Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/42/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208210375
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2208210375.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr.
Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866, proti povinnému: O. D., nar.
X.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXXX/XXA, XXX XX S., zomr. XX.XX.XXXX, za účasti súdneho
exekútora JUDr. Stacho Chladný, so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen (náhradník za JUDr. Mgr.

Andreja Dembického), pod sp.zn. EX 23059/08 (pôvodne EX 3059/2008), o vymoženie 66,38 eura
s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 11Er/815/2008-21 zo dňa 25. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom

nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovení § 62, § 63, § 161 ods. 1, 2 zákona č.
160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“),, § 200 ods. 5, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len „Exekučný poriadok“).

3. Vecne mal súd prvej inštancie za to, že nakoľko povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania
a súd prvej inštancie konanie o dedičstve zastavil z dôvodu, že povinný zanechal majetok nepatrnej
hodnoty, súd prvej inštancie v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je to uvedené
v I. výroku tohto uznesenia. Súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal
tak ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia, zistil, že nie je možné uložiť povinnosť nahradiť

trovy exekúcie oprávnenému, resp. súdu, a to z dôvodu absencie zákonných dôvodov predpokladaných
v § 203 zákona č. 233/1995 Exekučného poriadku. V danej exekučnej veci zastavenie exekučného
konania procesne nezavinil oprávnený, resp. súd a dôvodom na zastavenie exekučného konania nebol
ani nedostatok majetku povinného, nepostačujúceho ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní o
trovách exekúcie je podstatné, že bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie nie je nemajetnosť
povinného, ale strata jeho procesnej subjektivity.

4. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny
exekútor. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V odvolaní stručne zhrnul obsah napadnutého uznesenia. Nestotožnil sa s právnym
názoromsúdu,atoakýmspôsobomodôvodnilzastavenieexekúcie,azároveňžesúdnyexekútoranemá
nárok na náhradu trov exekúcie. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v takejto procesnej situácii, t.j. v prípade zastavenia dedičského konania z dôvodu nemajetnosti, ktoré
je vedené po povinnom ako poručiteľovi exekučné súdy zastavujú exekúcie práve z dôvodu uvedenomv ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Poukázal na § 57 ods. 1 písm. h), § 203 ods.
2 Exekučného poriadku. Súd pri rozhodovaní o výroku II. taktiež vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci, nakoľko tento sa vo výroku II. opiera o výrok I., ktorým bola exekúcia zastavená, pričom

odôvodnenie týkajúce sa zastavenia exekúcie neobsahuje ani jeden z dôvodov podľa ustanovenia §
57 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, a teda súd v odôvodnení neuviedol v zmysle
akého ustanovenia exekúciu zastavil. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 29.2.2012, sp.zn. 6 M Cdo 11/2011 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
19.1.2012, sp.zn. 5 M Cdo 10/2011. Odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7 M

Cdo 5/2011 zo dňa 13.5.2011, ktoré občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
dňa 13.12.2011 schválilo na uverejnenie v zbierke rozhodnutí ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2006, sp.zn. 2 M Cdo 1/2006. II. výrok predmetného uznesenia je
výrokom o nároku na náhradu trov exekúcie, čo potvrdzuje aj odôvodnenie uznesenia, kedy sa súd
odvolal na ustanovenie § 203 Exekučného poriadku, ktorý však hovorí o tom, že súd môže rozhodnúť, že
súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov, teda ak súd výrok II. uznesenia opiera o ustanovenie § 203

Exekučnéhoporiadku,ideorozhodovanieonárokunanáhradutrov,vočiktorémujepodľaustanovenia§
357 písm. m) C. s. p. s poukazom na ustanovenie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku prípustné odvolanie.
Mal za to, že predmetné exekučného konanie má byť rozhodnutím súdu zastavené poukazujúc na
ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie a v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku má byť rozhodnuté

o nároku na náhradu trov exekúcie tak, že súdny exekútor má nárok na ich náhradu.

5. Vyjadrenie k odvolaniu oprávnený nepodal.

6. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní

podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), postupujúc podľa § 470 C.s.p., pred vecným
preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.),
oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 57 E.p., § 357 C.s.p.), či
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie v časti zastavenia
exekúciejepotrebnépodľa§386písm.b)C.s.p.odmietnuťakoodvolaniepodanéneoprávnenouosobou
a že odvolanie v časti trov exekúcie je potrebné podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietnuť ako odvolanie
podané proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa.

9. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

10. Podľa § 386 písm. b) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.

11. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie súdny exekútor. Exekučný poriadok v

ustanovení § 37 priznáva súdnemu exekútorovi postavenie účastníka konania výhradne v takom
prípade, keď sa rozhoduje o trovách exekúcie. Vzhľadom na to, že súdny exekútor podal odvolanie proti
uzneseniusúduprvejinštancievcelomrozsahu,t.j.akovčastizastaveniaexekúcietakajčastizávislého
výroku o trovách exekúcie, odvolací súd takéto jeho odvolanie považuje v časti zastavenia exekúcie
za odvolanie podané neoprávnenou osobou. Preto v tejto časti odvolanie súdneho exekútora odmietol

podľa § 386 písm. b) C.s.p. ako podané neoprávnenou osobou, keďže tento môže byť účastníkom
konania len v časti, v ktorej sa rozhoduje o trovách exekúcie.13. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutia súdu napadnúť
riadnym opravným prostriedkom. Rozhodnutia, proti ktorým odvolanie je prípustné, sú v zákone
taxatívne stanovené, v zmysle § 357 C.s.p., odvolanie proti uzneseniu v exekučnom konaní vo

všeobecnosti nie je prípustné, výnimkou je situácia, kedy Exekučný poriadok výslovne odvolanie proti
určitému uzneseniu pripúšťa.

14. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 30.6.2016, proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

15. Novela Exekučného poriadku účinná od 01. novembra 2013 (z. č. 299/2013 Z.z.) zrušila možnosť
podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.

16. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57
Exekučného poriadku bola upravená tak, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu prípustné bolo.

Až novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z. z. vypustila z ustanovenia § 58
ods. 6 Exekučného poriadku prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktorá musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Z dôvodovej správy k novele
vyplýva, že keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o
trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli

medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo
generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.

17. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neprípustnosť odvolania proti uzneseniam vydaným

v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti
nepripúšťa, pričom výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie
pripúšťa. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách
exekúcie vypustilo.

18. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 25.01.2019, nebolo proti výroku o trovách
exekúcie možné podať odvolanie.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie súdneho exekútora odmietol v zmysle
§ 386 písm. b), c) C.s.p. bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

20. Svoje rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).