Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31Co/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114218203
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5114218203.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky

Poláčkovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Pavla Polku v právnej veci žalobcu: F. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX V., právne zastúpený: POLAKOVIČ & PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Vysoká 19, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Slovenský rybársky zväz, so sídlom A.
Kmeťa 20, 010 55 Žilina, IČO: 00 178 209, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Prezídia
Rady Slovenského rybárskeho zväzu č. DP-2/14 zo dňa 05.04.2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 14S/2/2016-170 zo 07.03.2017 takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 14S/2/2016-170 zo dňa 07.03.2017 p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie ako správny súd rozsudkom č. k. 14S/2/2016-170 zo 07.03.2017 v spojení s
uznesením č. k. 14S/2/2016-240 zo 05.10.2017 žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 29.05.2014 domáhal v konaní
o preskúmanie rozhodnutia správnych orgánov preskúmania rozhodnutia Prezídia Rady Slovenského
rybárskeho zväzu zo dňa 05.04.2014 vydaného v konaní vedenom pod spisovou značkou DP-2/14
a v nadväznosti na to aj preskúmania disciplinárneho rozhodnutia vydaného Disciplinárnou komisiou

Základnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Martine zo dňa 29.11.2013 v konaní vedenom
pod spisovou značkou 07/2013/DK a rozhodnutia Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu
Martin ako odvolacieho orgánu zo dňa 23.01.2014 vydaného v konaní vedenom pod spisovou značkou
C3-1/2014 a podľa § 250j ods. 2 písm. c), e) Občianskeho súdneho poriadku ich zrušenia a vrátenia
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti vrátiť žalobcovi povolenie na
lov rýb č. 00678 vydané Slovenským rybárskym zväzom - Mestskou organizáciou Martin pre miestne
kaprové vody v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Okresný súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že disciplinárnym rozhodnutím sp. zn.
07/2013DK Disciplinárna komisia ZO SRZ Martin ako disciplinárny orgán prvého stupňa v Martine na
svojom zasadnutí dňa 29.11.2013 v disciplinárnej veci proti žalobcovi pre previnenie privlastnenie si ryby,
ktorá nemala stanovenú mieru, kapor lysec, rozhodol tak, že žalobca, člen rady rybárskeho zväzu, sa
dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 12 písm. c/ zákona č. 139/2002 Z. z. a vzhľadom k tomu, že
menovaný bol v roku 2007 disciplinárne riešený disciplinárna komisia mu uložila peňažný trest vo výške

80 Eur. Odvolací orgán - MsO SRZ Martin, ako disciplinárny orgán druhého stupňa, rozhodnutím sp.
zn. C3-1/2014 zo dňa 23.01.2014 podľa § 24 Disciplinárneho poriadku zväzu prvostupňové rozhodnutie
potvrdil a odvolanie zamietol, keďže dospel k záveru, že rozhodnutie je správne a plne v súlade s
Disciplinárnym poriadkom SRZ. Opätovne poukázal na to, že žalobca bol v roku 2007 disciplinárneriešený za previnenie lov bez rybárskeho lístka pokutou 100 Eur. Žalobca podal proti právoplatným
rozhodnutiam disciplinárnych orgánov dovolanie, o ktorom bolo rozhodnuté v konaní sp. zn. DP-2/2014
Prezídiom Rady SRZ dňa 05.04.2014 podľa § 28 Disciplinárneho poriadku SRZ tak, že disciplinárne

rozhodnutie MsO SRZ Martin potvrdilo.
Okresný súd mal za to, že vo veci bolo rozhodnuté oprávnenými disciplinárnymi orgánmi, ktoré mali
právomoc vo veci rozhodnúť. Žalobcovi bola uložená sankcia podľa stanov SRZ z decembra 2003 ust.
§ 8 disciplinárne konania a previnenie s poukazom na čl. 2 písm. b). Okresný súd nezistil, že by v
disciplinárnom opatrení bolo rozhodnuté o odňatí či nevydaní povolenia na lov rýb a poukázal na to, že

pri preskúmaní rozhodnutí o disciplinárnom opatrení nie je súd oprávnený rozhodnúť o povinnosti vrátiť
odňatú vec. Okresný súd sa nestotožnil s možnou zámenou ryby, ktorá bola zaistená pri kontrole dňa
03.08.2013 a ryby, ktorá bola predložená na skúmanie znalcovi. Má za to, že zo strany žalobcu šlo len
o vlastnú „domnienku“ bez akéhokoľvek relevantného odkazu na zdôvodnenie, keď ani sám žalobca
neuviedol, z čoho vychádzal pri zisteniach o možnej zámene ryby.
Ohľadom správnosti skutkových zistení, okresný súd poukázal na to, že disciplinárne orgány vychádzali

z nezávislých meraní a to dňa 04.08.2013 na OO PZ Vrútky ako aj výsledkov znaleckého dokazovania
znalca pribratého v rámci vyšetrovania prečinu pytliactva Ing. Tibora Krajča PhD., ktorý výpočtom CDT
pripočítaním poškodenej časti zistil celkovú dĺžku kapra 37,98 cm. Okresný súd zdôraznil, že lovná
miera je stanovená na ochranu živočíchov, nie pre trofejné či iné účely, pretože dĺžka zohľadňuje určitú
dospelosť a vek, teda meranie musí byť čo najobjektívnejšie v „prospech“ ryby a bez zásahu do dĺžky. Už

pri meraní na mieste samom nikto netvrdil dosiahnutie dĺžky 40 cm. Pokiaľ žalobca namietal stratu dĺžky
chvosta „obžratím“, okresný súd poukázal aj na anatomickú stavbu chvostovej plutvy, ktorá je tvorená
kostenými (niekedy chrupavkovitými) lúčmi vyplnenými tkanivom. Zväčša najhornejšie lúče, ktoré sú aj
najdlhšie a určujú dĺžku ryby, sú kostené a podľa fotografií OO PZ neboli v hornej časti mimoriadne
poškodené, s možnou negatívnou odchýlkou predstavovali dĺžku ryby. Znalec vychádzal z meraní bez

lúčov chvostovej plutvy, ktorá je v zásade u tohto druhu konštantná a určil dĺžku kapra konštantou podľa
dĺžky tela bez chvostovej plutvy, teda správnosť zistení stanovil aj inou metódou. Stanovená dĺžka ryby
pripočítaním poškodenej časti chvostovej plutvy, teda pripočítaním dĺžky 0,78 cm podľa kontrolných
meraní s ostatnými 15 ks vzorkami kapra, predstavovala 37,98 cm. Uvedené merania zodpovedajú aj
prepočtom súdu pri porovnaní meraní OO PZ vzdialenosti odlomenej časti vrchného lúča a ostatných

zhodných častí chvostovej plutvy, pričom k možnému prekročeniu zistenej dĺžky nedospel ani súd.
Okresný súd uzavrel, že disciplinárne orgány vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci
a z tohto dôvodu návrh na ďalšie dokazovanie výsluchom znalca či priložením fotografií z prvotného
merania ryby rybárskou strážou považoval za nadbytočné.
Pokiaľ ide o žalobcom namietanú zaujatosť znalca, okresný súd poukázal na to, že v prvom rade mal

žalobca takúto zaujatosť namietať pred vyšetrovateľom a nie až v súdnom konaní. O zaujatosti znalca
rozhoduje orgán, ktorý znalca znaleckou úlohou poveril, teda vyšetrovateľ a ten znalca z úkonu nevylúčil.
Zároveň uviedol, že samotný pracovný pomer znalca bez ďalšieho nie je dôvodom pre vylúčenie. O
akejkoľvek predpojatosti nesvedčia ani žiadne závery znalca, ktoré by mohli byť dôvodne spochybnené.
Ohľadom námietky žalobcu o porušení jeho práv v súvislosti s oboznámením sa s obsahom spisu,

okresný súd mal za to, že žalobca nežiadal o možnosť nahliadnuť do spisu. Z podania podnetu na
prokuratúrumalokresnýsúdzazistené,žežalobcoviboliznámevšetkyskutkovézistenia,podľazápisníc
sa v disciplinárnom konaní vyjadroval a mal možnosť obhajoby.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a postúpenia veci miestne

príslušnému súdu. Žalobca v odvolaní namietal príslušnosť okresného súdu, nakoľko podľa žalobcu bol
na konanie od 01.07.2016 vecne príslušný krajský súd, ktorý mal vo veci konať v trojčlennom senáte.
Uplatnenie § 9 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej ,,SSP“) malo byť vylúčené z dôvodu, že je v
neprospech žalobcu, ako aj z dôvodu, že ak o správnej žalobe rozhodne okresný súd po 30.06.2016,
SSP nepripúšťa voči takému právoplatnému rozhodnutiu okresného súdu opravný prostriedok. Nakoľko

SSP nepredpokladá, že by o správnej žalobe v zmysle § 491 ods. 1 SSP rozhodoval okresný súd,
SSP neupravuje ani opravné prostriedky voči neprávoplatnému rozhodnutiu okresného súdu vydaného
v rámci správneho súdnictva. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nevykonal dôkazy ním
navrhnuté. Pri kontrole žalobcu dňa 03.08.2013 členovia Rybárskej stráže vykonali tri merania kapra
rybničného, ktorého žalobca používal ako nástrahovú rybu na lov sumca, pričom podľa Záznamu o

previnení spísaného členmi Rybárskej stráže dňa 03.08.2013, mal predmetný kapor dĺžku 38 cm. Pri
meraní boli členmi Rybárskej stráže vyhotovené tri fotografie predmetného kapra, z ktorých mal byť
zrejmý rozsah poškodenia chvostovej plutvy, resp. lúčov chvostovej plutvy predmetného kapra. Žalobca
na pojednávaní dňa 24.02.2015 navrhol súdu prvého stupňa vykonať ako dôkaz tieto tri fotografiena preukázanie tvrdenia žalobcu, že kapor, ktorého dĺžka bola posudzovaná v znaleckom posudku č.
2/2013, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj kľúčovým dôkazom pre
rozhodnutie súdu prvého stupňa, nie je tým kaprom, ktorého dňa 01.08.2013 žalobca ulovil, a ktorého

si údajne nezákonne privlastnil dňa 03.08.2013 ako nástrahovú rybu na lov sumca. Skutočnosť, že
žalobca tieto fotografie súdu prvého stupňa nepredložil, bola spôsobená tým, že predmetné fotografie
mu neboli zo strany žalovaného sprístupnené. Fotografie mali byť doložené členmi Rybárskej stráže
do spisu v rámci disciplinárneho konania, avšak žalobca nemal možnosť do spisu nahliadnuť. Súd
prvého stupňa mal možnosť nariadiť žalovanému, aby predmetné fotografie doložil do súdneho spisu,

čím by došlo k potvrdeniu, resp. vyvráteniu podozrení o zámene kapra, avšak neurobil tak, ani po
tom, čo to žaloba na pojednávaní dňa 24.02.015 navrhol. Uvedeným konaním bolo žalobcovi upreté
právo na spravodlivý proces. Ďalej žalobca namietal, že súd riadne neodôvodnil zamietnutie vykonania
navrhnutých dôkazov. Súd sa zaoberal zámenou kapra v čase od 04.08.2013 do posúdenia znalcom,
avšak žalobca chcel odmietnutým dôkazom preukázať to, že kapor posudzovaný v znaleckom posudku
nie je ten kapor, ktorého ulovil dňa 01.08.2013. V závere žalobca poukázal na to, že súdny znalec Ing.

Tibor Krajč, PhD., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 2/2013 je zamestnancom Sekretariátu Rady
žalovaného, čo je v rozpore s ust. § 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. O tejto skutočnosti sa žalobca
dozvedel až po tom, čo mu bol doručený rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 14S/1/2014-55 zo dňa
24.02.2015. V čase rozhodnutia vyšetrovateľa o pribratí súdneho znalca o tom nemal vedomosť, a teda
nemohol jeho vylúčenie namietať. Zároveň nebolo preukázané, či súdny znalec oznámil vyšetrovateľovi

ako zadávateľovi, že možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti z dôvodu jeho pomeru k žalovanému.
Na predmetný znalecký posudok nie je preto možné prihliadnuť ako na zákonný dôkaz. Žalobca svojím
konaním nespáchal trestný čin pytliactva, z čoho vyplýva, že príslušníci Rybárskej stráže mu odňali
rybársky lístok a povolenie na lov rýb nezákonne. Preukazuje to aj skutočnosť, že voči žalobcovi nebolo
z titulu ulovenia a privlastnenia predmetného kapra zo strany orgánov činných v trestnom konaní ani

len začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu pytliactva. Privlastnenie si ryby,
ktorá nedosahuje najmenšiu lovnú mieru podľa žalobcu nespadá pod skutkovú podstatu trestného činu
pytliactva.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi

okresného súdu. Má za to, že žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred vecne a miestne príslušným
súdom, ktorým bol na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/36/2016 zo dňa 21.07.2016
Okresný súd Žilina s poukazom na zásadu perpetuatio fori. Žalobca už viackrát navrhoval predložiť
tri fotografie kapra vyhotovené na mieste činu členmi rybárskej stráže. Okresný súd Žilina uznesením
sp. zn. 14S/2/2016-135 návrh žalobcu zo dňa 08.02.206 zamietol, pričom v odôvodnení uviedol, že je

vylúčené použitie tretej časti CSP, t.j. nie je možné zabezpečiť dôkaz ani dôkazný prostriedok. Napriek
prijatému uznesenie, ktoré je právoplatné, žalobca opäť žiada vykonanie dôkazov. Žalovaný poukázal
na to, že vyhotovenie fotografií nebolo nijako preukázané, a preto nie je možné ani požadovať, aby
boli predložené. Z policajného spisu, z disciplinárneho spisu a ani zo súdneho spisu nevyplýva, že
by boli fotografie kapra vyhotovené a žalovaný nemá ani vedomosť o existencii takéhoto dôkazu,

vychádzajú zo všetkých písomných podkladov. Pokiaľ ide o namietaného znalca, tento bol vypracovaním
posudku poverený príslušníkom PZ OO PZ Vrútky OR PZ Martin, ktorého znalec upovedomil, že je
zamestnancom Slovenského rybárskeho zväzu. Poverený príslušník vzal túto skutočnosť na vedome a
nemal za to, že by v prípade znalca mohli byť pochybnosti o jeho nezaujatosti, a preto nerozhodol o jeho
vylúčení. Poukázal pri tom aj na uznesenie NS SR sp. zn. 6Obo/127/2007. Nestotožnil sa s vyjadrením

žalobcu, že podkladom pre samotné disciplinárne rozhodnutie bol znalecký posudok, nakoľko príslušný
disciplinárny orgán začal disciplinárne konanie na základe odstúpeného spisového materiálu zo strany
OO PZ Vrútky. Je teda zrejmé, že disciplinárny orgán nekonal len na základe znaleckého posudku, ale
vychádzal zo všetkých dôkazov, ktoré zabezpečil poverený príslušník OO PZ Vrútky. Ďalej uviedol, že
ustanovenie § 22 písm. d) zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve je potrebné vykladať širšie, a to, že

odobratie povolenia na rybolov je možné osobe, u ktorej je podozrenie, že pácha trestný čin. Ak by
sa vychádzalo len z gramatického výkladu, ustanovenie je v praxi nevykonateľné a neaplikovateľné.
Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať v spojitosti s § 22 písm. b) a c) zákona o rybárstve. Po
vykonaní kontroly zo strany členov rybárskej stráže a privolaní príslušníkov PZ bolo zistené, že žalobca
si privlastnil rybu, ktorá nedosahovala najmenšiu lovnú mieru. Z tohto dôvodu bol spísaný záznam o

odňatí rybárskeho lístka a povolenia na rybolov a potvrdenia o zaistení veci, a to kapra rybničného -
lysec. Odňaté povolenie na rybolov, rybársky lístok a kapor rybničný - lysec boli odovzdané príslušníkom
PZ v súlade s § 22 písm. b) zákona o rybárstve. Vo veci bolo povereným príslušníkom PZ zistené, že
skutok žalobcu napĺňa skutkovú podstatu trestného činu pytliactva, ale z dôvodu, že nebol naplnenýmateriálny korektív, vec postúpil na disciplinárne konanie. Žalobca pri druhej podmienke, za ktorej je
naplnená objektívna stránka trestného činu pytliactva (lov rýb v čase ich ochrany) opomenul vo svojom
odvolaní poukázať na zákon o rybárstve. Vyhláška č. 185/2006 Z. z., na ktorú žalobcu poukazuje, má

nižšiu právnu silu a bola vydaná v súlade s § 43 zákona o rybárstve. Individuálnu ochranu rýb upravuje
§ 12 tohto zákona, ktorý ustanovuje, že je zakázané, okrem iného, privlastniť si ryby nedosahujúce
najmenšiu lovnú mieru a nad ustanovený počet. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že čas ochrany
rýb je definovaný ako čas, kedy nemožno ryby v rybárskom revíri loviť. Treba pritom rozlišovať čas
individuálnej ochrany rýb a čas všeobecnej ochrany rýb. Individuálna ochrana rýb je vyjadrená dňami a

je upravená v § 10 vyhlášky MŽP SR a všeobecná ochrana rýb je upravená v § 12 zákona o rybárstve a
ide o vymedzenie časového úseku, v ktorom si ryby nemožno privlastniť pre nedosiahnutú lovnú mieru.

5. Žalobca v replike zopakoval v odvolaní uvádzané skutočnosti. Čo sa týka zamietnutia zabezpečenia
dôkazného prostriedku, poukázal na to, že v ďalšom štádiu konania žalobca už nenavrhoval aplikáciu
inštitútu zabezpečenia dôkazov podľa tretej hlavy CSP, ale navrhol ich vykonanie podľa § 121 a nasl.

SSP, pričom súd ich nevykonal. Tvrdenia žalovaného o nepreukázaní existencie fotografií vyhotovených
členmi Rybárskej stráže považuje za nepravdivé a tvrdenie o tom, že návrh na ich vykonanie ako
dôkazov bol už súdom zamietnutý, za zavádzajúce, ako aj irelevantné. Ďalej poukázal na to, že
skutočnosť, že vyšetrovací spis bol pri rozhodovaní žalovaného súčasťou administratívneho spisu
neznamená bez ďalšieho aj to, že žalovaný pri rozhodovaní o údajnom disciplinárnom previnení žalobcu

prihliadal aj na iné dôkazy, ako znalecký posudok č. 2/2013. Keby sa disciplinárna komisia žalovaného
opieralajaoinédôkazy,akotožalovanýuvádzavosvojomvyjadrení,zistilby,žeúdajnepodmierečnému
kaprovi chýba značná časť chvostovej plutvy, po prirátaní ktorej by bolo zrejmé, že predmetný kapor
dosahoval predpísanú lovnú mieru 40 cm. Podľa žalobcu nie je možné vykladať všeobecne záväznú
právnu normu, ktorá umožňuje osobe v postavení verejného činiteľa zasahovať do práv občanov,

extenzívne v neprospech občanov. Poukázal pritom na Usmernenie žalovaného pre ustanovenie a
činnosť rybárskej stráže Slovenského rybárskeho zväzu č. 2602/674/16-Sekr z 01.01.2017, konkrétne
Článok VI. ods. 5. Žalobca trvá na svojom výkladovom stanovisku uvedenom v odvolaní týkajúceho sa
trestného činu pytliactva a poukázal na skutočnosť, že nie je možné považovať privlastnenie si ryby
nedosahujúcej najmenšiu lovnú mieru za ulovenie ryby v čase jej ochrany. V teoretickej rovine, ak by

si aj bol žalobca privlastnil rybu nedosahujúcu najmenšiu lovnú mieru, nešlo by o rybu neoprávnene
ulovené, ale o rybu neoprávnene privlastnenú, čo je podstatný rozdiel.

6. Žalovaný v duplike zotrval na svojich záveroch uvedených vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Nad
rámec uviedol, že usmernenie č. 2602/674/16-Sekr., na ktoré sa žalobca odvoláva, má len odporúčací

charakter, pričom z čl. IV. bod 5 jasne vyplýva, že musí byť predpoklad splnenia skutkovej podstaty
trestného činu pytliactva, nakoľko splnenie skutkovej podstaty posudzujú až orgány činné v trestnom
konaní, nie člen rybárskej stráže.

7. Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej

lehote (§ 204 ods. 1 OS. v spojení s § 246c ods. 1 OSP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 250ja ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2
veta prvá.), preskúmal rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu ako aj podľa §
212 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 OSP.

8. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.

9. Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a

postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy
a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho
orgánu“).

10. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté11. Podľa § 246 ods. 1 OSP na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy,
ak zákon neustanovuje inak.

12.Podľa§12písm.c)zákonač.139/2002z.z.orybárstve,zakazujesaprivlastniťsirybynedosahujúce
najmenšiu lovnú mieru a nad ustanovený počet.

13. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a

vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca, konštatuje, že súd prvej inštancie
vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné
dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je
potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne
podstatné skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak

vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi
závermi na strane druhej.

14. Vecná príslušnosť v správnom súdnictve zásadne patrí krajským súdom. Táto je vylúčená len a

prísne vo veciach, ktoré podľa zákona výslovne patria do rozhodovacej právomoci Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, prípadne okresných súdov. V danom prípade začalo konanie na okresnom súde na
základe žaloby zo dňa 29.05.2014, teda ešte za účinnosti OSP, ktorý umožňoval podať proti rozhodnutiu
okresného súdu, vydanému podľa tretej hlavy piatej časti, odvolanie. Od 01.07.2016 však nadobudol
účinnosť zákon č. 162/2016 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ,,SSP“), ktorý túto možnosť nielenže

neupravuje, ale dokonca vylúčil aj príslušnosť okresných súdov rozhodovať o správnych žalobách,
okrem výnimky uvedenej v § 12 SSP. V predmetnej veci žalobca namietal vecnú príslušnosť Okresného
súdu Žilina, nakoľko od 01.07.2016 je podľa žalobcu na konanie príslušný krajský súd. Uvedenou
problematikou sa však zaoberal Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 8Sžo/36/2016 zo dňa 21.07.2016,
kedy na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/32/2016-104 zo

dňa 24.02.2016 týkajúceho sa zastavenia konania o návrhu žalobcu na zabezpečenie dôkazu zo dňa
08.02.2016, vyslovil, že na konanie je vecné príslušným Okresný súd Žilina s poukazom na ust. § 15 ods.
1 zákona č. 83/1990 Zb. účinného v čase rozhodovania okresného súdu. Najvyšší súd zrušil predmetné
uznesenie krajského súdu a vec postúpil Okresnému súdu Žilina, ako vecne a miestne príslušnému
súdu na konanie v tejto veci. Následne, na základe poučenia okresného súdu o možnosti podať kasačnú

sťažnosť proti napadnutému rozsudku Okresného súdu Žilina č. k 14S/2/2016-170 zo dňa 07.03.2017,
Najvyšší súd v uznesení 6Asan/16/2017 zo dňa 18.05.2018 dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť proti
rozsudku okresného súdu nie je možné podať, preto je potrebné opravný prostriedok posúdiť podľa
výhodnejšej právnej úpravy, ktorou je odvolacie konanie upravené v OSP, na konanie ktoré je vecne
príslušný Krajský súd v Žiline. Vec preto postúpil na konanie tunajšiemu súdu. S poukazom na uvedené,

kedy je krajský súd viazaný právnym názorom súdu vyššieho stupňa, preto odvolací súd námietky
žalobcu týkajúce sa nedostatku vecnej príslušnosti Okresného súdu Žilina vyhodnotil ako nedôvodné,
a to práve s poukazom na ust. § 491 ods. 2 druhej vety SSP, kedy odvolací súd neuplatňuje v danej
problematike ustanovenia SSP a samotné odvolanie žalobcu posudzuje v zmysle právnej normy, ktorá
je v prospech žalobcu, teda v zmysle ustanovení OSP.

15. V predmetnej veci mal krajský súd preukázané, že disciplinárna komisia ZO SRZ Martin, ako
disciplinárny orgán prvého stupňa rozhodnutím sp. zn. 07/2013/DK zo dňa 29.11.2013 uložila žalobcovi
peňažný trest vo výške 80,- Eur, vzhľadom k tomu, že žalobca bol v roku 2007 disciplinárne riešený. Z
napadnutého prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa previnil podľa § 12 písm. c) zákona

č. 139/2002 Z.z., podľa ktorého sa zakazuje privlastniť si ryby nedosahujúce najmenšiu lovnú mieru
a nad ustanovený počet. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla
Mestská organizácia SRZ Martin ako disciplinárny orgán druhého stupňa v Martine rozhodnutím sp.
zn. C3-1/2014 zo dňa 23.01.2014 podľa § 24 disciplinárneho poriadku zväzu tak, že rozhodnutie
prvostupňového orgánu potvrdila a odvolanie žalobcu zamietla. Následne Prezídium Rady Slovenského

rybárskeho zväzu ako dovolací orgán rozhodnutím sp. zn. DP-2/14 zo dňa 05.04.2014 podľa § 28
Disciplinárneho poriadku SRZ, potvrdil disciplinárne rozhodnutie výboru MsO SRZ Martin sp. zn.
C3-1/2014 zo dňa 23.01.2014. Uvedenému predchádzala skutočnosť, že trestná vec prečinu pytliactva
podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona, z ktorej spáchania bol podozrivý F. J. (žalobca), bola poverenýmpríslušníkom Policajného zboru Obvodného oddelenia PZ Vrútky postúpená uznesením ČVS: ORP920/
VR-MT-2013 zo dňa 03.11.2013 na prejednanie disciplinárneho previnenia v zmysle § 3 ods. 1 písm.
b) Disciplinárneho poriadku Slovenského rybárskej zväzu, Slovenskému rybárskemu zväzu, Mestská

organizácia Martin, pretože výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale
ide o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. V odôvodnení tohto uznesenia
poverený príslušník PZ konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania má za zo, že skutok sa
stal, spáchal ho podozrivý, jeho konanie po formálnej stránke naplnilo znak skutkovej podstaty prečinu
pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákon, avšak pre absenciu materiálneho znaku daného prečinu

- závažnosť, nie je skutok trestným činom. Jedná sa o protiprávne konanie, avšak menšej závažnosti,
konanie podozrivého nenaplnilo kumulatívne znaky prečinu pytliactva pre absenciu materiálneho znaku
daného prečinu - závažnosť.

16. Na základe uvedeného, kedy správnosť rozhodnutia policajného orgánu konštatoval aj prokurátor
okresnej prokuratúry Martin vo vybavení podnetu žalobcu č. k. 1Pv 422/13/5506-14 zo dňa 23.05.2014,

odvolací súd uvádza, že závery okresného súdu o naplnení skutkovej podstaty trestného činu pytliactva
sú správne. Skutkovú podstatu tohto trestného činu okrem iného naplní aj ten, kto loví zver alebo ryby v
čase ich ochrany. V čase ochrany znamená, že trestný čin je spáchaný vtedy, ak páchateľ loví zver alebo
ryby v čase, keď je lov daného druhu zakázaný. Podľa odvolacieho súdu práve § 12 písm. c) zák. č.
139/2002 Z. z. upravuje čas spadajúci pod túto podmienku, a to ryby, ktoré v čase ich ulovenia nedosiahli

najmenšiu lovnú mieru, ktorá u kapra rybničného - lysec predstavuje podľa § 12 písm. h) vyhlášky č.
185/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o rybárstve, 40 cm. Jedná sa o čas všeobecnej ochrany rýb,
pričom čas individuálnej ochrany rýb upravuje § 10 a § 11 vyhlášky. Ak by aj odvolací súd pripustil závery
žalobcu ohľadne nenaplnenia skutkovej podstaty trestného činu pytliactva z dôvodu, že z jeho strany
nešlo o ulovenie, ale privlastnenie ulovenej ryby, nevylučuje to tú skutočnosť, že žalobca si privlastnil

ulovenú rybu, ktorá v čase jej ochrany nedosahovala najmenšiu lovnú mieru, inými slovami žalobca
svojim konaním prechovával rybu neoprávnene ulovenú. Okresný súd správne uviedol, že disciplinárny
orgán prvého stupňa v rozhodnutí sp. zn. 07/2013/Dk zo dňa 29.11.2013 rozhodol len o uložení pokuty
žalobcovi a nie o odňatí povolenia na lov rýb, preto okresný súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia
nemohol rozhodovať o skutočnostiach, o ktorých disciplinárny orgán nerozhodoval, a teda sa v danom

rozhodnutí ani nenachádzali.

17. Žalobca v konaní ďalej namietal zaujatosť súdneho znalca Ing. Tibora Krajča, PhD., ktorý vypracoval
znalecký posudok č. 2/2013, z dôvodu, že tento je referentom zarybňovania a ekológie tečúcich vôd
v rámci Odboru tečúcich vôd Sekretariátu Rady žalovaného. Poukázal na to, že zaujatosť súdneho

znalca nemohol namietať skôr, pretože o skutočnosti, že súdny znalec je zamestnancom Sekretariátu
Rady žalovaného sa dozvedel až po tom, čo mu bol doručený rozsudok Okresného súdu Žilina č.
k. 14S/1/2014-55 zo dňa 24.02.2015. V súvislosti s uvedeným pozornosti odvolacieho súdu neunikla
skutočnosť, že prokurátor Okresnej prokuratúry Martin vo vybavení podnetu zo dňa 23.05.2014 uviedol,
že v podaniach žalobcu zo dňa 05.05.2014, 06.05.2014, 09.05.2014, 15.05.2014 a 23.05.2014 žalobca

žiada okresnú prokuratúru o preskúmanie skráteného vyšetrovania, nakoľko sa žalobca nestotožňuje
so závermi znaleckého dokazovania a má za to, že došlo k zlému určeniu dĺžky chvosta ním použitej
návnadovej ryby. Je preto zrejmé, že žalobca mal napriek tomu, že tvrdí, že mu znalecký posudok
nebol doručený, možnosť sa s ním oboznámiť ešte pred začatím konania pred okresným súdom
(žaloba podaná na súde 30.05.2014), a teda aj zistiť znalca, ktorý znalecký posudok vypracoval

a túto osobu namietať. Žalobca namietal aj tú skutočnosť, že nebolo preukázané, či súdny znalec
oznámil vyšetrovateľovi, že možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti z dôvodu jeho pomeru k
žalovanému. Jedná sa však len o domnienku žalobcu, súdu žiadnym spôsobom nepreukázanú, keďže
žalovaný na druhu stranu tvrdí, že znalec vyšetrovateľa upovedomil o jeho pomere k Slovenskému
rybárskemu zväzu, pričom tento vzal túto skutočnosť na vedomie. Znalec Ing. Tibor Krajčo, PhD., je

zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a ako znalec musel zložiť sľub, že pri svojej
znaleckej činnosti bude dodržiavať právne predpisy, že znaleckú činnosť bude vykonávať nestranne
podľa svojho najlepšieho vedomia, že bude plne využívať všetky svoje znalosti a zachová mlčanlivosť
o skutočnostiach, o ktorých sa pri výkone znaleckej činnosti dozvedel. Rovnako tak bol vyšetrovateľom
PZ poučení o následkoch krivej výpovede a vedome nepravdivého znaleckého posudku podľa § 347

Trestného zákona, ako aj na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by mohol byť
vylúčený alebo ktoré mu inak bránia byť vo veci činný ako znalec. Je preto pochopiteľné, že ak by
sa súdny znalec cítil byť zaujatý, túto skutočnosť by vyšetrovateľovi PZ oznámil a neriskoval by tak
možnosť prípadného trestného stíhania voči jeho osobe. V súvislosti s uvedenými námietkami, odvolacísúd podrobne preštudoval namietaný znalecký posudok a má za to, že postup znalca pri vypracovaní
znaleckého posudku nenapĺňa pochybnosti o jeho nezaujatosti z objektívnej stránky a preto nevzhliadol
dôvod na vylúčenie súdneho znalca a na to, aby súd neprihliadal na znalecký posudok č. 2/2013 ako

na zákonný dôkaz.

18. Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazu - fotografií zhotovených rybárskou strážou, odvolací súd nevidí
dôvod na vykonanie tohto dôkazu. Krajský súd sa oboznámil so spisovým materiálom, ktorého
súčasťou bol aj vyšetrovací spis Obvodného oddelenia PZ Vrútky č. ČVS:ORP-920/VR-MT-2013

obsahujúci znalecký posudok č. 2/2013 vyhotovený znalcom Ing. Tiborom Krajčom PhD., ako aj samotnú
fotodokumentáciu žalobcom uloveného kapra rybničného - lysec. Okresný súd mal preto k dispozícií
dostatok dôkazov na prijatie záveru totožnosti odfotenej ryby s rybou, ktorú ulovil žalobca. Napokon
zo žiadnych žalobcom predložených dôkazov nevznikla pochybnosť o tom, že by predmetná ryba
dosahovala najmenšiu prípustnú lovnú mieru 40 cm. Je potrebné poukázať aj na to, že s názorom
žalobcu o zámene ryby, ktorá bola zaistená pri kontrole 03.08.2013 a ryby, ktorá bola predložená na

skúmanie znalcovi, sa nestotožnil ani prokurátor Okresnej prokuratúry Martin.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 aplikujúc ust. § 142 ods.1

OSP, § 151 OSP, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V preskúmavanej veci mal plný úspech žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Nakoľko však žalovaný náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a preukázateľne mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, keďže vyjadrenie k odvolaniu žalobcu ako aj vyjadrenie k

vyjadreniu žalobcu bolo súdu žalovaným doručené osobne, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.