Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/245/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412223277
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4412223277.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci žalobcu: Slovenská

sporiteľňa, a.s., v skratke SLSP, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený
Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátka kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, ICO: 36
856 584, proti žalovaným: 1. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N., S. H. Q. XXXX/XX, t.č. S., S. XXXX/
X, štátny občan SR, 2. N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N., A. XXXX/X, štátny občan SR, zastúpená
Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom v Nových Zámkoch, Hlavné námestie 7, o zaplatenie
4786,15 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2941,70 eur,

s dlžným vyčísleným úrokom ku dňu 03.07.2012 vo výške 284,66 eur, s 12,35 % zmluvným úrokom zo
sumy 2941,70 eur, od 27.09.2012 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 2941,70 eur,
od 27.09.2012 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd konanie o zaplatenie 142,25 eur z a s t a v u j e.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd n e p r i z n á v a žalovanej v 2.rade oslobodenie od súdnych poplatkov.

Žalovaná v 2.rade je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky súdny poplatok za odpor
vo výške 287,00 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 35,50 eur cestou prevádzkovateľa systému
Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice, do 15 dní od doručenia právoplatného
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa15.10.2012domáhalvydaniaplatobnéhorozkazunazaplatenie
4786,15 eur s dlžným úrokom vyčísleným ku dňu 03.07.2012 vo výške 450,42 eur, s dlžným úrokom
z omeškania vyčísleným ku dňu 03.07.2012 vo výške 142,25 eur, s 12,35 % úrokom ročne zo sumy
4786,15 eur od 04.07.2012 do zaplatenia, s 8 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 4786,15 eur od

04.07.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom porušenia zmluvných povinností žalovanými
vyplývajúcimi zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0242748038.
Navýzvusúdužalobcadoručilupresneniežaloby,vktoromuviedol,ževýškauplatňovanéhoúroku12,35
% ročne vyplýva z ustanovenia článku I. odsek 1 zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi účastníkmidňa 11.07.2008. Požadovaným úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne poukázal na Nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z. s poukazom na § 3. V zmysle ustanovenia čl. I. bod 1 zmluvy boli žalovaní povinní
splácať poskytnutý úver vo výške 3319,39 eur v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,65

eur mesačne, vždy k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci, od 20.08.2008, do 20.06.2018 v počte 119
splátok. Žalovaný vykonali na úhradu predmetnej pohľadávky úhrady dňa 31.12.2008 vo výške 3052,-
Sk, 19.06.2009 100 eur, 28.02.2011 2,5 eur, 28.02.2011 100 eur, 28.06.2011 70 eur, 22.09.2011 50 eur,
03.05.2012 10 eur, 04.06.2012 10 eur. Žalovaní sa dostali do omeškania s úhradami vo výške 50,65 eur
splatnými dňa 20.11.2008 (splátka uhradená dňa 31.12.2008, dňa 20.12.2008 (splátka uhradená dňa

31.12.2008), dňa 20.05.2009 splátka uhradená dňa 19.06.2009), dňa 20.01.2011 (splátka uhradená dňa
28.02.2011), dňa 20.02.2011 (splátka uhradená dňa 28.02.2011), dňa 20.06.2011 splátka uhradená dňa
28.06.2011).Žalovanínezaplatilipravidelnémesačnésplátkyzaposkytnutýúvervroku2008zamesiace
august až október, v roku 2009 za mesiace január až apríl, júl až december, za celý rok 2010, v roku
2011 za mesiace marec až máj, august, september, december, v roku 2012 za mesiace január až apríl.
Žalovaní nezaplatili pravidelnú mesačnú splátku v riadnej výške, t. j. 50,65 eur v mesiaci jún 2009, júl

2011, október 2011, máj 2012 a jún 2012. Žalobcovi vzniklo podľa článku 7.4. „Úročenie“ Všeobecných
obchodných podmienok právo požadovať od žalovaných zaplatenie úrokov z omeškania. Žalobca
si uplatnil žalobou nárok zo zmluvy o splátkovom úvere, zaplatenie istiny, zmluvného úroku, úroku z
omeškania vyčísleného ku dňu 03.07.2012 v súvislosti s odovzdaním zmluvnej dokumentácie. Úroky z
omeškania boli vyčíslené vo výške 8 % ročne zo splátok, ktorými sa žalovaní dostali do omeškania od

21.08.2008 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. 13.06.2012 z dôvodu omeškania s úhradou
istiny 4786,15 eur a výška úrokov z omeškania predstavovala sumu 142,25 eur. Vyčíslený zmluvný úrok
vo výške 450,42 eur, na ktorý vznikol žalobcovi nárok v období pred mimoriadnou splatnosťou úveru, t.
j. ku dňu 13.06.2012 a bol vyčíslený z časti nezaplatených splátok.

Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 16C/245/2013-55 zo dňa
09.10.2013, ktorý však nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu v zákonnej lehote podala odpor
žalovaná v 2.rade, v ktorom uviedla, že so žalovaným v 1.rade si počas manželstva zobrali tri úvery a
o tomto úvere vedomosť nemá. Od uzavretia zmluvy o úvere jej neboli doručované žiadne písomnosti s
úveromsúvisiaceatedaoúverevedomosťnemá.Naadresetrvaléhopobytujeprihlásenáod23.06.2011

ajevylúčené,abysaodoručenítakýchtopísomnostínedozvedela.Platobnýmrozkazomimbolauložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4786,15 eur a táto suma je o 44 % vyššia ako poskytnutý úver vo
výške 3319,39 eur, z čoho reálne čerpali 3229,80 eur. Žalobca uznal, že úver čiastočne splatili a je
vylúčené, aby pri čiastočnom plnení bola výška záväzku o toľko vyššia, než poskytnutý úver. Zmluvná
podmienka, podľa ktorej sa poplatky a úroky dňom splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou

je neprimeranou zmluvnou podmienkou, pretože by sa tak stali základom pre výpočet ďalších úrokov.
O tom, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru sa dozvedela prvý raz z doručenej žaloby s
prílohami na vydanie platobného rozkazu. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bola dlžná
suma vyčíslená na sumu 5325,57 eur, čo je o 60 % vyššia suma, než bol poskytnutý úver. Z pripojených
príloh k žalobe nevyplýva, kedy a aká časť úveru bola splatená, jednak pred vyhlásením mimoriadnej

splatnosti úveru a po ňom. Priložené vyčíslenie - prehľad transakcií považovala za neprehľadné,
nedávajúcepodkladpreurčenievýškyžalovanejsumy. Ztýchtodôvodovnavrhla,abysúdurčilžalobcovi
povinnosť predložiť prehľad transakcií na úverovom účte, z ktorého by bolo možné určiť, koľko splátok
úveru žalovaní splatili, ako sa tieto úhrady žalovaných započítali na plnenie žalovaného záväzku a akým
spôsobom bol vyčíslený zostatok úveru pri jeho mimoriadnej splatnosti a pri podaní žaloby.

Žalobca sa vyjadril k odporu písomne podaním zo dňa 09.04.2014 (č. l. 35) v ktorom uviedol, že žalovaní
uzatvorili dňa 11.07.2008 so žalobcom zmluvu o splátkovom úvere, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal
poskytnúť žalovaným úver vo výške 3319,39 eur jednorazovo a bezhotovostne, ktorý žalovaní čerpali v
plnej výške dňa 11.07.2008. V zmysle zmluvy sa žalovaní zaviazali zaplatiť za úver dohodnutý úrok vo

výške 12,35 % ročne. Splatnosť úrokov bola dohodnutá v zmluve mesačne a to vždy k poslednému dňu
v mesiaci. V zmysle článku 5 bod 5.5.7.1. úverových podmienok si zmluvné strany dohodli, že splatné
úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny. Úroky sa stávali súčasťou istiny len do
dňa 31.08.2011 a od tohto dňa boli úroky počítané zvlášť. Toto ustanovenie predstavuje tzv. kapitalizáciu
príslušenstva do istiny, na základe ktorej sa pôvodná istina (úver), ktorý veriteľ poskytol dlžníkovi

opakovane navyšuje (kapitalizuje) o príslušenstvo istiny (zmluvný úrok a poplatky), až do úplného
splatenia celého úveru. Nakoľko sa žalovaní dostali so splácaním jednotlivých splátok do omeškania je
potrebné dohodnutú kapitalizáciu príslušenstva do istiny zohľadniť. Kapitalizácia príslušenstva do istiny
nie je smernicami č. 90/88/ES a č. 87/102/ES zakázaná. Smernica Európskeho Parlamentu operujeso skutočnosťou, že kapitalizácia úrokov je bežnou zmluvnou podmienkou. Formulár Európskeho
platobného rozkazu predpokladá možnosť kapitalizácie úrokov do príslušenstva. Túto skutočnosť
potvrdil aj Najvyšší súd ČR v rozhodnutí pod sp. zn. 35Odo 101/2002. Možnosť dojednať kapitalizáciu

príslušenstva pripúšťa judikatúra českých súdov aj v prípade spotrebiteľských zmlúv. Účastníci si
dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške 89,59 eur, ktorý bol uhradený z prostriedkov úveru.
Poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur bol dohodnutý v súlade so sadzobníkom poplatkov platným
od 01.02.2008. Poplatok bol splatný vždy ku koncu mesiaca a v zmysle čl. 5 bod 5.7.1. úverových
podmienok sa stal súčasťou istiny. Poplatky sa stávali súčasťou istiny len do 31.08.2011 a od tohto

dátumu boli počítané zvlášť. Výška poplatku sa menila na základe sadzobníka poplatkov od 01.10.2010
na sumu 2,99 eur mesačne. V zmysle čl. I - Základných podmienok zmluvy a čl. 6.3 a 6.5 úverových
podmienok boli žalovaní povinní zaplatiť z omeškaných splátok úroky z omeškania a to vo výške určenej
žalobcom zverejnením v zmysle čl. 2 všeobecných podmienok. Zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka,
preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania

(uznesenie NS SR sp.zn.4Obo 143/98). Žalovaní boli povinní úver splácať v mesačných splátkach
vo výške 50,65 eur a z celkovej sumy uhradili 576,81 eur, pričom prvýkrát v omeškaní boli s prvou
splátkou, ktorú neuhradili riadne a včas. Žalobca listom zo dňa 13.06.2012 v zmysle čl. 8.2 bod A vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 13.06.2012. V zmysle čl. 10 - Oznamovanie a doručovanie, bodu
10.3. Všeobecných podmienok banka zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej

zásielky. Napriek tomu žalobca zaslal vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti formou doporučenej listovej
zásielky na adresu S. H. Q. XX, A. N.. Zásielka sa vrátila s poznámkou, že adresát je neznámy. V
zmysle čl. 10 bod 5 Všeobecných podmienok je klient povinný oznámiť banke adresu, číslo telefónu, na
ktoré mu bude zasielať alebo oznamovať všetky oznámenia a dokumenty. Žalovaná v 2.rade zmenu
adresy pobytu žalobcovi neoznámila. Keďže si žalovaní svoju oznamovaciu povinnosť nesplnili, žalobca

z objektívnych dôvodov nemohol predmetné vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti doručiť. V zmysle čl.
10 bod 3 všeobecných podmienok sa zásielka považuje za doručenú a to aj vtedy, ak sa adresát o
tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. V zmysle čl. 5 bod 5.2 Úverových
podmienok sa jednotlivé úhrady započítali v poradí: splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom;
úroky z omeškania; úroky; istina. Žalovaná suma 4786,15 eur pozostáva z čerpaného úveru 3319,39

eur + kapitalizovaných úrokov 1553,27 eur + kapitalizovaných poplatkov 133,10 eur - 219,63 eur úhrady
započítané na istinu. Zmluvný úrok bol počítaný sadzbou 12,35 % ročne zo sumy 4786,15 eur od
01.09.2011 do 13.06.2012 = 469,59 eur. Úhrady vo výške 19,17 eur boli započítané na splatné úroky a
tak výška uplatňovaných úrokov je 450,42 eur. Vyčíslené úroky z omeškania predstavujú sumu 183,18
eur, na ktoré bola započítaná úhrada 40,93 eur a výška uplatňovaných úrokov z omeškania je 142,25

eur. Žalobca zároveň predložil i listinné dôkazy k svojim tvrdeniam a presný výpis z účtu žalovaných
ohľadne realizovaných platieb a výpočtov s tým, že odpor považoval za nekvalifikovaný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením predložených listinných dôkazov:
zmluva o splátkovom úvere č. 0242748038 zo dňa 11.07.2008, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti zo dňa 13.06.2012, v zmysle ktorého žalobca dňom 13.06.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
z poskytnutého úveru s tým, že úverová pohľadávka ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
predstavoval sumu 5325,57 eur, oznámenia boli doručované žalovaným v 1.a v 2.rade s tým, že zásielky
sa vrátili odosielateľovi ako nedoručené z toho dôvodu, že adresáti boli neznámi, čoho dôkazom sú
fotokópie doručeniek, rozhodnutie o povolení vkladu č. V XXXX/XXXX zo dňa 17.06.2011, ktorým bola

ovkladovaná kúpna zmluva zo dňa 16.06.2011, príjmový a pokladničný doklad Exekútorského úradu
Nové Zámky zo dňa 16.06.2011, na sumu 9044,43 eur, zrušenie exekučného záložného práva na
nehnuteľnosť zo dňa 16.06.2011 a zistil tento skutkový a právny stav:

Právny zástupca žalobcu pred otvorením pojednávania zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 142,25

eur, pretože žalovaní po podaní žaloby zaplatili dňa 20.04.2013 sumu 300 eur, ktorá bola započítaná
na dlžný úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 03.07.2012 vo výške 142,25 a sumu 157,75 eur započítal
žalobca na úroky a úroky z omeškania od 04.07.2012 do 26.09.2012, s tým podal návrh na pripustenie
zmeny petitu žaloby.
Súd pripustil zmenu petitu žaloby unesením zo dňa 21.04.2015 ( č.l. 267) podľa § 95 ods.1 OSP.

Upresnil, že žalovaná v 2.rade o úvere musela vedieť, pretože podpísala zmluvu a pri podpise zmluvy
boli účastníci oboznámení so všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom a úverovými
podmienkami tak, ako to vyplýva zo samotnej zmluvy čl. II bod 2. Žalobca sa vo vyjadrení k odporu
vyjadril i k započítaniu jednotlivých realizovaných úhrad a poukázal na to, že v zmluve boli dohodnutépremenlivé zmluvné úroky vo výške 12,35 % ročne a žalobca si uplatňuje nezmenené dohodnuté
zmluvné úroky. Ku kapitalizácii príslušenstva sa rovnako vyjadril v odpore s tým, že sa jedná o
medzinárodne uznávané podmienky. Zmluva obsahuje RPMN, ako aj vyčíslenú celkovú mieru nákladov.

Náklady s úverom predstavovali sumu 2821,41 eur pri dohodnutých splátkach v počte 119, zmluvných
úrokoch a poplatku za správu úveru. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu žiadal žalobe v
celom rozsahu vyhovieť vzhľadom na vykonané dokazovanie a predložené listinné dôkazy v súlade
s uznesením o pripustení zmeny petitu žaloby a konanie o zaplatenie sumy 142,25 eur zastaviť. K
vznesenej námietke premlčania uviedol, že pohľadávku nepovažuje za premlčanú ani časť splátok ,

vzhľadom na splatnosť úveru v roku 2018.

Žalovaný v 1.rade vo svojej výpovedi upresnil, že od žalobcu čerpali 4 úvery, jeden veľký vo výške 500
alebo 600 000,-Sk, 2 x po 100 000,-Sk a 1 x 200 000,-Sk. Vždy boli zmluvy o splátkových úveroch
podpísať u žalobcu spolu so žalovanou v 2.rade každý z nich podpísal zmluvu a potom si ich vymenili.
Nepoprel, že začal mať finančné problémy, keď ukončil pracovný pomer a začal podnikať, preto si i

zobral úver vo výške 200 000,-Sk, ktorý bol použitý na kúpu motorového vozidla. Žalovaná v 2.rade
o všetkých úveroch vedela. Všetky úvery boli splácané z jeho účtu, na základe príkazov na úhradu
a problémy nastali, keď nemal dostatok finančných prostriedkov na účte. Žalovaná v 2.rade mu vždy
zdôrazňovala, že to má vyriešiť. Žalovaná v 1.rade našla záujemcov o byt, ktorý predali a vyrovnali z
nehonajväčšíúver,onsavšakbližšiespodmienkamikúpnejzmluvyneoboznámil,stretolsaskupujúcimi

pred mestským úradom, kde podpísal zmluvu a dal si overiť podpis. Je pravdou, že raz sa nakontaktoval
na kupujúcich a chcel navýšiť predajnú cenu vzhľadom na svoje finančné problémy, avšak bezvýsledne.
Žiadne finančné prostriedky z odpredaja bytu nenadobudol. Upresnil, že úvery boli čerpané na kúpu
bytu, rekonštrukciu bytu, zariadenie bytu, a raz v súvislosti so začiatkom jeho podnikania. Žalovaný
uznal, že keď si brali ďalšie úvery ešte predchádzajúce neboli splatené. V spoločnej domácnosti so

žalovanou v 2.rade žili zhruba do júla 2010 a rozvedení boli v októbri 2011. Žalovaný nemal nahlásený
trvalý pobyt k svojej matke, avšak je pravdou, že mu tam občas prišla pošta. Žalovaná v 2.rade ho
informovala, že majú nezrovnalosti voči žalobcovi, aby to vyriešil. Žalovaný mal prístup k účtu svojej
matky a stalo sa, že uhradil splátku úveru i z účtu svojej matky. Žalovaný jednoznačne zdôraznil, že
vždy, keď boli podpisované zmluvy na čerpanie úverov u žalobcu, bola s ním žalovaná v 2.rade prítomná

vždy, pri každom jednom úvere. Pri podpisovaní sporného úveru žalovaná v 2.rade mala vedomosť
o tom, že žalovanému v 1.rade bola daná výpoveď, informoval ju o tom, pretože by sa to bola i tak
dozvedela, nakoľko musel odovzdať služobné motorové vozidlo, všetky úvery riešili spoločne. Žalovaný
v záverečnej reči poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu s tým, že vzhľadom na to nevie
navrhnúť ani výšku splátok, ak by bolo preukázané, že bola exekúcia vyplatená dvakrát i túto sumu by

použil na úhradu úveru.

Žalovaná v 2.rade vo svojej výpovedi upresnila, že si brali úver od žalobcu na prerábanie bytu vo výške
600 000,Sk, všetko vybavoval jej bývalý manžel, prišiel pre ňu do práce a u žalobcu podpísala pripravené

listiny. Krátko po čerpaní úveru jej žalovaný uviedol, že mu bol ponúknutý ďalší úver od žalobcu a i tento
podpísala, i napriek tomu, že ich vzťahy boli narušené. Finančné prostriedky z úverov boli zaslané na
účet žalovaného v 1.rade, ktorý zarábal počas manželstva viac a uhrádzal nájomné a splátky úverov.
Viackrát ich veriteľ vyzýval na zaplatenie dlhu s tým, že 13.06.2011 boli vyzvaní na zaplatenie vysokej
sumy, ktorú presne udať nevedela a žalovaný v 1.rade jej stále hovoril, že to dá do poriadku a vybaví

to, ale tu už s tým nesúhlasila a rozhodli sa predať byt, čo sa aj zrealizovalo a domnievala sa, že v tej
vysokej sume bol vyplatený všetok dlh, ktorý mali voči žalobcovi z oboch úverov. Dňa 23.06.2011 sa
odsťahovala s dcérou na adresu A. N., O. XX a žalovaný v 1.rade býval u svojej matky. Asi po roku opäť
dostala výzvu od žalobcu, že má zaplatiť nejakú sumu, avšak domnievala sa, že všetky pohľadávky
voči veriteľovi SLSP po odpredaji bytu majú vyrovnané. Nikdy zmenu adresy žalobcovi nenahlasovala,

pretože sa domnievala, že už žiadne dlhy po odpredaji bytu nemajú. Nevie, na aký účel bol sporný úver
použitý a nikdy nerealizovala žiadne splátky úverov. Nie si je istá, či ho vôbec podpísala. Po nahliadnutí
na originál zmluvy žalovaná uviedla, že to môže byť jej podpis, avšak nepamätá sa, že by takúto zmluvu
podpisovala.

Právna zástupkyňa žalovanej v 2.rade zdôraznila, že žalovaná komunikovala s veriteľom ohľadne
úverov, o ktorých mala vedomosť, čo vyplýva i z predloženej kúpnej zmluvy, z ktorej bola vyplatená
zostávajúca časť úveru. O spornom úvere žalovaná vedomosť nemala a preto nemohla oznámiť
veriteľovi zmenu bydliska. Prezumpcia doručovania bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienkuSlovenskou obchodnou inšpekciou, ako aj judikátmi a preto odstúpenie od zmluvy nemohlo nadobudnúť
účinnosť. Podpis na zmluve o úvere žalovanej v 2.rade nie je overený a preto nie je možné odvolávať
sa na judikatúru uvádzanú žalobcom, ani na české rozhodnutia s odvolávaním sa na sadzobník,

keďže všeobecné obchodné podmienky neobsahujú podpis žalovaných tak, ako to vyžaduje zákon o
spotrebiteľských úveroch a judikatúre. Trvá na zohľadnení námietky premlčania žalovanou v 2.rade
ohľadne jednotlivých splátok úveru. V prípade, že by súd neuznal námietky žalovanej v 2.rade poukázala
na finančné možnosti žalovanej, ktorá by bola schopná pohľadávku splácať v splátkach po 50 eur
mesačne.

Podľa § 52 ods. (1) Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. (3) Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§53ods.(1)Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. (3) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. (4) Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. (1) Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. (2) Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o
splátkovom úvere č. 0242748038 dňa 11.07.2008, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške
3319,39 eur jednorazovo a bezhotovostne, ktorý čerpali v plnej výške 11.07.2008. V zmysle zmluvy boli
dohodnuté premenlivé úroky vo výške 12,35 % ročne s tým, že žalovaní sa zaviazali úver splácať vmesačných splátkach vo výške 50,65 eur, vždy do 20 dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa
20.08.2008 a s konečnou splatnosťou úveru 20.06.2018, čo predstavuje počet splátok 119, RPMN 15,23
% ročne. Žalovaní porušili zmluvné podmienky tým, že úver nesplácali riadne a včas a zaplatili len sumu

576,81 eur, z ktorej bola suma 89,59 eur započítaná na spracovateľský poplatok, suma vo výške 177,59
eur na splatné úroky z omeškania za obdobie od 11.07.2008 do 28.06.2011, suma vo výške 219,63 eur
na istinu, suma vo výške 29,90 eur na poplatky od 01.09.2011 do 13.06.2012 a suma vo výške 40,93
eur na úroky z omeškania za obdobie od 29.06.2011 do 03.07.2012 a suma vo výške 19,17 eur na úroky
za obdobie od 01.09.2011 do 13.06.2012. V zmysle čl. II ods. 2 zmluvy žalovaní jednoznačne vyhlásili,

že sa oboznámili so všeobecnými podmienkami, úverovými podmienkami a sadzobníkom. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že je nepochybné, že i túto predmetnú zmluvu o splátkovom úvere
žalovaná v 2.rade podpísala. Súd vychádzal jednak z vyjadrenia žalovaného v 1.rade, ktorý vo svojej
výpovedi upresnil, že o všetkých úveroch žalovaná v 2.rade mala vedomosť, vždy ich boli podpisovať
spoločne u žalobcu - rovnakého veriteľa, a v podstate i sama žalovaná v 2.rade po nahliadnutí na originál
zmluvy o splátkovom úvere uviedla, že sa jedná o jej podpis, avšak nemá vedomosť o tomto úvere, na

aký účel bol použitý a k čomu slúžil. Súd konštatuje, že žalovaná v 2.rade riadne zmluvu podpísala a
preto z uvedenej zmluvy začali plynúť povinnosti i pre ňu. V danom období súd nepopiera, že mohli mať
účastníci vzťahové problémy, ktorými sa však súd bližšie nezaoberal, je nepochybné, že žili v spoločnej
domácnosti, do júla 2010 a rozvedení boli v októbri 2011 a BSM zrušené nemali. Rovnako nedošlo
medzi nimi ani k vyporiadaniu BSM, po rozvode manželstva. Žalovaná v 2.rade sama uviedla, že mala

vedomosť o viacerých výzvach zo strany žalobcu na zaplatenie rôznych súm a najvyššia suma jej bola
oznámená13.06.2011,kedysarozhodladanúsituáciuriešiťanenechávaťtolennažalovanéhov1.rade,
ktorý jej tvrdil, že to dá do poriadku a vybaví a preto sa rozhodli predať byt. Kúpnou zmluvou zo dňa
16.06.2011 uzavretou medzi kupujúcimi U. D. a N. Y. a predávajúcimi žalovanými v 1.a v 2.rade žalovaní
predalinehnuteľnosťvkat.úz.NovéZámky,vykazovanúnaLVč.XXXXbytč.47naadreseNovéZámky,

S. H. Q. XX za dohodnutú kúpnu cenu v sume 30 000 eur, ktorá bola vyplatená tak, že časť kúpnej ceny
vo výške 20 406,84 eur bude použitá na vyplatenie úveru poskytnutého od SLSP, a.s. V3114/2006 zo
dňa 14.06.2006 a suma vo výške 9044 eur na exekúciu pod sp. zn. EX 1927/2009 zo dňa 27.09.2010.
Zvyšok kúpnej ceny na vyplatenie záložného práva pre Mesto Nové Zámky. Z čl. III zmluvy vyplýva,
že kúpnu cenu dohodla žalovaná v 2.rade s tým, že uvedené skutočnosti potvrdil vo svojej výpovedi

i žalovaný v 1.rade. Vzhľadom na vyššie uvedené muselo byť žalovanej v 2.rade nepochybne jasné,
že z uvedenej kúpnej ceny bol zaplatený zvyšok len jedného úveru tak, ako to vyplýva z uvedeného
čl. III zmluvy a nemohla sa domnievať, že týmto sú vyrovnané i všetky ostatné úvery, ktoré mali od
rovnakého veriteľa, pretože v zmluve bol jasne špecifikovaný iba jeden poskytnutý úver. V podstate
žalovaná v 2.rade nepoprela, že mali i viaceré úvery. Rovnako i žalovaná v 2 rade bola povinná plniť

povinnosti vyplývajúce zo spornej úverovej zmluvy. V tejto časti žalovaná v 2 rade neuniesla dôkazné
bremeno ohľadne tvrdení, že zmluvu nepodpísala a nemala o nej vedomosť Súd nevykonával ďalšie
dokazovanie navrhované právnou zástupkyňou žalovanej v 2.rade ohľadne ďalších úverov a presného
rozpisu úverov žalobcu voči žalovaným, pretože vykonaným dokazovaním a lustráciou v registri na tun.
súde mal preukázané, ako aj výpoveďou žalovaného v 1.rade, že žalovaným boli poskytnuté štyri úvery,

jeden úver použitý na rekonštrukciu bytu, ktorý bol najvyšší, bol vyrovnaný z kúpnej ceny za odpredaj
bytu, a ohľadne zvyšných úverov, ktoré boli žalovaným poskytnuté prebiehajú konania na tun. súde
pod sp. z. 4C/148/2013, pod sp. zn. 6C/31/2015, a v tomto konaní, z čoho vyplýva, že počet úverov
je totožný s vyjadreniami účastníkov. Z týchto dôvodov súd návrh na ďalšie dokazovanie zamietol
a nevykonal ho i napriek tomu, že ho uvádzal v zápisnici o odročení pojednávania dňa 25.03.2015,

kedy ešte nemal vylustrované prebiehajúce konania na tun. súde. Žalovaný v 1.rade v podstate výšku
žalovanej pohľadávky nenamietal a nepoprel ani počet a výšku realizovaných splátok s tým, že žalovaná
v 2.rade uviedla, že ona nerealizovala ani jednu splátku žiadneho úveru.
V danom prípade nebolo sporné, že zmluva na podklade ktorej si žalobca uplatnil žalovanú pohľadávku
je s ohľadom na charakter subjektov, ktorý ju uzatvárali veriteľ, ktorý je bankou a konal v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti a dlžníci žalovaní - spotrebitelia fyzické osoby nekonajúce pri jej uzatváraní
a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je spotrebiteľskou
zmluvou a konkrétne ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, v znení účinnom v čase jej uzatvorenia. Na takýto vzťah je potrebné aplikovať

aj ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv ( § 52 a nasl. OZ ),
v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu. Nie je podstatné, či zmluva bola uzavretá podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka alebo iného právneho predpisu. Ak bola uzavretá i
podľa iného právneho predpisu, ako Občianskeho zákonníka, i v takom prípade je potrebné s poukazomna § 52 ods. 2 OZ aplikovať na takúto zmluvu ust. § 52 a nasl. OZ upravujúce režim spotrebiteľských
zmlúv. Zmluvná voľnosť pri spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu podľa akého predpisu bola uzavretá
sa môže pohybovať len v medziach všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv a s poukazom na ust. §

54 ods. 1 OZ sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Takéto zmluvy s poukazom
na § 53 ods. 1 OZ nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - neprijateľné podmienky a ktorých príkladmý
výpočet obsahuje ust. § 53 ods. 4 OZ.
V zmysle zmluvy si účastníci dohodli poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur v zmysle čl. I. bod

1 zmluvy s poukazom na čl. II bod 2 zmluvy s tým, že účastníci boli oboznámení i so sadzobníkom.
Žalovaní uhrádzali splátky nepravidelne tak, ako je vyššie uvedené s tým, že sa dostali do omeškania
so splátkou 20.11.2008, ktorá bola uhradená 31.12.2008 a poslednú splátku realizovali 04.06.2012.
Vzhľadom na to, že splátky boli realizované nepravidelne žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru listom
zo dňa 13.06.2012, v zmysle bodu 7 bod 6 , bod 1 písm. a VOP. O uvedenej skutočnosti informoval
účastníkov napriek bodu 10.3 VOP formou doporučenej listovej zásielky na adresu uvedenej v zmluve,

pretože ani jeden z účastníkov neoznámil žalobcovi zmenu adresy, hoci obaja mali vedomosť o tom,
že voči žalobcovi majú stále pohľadávky vyplývajúce z úverov, pretože nie je možné sa stotožniť s
vyjadrením žalovanej v 2.rade, že by došlo k zaplateniu všetkých úverov z kúpnej ceny za odpredaj bytu.
V danom prípade nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ale jednalo sa o zosplatnenie úveru. Súd nepovažuje
jednotlivé splátky úveru za premlčané vzhľadom na termín zosplatnenia úveru, ako aj podanú žalobu

a splatnosť celého úveru.
Podľa bodu čl. 1 bodu 4 ÚZ, žalovaní sa zaviazali do posledného dňa kalendárneho mesiaca
predchádzajúceho dňu splatnosti prvej splátky istiny splácať pohľadávku postupcu mesačne splátkami
vo výške úrokov a poplatkov, a to v súlade s podmienkami dohodnutými v Úverových podmienkach

Podľa § 566 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.01.2008, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie
dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Do účinnosti uvedeného ustanovenia OZ (na rozdiel od Obchodného zákonníka - jeho § 330 ods. 2)
započítavanie čiastočného plnenia záväzku výslovne neupravoval.

Podľa prechodného ustanovenia § 879j OZ k úpravám účinným od 01.01.2008, ustanoveniami tohto
zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008. Vznik týchto právnych vzťahov ako aj
nároky vzniknuté pred 01.01.2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

S použitím § 853 ods. 1 OZ je dôvodné aplikovať ust. § 566 ods. 2 OZ aj v prípade plnenia dlhu v
splátkach, čo je obsahom aj účelom blízke čiastočnému plneniu dlhu.

Žalobca tým, že svoje jednostranne stanovené zmluvné podmienky obsiahnuté aj v Úverových

podmienkach ponechal v platnosti v nezmenenej podobe aj po 01.01.2008 (na právne vzťahy vzniknuté
po uvedenom dátume), spôsobil stav, že daná úprava postupu splácania jednotlivých zložiek záväzku,
obsiahnutá v bode 5.2 Úverových podmienok, bola výrazne nevýhodnejšia vo vzťahu k žalovaným
oproti situácii, aká by bola, ak by v Úverových podmienkach nebola obsiahnutá, pretože ak by žalovaní
výslovne neurčili inak, ich splátky by musel postupca započítavať v prvom rade na istinu (ktorá sa stále

úročí, teda navyšuje sa o dojednané úroky z úveru a v prípade omeškania o úroky z omeškania) a
nie na príslušenstvo pohľadávky, ktoré ako také zásadne úročeniu nepodlieha. Žalobca v Úverových
podmienkach jednostranne stanovený spôsob započítavania splátok, resp. čiastočných plnení najprv na
príslušenstvo pohľadávky a až na poslednom mieste na samotnú pohľadávku výrazne navyšuje náklady
spotrebiteľa spojené s úverom oproti situácii, ak by sa jeho platby použili v súlade s úpravou obsiahnutou

v § 566 ods. 2 OZ a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospechspotrebiteľa.ExistujúcazákonnáúpravaúčinnáužvčaseuzavretiaÚZastanovujúcavyššie
uvedené poradie uspokojovania pohľadávky a jej príslušenstva pri čiastočnom plnení záväzku je teda
zameraná výrazne prospotrebiteľsky. Iba ak dlžník prejaví vôľu, aby poradie uspokojovania pohľadávok
(jeho záväzkov) bolo iné, spravuje sa toto poradie jeho vôľou a potom je také, aké konkrétne určí on

(bez ohľadu na vôľu veriteľa).

V tomto smere (že príslušenstvo pohľadávky úročeniu nepodlieha) súd poukazuje na zásadné
rozhodnutie NS ČR (rozsudok sp. zn. 35 Odo 101/2002 z 24.03.2004), vychádzajúce z obsahovoprávnej úpravy, akou je naša hmotnoprávna úprava, ktorý o.i. uviedol, že podľa štandardného výkladu
definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutého v ustanovení § 121 ods. 3 OZ platiaceho aj pre
obchodné záväzkové vzťahy, úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú príslušenstvom

pohľadávky, ktorou sa podľa § 488 OZ rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo
podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za
omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový vzťah je
vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Zánikom
hlavného záväzku zaniká aj akcesorický; zostáva len záväzok zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že

dlžník včas nesplatí úroky z istiny, sa tento dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do
omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva
(úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom veriteľ nemá preto, že ani OZ a ani Obchodný
zákonník mu túto možnosť nepriznávajú, teda nestanovujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s
platením príslušenstva pohľadávky. Zmluvné dojednanie o platení úrokov z omeškania z dohodnutých
(zmluvných) úrokov je podľa § 39 OZ neplatné pre rozpor so zákonom. Uvedený súd síce uviedol,

že tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa, že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny
(že k nej podľa dohody účastníkov budú pripočítané, akoby civilné plody (peňazí) a následne potom
možnosť veriteľom požadovať, aby dlžník pre prípad omeškania s platením takto zvýšenej istiny platil
dojednanú alebo zákonom stanovenú sadzbu úroku z omeškania. K uvedenej poslednej vete súd
uvádza, že dané rozhodnutie takú možnosť dohody kapitalizácie istiny uvádza len vo všeobecnej rovine.

To však automaticky neznamená, že v každom úverovom vzťahu by takáto dohoda bola prípustná. Podľa
názoru súdu práve v spotrebiteľskom vzťahu, teda aj v prípade spotrebiteľského úveru, takáto "dohoda"
ohľadne poradia splácania pohľadávky s jej príslušenstvom, ak je stanovená veriteľom len jednostranne
(nie je individuálne dojednaná), nie je prípustná, nakoľko takáto podmienka má za následok značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ),

teda je neprijateľná a preto je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ).

Ku "kapitalizácii" istiny a jej prípustnosti v spotrebiteľských vzťahoch bol súdom vyššieho stupňa zaujatý
názor v uznesení Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/121/2013, ktorý uviedol, že pri uplatňovaní
nárokov zo spotrebiteľských zmlúv nie je možné vychádzať z kapitalizovanej istiny. Podľa zmluvy sa

môže žalobca domáhať dohodnutého úroku len z poskytnutého úveru a nie z poplatkov, ani z úrokov
z omeškania. Ak však žalobca vyčíslený úrok, úrok z omeškania a poplatky pripočíta po ním určenom
čase k sume poskytnutého úveru a celú sumu nazve istinou a následne žiada, domáha sa, ďalších
úrokov z úrokov, úrokov z úrokov z omeškania, úrokov z poplatkov a tiež úrokov z omeškania z úrokov,
úrokov z omeškania z úrokov z omeškania. Takýto postup vyčísľovania istiny v prípade spotrebiteľských

zmlúv podľa názoru súdu nie je prípustné, nie je v súlade s uzavretou zmluvou, zákonom ani v súlade
s ustálenou súdnou praxou.
Pri výpočte priznanej žalovanej pohľadávky súd vychádzal z toho, že žalovaným bol poskytnutý úver vo
výške 3319,39 eur, z ktorého zaplatili sumu 576,81 eur, ktorú súd odpočítal od poskytnutého úveru a
zostatok úveru bol vo výške 2742,58 eur. Súd priznal žalobcovi spracovateľský poplatok vo výške 89,59

eur a poplatok za správu úveru 27 x 1,99 eur a 20 x 2,99 eur, spolu vo výške 113,53 eur. Z uvedenej
sumy 2941,70 eur, ktorá pozostáva zo zostatku istiny úveru vo výške 2742,58 eur a z poplatkov vo
výške 199,12 eur priznal žalobcovi dohodnutý zmluvný úrok vo výške 12,35 % ročne od 01.09.2011 do
13.06.2012, t. j. za 286 dní vo výške 284,66 eur. Súd priznal žalobcovi zmluvný úrok vo výške 12,35 % od
27.09.2012 do zaplatenia, ako aj úroky z omeškania vo výške 8 % ročne od 27.09.2012 do zaplatenia,

v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v
znení noviel v zmysle upresneného petitu žaloby z priznanej žalovanej sumy 2941,70 eur. V časti úrokov
z omeškania vo výške 142,25 eur zobral žalobca žalobu späť, pred prvým pojednávaním, kde bola
zohľadnená i zaplatená suma 300 eur po podaní žaloby. Súd konanie o zaplatenie 142,25 eur zastavil
podľa § 96 ods. 1, 3 OSP.

V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol, vzhľadom na vyššie uvedené s tým, že kapitalizované úroky,
úroky z omeškania, poplatky predstavujú úročenie z úročeného. I napriek tomu, že takéto dojednanie nie
je v rozpore so Smernicami č. 90/88/ES a č. 87/102/ES súd má za to, že v danom prípade je potrebné
vychádzať z právnych názorov a judikatúry týkajúcej sa spotrebiteľských zmlúv v SR s poukazom na to,

že imanentnou obsahovou zložkou práva je ochrana práv slabšieho. Súd nepopiera, že vydal platobný
rozkaz v súlade so žalobou, avšak poukazuje na neustále sa vyvíjajúcu prax a stanoviská vo vzťahu k
spotrebiteľom, tak, ako to vyplýva i z vyššie uvedeného uznesenia KS v Trnave, rozsudku Okresnéhosúdu Dolný Kubín, pod sp. zn. 5C/143/2013, ktorým bol článok 5 Obchodných podmienok „SPLÁCANIE“
určené za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Súd neumožnil žalovaným žalovanú pohľadávku splácať v splátkach s poukazom na ich finančné

možnosti s tým, že splátkový kalendár si môžu účastníci dohodnúť so žalobcom i po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. K návrhu právnej zástupkyni žalovanej v 2.rade, aby súd zohľadnil tú
skutočnosť, že medzi žalovanými došlo k zániku BSM po rozvode manželstva, ktoré vyporiadané nebolo
a preto i pohľadávky patria do podielového spoluvlastníctva a aby bola táto skutočnosť zohľadnená v
rozhodnutí súdu súd uvádza, že v danom prípade je súd viazaný petitom žaloby, ktorý nijakým spôsobom

v tejto časti upravený nebol a rovnako ani žalovaní nepredložili súdu žiadne listinné dôkazy, prípadne
procesné návrhy k takémuto rozhodnutiu.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Súd žalovanej v 2.rade nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p. vzhľadom
na to, že z predložených listinných dôkazov s poukazom i na vyjadrenie žalovanej v 2.rade mal
preukázané, že žalovaná je zamestnaná u rovnakého zamestnávateľa od 01.03.2006, kde jej čistý
mesačný príjem podľa predložených výplatných pások v roku 204 za mesiace august, september,
október a za rok 2015 február 2015 bol 517 eur s tým, že okrem tohto príjmu mala žalovaná príjem

i z podnikateľskej činnosti, pretože pracovala v Providente a podávala daňové priznanie za rok 2014,
v zmysle ktorého základom dane bola suma 5553,18 eur, z ktorého zaplatila daň 425,55 eur. Túto
činnosť ukončila ku dňu 31.03.2015. Náklady na bývanie v byte syna predstavujú sumu 98 eur. Súd
považuje iba tieto výdavky za preukázané s tým, že nepopiera, že má vyživovaciu povinnosť voči
mal. dieťaťu, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a otec prispieva na jeho výživu sumou 100 eur.

Sama žalovaná uviedla, že žiadne úvery nesplácala a nespláca. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že
žalovaná nepredložila súdu výplatné pásky za mesiace november, december, roku 2014 a január 2015, z
čoho sa súd mohol domnievať, že jej príjem za tieto mesiace mohol byť i vyšší. Rovnako bola nečitateľná
fotokópia výplatnej pásky za mesiac júl 2014. Po odpočítaní nevyhnutných výdavkov na bývanie, ako
aj vyživovacej povinnosti v rovnakej výške ako platí druhý rodič zostane žalovanej suma rovnajúca sa

minimálnej mzde a preto súd nepriznal žalovanej oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalovanej v 2.rade
nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ani v konaní vedenom na tun. súde pod sp. zn.
4C/148/2013 a v neposlednom rade i na čiastočné zrejme bezúspešné bránenie práva.

Žalovaná v 2.rade je povinná zaplatiť súdny poplatok za odpor podľa § 2 ods. 1 písm. a zákona č.

71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel, podľa položky 1 a sadzobníka súdnych poplatkov
poznámka 5 vo výške 287,00 eur.

Žalobca spolu so žalobou nezaplatil súdny poplatok za žalobu a v zmysle výzvy súdu zo dňa 27.03.2013

v dodatočnej lehote súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 322,50 eur, ktorý
žalobca uhradil dňa 08.04.2013. Vzhľadom na to, že sa jedná o nesprávny výpočet a súdny poplatok
z uplatňovanej istiny vo výške 4786,15 eur je 287,00 eur, súd vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške
35,50 eur podľa § 11 ods. 1, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel, ktorý nie je
krátený, pretože bol zaplatený na základe nesprávnej výzvy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.