Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417201103
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4417201103.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcov v rade: 1. W. I., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, r.č.:

XXXXXX/XXXX, bytom Ul. kpt. J. E. XXXX/XX, P., Z. XXX XX, SR, štátna príslušnosť S. republika, 2. A.
T., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom P. č. XX, Z. XXX XX, SR, štátna príslušnosť S.
republika , 3. A. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom D. XXX/XX, K., Z. XXX XX,
SR, štátna príslušnosť S. republika , 4. P. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom D.
XXX/XX, K., Z. XXX XX, SR, štátna príslušnosť S. republika, 5. U. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č.:
XXXXXX/XXXX, bytom A. ul. XXXX/X, P., Z. XXX XX, SR, štátna príslušnosť S. republika, 6. Z. Z., rod.
D., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom M. 8, R., E. spolková republika, štátna príslušnosť

S. republika, proti žalovanému: U.. U. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom Z. Z.
XXXX/XX, Z., Z. XXX XX, SR, štátna príslušnosť S. republika, právne zastúpený: O.. O. T., advokát, X.
9, Z., o žalobe určenie vlastníckeho práva žalobcov v rade X a ž 6 nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe
žalovaného o určenie jeho výlučného vlastníctva k tým istým nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov v rade 1 až 6 o určenie ich vlastníctva zamieta.

II. Súd určuje, že výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Šurany,

obec Šurany, okres Nové Zámky, zapísané na Okresnom úrade Nové Zámky , katastrálny odbor na
liste vlastníctva č. 7013 ako:
-parcela registra ,,C“ č. 4289/17- orná pôda o výmere 553 m2 a
- parcela registra ,,C“ č. 4289/30- orná pôda o výmere 15712 m2, je žalovaný U.. U. D., rod. D.,
nar. XX.X.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom Z. Z. XXXX/XX, Z., občan Slovenskej republiky a
to v podiele 1/1 k celku.

III. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania o žalobe žalobcov v rade 1,2,3,4,5 a

6 a aj o vzájomnej žalobe žalovaného a to voči žalobcom v rade 1,2,3,4,5 a 6 v celom rozsahu.

IV. Súd späťvzatie žaloby žalobcami v rade 1,2 a 4 n e p r i p u s t i l .

o d ô v o d n e n i e :

1. V tomto konaní sa žalobcovia v rade 1 až 6 domáhali voči žalovanému určenia ich vlastníctva k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Šurany, obec Šurany, okres Nové Zámky,
zapísaným na Okresnom úrade Nové Zámky , katastrálny odbor na liste vlastníctva č. 7013 ako:
-parcela registra ,,C“ č. 4289/17- orná pôda o výmere 553 m2 a

- parcela registra ,,C“ č. 4289/30- orná pôda o výmere 15712 m2 a to podľa podielov uvedených v
petite žaloby. Vzájomnou žalobou podanou v tomto konaní sa zase žalovaný voči žalobcom v rade 1
a ž 6 domáhal určenia svojho výlučného vlastníctva v podiele 1/1 k tým istým nehnuteľnostiam.2. Žalobcovia v 1. až 6. rade sa teda svojou žalobou doručenou súdu dňa 24.01.2017 domáhali, aby
súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. 7013, nachádzajúce s v katastrálnom území Šurany,
patria do ich podielového spoluvlastníctva podľa podielov určených osvedčením o dedičstve sp.zn.

16D/1346/2014, Dnot 148/2015, a sp.zn. 16D/1298/2014-36, Dnot 51/2015. Zároveň žiadali, aby bolo
žalovanému zrušené duplicitné vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti. V žalobe ďalej uviedli, že
rozhodnutím (Prídelová listina) povereníctva pôdohospodárskej a pozemkovej reformy, nariadenia č.
104/1945 Zb Slovenskej národnej rady na základe konečného prídelového plánu a rozhodnutím č.
c-31/5405/2008 o schválení registrácie obnovy evidencie pozemkov (ROEP) zo dňa 18.12.2008 bola

obnovená registrácia vlastníctva k pozemkom a to:
- Podľa B1, pre neb. Jozefa Hrdličku (nezistený vlastník) Podzámeček č. 41, Šurany
Pozemok:
parcelné číslo 3098/8, orná pôda o výmere 30 000 m2, registra „E“ KN
parcelné číslo 3109/2, orná pôda o výmere 128 m2, registra „E“ KN
pre mesto a katastrálne územie Šurany v podiele 1/2 z celku

- Podľa B2, pre neb. Annu Hrdličkovú, rodenú Vincúrovú (nezistená vlastníčka)Podzámček č.41, Šurany
Pozemok:
parcelné číslo 3098/8, orná pôda o výmere 30 000 m2, registra „E“ KN
parcelné číslo 3109/2, orná pôda o výmere 128 m2, registra „E“ KN
pre mesto a katastrálne územie Šurany v podiele 1/2 z celku.

Uvedené pozemky boli zapísané na základe ROEP-u, katastrálnym úradom Nové Zámky na list
vlastníctva č. 6386. Parcely boli dané neb. Jozefovi Hrdličkovi a jeho manželke v celosti a to zo
skonfiškovaného majetku po bývalých vlastníkoch: Helena Orság a spol. - Morgov, ktorá bola výlučnou
vlastníčkou, tak ako je to uvedené v konečnom prídelovom pláne a grafickom znázornení. Nakoľko sa v
tomto prípade jednalo o nezistených vlastníkov, bolo potrebné podať na Okresný súd v Nových Zámkoch

návrh o dodatočné prejednanie dedičstva novoobjaveného majetku. Dedičské konanie bolo vedené pod
číslom konania:
a) Po neb. Jozefovi Hrdličkovi 16D/1298/2014-36, D not 51/2015
b) Po neb. Anne Hrdličkovej 16D/1346/2014, D not 148/2015
Pri samotnom dedičskom konaní bolo zistené, že časť výmery, t.j. 16 265 m2 parcely číslo 3098/8, list

vlastníctva č. 6386, bola odňatá a pripísaná na list vlastníctva č. 7013 ako:
parc. č. 4289/17, orná pôda o výmere 553 m2
parc. č. 4289/30, orná pôda o výmere 15 712 m2,čo dohromady predstavuje výmeru 16 265 m2, teda
presne odňatý podiel z listu vlastníctva č. 6383 a pripísaný na list vlastníctva č. 7013. Z titulu žiadosti
žalovaného o zápis vlastníckych práv na základe vypracovaného geometrického plánu č. 235/2013-R

803/2014, číslo zmeny 216/2015 Okresný úrad Nové Zámky, odbor katastra nehnuteľností, tento zápis
vykonal, čo malo za následok vznik duplicitného vlastníctva. Na základe uvedeného žiadali žalobcovia
vydať nasledovný rozsudok:
Súd určuje, že parc. č. 4289/17 reg. „C“ parc. 4289/30 reg. „C“, zapísaná na LV č. 7013, orná pôda o
výmere 16 265 m2, pre mesto a katastrálne územie Šurany, patrí do vlastníctva žalobcu podľa podielov

určených osvedčením o dedičstve 16D 1346/2014, D not. 148/2015, 16D 1298/2014-36, D not. 51/2015
a to:
-Anne Bányiovej 1/2 z celku
-Marcele Cintulovej 7/96 z celku
-Monike Vargovej 7/96 z celku

-Ladislavovi Vargovi 10/96 z celku
-Igorovi Kokoškovi 12/96 z celku
-Petre Peifer 12/96 z celku. Súčasne žalobcovia v rade 1 až 6 žiadali, aby súd určil, že sa žalovanému
ako duplicitnému vlastníkovi ruší vlastníctvo k p. č. 4289/17 a k p. č. 4289/30 zapísané na LV č. 7013,
pre mesto a katastrálne územie Šurany.

3. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že žalobcovia v rade 1 až 6 svoj nárok
na určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnosti odôvodňujú „rozhodnutím (Prídelovou listinou)
povereníctva pôdohospodárskej a pozemkovej reformy, nariadenia č. 104/1945 Zb. Slovenskej národnej
rady na základe konečného prídelového plánu a rozhodnutím č. c-31/5405/2008 o schválení registrácie

obnovy pozemkov (ROEP) zo dňa 18.12.2008...“ Dôkazom o pridelení pozemku má byť podľa žalobcov
„Konečný prídelový plán“. Žalovaný uviedol, že zastáva názor, že listina „ Konečný prídelový plán“ z
roku 1957 (dátum na kópii je nečitateľný), nie je prídelovou listinou a nepreukazuje, resp. nedokazuje,
že právni predchodcovia žalobcov v rade 1 až 6 nadobudli vlastníctvo k pozemkom, parc. č. 3098/8orná pôda o výmere 30 000 m2, reg. „E“ a parc. č. 3109/2, orná pôda o výmere 128 m2, reg. „E“.
Rovnako žalovaný tvrdil, že listiny predložené žalobcami sú právne nepoužiteľné na dokazovanie
vlastníctva právnych predchodcov žalobcov k týmto pozemkom. Poukázal na to, že po roku 1945

Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydávalo podľa neriadenia vlády č. 104/1945
Sb.n. SNR a nariadenia vlády č. 104/1946 Zb. SNR výmery o vlastníctve pôdy. Bývalé okresné
národné výbory vydávali podľa zákona č. 142/1947 Zb. a zákona č. 46/1948 Zb. prídelové listy, ktoré
mali rovnaké právne účinky. Tieto výmery a prídelové listiny (verejné listiny) boli a aj v súčasnosti
sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladu schopnými listinami

pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Aby boli vkladu schopné, museli byť
a musia byť tieto listiny právne perfektné. Súd v zmysle posudzovania ochrany vlastníckeho práva
k prideleným nehnuteľnostiam, na základe právnych predpisov spred roka 1948, je v zmysle § 194
ods. 2 C.s.p., keďže už bolo o takejto otázke rozhodnuté, takýmito rozhodnutiami viazaný a už ju
nemôže posúdiť ako otázku prejudiciálnu inak, než rozhodol príslušný orgán verejnej moci o tom, že pre
určitú osobu je právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva rozhodnutie o prídele nehnuteľnosti,

že prídelca získal vlastníctvo k nehnuteľnostiam v prídele označeným a že prídel bol uskutočnený
za cenu uvedenú v rozhodnutí. Žalovaný poukázal na to, že povaha účinkov správnych rozhodnutí
(aktov) závisí od rozlišovania chybných (vadných) a nulitných správnych aktov, hlavne s dôrazom
na dôvody vedúce k nulite a na zásadu prezumpcie správnosti správneho aktu. Pokiaľ pôjde o akt
nulitný, nevznikajú z neho žiadne právne následky, na rozdiel od neplatného aktu, pri ktorom sa

uplatní prezumpcia jeho správnosti, až do doby zrušenia jeho účinkov. Z výslovného znenia zákonného
ustanovenia § 23 ods. 2 nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR vyplývalo, že rozhodovanie o
odňatí prideleného majetku patrilo Povereníctvu pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Zákonom
č. 98/1950 Zb. bol zrušený národný pozemkový fond pri ministerstve pôdohospodárstva a fondov
pozemkových reforiem, a to zlúčením ich imania. Tento zákon v ustanovení § 1 ods. 4 splnomocnil

ministerstvopôdohospodárstvaavýživypodohodesministerstvomvnútravyhláškouvydaťvpríslušnom
úradnom liste bližšie predpisy v súvislosti so zrušením Národného pozemkového fondu pri ministerstve
pôdohospodárstva a v súvislosti s prechodom jeho pôsobnosti na ministerstvo pôdohospodárstva a na
národné výbory. Na základe tohto splnomocnenia ministerstvo pôdohospodárstva a výživy vydalo vyhl.
č. 507/1950 Ú.v., ktorou vydali bližšie predpisy o prechode pôsobnosti Národného pozemkového fondu

na ministerstvo pôdohospodárstva a národné výbory a o prechode obdobnej pôsobnosti Povereníctva
pôdohospodárstva na národné výbory. Z ustanovenia § 2 ods. 3 citovanej vyhlášky (okrem iného)
vyplývalo, že na krajské národné výbory prešlo vybavovanie opatrení (v dohode s príslušnými národnými
výbormiajednotnýmizväzmiroľníkov)potrebnýchnariadnehospodárenie,kontrolatohtohospodárenia,
vyúčtovanie národných správ, dispozícia a evidencia presunu inventáru, a to (okrem iných právnych

predpisov) aj podľa ustanovenia § 23 ods. 2 nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR. V zmysle
ustanovenia § 3 ods. 3 vyhl. č. 507/1950 Ú.v. na okresné národné výbory prešlo vykonávanie vyúčtovaní
s odchádzajúcimi prídelcami a dozor nad hospodárením prídelcov (okrem iných právnych predpisov), aj
podľa ustanovenia § 23 vyhlášky č. 507/1950 Zb. Toto ustanovenie treba vykladať tak, že na národné
výbory prešla právomoc vyúčtovania s odchádzajúcimi prídelcami a dozor nad hospodárením prídelcov

v zmysle § 23 ods. 1 nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR a citácia celého ustanovenia § 23
nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR (t.j. aj jeho druhého odseku) znamená len právo národného
výboru vyjadriť sa k rozhodovaciemu procesu o odňatí prideleného majetku. Žalovaný poukázal na to,
že žalobcovia v rade 1 až 6 vo svojej žalobe tvrdia, že ich právni predchodcovia nadobudli vlastnícke
právo k predmetu sporu na základe rozhodnutia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy,

pričom však neoznačili číslo rozhodnutia a ani deň rozhodnutia a ani takéto rozhodnutie nedoložili k
svojej žalobe ako dôkaz. Naviac je potrebné poukázať, že podľa § 1 ods. 2 Nariadenia č. 104/1946
Zb. n. SNR nešlo o Rozhodnutie Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, ale išlo o
vydanie výmerov o vlastníctve pôdy, ktoré boli a sú verejnými listinami dokazujúce vlastnícke právo
prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobil

záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Výmer
bol podpísaný povereníkom, tento musel prevziať právny predchodca žalobcov, prevzatie vlastnoručne
podpísať. Žalovaný uviedol, že len ak žalobcovia predložia takto právne perfektnú listinu, môže súd
dospieť k záveru, že takýto výmer je platný a záväzný a ako právny akt je právne bezchybný. Preto
navrhol, aby súd prvej inštancii vyzval žalobcov v rade 1 a až 6, aby predložili právne perfektnú listinu

dokazujúcu nadobudnutie vlastníctva ich právnych predchodcov k predmetu sporu, teda verejnú listinu,
t.j. výmer o vlastníctve pôdy vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy a/alebo
prídelovú listinu spĺňajúcu všetky zákonom požadované náležitosti (označenie vlastníka, parcelné číslo,
výmeru,odtlačokpečiatkyorgánu,ktorýprídelovúlistinuvydalipodpis).Zároveňnavrhol,abyžalobcoviav rade 1 až 6 preukázali, že ich právni predchodcovia predmetné nehnuteľnosti užívali od roku 1957
a počas tejto doby neboli v užívaní nehnuteľnosti nikým rušení. Podaním zo dňa 25.5.2018 žalovaný
podal vo veci vzájomný návrh, ktorým zase on žiadal , aby súd určil že je to práve on, kto je výlučným

vlastníkom predmetných nehnuteľností.

4. Ako bolo uvedené žalobcovia v rade 1 až 6 sa v konaní domáhali určenia ich vlastníckych práv k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV číslo 7013 a to v podieloch ako ich nadobudli dedením. Žalobcovia
v rade 1 až 6 v konaní tvrdili, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli do svojho spoluvlastníctva od

predkov, manželov Hrdličkových a to Jozefa a Anny, rod. Vincúrovej. Manželia Hrdličkoví, mali podľa
tvrdenia žalobcov predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť na základe prídelovej listiny podľa rozhodnutia
Povereníctva pôdohospodárskej a pozemkovej reformy podľa nar. č. 104/1945 Zb. SNR. Predmetné
nehnuteľnosti boli pôvodné zapísané ako parcely registra „E“ č. 3098/8- orná pôda o výmere 30000
m2 a parcela registra „E“ č. 3109/2- orná pôda o výmere 128 m2. Manželia Jozef a Anna Hrdličkoví
podľa tvrdenia žalobcov tieto nehnuteľnosti teda nadobudli v zmysle nariadenia číslo 104/1945 Zb. do

podielového spoluvlastníctva, po 1/2 k celku. A v tejto súvislosti žalobcovia poukázali aj na rozhodnutie
číslo c-31/5405/2008 o schválenie registrácie obnovy evidencie pozemkov zo dňa 18.12.2008, podľa
ktorého bola obnovená registrácia vlastníctva k týmto pozemkom v prospech nebohého Jozefa
Hrdličku a jeho nebohej manželky Anny Hrdličkovej rod. Vincúrovej. Na základe ROEP-u boli príslušným
katastrálnymúradomtietonehnuteľnostizapísanédo LVč.6386. Tietoparcelypodľažalobcovbolidané

do vlastníctva ich predchodcov, t.j. nebohých manželov Hrdličkových v celosti a to zo skonfiškovaného
majetku po ich bývalých vlastníkoch, tak ako sa to uvádzalo v konečnom prídelovom pláne. Nakoľko
v čase realizácie ROEP-u boli už manželia Hrdličkoví nebohí, podali ich právni nástupcovia návrh o
dodatočné prejednanie novoobjaveného dedičstva. Tieto dedičské konania boli vedené na príslušnom
súde pod sp.zn. číslo: 16D/1298/2014 a 16D/1346/2014. Žalobcovia v rade 1 až 6 mali zato, že ich

vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo predmetných nehnuteľností v podieloch uvedených v LV č. 7013, je
preukázané dostatočne. Ďalej žalobcovia uviedli, že pri dedičskom konaní sa zistilo, že časť výmery
parcely číslo 3098/8 bola odňatá z listu vlastníctva č. 6386 a táto bola nanovo zapísaná do LV č. 7013
ako parcela registra „C“ číslo 4289/17 o výmere 553 m2 a parcela registra „C“ č. 4289/30 o výmere 15712
m2. Poukázali na to, že žalovaný požiadal o zápis jeho vlastníckeho práva na základe vypracovaného

geometrického plánu číslo 235/2013 a príslušný Katastrálny úrad tento zápis vykonal, čím vzniklo
duplicitné vlastníctvo.

5. Žalovaný tvrdenia žalobcov v rade 1 až 6 o existencii ich spoluvlastníckych práva k predmetným
nehnuteľnostiam v celom rozsahu popieral. Naopak tvrdil, že on je výlučným vlastníkom uvedených

nehnuteľností nachádzajúcich sa katastrálnom území Šurany zapísaných na LV číslo 7013 a svoje
vlastnícke právo zdôvodnil tým, že tieto nehnuteľnosti nadobudol jednak darovacou zmluvou zo dňa
11.2.2003 od darkyne Márii Kováčovej, rodenej Zmeškalovej a časť týchto nehnuteľností nadobudol
kúpnou zmluvou zo dňa 11.2.2003 od predávajúcej Alexandry Zmeškalovej. Aj Alexandra Zmeškalová
aj Mária Kováčová podľa tvrdenia žalovaného predmetné nehnuteľnosti nadobudli rozhodnutím

príslušného Pozemkového úradu Nové Zámky, ktorým bola dňa 16.7.1993 schválená dohoda o vydaní
nehnuteľností, ktoré prešli do vlastníctva štátu v zmysle § 6 odsek 1 písmeno b) Zákona číslo
229/1991 Zb.. V zmysle uvedeného rozhodnutia vydaného podľa príslušných reštitučných predpisov /
zákon č. 229/1991 Zb./ , predchodkyne žalovaného, Alexandra Zmeškalová a Mária Kováčová rodená
Zmeškalová, nadobudli do svojho vlastníctva uvedené nehnuteľnosti každá v jednej polovici.

6. Podľa § 137 písmeno c) C.s.p. žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu.

7. V konaní žalobcovia v rade 1 a ž 6 podali určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. a žalovaný
podal vzájomný návrh , ktorý súd taktiež posúdil ako určovaciu žalobu podanú podľa § 137 písm. c)
C.s.p., nakoľko na vzájomnú žalobcu sa podľa § 147 ods. 3 C.s.p. primerane použijú ustanovenia
o žalobe. Súd v tejto veci v prvom rade skúmal, či tu je daný naliehavý právny záujem na určenie
vlastníckehopráva,taknastranežalobcov vrade1až6, ako ajnastranežalovaného.Ažnáslednebolo

možné skúmať či je žaloba, alebo vzájomná žaloba, dôvodná aj z hľadiska hmotnoprávneho. Naliehavý
právny záujem je vo všeobecnosti daný tam :
- kde by bez jeho určenia bolo ohrozené právo strany sporu;
- kde by sa bez jeho určenia postavenie strany sporu stalo neistým;- kde určenie existencie práva, resp. právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide priaznivo, resp. nepriaznivo
ovplyvní postavenie jednej strany sporu voči druhej . Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že jedna
strana sporu bude mať naliehavý právny záujem na určení jeho /ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

vždy keď je ako ich vlastník zapísaný v katastri nehnuteľnosti aj protistrana, t.j. pokiaľ je evidované
duplicitné vlastníctvo. V takomto prípade totiž rozhodnutie súdu je podkladom pre vykonanie zmeny v
katastri nehnuteľností.
Žalobou sa žalobcovia v rade 1 až 6 domáhali určenia ich spoluvlastníckeho práva, podľa podielov,
tak ako je to uvedené v petite žaloby, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 7013. Vzájomnou

žalobou sa zase žalovaný domáhal určenia jeho výlučného vlastníckeho práva v podiele 1/1 k tým istým
nehnuteľnostiam. V oboch prípadoch ide teda o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písmeno c) C.s.p..
Vzhľadom na skutočnosť, že na jednom liste vlastníctva sú ako spoluvlastníci sporných nehnuteľností
uvedení žalobcovia v rade 1 až 6 každý v nadobudnutom spoluvlastníckom podiele a zároveň je na
liste vlastníctva uvedená poznámka, že hodnovernosť tohto ich vlastníctva je spochybnená z dôvodu
evidencie duplicitného vlastníctva žalovaného, ktorý je naopak podľa údajov z tohto listu vlastníctva

výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností, tak v tomto prípade je jednoznačne podľa súdu daný
naliehavý právny záujem na podaní žaloby, resp. vzájomnej žaloby. Len súdne rozhodnutie zrejme
zabezpečí vnesenie istoty do právneho postavenia žalobcov v rade 1 až 6 a žalovaného ohľadne ich
tvrdených vlastníckych práv. Len rozhodnutím v súdnom konaní o takejto žalobe a vzájomnej žalobe, za
súčasného stavu dôjde k odstráneniu pochybností o tom, kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností.

V ďalšom ale súd skúmal, kto zo strán sporu, či žalobcovia v rade 1 až 6, alebo žalovaný sú teda
skutočnými vlastníkmi nehnuteľností uvedených vyššie.

8. Ako to vyplýva z genézy vlastníckych vzťahov zabezpečenej z Okresného úradu Nové Zámky,
katastrálny odbor ( list č. 158), v súčasnosti evidované parcely registra „C“ číslo 4289/17, 4289/20, ktoré

sú evidované na LV č. 7013 a nachádzajú sa v kat. území Šurany, tak tieto boli pôvodne zapísané v PK
vložke číslo 1379. Zápisom č. 236 zo dňa 22.1.1932 boli totiž PK parcely číslo 3099, 3100 a číslo 3101
prepísané z PK vložky číslo 17 v prospech Mateja Murína a Terézie Murínovej, rodenej Kohútovej do PK
vložky 1379. Následne zápisom číslo 6291 zo dňa 28.11.1935 bolo vlastnícke právo Mateja a Terézie
Murínovej prepísané v prospech Boatrixe ( Boženy ) Kovalikovej, rod. Murínovej a Terézie Zmeškalovej,

rod.Murínovej,každejvpodiele1/2. Následnedňa22.7.1947bolivyššieuvedenéPKparcelyprepísané
z PK vložky č. 1379 v prospech Terézie Zmeškalovej, rod. Murínovej do PK vložky č. 2271 v podiele 1/1.
Rozhodnutím Pozemkového úradu č.j. 1355/92/T zo dňa 16.7.1993 boli PK parcely č. 3099,3100, 3101
zapísané do operátu katastra nehnuteľností ako parcely registra „E“ číslo: 3099 trvalý trávny porast o
výmere 6319 m2, 3100- orná pôda o výmere 70027 m2 a číslo 3101 - orná pôda o výmere 115934 m

2 v prospech Zmeškalovej Alexandry a Kováčovej Márii, rodenej Zmeškalovej, do LV č. 2543, každej v
podiele po 1/2. Následne bola v uvedenom LV č. 2543 vykonaná aktualizácia údajov, podľa ktorej bola
parcela registra ,,E“ číslo 3100 prepísaná na parcelu 3100/1. Následne dňa 12.6.2003 bolo na základe
darovacej zmluvy vlastnícke právo Kováčovej Márii v podiele 1/2-vica v LV č. 2543 prepísaná v prospech
žalovaného. Dňa 16.6.2003 na základe kúpnej zmluvy, boli parcely registra CKN č. 3099, 3100/1 a 3101

a vlastnícke právo Zmeškalovej Alexandry prepísané z LV č. 2543 v prospech žalovaného. A následne
jeho podiel 1/1 k predmetným nehnuteľnostiam bol zapísaný do LV č. 2542. Pod číslom zmeny 216/15
bol na základe žiadosti žalovaného o zápis GP č. 235/2013 do katastra nehnuteľností a vyznačenia
duplicitného vlastníctva v zmysle GP č. 235/2013 zo dňa 14.11.2014 v LV č. 2542 zrušený zápis parciel
registra ,,E“ číslo 3099,3101/1 a 3101 a bol vykonaný zápis parciel nového stavu , okrem iných aj parciel

registra ,,C“ číslo 4289/17-orná pôda o výmere 553 m2 a číslo 4289/30- orná pôda o výmere 15712 m2
do LV číslo 7013. Vlastnícke právo vlastníkov bolo v celom rozsahu prevzaté z LV číslo 2542 a LV číslo
6368 do LV č. 7013. Uvedené parcely registra ,,C“ č. 4289/17 a 4289/30, ktoré boli vytvorené vyššie
uvedeným geometrickým plánom, zodpovedajú časti pôvodnej ,,prídelovej“ parcely č. 3098/8, ktorá
bola zapísaná do operátu katastra nehnuteľností ako parcela registra ,,E“ č. 3098/8 o výmere 30000

m2 na základe rozhodnutia číslo c-31/5405/2008, ktorým bol schválený Register obnovenej evidencie
pozemkov, titulom prídelovej listiny vydanej Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy
podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. n.SNR a konečného prídelového plánu v prospech Hrdličku Jozefa a
jeho manželky Anny. A zároveň zodpovedajú častiam pôvodných PK parciel č. 3099 a číslo 3101 ktoré
boli zapísané na LV č. 2542 ako parcely registra ,,E“ vo vlastníctve Ing. Igora Kováča ( žalovaného ) v

podiele 1/1, nadobudnuté na základe darovacej zmluvy V 2249/03 v podiele 1/2 od Márie Kováčovej
a kúpnej zmluvy V 2245/03 v podiele 1/2 od Alexandry Zmeškalovej, pričom Alexandra Zmeškalová a
Mária Kováčová nadobudli pôvodné PK parcely č. 3099, 3101 rozhodnutím Pozemkového úradu Nové
Zámky čj. 1355/92/T zo dňa 16.7.1993. Vytvorením parciel registra ,,C“ č. 4289/17 a číslo 4289/30 bolvymedzený rozsah duplicitne evidovanej časti parcely č. 3098/8 a PK parciel č. 3099, 3101. V rámci
zápisu GP č. 235/2013 bola teda z parcely registra ,,E“ č. 3098/8 a zároveň z parciel registra ,, E“ č.
3099, 3101 odčlenená výmera 16265 m2 zodpovedajúca celkovej výmere nových parciel registra ,,C“

č. 4289/17 a č. 4289/30, ktoré boli zapísané do nového LV č. 7013. Z uvedenej genézy vyplynulo akým
spôsobom, na základe akých nadobúdacích titulov, bolo v prospech žalobcov v rade 1 až 6 a duplicitne
aj v prospech žalovaného zapísané ich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat.
území Šurany, v súčasnosti zapísaným na LV č. 7013 ako parcely reg. ,,C“ a to č. 4289/17 a 4289/30.

9. Ako bolo uvedené, žalobcovia v rade 1 až 6 svoje vlastníctvo odvodzovali od vlastníctva ich
právnych predchodcov manželov Hrdličkových. Tvrdili, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli dedením
po uvedených osobách. Predchodcovia žalobcov v rade 1 a 6 podľa tvrdenia žalobcov predmetné
nehnuteľnosti nadobudli prídelom, t.j. rozhodnutím vydaným Povereníctvom pôdohospodárskej a
pozemkovej reformy v súlade s nariadením č. 104/1945 Zb. SNR a na základe konečného prídelového
plánu.

10. Žalovaný svoje vlastníctvo odvodzoval od vlastníctva Alexandry Zmeškalovej a Mária Kováčovej,
rod. Zmeškalovej, ktorým boli predmetné nehnuteľnosti navrátené ako oprávneným osobám do
vlastníctva v zmysle reštitučných predpisov podľa dohody schválenej rozhodnutím Pozemkového úradu
Nové Zámky čj. 1355/92/T zo dňa 16.7.1993. Žalovaný tieto nehnuteľnosti po týchto predchodkyniach

zase nadobudol sčasti darovacou zmluvou a sčasti kúpnou zmluvnou.

11. Ako dôkaz na preukázanie vlastníckeho práva svojich právnych predchodcov a to manželov
Hrdličkových, žalobcovia v rade 1 a ž 6, však predložili len konečný prídelový plán a touto listinou
sa snažili preukázať svoje tvrdenie, že ich právni predchodcovia nehnuteľnosť nadobudli rozhodnutím

Povereníctva pôdohospodárskej a pozemkovej reformy v zmysle nariadenia 104/1945 Zb.. Žalobcovia
však v priebehu konania samotnú nadobúdaciu listinu/ prídelovú listinu, alebo výmer o vlastníctve/,
od ktorej oni odvodzovali nadobudnutie vlastníckeho práva ich právnych predchodcov, manželov
Hrdličkových nepredložili, ani ju v žalobe bližšie nešpecifikovali, uviedli pod akým číslom a kedy
bola vydaná. Vo svojom podaní doručenom súdu 18.2.2018 uviedli, že v roku 2008 sa pri ROEP-

e k zápisu vlastníckych práv manželov Hrdličkových vychádzalo z Konečného prídelového plánu.
Nadobúdanie vlastníckeho práva na základe prídelov a výmerov o vlastníctve pôdy vydaných na
základe predpisov vydaných v povojnovom období a to na základe nariadení SNR bolo ako právna
otázka riešená v mnohých rozhodnutiach súdov Slovenskej republiky. Vlastnícke právo prídelcu sa
pritom nadobúda v zmysle zákona, na jeho základe a tento spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti je

považovaný za originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Na preukázanie nadobudnutia
vlastníckeho práva takýmto spôsobom slúžila prídelová listina, alebo výmer, ktoré listiny sa považujú
za nadobúdací titul vlastníckeho práva prídelcu k prideleným pozemkom. T.j. v prípade sporu o
vlastníctvo je povinnosťou strany nie len tvrdiť, ale aj preukázať nadobúdací titul. Žalobcovia v rade
1 až 6, ktorí tvrdili, že ich predchodcovia nadobudli nehnuteľnosť prídelom, boli povinný takýto listinný

dôkaz, preukazujúci nadobudnutie vlastníckeho práva prídelom, t.j. prídelovú listinu, poprípade výmer
o vlastníctve pôdy predložiť, čo však doposiaľ neurobili. Ako jediný dôkaz preukazujúci nadobudnutie
vlastníckehoprávakpredmetnýmnehnuteľnostiamichprávnymipredchodcami,manželmiHrdličkovými,
predložili konečný prídelový plán, ktorý však s poukazom na rozhodovaciu činnosti súdov, nie
je možné považovať za presvedčivý dôkaz, dostatočne preukazujúcim nadobudnutie vlastníctva, za

vkladu schopný nadobúdací titul. Ako bolo uvedené, takýmto nadobúdacím titulom je prídelová
listina/ a aj výmer o vlastníctve pôdy/, ktorá listina pokiaľ je perfektná/ vydaná v súlade s právnou
úpravou, obsahujúca formálne náležitosti/ sa súčasne považuje za verejnú listinu a dokazuje vlastnícke
právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti. Ako bolo uvedené, takúto listinu však
žalobcovia ako dôkaz preukazujúci nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam ich

právnymi predchodcami v priebehu celého konania nepredložili. Naopak žalovaný v konaní predložil
rozhodnutie príslušného Pozemkového úradu Nové Zámky a následne darovaciu a kúpnu zmluvu.
Z rozhodnutia Pozemkového úradu je zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti boli dohodou o vydaní
nehnuteľností vydané právnym predchodkyniam žalovaného a to Márii Kováčovej, rodenej Zmeškalovej
a Alexandre Zmeškalovej. Žalovaný následne v roku 2003 nadobudol vlastnícke právo k predmetným

nehnuteľnostiam v pomere 1/1 k celku tak, že časť nadobudol darovacou zmluvou z 11.2.2003 od
Márii Kováčovej, rodenej Zmeškalovej a časť týchto nehnuteľností nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa
11.2.2003 od predávajúcej Alexandry Zmeškalovej.12. Potom, ako sa spor v tejto veci postupne vyvíjal, žalobcovia v rade 1,2 a 4 zobrali žalobu späť a
žiadali konanie zastaviť. Na ostatné pojednávanie sa dostavili žalobcovia v rade 5 a 6 a obaja totožne
skonštatovali, že nemali dostatok informácií a dokladov a z ich vyjadrenia vyplynulo, že akceptujú

vlastníctvožalovanéhokpredmetnýmnehnuteľnostiam.Čosatýkažalobkynivrade3tátosvojuneúčasť
na pojednávaní ospravedlnila, zotrvala na žalobe.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobcovia v rade 1 až 6 nepreukázali ,
že sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností tak ako to uvádzajú v žalobe. Žalobcovia v rade 1

a ž 6 totiž nepreukázali, že nadobudli nehnuteľnosti právne relevantným spôsobom od vlastníkov
týchto nehnuteľností. V konaní totiž nebolo preukázané, že právni predchodcovia žalobcov v
rade 1 až 6 skutočne nadobudli nehnuteľnosti originálnym spôsobom na základe prídelu, výmeru,
pretože takýto dôkaz v konaní predložený nebol. Jediný dôkaz, ktorý žalobcovia na preukázanie
existencie nadobúdacieho titulu ich predchodcov súdu predložili bol konečný prídelový plán a
vychádzajúczrozhodovacejčinnostisúdov,konečnýprídelovýplán niejeprávnymtitulomnadobudnutia

vlastníckeho práva, nie je verejnou listinou preukazujúcou vlastníctvo, nie je dokladom o vlastníctve
prídelcu k prideleným nehnuteľnostiam. Žiadny iný spôsob nadobudnutia vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam právnymi predchodcami žalobcov, žalobcovia v konaní nepreukázali. A keďže
žalobcovia v rade 1 až 6 nepreukázali, že ich právni predchodcovia tieto nehnuteľnosti nadobudli, že
boli vlastníkmi týchto nehnuteľností, nepreukázali ani svoju aktívnu vecnú legitimáciu t.j. svoje podielové

spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam. Nepreukázali, že nadobudli nehnuteľnosť od jej vlastníka.
Preto súd žalobu žalobcov v rade 1 až 6 v celom rozsahu zamietol.

14. Je pravda, že žalobcovia v rade 1 ,2 a 4 vzali žalobu späť a žiadali konanie zastaviť. Žalovaný však
s týmto späťvzatím nesúhlasil. S poukazom na ustanovenie § 77 C.s.p. mal súd za to, že žalobcovia v

rade 1 až 6 v konaní o určenie ich vlastníckych práv tvorili nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko
v konaní išlo o také spoločné práva voči žalovanému , že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto
vystupuje na strane žalobcov alebo žalovaných . Preto v zmysle § 77 odsek 2 C.s.p. bol na späťvzatie
žaloby žalobcov potrebný súhlas všetkých žalobcov. A keďže takýto súhlas žalobkyne v rade 3 , ktorá
vo svojom poslednom podaní z 24.9.2019 výslovne uviedla, že žiada, aby súd žalobe vyhovel, čím

dostatočne potvrdila, že trvá na podanej žalobe, k späťvzatiam daný nebol, súd späťvzatie žaloby
žalobcami v rade 1 až 6 nepripustil.

15. Čo sa týka vzájomnej žaloby žalovaného, tak v súvislosti s touto mal súd za dostatočne
preukázané, že časť z predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. 7013 nadobudol žalovaný na

základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 18.2.2003 s predávajúcou Alexandrou Zmeškalovou a zostatok
darovacou zmluvou uzavretou dňa 18.2.2013 s darujúcou Máriou Kováčovou rod. Zmeškalovou. Obom
prevádzajúcim, t.j. Márii Kováčovej a aj Alexandre Zmeškalovej boli prevádzané nehnuteľnosti vydané
ako oprávneným osobám podľa § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona č. číslo 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a to rozhodnutím Pozemkového

úradu Nové Zámky č.j. 1355/92/T zo dňa 16.7.1993, ktorým rozhodnutím bola schválená dohoda o
vydaní nehnuteľností oprávneným osobám podľa § 9 odsek 2 zákona číslo 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu objektu v znení zákona č. 93/1992 Zb..
Uvedené rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.8.1993 je rozhodnutie správneho orgánu,
správnym aktom, ktoré právne relevantným spôsobom napadnuté , ani spochybnené nebolo. Súd má

preto zato, že nehnuteľnosti boli zákonným spôsobom v rámci reštitučných predpisov navrátené do
vlastníctva oprávneným osobám, ktoré následne ako vlastníci mali plné právo s vecou nakladať , t.j.
v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka boli predchodkyne žalovaného, vyššie uvedené reštituentky,
oprávnené spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach v ich vlastníctve / každá po 1/2/
na žalovaného previesť. Žalovaný teda dostatočne v konaní preukázal, že nehnuteľnosti nadobudol na

základe vyššie uvedenej darovacej kúpnej zmluvy od ich predchádzajúcich spoluvlastníčok. Žalovaný
teda preukázal svoj vlastníctvo a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto rozsudku.

16. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný bol v celom tomto
súdnom konaní úspešný v celom rozsahu voči v konaní neúspešným žalobcom v rade 1,2,3,4,5 a

6. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v III. výroku tohto rozsudku a žalovanému priznal nárok
na náhradu jeho trov v celom rozsahu voči v konaní neúspešným žalobcom v rade 1,2,3,4,5 a 6. O
konkrétnej výške trov konania žalovaného rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti I. , II. a III. výroku rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Proti IV. výroku rozsudku, odvolanie prípustné nie je.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.