Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 23, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/267/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316217332
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2316217332.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu:
JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Eva Barcajová, vo veci sporu žalobcu: O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXX/X, XXX XX B., zastúpený: JUDr. Boris Štanglovič, advokát, Jarmočná 2264/3, 927
01 Šaľa, proti žalovanému: Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Nábrežie za
hydrocentrálou 4, 949 60 Nitra, IČO: 36 550 949, zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ,

s.r.o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, o určenie, že žalobca nie je povinný plniť
dlh voči žalovanému za vodné, stočné a zrážky a určenie, že žalobca nie je povinný plniť dlh voči
žalovanému za náklady súvisiace s preskúšaním meradla č. DN20-07 653556, o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta
č.k. 17C/321/2016-66 zo dňa 24.05.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. r u š í .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd vo výroku I. nariadil neodkladné opatrenie, na základe
ktorého žalovaný je povinný do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Galanta
pod sp. zn. 17C/321/2016 vykonávať dodávky vody z verejného vodovodu a odvádzať odpadovú vodu

do verejnej kanalizácie žalobcu v mieste trvalého pobytu žalobcu na adrese D. XXX/X, XXX XX B..
Vo výroku II. súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu
Galanta súdny poplatok za podaný návrh vo výške 33,- Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1 a 2, § 327,

§ 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP). Vecne súd argumentoval tým, že z podaného návrhu a pripojených listinných dôkazov mal za to,
že v danom prípade došlo k zmene okolností odôvodňujúcich vyhoveniu návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Žalobca osvedčil podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana. V danom prípade došlo reálne zo strany žalovaného k odpojeniu prívodu vody v
mieste trvalého pobytu žalobcu, žalobca teda v súčasnosti nemá zabezpečený prívod vody a odvod

odpadovej vody, čo možno považovať za položky nevyhnutné pre dôstojný život človeka. Žalobcovi
hrozí bezprostredná ujma na jeho právach. Uloženie poplatkovej povinnosti vo výroku II. súd odôvodnil
tým, že žalobca ako spotrebiteľ je osobne od platenia súdnych poplatkov oslobodený (§ 4 ods. 2 písm.
za) poplatkového zákona) a jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo vyhovené.

3. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie

žalovaný,ktorýmsadomáhal,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniezmenilanávrhzamietol.Odvolateľ
namietal, že výrok uznesenia je nevykonateľný, keď za daného technického stavu (odpojenie prívodupitnej vody) nie je fyzicky možné dodávať žalobcovi pitnú vodu, ale aj z dôvodu, že žalobca do
dnešného dňa neposkytol žalovanému bližšiu špecifikáciu verejnej kanalizácie žalobcu, do ktorej má
byť odvádzaná odpadová voda. V tomto prípade nie sú dané základné zákonom stanovené podmienky

na vydanie takéhoto uznesenia, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právo žalovaného na odpojenie prívodu vody vychádza priamo z ust. § 32 ods. 1 písm. m) zákona č.
442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (ďalej len „Zákon")). Podľa uznesenia
je žalovaný povinný dodávať vodu bezplatne, čo je v priamom rozpore s ust. § 28 ods. 3 Zákona. Takýto
zásah do práv subjektu garantovaných zákonom je vážnym obmedzením nepožívajúcim v demokratickej

spoločnosti právnu ochranu. Akékoľvek neodkladné opatrenie je však v zmysle § 326 ods. I, ods. 2 CSP
opodstatnené len za predpokladu uvedenia dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Súd napriek tomu vôbec neskúmal existenciu zákonných
podmienok na vydanie takéhoto neodkladného opatrenia, ale všeobecne a v priamom rozpore s ust.
§ 362 ods. 1 CSP v podstate konštatoval, že neodkladné opatrenie smerujúce k povinnosti nepretržite
dodávať vodu je potrebné vydať pri každej požiadavke žalobcu - neplatiča. Takýto záver vytvára

predpoklady pre šikanózny výkon práva, keď bez ďalšieho poskytuje ochranu každému, kto podá žalobu
o určenie, že nie je povinný plniť dlh za preukázateľne dodanú a odvedenú vodu. Predmetom konania
vo veci samej je určenie, že žalobca nie je povinný plniť dlh voči žalovanému za vodné, stočné a zrážky
a určenie, že žalobca nie je povinný plniť dlh voči žalovanému za náklady súvisiace s preskúšaním
meradla č. DN20-07 653556 a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nielen žaloba vo veci

samej ale aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je založený len na nepreukázanej a ničím
nepodloženej dedukcii žalobcu, že faktúra za odber pitnej vody bola vystavená chybne, nakoľko žalobca
nespotreboval vyfakturované množstvo vody. Žalobca nielenže odmietol uhradiť vystavenú faktúru, ale
účelovo odignoroval aj metrologický posudok, ktorý potvrdil správnosť údajov meradla, na základe
ktorých bola uvedená faktúra vystavená. Nakoľko žalobca dôvodnosť svojich nárokov opiera o tvrdenia,

ktoré jednak nemajú absolútne žiadnu oporu v právnych predpisoch a jednak sú priamo v rozpore so
Zákonom, tieto nároky nemožno považovať za dôvodné, a teda neexistuje základný zákonný predpoklad
na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. dôvodnosť uplatneného nároku. Tvrdenia žalobcu si príkro
odporujú so skutkovým stavom veci, nakoľko práve žalobca je ten, ktorý si svoju zákonnú povinnosť
uhradiť žalovanému dlh nesplnil, a to napriek ústretovosti žalovaného, ktorý mu poskytol dostatok

času na splnenie povinnosti. Neodkladné opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez
osvedčenia aspoň základných skutočnosti umožňujúcich záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí súd, ako nezávislý a nestranný
orgán ochrany práva, zvážiť, či sa v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný
(resp. ťažko napraviteľný) stav medzi žalobcom a žalovaným. Napokon sám súd v bode 12 uznesenia

konštatoval,žesúdposkytujezabezpečenieprostredníctvomneodkladnéhoopatrenialenvprípade,keď
obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že
postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou.
Podľa odvolateľa nariadením neodkladného opatrenia bolo porušené žalovaného právo na podnikanie
garantované čl. 35 ods. 1 Ústavy SR. Zo strany súdu taktiež došlo k nesprávnej aplikácii ust. § 2 ods. 2

zákona č. 71/1992 Zb. o poplatkoch. Rozhodovanie o náhrade trov konania (vrátané platenia súdnych
poplatkov) je aj v prípade trov spojených s neodkladným opatrením závislé od rozhodnutia vo veci samej.
Súd prvej inštancie preto rozhodol predčasne a uloženie povinnosti žalovanému uhradiť súdny poplatok
za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemá oporu v žiadnom predpise.

4. Žalobca odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril.

5.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku-ďalej
CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti

ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. c) CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým

stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolaniu žalovaného v merite veci nemožno priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvejinštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 ods. 1 a 2 CSP.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní bolo
posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo
veci neodkladné opatrenie ukladajúce žalovanému povinnosť vykonávať dodávky vody z verejného
vodovodu a odvádzať odpadovú vodu do verejnej kanalizácie žalobcu v mieste trvalého pobytu žalobcu

na adrese D. XXX/X, XXX XX B..

7. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav pokiaľ ide o zatiaľ
osvedčené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ako i návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a pretože v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného
súdu vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na

ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

8. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že základný z predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie žalobou uplatneného nároku žalobcu bol
pripojenými listinnými dôkazmi daný. Medzi stranami sporu existuje zmluvný vzťah v zmysle zákona
č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, v ktorom vystupuje žalobca ako

odberateľ a zároveň spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ vody. Medzi stranami prebieha spor o
dôvodnosť faktúry č. 8630038336 zo dňa 30.06.2016 na sumu 2.955,08 Eur, keď žalobca namieta výšku
fakturovanej sumy.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca svoj návrh skutkovo zdôvodnil tým, že podal na súde prvej

inštancie dňa 22.09.2016 žalobu proti žalovanému, ktorou sa domáhal určenia, že nie je povinný plniť
dlh voči žalovanému vyplývajúci z v žalobe uvedených faktúr za vodné a stočné, a to z dôvodu chybného
zaznamenania množstva odobratej a odvedenej vody, ktoré nebolo ním odobraté ani odvedené a ani
objektívne nebolo reálne. Žalobca v rámci tohto konania uvádzal, že žalovaným namerané množstvo
odobratej vody a odvedenej odpadovej vody zodpovedá množstvu, ktoré by za fakturované obdobie

niekoľkokrátvytopilodomžalobcu,akoajdomyjehosusedov,apretosadomnieva,žedošlokchybnému
meraniu prístroja na odber a odvod vody. Žalobca opakovane uviedol, že je ochotný uhradiť reálne
odobraté a odvedené množstvo vody.

10. Podľa žalobcu dňa 17.05.207 došlo zo strany žalovaného k odpojeniu prívodu vody v mieste trvalého

pobytu žalobcu na adrese D. XXX/X., B., o čom súdu predložil fotodokumentáciu. K tomuto zásahu došlo
zo strany žalovaného napriek skutočnosti, že žalobca riadne uhrádza mesačné faktúry za odber pitnej
vody aj odvod odpadovej vody, neuhradil len jedinú faktúru, ktorá bola vystavená chybne a je predmetom
tohto súdneho sporu.

11. Podľa žalobcu vzhľadom na to, že žalovaný odstavil žalobcovi prívod vody do jeho obydlia, čím
došlo k vážnemu zásahu do práva na ľudskú dôstojnosť, práva na spoločenský a rodinný život a
evidentnej šikane žalobcu zo strany žalovaného, ktorý svojim konaním znemožňuje žalobcovi vykonávať
základnú osobnú hygienu, variť si, udržiavať domácnosť v čistote a vzhľadom nemožnosti využitia
práčky, aj udržiavať si čisté oblečenie, žalobca má zato, že existujú skutočnosti odôvodňujúce potrebu

neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Žalobca si riadne a včas plní svoje platobné povinnosti
voči žalovanému, nejedná sa o osobu, ktorá by sa vyhýbala plateniu odberu a odvodu vody. Jediné
čoho sa žalobca v spore domáha je spravodlivé a reálne vyčíslenie ním odobratej vody a odvedenej
odpadovej vody, o čom sa vyjadril, že po reálnom vyčíslení množstva odobratej a odvedenej vody tento
odber a odvod riadne uhradí. Naopak zo strany žalovaného došlo evidentne k šikane voči žalobcovi,

nakoľko odstavil prívod a odber vody v mieste trvalého bydliska žalobcu napriek skutočnosti, že z jeho
činnosti mu musí byť evidentné, že ním vyčíslené množstvo odberu a odvodu vody je absolútne nereálne
pre jeden rodinný dom (bez bazénu a zavlažovanej záhrady) za fakturované obdobie. V súčasnosti tedažalobca nemá zabezpečený prívod vody a odvod odpadovej vody, čo možno považovať za položky
nevyhnutné pre dôstojný život človeka.

12. Z takto osvedčeného skutkového stavu je teda nesporné, že v danom prípade existuje potreba
bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, keď žalobca nemá zabezpečený prívod vody do svojho
rodinnéhodomu,čímdochádzakznačnémuzásahudorealizáciejehoprávanaobydlie,právanaľudskú
dôstojnosť, súkromný a rodinný život, keď je nepochybné, že bez prívodu vody nie je možné riadne
užívať svoje obydlie a uspokojovať každodenné potreby.

13. Napriek tomu, že zákon umožňoval žalovanému ako dodávateľovi vody odpojiť prívod vody v
prípade neplatenia vodného, a aj napriek povinnosti žalobcu zaplatiť vodné aj v prípade reklamácie
faktúry, zohľadniac konkrétne skutkové okolnosti danej veci, keď žalobca riadne uhrádza mesačné
zálohové platby a spornou je len vyúčtovacia faktúra, pričom žalobca uviedol relevantné argumenty
spochybňujúce jej správnosť (pričom dôvodnosť týchto argumentov bude predmetom dokazovania vo

veci samej), a teda nemožno ho považovať za dlhodobého neplatiča, tak radikálne riešenie, aké zvolil
žalovaný, ktorý žalobcu odpojil od prívodu vody, je potrebné považovať za šikanózny výkon práva,
ktorému nemožno poskytnúť právnu ochranu. Žalobca si nemá ako reálne zabezpečiť iný prívod vody.

14. Pokiaľ odvolateľ namietal, že uznesenie je nevykonateľné poukazujúc na technickú stránku

odpojenia prívodu pitnej vody, túto námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Nie je úlohou súdu,
aby riešil technickú stránku realizácie uloženej povinnosti, pokiaľ bola žalovanému uložená povinnosť
vykonávať dodávky vody z verejného vodovodu, je súčasťou tejto povinnosti realizovať aj potrebné
technické opatrenia (za prípadnej súčinnosti žalobcu). Rovnako, ak je žalovanému uložená povinnosť
vykonávať dodávky vody z verejného vodovodu, je samozrejmé, že je potrebné aj odvádzať odpadovú

vodu do verejnej kanalizácie. Fakticky ide o obnovenie stavu pred odpojením prívodu vody, keď žalovaný
žalobcovi dodával vodu a odvádzal odpadovú vodu.

15. Rovnako nedôvodne odvolateľ namieta, že súd mu uložil dodávať vodu bezplatne, keď táto
skutočnosť z ničoho nevyplýva a takejto povinnosti sa nedomáhal ani žalobca. Za dodanú vodu a

odvedenú odpadovú vodu žalovanému vzniká nárok na vodné a stočné, žalobca žalovanému uhrádza
mesačné zálohové platby, žalobca nikdy nesporoval skutočnosť, že je povinný zaplatiť vodné za reálne
dodané množstvo vody. Žalovanému preto nevzniká nijaká ujma a nedochádza k žiadnemu zásahu do
jeho ústavného práva na podnikanie.

16. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2
CSP, ako vo výroku I. vecne správne potvrdil.

17. Odvolateľ dôvodne namietal, že zo strany súdu došlo k nesprávnej aplikácii ust. § 2 ods. 2 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, keď rozhodovanie o náhrade trov konania (vrátané platenia súdnych

poplatkov) je aj v prípade trov spojených s neodkladným opatrením závislé od rozhodnutia vo veci
samej. Súd prvej inštancie preto rozhodol predčasne o uložení povinnosti žalovanému uhradiť súdny
poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o tejto povinnosti bude možné rozhodnúť až
v konečnom rozhodnutí vo veci samej v závislosti od výsledku konania.

18. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP (keďže
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali), uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti výroku II., ktorým bolo rozhodnuté o poplatkovej povinnosti žalovaného,
zrušil bez potreby vracať vec v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP).

19. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

20. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).