Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 13, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/176/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717203161
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717203161.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov

senátu JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX W. č. XXX, zastúpeného Mgr. Ianko Troiak, advokát so sídlom Dukelských hrdinov 34,
960 01 Zvolen, proti žalovanému Roľnícke družstvo Bzovík, so sídlom 962 41 Bzovík, IČO: 00 209 643,
zastúpeného JUDr. Michal Badinský, advokát so sídlom ČSA 20, 974 01 Banská Bystrica, o nahradenie
prejavu vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 8C/8/2017-129 zo dňa 21.05.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdZvolen(ďalejlen„okresnýsúd“alebo„súdprvejinštancie“)rozsudkomzodňa21.05.2019
zamietol žalobu (prvý výrok), ktorou sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného na
uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom budú spoluvlastnícke podiely vo výške 1/16, 1/30, 1/54
a 1/30 k celku na nehnuteľnostiach zapísaných Okresným úradom O., katastrálnym odborom na liste

vlastníctva č. XXX, a to pozemku KN-E parc. č. XXXX, vinice o výmere XXXX m2, na liste vlastníctva č.
XXXX pozemku KN-E parc. č. XX, záhrady o výmere XXXXX m2, parc. č. KN-E č. XXXX, ostatné plochy
o výmere 1340 m2, na liste vlastníctva č. XXXX pozemku KN-E parc. č. XXXX, orná pôda o výmere
126737 m2 za cenu spolu vo výške 2.550,- eur, ktorú je povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku (doplnil ju podaním zo dňa 27.06.2018). Žalobcovi okresný súd uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov konania (druhý výrok). Žalobca odôvodnil žalobu porušením jeho predkupného

práva žalovaným pri nadobudnutí spoluvlastníckych podielov od ich predchádzajúcich vlastníkov. Návrh
kúpnej zmluvy, ktorej uzatvorenia sa žalobca domáhal, tvoril prílohu podania žalobcu z 10.09.2018.
Žalovaný porušenie predkupného práva tvrdené žalobcom namietol s odkazom na čestné prehlásenia
predávajúcich jednotlivých podielov na nehnuteľnostiach, v ktorých uviedli, že ponuková povinnosť
splnená bola. Poukázal aj na to, že v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka majú spoluvlastníci nárok
na vykúpenie svojho podielu v pomernej časti, ak nedôjde k dohode.
1.1 Súd prvej inštancie mal z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie W. preukázané, že jedným

z podielových spoluvlastníkov vinice o výmere 1081 m2 na parcele č. XXXX je žalovaný s veľkosťou
spoluvlastníckych podielov 1/16, 1/30, 1/54 a 1/30 a žalobca s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu
1/16. Podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. XX, záhrady o výmere 29160 m2 a parc. č.
XXXX, ostatné plochy o výmere 1340 m2 vedených na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. W. sú okreminých žalovaný s veľkosťou spoluvlastníckych podielov 1/16, 1/30, 1/54 a 1/30 a žalobca s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu 1/16. Podielovými spoluvlastníkmi ornej pôdy o výmere 126737 m2 na parc.
č. XXXX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. W. sú aj žalovaný s veľkosťou spoluvlastníckych

podielov 1/16, 1/30, 1/54 a 1/30 a žalobca s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/16. Predmetom
kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 05.05.2015 medzi predávajúcimi U. X. a B. Q. a kupujúcim - žalovaným
boli okrem iných nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, ktoré boli predávané v spoluvlastníckom
podiele 1/16, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, ktoré boli predávané v spoluvlastníckom podiele
1/16 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1313 predávané v spoluvlastníckom podiele 1/16 k celku.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2014, zavkladovanej pod V 245/14 vyplynulo jej uzatvorenie medzi
predávajúcim U. X. a kupujúcim - žalovaným. Jej predmetom boli okrem iných aj nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX predávané v spoluvlastníckom podiele 1/30 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
predávané v spoluvlastníkom podiele 1/30. Predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 04.11.2014
medzi predávajúcim E. P. a kupujúcim - žalovaným ( V XXXX/XXXX) boli okrem iných nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX, predávané v podiele 1/54, nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1079 predávané v

podiele 1/54 k celku a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX predávané v podiele 1/54. Z kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa 20.06.2014 medzi predávajúcim Pavlom O. a kupujúcim - žalovaným evidovanej pod V
XXX/XX okresný súd zistil, že okrem iných boli jej predmetom nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v
spoluvlastníckom podiele 1/30 a na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/30.
1.2 S poukazom na § 140, § 603 ods. 1, 2, 3 a § 605 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie žalobu

zamietol, pretože každý spoluvlastník má nárok na vykúpenie spoluvlastníckeho podielu pomerne podľa
veľkosti podielov, nie v celom rozsahu tak, ako boli nehnuteľnosti predané žalovanému. Aj keď tento
právny názor súd prvej inštancie prezentoval na pojednávaní konanom dňa 27.06.2018 v zmysle § 181
ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“), žalobca k zmene žalobného petitu nepristúpil a
žiadal priznať spoluvlastnícke podiely tak, ako boli odpredané predávajúcimi žalovanému.

1.3 K záveru žalobcu, že v prípade, ak spoluvlastník neuplatnil svoj nárok z porušenia predkupného
práva, ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa môže domáhať
uplatnenia porušenia svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu
súd prvej inštancie uviedol, že spoluvlastník by sa mohol domáhať porušenia predkupného práva
týmto spôsobom len po dohode s ostatnými spoluvlastníkmi, že aj títo nesúhlasia s porušením ich

predkupného práva a môže si uplatniť aj ich podiely. V konaní takýto postup preukázaný nebol. Mlčanie
a pasivita spoluvlastníkov nemôžu znamenať súhlas ostatných spoluvlastníkov s uplatnením porušenia
predkupného práva jedným z nich. Ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na
prípadyponukovejpovinnosti,čoznamenázachovaniepredkupnéhoprávaajnaprípadyjehoporušenia,
kedy sa dotknutí spoluvlastníci musia o výkone predkupného práva dohodnúť. Ak má o celý prevádzaný

podiel záujem len jeden podielový spoluvlastník, musia s tým súhlasiť aj ostatní spoluvlastníci. Žalobca
uzatvorenie takejto dohody nepreukázal.
1.4 Výrok o trovách konania okresný súd zdôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a rozhodnutie a žalovanému (zrejme má byť uvedené žalobcovi, pozn. odvolacieho
súdu) priznal náhradu trov odvolacieho konania.
2.1 Žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) v odvolaní namietol porušenie jeho práva na spravodlivý proces
nerešpektovaním princípu právnej istoty v rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktorého neopomenuteľným
komponentom je predvídateľnosť práva. V identickej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.

9C/7/2017 (žalobkyňou bola matka žalobcu, žalovaný bol identický ako v prejednávanom spore) súd
prvej inštancie vyslovil počas pojednávania právny názor, podľa ktorého nebolo preukázané, že by
sa ktorýkoľvek iný podielový spoluvlastník domáhal uzatvorenia zmluvy o prevode spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnostiach, alebo prevod napadol ako neplatný. Súd prvej inštancie považoval žalobu
v celom rozsahu za dôvodnú. Žalovaný potom nárok uznal v celom rozsahu a spor bol ukončený

rozsudkom pre uznanie. V rovnakých veciach by mali súdy rozhodovať rovnakým spôsobom.
2.2 Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že bol oprávnený požadovať len pomernú časť
spoluvlastníckeho podielu zodpovedajúcu veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Matematicky by aj
v prípade uplatnenia každého porušenia predkupného práva každým z podielových spoluvlastníkov
nadobúdateľovi zostal spoluvlastnícky podiel zodpovedajúci veľkosti spoluvlastníckeho podielu

prevádzajúceho spoluvlastníka. Uvedené odporuje duchu predkupného práva, ktorého cieľom bolo
zabezpečiť rozhodovanie spoluvlastníka a ovplyvniť, s kým bude tvoriť spoločenstvo. Citoval z bližšie
neoznačenej literatúry („komentár k OZ“), podľa ktorej sa ponuka zaviazaného spoluvlastníka vzťahuje
na celý podiel, ktorý zamýšľa scudziť, preto je z titulu zákonného predkupného práva oprávnenýmspoluvlastníkom, ktorí prejavili záujem relevantným spôsobom, k dispozícii opäť celý podiel. Z toho
vyplýva, že potencionálny nárok spoluvlastníkov, ktorí podiel (resp. tú jeho ideálnu časť, ktorá by na nich
pripadala, keby predkupné právo uplatnili) odkúpiť nechcú, prirastie tým spoluvlastníkom, ktorí ponuku

prijali riadne a včas.
2.3 Viaceré formulácie uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie odvolateľ označil za nezrozumiteľné a
nejasné (napr. tvrdenia uvádzané v bode 23 odôvodnenia rozsudku: každý spoluvlastník je oprávnený
len na spoluvlastnícky podiel, ktorý je v jeho vlastníctve, a preto podľa súdu aj keby došlo k porušeniu
predkupného práva, súd má za to, že k tomu porušeniu došlo len vo veľkosti jeho spoluvlastníckeho

podielu na predmetných nehnuteľnostiach, a nie v celom rozsahu, ako boli tieto nehnuteľnosti predané
žalovanému), čo považuje za nezrozumiteľné a nedostatočné odôvodnenie. Bývalí spoluvlastníci, ktorí
neponúkli pred prevodom svoje spoluvlastnícke podiely ostatným spoluvlastníkom, porušili zákonné
predkupné právo všetkých spoluvlastníkov, nemohlo dôjsť k porušeniu predkupného práva len vo
veľkosti spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach u žalobcu, ktorý sa porušenia dovolal jediný.
Prevodcovia zapríčinili situáciu, keď svoje spoluvlastnícke podiely neponúkli na odkúpenie ostatným

spoluvlastníkom, ktorí by v tomto prípade mohli uzatvoriť dohodu, ktorý z nich a v akom pomere
ponúkané podiely odkúpi. Žalovaný napriek návrhu žalobcu nepredložil dôkaz o uplatnení nárokov z
porušenia predkupného práva ktorýmkoľvek iným spoluvlastníkom.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zdôraznil, že v konaní okresného súdu sp. zn. 9C/7/2017
bola medzi stranami sporu uzatvorená dohoda o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka,

ktorou v zmysle § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka došlo k hmotnoprávnemu zániku práv a povinností
týkajúcich sa uplatňovaných nárokov z porušenia predkupného práva a k ich nahradeniu zmluvnou
povinnosťou - záväzkom vykonať procesný úkon uznania nároku tak, aby súd mohol rozhodnúť
rozsudkom pre uznanie bez účasti zmluvných strán. Dôvodom a podkladom pre vydanie rozsudku pre
uznanienebolnárokzporušeniapredkupnéhopráva,alesplnenýzáväzokzdohodyourovnaní,pretonie

je namieste odvolávanie sa na rozsudok vo veci 9C/7/2017. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo
91/2008, takže ani v jednom z uvedených prípadoch nemožno hovoriť o odklone a nepredvídateľnosti
súdnych rozhodnutí. Rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním žalobcu žalovaný označil
za zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, preto nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny
proces. K námietke o nepredložení dôkazov o neuplatnení predkupného práva ostatnými podielovými

spoluvlastníkmi žalovaný uviedol, že je povinnosťou žalobcu preukázať aktívnu legitimáciu v plnej
výške uplatňovaného nároku. Žalovaný svoju edičnú povinnosť o neporušení predkupného práva splnil
predložením čestných vyhlásení. Tvrdenia o nesprávnej výške uplatňovaného nároku v zmysle skorších
vyjadrení a názoru NS SR sú tvrdeniami a procesnou obranou z oblasti právnych tvrdení, ktoré sa
dôkazmi nepreukazujú. Keďže súd v zmysle Civilného sporového poriadku neingeruje do sporového

konania vyhľadávaním dôkazov v prospech niektorej zmluvnej strany, žalovaný považuje tvrdenie
žalobcu o tom, že ani súd nevykonal lustráciu prípadných podaní vo veci za bezpredmetné. Uplatnil si
nárok na náhradu trov konania odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
5. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v rozsahu určenom
ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia
§ 177 ods. 2 písm. c) C.s.p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa
pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu
prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní (ne)došlo k

vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Aj keď niektoré časti rozsudku

okresného súdu nie sú formulované štylisticky úplne správne, nejasnosť a nezrozumiteľnosť rozsudku
ako celku odvolací súd nezistil. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na
potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.
6. V prvej zásadnej odvolacej námietke odvolateľ tvrdil porušenie jeho práva na spravodlivý proces
nerešpektovaním princípu právnej istoty. Právnu istotu definuje článok 2 ods. 2 základných princípov

Civilného sporového poriadku ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo. Odvolateľ v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn.9C/7/2017 v údajne identickej veci, kde po prezentovaní právneho názoru súdu prvej inštancie o
dôvodnosti žaloby, keď nebolo preukázané, že by sa ktorýkoľvek iný podielový spoluvlastník domáhal
uzatvorenia zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach alebo že by tento prevod

vlastníckeho práva napadol ako neplatný, žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu uznal a bol vydaný
rozsudok pre uznanie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle článku 2 ods.
2 základných princípov C.s.p. je možné legitímne očakávať rozhodnutie sporu v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Pojem ustálená rozhodovacia prax dovolacieho
súdu definoval Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 6/2017, v ktorom uviedol, že „ustálená

rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo v rozhodnutiach
najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných
rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo doposiaľ v nepublikovanom rozhodnutí,
pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v
skoršom rozhodnutí nespochybnili, príp. tieto názory akceptovali a vecne na ne naviazali“. Rovnaké

stanovisko zaujal Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Cdo 211/2017 alebo v uznesení sp. zn. 3Cdo
170/2018. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia publikované
v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávané Najvyšším súdom ČSFR, Najvyšším súdom ČR
a Najvyšším súdom SR v dobe do 31.12.1992 ako aj rozhodnutia uverejnené v Zborníkoch stanovísk,
správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR vydaných SEVT

Praha v rokoch 1974 a 1986, pokiaľ sú stále použiteľné (najmä z hľadiska ich súladu s hodnotami
demokratického právneho štátu) a neboli prekonané neskoršou judikatúrou (R 71/2018). Napokon
vzhľadom na článok 2 ods. 2 C.s.p. je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu
považovať aj rozhodovaciu prax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného súdu Slovenskej
republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie (uznesenie NS SR sp.

zn. 6Cdo 21/2017). Z toho hľadiska odkaz odvolateľa na rozsudok (vydaný navyše na základe uznania)
pod sp. zn. 9C/7/2017 okresného súdu nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších
súdnych autorít. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že ak ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít niet, v súlade s princípom právnej istoty je legitímne očakávanie rozhodnutia sporu spravodlivo.
Odvolací súd preto nezistil porušenie princípu právnej istoty súdom prvej inštancie.

6.1 Na rozdiel od odvolateľa odvolací súd právny názor súdu prvej inštancie, že žalobca je
oprávnený požadovať z dôvodu porušenia jeho predkupného práva len pomernú časť nadobudnutého
spoluvlastníckeho podielu zodpovedajúcu veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, považuje za správny.
Odvolateľ už v konaní pred súdom prvej inštancie a potom aj v odvolaní tvrdil, že matematicky
by, ak by si aj každý zo zostávajúcich pôvodných spoluvlastníkov uplatnil právo na odkúpenie

podielu zodpovedajúcemu jeho spoluvlastníckeho podielu, nadobúdateľovi ostal na nadobudnutom
spoluvlastníckom podiele spoluvlastnícky podiel zodpovedajúci veľkosti spoluvlastníckeho podielu
prevádzajúceho spoluvlastníka. To odporuje duchu predkupného práva, ktorý mal zákonodarca pri
zavedení tohto inštitútu za cieľ, a to, aby spoluvlastník mohol rozhodnúť o tom a ovplyvniť to, s
kým bude tvoriť spoločenstvo a aby sa okruh spoluvlastníkov nerozširoval a nemenil bez súhlasu

existujúceho spoluvlastníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 140 druhú vetu Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú
právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Predkupné právo podľa § 140 Občianskeho
zákonníkamávecnoprávnycharakter,vznikázozákonaapredpokladomjehoexistenciejeibaexistencia
spoluvlastníckeho vzťahu. Pokiaľ má spoluvlastník záujem previesť svoj spoluvlastnícky podiel na

iného, má povinnosť svoj podiel ponúknuť spoluvlastníkovi (spoluvlastníkom) s výnimkou prípadu
prevodu blízkej osobe. Jedným z právnych dôsledkov porušenia predkupného práva, za aplikácie
ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je právo domáhať sa od nadobúdateľa spoluvlastníckeho
podielu, aby mu vec (podiel) ponúkol na predaj. Ak nadobúdateľ oprávnenému spoluvlastníkovi,
ktorého predkupné právo bolo porušené, vec (spoluvlastnícky podiel) neponúkne na kúpu dobrovoľne,

môže sa podielový spoluvlastník domáhať nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa rozhodnutím súdu.
Súd má však limity svojho rozhodovania vymedzené práve uvedeným zákonným ustanovením,
umožňujúcimibapomernévykúpeniepodieluspoluvlastníkapodľaveľkosti(spoluvlastníckych)podielov.
Ani teleologickým výkladom druhej vety §-140 Občianskeho zákonníka podľa odvolacieho súdu
nemožno dospieť k záveru prezentovanému odvolateľom, že spoluvlastníci, ktorí prejavili relevantným

spôsobom záujem o nadobudnutie prevádzaného podielu, majú z titulu zákonného predkupného práva
k dispozícii celý podiel. Okresný súd dospel k správnemu záveru o tom, že žalobca by mal ako
podielový spoluvlastník prevádzaných nehnuteľností s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/16 nárokna nahradenie prejavu vôle žalovaného na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva iba vo
veľkosti 1/16 z prevádzaných podielov.
6.2 K argumentu odvolateľa o tom, že spoluvlastníci majú právo rozhodovať o tom, ktoré osoby budú

ďalšími spoluvlastníkmi nehnuteľností odvolací súd udáva, že o tom, kto bude spoluvlastníkom zvyšnej
časti prevádzaného spoluvlastníckeho podielu (t. j. prevyšujúcej pomer veľkosti spoluvlastníckeho
podielu spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené) teda fakticky rozhodne jeho pôvodný
spoluvlastník (prevodca) a (svojou nečinnosťou) tí spoluvlastníci, ktorí pomernú časť prevádzaného
podielu, ktorá by na nich pripadala, keby predkupné právo uplatnili, odkúpiť nechcú.

7. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ netvrdil, a to ani vo vzťahu k výroku
o trovách konania, hoci ho odvolaním formálne napadol. Nakoľko ide o závislý výrok (§ 379 písm. a)
C.s.p.) od výroku vo veci samej, odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a po zistení jeho
vecnej správnosti aj súladu s právnou úpravou rozsudok okresného súdu aj v tejto časti potvrdil.
8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a § 255
ods. 1 C.s.p. aplikujúc zásadu úspechu. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný,

preto odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
konania.
9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s p.).