásil článok XVI
bod 1b) zmluvy o úvere, ktorý hovorí, že nesplácanie úveru dlžníkom v súlade s podmienkami úverovej
zmluvy môže mať nasledovné následky: postúpenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi na tretie osoby,
za neplatný. Poukazuje na to, že veriteľ nevykonáva sám dražbu, ale predtým postupuje pohľadávku
na tretiu osobu, ktorého sídlo je v ČR a to z toho dôvodu, aby si dlžník nemohol spätne vymôcť poplatky,

úroky, na ktoré má nárok.

5. Žalovaný v 1. a v 2. rade má za to, že vzhľadom na postúpenie pohľadávky a konkrétne znenie
žalobných návrhov nie je žalovaný v 1. rade v spore aktívne legitimovaný. Ďalej uvádzal, že vo vzťahu
k určovacím návrhom žalobcov existuje prekážka veci rozsúdenej vo vzťahu ku konania vedenom na

OS Prievidza č. k. 12C 10/2015, pretože predmetom tohto konania bolo preskúmanie platnosti zmluvy
o úvere a aj dodatku, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku. Prekážka veci rozhodnutej sa týka aj
určovacieho výroku o vyhlásení neplatnosti článkov X a XI zmluvy o úvere. Keďže žaloba o neplatnosť
úverovej zmluvy bola už právoplatne zamietnutá, spotrebiteľ sa nemôže domáhať ani určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti, pretože tieto výroky nemôžu obstáť vedľa seba súčasne. Neexistuje

pretonaliehavýprávnyzáujemna takomtopožadovanomurčení. Žalobcovia si odporujú navrhovaným
určením bezúročnostiabezpoplatkovostiúveruasúčasnýmurčenímneplatnosti zmluvnéhodojednania
o výške úrokov z omeškania. V ďalšom poukázal na dôvody, pre ktoré nemôže byť úver bezúročný
a bezpoplatkový. Podľa žalovaných samotné postúpenie nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
postúpenie nijakým spôsobom nezhoršuje postavenie žalobcov, ako spotrebiteľov (KS TN 5Co 6/2018

zo dňa 07.02. 2018). Vzhľadom na konanie 12C 10/2015 je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci
aj vo vzťahu k rozšírenému návrhu. Žalovaný v 2. rade ďalej zvýraznil, že eviduje na zmluve o úvere
neuhradenú istinu vo výške 7.920,- eur a táto suma predstavuje len neuhradenú istinu bez započítania
akýchkoľvek úrokov, poplatkov a zmluvnej pokuty. Žalobcovia uhradili len sumu 1.740,- eur, konanie na
plnenie nie je iniciované, pretože sa realizoval výkon záložného práva.

6. Súd po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 09.11.2018 tak, že vyhlásil
spotrebiteľský úver č. 41/2014 zo dňa 03.04.2014 za bezúročný a bezpoplatkový, v prevyšujúcej časti
žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol v celom rozsahua rozhodol o trovách konania. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zamietnutia
žaloby zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Okrem iného poukázal na to, že treba rozlišovať, či sa
bezúročnosť a bezpoplatkovosť dotýka plnenia voči pôvodnému veriteľovi, alebo plnenia voči novému

veriteľovi. Z postúpenej pohľadávky je tak možné žalovať okrem iného pôvodného veriteľa aj nového
veriteľa, ak boli predmetom postúpenia napríklad úroky a poplatky, ktorému prináleží na takéto plnenie
nárok, a to v závislosti od toho, čo bolo predmetom postúpenia. Vzhľadom na žalobu o neplatnosť
zmluvy o úvere, je potrebné takýto určovací nárok uplatniť voči všetkým účastníkom zmluvy, teda i
žalovanému v 1. rade. Postúpením pohľadávky neprechádza na postupníka celý záväzkový vzťah,

ale len určitá pohľadávka, t.j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého
pohľadávka vznikla. Postúpením pohľadávky na žalovaného v 2. rade nestratil žalovaný v 1. rade
postavenie dodávateľa voči žalobcom 1/ až 3/. Odvolací súd ďalej uviedol, že aj vo vzťahu k určeniu
úveru za bezúročný a bezpoplatkový je pasívne legitimovaný aj žalovaný v 1. rade. V ďalšom poukázal
na to, že vo veci neexistuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci, pretože v preskúmavanej veci ide
o odlišný okruh žalobou uplatnených nárokov a iný predmet konania založený na iných skutkových

tvrdeniach, a to nie na určenie absolútnej neplatnosti záväzkového vzťahu, ale určenia neplatnosti
jednotlivých zmluvných dojednaní, vrátane dodatku, ktoré neboli doteraz predmetom prieskumu z
hľadiska namietanej neprijateľnosti zmluvných dojednaní a závislej neplatnosti ako osobitnej kategórie
ochrany spotrebiteľa. Úlohou prvostupňového súdu malo byť opätovne posúdiť otázku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaných v 1. a 2. rade v časti určenia neplatnosti Dodatku č. 1 úverovej zmluvy, určenia

neplatnosti článkov X a XI zmluvy o úvere a článku XVI bod 1 písm. b/ zmluvy o úvere z hľadiska ich
individuálnej neplatnosti v kontexte neprijateľnosti zmluvných podmienok, pokiaľ ide o žalovaného v 1.
rade i určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 2. rade aj ako zástupcu žalobcov v 1. a v 3.
rade,zástupcužalovaných,písomnýmipodaniamižalobcuv2.radeažalovaných,rozsudkomtunajšieho
súdu 12C 10/2015 zo dňa 20.07.2016, rozsudkom KS TN 5Co 364/2016 zo dňa 17.05.2017, dodatkom
1 k zmluve o úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014 uzatvorený dňa 22.09.2014, sadzobníkom poplatkov k
úverovej zmluve č. 41/14 zo dňa 03.04.2014, úverovou zmluvou č. 41/14 zo dňa 03.04.2014, zmluvou o

postúpení pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky, LV č. 20, opätovným výsluchom žalobcu
v 2. rade a zástupcu žalovaných a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Zo zmluvy o úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014 mal súd preukázané, že uvedenú zmluvu uzavreli
žalobcovia, ako dlžníci, so žalovaným v 1. rade ako veriteľom, na základe ktorej zmluvy žalovaný v

1. rade poskytol žalobcom úver vo výške 7.000,- eur, ktorý úver sa žalobcovia zaviazali splácať v
mesačných splátkach podľa splátkového kalendára od 03.04.2014 do 28.09.2014 mesačne po 210,-
eur, pričom išlo o splácanie úrokov, dňa 03.10.2014 bola splatná istina vo výške 7.000,- eur. Dátum
prvej splátky bol dohodnutý 03.04.2014, doba splatnosti úveru bola 6 mesiacov, RPMN 49,29 %,
priemerná RPMN 19,37 %, ročná úroková sadzba 36 %, výška úveru s navýšením 8.260,- eur,

konečná splatnosť 03.10.2014, celkové náklady 1.400,- eur, poplatok za poskytnutie úveru 140,- eur.
V uvedenej zmluve sa žalovaný v 1. rade zaviazal, že na požiadanie žalobcov, ako zákazníkov a po
splnení podmienok stanovených žalovaným, poskytne v prospech žalobcov peňažné prostriedky do
určitej výšky. Žalobcovia, ako zákazníci sa zaviazali takto poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť
úroky a splniť ostatné povinnosti podľa zmluvy o úvere. Zároveň sa dohodlo, že v ostatnom určujú

obsah zmluvy o úvere obchodné podmienky i sadzobník poplatkov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere. V závere s názvom záverečné ustanovenia, žalobcovia ako zákazníci svojím podpisom
potvrdili,žezmluvuuzavrelinazákladeslobodnejvôle,zmluvanebolauzatvorenávtiesnianizanápadne
nevýhodných podmienok, zmluvu si prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu s jej obsahom
ju vlastnoručne podpísali.

9. Z Dodatku č. 1 k zmluve o úvere č. 41/14 uzatvorenej dňa 03.04.2014 zo dňa 22.09.2014 mal súd
preukázané, že žalovaný poskytol žalobcom navýšenie úveru o výšku 3.000,- eur a predĺžil dobu
splatnosti úveru o 6 mesiacov, čím sa pohľadávka voči dlžníkovi vo výške 8.260,- eur mení spolu s
navýšením na pohľadávku vo výške 13.175,- eur. Alikvotná časť navýšenia za obdobie od 22.09.2014

do 28.09.2014 vo výške 60,- eur sa priráta k nasledujúcej splátke. Splatnosť úveru s príslušenstvom
je stanovená do 03.04.2015 a úverová zmluva č. 41/14 zo dňa 03.04.2014 sa mení nasledovným
spôsobom: výška úveru 10.000,- eur, čerpanie úveru od 03.04.2014, suma čerpaná bezhotovostným
prevodom, vkladom na účet 10.000,- eur, doba splatnosti 12 mesiacov, RPMN 53,32% ročne, priemernáročná percentuálna miera nákladov 11,12%, ročná úroková sadzba 36%, mesačná úroková sadzba 3%,
výška úveru s navýšením 13.175,- eur, konečná splatnosť úveru 03.04.2015, celkové náklady 3.315,-
eur,poplatokzaposkytnutieúveru140,-eur,zabezpečenieúveruzriadenímzáložnéhoprávanahodnotu

29.700,- eur, notárske poplatky za overenie jedného podpisu 2,50 eur.

10. Súd mal z rozsudku tunajšieho súdu 12C 10/2015 zo dňa 20.07.2016-74 zistené, že návrh
žalobcov, ktorým sa domáhali neplatnosti zmlúv, bol zamietnutý z dôvodu, že z vykonaného dokazovania
nevyplýva žiaden dôvod, ktorý by spôsoboval, že uzatvorená úverová zmluva, znenie dodatku, ako

aj záložná zmluva sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, súd návrh zamietol ako nedôvodný.
Rozsudok KS TN 5Co 364/2016-94 zo dňa 17.05.2017 uvedené rozhodnutie potvrdil.

11. Žalobca v 2. rade pri opätovnom výsluchu na pojednávaní uviedol opäť dôvody, pre ktoré je úver
bezúročný a bez poplatkov, a to nesprávne uvedená RPMN, neskúmanie schopnosti splácať úver
a ďalej, že finančný agent, ktorý navštívil žalobcov a sprostredkoval úver nie je uvedený v zmluve.

Pokiaľ súd vysloví, že príslušný článok zmluvy XVI je neplatný, odpadá dôvod riešiť vecnú pasívnu
legitimáciu žalovaného v 1. rade, pretože zostáva už len žalovaný v 1. rade, nebolo by možné postúpenie
pohľadávky. Okrem toho splátky, ktoré sa splácajú pozostávajú zo splátok úrokov a nie istiny, táto sa
spláca až na konci. Veriteľ vedel od samého začiatku, že uzatvára úver bezúročný a bez poplatkov a
preto vedel, že ako náhle sa splácajú úroky a poplatky, tieto sa stávajú pohľadávkou spotrebiteľa voči

veriteľovi. Aj pokuta za nesplnenie dlhu je pohľadávkou voči veriteľovi. Ak vykonaním dražby vymohol
veriteľ aj úroky a poplatky, vzniká nárok spotrebiteľov voči veriteľovi, pričom pôvodného veriteľa by mohli
žalovať na území SR, pričom od žalovaného v 2. rade by žalobcovia svoje nároky nikdy nevymohli.
Žiadal žalobe s poukazom na právny názor odvolacieho súdu vyhovieť.

12. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že konanie v časti určenia neplatnosti dodatku k
úverovej zmluve treba zastaviť pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a to vo vzťahu ku konaniu
vedenom pod sp. zn. 12C 10/2015. Keďže je právoplatne rozhodnuté, že zmluva je bezúročná a
bez poplatkov, nie je daný ani dôvod na to, aby bola určovaná neplatnosť individuálnych zmluvných
podmienok,pretožetietosatýkajúúrokovapoplatkovažalobcoviasúpovinnívrátiťlenposkytnutúistinu.

Nemôže byť daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok.
Podľa názoru žalovaných spotrebitelia majú právo sa domáhať len jedného z nárokov predpokladaných
v §11 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o namietané zmluvné dojednanie k
postúpeniu pohľadávky je názoru, že Občiansky zákonník umožňuje aj pri spotrebiteľských zmluvách
postúpenie pohľadávky a túto zmluvnú podmienku nepripúšťa, len keby sa zhoršovalo postavenie

žalobcov, ako spotrebiteľov. Nie je zrejmé a žalobcovia ani netvrdia a nepreukazujú akým spôsobom
by sa malo zhoršiť ich postavenie. Žalobcovia nemajú žiadnu pohľadávku voči žalovaným, v danej veci
nenastala situácia, že by boli žalobcovia uhradili aspoň istinu, všetky platby môžu byť započítané len na
istinu. Z týchto dôvodov žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

13. Podľa § 137 písm. c/ CSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 40 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov je neplatný.

16. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

17. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

18. Podľa § 1 ods. 1, 2, 8 zákona č. 129/2010 Z. z., tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtucelkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na
ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Ustanoveniami tohto zákona nie sú
dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

19. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/, g/ zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
5a)
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

20. Podľa § 7 ods. (1) zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť

s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

21.Podľa§7ods.(2)zákonač.129/2010Z.z.,spotrebiteľjepovinnýposkytnúťveriteľovinajehožiadosť

úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.

22. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí

mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe
alebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.Zmluvaospotrebiteľskomúvereokrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru

na účely jeho splatenia.

23. Podľa § 11 ods.1 zákona č. 129/2010Z.z o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

24. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010Z.z o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s
odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové

splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch arodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na
účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

25. Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa môže pred
súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobu.

26. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených

zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal
protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

27. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 52a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy
pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv
samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1
pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto

zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením
alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými
právnymi účinkami.

29. Podľa § 53 ods. 1, 2, 5, 6 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa(ďalej len" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

30. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona považoval
súd žalobu žalobcov za dôvodnú len čiastočne. Rozsudok súdu v danej veci týkajúci sa vyhlásenia
spotrebiteľského úveru č. 41/2014 zo dňa 09.11.2018 za bezúročný a bez poplatkový sa stal

právoplatnýmdňa04.12.2018,pretožetentovýroknebolnapadnutýžiadnymodvolaním.Tentorozsudok
však nadobudol účinok len voči žalovanému v 2. rade, pretože žaloba voči žalovanému v 1. rade bola
zamietnutá v celom rozsahu. Rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, súd konštatuje, že v konaní
je v zásade daná pasívna legitimácia oboch žalovaných, a to vo vzťahu k všetkým žalovaným výrokom.
Žalovaný v 1. rade, ako postupca previedol pohľadávku z úverovej zmluvy na žalovaného v 2. rade,

pričom určovací výrok o bezúročnosti a bezpoplatkovosti sa dotýka aj jeho. Samotným postúpením
pohľadávky, teda konkrétneho peňažného plnenia, nestráca postavenie dodávateľa zo spotrebiteľskej
zmluvy, preto otázka posúdenia platnosti, alebo vád spotrebiteľskej zmluvy, či už celej alebo čiastočnej,
sa týka aj jeho, ako dodávateľa. Rozlišovanie vecnej legitimácie na strane žalovaných by malo významv prípade nároku na plnenie, kedy by súd musel dôsledne zvažovať, ktorého žalovaného sa nárok na
plnenie,toajvzhľadomnaobsahzmluvyopostúpenípohľadávky.Súdpretozastávanázor,že určovacie
nároky žalobcov na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, určenie neplatnosti dodatku k

zmluve, ako aj na určenie neplatnosti určitých zmluvných dojednaní sa dotýkajú tak postupcu, ako
aj postupníka. Postupca bol priamo účastníkom právneho úkonu a postúpením pohľadávky nestráca
postavenie veriteľa, resp. dodávateľa, postupník nadobúda postúpením pohľadávky len právo na
peňažné plnenie, ktoré v konaní uplatňované nie je, avšak prípadné určenie neplatnosti zmluvy, alebo
jej časti má priamo dopad na jeho postúpené právo. Súd preto považoval oboch žalovaných za vecne

legitimovaných v spore.

31. Zistené nedostatky zmluvy o úvere, ktoré spôsobujú, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a
ktoré súd uvádzal vo svojom skoršom rozsudku, preto pôsobia a platia aj voči žalovanému v 1. rade,
ktorý takúto zmluvu so žalobcami uzavrel. V tejto súvislosti súd ďalej konštatuje, že žalobcovia majú v
zmysle § 137 písm. c/ CSP naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, a to aj na určení,

že úver je bezúročný a bez poplatkov, ako aj na určení, že zmluva je neplatná. Podľa § 11 ods. 4
Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného od 01.01.2018 sa spotrebiteľ môže pred
súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Podľa tejto úpravy a rešpektujúc vyslovený
právny názor odvolacieho súdu v zásade sú žalovateľné oba nároky aj spoločne, teda popri sebe.

Spotrebiteľ môže z dôvodu právnej istoty žalovať oba nároky, pričom je vecou súdu posúdiť vady zmluvy
a tieto subsumovať pod svoje rozhodnutie, či už ako neplatnú zmluvu, resp. vyslovenie, že úver je
bezúročný, alebo bez poplatkov.

32. Súd sa postavil na to stanovisko, že žalobcovia, ako spotrebitelia majú naliehavý právny záujem

na podaní tejto určovacej žaloby, nakoľko sa tým môže vyriešiť otázka prípadného porušovania
spotrebiteľských práv žalovaným, resp. otázka neplatnosti zmluvy, z dôvodu rozporu s dobrými mravmi
a následne medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bude ujasnené, či môže ísť o nárok z titulu platnej
zmluvy,resp.ztitulubezdôvodnéhoobohatenia,prineplatnostizmluvyoúvereresp.ztitulu,žebudeúver
vyhlásený za bezúročný a bezpoplatkový. Súdom prináleží súdna kontrola nielen zmluvných podmienok,

ale aj dokonca kontrola zmlúv v zmysle § 153 ods. 3, 4 O. s. p., resp. v súčasnosti podľa § 298 ods. 1
CSP s cieľom vylúčiť zo života spotrebiteľov neprimerané podmienky, aby sa tak naplnil cieľ sledovaný
článkom 6 Smernice Rady 93/13/EHS.

33. Pokiaľ ide o vyhlásenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, súd aj vo vzťahu k žalovanému v 1. rade

vychádza z právoplatnej časti rozsudku v tejto veci a konštatuje nasledovné: medzi spornými stranami
bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014, Zmluva o záložnom práve
č. 41/14 zo dňa 03.04.2014, Dodatok č.1 k zmluve o úvere č. 41/14, uzatvorenej dňa 03.04.2014 zo dňa
22.09.2014. Účastníci sa tak dojednali na podstatných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
čím medzi nimi došlo podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom

úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov k uzatvoreniu písomnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. V zmluve, ako aj v následnom dodatku k zmluve, boli riadne definované
základné parametre úveru, a to výška úveru, jeho čerpanie, doba splatnosti, ročná úroková sadzba,
výška a termíny splátok, celkové náklady dlžníka, účel úveru, poplatok za poskytnutie úveru, spôsob

zabezpečenia úveru, teda žalobcom ako dlžníkom muselo byť od samého začiatku zrejmé, o
aký úver s akou hodnotou úrokovej sadzby a akými podmienkami splácania ide. Súd po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti vyhlásenia úveru za bezpoplatkového a
bezúročného podaná dôvodne. Preskúmaním uvedenej úverovej zmluvy súd zistil, že uzavretá úverová
zmluva síce spĺňa náležitosti stanovené v § 9 ods. 1, 2 uvedeného zákona o spotrebiteľských úveroch,

no podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa uvedený poskytnutý
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010Z.z o
spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. V konaní namietanú skutočnosť žalovaní nepreukázali, že by boli zo strany
žalobcov skúmali schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver/ žalobkyňa v 1. rade dobrovoľne
nezamestnaná a žalobkyňa v 3. rade starobná dôchodkyňa/. Už len táto skutočnosť spôsobuje uvedenýnásledok, pričom žalobcami uvádzané iné dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti podľa názoru súdu,
nie sú dané. Z dôvodu hospodárnosti však súd v tomto smere ďalšie dokazovanie nevykonával.

34. Žalobcovia považujú dodatok č. 1 úverovej zmluvy zo dňa 22.9.2014 za neplatný, pretože bol
uzatvorený v rozpore s dobrými mravmi, lebo dodatok vstúpil do zmluvy o úvere pol roka po platnosti
zmluvy a dodatkom bola prerobená pôvodná zmluva v neprospech spotrebiteľa. Dôvod neplatnosti
článkov X, XI vidia v duplicitnej sankcie za omeškanie dlžníka a neplatnosť článku XVI bod 1 písm. b/
Zmluvy o úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014 vidia z dôvodu, že pri nesplácaní úveru môže veriteľ postúpiť

pohľadávku na tretiu osobu, ktorá má sídlo v ČR a dlžník si potom nemôže spätne vymôcť poplatky,
úroky, na ktoré má nárok.

35. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu 12C 10/2015 zo dňa
20.07.2016-74 bol návrh žalobcov, ktorým sa domáhali neplatnosti zmlúv: Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. 41/14 zo dňa 03.04.2014, Zmluva o záložnom práve č. 41/14 zo dňa 03.04.2014, Dodatok č.

1 k zmluve o úver č. 41/14 uzatvorenej dňa 03.04.2014 zo dňa 22.09.2014, zamietnutý z dôvodu, že z
vykonanéhodokazovanianevyplývalžiadendôvod,ktorýbyspôsoboval,žeuzatvorenáúverovázmluva,
znenie dodatku ako aj záložná zmluva sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, preto súd návrh
zamietol ako nedôvodný. Rozsudok KS TN 5Co 364/2016-94 zo dňa 17.05.2017 uvedené rozhodnutie
potvrdil. Podľa právneho názoru súdu rozhodnutie v uvedenej veci vzhľadom na tam tvrdené dôvody

neplatnosti zmluvy a dodatku netvoria prekážku veci rozhodnutej a nebránia v tejto veci sa zaoberať
platnosťou dodatku a žalobcami dotknutých zmluvných dojednaní.

36. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že Dodatok č. 1 k zmluve o úvere č. 41/14 zo dňa
22.09. 2014 nie je neplatným právnym úkon. Žalobcovia len vo všeobecnosti konštatujú rozpor dodatku

s dobrými mravmi a dodatok mal byť v ich neprospech. Súd konštatuje, že Dodatok k zmluve je uzavretý
v predpísanej písomnej forme, je určitý, jasný a zrozumiteľný, je riadne vymedzený svojim predmetom,
z jednotlivých článkov jasne vyplýva, že ide o navýšenie úveru, je riadne stanovená splatnosť úveru
je riadne vymedzené splácanie úveru a úver je riadne identifikovaný. Ak však súd vyhlásil úver zo
zmluvy o úvere č. 41/14 za bezúročný a bez poplatkov, dopadá tento právny následok nepochybne

aj na dodatok k zmluve o úvere. Súd však nezistil žiadne dôvody absolútnej neplatnosti dodatku k
zmluve o úvere, aj tento dodatok má povahu úveru bez úrokov a bez poplatkov z dôvodov, pre ktorý
je bezúročný a bezpoplatkový úver, ako taký. Žalobcovia dodatok riadne podpísali, súd ani podrobným
prieskumom nezistil žiadne dojednanie, ktoré by bolo v neprospech spotrebiteľa. Je pritom zrejmé, že
išlo o vyjednané individuálne zmluvné dojednania, keďže zrejme a práve na žiadosť žalobcov bol úver

navýšený v čase, keď sa blížila pôvodne dohodnutá splatnosť úveru. Taktiež poplatok za poskytnutie
úveru 140,- eur nespôsobuje žiadnu neplatnosť, nejde o žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku,
pretože výška poplatku vzhľadom na výšku úveru nie je neprimerane vysoká a tento poplatok bol podľa
zmluvných dojednaní započítaný s pohľadávkou žalobcov. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcov o
určenie neplatnosti Dodatku k zmluve zamieta, ako nedôvodnú, a to vo vzťahu k obom žalovaným.

37. Súd nevyhovel žalobe vo vzťahu k obom žalovaným ani v časti určovacieho nároku o určenie
neplatnosti čl. X. čl. XI. Zmluvy o úvere. V článku X zmluvy o úvere sú upravené zmluvné pokuty
pre prípad omeškania dlžníka so splatením úveru, a to vo forme zmluvnej pokuty. Žalobcovia v ničom
konkrétnom nepoukazovali v čom má spočívať neplatnosť tohto dojednania. Je pravdou, že v bode 1/

je upravená zmluvná pokuta do výšky 17 % z dlžnej sumy v prípade splatnosti úveru, a túto môže veriteľ
uplatňovať aj opakovane a zmluvnú pokutu veriteľ môže uplatňovať aj pri nesplatení niektorej splátky.
Uplatňovanie oboch pokút súčasne sa však vylučuje. Súd považuje za podstatné ale dojednanie v
bode 4/ tohto článku, podľa ktorého veriteľ je oprávnený účtovať zmluvnú pokutu a úrok z omeškania
len do maximálnej výšky sankcií stanovených Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení.

V tomto čase platilo ustanovenie § 3a) nariadenia, podľa ktorého, ak je predmetom spotrebiteľskej
zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so
splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu 2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10
percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto

nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ
spotrebiteľského úveru. Vychádzajúc z uvedeného nemôže uvedené zmluvné dojednanie spôsobovať
neplatnosť, pretože neodporuje žiadnemu zákonnému ustanoveniu a nie je ani v rozpore s dobrými
mravmi. Pokiaľ sankcia za omeškanie dlžníka je v zmluve riadne ohraničená maximálnou výškoustanovenou právnou úpravou a aj spotrebiteľ musí všeobecne záväzné predpisy poznať, nemôže takéto
dojednanie byť v neprospech spotrebiteľa, resp. byť neprimeranou sankciou. Každý spotrebiteľ si musí
byť vedomý, že ak neplní peňažný dlh, môže byť postihnutý sankciou či už v podobe zmluvnej pokuty,

resp. úroku z omeškania. Zmluvná pokuta je pritom vymedzená riadne a zrozumiteľne, je zmluvne
ošetrené, že nie je možné uplatňovať obe zmluvné pokuty súčasne. Súd preto nezistil žiadne dôvody
neplatnosti tohto dojednania. Z rovnakých dôvodov súd zamieta aj navrhovanú neplatnosť článku XI.
zmluvy, ktorá sa týka úrokov z omeškania. Výška úrokov z omeškania 5,75 % omeškania zodpovedá
zákonnému úroku z omeškania a taktiež je v zmysle bodu 2/ dojednania limitovaná úpravou podľa

Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení.

38. Nakoniec súd nezistil dôvod neplatnosti ani zmluvného dojednania uvedeného v článku XVI. bod 1
písm. b/, podľa ktorého nesplácanie úveru dlžníkom môže mať následok, a to postúpenie pohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi na tretie osoby. Toto zmluvné dojednanie nemôže byť žiadnym zásahom do
práv spotrebiteľov, preto veriteľ má vždy a zo zákona právo postúpiť svoju existujúcu a aj budúcu

pohľadávku tretej osobe. Žalobca nie je bankou, preto sa na neho sprísnená úprava postupovania
bankových pohľadávok nevzťahuje. Veriteľ má právo postúpiť pohľadávku aj v situácii, keď dlžník
nie je v omeškaní, a to platí aj v spotrebiteľských sporoch. Limitom je § 53 ods. 4 písm. b/
OZ, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa

bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti, alebo zabezpečenia
pohľadávky spotrebiteľa. Žalobcovia nepreukázali, v čom konkrétne by sa malo zhoršiť ich postavenie
v prípade postúpenia pohľadávky, ich tvrdenie zostalo len vo všeobecnej rovine. V konaní je nesporné,
že žalobcovia nevrátili žalovaným ani len úverovú istinu, a preto neprichádza zatiaľ do úvahy žiadny
nárok žalobcov voči žalovaným vo vzťahu k vymoženiu ich práva. Okrem toho postúpenie pohľadávky

tretej osobe do ČR ešte samo o sebe nespôsobuje pre spotrebiteľa žiadne riziko. Ešte raz súd
zdôrazňuje, že žalobcovia neoznačili ani možnú pohľadávku, ktorej vymoženie by mohlo byť v dôsledku
postúpenia ohrozené. Ak by žalovaný v 1. rade v rozpore so zmluvou, alebo zákonom previedol
pohľadávku konkrétnou zmluvou, spôsobovalo by to možné posúdenie neplatnosti konkrétnej zmluvy o
postúpení pohľadávok, a nie zmluvného dojednania ako sa nesprávne domáhajú žalobcovia. Vzhľadom

na uvedené súd zamietol žalobu ako nedôvodnú aj v tomto smere.
39. Súd v súlade s ust. § 255 ods. 2, 262 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V konaní žalobcovia uplatňovali celkom tri určovacie nároky /neplatnosti
dodatkuč.1zmluvyoúverezodňa22.09.2014,vyhláseniaspotrebiteľskéhoúveruč.41/14zabezúročný
a bezpoplatkový, neplatnosti článku X, XI a XVI bod 1 písm. b/ zmluvy o úvere č. 41/14 /. Keďže

žalobcovia boli úspešní len v jednom výroku, žalovaní sú úspešní v rozsahu 2/3-ín, ich čistý úspech je
v rozsahu 1/3-iny. Žalovaným v 1. a 2. rade súd preto priznal náhradu trov konania v rozsahu 1/3-iny.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) CSP

v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie
súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania,
podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods.

1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu(§ 370 CMP).