Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719200388
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8719200388.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: A. O., S..
XX.XX.XXXX, M. XXX XX Q., X. XXXX/X, zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS,
s. r. o., IČO: 47 256 907, so sídlom 911 01 Trenčín, Legionárska 7158/5 proti žalovanému: R. Q., S..
XX.XX.XXXX, M. XXX XX Q., X. XXXX/X, zastúpený: JUDr. Michal Petrík, advokát, so sídlom 058
01 Poprad, Francisciho 25 o určenie vlastníckeho práva k členskému podielu v Stavebnom bytovom

družstve Poprad takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňažaloboudoručenousúdudňa21.1.2019žiadala,abysúdurčilvlastníckeprávokčlenskému
podielu v Stavebnom bytovom družstve Poprad. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 6.12.2001

žalobkyňa so žalovanou uzavreli Dohodu o prevode členských práv a povinností medzi členom a
nečlenom družstva v zmysle § 230 Obchodného zákonníka a Stanov Okresného stavebného bytového
družstva Poprad. V zmysle dohody sa zmluvné strany prevádzajúci - žalobkyňa a nadobúdateľ -
žalovaná dohodli o prevode členských práv a povinností k bytu a nebytovým priestorom zapísaných
na LV č. XXXX, okres: Q., obec: Q., k. ú. Q. a to za podmienok ustanovených v tejto dohode. Podľa
článku II. dohody upravujúceho práva a povinnosti zmluvných strán bod 1 má prevádzajúci A. O.

právo doživotného užívania bytu v zmysle článku 40 stanov OSBD v spojení s § 688 OZ. Podľa
článku II. bod 2. sa nadobúdateľ ako člen družstva a nájomca družstevného bytu zaväzuje, že za
života prevádzajúceho nevykoná s predmetným bytom žiadnu dispozíciu, t. j. neprevedie členské
práva a povinnosti na inú osobu, nevymení byt za iný byt a nenadobudne ho do vlastníctva bez
súhlasu prevádzajúceho. Podľa článku II. bod 5. sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia
dojednaných podmienok prevodu uvedených v bode 1-4 nadobúdateľom, dohoda o prevode členských
práv a povinností uzavretá medzi prevádzajúcim a nadobúdateľom stráca platnosť. Žalobkyňa vo svojej

žalobe vidí porušenie dohody v tom, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti
na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 18.2.2002 uzatvorenou medzi
OSBD Poprad a žalovanou. Následne sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaná nadobudla k predmetnej
nehnuteľnosti podľa osvedčenia vyhlásenia o vydržaní N 724/2015, NZ 44630/2015 zo dňa 20.11.2015
vlastníctvo.
2. Právny zástupca žalovanej namieta premlčanie nároku žalobkyne a považuje žalobu za nedôvodnú

nakoľko žalobkyňa tvrdí, že žalovaná nezriadila žalobkyni vecné bremeno, avšak bod 1. dohody
zriadenie vecného bremena neobsahuje, bod 1 dohody obsahuje právo doživotného bývania v byte,
pričom žalobkyňa toto právo v skutočnosti aj realizuje a ani netvrdí, že v byte nebýva. Právny zástupcažalovanej uvádza, že žalovaná nemohla nadobudnúť byt vydržaním v roku 2015, ak ho nadobudla
zmluvou o prevode vlastníctva k družstevnému bytu už v roku 2002, o čom svedčí aj zápis v katastri
nehnuteľností.

3. Súd na základe listinných dôkazov, a to výpisu LV č. XXXX, nájomnej zmluvy zo dňa 28.1.2002,
dohody o prevode členských práv zo dňa 6.12.2001, zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo
dňa 18.2.2002, notárskej zápisnice - osvedčenie vyhlásenia o vydržaní - č.l. 77 spisu zo dňa 20.11.2015,
potvrdenia o súpisnom čísle, návrhu zmeny osobných údajov zo dňa 8.8.2012, zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 17.9.2013, zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobkyňa vo svojej žalobe požaduje, aby súd rozhodol, že Dohoda o prevode členských práv a
povinností uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou stratila svoju platnosť naplnením rozväzovacích
podmienok, čím nastal právny stav pred uzavretím dohody. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že
žalovaná nekonala v prípade podpisovania tejto dohody dobromyseľne a považuje tento právny úkon za
neplatný, a to v súlade s § 93 OZ. Žalobkyňa trvá na tom, že žalovanej musel byť obsah dohody dobre
známy a na svoj znak ho podpísala. Žalovaná v tomto byte už nebýva, pričom v byte žije so žalobkyňou

exmanžel žalovanej, ktorý žalobkyňu obmedzuje, vulgárne jej nadáva a vulgárne sa správa. Na základe
uvedeného trvá na tom, že žalovaná konala v rozpore s dobrými mravmi, keďže dohodu podpísala v
roku 2002 a byt do osobného vlastníctva nadobudla o dva mesiace.
5. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že býva v predmetnom byte a že dcéra a jej bývalý muž jej kričia,
že nemá tam žiadne právo. Dohoda bola urobená v tom zmysle, že vtedy bola sama s dvomi deťmi,

nebola nijak zabezpečená a žalobkyňa chcela, lebo jej muž zomrel, aby bola žalovaná zabezpečená,
aby mala kde s deťmi bývať. Zavolala si ostatné deti a oni s tým súhlasili a povedali, aby urobila tak, ako
chce. Žalobkyňa uviedla, že chcela, aby mala právo v byte, keby sa niečo stalo, aby žalovaná nemusela
nikoho vyplácať, lebo nemala z čoho. Následne sa dozvedela, že dala byt do zábezpeky a ona ručila tým
bytom dcére. Žalobkyňa uviedla, že v byte sa nedá žiť, lebo vždy len počuje nadávky a on si upratuje

len obývačku, ostatné upratuje sama. Vadí jej, že je tam bývalý muž dcéry.
6. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že je pravdou, že sa rozviedla a v byte býva exmanžel a majú
spolu 9-ročného syna. Chlapec je na neho naviazaný a on tam chodí každé ráno a taktiež zo školy.
Nikto matku nevyhadzuje z bytu, matka za byt platí 60 eur, exmanžel platí 60 eur a žalovaná platí 120
eur. Všetko čo sa v byte pokazí, platí žalovaná. V byte býva momentálne aj sestra žalovanej a ona sa

nepodieľa na nákladoch. Kebyže sa sestra starala o mamu, je to v poriadku, ale mama sa stará o jej
sestru. Má za to, že tento byt chce získať jej sestra, lebo s manželom dobre nežije a chcela by sa vrátiť
späť do Popradu.
7. Svedkyňa O. X., N. M. X.O. S. A. XXX na pojednávaní dňa 15.11.2019 uviedla, že s mamou v byte
nežije, ale chodí ku nej dva, tri dni do týždňa a je tu každý týždeň. Svedkyňa uviedla, že súhlasila, že

spíšu sa body pri notárovi, aby sa to nedalo predať, napadnúť. Súhlasila, že všetko bude dohodnuté s
mamou, aby za každým potrebovala súhlas od mamy, to bolo rozprávanie medzi ňou a mamou, aby sa o
byt neprišlo, že pomoc áno, ale že byt bude stále jej. Nikdy sa nerozprávala o tom, žeby bol byt predaný,
ale aby mala kde bývať. Svedkyni vadí to, že v byte býva exmanžel sestry a jej mama je utláčaná. Ďalej
svedkyňa uviedla, že začala sa vŕtať v tom, aj starší brat prišiel na to, že byt je na meno sestry a začali

to hneď riešiť. Raz večer bola v Rakúsku v práci a volal jej brat, že to napadnú súdnou cestou a dajú to
do poriadku a svedkyňa povedala, že ona pomôže, dá matke financie, aby mala pokoj. Svedkyňa ďalej
uviedla, že čo sa týka dohody o prevode členských práv, tak o týchto bodoch len počula, ale vie, že to
bolo uzatvorené niekde u notára. Svedkyňa ďalej uviedla, že ona nevedela, že sestra má byt v osobnom
vlastníctve a že ho kúpila za smiešnych 3 000 eur a bolo to dva alebo tri mesiace po tom, čo sa podpísala

zmluva pred notárom. Svedkyňa ďalej uviedla, že požiadala matku, aby s tým urobila poriadok. Žalovaná
k výpovedi svedkyne k tomu, že nevedela o tom, že odkúpila byt uviedla, že to nie je pravda, nakoľko išla
vyplatiť byt spolu s mamou a potom volala sestre a zároveň ona jej gratulovala, že je majiteľkou bytu.
8. Zároveň žalovaná uviedla, že je pravdou, že má dve deti a chcela im pomôcť a to tak, že zriadila
záložné právo na byt, ktorý kúpila jej dcéra. Žalovaná zobrala úver, ktorý spláca jej dcéra. Čokoľvek, čo

išla v byte robiť, prerábala byt, bol v byte murár, exmanžel, o všetkom žalobkyňa vedela, aj o prerábke.
Prerábka ju stála 300 000 Sk a žalobkyňa nezaplatila ani korunu, neprekážalo jej to, že vykonáva
prerábku.
9. Súd sa zaoberal otázkou platnosti, neplatnosti Dohody o prevode členských práv a povinností,
ktorú prejudiciálne súd vyrieši nakoľko žalobkyňa žiada, aby súd rozhodol, že je výlučnou vlastníčkou

členského podielu v Stavebnom bytovom družstve Poprad bytu č. XX, vchod X, X. poschodie, zapísaný
na LV č. XXXX, okres: Q., obec: Q., k. ú. Q..10. Súd mal preukázané, že dňa 6.12.2001 uzatvorili žalobkyňa a žalovaná Dohodu o prevode členských
práv a povinností medzi členom a nečlenom družstva podľa § 230 Obchodného zákonníka a Stanov
OSBD.

11. Podľa § 230 Obchodného zákonníka, prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom
družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené
s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode
členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky
ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné

oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva.
12. Súd mal preukázané, že podľa článku II. bod. 1 má prevádzajúca - A. O. právo doživotného užívania
bytu a popri práve užívať byt, má aj právo užívať spoločné priestory a zariadenia domu ako aj požívať
plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu. V bode 2. nadobúdateľ ako člen družstva a
nájomca družstevného bytu uvedeného v bode 1 dohody za života prevádzajúceho A. O. nevykoná s
predmetným bytom žiadnu dispozíciu, t. j. neprevedie členské práv a povinnosti na inú osobu, nevymení

byt za iný byt a nenadobudne do vlastníctva bez súhlasu prevádzajúceho. Súd k tejto podmienke
uvádza, že žalovaná nepreviedla žiadne členské práva a byt nadobudla do vlastníctva so súhlasom
prevádzajúcej, nakoľko sama bola uhradiť sumu za prevádzajúci byt to znamená, že žalobkyňa vedela
o tom, že žalovaná je vlastníčkou bytu. Dôvody, ktoré uvádza v žalobe sa nezakladajú na pravde. Súd
má za to, že jasne a zrozumiteľne bolo v podmienke uvedené, že žalobkyňa má právo doživotného

bývania a sama uviedla, že chcela pomôcť dcére, aby mala strechu nad hlavou a jej výlučne prekáža, že
v predmetnom byte žije jej bývalý manžel. V tomto konaní eminentný záujem na predmetom byte nemá
žalobkyňa, ale jej dcéra O. X. a ďalší súrodenci, ktorí po 17 rokoch prišli na to, že bolo by dobré získať
naspäť predmetný byt. Tvrdenie, že o tejto skutočnosti nikto nevedel, sa nezakladá na pravde nakoľko
sama žalobkyňa uviedla, že spýtala sa detí, či môže pomôcť dcére. Oni jej povedali, že nechávajú to

na ňu, nech sa sama rozhodne. 17 rokov bolo všetko v poriadku, žiadne vlastníctvo nikomu nechýbalo,
až keď iniciatívu prevzala svedkyňa X. a súrodenci. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná do
predmetného bytu investovala 300 000 Sk, o tejto skutočnosti žalobkyňa vedela, nakoľko byt prerábala
a k prerábaniu bytu nikto nič nenamietal. Bolo by až mylne chápať, že všetci vedeli, aj žalobkyňa aj
súrodenci, že sa prerába byt a akože nikoho nenapadlo, že prerába podľa nich cudzí byt.

13. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že v článku II. bod 2 je uvedené, že nadobúdateľ nenadobudne byt
do vlastníctva bez súhlasu prevádzajúcej, nie je uvedené v podmienke, že to má byť písomný súhlas
a súd má za to, že žalobkyňa vedela o tom, že žalovaná kúpila predmetný byt to znamená, že vedela
o tom a keďže nenamietala kúpu, tak s týmto súhlasila. To znamená, že uvedená podmienka bola
zo strany žalovanej splnená. Zároveň súd poukazuje, že rozväzovacia podmienka tak ako poukazuje

právna zástupkyňa žalobkyne je neefektívna, nezrozumiteľná, nakoľko na základe Dohody o prevode
členských práv zo dňa 6.12.2001 a na základe nájomnej zmluvy medzi OSBD a nájomcom - žalovanou
zo dňa 31.1.2002 sa stala žalovaná nájomkyňou predmetného bytu a následne dňa 18.2.2002 žalovaná
uzatvorila s OSBD Poprad, IČO: 36 168 815 Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu.
14. Súd žalobu zamietol ako nedôvodnú nakoľko má za to, že v uvedenom prípade sa jedná o

uzatvorenie Dohody o prevode členských práv a povinností medzi členom a nečlenom zo dňa 6.12.2001
ako platný právny úkon, ktorý neodporuje zákonu, neprieči sa dobrým mravom a súd žalobu zamietol
aj z dôvodu, že žalobkyňa sa svojou žalobou dožaduje určenia vlastníckeho práva k členskému
podielu v Stavebnom bytovom družstve Poprad. Súd má za to, že uvedená žaloba nespĺňa podmienky,
nakoľko podľa názoru súdu žalovanou stranou malo byť aj OSBD Poprad, nakoľko sa jedná o určenie

vlastníckeho práva k členskému podielu v OSBD Poprad a súd má za to, že pasívne legitimovaným v
uvedenom spore malo byť aj OSBD nakoľko členské práva a povinnosti vyplývajú z ustanovenia § 227 a
nasl. Obchodného zákonníka. Súd sa domnieva, že žalobkyňa požaduje členské práva získať v OSBD
Poprad a následne sa stať nájomkyňou predmetného bytu a následne uzatvoriť kúpnu zmluvu a tieto
všetky práva by vyplývali, ak by bola v žalobe úspešná, práve OSBD Poprad.

15. Tak ako žalobkyňa podala žalobu o určenie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou členského podielu
vStavebnombytovomdružstvePoprad,bytuč.XXvchodX,X.poschodiezapísanýnaLVč.XXXXokres:
Q., je nerealizovateľná a nemá žiadne právne účinky voči ďalším stranám, nakoľko dohoda o prevode
členských práv sa vzťahuje na členstvo v bytovom družstve. V uvedenom prípade bytové družstvo nie
je ani žalované. Žalobkyňa v takomto postavení žaloby nepreukázala naliehavý právny záujem tak ako

to uviedla v žalobe.
16. Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní je nedostatok pasívnej legitimácie, a to na strane žalovaných
súd má za to, že dohoda spĺňa všetky náležitosti týkajúce sa platnosti právneho úkonu. V dohode bol
jasneazrozumiteľnevyjadrenýprejavvôlezostranyžalobkyne,čopotvrdilaajžalobkyňanapojednávanívo svojom vyjadrení a súd poukazuje na ďalšiu skutočnosť, že všetky úkony, ktoré vykonávala žalovaná,
o všetkých úkonoch žalobkyňa vedela a tieto nenapadla, nenamietala a konkludentne potvrdila svoj
súhlassvojímkonaním.Súdmázatotakakovyššieuviedol,ženaliehavýprávnyzáujemtakakovžalobe

požadovalažalobkyňanemážalobkyňa,alejejdetinakoľkoviacako17rokovžalobkynivyhovovaltakýto
stav a žalobkyňa po viac ako 17 rokoch žiada, aby bola členkou bytového družstva, čo súd považuje jej
konanie za rozpore s dobrými mravmi. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol ako nedôvodnú
a okrem iného ako súd už vyššie uviedol petit, ktorý uviedla žalobkyňa vo svojej žalobe je nepoužiteľný
aj z dôvodu, že žalovanou osobou je len dcéra žalovanej - vlastníčka nehnuteľnosti a nie nositeľ práv a

povinností, s ktorými súvisí členstvo v bytovom družstve
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(CSP), podľa ktorého ustanovenia platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. V danom prípade súd vyslovil, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v

plnom rozsahu, pretože bola plne úspešná.
20. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania voči žalobkyni rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.