Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 0Er/697/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8298895030
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Demjaničová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8298895030.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bardejov,
Dlhý rad 17, 085 01 Bardejov, IČO: 30 794 536 proti povinnému: E. V., U.. XX.XX.XXXX, R. X.G. XXXX/
XX, XXX XX R. o vymoženie 3.053,84 € a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu zastavuje.

Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský úrad
so sídlom Radničné námestie 15, 085 01 Bardejov, trovy exekúcie vo výške 27,94 € do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov poverením číslo XXXX XXXXXX zo dňa 22.05.1998 poveril súdneho exekútora
MVDr. Mgr. Pavla Kovaľa vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného vo

výške 3.053,84 € a trov exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu. Exekučným
titulom v tomto konaní je Rozsudok Okresného súdu Bardejov, č.k. XXC/XXXXX/XX-XX zo dňa
18.12.1997.

2. Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 5.03.2019 podal podnet na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko na povinného bol vyhlásený konkurz. Súdny exekútor

zároveň navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov exekúcie vo výške 91,78 €.

3. Z Obchodného vestníka číslo 241/2018 bolo zistené, že Uznesením Okresného súdu Prešov sp.
zn. 2OdK/710/2018 zo dňa 10.12.2018 bol povinný ako dlžník podľa § 166e zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii oddlžený a bol vyhlásený konkurz. Preto je tu dôvod na zastavenie konania
podľa § 167f odsek 2 zákona č. 7/2005 Z.z. Za správcu konkurznej podstaty povinného bol ustanovený

JUDr. Martin Kirňak, so sídlom kancelárie Vajanského 43, Prešov 080 01.

4.Podľaustanovenia§57odsek2zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti/
Exekučný poriadok/ v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu môže súd
zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

5. Podľa ustanovenia § 58 odsek 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

6. Podľa ustanovenia § 167f odsek 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii vznp., ak
bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania,
v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za

nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní
odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.7.Vzhľadomnato,ženamajetokpovinnéhoboluznesenímOkresnéhosúduPrešovzo dňa10.12.2018
sp.zn. 2OdK/710/2018 vyhlásený konkurz, súd v súlade s ustanovením § 167f odsek 2 zákona o

konkurze a reštrukturalizácii exekúciu zastavil.

8. Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov,

ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovela (§ 50).
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.

10. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

11. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

12. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení.

13. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle §§ 14, 15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 tak, že súd priznal exekútorovi
trovy exekúcie vo výške 27,94 € a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

14. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a), b) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (ďalej len „Vyhl. č. 288/1995 Z.z.“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti.

15. Podľa ust. § 15 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej
činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

16. Súdny exekútor si uplatnil odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky vo výške 46,48 € za čas
vynaložený na vykonanie úkonov: preštudovanie, spracovanie a zaregistrovanie návrhu, vypracovanie
dohody o vykonaní exekúcie, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, vypracovanie preverenia
majetku, vypracovanie preverenia mzdy, vypracovanie preverenia účtov, vypracovanie podanie správyoprávnenému, vrátenie poverenia, vystavenie konečného vyúčtovania účastníkom konania a súdu,
vystavenie faktúry. Odmenu za čas strávený vykonávaním úkonov preštudovanie, spracovanie a
zaregistrovanie návrhu súd z dôvodu duplicity nepriznal, nakoľko v ust. § 15 Vyhlášky sú taxatívne

vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti
vymenované v tomto ustanovení vyňal normotvorca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho
vyplýva, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 Vyhlášky paušálnou
sumou podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky (znenie účinné do 30.4.2008) a odmenou podľa § 14 ods. 2
Vyhlášky. Tieto úkony exekučnej činnosti sú odmeňované paušálnou sumou, a preto je neprípustné

tento úkon exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto
úkony inak označia. Rovnako súd nepriznal exekútorovi odmenu za čas strávený vykonávaním
úkonov vypracovanie dohody o vykonaní exekúcie, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie,
vypracovanie preverenia majetku, vypracovanie preverenia mzdy, vypracovanie preverenia účtov,
vypracovanie podanie správy oprávnenému, vrátenie poverenia, vystavenie konečného vyúčtovania
účastníkom konania a súdu, vystavenie faktúry, nakoľko ide o jednoduché administratívne úkony, ktoré

nesmerujú priamo k vymoženiu pohľadávky oprávneného, teda nejde o čas účelne vynaložený na
exekúciu. Úkon vyčíslenie trov exekúcie súdny exekútor nevykonáva v záujme dosiahnutia vymoženia
pohľadávky oprávneného ale vo vlastnom záujme (ako účastníka konania), preto tento čas nie je možné
hodnotiť ako účelne vynaložený na exekúciu a za tento mu priznať odmenu.

17. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 2 Vyhlášky v spojení s § 15 ods.
1 Vyhlášky vo výške 3,32 € za úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 3,32 € za úkon
vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, 2 x 3,32 € za úkon zisťovanie majetku povinného, 3,32
€ zisťovanie mzdy povinného, 3,32 € zisťovanie účtov povinného, spolu odmenu vo výške 19,92 €. Súd
priznal súdnemu exekútorovi odmenu na základe skutočností zistených zo spisu súdneho exekútora.

18. Súdnemu exekútorovi vznikol podľa § 22 Vyhlášky tiež nárok na náhradu hotových výdavkov na
poštovné v sume 3,11 €, a na bankové poplatky vo výške 0,25 €, teda súdnemu exekútorovi vznikol
nárok na hotové výdavky, ktoré mal súd za preukázané a účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním
exekučnej činnosti.

19. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 3,40 € v zmysle § 60 ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku,oktorévosvojomvyúčtovanížiadal,nakoľkoideobudúcevýdavky,atedaniejemožnépriznať
výdavky, ktoré mu ešte nevznikli a neboli účelne vynaložené.

20. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 3,32 € súdnym exekútorom
špecifikovanú ako „náklady na kancelárske potreby -papier, farba, spinky, spisový obal atď“. Podľa
názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto náhrada mu patrí v zmysle
§ 22 Vyhlášky. Súd tento názor súdneho exekútora nezdieľa, a má za to, že požadovanú náhradu vo
výške 3,32 € súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.

21. Vyhláška náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že
súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a
telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných a

záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá
aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

22. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom
exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 Vyhlášky, a to náklady na

prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne
koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu,
výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby
a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na
kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner

do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny
exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej
- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady
na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, papier,toner, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi
v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade § 22
Vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za

ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 a § 25 Vyhlášky a ustanovení
upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul tieto náklady vrátane
nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi
úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju
činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom

číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne
resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu
predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa
27.9.2012 sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z. z. navrhovalo, aby § 22

vyhlášky znel:
„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,

fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.
2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 € (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu náhradu
hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových výdavkov
vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.

3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“

23. V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových
výdavkov v paušálnej sume.

24. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k § 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú
súčasťou administratívnych prác“.

25. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady
hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22

a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny,
kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách
súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu
ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho

majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.

26. Navrhované zmeny schválené neboli.

27. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou

administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky
papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva, dospel aj tento súd
k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
Vyhlášky bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena
za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na

náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté
nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác
(administratívne náklady).

28. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky

a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná
ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci
(jednalosaoprávny názorKrajskéhosúduvKošiciachvyslovenývuzneseníč.k.3CoE4/2006-28z25.
júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedeníexekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami,
avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej
činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné

náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov.
Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie
nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone
konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení
zo dňa 29.4.2008 č. k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické,

a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj
náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi
priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu
podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú
aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu, keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím

príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery
krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,
a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

29. V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný
kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu
nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora
teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach
iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery

súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte nijako neodlišujú
od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy ( viď. napr. aj Uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013

sp.zn.13CoE/7/2013; Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 -
všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk ).

30. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč
republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu

nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením
exekučného spisu, dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá
v odmene súdneho exekútora.

31. Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného

kancelárskeho materiálu vo výške 3,32 € súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho
dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom
exekučnom konaní predložením napríklad pokladničných blokov či aspoň úradného záznamu a pod.

32. Po sčítaní tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 27,94 € vrátane

DPH. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi bola uložená oprávnenému tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia písomného vyhotovenia uznesenia (§ 239 CSP).

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v
čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (§ 243 CSP).Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti (§ 244 CSP).

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.