Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. jún 2019

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2T/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619010246
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Ondrejička

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2019:2619010246.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Ondrejičku a prísediacich E.

F. a A.. G. L., v trestnej veci proti obžalovaným G. R. a J. P., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa
17.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
X. G. R., nar. XX.XX.XXXX v K. R., trvale bytom L. XXX, t.č. ÚVV Leopoldov,
X. J. P., nar. XX.XX.XXXX vo Y. F., trvale bytom L. X. XXX/XX, Y. F., t.č. ÚVV Leopoldov,

sa uznávajú za vinných, že

od presne nezisteného času dňa 22.11.2018 do 22.00 h dňa 22.11.2018, kedy boli spoločne s
obvineným M. M. kontrolovaní príslušníkmi Colného úradu Trnava, Stanica colného úradu R. - M.
XXXX, mali u seba ako i v osobnom motorovom vozidle zn. Mercedes, tmavomodrej farby, ev. č. B.,
imatrikulované vo Švajčiarsku, marihuanu, a to v plastovom boxe, ktorý podľa znaleckého posudku

Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava PPZ-KEU-BA-EXP-2018/14768 obsahoval 3087
g sušeného konope s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 10,1 % hmotnostných,
čo predstavuje najmenej 10393 bežných jednorazových dávok drogy, pričom podľa správy Národnej
protidrogovej jednotky MV SR Bratislava má takéto množstvo konope hodnotu najmenej 15 435 €.
Následne dňa 22.11.2018 o 23.55 h pri prehliadke iných priestorov M. M. dobrovoľne vydal igelitové
vrecko s uzáverom, v ktorom sa podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu
PZ Bratislava PPZ-KEU-BA-EXP-2018/14768 nachádzalo 3172 mg sušeného konope s priemernou
koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 12,0 % hmotnostných, čo predstavuje najmenej 13 bežných

jednorazových dávok drogy, pričom podľa správy Národnej protidrogovej jednotky MV SR Bratislava
má takéto množstvo konope hodnotu najmenej 15,86 €. G. R. pri tejto prehliadke iných priestorov
dobrovoľne vydal igelitové vrecko s uzáverom, v ktorom podľa znaleckého posudku Kriminalistického
a expertízneho ústavu PZ Bratislava PPZ-KEU-BA-EXP-2018/14768 nachádzalo 1455 mg sušeného
konope s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 17,4 % hmotnostných, čo predstavuje
najmenej 8 bežných jednorazových dávok drogy, pričom podľa správy Národnej protidrogovej jednotky
MV SR Bratislava má takéto množstvo konope hodnotu najmenej 7,27 €. Rastliny rodu Cannabis

(konopa) sú zaradené v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny
omamných látok,

t e d aspoločným konaním neoprávnene doviezli, kúpili a prechovávali po akúkoľvek dobu omamnú látku vo
väčšom rozsahu,

č í m s p á c h a l i

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2
písm. e) Tr. zák., s použitím § 20 Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j ú :

Obžalovaný G. R.:

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l) Tr.

zák., s použitím § 39 ods. 2 písm. d), § 39 ods. 4 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona sa obžalovaný G. R. pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému G.
R. ukladá ochranný dohľad vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 77 odsek 1 Trestného zákona je obžalovaný G.Á. R. po prepustení z výkonu trestu odňatia

slobody povinný
a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
b) osobne sa hlásiť v určených lehotách a
c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa
vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.

Podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona sa
obžalovanému G. R. ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok.

Obžalovaný J. P.:

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l) Tr.
zák., s použitím § 39 ods. 2 písm. d), § 39 ods. 4 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona sa obžalovaný J. P. pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému J.

P. ukladá ochranný dohľad vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 77 odsek 1 Trestného zákona je obžalovaný J. P. po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
povinný
a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,

b) osobne sa hlásiť v určených lehotách a
c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa
vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.Podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona sa
obžalovanému J. P. ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Senica podal na Okresný súd Senica dňa 16.05.2019 obžalobu - návrh
na rozhodnutie o treste, sp. zn. Pv 681/18/2205-96, ktorou kládol obžalovaným G. R. a J. P. za vinu
spáchanie obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d),
ods. 2 písm. e) Tr. zák., ktorého sa obžalovaní mali dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené v
skutkovej vete tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaní G. R. aj J. P., po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods.
4, ods. 5, ods. 8 Tr. por., urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda, že sú vinní zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Senica zo dňa 15.05.2019 sp. zn. Pv
681/18/2205-96.

Vzhľadom k vyhláseniu obžalovaných, predseda senátu postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f),
g), h) Tr. por. položil obžalovaným tam uvedené otázky, na ktoré obžalovaní odpovedali „áno“. Keďže
prokurátor Okresnej prokuratúry Senica navrhol vyhlásenie obžalovaných prijať, súd podľa § 257 ods. 7
Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaných, že sú vinní zo spáchania skutku kladeného im za vinu v obžalobe

Okresnej prokuratúry Senica zo dňa 15.05.2019 sp. zn. Pv 681/18/2205-96. Následne súd podľa § 257
ods.8Tr.por.vyhlásil,žedokazovanievrozsahu,vakomobžalovanípriznalispáchanieskutkunevykoná
a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných a postupom

podľa § 269 Tr. por. sa oboznámil s listinnými dôkazmi - s odpisom registra trestov na obžalovaných,
s výpisom z ústrednej evidencie priestupkov, s hodnotením na obžalovaných z ÚVV Leopoldov, a so
správami o povesti na obžalovaných.

Z takto vykonaného dokazovania vo vzťahu k výroku o treste poukazuje súd na nasledovné:

Obžalovaný G. R. doposiaľ nebol súdne trestaný (č.l. 506).

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR vo vzťahu k obžalovanému G. R. má súd za
preukázané, že bol doposiaľ 2-krát priestupkovo potrestaný, pričom išlo o spáchanie priestupkov na

úseku cestnej premávky (č.l. 428).

Z hodnotenia ÚVV Leopoldov (č.l. 433) na obžalovaného G. R. má súd za preukázané, že správanie a
vystupovanie obžalovaného vo výkone väzby bolo na požadovanej úrovni, plní a rešpektuje príkazy a
nariadenia príslušníkov, nebol disciplinárne potrestaný ani odmenený.

Zo správy o povesti na obžalovaného G. R. z obce L. (č.l. 437) má súd za preukázané, že obžalovaný
a jeho rodina majú v mieste bydliska dobrú povesť, je bezkonfliktnej povahy, na verejnosti sa správa
slušne, jeho vzťah k spoluobčanom je dobrý a v spoločnej domácnosti žije spolu s rodičmi.

Z výsluchu obžalovaného G.Á. R. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný je príležitostným
užívateľom marihuany, pričom túto užíval asi po dobu jedného roka. V období, keď marihuanu užíval,
tak si ju zabezpečoval pre vlastnú potrebu po 5-tich až 10-tich dávkach, čo sa podľa vyjadrenia
obžalovaného rovnalo asi jednému gramu marihuany. Obžalovaný uviedol, že za uvedené množstvo
marihuany (t.j. 5-10 dávok) zvykol zaplatiť sumu 10 až 15 eur.

Obžalovaný J. P. doposiaľ nebol súdne trestaný (č.l. 507).

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR vo vzťahu k obžalovanému J. P. má súd za preukázané,
že bol doposiaľ 5-krát priestupkovo potrestaný, pričom išlo o spáchanie priestupkov na úseku cestnej

premávky (č.l. 427).Z hodnotenia ÚVV Leopoldov (č.l. 431) na obžalovaného J. P. má súd za preukázané, že správanie a
vystupovanie obžalovaného vo výkone väzby bolo na požadovanej úrovni, plní a rešpektuje príkazy a

nariadenia príslušníkov, nebol disciplinárne potrestaný ani odmenený.

Zo správy o povesti na obžalovaného J. P. z mesta Y. F. (č.l. 436) má súd za preukázané, že správanie
obžalovaného nebolo riešené v priestupkovom konaní.

Z výsluchu obžalovaného J. P. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný bol takisto
príležitostným užívateľom marihuany, pričom túto užíval asi po dobu jedného roka, približne 2-krát
do mesiaca, podľa toho, ako mu to dovoľovala práca. V období, keď marihuanu užíval, tak si ju
zabezpečoval pre vlastnú potrebu po jednej dávke. Obžalovaný uviedol, že za dávku marihuany nikdy
neplatil, lebo s kamarátom, od ktorého ju bral, sa vždy nejak vyrovnal. Ďalej z výsluchu obžalovaného
a z obhajcom predložených listín vyplynulo, že rodičia obžalovaného potvrdzujú a vyhlasujú, že

obžalovanému poskytnú neobmedzené a bezplatné ubytovanie v ich byte na adrese L. X. XXX/XX, Y.
F. (č.l. 515). Zo správy od H.. P. - správcu farnosti Y. Č.C. (č.l. 518) vyplýva, že tento obžalovaného J.
P. poznal ako nekonfliktného, pokojného, ústretového muža. Zo správy od spoločnosti G. Y. R..K..S..,
IČO: XXXXXXXX, so sídlom H. R. XX (č.l. 519) vyplýva, že obžalovaného J. P. kedykoľvek zamestná
ako pomocného pracovníka.

K výroku o treste.

Trestný zákon poskytuje ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov v podobe trestov. Trest

má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred kriminalitou tým, že sa páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti, pričom sa zároveň vytvoria podmienky na jeho prevýchovu k tomu aby viedol riadny
život a súčasne trest iných odradí od páchania trestných činov.

Pri voľbe druhu trestu a jeho výmery treba mať vždy na pamäti, že dosiahnutie cieľa spočívajúceho v

zabránení v páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa i cieľ ochrániť spoločnosť pred kriminalitou.

S poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol súd u obžalovaných na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u oboch obžalovaných vzhliadol dve poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., nakoľko obžalovaní doposiaľ viedli riadny život, nikdy

neboli trestne stíhaní (dopustili sa iba priestupkov na úseku cestnej premávky), obžalovaní sa k trestnej
činnosti priznali hneď v prípravnom konaní a rovnako aj na hlavnom pojednávaní, pričom svoje konanie
aj úprimne oľutovali.

Pokiaľ ide o posúdenie osôb obžalovaných, ich pomerov a možnosť ich nápravy, nepochybný význam

majú údaje vyplývajúce z registra trestov a z evidencie priestupkov, pričom súd prihliadol i na to, že obaja
obžalovaní boli riadne zamestnaní a viedli riadny život a nikdy neboli trestne stíhaní.

S poukazom na prevahu poľahčujúcich okolností súd postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. upravil u
oboch obžalovaných trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. na 10 rokov - 13 rokov a 4 mesiace.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §
34 ods. 1, 3 a 5 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov

a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd preto pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaných, ich pomery a možnosť ich
nápravy. Zohľadňujúc všetky uvedené kritéria a to, že obaja obžalovaní sa ako spolupáchatelia na

spáchaní trestného činu podieľali rovnakou mierou, má súd zato, že obom obžalovaným je potrebné
uložiť trest odňatia slobody v rovnakej výmere.V danom prípade však súd takto určenú výšku trestnej sadzby považoval za neprimerane prísnu (berúc
do úvahy okolnosti prípadu - t.j. podľa názoru súdu úprimné oľutovanie spáchania skutku obžalovanými;
vedenie riadneho života; nízky vek oboch obžalovaných; prezentovaný postoj obžalovaných v

predmetnej veci, keď v prípravnom konaní a rovnako aj na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sú vinní
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe) a na zabezpečenie ochrany spoločnosti podľa názoru
súdu postačuje aj trest kratšieho trvania, a preto pristúpil v zmysle § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák a § 39
ods. 4 Tr. zák. k mimoriadnemu zníženiu trestu, pričom po aplikácii tohto inštitútu súd ustálil trestnú
sadzbu v rozpätí 6 rokov a 8 mesiacov až 13 rokov a 4 mesiace. V danom prípade má súd zato, že

je na mieste použiť závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejneného pod č. 44 a publikovaného
v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017, podľa ktorého: „analógia
je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad
rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone
a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak
možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť

trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu,
možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu
a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1
písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako
obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo

akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“

Súd pri ukladaní výšky trestu uvažoval aj nad mimoriadnym znížením trestu v zmysle § 39 ods. 1
Trestného zákona tak, ako to navrhoval obhajca obžalovaného J. P., ktorý argumentoval aj tým, že
sa v danom prípade jednalo o marihuanu, t.j. tzv. mäkkú drogu, pričom obžalovaní túto drogu nikdy

nepredávali iným osobám.

Výnimočnými okolnosťami prípadu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona sa rozumejú
také okolnosti, ktoré spoluurčujú stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť. Tieto poľahčujúce
okolnosti musia byť také intenzívne a také závažné, že by výnimočne znižovali stupeň nebezpečnosti

činu pre spoločnosť. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami,
ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou
boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú
zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu.

Druhým dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona sú pomery
páchateľa. Tými sa rozumejú také okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchanému trestnému činu
ale charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu. Ide napríklad o rodinné či majetkové pomery
páchateľa (starostlivosť o väčší počet rodinných príslušníkov, zdravotný stav páchateľa, prípadne jeho
rodiny, tehotenstvo a pod.).

V posudzovanom prípade súd nevzhliadol žiadne okolnosti prípadu alebo také pomery páchateľov,
ktoré by odôvodňovali mimoriadne znižovanie trestu aj podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného
zákona.Podľanázorusúdujestupeňnebezpečnostispáchanéhotrestnéhočinu,vzhľadomnamnožstvo
zadržanej drogy vysoký a teda okolnosti tohto prípadu neumožňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní

trestu. Rovnako je tak tomu aj pri hodnotení pomerov páchateľa (t.j. oboch obžalovaných). Ani samotné
priznanie sa k spáchanému trestnému činu, jeho oľutovanie a bezúhonnosť oboch obžalovaných,
nepovažuje súd za také okolnosti, resp. pomery páchateľov, ktoré by odôvodňovali ukladanie trestu
kratšieho trvania v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona.

Nakoľko sa predmetného trestného činu dopustili traja páchatelia - t.j. obžalovaný G. R., obžalovaný J.
P. a obv. M. M., ktorého trestné konanie je vedené na tunajšom súde osobitne pod sp. zn. 2T/57/2019,
nakoľko obv. M. M. uzatvoril s Okresnou prokuratúrou Senica dohodu o vine a treste (ktorú však súd
nemohol schváliť, nakoľko obv. M. M. na verejnom zasadnutí odpovedal „nie“ na súdom položené otázky
v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por., a preto súd vrátil vec prokurátorovi do prípravného konania), je súd

toho názoru, že vzhľadom na veľké množstvo zaistenej drogy (3087 g sušeného konope) muselo byť
obžalovaným, ako užívateľom tejto drogy, ktorú si podľa vlastných vyjadrení doposiaľ zabezpečovali
spravidla v množstve niekoľkých dávok pre vlastnú potrebu zrejmé, že uvedené množstvo drogy (3087
g) nie je možné spotrebovať príležitostným užívaním pre vlastnú potrebu tak, ako to uvádzali. Vzhľadomnato, súd na tomto mieste neuveril výpovediam obžalovaných o tom, že predmetnú drogu v danom
množstve si chceli zabezpečiť iba pre vlastnú potrebu a podľa názoru súdu je veľmi pravdepodobné, že
by obžalovaní drogu aj predávali, resp. ju poskytovali aj iným osobám.

Súd uzatvára, že optimálna miera trestnej represie si vyžaduje, aby uložený trest nebol ani príliš mierny
a ani nedôvodne prísny. Trest predstavuje ujmu na právach odsúdeného a preto aby išlo skutočne
o trest, musí odsúdený túto ujmu reálne i pociťovať. Na druhú stranu nedôvodne prísny trest bez
zreteľa na zásadu individuálnej prevencie nepôsobí výchovne, ale demoralizujúco. Cieľom trestného

konania má byť dosiahnutie toho, aby obžalovaní zaujali k spáchanej trestnej činnosti sebakritický a
kajúci postoj. Práve takýto postoj totiž sľubuje možnosť ich nápravy. V danej veci obžalovaní urobili
vyhlásenie o vine, pričom podľa názoru súdu svoje konanie nielen formálne oľutovali. S poukazom
na požiadavku primeranosti trestu a jeho individualizáciu nepovažoval súd za potrebné pôsobiť na
obžalovaných nepodmienečným trestom odňatia slobody v trestnej sadzbe 10 až 15 rokov, ale vzhľadom
na vyššie uvedené odôvodnenie a použitie záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejneného

pod č. 44 a publikovaného v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017, je
primerané na dosiahnutie účelu trestu a zároveň spravodlivé, uloženie trestu vo výmere 6 rokov a 8
mesiacov.

Súd zaradil oboch obžalovaných na výkon uloženého trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia

v zmysle § 48 ods. 4 Tr. zák., nakoľko sa u obžalovaných nepreukázala miera narušenia, ktorá by
odôvodňovala ich umiestnenie do iného (prísnejšieho) stupňa stráženia a súd je toho názoru, že nakoľko
sa jedná o prvotrestané osoby, bude im v ústave s minimálnym stupňom stráženia lepšie zaručená ich
náprava.

Obžalovaným súd obligatórne uložil aj ochranný dohľad v zmysle § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a 78 ods. 1
Tr. zák., počas ktorého budú obžalovaní povinní po dobu 1 roka po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa
hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska, okrem pravidelne sa
opakujúceho sa vzdialenia, o ktorých je probačný a mediačný úradník vopred informovaný. Ochranný

dohľad po dobu 1 roka súd považuje vzhľadom na pomery obžalovaných, ktorí boli doposiaľ riadne
zamestnaní, mali riadny zdroj svojej obživy a mali teda pracovné návyky, za dostatočný na dosiahnutie
účelu a dovŕšenie nápravy obžalovaných.

Súd napokon pokladal za vhodné a potrebné uložiť obom obžalovaným, ktorí sú užívateľmi návykových

látok podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Senica na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený
môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie
proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre

porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je
výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne
vzdať.