Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, April 25, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/475/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107235415
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5107235415.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

XC/XXX/XXXX-XXX

XXXXXXXXXX

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa:
Zdeno Miškolci - Hydrotherm, Tichá ul. 5149/34, 811 02 Bratislava, IČO: 10941541, zastúpený
splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec s.r.o., so sídlom Bajkalská

13, 821 02 Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej
republiky so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, o náhradu škody 240.224.888,- Sk s prísl. spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 102,20 € do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

O náhrade trov konania štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.12.2007 domáhal voči odporcovi náhrady
škody vo výške 240.224.888,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 6.9.2007 do
zaplateniaanáhradytrovkonania.Svojnávrhodôvodniltým,žeDaňovýúradŽilinaII.,DolnéRudinyč.1,
Žilina ako správca dane vydal dňa 3.12.2002 rozhodnutie č. 894/2200/95210/2002/Chal. o predbežnom
opatrenípodľa§15písm.a/zák.č.511/1992Zb.,ktorýmnavrhovateľoviakodaňovémusubjektuzakázal
akokoľvek nakladať s jeho nehnuteľným majetkom zapísaným na LV č. XXX, XXX a XXXX pre k.ú.

O. P.. Vydanie predbežného opatrenia odôvodnil daňový úrad tým, že bola začatá daňová kontrola, u
ktorej je predpoklad dorúbenia dane a predbežným opatrením sa zabezpečuje účel daňovej kontroly.
Proti predbežnému opatreniu podal navrhovateľ dňa 3.2.2003 námietku, ku ktorej sa správca dane
dňa 25.2.2003 vyjadril tak, že námietka je neprípustná. Navrhovateľ sa aj naďalej domáhal zrušenia
predbežného opatrenia, ktoré však bolo zrušené až dňa 6.2.2006 rozhodnutím Daňového riaditeľstva
SR Banská Bystrica č. I/222/1749-8640/2006-991410, a to na základe podnetu navrhovateľa, po
preskúmaní ktorého podal dňa 1.12.2005 Generálny prokurátor SR protest proti rozhodnutiu Daňového

úradu Žilina II. o predbežnom opatrení. Navrhovateľ podaním zo dňa 7.3.2007 požiadal odporcu
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku horeuvedeného
nezákonného rozhodnutia vydaného Daňovým úradom Žilina II., škodu vyčíslil vo výške 240.244.888,-
Sk. Odporca v zmysle svojho vyjadrenia zo dňa 6.9.2007 nárok navrhovateľa neuznal ani sčasti zdôvodu, že nie je opodstatnený, keďže podmienky na jeho uplatnenie voči štátu v zmysle zák. č. 58/1969
Zb. neboli splnené. Navrhovateľ ďalej v návrhu na začatie konania tvrdil, že nezákonným rozhodnutím
daňového úradu zo dňa 3.12.2002, ktorým bolo navrhovateľovi zakázané akokoľvek disponovať s jeho

nehnuteľným majetkom, bol v celom rozsahu obmedzený vo svojej podnikateľskej činnosti a na hroziacu
škodu spôsobenú nezákonným predbežným opatrením upozorňoval generálnu riaditeľku Daňového
riaditeľstva SR v Banskej Bystrici, Okresnú prokuratúru v Žiline a Daňový úrad Žilina II. V tomto období
sa uskutočnili obchodné rokovania so zahraničným investorom zo Švajčiarska, ktorý mal v úmysle
odkúpiť niektoré nehnuteľnosti v k.ú. O. P. a tieto následne vložiť ako nepeňažný vklad do spoločnosti

Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice a.s., v ktorej je navrhovateľ majoritným akcionárom. Z
dôvodu zákazu uloženého predbežným opatrením scudziť nehnuteľný majetok navrhovateľ nemohol
uzavrieť kúpnu zmluvu so zahraničným záujemcom. Vzhľadom na výhodnosť obchodného kontraktu
dňa 16.5.2005 uzatvoril so spoločnosťou Splendid Spa Group AG so sídlom Baarestrasse 8, Zug,
Švajčiarsko zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti uvedené v tejto
zmluve s dohodnutou kúpnou cenou 300 mil. Sk. Zároveň bolo v zmluve dohodnuté, že ak nebude

kúpna zmluva uzatvorená do 31.12.2005, strana, ktorá zodpovedá za jej neuzavretie, je povinná zaplatiť
druhej strane zmluvnú pokutu 10 % z dohodnutej kúpnej ceny. Keďže predbežné opatrenie o zákaze
scudzenia nehnuteľného majetku nebolo do 31.12.2005 zrušené, nemohol navrhovateľ uzatvoriť s
budúcim kupujúcim do tohto termínu kúpnu zmluvu. Budúci kupujúci oznámil navrhovateľovi listom z
12.1.2006, že nemá ďalej záujem o kúpu nehnuteľnosti a žiadal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 30

mil. Sk, ktorú aj navrhovateľ budúcemu kupujúcemu zaplatil, čím vznikla navrhovateľovi v tejto výške
majetková ujma. Ďalej vznikla navrhovateľovi škoda vo forme ušlého zisku, keďže nadobúdacia hodnota
nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy o budúcej zmluve, predstavovala 91.171.022,80 Sk, pričom
pri ich odpredaji za kúpnu cenu 300 mil. Sk by zisk predstavoval 208.828.997,20 Sk. Za právne služby
poskytnuté advokátskou kanceláriou v súvislosti so zastupovaním v predmetnej veci navrhovateľ uhradil

sumu 1.395.911,- Sk. Celková majetková ujma tak predstavuje 240.224.888,- Sk.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.1.2008, v ktorom poukázal
na skutočnosť, že zmluvu o budúcej kúpnej zmluve navrhovateľ uzatvoril s obchodnou spoločnosťou

Splendid Spa Group AG dňa 16.5.2005, t.j. v čase, keď ešte nebolo zrušené rozhodnutie o predbežnom
opatrení a sám navrhovateľ nevedel, resp. nemohol vedieť, či bude jeho podnetu zo strany Generálnej
prokuratúry SR vyhovené. Protest Generálnej prokuratúry SR proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení
bolpodanýaždňa1.12.2005,pričomDaňovýúradBratislavaIprotestunevyhoveladňa9.1.2006protest
spolu so spisovým materiálom predložil na rozhodnutie Daňovému riaditeľstvu SR, ktoré následne

protestu generálneho prokurátora vyhovelo. Vzhľadom na existujúci právny stav v čase uzatvorenia
zmluvy o budúcej zmluve navrhovateľ vedel, že v rozhodnom období k odpredaju nemôže dôjsť a
ani nedôjde. Podľa názoru odporcu škoda predložením zmluvy o budúcej zmluvy nebola vyčíslená. I
keď kúpna zmluva mala byť uzatvorená najneskôr dňa 31.12.2005, s predmetnými nehnuteľnosťami
mohol navrhovateľ disponovať už vo februári 2006, keďže rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zo

dňa 6.2.2006, ktorým sa zrušilo rozhodnutie o predbežnom opatrení, nadobudlo právoplatnosť dňa
14.2.2006. Podľa názoru odporcu zmluva bola vyhotovená len na účel uplatnenia nároku na náhradu
škody voči štátu. Tvrdenie navrhovateľa, že mu vznikla škoda, pretože nemohol odpredať nehnuteľnosti
za dohodnutú kúpnu cenu 300 mil. Sk, nemôže byť pravdivé s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ
už listom zo dňa 18.6.2004 oznámil Daňovému riaditeľstvu SR, že mu vznikla ujma na podnikateľskej

činnosti približne vo výške 200 mil. Sk, pretože nemohol disponovať s nehnuteľným majetkom, pričom
samotná zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola uzatvorená až dňa 16.5.2005. Navrhovateľ listom zo
dňa 14.3.2005 adresovaným Daňovému úradu Žilina poukázal na možnosť odpredania jednej zo svojich
nehnuteľností - rekreačnej chaty č. XX, zapísanej na LV č. XXX, ktorej hodnota je 3.232.000,- Sk, na
čo poukazuje aj v podnete na podanie protestu prokurátora, pričom okrem uvedenej rekreačnej chaty

navrhovateľ nikdy neupozornil Daňový úrad Žilina, že má záujem predať aj iné nehnuteľnosti. Pokiaľ
sa navrhovateľ domáha zaplatenia škody vzniknutej úhradou zmluvnej pokuty vo výške 3 mil. Sk,
pokiaľ by i došlo k zaplateniu zmluvnej pokuty, navrhovateľ si škodu s poukazom na ustanovenia §
415, 417 Občianskeho zákonníka ukladajúce povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám,
spôsobil sám, keďže sa v máji roku 2005 nemohol zmluvne zaviazať, že kúpnu zmluvu na odpredaj

nehnuteľností uzatvorí do 31.12.2005, pretože o jeho opakovanom podnete, doručovanom na Okresnú
prokuratúru Žilina prostredníctvom Krajskej prokuratúry Žilina, v tom čase ešte nebolo rozhodnuté.
Pokiaľ navrhovateľ vyčísľuje ako škodu trovy konania vo výške 1.395.911,- Sk, je zrejmé, že sa jedná
o trovy vzniknuté v súvislosti s poskytnutím právnej pomoci pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutídaňového úradu, resp. Daňového riaditeľstva SR, pričom účastníkom súdneho konania pri preskúmaní
zákonnosti rozhodnutí nebol štát, ale príslušný daňový úrad, resp. Daňové riaditeľstvo SR. Trovy
právneho zastúpenia si mohol uplatniť, a aj si uplatnil, právny zástupca navrhovateľa v príslušnom

súdnom konaní voči daňovému úradu, resp. Daňovému riaditeľstvu SR. Navrhovateľ si vyčíslil trovy
konania, ktoré nevznikli v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o predbežnom opatrení, ale trovy
konanie nesúvisiace s rozhodnutím, od ktorého odvodzuje svoj nárok na náhradu škody. Odporca žiadal
žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Vpodanídoručenomsúdudňa22.2.2008navrhovateľuviedol,žebezzásahuGenerálnejprokuratúrySR
byajnaďalejpretrvávalnezákonnýstavnaujmunavrhovateľaakodaňovéhosubjektu,spočívajúcinielen
v protizákonnom zákaze disponovania nehnuteľnosťou, ale aj v protizákonnom vyrúbení daňových
nedoplatkovnavrhovateľovizazdaňovacieobdobier.1998,ktorýchvýškavosvojomsúhrneprevyšovala
sumu 112 mil. Sk. Protiprávne konanie správcu dane Daňového úradu Žilina II podporené Daňovým
riaditeľstvom - pracovisko Žilina ako odvolacím orgánom a tiež podporené Daňovým riaditeľstvom SR

Banská Bystrica smerovalo k totálnej likvidácii podnikateľskej činnosti navrhovateľa, ktorý je majoritným
vlastníkomakciíSlovenskýchliečebnýchkúpeľovRajeckéTeplicea.s.Snahaajinýchsubjektovovládnuť
vlastnícky tieto kúpele stála v pozadí daňového konania. Pokiaľ ide o uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve dňa 16.5.2005, bol v tomto čase reálny predpoklad zrušenia predbežného opatrenia zákazu
disponovať s nehnuteľnosťami. Termín uzavretia budúcej kúpnej zmluvy do 31.12.2005 určil zahraničný

zmluvný partner s prihliadnutím k jeho iným obchodným záujmom a účelom odkúpenia nehnuteľností
zo strany zahraničného partnera bol jeho zámer zabezpečiť finančnými investíciami rozvoj kúpeľov.
Prieťahy v zrušení predbežného opatrenia zo strany daňových orgánov a protiprávnosť ich konania boli
zvýraznené tým, že Daňový úrad Bratislava I. nevyhovel protestu Generálnej prokuratúry SR zo dňa
1.12.2005. Ak by tento orgán rešpektoval Generálnu prokuratúru SR ako vrcholný orgán dozoru nad

dodržiavaním zákonnosti v štáte, mohla byť kúpna zmluva uzatvorená do 31.12.2005 podľa dohody jej
zmluvných strán. Navrhovateľ mal záujem predať nehnuteľnosť - rekreačnú chatu výhodne, a to za cenu
prevyšujúcu 10-násobok jej účtovnej hodnoty. Túto žiadosť správca dane zamietol a rovnako tak urobilo
aj Daňové riaditeľstvo SR a vzhľadom na takýto negatívny postoj správcu dane bolo bezpredmetné
žiadať aj v ďalších prípadoch o súhlas na predaj ďalších nehnuteľností, prípadne na to správcu dane

upozorňovať.

Súd vykonal v dňoch 31.10.2008 a 1.4.2009 pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom
navrhovateľa, odporcu, svedkyne I. B., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a to najmä
rozhodnutím o predbežnom opatrení Daňového úradu Žilina II. č.j.894/2200/95210/2002/Chal, listom

navrhovateľa zo dňa 3.2.2003, listom Daňového úradu Žilina II zo dňa 25.2.2003, listom navrhovateľa zo
dňa 9.12.2003, listom Daňového úradu Žilina II zo dňa 9.1.2004, listom navrhovateľa zo dňa 18.6.2004,
podnetom navrhovateľa zo dňa 19.7.2004 na podanie protestu prokurátora, listom Okresnej prokuratúry
Žilina zo dňa 17.9.2004, listom Okresnej prokuratúry Pd 2106/04-7 zo dňa 27.10.2004, listom
navrhovateľa zo dňa 14.3.2005, protestom Generálneho prokurátora SR VI/2 Gd 3254/05-25 zo dňa

1.12.2005, rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/222/1749-8640-2006-991410-
e zo dňa 6.2.2006, listom Ministerstva financií SR č.j.: MF/13373/2007-241 zo dňa 6.9.2007, zmluvou
o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 16.5.2005, prevodnými príkazmi Slovenskej
sporiteľne zo dňa 30.11.2006, 7.12.2006, 13.12.2006, 15.12.2006, 29.12.2006 a dňa 22.12.2006, listom
advokátskej kancelárie JUDr. Dušan Chlapík zo dňa 6.6.2006, rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 2

Sž-o-KS 215/2004 zo dňa 14.12.2004, rozsudkom Krajského súdu č.k. 10S 171/03 zo dňa 14.5.2004,
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 10S/147/2004-90 zo dňa 27.6.2006, rozsudkom Krajského súdu
č.k. 10S/146/2004-152 zo dňa 11.7.2006, rozsudkom Krajského súdu č.k. 10S/141/2004-90 zo dňa
27.6.2006, rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 25S/67/2004-158 zo dňa 19.2.2008, uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sž-o-KS/98/2005 zo dňa 12.10.2005, dodatočným platobným výmerom

č.k.894/230/36411/2004/Babzodňa29.4.2004,rozhodnutímDaňovéhoriaditeľstvaSRBanskáBystrica
č.: I/221/4036-19274/2006/990311-r zo dňa 15.3.2006 a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný
skutkový stav:

Na pojednávaní konanom dňa 31.10.2008 navrhovateľ zotrval v celom rozsahu na nároku uplatnenom

návrhom na začatie konania i na dôvodoch uvedených v žalobe. Uviedol, že Daňový úrad Žilina II vydal
približne 5 daňových výmerov, ktorými jednotlivo podľa výšky týchto výmerov žiadal od navrhovateľa
zaplatenie daňových nedoplatkov v úhrnnej sume približne okolo 112 mil. Sk. V priebehu daňového
konania sa preukázalo, že ani jeden z týchto daňových výmerov nemal právne opodstatnenie. Uviedol,že pokiaľ si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.395.911,- Sk za právne služby, všetky vyčíslené
úkony súvisia s úkonmi potrebnými v rámci rozhodnutia o predbežnom opatrení z 3.12.2002, teda aby
predbežné opatrenie, aj daňové výmery boli zrušené. Konanie daňového úradu bolo účelové, smerujúce

k likvidácii jeho osobnosti, jeho podnikateľských aktivít a firmy. Bol zlikvidovaný jeho kredit a imidž ako
osoby podnikateľa. V r. 1998 jeho zisk ako fyzickej osoby predstavoval 18 mil. Sk, z čoho zaplatil čistú
daň 9.000.506,- Sk. V r. 1999 mal zisk 14.180.000,- Sk, čistú daň zaplatil v sume 7.000.030,- Sk. Po
týchto tlakoch a predbežnom opatrení sa jeho obrat zmenil na nulu, čo bolo výsledkom tlaku nielen
prostredníctvom daňového úradu, ale i prostredníctvom polície, kde bolo preukázané, že tlak daňového

úradu bol zbytočný a fiktívny. Daňový úrad Žilina II účelovo obvinil navrhovateľa, že SPP okradol o 319
mil. Sk tým spôsobom, že stavebné práce na kompresných staniciach v skutočnosti vykonané neboli.
SPP i v médiách deklarovalo, že majú s navrhovateľom vysporiadané všetky vzťahy, všetky práce boli
vykonané i zaplatené.

Navrhovateľovi bolo na základe predbežného opatrenia bránené daňovým úradom v podnikateľských

aktivitáchtýkajúcichsaďalšiehorozvojahotelaAfroditaahotelaVeľkáFatratým,ženemoholdisponovať
so svojím majetkom a nemohol sa preto uchádzať ani o dotáciu Európskej únie, hotel preto nemohol byť
rekonštruovaný, čím mu bola spôsobená ďalšia škoda vo výške asi 200 mil. Sk, ktorú si však neuplatňuje
zdôvodu,ženiejemožnéjupreukázať.ZámeromDaňovéhoúraduIIŽilinaboloneustálymvykonávaním
daňových kontrol dostať navrhovateľa na konkurz, hotel Veľká Fatra odtrhnúť ekonomicky od kúpeľov a

zlikvidovať navrhovateľa ako majoritného akcionára Slovenských kúpeľov tým, že by nesplácal úvery.

Rozhodnutím daňového úradu bolo navrhovateľovi znemožnené uzatvorenie ďalšieho obchodu.
Navrhovateľ chcel zabezpečiť ďalší rozvoj kúpeľov, kde má zamestnaných 400 ľudí, a to ďalšími
investíciami, medzi ktoré patrila i táto zmluva. S pani B. sa zoznámil prostredníctvom princa S. von B.

vo Viedni v r. 2003, podľa názoru ktorého naše kúpele potrebujú riadnu finančnú injekciu, pretože sú
nemoderné a zastarané. Keďže v čase týchto jednaní mal navrhovateľ zablokovaný celý majetok, jednal
sinvestormivúvodzovkách,predložilimvšetkypodklady,onisizmapovalivšetkynehnuteľnostiadohodli
sa na zmluve o budúcej zmluve. Jednania sa začali v r. 2003 alebo 2004. Navrhovateľ si uvedomoval, že
má zablokovaný majetok, preto investorov naťahoval. V roku 2005 ich donútil napísať aspoň predbežnú

zmluvu, teda zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej boli dohodnuté i sankcie, lebo nechcel, aby od zmluvy
odstúpili. Trval na sankcii 10 % zmluvnej pokuty, ktorá sa mu potom vypomstila. Navrhovateľ následne
asi v r. 2006 vložil majetok uvedený v čl. I zmluvy o budúcej zmluve do Slovenských liečebných kúpeľov.
Takto nakladal ďalej s majetkom z dôvodu, že bol neustále ako podnikateľ šikanovaný. Daňový úrad
zmaril navrhovateľovi najskôr odpredaj rekreačnej chaty, potom i následne tento obchod.

Odporca na pojednávaní zotrval na obrane uvedenej vo svojich písomných vyjadreniach.

Na pojednávaní bola vypočutá ako svedkyňa pani I. B., predsedkyňa správnej rady obchodnej
spoločnosti Splendid Spa Group AG, ktorá osobne pozná navrhovateľa z pracovných kontaktov. S

navrhovateľom sa spoznala v r. 2003, do konca r. 2005 prebiehali obchodné jednania, keďže mali
záujem o kúpu objektov na Slovensku. Navrhovateľ im ponúkol na odpredaj objekt, ktorý bol na vysokej
úrovni, čo bolo na Slovensko zriedkavosťou. Spoločnosť Splendid Spa Group AG je časťou veľkého
holdingu spoločností, v rámci ktorého sa vytvárajú spoločnosti, ktoré sú viazané na určité projekty.
Táto spoločnosť bola zriadená práve za účelom realizácie projektu na Slovensku. Ich zámerom bolo

vybudovať kúpele a zabezpečiť ich rozvoj. Plánovali vybudovať nadstavbu na budove, zriadiť kliniku a
úsek wellnes, taktiež v existujúcom objekte plniť minerálne vody. Jednalo sa o dlhodobý a rozsiahly
projekt, mali vypracovaný i investičný zámer Investitionsforhaben für Slovenské liečebné kúpele Rajecké
Teplice a.s. zo dňa 3.5.2005, ktorý súdu svedkyňa predložila. Ešte pred uzatvorením zmluvy o budúcej
zmluve sa svedkyňa dozvedela po doručení výpisov z katastrálneho úradu, že na nehnuteľnostiach sú

ťarchy. Navrhovateľ ich uistil, že sa jedná o svojvoľný prístup slovenských úradov a problém sa podarí
rýchlo vyriešiť. Po uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve jednali s finančnými skupinami a bankami, s
ktorými mali uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve do 31.12.2005 a mali pripravené finančné prostriedky
od investorov. Keďže kontrakt s navrhovateľom sa do konca roku 2005 neuskutočnil a pokračovanie
rokovaní by viedlo k ďalším novým výdavkom, následne už v rokovaniach nepokračovali, keďže nevideli

ich zmysel. I keď sa v r. 2006 dozvedeli o výmaze tiarch z LV, o kúpu týchto nehnuteľností už záujem
nemali, lebo už svojich investorov stratili, keďže situácia na tomto trhu sa mení každý rok. Finančné
prostriedkyinvestovalidoďalších dvochprojektov,pretonemalimožnosťvrátiťsakprojektupánaC..Ani
ich dôvera voči navrhovateľovi nebola na patričnej úrovni, lebo od navrhovateľa museli zmluvnú pokutuvo výške 30 mil. Sk vymáhať upomienkami a trvalo celý rok, kým navrhovateľ spoločnosti Splendid Spa
Group zaplatil dlžnú sumu. Svedkyňa súdu predložila výpisy z účtu spoločnosti vedeného v banke Julius
Bär zo dňa 4.12.2006, 13.12.2006, 7.12.2006, 18.12.2006 a 22.12.2006, 29.12.2006. Z výpisu z účtu

spoločnosti Splendid Spa Group v banke Julius Bäer & CO.LTD. súd zistil, že zo strany navrhovateľa
bola na účet spoločnosti Splendid Spa Group poukázaná dňa 18.12.2006 suma 3.000.000,- Sk, dňa
7.12.2006 suma 5.000.000,- Sk, dňa 4.12.2006 suma 2.000.000,- Sk, dňa 22.12.2006 suma 8.000.000,-
Sk, dňa 13.12.2006 suma 5.000.000,- Sk a dňa 29.12.2006 suma 7.000.000,- Sk.

Z rozhodnutia o predbežnom opatrení vydaného Daňovým úradom Žilina II, Dolné Rudiny č. 1, Žilina
dňa 3.12.2002 pod č.j.894/2200/95210/2002/Chal., ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
3.1.2003, súd zistil, že daňový úrad zakázal daňovému subjektu Zdenovi Miškolcimu - HYDROTHERM,
A. Bielka č. 44, Žilina akokoľvek nakladať, t.j. prevádzať na inú osobu, darovať, vymieňať, vkladať ako
nefinančný vklad do iných spoločností a pod. nasledovný nehnuteľný majetok: nehnuteľnosti - pozemky
a stavby zapísané na LV č. XXX, vedenom Katastrálnym úradom, Správa katastra v Žilina s k.ú. O. P.

v celosti, nehnuteľnosti - pozemky a stavby zapísané na LV č. XXX, vedenom Katastrálnym úradom,
Správou katastra v Žiline v k.ú. O. P. v celosti, nehnuteľnosti - pozemky zapísané na LV č. XXXX,
vedenom Katastrálnym úradom, Správou katastra v Žiline s k.ú. O. P. v celosti s tým, že predbežné
opatrenie je nevyhnutne potrebné na zabezpečenie účelu daňovej kontroly a právne úkony vykonané
v rozpore s týmto predbežným opatrením sú v zmysle § 15a ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. v znení

neskorších predpisov neplatné. Z odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že Daňový úrad Žilina II začal
dňa 23.4.2001 daňovú kontrolu u daňového subjektu Zdeno Miškolci - HYDROTHERM, ktorá ešte nie
je ukončená, predbežné opatrenie bolo nariadené na zabezpečenie účelu daňovej kontroly, na základe
ktorej je podľa predbežných zistení predpoklad dorúbenia dane. Správca dane predbežné opatrenie
zruší, len čo pominie dôvod, pre ktoré bolo nariadené. Ak bude na základe výsledku daňovej kontroly

dorúbená daň, predbežné opatrenie stratí účinnosť dňom úplného uhradenia daňového nedoplatku.

Z listu navrhovateľa zo dňa 3.2.2003 adresovaného Daňovému úradu II, Dolné Rudiny 1, Žilina súd
zistil, že navrhovateľ podal proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení námietku. Navrhovateľ zároveň
daňovému úradu oznámil, že získal kupca na predaj jednej z nehnuteľností a peniaze z predaja použije

na rekonštrukciu ďalších dvoch nehnuteľností. Bola uzatvorená kúpno-predajná zmluva a kupujúci, keď
zistil, že bolo vydané predbežné opatrenie, odstúpil od zmluvy, čím bola navrhovateľovi spôsobená
škodaveľkéhorozsahu.Navrhovateľvlistepoukázalnamožnosťspôsobeniaškodyštátomnezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym rozhodnutím, keďže daňový subjekt nemá vedomosť o tom, že by
na základe nejakých predbežných zistení bol predpoklad dorúbenia dane. Navrhovateľ preto žiada o

uvoľnenie nehnuteľností zrušením rozhodnutia o predbežnom opatrení.

Daňový úrad Žilina II listom zo dňa 25.2.2003 navrhovateľovi oznámil, že námietka proti rozhodnutiu
o predbežnom opatrení, ktorá bola doručená správcovi dane dňa 5.2.2003, je neprípustná podľa
ustanovenia § 50 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., keďže námietku je možné uplatniť len v prípadoch

ustanovených citovaným zákonom. Zároveň bolo navrhovateľovi oznámené, že predbežné opatrenie
bolo vydané na základe rozsiahleho šetrenia správcu dane, z ktorého vyplynuli dôvody k pochybnostiam
o opodstatnenosti niektorých výdavkov (nákladov) navrhovateľa uplatnených ako výdavky vynaložené
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v súlade so zákonom č. 286/1992 Zb.
o daniach z príjmov, pričom o týchto dôvodoch nebol navrhovateľ informovaný, keďže ich šetrenie nie

je doposiaľ definitívne ukončené.

Navrhovateľ listom zo dňa 9.12.2003 žiadal Daňový úrad Žilina II o zrušenie rozhodnutia o predbežnom
opatrení, ktorým mu bolo zakázané nakladať s nehnuteľným majetkom zapísaným na LV č. XXX,
XXX, XXXX pre k.ú. O. P.. I keď od nariadenia predbežného opatrenia uplynul viac ako jeden rok,

počas ktorého nebola daňová kontrola ukončená, žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali predpokladu
dorúbenia dane, zistené neboli. Uznesením vyšetrovateľa zo dňa 23.6.2003 boli voči navrhovateľovi a
ďalším 17 osobám vznesené obvinenia pre trestný čin podvodu z dôvodu, že navrhovateľ Slovenskému
plynárenskému priemyslu š.p. Žilina faktúroval práce vo výške 418 mil. Sk, pričom ich skutočná hodnota
mala predstavovať len 78,3 mil. Sk. V priebehu vyšetrovania však bolo preukázané, že obvinenie je

protizákonné a práce boli vykonané v súlade s fakturáciou, preto bolo voči navrhovateľovi i ostatným
obvineným uznesením vyšetrovateľa zo dňa 28.11.2003 obvinenie zrušené.Daňový úrad Žilina II listom zo dňa 9.1.2004 oznámil navrhovateľovi, že nie je možné vyhovieť jeho
žiadosti o zrušenie rozhodnutia o predbežnom opatrení, pretože zatiaľ dôvod, pre ktoré bolo rozhodnutie
o predbežnom opatrení uložené, nepominul, pričom na vydanie a trvanie rozhodnutia o predbežnom

opatrení nemá a ani nemal žiaden vplyv postup orgánov činných v trestnom konaní.

Z listu navrhovateľa adresovaného Daňovému riaditeľstvu SR zo dňa 18.6.2004 vo veci stanoviska k
daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie r. 1999 súd zistil, že daňová kontrola dane z príjmu fyzických
osôb a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie r. 1999 vykonaná Daňovým úradom Žilina

II trvala tri roky a ukončená bola koncom mesiaca apríl 2004. Na základe výsledkov kontroly bola
navrhovateľovi vyrúbená dodatočná daňová povinnosť vo finančnom objeme približne 100 mil. Sk. Proti
platobným výmerom podal navrhovateľ odvolania, poukázal na rozhodujúce skutočnosti uvedené v
dôvodoch odvolaní a žiadal o objektívne zhodnotenie všetkých dôvodov uvedených v odvolaniach proti
vydaným dodatočným platobným výmerom, aby tieto rozhodnutia správu dane boli zrušené ako právne
neopodstatnené.

Navrhovateľ listom zo dňa 19.7.2004 podal na Okresnú prokuratúru v Žiline podnet na podanie protestu
prokurátora proti rozhodnutiu Daňového úradu Žilina II o predbežnom opatrení zo dňa 3.12.2002
č.j. 094/2200/95210/2002/Chal, keďže predbežným opatrením mu bola znemožnená podnikateľská
činnosť, pričom mal možnosť jednu z nehnuteľností výhodne odpredať a listom zo dňa 25.2.2004

požiadal správcu dane, aby z režimu predbežného opatrenia bola táto nehnuteľnosť v účtovnej
hodnote 3.200.000,- Sk vyňatá, avšak bezvýsledne, pričom len účtovná hodnota nehnuteľného majetku
vo vlastníctve navrhovateľa, na ktoré sa predbežné opatrenie vzťahuje, predstavuje približne 105
mil. Sk. Za takýchto okolností, pokiaľ nebude môcť nakladať so svojimi nehnuteľnosťami, vznikne
mu v podnikateľskej činnosti mnohomiliónová ujma, ktorej dôsledkom môže byť trvajúca platobná

neschopnosť a nárast peňažných záväzkov vedúcich k úpadku firmy a jej konkurzu.

Z listu Okresnej prokuratúry Žilina zo dňa 17.9.2004 adresovaného Daňovému úradu Žilina II súd zistil,
že v označenej veci č.k. 894/340/60622/2004/Chal bol vrátený zapožičaný spisový materiál a podnet
bol odložený.

Z listu Okresnej prokuratúry Pd 2106/04-7 zo dňa 27.10.2004 adresovaného Daňovému úradu Žilina II
vo veci opakovaného podnetu Zdena Miškolciho - HYDROTHERM súd zistil, že na Okresnú prokuratúru
v Žiline bol prostredníctvom Krajskej prokuratúry v Žiline doručený opakovaný podnet Zdena Miškolciho
na preskúmanie postupu Okresnej prokuratúry, ako i rozhodnutia daňového úradu č. 894/230/5626/2004

a 894/2200/95210/2002/Chal.

Navrhovateľ listom zo dňa 14.3.2005 žiadal Daňový úrad Žilina II o zrušenie rozhodnutia o predbežnom
opatrení.Konštatuje,žeDaňovýmúradomŽilinaIIpovykázanomukončenídaňovejkontrolyvapríli2003
boli vydané platobné výmery na uhradenie nedoplatku, resp. rozdielu dane z príjmov fyzických osôb,

ako aj DPH. Odvolania proti týmto výmerom boli zo strany odvolacieho orgánu Daňového riaditeľstva
- pracovisko Žilina zamietnuté, preto navrhovateľ podal na Krajský súd v Žiline žaloby na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu daňových orgánov, pričom krajský súd ešte pred začatím konania
odložil vykonateľnosť napadnutých daňových výmerov z dôvodu, že ich výkonom by vznikla daňovému
subjektu značná škoda. Poukázal na už konečné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sž-

o-KS 215/2004 zo dňa 14.12.2004, ktorým bolo okrem iného zrušené rozhodnutie - platobný výmer
Daňový úrad Žilina II z 30.12.2002, ktorým bol vyrúbený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie r. 1998
v sume 6.530.048,- Sk, na základe ktorého protiprávneho výmeru správca dane doteraz si započítal
ako odpočet DPH vo výške 2.756.103,- Sk, ktorú škodu si navrhovateľ bude vymáhať. Poukázal na
nepravdepodobnosť opodstatnenosti vyrúbenia dane platobnými výmermi, čo vyplýva z doterajšieho

postupu príslušných súdov SR a keďže súdne spory v týchto veciach sú ešte len v začiatkoch konania,
možno sa domnievať, že do právoplatného súdneho rozhodnutia uplynie dlhšia doba, pričom ak bude
žalobným návrhom navrhovateľa v súdnom konaní vyhovené, je nepochybné, že vydané predbežné
opatrenie je bezpredmetné a bolo vydané protizákonne.

Z protestu Generálnej prokuratúry SR VI/2 Gd 3254/05-25 zo dňa 1.12.2005 (č.l.144) súd zistil,
že podľa § 22 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 27 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre Generálny
prokurátor SR podal Daňovému úradu Bratislava I protest prokurátora proti rozhodnutiu Daňového úradu
Žilina II z 3.12.2002 č. 894/2200/9521/2002/Chal, ktorým bolo daňovému subjektu Zdeno Miškolci -HYDROTHERM nariadené predbežné opatrenie. Generálny prokurátor navrhol napadnuté rozhodnutie
zrušiť a nahradiť ho rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu a v prípade, že protestu prokurátora úplne
Daňový úrad Bratislava I nevyhovie, je povinný ho podľa § 26 ods. 3 zák. č. 153/2001 Z.z. predložiť

na rozhodnutie svojmu bezprostredne nariadenému orgánu. Podľa odôvodnenia protestu prokurátora
bol horeuvedeným rozhodnutím Daňového úradu Žilina II porušený zákon, a to ust. § 2 ods. 1
zák. č. 511/1992 Zb., § 15a a § 30 ods. 2 cit. zákona, keďže rozhodnutie Daňového úradu Žilina
II neobsahuje jednoznačný výrok, ktorý by vymedzil predmet predbežného opatrenia, preto je pre
nezrozumiteľnosťnepreskúmateľné. Zobsahurozhodnutiaaanizospisunevyplýva,žebysprávcadane

pri nariadení predbežného opatrenia skúmal primeranosť nariadeného predbežného opatrenia účelu
daňovej kontroly, čo má rovnako za následok nezákonnosť rozhodnutia.

Z rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/222/1749-8640-2006-991410-e zo dňa
6.2.2006, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 14.2.2006, súd zistil, že Daňové riaditeľstvo
SR vyhovelo protestu Generálneho prokurátora SR zo dňa 1.12.2005 č.VI/2 Gd 3254/05-25 a zrušilo

rozhodnutie Daňového úradu Žilina II č. 894/2200/95210/2002/Chal zo dňa 3.12.2002, ktorým správca
dane nariadil daňovému subjektu Zdeno Miškolci - HYDROTHERM predbežné opatrenie v zmysle
ust. § 15a zák. č. 511/1992 Zb., ktorým zakázal akokoľvek nakladať s nehnuteľným majetkom podľa
LV č. XXX, XXX, XXXX. Z odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že Generálny prokurátor SR podal
protest proti uvedenému rozhodnutiu o predbežnom opatrení z dôvodu, že správca dane v rozhodnutí

nešpecifikoval nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým je nariadené predbežné opatrenie, pričom pre
špecifikáciu nehnuteľnosti je nevyhnutné jej označenie podľa katastrálnych území, parcelných čísel,
pozemkov evidovaných v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísiel stavieb a
spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych
podielov menších než celok i výmer pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel tak, ako sú evidované v

katastri nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie Daňového úradu Žilina II neobsahuje
jednoznačný výrok, ktorý by vymedzil predmet predbežného opatrenia, preto je pre nezrozumiteľnosť
nepreskúmateľné. Ďalej s poukazom na ust. § 15a zák. č. 511/1992 Zb. správca dane je povinný voliť
pri vyžadovaní plnenia zo strany daňových subjektov len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň, pričom z obsahu rozhodnutia, ani zo spisu nevyplýva, že

by správca dane pri nariadení predbežného opatrenia skúmal primeranosť nariadeného predbežného
opatrenia účelu daňovej kontroly, čo má rovnako za následok nezákonnosť rozhodnutia. Daňový úrad
Bratislava I protestu prokurátora nevyhovel a dňa 9.1.2006 ho spolu so spisovým materiálom predložil na
rozhodnutie Daňovému riaditeľstvu SR, ktoré po preskúmaní rozhodnutia napadnutého protestom vzalo
uvedené dôvody do úvahy a rešpektujúc právny názor Generálneho prokurátora zrušilo rozhodnutie

Daňového úradu Žilina II č. 894/2002/95210/2002/Chal zo dňa 3.12.2002 o predbežnom opatrení.
Vzhľadom ku skutočnosti, že daňová kontrola dane z príjmov za rok 1999 bola ukončená, spis nebol
vrátený na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Z listu Ministerstva financií SR č.j.: MF/13373/2007-241 zo dňa 6.9.2007 adresovaného navrhovateľovi

súd zistil, že vo veci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody bolo navrhovateľovi
oznámené, že nárok navrhovateľa nie je opodstatnený, nakoľko podmienky na uplatnenie nároku na
náhradu škody voči štátu v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. neboli splnené.

Zo zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy (č.l. 29) uzatvorenej dňa 16.5.2005 medzi navrhovateľom

ako budúcim predávajúcim a spoločnosťou Splendid Spa Group AG, Baarerstr 8, CH-6300 YUG, reg. č.:
Ch-170.3.026.971-0 v zastúpení: I. B. - členom predstavenstva a.s. ako budúcim kupujúcim súd zistil, že
zmluvné strany sa v č. I. bode 1.2. zmluvy dohodli, že najneskoršie do 31.12.2005 uzavrú kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej budú nehnuteľnosti uvedené v ods. 1.1. tejto zmluvy, na ktorých nehnuteľnostiach
nebudú viaznuť ťarchy, obmedzenia alebo iné právne vady.

Podľa čl. I. bodu 1.1. je budúci predávajúci výlučným vlastníkom nehnuteľností v k.ú. O. P., a to
rehabilitačno-hospodárskejbudovybezsúpisnéhočíslanaparceleč.XX,rozostavanejstavby-tenisovej
haly bez súpisného čísla na pozemku parc. č. XX - neevidovanej na LV, domu (kúpalisko Laura - liečebný
dom) súpisné číslo XXX na parcele č. XX, kúpaliska Laura - prevádzková budova bez súpisného čísla,
na parcele č. XX - neevidovanej na LV, dielní (Mototrans, kotolňa a práčovňa) bez súpisného čísla,

na parcele č. XXX/X, umyvárne (Mototrans), bez súpisného čísla, parc. č. XXX/X, domu (Mototrans -
servis), súpisné číslo X na parcele č. XXX/X, hotela (hotel Veľká Fatra) súpisné číslo XX, parc. č. XXX,
reštauračného zariadenia (snack bar - Rybárska bašta), súpisné číslo XXX, parc. č. XX/X, obchodu -kniha, cukr. (obchodná prevádzka - kniha, suv., šport), súpisné číslo XXX, parc. č. XXX - A: stavby. Ďalej
sú v predmete zmluvy v čl. I uvedené pod písmenom B vonkajšie úpravy a pod písmenom C pozemky.
Podľačl.I.bodu1.4.zmluvyvprípade,aknedôjdekuzavretiubudúcejkúpnejzmluvydo31.12.2005,táto

zmluva stráca platnosť a účinnosť a strana, ktorá zodpovedá za neuzavretie kúpnej zmluvy, je povinná
zaplatiť druhej strane zmluvnú pokutu 10 % z dohodnutej kúpnej ceny nehnuteľností.
Podľa čl. II. bodu 2.1. zmluvy kúpna cena nehnuteľností uvedených v ods. 1.1. zmluvy je stanovená
dohodou vo výške 300 mil. Sk.
Podľa čl. II. bodu 2.2. zmluvy kúpnu cenu zaplatí kupujúci po uzatvorení kúpnej zmluvy na príslušný

účet predávajúceho v dvoch splátkach, a to sumu 200 mil. Sk do 5 dní od podpísania zmluvy obidvoma
stranami a sumu 100 mil. Sk do 5 dní od nadobudnutého vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Z prevodných príkazov Slovenskej sporiteľne zo dňa 30.11.2006, 7.12.2006, 13.12.2006, 15.12.2006,
29.12.2006 a dňa 22.12.2006 súd zistil, že z účtu príkazcu Z. Miškolci - Hydrotherm boli vykonané v
prospech príjemcu Splendid Spa Group AG, I. B., do banky príjemcu BANK JULIUS BAER platobným

titulom: pokuty, penále prevody súm 2 milióny Sk, 5 mil. Sk, 5 mil. Sk, 3 mil., Sk, 7 mil. Sk a 8 mil. Sk,
teda spolu 30 mil. Sk.

Z listu advokátskej kancelárie JUDr. Dušan Chlapík zo dňa 6.6.2006 adresovaného navrhovateľovi súd
zistil, že trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v celkovej výške 1.395.911,- Sk za konania vedené

s Daňovým úradom Žilina II a Daňovým riaditeľstvom SR - pracovisko Žilina o zaplatenie dodatočných
daňových výmerov za zdaňovacie obdobie r. 1999. Za konanie vo veci dodatočného platobného výmeru
č.k. 894/230/36411/2004/Bab Daňového úradu Žilina II zo dňa 29.4.2004 na sumu 80.991.699,- Sk
bola vyčíslená odmena za jeden úkon 174.769,- Sk, pričom vyúčtovaných bolo celkom 7 úkonov za
1.223.383,- Sk. Vo veci dodatočného platobného výmeru č.k. 894/230/36442/2004/Bab Daňového úradu

Žilina II zo dňa 29.4.2004 na sumu 1.723.970,- Sk bola vyčíslená celkom odmena za jeden úkon vo
výške 16.234,- Sk, za úkony právnej služby bolo za celkom 5 úkonov vyúčtovaných 69.096,- Sk. Vo
veci dodatočného platobného výmeru č.k. 894/230/36432/2004/Bab Daňového úradu Žilina II zo dňa
29.4.2004 na sumu 3.447.939,- Sk bola vyčíslená odmena za jeden úkon 19.692,- Sk, vyúčtovaných
bolo 6 úkonov v celovej sume 103.432,- Sk.

Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 2 Sž-o-KS 215/2004 zo dňa 14.12.2004 rozhodol v právnej veci žalobcu
Zdeno Miškolci - HYDROTHERM proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu SR, pracovisko Žilina, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 10 S 171/03 zo dňa 14.5.2004 tak, že
tento zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. V/256/4128/03/Dub zo dňa 7.5.2003 a rozhodnutie

Daňového úradu Žilina II č. 894/2100/97646/2002/Bab zo dňa 30.12.2002 a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie. Zároveň súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu JUDr.
Dušana Chlapíka náhradu trov konania vo výške 58.035,- Sk.

Krajskýsúdrozsudkomč.k.10S171/03zodňa14.5.2004rozhodolvprávnejvecižalobcuZdenoMiškolci

- HYDROTHERM proti žalovanému Daňové riaditeľstvo SR, pracovisko Žilina, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. V256/4128/03/Dub zo dňa 7.5.2003 tak, že žalobu
zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 10S/147/2004-90 zo dňa 27.6.2006 v právnej veci žalobcu Zdeno

Miškolci - HYDROTHERM proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu SR, pracovisko Žilina rozhodol tak,
že rozhodnutie žalovaného č.V/256/7489/04/Jar zo dňa 16.9.2004, ako i rozhodnutie Daňového úradu
ŽilinaIIč.894/230/36624/2004/Babzodňa30.4.2004zrušilavecvrátilspäťsprávnemuorgánunaďalšie
konanie, zároveň zaviazal žalovaný správny orgán zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 16.000,-
Sk v lehote 3 dní na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Dušana Chlapíka.

Krajský súd rozsudkom č.k. 10S/146/2004-152 zo dňa 11.7.2006 v konaní o preskúmaní zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. V/256/7452/04/Jar zo dňa 16.9.2004 rozhodol tak, že uvedené rozhodnutie
žalovaného zo dňa 16.9.2004, ako i rozhodnutie Daňového úradu Žilina II č. 894/230/36849/2004/Bab
zo dňa 3.5.2004 zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, zároveň zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 133.026,- Sk na účet právneho zástupcu žalobcu
JUDr. Dušana Chlapíka.Krajský súd rozsudkom č.k. 10S/141/2004-90 zo dňa 27.6.2006 v právnej veci žalobcu Zdeno Miškolci -
HYDROTHERM proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu SR, pracovisko Žilina v konaní o preskúmaní
zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. V/256/7453/04/Jar zo dňa 16.9.2004 rozhodol

tak, že horeuvedené rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 16.9.2004, ako i rozhodnutie Daňového
úradu Žilina II č. 894/230/36626/2004/Bab zo dňa 30.4.2004 zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie, zároveň zaviazal žalovaný správny orgán zaplatiť žalobcovi trovy konania vo
výške 11.200,- Sk na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Dušana Chlapíka.

Krajský súd v Žiline v konaní č.k. 25S/67/2004-158 zo dňa 19.2.2008 v právnej veci žalobcu Zdeno
Miškolci - HYDROTHERM proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu SR Banská Bystrica, pracovisko
Žilina v konaní o preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. V/256/7451/04/Jar zo dňa 16.9.2004 a
rozhodnutia Daňového úradu Žilina II - dodatočný platobný výmer č. 894/230/36442/2004/Bab zo dňa
29.4.2004 rozhodol tak, že horeuvedené rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil správnemu
orgánu na ďalšie konanie, zároveň zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi trovy konania vo

výške 8.511,50 Sk na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Dušana Chlapíka. Z odôvodnenia rozsudku
súd zistil, že pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti
odporcovi, ktorý v konaní úspech nemal. Právny zástupca žalobcu uplatnil trovy konania v písomnej
špecifikácii zo dňa 14.2.2008 v celkovej výške 82.490,- Sk. Súd priznal náhradu trov konania v celkovej
výške 8.511,50 Sk za 5 úkonov právnej pomoci a súdny poplatok v celkovej výške 8.511,50 Sk. Zároveň

poukázal na to, že právny zástupca pri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny mal vychádzať z ust.
§13ods.6vyhl.č.163/2002Z.z.,resp.zust.§11ods.1vyhl.č.655/204,podľaktoréhozákladnásadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci predstavuje 1/10, resp. 1/13 výpočtového základu pre ten
ktorý rok, nakoľko v správnom súdnictve predmetom preskúmacieho konania nie je zaplatenie sumy,
ale preskúmanie správneho rozhodnutia, a teda hodnotu veci alebo práva v danom prípade nemožno

vyjadriť v peniazoch.
Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2 Sž-o-KS/98/2005 zo dňa 12.10.2005 v právnej veci žalobcu
Zdeno Miškolci - HYDROTHERM proti žalovanému Daňový úrad Žilina II, Dolné Rudiny 1, Žilina, o
doručenie rozhodnutia žalovanému č. 894/230/36411/2004/Bab zo dňa 29.4.2004 o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 8.4.2005 č.k. 25 S 56/04 v spojení s opravným uznesením

25S 56/04 zo dňa 28.4.2005 rozhodol tak, že horeuvedené napadnuté uznesenie Krajského súdu v
Žiline zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi v lehote 15 dní platobný výmer č.k.
894/230/36411/2004/Bab zo dňa 29.4.2004. Súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Podľa
odôvodnenia uznesenia o náhrade trov konania bolo rozhodnuté s poukazom na § 250k ods. 1 druhá
veta O.s.p., keď vzhľadom na osobitosť sporu úspešnému žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu

trov konania.

Z dodatočného platobného výmeru č.k. 894/230/36411/2004/Bab zo dňa 29.4.2004 vydaného Daňovým
úradom Žilina II súd zistil, že navrhovateľovi daňový úrad vyrúbil rozdiel dane z príjmov fyzických osôb
za zdaňovacie obdobie r. 1999 v sume 80.991.699,- Sk.

Z rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica č.: I/221/4036-19274/2006/990311-r zo dňa
15.3.2006 súd zistil, že Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica odvolaniu daňového subjektu Zdeno
Miškolci - Hydrotherm, zastupovaného advokátom JUDr. Bohumilom Novákom v plnom rozsahu vyhovel
a dodatočný platobný výmer č. 894/230/36411/2004/Bab zo dňa 29.4.2004, ktorým Daňový úrad Žilina

II vyrúbil rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 1999 v sume 80.991.699,- Sk,
zmenil na platobný výmer, ktorým určuje za zdaňovacie obdobie 1999 daň z príjmov fyzických osôb v
sume 7.030.592,- Sk, ktorá sa neodlišuje od dane uvedenej v podanom daňovom priznaní.

Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 1.4.2009 tak, že návrh na začatie konania v celom
rozsahu zamietol.

Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd Žilina uznesením č.k. 10Co

385/2009 zo dňa 29. júna 2010 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Podľa názoru krajského súdu došlo k pochybeniu zo strany prvostupňového súdu v tom, že
návrh navrhovateľa zamietol dôvodiac výlučne nesplnením jeho prevenčnej povinnosti v zmysle § 415
Občianskeho zákonníka, keď podľa názoru súdu, aj napriek tomu, že navrhovateľ mal vedomosť oexistencii predbežného opatrenia, uzavrel zmluvu o budúcej zmluve, pričom nemohol vedieť, či a kedy
bude predbežné opatrenie zrušené. Odvolací súd poukázal na účel ustanovenia § 415 Občianskeho
zákonníka, ktorým je zabrániť takým spoločenských nežiaducim javom, akými sú vznik škody na zdraví,

na majetku a vznik neoprávneného majetkového prospechu na úkor spoločnosti alebo jednotlivca. Toto
zákonné ustanovenie sa vzťahuje na všetkých účastníkov občiansko-právnych vzťahov bez ohľadu na
to, či ide o osoby fyzické alebo právnické a povinnosť z neho vyplývajúca je povinnosťou právnou. Za
takéhoto stavu je možné konštatovať, že bolo povinnosťou odporcu, resp. jeho orgánov pri vydávaní
rozhodnutí, ktoré im vyplývajú z ich právomocí, počínať si takýmto spôsobom, aby nedochádzalo ku

vzniku škody u účastníkov, voči ktorým takéto rozhodnutia smerujú. Z tohto dôvodu podľa názoru
odvolacieho súdu neobstojí ani tvrdenie prvostupňového súdu, že výlučne navrhovateľ si spôsobil vznik
škody, keď neupozornil príslušné orgány na hroziacu škodu. Vzhľadom na postup odporcu, resp. jeho
príslušných orgánov, teda nie je možné konštatovať, že by si prípadnú škodu v celom rozsahu spôsobil
sám navrhovateľ nesplnením prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 OZ, ktorá povinnosť zaťažuje
všetkých účastníkov občiansko-právnych vzťahov.

S prihliadnutím na tieto skutočnosti je podľa názoru odvolacieho súdu možné konštatovať, že v
prejednávanej veci sa jednalo o nezákonné rozhodnutie, ktoré bolo napokon zrušené na základe
protestu Generálneho prokurátora SR, čo vlastne vyplýva i z rozhodnutia prvostupňového súdu,
preto bude povinnosťou súdu v ďalšom konaní skúmať, či navrhovateľovi takýmto rozhodnutím bola
spôsobená škoda. V ďalšom konaní je na navrhovateľovi, aby výšku škody preukázal. Pokiaľ mu škoda

mala vzniknúť na majetku, bude potrebné, aby súdu doložil hodnotu nehnuteľností, ktoré mali byť
predmetom budúcej kúpnej zmluvy, a to ku dňu, kedy bol ich vlastníkom (ak k odpredaju nehnuteľnosti
nedošlo, bude potrebné zistiť trhovú hodnotu nehnuteľnosti v súčasnosti), lebo len tak bude možné
ustáliť, či skutočne navrhovateľovi škoda na majetku vznikla. Čo sa týka náhrady škody z titulu trov
právneho zastúpenia, je opäť na navrhovateľovi, aby preukázal, či mu vznikli iné trovy, než aké mu

boli priznané v príslušných konaniach. Osobitne v ďalšom konaní bude potrebné zrejme posúdiť
otázku zmluvnej pokuty vyplývajúcej z dohody o budúcej kúpnej zmluve a skúmať, či navrhovateľ
takýmto spôsobom nešiel do neprimeraného rizika, keď vedel o existencii predbežného opatrenia,
lebo je potrebné rozlíšiť škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi výrazným obmedzením jeho základného
vlastníckeho práva - ušlý zisk, od škody, ktorú si dohodol formou zmluvnej pokuty.

Navrhovateľdňa2.3.2011súdupredložilznaleckýposudokč.12/2011vyhotovenýznalcomIng.Viktorom
Babkom za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a XXX
k.ú. O. P., a to k dátumu 31.12.2005, z ktorého súd zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľností bola
stanovená vo výške 4.550.000,- €, čo predstavuje 137.073.300 Sk.

Odporca sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 2.5.2011 (č.l. 273 spisu), v ktorom dal do pozornosti
tú skutočnosť, že prvostupňový súd napriek argumentom odporcu dospel k totožnému záveru ako
odvolací súd, a síce, že rozhodnutie Daňového úradu Žilina II je nezákonné a prvá podmienka pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím bola splnená. Okresný súd

však na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi vyčíslenou škodou a vydaním nezákonného
rozhodnutia nie je príčinná súvislosť. Ani krajský súd nevylúčil prevenčnú povinnosť zo strany
navrhovateľa, keďže uviedol, že nemožno konštatovať, že by si prípadnú škodu v celom rozsahu
spôsobil sám navrhovateľ nesplnením prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 OZ. Podľa názoru odporcu
škoda vznikla výlučne konaním navrhovateľa z dôvodu, že navrhovateľ vedel, že mal možnosť požiadať

správcu dane o povolenie odpredaja nehnuteľnosti, pretože s takouto požiadavkou sa obrátil na správcu
dane, keď mal záujem odpredať rekreačnú chatu. V zmluve o budúcej zmluve dojednal vysokú zmluvnú
pokutu v prípade neuzatvorenia kúpnej zmluvy. Sám vo svojej výpovedi potvrdil, že pred budúcim
kupujúcim tajil predbežné opatrenie, t.j. k podpísaniu zmluvy a k prípadnej škode by ani nemohlo dôjsť,
pokiaľ by navrhovateľ konal korektne. Podstatná je aj tá okolnosť, že kúpna zmluva mala byť uzatvorená

najneskôr dňa 31.12.2005, pričom k zrušeniu predbežného opatrenia došlo rozhodnutím Daňového
riaditeľstva zo dňa 6.2.2006, predmetnými nehnuteľnosťami mohol teda navrhovateľ disponovať už
vo februári 2006, pritom hodnota nehnuteľností za obdobie cca 6 týždňov neklesla a nedošlo ani k
poškodeniu nehnuteľností. Odporca poukázal na to, že predbežné opatrenie nebolo zrušené z toho
dôvodu,žesprávcadaneneboloprávnenýpredbežnéopatrenievočinavrhovateľovivydať,alezdôvodu,

lebo neobsahovalo špecifikáciu nehnuteľností, a to parcelné číslo, výrok nebol jasný a zrozumiteľný a
bola porušená zásada primeranosti. Navrhovateľ poukázal aj na vydané platobné výmery, ktoré nemali
právne opodstatnenie, avšak nezákonnosť platobných výmerov s poukazom na príslušné ustanovenia
zák. č. 58/1969 Zb. v konaní nepreukázal. S poukazom na uvedené má odporca za to, že zmluva obudúcej zmluve bola uzatvorená len za tým účelom, aby navrhovateľ z titulu „náhrady škody" získal
finančné prostriedky od štátu. Odporca poukázal na protirečenie navrhovateľa na pojednávaní dňa
31.10.2008,keďnajednejstranetvrdil,ženehnuteľnosti,ktorébolipredmetomzmluvyobudúcejzmluve,

mal záujem odpredať, na druhej strane uviedol, že tie isté nehnuteľnosti mal záujem zrekonštruovať z
dotácie EÚ. Odporca trval na vykonaní dokazovania, aby súd preveril cez švajčiarsku daňovú správu
majetkové pomery, finančnú situáciu, platobnú schopnosť obchodnej spoločnosti Splendid Spa Group
AG, Baarestr., CH-6300 Zug, Švajčiarsko. Správnosť znaleckého posudku vypracovaného Ing. Viktorom
Babkom č. 12/2011 odporca spochybnil, nakoľko tento bol vypracovaný na podnet navrhovateľa.

Súd následne vykonal dokazovanie prostredníctvom súdu vo Švajčiarsku - Obergericht des Kantons
Zug za účelom preverenia majetkových pomerov, finančnej situácie a platobnej schopnosti obchodnej
spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG, Baarestrasse 8, 6301 Zug, zapísanej v obchodnom registri
kantónu Zug pod č. CH-170.3.026.971-0 v období od 1.1.2005 do 1.3.2006 (č.l. 285).

Vzhľadom na výzvu Vrchného súdu, Kirchenstrasse 6, Zug zo dňa 11.10.2011 na doplnenie dožiadania
odporca podaním doručeným súdu dňa 28.12.2011 doplnil návrh na vykonanie dokazovania o návrh
na získanie dôkazu o výške disponibilných finančných prostriedkov spoločnosti SPLENDID SPA
GROUP AG v období od 1.5.2005 do 31.12.2005 z účtovných dokladov, kópiami účtovných výkazov -
súvahou (aktíva a pasíva obchodnej spoločnosti ) za rozhodujúce obdobie, dátum založenia obchodnej

spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG, na zistenie, či obchodná spoločnosť obchodovala v roku
2004, 2005 a 2006 s obchodnom spoločnosťou Zdeno Miškolci - HYDROTHERM a či v dňoch
4.12.2006 , 13.12.2006, 7.12.,2006, 18.12.2006, 22.12.2006 a 29.12.2006 obdržala finančné prostriedky
od podnikateľa Zdeno Miškolci - HYDROTHERM a v akej výške. V uvedenom zmysle bolo opäť zaslané
dožiadanie o vykonanie dôkazu na Vrchný súd v Zugu.

Kantonálny súd v Zugu oznámil tunajšiemu súdu s poukazom na platnú švajčiarsku právnu úpravu,
že ako obchodné tajomstvá sa kvalifikujú v analogickom použití článku 162 Trestného zákona
(Švajčiarsky trestný zákonník SR 311.0) a dostupných informácií z praxe také informácie, ktoré spĺňajú
nasledovné kritériá: 1/ skutočnosť nie je verejne známa, tzn. je známa iba nositeľovi tajomstva a

prípadne obmedzenému okruhu osôb, táto skutočnosť inými slovami nesmie byť prístupná verejne
(tlač, internetové stránky atď.), 2/ nositeľ tajomstva manifestuje subjektívnu vôľu utajovania, tzn. nazerá
na určitú skutočnosť ako nie verejne známu, chce ju utajovať a oznámil to orgánom, 3/ existuje
objektívny záujem na utajovaní, ktorý treba v jednotlivých prípadoch preskúmavať. Je daný vtedy, keď
otázna skutočnosť má hospodársku hodnotu pre podnikateľský subjekt, zároveň preukazuje význam

pre jeho hospodársky úspech a skutočnosť sa vzťahuje na jednotlivý podnikateľský subjekt, tzn.
nie na skupinu podnikateľských subjektov. Či úverové vzťahy SPLENDID SPA GROUP AG patria
do obchodného tajomstva, sa rozhoduje podľa hore uvedených kritérií. Nie je pritom možné to
zodpovedať so všeobecnou platnosťou a bez znalosti bližších okolností. Nositeľka utajenia, v tomto
prípade spoločnosť SPLENDID SPA GROUP AG, je oprávnená odmietnuť podať informácie z dôvodu

obchodného tajomstva, ak vie vierohodne preukázať, že jej záujem na utajení (úverových vzťahov)
prevažuje nad záujmom zistenia pravdy. Preto je potrebné zo strany tunajšieho súdu oznámiť určité
skutočnosti o úverových vzťahoch, aby kantonálny súd zvážil záujmy. Ak by SPLENDID SPA GROUP
AG takéto zverejnenie odmietla odvolávajúc sa na svoje obchodné tajomstvo, je preto potrebné
kantonálnemu súdu oznámiť, za akým účelom sú tieto informácie potrebné a do akej miery ovplyvňujú

výsledok konania na slovenskom súde.

Z listu spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG zo dňa 12. januára 2006 adresovaného navrhovateľovi
súd zistil, že uvedená spoločnosť konštatovala, že napriek jej aktívnemu záujmu nedošlo k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy ohľadom nehnuteľností v kúpeľnom meste O. P., pričom podľa zmluvy o budúcej

zmluve zo dňa 16.5.2005 spoločnosť súhlasila s návrhom navrhovateľa, že termín kúpnej zmluvy bude
stanovený do 31.12.2005, pričom od navrhovateľa dostali potvrdenie, že do tohto času zabezpečí, aby
na nehnuteľnostiach neboli žiadne ťarchy tak, aby v tomto termíne mohli byť odpredané spoločnosti.
Tieto ubezpečenia viedli spoločnosť k tomu, že svoj podnikateľský zámer smerovala výlučne na kúpeľné
mesto O. P., a to na úkor svojich iných aktivít. Keďže do termínu 31.12.2005 nebolo možné uzavrieť

kúpnu zmluvu z dôvodov obmedzenej možnosti prevodu predmetných nehnuteľností, končí sa tým
platnosť zmluvy o budúcej zmluve a spoločnosť SPLENDID SPA GROUP AG už nemá záujem v tejto
súvislosti ďalej rokovať, pretože nemá žiadnu záruku, že dôjde k predaju tejto nehnuteľnosti. S ohľadom
na obchodné, morálne a hospodárske poškodenie spoločnosti s poukazom na čl. I ods. 1,4 zmluvy obudúcej zmluve preto spoločnosť vyzvala navrhovateľa na bezodkladné zaplatenie zmluvnej pokuty 30
mil. Sk, t.j. 10% z dohodnutej kúpnej ceny 300 mil. Sk. V závere listu je podpísaná J. B., členka správnej
rady SPLENDID SPA GROUP AG.

Z listu spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG zo dňa 21. mája 2012 adresovaného Kantonálnemu
súdu Zug, podpísaného J. B., správnou radkyňou, súd zistil, že kantonálny súd bol informovaný, že
spoločnosť SPLENDID SPA GROUP AG sa stala v roku 2005 členom konzorcia firiem, ktoré chcelo
realizovať veľký projekt s nehnuteľnosti na Slovensku a financovanie bolo zabezpečené švajčiarskymi

bankami. Z dôvodu postupu slovenského daňového úradu, ktorý bezdôvodne blokoval majetok na
nehnuteľnostiach pána C. a rozhodnutie nadriadeného orgánu za účelom deblokácie realizoval s
niekoľkomesačným oneskorením, sa tento projekt neuskutočnil. Investori neboli ochotní investovať
do právne tak neistého prostredia a nakoniec uprednostnili projekt v Českej republike. Spoločnosť
SPLENDID SPA GROUP AG v tejto súvislosti v roku 2005 pre toto konzorcium vykonala početné
prípravné práce a z dôvodu nerealizácie projektu utrpela stratu vo výške 33.800,- CHF s poukazom na

prílohu zasielanú s týmto listom.

Z výkazu ziskov a strát spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG (č.l. 421) súd zistil, že strata za obdobie
od 2.2.2004 do 31.12.2005 predstavovala 33.805,70.

Odporca podaním doručeným súdu dňa 13.11.2012 navrhol, aby zo strany súdu bolo predložené na
Kantonálny súd Zug stanovisko o prebiehajúcom súdnom spore, ktorým sa preukáže, že záujem na
zistení pravdy prevažuje nad záujmom na utajení, nakoľko odporca má za to, že preverením úverových
vzťahov by sa preukázal úmysel žalobcu získať finančné prostriedky od štátu na základe dodatočne
vykonštruovanej zmluvy o budúcej zmluve.

Na pojednávaní konanom dňa 27.2.2013 bolo vykonané dokazovanie výsluchom právneho zástupcu
navrhovateľa, poverenou zamestnankyňou odporcu a výsluchom navrhovateľa.

Navrhovateľ uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zmluvy o budúcej zmluve, previedli

nepeňažným vkladom do akciovej spoločnosti, aby tieto nehnuteľnosti zachránil, pretože videl stály tlak
z Daňového úradu II a môže povedať, že daňový úrad ho atakoval a v podstate zlikvidoval jeho stavebnú
firmu HYDROTHERM. Táto firma kedysi zamestnávala 400 ľudí a v súčasnosti je na nule, nemá ani
jedného zamestnanca. Nehnuteľnosti boli vložené ako nepeňažný vklad do spoločnosti Slovenské
liečebnékúpele.Navrhovateľďalejnaotázkusúduuviedol,žesinemyslí,žebybolpoškodenýtým,žeby

spoločnosťSPLENDIDSPAGROUPAGposkytladokladypreukazujúce,žetátospoločnosťdisponovala
dostatočným množstvom finančných prostriedkov za účelom zakúpenia nehnuteľností.

Právny zástupca navrhovateľa zotrval na návrhu na začatie konania v celom rozsahu. Uviedol, že

navrhovateľzdôvodu,ženemoholuzatvoriťkúpnuzmluvudo31.12.2005,pretože existovalopredbežné
opatrenie správcu dane, ktoré bolo následne zrušené ako nezákonné, bol povinný v zmysle zmluvy
o budúcej kúpe zaplatiť spoločnosti Splendid Spa Group zmluvnú pokutu vo výške 10 % z kúpnej
ceny, ktorá o primeranú výšku jednorazovej zmluvnej pokuty. Čo sa týka druhej časti náhrady škody,
ide takisto o skutočnú škodu, ktorá vznikla v dôsledku zaplatenia trov právneho zastúpenia vo výške

1.395.911,- korún. Právne zastupovanie sa týkalo odstránenia nezákonného predbežného opatrenia a
krokov smerujúcich k tomu. Ďalšou časťou škody je ušlý zisk ako majetková ujma, ktorá bola spôsobená
tým, že navrhovateľ nemohol získať väčší majetkový prospech z dôvodu nezákonného rozhodnutia,
ktorý sa mohol rozumne od navrhovateľa očakávať, že by ho získal, ak by nezákonného rozhodnutie
neexistovalo.

Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obo 252/2007, v rámci ktorého konania súd
rozhodoval o náhrade škody voči štátu. Jednalo sa o subjekt, ktorému bola nesprávnym úradným
postupom odňatá možnosť disponovať so svojimi akciami. Následne bol tento nesprávny úradný
postup aj v konaní preukázaný zo strany centrálneho depozitára a v rámci tohto konania sa vôbec
nepreukazovalo, či protistrana, ktorej mohol predať dané akcie, ak by nebol nesprávny úradný postup,

disponovala peňažnými prostriedkami, alebo nie.
Na otázku súdu, či nehnuteľnosti boli v čase, keď boli vložené ako nepeňažný vklad, ocenené znaleckým
posudkom, uviedol právny zástupca navrhovateľa, že k tomu sa vyjadriť nevie.Zástupkyňa odporcu na pojednávaní poukázala na súvahu spoločnosti Splendid Spa Group AG, z ktorej
je jednoznačné, že táto obchodná spoločnosť nemala dostatok disponibilných finančných prostriedkov
na to, aby nehnuteľnosť odkúpila, preto je nevyhnutné preveriť úverové vzťahy tejto spoločnosti.

Zdôraznila, že v čase, keď bola zmluva o budúcej zmluve podpísaná, už predbežné opatrenie existovalo
a dokonca v tom čase prokurátor ešte ani nepodával protest, takže navrhovateľ pristupoval s plnou
zodpovednosťou k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve, vedel, že existuje predbežné opatrenie, preto
nebol dôvod ani na dojednanie takej vysokej pokuty a už vôbec nebol dôvod ani na uzatvorenie takejto
kúpnej zmluvy.

Na základe návrhu odporcu súd dožiadal švajčiarsky súd - Kantonálny súd v Zugu o vykonanie dôkazov
týkajúcich sa majetkových pomerov, finančnej situácie a platobnej schopnosti obchodnej spoločnosti
SPLENDID SPA GROUP AG, a síce na oznámenie o tom, ktoré banky, finančné spoločnosti, či iné
subjekty mali poskytnúť obchodnej spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG finančné prostriedky

na kúpu nehnuteľnosti v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2005 a aby
slovenskému súdu boli zo strany spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG predložené listinné dôkazy
preukazujúce, že táto spoločnosť disponovala týmito finančnými prostriedkami poskytnutými tretími
subjektami na zakúpenie predmetných nehnuteľností, a to na základe súhlasu navrhovateľa, ktorý sa
na pojednávaní konanom dňa 27.2.2013 výslovne vyjadril, že si jednoznačne myslí, že by poskytnutie

uvedených dokladov spoločnosťou SPLENDID SPA GROUP AG poškodený nebol.

Z uznesenia Kantonálneho súdu Zug zo dňa 29.7.2013 (č.l. 907 spisu) súd zistil, že samosudca
Kantonálneho súdu Zug opierajúc sa o dožiadanie Okresného súdu Žilina o právnu pomoc vyzval
SPLENDID SPA GROUP AG opatrením editovaným zo 7. júna 2013, aby poskytli zodpovedajúce údaje

a doručili písomnosti. SPLENDID SPA GROUP AG podaním z 26. júna 2013 oznámila , že otázny úkon
sa pred ôsmimi rokmi bol býval mohol uskutočniť, avšak nikdy nebol zrealizovaný a nepodarilo sa ani
nájsť akékoľvek dokumenty, lebo tieto mali byť po piatich rokoch zlikvidované. SPLENDID SPA GROUP
AG ďalej uviedla, že v roku 2005 bola členom konzorcia firiem, ktoré malo na Slovensku realizovať
veľký projekt s nehnuteľnosťami, pričom financovanie malo byť zabezpečené švajčiarskymi bankami. Na

základe dopytu dožiadaného súdu ohľadom okolnosti, ktoré švajčiarske banky prisľúbili zabezpečenie
financovania, oznámila, že dňa 11. júla 2013 mala ústne prísľuby na financovanie po predložení obvyklej
dokumentácie a zábezpeky zo strany banky Sal. Oppenheim, Zurich a ABN Amro Bank (Švajčiarsko),
Zurich.

Odporca sa vo veci vyjadril podaním doručeným súdu dňa 20.1.2014 (č.l. 928 spisu), v ktorom poukázal
na informáciu, ktorú podala obchodná spoločnosť SPLENDID SPA GROUP AG Kantonálnemu súdu
a predložila účtovné doklady (súvahu) z roku 2005, ktorými potvrdila stratu vo výške 33.800,- CHF. Z
uvedenýchdokladovjepodľanázoruodporcuzrejmé,žeobchodnáspoločnosťSPLENDIDSPAGROUP
AG nemala finančné prostriedky na nákup nehnuteľnosti a v priebehu konania nevedela dokladmi

preukázať, akým spôsobom bolo zabezpečované financovanie nákupu predmetných nehnuteľnosti,
pričom ako dôkaz nemôže postačovať len tvrdenie o zabezpečení financovania švajčiarskymi bankami
bez predloženia relevantného dôkazu.

Odporca poukázal na zápisnicu o rokovaní riadneho valného zhromaždenia spoločnosti Slovenské

liečebné kúpele Rajecké Teplice zo dňa 19.10.2005, ktorá potvrdzuje, že navrhovateľ vôbec nemal
záujem predať predmetné nehnuteľnosti, keďže dňa 19.10.2005 bol na valnom zhromaždení spoločnosti
záujem navýšiť základné imanie spoločnosti, a to nepeňažným vkladom, nehnuteľným majetkom, avšak
k tomuto nedošlo len z toho dôvodu, že znalecký posudok nebol včas vypracovaný. K navýšeniu
základného imania nepeňažným vkladom, a to nehnuteľným majetkom vedeným na LV č. XXX a LV

č. XXX vo vlastníctve majoritného akcionára Zdena Miškolciho - HYDROTHERM sa uskutočnil na
ďalšom riadnom valnom zhromaždení dňa 26.5.2006. Navrhovateľ teda nemôže tvrdiť, že mal záujem
odpredať nehnuteľnosti a uzatvoriť kúpnu zmluvu v decembri 2005, keď o navýšení základného imania
spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice nepeňažným vkladom sa rokovalo na riadnom
valnom zhromaždení dňa 19.10.2005. Keďže znalecký posudok nebol včas vypracovaný, na valnom

zhromaždení 19.10.2005 bolo rozhodnuté tak, že tento bod programu bude zaradený do rokovania
najbližšieho zasadnutia valného zhromaždenia. K navýšeniu základného imania nepeňažným vkladom,
a to časťou nehnuteľností vedených na LV č. XXX a LV č. XXX ohodnotenej na sumu 233.100.000,-
Sk došlo na riadnom valnom zhromaždení dňa 26.5.2006. Podstatná je aj skutočnosť, že nehnuteľnostiboli ohodnotené na sumu 233.100.000,- Sk, o ktorú bolo navýšené základné imanie spoločnosti. K
odsúhlaseniu navýšenia základného imania došlo napriek tomu, že zo strany Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, a.s. bol podaný proti navýšeniu základného imania protest. VšZP a.s. upozornila, že

nehnuteľnostisúnadhodnotenéasúčasnepoukázalanaporušenie§56akoaj§176pís.b/Obchodného
zákonníka, keď väčšinový akcionár zvýšením základného imania kráti práva ostatným akcionárom tým,
že je tu snaha znížiť ich akcie pod 5 %.

Právny zástupca navrhovateľa sa vo veci vyjadril podaním doručeným súdu dňa 20.3.2004, poukázal

na vyjadrenie spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG, z ktorého vyplýva, že financovanie projektu
bolo zabezpečené, nakoľko spoločnosť SPLENDID SPA GROUP AG uviedla, že bola členom konzorcia
firiem, ktoré malo na Slovensku realizovať veľký projekt s nehnuteľnosťami a že financovanie bolo
prisľúbené švajčiarskymi bankami. Namietal správnosť argumentácie a výsledok dedukcie odporcu,
že navrhovateľ nemal záujem predať uvedené nehnuteľnosti, nakoľko to má potvrdzovať zápisnica o
rokovaní riadneho valného zhromaždenia spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice zo

dňa 19.10.2005. Navrhovateľ poukázal na bod 3 zápisnice (navýšenie základného imania nepeňažným
vkladom), v ktorom je uvedené, že toto nebolo prerokované, nakoľko znalecký posudok nehnuteľností
tvoriacich nepeňažný vklad nebol včas vypracovaný a tento bod programu bude zaradený do
rokovania najbližšieho zasadnutia valného zhromaždenia. O navýšení základného imania sa rokovalo
až dňa 26.5.2006 a až následne navrhovateľ ako výlučný vlastník nehnuteľnosti prejavil vôľu vložiť

tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do spoločnosti. Zámer navrhovateľa vložiť nehnuteľnosti
do základného imania spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice bol realizovaný a
uskutočnený až potom, čo mu tieto ostali po neúspešnom predaji spoločnosti SPLENDID SPA GROUP
AG, a to až po tom, čo bolo toto navýšenie schválené príslušným orgánom spoločnosti, t.j. valným
zhromaždením dňa 26.5.2006. K preukázaniu výšky škody navrhovateľ predložil listinný dôkaz, a to

znalecký posudok na ohodnotenie nehnuteľnosti, ktoré boli vykonané znalcom Ing. Babkom k dátumu
31.12.2005, kedy malo dôjsť k odpredaju predmetných nehnuteľností, ktorá hodnota nehnuteľností bola
stanovená znalcom Ing. Babkom na sumu 4.550.000,- €.

Odporcavosvojomvyjadrenídoručenomsúdudňa10.4.2014uviedol,ženespochybňovaltúskutočnosť,
že k navýšeniu základného imania nepeňažným vkladom došlo na riadnom valnom zhromaždení
spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice dňa 26.5.2006, ktorá skutočnosť je preukázaná
dokladmi vyžiadanými z Obchodného registra SR, avšak dokladmi z obchodného registra je preukázaná
aj tá skutočnosť, že na valnom zhromaždení spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice dňa

19.10.2005 sa už rokovalo o navýšení základného imania spoločnosti, a to nepeňažným vkladom a k
samotnému navýšeniu základného imania nedošlo len z toho dôvodu, že znalecký posudok nebol včas
vypracovaný. Tým je preukázané, že navrhovateľ nemal záujem „a ani možnosť" odpredať predmetné
nehnuteľnosti, pretože k uzatvoreniu kúpnej zmluvy malo dôjsť do 31.12.2005, pričom o navýšení
základného imania nepeňažným vkladom (predmetnými nehnuteľnosťami) sa rokovalo už na valnom

zhromaždení dňa 19.10.2005. Odporca dal do pozornosti aj tú skutočnosť, že navrhovateľ titulom nároku
na náhradu škody požaduje 208.828.997,20 Sk (rozdiel medzi nadobúdacou hodnotou predmetných
nehnuteľností a dohodnutou kúpnou cenou, ktorú mala podľa tvrdenia navrhovateľa zaplatiť obchodná
spoločnosť SPLENDID SPA GROUP AG), pritom predmetné nehnuteľnosti vložil ako nepeňažný vklad
v celkovej hodnote 233.100.000,- Sk. Navrhovateľ ako väčšinový akcionár mal aj väčšie výhody a väčší

zisk a VšZP, a.s. proti navýšeniu základného imania podala aj protest a upozornila na to, že zvýšením
základného imania sa krátia práva ostatným akcionárom.

Na pojednávaní konanom dňa 25.4.2014 vykonanom v neprítomnosti navrhovateľa, ktorého z neúčasti
na pojednávaní ospravedlnil jeho právny zástupca z dôvodu pracovnej vyťaženosti, bolo vykonané

dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa a poverenej zamestnankyne odporcu.

Právny zástupca navrhovateľa na otázku súdu, z akého dôvodu došlo k navýšeniu základného imania
nepeňažným vkladom tých nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy o budúcej zmluve uviedol,
že pán C. ako akcionár samozrejme môže zvyšovať základné imanie, pokiaľ to samozrejme stanovy

dovoľujú, takže využil svoje právo. Došlo k tomu v roku 2006, pretože až vtedy v podstate stratil
možnosť uzatvoriť obchod so spoločnosťou Splendid Spa Group a tým pádom vlastne chcel využiť tieto
nehnuteľnosti za účelom zvýšenia základného imania.Právny zástupca navrhovateľa súdu predložil znalecký posudok č. 6/2006 zo dňa 13.9.2005 vo veci
stanovenia všeobecnej hodnoty zložky majetku časti nehnuteľností vedených na LV č. XXX a č. XXX v
kat. úz. O. P. vo vlastníctve Zdeno Miškolci - Hydrohterm pre účely nepeňažného vkladu do spoločnosti,

ktorého vyhotovenie bolo navrhovateľom objednané dňa 13.9.2005.Uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré sú
súčasťou tohto znaleckého posudku sú totožné s nehnuteľnosťami, ktoré boli ocenené v znaleckom
posudku Ing. Babku.
Na otázku súdu, z akého dôvodu navrhovateľ objednal vyhotovenie tohto znaleckého posudku pre účely
nepeňažného vkladu do spoločnosti už dňa 13.9.2005, teda v čase, kedy plynula lehota na uzatvorenie

kúpnej zmluvy do 31.12.2005 na základe zmluvy o budúcej zmluve, právny zástupca navrhovateľa
uviedol, že navrhovateľ je podnikateľ a má rôzne podnikateľské plány, jeden z tých plánov bolo
samozrejme uzatvoriť kúpnu zmluvu so spoločnosťou Splendid Spa Group a jeden z nejakých ďalších
plánov bolo, že v prípade, ak k takémuto niečomu nedôjde a v prípade, že nejaké okolnosti umožnia
zvýšiť základné imanie nepeňažným vkladom, tak to bolo realizované až v roku 2006. Prečo to bolo v
roku 2005 objednané, by bolo na úrovni nejakých špekulácií.

Právna zástupkyňa odporcu v rámci záverečnej reči uviedla, že navrhuje žalobu ako nedôvodnú a
neopodstatnenú zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ vôbec nemal záujem predmetné nehnuteľnosti
odpredať a bol tu záujem tieto nehnuteľnosti vložiť ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti.
Zápisnica z valného zhromaždenia nasvedčovala tú skutočnosť, že žalobca už rokoval o vklade týchto

nehnuteľností ako nepeňažného vkladu do Slovenských liečebných kúpeľov. Odporca má za to, že
v danom prípade navrhovateľ nevedel preukázať, že mu bola spôsobená škoda a preto nemôže byť
preukázaná ani príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím,

Zo znaleckého posudku č. 6/2006 vyhotoveného dňa 23.3.2006 na základe objednávky zo dňa
13.9.2005 spoločnosťou GUROPEA TRADING, spol. s r.o., znalecká organizácia vo veci stanovenia
všeobecnejhodnotyzložkymajetku-častinehnuteľnostívedenýchnaLVč.XXXaXXXvkat.úz.O.P.vo
vlastníctve Zdeno Miškolci - HYDROTHERM pre účely nepeňažného vkladu do spoločnosti Slovenské
liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s. súd zistil, že ocenenie nehnuteľností bolo vypracované ku dňu

ohliadky, t.j. k 21.10.2005.
Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená vo výške
233.100.000,- Sk a zodpovedá v zmysle § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka emisnému kurzu upísaných
akcií splácaných týmto vkladom.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina Obchodného registra 3Re/557/2006 súd zistil z pozvánky
predstavenstva spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s. (č.l. 250 spisu), že bolo
zvolané riadne valné zhromaždenie akcionárov na deň 19.10.2005 s programom pod bodom 3:
Navýšenie základného imania nepeňažným vkladom.

Zo zápisnice o rokovaní riadneho valného zhromaždenia dňa 19.10.2005 súd zistil, že navýšenie
základnéhoimanianepeňažnýmvkladomneboloprerokované,nakoľkoznaleckýposudoknehnuteľností
tvoriacich nepeňažný vklad nebol včas vypracovaný, tento bod programu bol zaradený do rokovania
najbližšieho zasadnutia valného zhromaždenia.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina Obchodného registra 3Re/735/2006 súd zistil, že na č.l.
285 spisu je žurnalizované vyhlásenie vkladateľa o vložení nepeňažného vkladu do základného imania
obchodnej spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, na základe ktorého bol povolený
vklad dňa 26.6.2006 pod č. V4179/06. Súkromný podnikateľ Zdeno Miškolci - HYDROTHERM vyhlásil,
že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. O. P., zapísaných v katastri nehnuteľnosti, Správa

katastra v Žiline, na LV č. XXX a č. XXX, všeobecná hodnota ktorých bola stanovená znaleckým
posudkom č. 6/2006 zo dňa 23.3.2006, vypracovaného spoločnosťou GUROPEA TRADING, spol. s r.o.
v sume 233.100.000,- Sk a na riadnom valnom zhromaždení spoločnosti Slovenské liečebné kúpele
Rajecké Teplice, a.s. konanom dňa 26.5.2006 upísal 233.100 ks akcií na doručiteľa, každú s menovitou
hodnotou 1.000,- Sk so započítaním nepeňažného vkladu, ktorý tvoria nehnuteľnosti uvedené v bode

1. Vyhlásenia.
Zo zápisnice z riadneho valného zhromaždenia spoločnosti SLK Rajecké Teplice, a.s. konaného dňa
26.5.2006zbodu8.programusúdzistil,žečlenkapredstavenstvaC.X.prednieslanávrhpredstavenstva
na zvýšenie základného imania nepeňažným vkladom a predložila znalecký posudok, ktorý preukazuje,že hodnota nepeňažného vkladu zodpovedá emisnému kurzu akcií, ktoré sa majú splatiť týmto
vkladom. Akcionár Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., podal protest k bodu 8 programu z dôvodu,
že dôvody navrhovaného zvýšenia základného imania tak, ako je to uvedené v pozvánke na riadne

valné zhromaždenie, nie sú hospodársky výhodné pre spoločnosť, vzniesol pochybnosť voči hodnote
nehnuteľnosti 233 mil. Sk, namietal porušenie § 56 Obchodného zákonníka a súčasne porušenie § 176b
Obchodného zákonníka. Po vykonanom hlasovaní a sčítaní hlasov predseda valného zhromaždenia
konštatoval, že bola dosiahnutá 2/3 väčšina všetkých akcionárov, čím navrhované zvýšenie základného
imania nepeňažným vkladom bolo schválené formou uznesenia č. 5.

Zvýpisuzobchodnéhoregistranainternetezodňa22.4.2013obchodnejspoločnostiSlovenskéliečebné
kúpele Rajecké Teplice, a.s. súd zistil, že štatutárnym orgánom - predsedom predstavenstva je X. C., P.
XXX/XX, J. XXX XX, od X.X.XXXX, predsedom predstavenstva bol od 16.7.1996 do 5.8.2005 X. C., S.
J. XXX/XX, X. - J. (zo spisu OS Žilina 2Re/791/2005 mal súd preukázané, že sa jedná o totožnú osobu).

Podľa ust. § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004, zodpovednosť za škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje

doterajšími predpismi.

Podľa prechodného ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. súd aplikoval na daný
prejednávaný prípad zákon č. 58/1969 Zb.

Podľa ust. § 1 ods. 1 prvej vety zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom,
správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ
nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len

„štátny orgán").
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú
účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa ust. § 3 cit. zákona ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti
nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.
Podľa ust. § 9 ods. 1 prvej a štvrtej vety písm. a/ citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,akoajnároknanáhraduškodyspôsobenejrozhodnutímoväzbealebotreste,
je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. V ostatných prípadoch je týmto orgánom, ak
ide o vec patriacu do pôsobnosti Československej socialistickej republiky, federálny ústredný orgán, do
pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 15a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov správca dane môže počas daňovej kontroly v rozsahu nevyhnutne potrebnom na
zabezpečenie jej účelu uložiť daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo
strpel.

Podľa § 20 zák. č. 58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v
tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 20 zák. č. 58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v
tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust.
§ 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
ktoré vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie v občianskom súdnom konaní, a tiež v
trestnom konaní. Právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli účastníkmi tohto konania a boli poškodení
nezákonným rozhodnutím.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je objektívna zodpovednosť, existuje
teda bez ohľadu na zavinenie a nemožno sa jej zbaviť. Je založená na súčasnom splnení troch
podmienok: 1. nezákonné rozhodnutie štátneho orgánu, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

Zodpovednosť štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb. má charakter občiansko-právnej zodpovednosti.
Zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento
špeciálny zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa podľa § 20 cit. zákona riadia Občianskym
zákonníkom. Preto bolo potrebné aplikovať v tomto smere príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy,
a to § 442 Občianskeho zákonníka a škodu chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére

poškodeného,jeobjektívnevyjadriteľnávpeniazochajenapraviteľnáposkytnutímmajetkovéhoplnenia,
predovšetkým peňažného. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda
a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu,
zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie

veci do predošlého stavu. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie
alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.

S poukazom na ust. § 20 zák. č. 58/1969 Zb., podľa ktorého pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa
právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom, aj na prípad osobitnej zodpovednosti
za škodu, ktorou je aj nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, sa podporne
aplikujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd podporne aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka, najmä spoločné ustanovenia o náhrade škody uvedené v

treťom oddiele občianskeho zákonníka. Je potrebné sa tiež zaoberať aj spoluúčasťou poškodeného
navrhovateľa na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka. Aplikácia ustanovenia § 441
Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy nielen v prípade zodpovednosti škodcu za zavinené
konanie (§ 420 Občianskeho zákonníka), ale aj v prípade zodpovednosti za škodu na základe princípov
objektívnej zodpovednosti vyplýva z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (R 80/1970 a R 28/1973).

Navrhovateľ sa v konaní domáha náhrady škody vo výške 240.224.888,- Sk spôsobenej rozhodnutím o
predbežnomopatrenívydanýmDaňovýmúradomŽilinaIIdňa3.12.2002,ktorénadobudloprávoplatnosťa vykonateľnosť dňa 3.1.2003. Týmto rozhodnutím daňový úrad zakázal odporcovi nakladať s
nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX, XXX a XXXX vedenými Katastrálnym úradom, Správou
katastra v Žiline pre k.ú. O. P., a to na zabezpečenie účelu daňovej kontroly, na základe ktorej podľa

predbežných zistení bolo predpokladané dorubenie dane. Škoda, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi,
bola špecifikovaná ako škoda vzniknutá titulom zmluvnej pokuty vo výške 30.000.000 Sk, titulom ušlého
zisku vo výške 208.828.997,20 Sk (pri odpredaji nehnuteľností za kúpnu cenu 300 mil. Sk, keďže
nadobúdacia hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy o budúcej zmluve, predstavovala
91.171.022,80 Sk) a titulom ceny za právne služby poskytnuté advokátskou kanceláriou v súvislosti so

zastupovaním v predmetnej veci vo výške 1.395.911,- Sk.

Ako už prvostupňový súd v rozsudku zo dňa 1.4.2009 konštatoval a odvolací súd sa s týmto názorom
stotožnil v uznesení č.k. 10Co 385/2009 zo dňa 29. júna 2010, rozhodnutím Daňového úradu Žilina II. č.
894/2200/95210/2002/Chal zo dňa 3.12.2002 o nariadení predbežného opatrenia daňovému subjektu
Zdeno Miškolci - HYDROTHERM, spočívajúcom v zákaze akéhokoľvek nakladania s nehnuteľným

majetkom podľa LV č. XXX, XXX, XXXX, bol porušený zákon, pretože bolo vydané v rozpore s
ustanovením § 2 ods. 1 a 2, § 15a a § 30 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. Rozhodnutie Daňového úradu Žilina
II. č. 894/2200/95210/2002/Chal zo dňa 3.12.2002 bolo zrušené rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR
č. I/222/1749/-8640/2006-991410-r zo dňa 6.2.2006 po podaní protestu prokurátora sp. zn. VI/2 Gd
3254/05-25 zo dňa 1.12.2005.

Uvedené rozhodnutie Daňového úradu Žilina II je preto nezákonné a prvá podmienka pre vznik
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím bola splnená.

Krajský súd Žilina v uznesení č.k. 10Co 385/2009 zo dňa 29. júna 2010 uložil okresnému súdu v ďalšom
konaní skúmať, či navrhovateľovi bola rozhodnutím Daňového úradu Žilina II. č. 894/2200/95210/2002/
Chal zo dňa 3.12.2002 spôsobená škoda, pričom je potrebné rozlíšiť škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi
vo forme ušlého zisku výrazným obmedzením jeho základného vlastníckeho práva, od škody, ktorú
si dohodol formou zmluvnej pokuty. V prípade zmluvnej pokuty bolo potrebné skúmať, či navrhovateľ

dojednaním zmluvnej pokuty nešiel do neprimeraného rizika, keď vedel o existencii predbežného
opatrenia. V ďalšom konaní bolo na navrhovateľovi, aby výšku škody preukázal. Pokiaľ mu mala škoda
vzniknúť na majetku, mal súdu doložiť hodnotu nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom budúcej kúpnej
zmluvy ku dňu, kedy bol ich vlastníkom a ak k odpredaju nehnuteľnosti nedošlo, bolo potrebné zistiť
trhovú hodnotu nehnuteľností v súčasnosti. Čo sa týka náhrady škody z titulu trov právneho zastúpenia,

mal navrhovateľ preukázať, či mu vznikli iné trovy, než aké mu boli priznané v príslušných konaniach.
V intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Žilina č.k. 10Co 385/2009 zo dňa 29. júna 2010 súd
vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 12/2011 vyhotoveným znalcom Ing. Viktorom Babkom,
predloženým navrhovateľom, z ktorého mal preukázanú všeobecnú hodnotu nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX a XXX k.ú. O. P. k dátumu 31.12.2005, podľa ktorého všeobecná hodnota nehnuteľností,

ktoré mali byť predmetom budúcej kúpnej zmluvy, bola stanovená vo výške 4.550.000,- €, čo predstavuje
137.073.300,- Sk. Súd teda zistil, že tvrdená škoda, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi vo forme ušlého
zisku, by tak nepredstavovala sumu 208.828.997,20 Sk (= 300.000.000 mínus nadobúdacia hodnota
nehnuteľností 91.171.022,80 Sk), ale sumu 45.902.277,20 Sk (= 137.073.300,- Sk mínus
91.171.022,80 Sk).

Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie
majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no
nenastalo v dôsledku škodnej udalosti. Ušlý zisk teda predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku

spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu)
majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným
plnením. Naturálna reštitúcia tu neprichádza do úvahy.

V konaní však boli následne preukázané ďalšie významné skutočnosti, pre ktoré bolo potrebné návrh

v časti uplatneného nároku na náhradu škody titulom ušlého zisku zamietnuť a síce, že navrhovateľ
vôbec nemal v úmysle kúpnu zmluvu s budúcim kupujúcim - spoločnosťou SPLENDID SPA GROUP
AG uzatvoriť, nakoľko preukázateľne mal s nehnuteľnosťami, ktoré mali byť predmetom budúcej kúpnej
zmluvy, iný úmysel, a síce vložiť ich ako nepeňažný vklad do spoločnosti Slovenská liečebné kúpeleRajecké Teplice, a.s.. Tento úmysel navrhovateľ aj realizoval, čo vyplýva zo zápisnice z riadneho valného
zhromaždenia spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s. konaného dňa 26.5.2006,
podľa ktorej na valnom zhromaždení bolo uznesením č. 5 schválené zvýšenie základného imania

nepeňažným vkladom o sumu 233.100.000,- Sk, a to časťou nehnuteľností vedených na LV XXX a LV
XXX kat. územie O. P., ktorých všeobecná hodnota bola stanovená znaleckým posudkom č. 6/2006
zo dňa 23.3.2006 vypracovaným organizáciou GUROPEA TRADING, spol. s r.o.. Nehnuteľnosti boli
vložené ako nepeňažný vklad napriek protestu akcionára - Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.,
ktorý podal protest k bodu 8 programu z dôvodu, že navrhované zvýšenie základného imania nie je

hospodársky výhodné pre spoločnosť, tiež vzniesol pochybnosť voči hodnote nehnuteľností 233 mil. Sk
a namietal porušenie § 56 Obchodného zákonníka a súčasne porušenie § 176b Obchodného zákonníka.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval, že o navýšení základného imania sa rokovalo až dňa 26.5.2006 a
až vtedy navrhovateľ ako výlučný vlastník nehnuteľností prejavil vôľu vložiť tieto nehnuteľnosti ako

nepeňažný vklad do spoločnosti, teda zámer navrhovateľa vložiť nehnuteľnosti do základného imania
spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice a.s. bol realizovaný a uskutočnený až potom,
čo mu tieto ostali po ich neúspešnom predaji spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG, súd poukazuje
na dátum, kedy bol objednaný znalecký posudok, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota týchto
nehnuteľností, na základe ktorého boli nehnuteľnosti do spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké

Teplice, a.s. vložené. Znalecký posudok bol totiž objednaný už dňa 13.9.2005 a z dôvodu, že nebol do
termínu konania riadneho valného zhromaždenia akcionárov zvolaného na deň 19.10.2005 vyhotovený,
bol bod programu č. 3: Navýšenie základného imania nepeňažným vkladom zaradený do rokovania
najbližšieho zasadnutia valného zhromaždenia, ktoré sa konalo práve dňa 26.5.2006. Navrhovateľ mal
teda zámer naložiť s nehnuteľnosťami úplne iným spôsobom, ako tieto previesť kúpnou zmluvou na

spoločnosť SPLENDID SPA GROUP AG. Skutočnosť, že navrhovateľ mal osobne takýto záujem na
následne uskutočnenej dispozícii s nehnuteľnosťami, vyplýva aj z jeho obchodných aktivít v spoločnosti
Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s. preukázanej z obchodného registra, v ktorej spoločnosti
pôsobí navrhovateľ ako štatutárny orgán - predseda predstavenstva.
Už dňa 19.10.2005 malo teda dôjsť na riadnom valnom zhromaždení akcionárov spoločnosti Slovenské

liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s. k zvýšeniu základného imania tejto spoločnosti nepeňažným
vkladom nehnuteľností, ktoré ale mali byť zároveň predmetom budúcej kúpnej zmluvy. Je logické, že
nemohlo dôjsť zároveň k obidvom formám dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami. K prejavu vôle
navrhovateľa disponovať s nehnuteľnosťami ich vložením ako nepeňažného vkladu do spoločnosti
Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s. však došlo skôr, ako mala byť uzatvorená kúpna zmluva

so spoločnosťou SPLENDID SPA GROUP AG, preto táto kúpna zmluva uzatvorená byť nemohla a z
vykonanéhodokazovaniavyplynulo,ženavrhovateľzmluvuaniuzatvoriťnemienil. Úmyselnavrhovateľa
s týmito nehnuteľnosťami ďalej podnikať, a nie sa ich zbaviť predajom inej osobe, mal súd preukázanú
zo zápisnice z riadneho valného zhromaždenia spoločnosti SLK Rajecké Teplice, a.s. konaného dňa
26.5.2006, podľa ktorej nový saunový svet sa bude realizovať za plnej prevádzky kúpeľného domu

Afrodita, pričom predpokladané náklady predstavujú 40 - 50 miliónov, teda navrhovateľ mal úmysel
nehnuteľnosti ďalej vlastniť, tieto zveľadiť a s nimi ďalej podnikať, či už ako s majetkom v osobnom
vlastníctve, alebo ako s majetkom vloženým do akciovej spoločnosti, ako majoritný akcionár spoločnosti
Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s. (str. vii Investitionsforhaben für Slovenské liečebné
kúpele Rajecké Teplice a.s. zo dňa 3.5.2005).

Konaniu valného zhromaždenia akcionárov na deň 19.10.2005 s programom pod bodom 3: Navýšenie
základného imania nepeňažným vkladom teda predchádzala navrhovateľova objednávka znaleckého
posudku u spoločnosti GUROPEA TRADING, spol. s r.o. zo dňa 13.9.2005 a k prerokovaniu navýšenia

základného imania dňa 19.10.2005 nedošlo len z dôvodu, že znalecký posudok nehnuteľností tvoriacich
nepeňažný vklad nebol včas vypracovaný, k čomu došlo až dňa 26.5.2006 po vyhotovení znaleckého
posudku dňa 23.3.2006.

Z takto preukázaného skutkového stavu je nesporné, že navrhovateľ nemal záujem, ale ani možnosť

predmetné nehnuteľnosti odpredať do 31.12.2005, keď už dňa 19.10.2005 malo byť na valnom
zhromaždení akcionárov prerokované navýšenie základného imania nepeňažným vkladom.Pokiaľ sa teda navrhovateľ domáhal náhrady ušlého zisku vo výške 208.828.997,20 Sk/ 6.931.852,80
€ tvrdiac že táto škoda mu mala vzniknúť zmarením uzatvorenia kúpnej zmluvy so spoločnosťou
SPLENDID SPA GROUP AG, pričom ušlý zisk má predstavovať zmarený majetkový prospech, teda

prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku, ktorý mal navrhovateľ očakávať, ktoré však
nenastalo v dôsledku škodnej udalosti, nie je možné subsumovať skutkový stav, ktorý vyšiel najavo
vykonaným dokazovaním, pod uvedený výklad ušlého zisku, nakoľko navrhovateľ nemohol očakávať
zisk z predaja nehnuteľností spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG, keď tie isté nehnuteľnosti vložil,
resp. prejavil svojím výslovným konaním, nevzbudzujúcim pochybnosti, vôľu vložiť tieto nehnuteľnosti

ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s.

Keďže navrhovateľ neočakával zisk z predaja nehnuteľností, ale očakával ako majoritný akcionár
zisk z podnikania s týmito nehnuteľnosťami vloženými do akciovej spoločnosti Slovenské liečebné
kúpele Rajecké Teplice, a.s., nemohla navrhovateľovi vzniknúť škoda vo forme ušlého zisku z dôvodu
tvrdeného zmarenia uzatvorenia kúpnej zmluvy so spoločnosťou SPLENDID SPA GROUP AG z dôvodu

nezákonného rozhodnutia Daňového úradu Žilina II. č. 894/2200/95210/2002/Chal zo dňa 3.12.2002.

Súd pre úplnosť poznamenáva, že pokiaľ sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi náhrady škody
ako ušlého zisku, ktorý vyčíslil v sume 208.828.997,20 Sk ako rozdiel medzi dohodnutou kúpnou
cenou v zmluve o budúcej zmluve vo výške 300 mil. Sk a tvrdenou účtovnou hodnotou nehnuteľností

91.171.022,80 Sk, súd účtovnú hodnotu v tejto výške z dôkazu predloženého navrhovateľom, a to listu č.
1 z Hlavnej knihy za 12.2006 (č.l. 190), preukázanú nemal. Uvedený listinný dôkaz síce obsahuje názvy
účtov, mesačné a ročné obraty a koncový stav, nie je z neho zrejmá špecifikácia nehnuteľností a ich
účtovnáhodnota,tiežzpredloženéhodôkazu nevyplýva,ktorénehnuteľnostiavakejhodnotesútotožné
s nehnuteľnosťami, ktoré mali byť prevedené budúcou kúpnou zmluvou. Súd sa však výškou škody -

ušlého zisku nezaoberal z dôvodu neexistencie základného predpokladu pre vznik zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, a to existencia samotnej škody.

Súd tiež pre úplnosť uvádza, že v konaní nebolo ani preukázané, že by budúci kupujúci - obchodná
spoločnosť SPLENDID SPA GROUP AG disponovala takými finančnými prostriedkami, ktoré by

postačovali na úhradu dohodnutej kúpnej ceny. V priebehu konania tiež nebolo preukázané, akým
spôsobommalobyťzabezpečovanéfinancovanienákupupredmetnýchnehnuteľnosti,pričomakodôkaz
nemôže postačovať len tvrdenie o zabezpečení financovania švajčiarskymi bankami bez predloženia
relevantného dôkazu.

Súd ďalej skúmal, či navrhovateľovi vznikla škoda titulom zmluvnej pokuty vo výške 30.000.000 Sk.
V intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu ma prvostupňový súd skúmať, či navrhovateľ
dojednaním zmluvnej pokuty nešiel do neprimeraného rizika, keď vedel o existencii predbežného

opatrenia.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľ porušil svoju základnú prevenčnú povinnosť predchádzať hroziacej
škode uzatvorením zmluvy o budúcej zmluve, keď sa spoliehal, že predbežné opatrenie bude zrušené
a týmto svojím konaním si vznik škody spôsobil sám. Navrhovateľ bol s možnosťou vzniku škody v

prípade neuzatvorenia kúpnej zmluvy v dohodnutejlehote v celom rozsahu uzrozumený. Sám konštatuje
vo svojom liste zo dňa 14.3.2005 adresovanom Daňovému úradu Žilina II, že súdne spory vo veci
preskúmania zákonnosti vydaných platobných výmerov ukladajúcich navrhovateľovi povinnosť uhradiť
nedoplatok na dani z príjmov fyzických osôb a dani z pridanej hodnoty sú ešte len v začiatkoch konania.
Ďalej navrhovateľ v liste uvádza, že do skončenia týchto súdnych konaní možno dlhšia doba a ak bude

žalobným návrhom navrhovateľa v súdnom konaní vyhovené, je nepochybné, že vydané predbežné
opatrenie je bezpredmetné a bolo vydané protizákonne. Z uvedeného vyplýva, že ešte dňa 14.3.2005
navrhovateľovi nebolo známe a nebol presvedčený o bezpredmetnosti a nezákonnosti vydaného
predbežného opatrenia a spoliehal sa až na výsledok súdnych konaní o preskúmaní zákonnosti
platobných výmerov vydaných Daňovým úradom Žilina II, ktoré konania boli dňa 14.3.2005 len začaté.

Napriek tomu dva mesiace nato, už dňa 16.5.2005 uzatvoril zmluvu o budúcej zmluve.

Navrhovateľ na hrozbu vzniku škody pritom neupozornil žiadny zo štátnych orgánov, teda Daňový úrad
Žilina II, Daňové riaditeľstvo Žilina II, Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Okresnú prokuratúruv Žiline, Generálnu prokuratúru SR, a to napriek tomu, že s týmito orgánmi pravidelne písomne
komunikoval. I keď navrhovateľ tvrdil, že jednania s budúcim kupujúcim prebiehali od roku 2003 alebo
2004, a vlastne skončili dňa 16.5.2005 uzatvorením zmluvy o budúcej zmluve, v listoch adresovaných

týmto orgánom niet ani zmienky o jeho úmysle uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve so spoločnosťou
SPLENDIDSPAGROUPAGaopovinnosti,kuktorejsaakobudúcipredávajúcimienivzmluvezaviazať,
resp. sa zaviazal. Navrhovateľ ešte v liste zo dňa 14.3.2005 adresovanom Daňovému úradu Žilina
poukázal len na možnosť odpredania jednej z nehnuteľností v jeho vlastníctve, a to rekreačnej chaty
č. XX, zapísanej na LV č. XXX, ktorej hodnota je 3.232.000,- Sk, na čo poukazuje aj v podnete na

podanie protestu prokurátora, žiadny zo štátnych orgánov však zo strany navrhovateľa na uzatvorenie
zmluvy o budúcej zmluve dňa 16.5.2005, a tým na hroziacu škodu, upozornený nebol. Nevierohodne
vyznieva tvrdenie navrhovateľa, že štátne orgány neupozornil na hrozbu vzniku škody z dôvodu, lebo
už v minulosti mu jeho žiadosť správca dane zamietol a rovnako tak urobilo aj Daňové riaditeľstvo SR,
keď žiadal o súhlas na predaj rekreačnej chaty č. XX, a preto bolo vzhľadom na takýto negatívny postoj
správcu dane bezpredmetné žiadať aj v ďalších prípadoch o súhlas na predaj ďalších nehnuteľností,

prípadne na to správcu dane upozorňovať.

Súd mal v konaní z ďalšieho vyjadrenia navrhovateľa uvedeného v liste zo dňa 14.3.2005 adresovaného
Daňovému úradu Žilina II, ktorým žiadal o zrušenie rozhodnutia o predbežnom opatrení, preukázané,
že proti platobným výmerom ukladajúcim navrhovateľovi povinnosť uhradiť nedoplatok na dani z

príjmov fyzických osôb a dani z pridanej hodnoty podal navrhovateľ odvolania, ktoré boli odvolacím
orgánom - Daňovým riaditeľstvom v Žiline zamietnuté, a preto navrhovateľ podal na Krajský súd v
Žilinežalobynapreskúmaniezákonnostirozhodnutiaapostupudaňovýchorgánov.Navrhovateľzároveň
v liste konštatoval, „že súdne spory v týchto veciach sú ešte len v začiatkoch konania, možno sa
domnievať, že do právoplatného súdneho rozhodnutia uplynie dlhšia doba, pričom ak bude žalobným

návrhom navrhovateľa v súdnom konaní vyhovené, je nepochybné, že vydané predbežné opatrenie je
bezpredmetné a bolo vydané protizákonne".

Súd mal ďalej z rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 25S/67/2004-158 zo dňa 19.2.2008 preukázané,
že v právnej veci žalobcu Zdeno Miškolci - HYDROTHERM proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu SR

Banská Bystrica, pracovisko Žilina v konaní o preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. V/256/7451/04/
Jar zo dňa 16.9.2004 a rozhodnutia Daňového úradu Žilina II - dodatočný platobný výmer č.
894/230/36442/2004/Bab zo dňa 29.4.2004 boli uvedené napadnuté rozhodnutia správnych orgánov
zrušené a vec bola vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sž-o-KS/98/2005 zo dňa 12.10.2005 v právnej veci žalobcu
Zdeno Miškolci - HYDROTHERM proti žalovanému Daňový úrad Žilina II, Dolné Rudiny 1, Žilina, o
doručenie rozhodnutia žalovanému č. 894/230/36411/2004/Bab zo dňa 29.4.2004 mal súd preukázané,
že o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 8.4.2005 č.k. 25 S 56/04 v
spojení s opravným uznesením 25S 56/04 zo dňa 28.4.2005 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie

Krajského súdu v Žiline bolo zmenené a žalovanému bola uložená povinnosť doručiť žalobcovi v lehote
15dníplatobnývýmerč.k.894/230/36411/2004/Babzodňa29.4.2004.NásledneDaňovériaditeľstvoSR
Banská Bystrica rozhodnutím č.: I/221/4036-19274/2006/990311-r zo dňa 15.3.2006 vyhovelo odvolaniu
daňového subjektu Zdeno Miškolci - Hydrotherm, a dodatočný platobný výmer č. 894/230/36411/2004/
Bab zo dňa 29.4.2004, ktorým Daňový úrad Žilina II vyrúbil rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za

zdaňovacie obdobie 1999 v sume 80.991.699,- Sk, zmenil na platobný výmer, ktorým určil za zdaňovacie
obdobie 1999 daň z príjmov fyzických osôb v sume 7.030.592,- Sk, ktorá sa neodlišuje od dane uvedenej
v podanom daňovom priznaní.

Z uvedených rozhodnutí Krajského súdu Žilina, Najvyššieho súdu SR a Daňového riaditeľstva SR

Banská Bystrica jednoznačne a nesporne vyplýva, že daňové konania vo veci vyrubenia daňových
nedoplatkov navrhovateľovi ako daňovému subjektu na základe daňovej kontroly začatej dňa 23.4.2001,
ukončenej koncom mesiaca apríl 2004, ktoré daňové nedoplatky boli vyrubené rozhodnutiami -
dodatočnými platobnými výmermi Daňového úradu Žilina II č. 894/230/36442/2004/Bab zo dňa
29.4.2004 a č. 894/230/36411/2004/Bab zo dňa 29.4.2004, neboli ku dňu uzatvorenia zmluvy o budúcej

zmluve dňa 16.5.2005 medzi navrhovateľom a spoločnosťou SPLENDID SPA GROUP AG skončené

Navrhovateľ sa zaviazal v zmluve o budúcej zmluve dňa 16.5.2005, teda počas trvania platnosti
rozhodnutia o predbežnom opatrení, ktorým Daňový úrad Žilina II. navrhovateľovi zakázal disponovaťs nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX, XXX a XXXX, že v dohodnutej dobe do 31.12.2005
prevedie nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a XXX pre k.ú. O. P. na budúceho kupujúceho kúpnou
zmluvou, pričom však v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve neboli skončené daňové konania

vo veci vyrubenia daňových nedoplatkov navrhovateľovi ako daňovému subjektu na základe daňovej
kontroly, v súvislosti s ktorou bolo uvedené predbežné opatrenie vydané a ktoré mohol správca dane
zrušiť len z taxatívne uvedených dôvodov ustanovených v § 15a ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb.

Súd dospel k záveru, že medzi vydaním nezákonného rozhodnutia Daňového úradu Žilina II, ktorým

bolo nariadené predbežné opatrenie, a škodou, ktorá navrhovateľovi mala vzniknúť zaplatením zmluvnej
pokuty vo výške 30 mil. Sk, nie je príčinná súvislosť.

Príčinná súvislosť je priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah
príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri

zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju
vyvolala.Rozhodujúcenieječasovéhľadisko,alevecnásúvislosťpríčinyanásledku.Atribútompríčinnej
súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a
vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak
je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe

skutočnostíprichádzajúcichdoúvahyakopriamapríčinaškodyexistujeskutočnosť,sktorouspájazákon
zodpovednosť za škodu.

Pokiaľ aj došlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa o sumu 30 mil. Sk, nedošlo k nemu v dôsledku
vydania predbežného opatrenia správcom dane, ale práve zanedbaním základnej prevenčnej povinnosti

stanovenej zák. ust. § 415 OZ počínať si tak, aby nevznikla škoda, keď navrhovateľ ako budúci
predávajúci uzatvoril dňa 16.5.2005 zmluvu o budúcej zmluve so spoločnosťou SPLENDID SPA
GROUP AG ako budúcim kupujúcim, keď sa spoliehal na to, že predbežné opatrenie bude zrušené.
Práve uvedeným konaním navrhovateľa, ktorý si škodu týmto konaním spôsobil sám nesie aj sám
zodpovednosť podľa § 441 Občianskeho zákonníka za vzniknutú škodu. V čase, keď bola zmluva o

budúcejzmluvepodpísaná,užbolopredbežnéopatrenievydanéavtomčaseprokurátoreštenepodával
protest proti tomuto rozhodnutiu, preto bolo na plnej zodpovednosti navrhovateľa, keď pristúpil k
uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve, vrátane dojednania o vysokej zmluvnej pokute.

I keď svedkyňa a navrhovateľ v konaní predložili dôkazy preukazujúce zaplatenie zmluvnej pokuty vo

výške 30 mil. Sk spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG, a to výpisy z účtov uvedenej spoločnosti
v banke Julius Bäer & CO.LTD a z prevodné príkazy o prevode finančných prostriedkov z účtu
navrhovateľa vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s. na účet spoločnosti SPLENDID SPA GROUP AG,
ktoré by nasvedčovali tomu, že navrhovateľovi v uvedenej sume škoda vznikla, ako už bolo skôr právne
uzatvorené, zodpovednosť štátu nie je daná pre nesplnenie jednej z podmienok jej vzniku, a to príčinnej

súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že protiprávne konanie správcu dane Daňového úradu Žilina II podporené
Daňovým riaditeľstvom - pracovisko Žilina ako odvolacím orgánom a tiež podporené Daňovým
riaditeľstvom SR Banská Bystrica smerovalo k totálnej likvidácii podnikateľskej činnosti navrhovateľa

a v pozadí daňového konania bola i snaha iných subjektov ovládnuť vlastnícky tieto kúpele, tieto
tvrdenia navrhovateľa v konaní preukázané neboli a boli pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku
irelevantné.

Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi v súvislosti s
úhradou sumy 1.395.911,- Sk za poskytnuté právne služby advokátskou kanceláriou JUDr. Dušana
Chlapíka, mal navrhovateľ v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu preukázať, či
mu vznikli iné trovy, než aké mu boli priznané v príslušných konaniach. Predchádzajúci právny

zástupca navrhovateľa JUDr. Dušan Chlapík na pojednávaní uviedol, že všetky vyčíslené úkony
súvisia s úkonmi potrebnými v rámci rozhodnutia o predbežnom opatrení z 3.12.2002, aby predbežné
opatrenie, aj daňové výmery boli zrušené. Súd dospel k záveru, že tento nárok navrhovateľa je v
celom rozsahu nedôvodný. Predovšetkým je potrebné uviesť, že trovy právneho zastúpenia si právnyzástupca navrhovateľa uplatnil v príslušných súdnych konaniach voči daňovému úradu, resp. Daňovému
riaditeľstvu SR, tieto si vyčíslil a o náhrade trov konania aj bolo v týchto konaniach rozhodnuté.

Konkrétne v konaní vedenom na Krajskom súd v Žiline v konaní č.k. 25S/67/2004-158 bolo v rozsudku
súdu zo dňa 19.2.2008 v právnej veci žalobcu Zdeno Miškolci - HYDROTHERM proti žalovanému
Daňovému riaditeľstvu SR Banská Bystrica, pracovisko Žilina o preskúmaní rozhodnutia žalovaného č.
V/256/7451/04/Jar zo dňa 16.9.2004 a rozhodnutia Daňového úradu Žilina II - dodatočného platobného
výmeru č. 894/230/36442/2004/Bab zo dňa 29.4.2004 rozhodnuté o trovách konania tak, že žalovanému

bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 8.511,50 Sk na účet právneho
zástupcu žalobcu JUDr. Dušana Chlapíka. Podľa odôvodnenia rozsudku pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p.
žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý v konaní úspech nemal. Právny
zástupca žalobcu uplatnil trovy konania v celkovej výške 82.490,- Sk, súd priznal náhradu trov konania v
celkovej výške 8.511,50 Sk za 5 úkonov právnej pomoci a súdny poplatok v celkovej výške 8.511,50 Sk

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR bolo uznesením sp. zn. 2 Sž-o-KS/98/2005 zo dňa 12.10.2005
v právnej veci žalobcu Zdeno Miškolci - HYDROTHERM proti žalovanému Daňový úrad Žilina II, Dolné
Rudiny 1, Žilina, o doručenie rozhodnutia žalovanému č. 894/230/36411/2004/Bab zo dňa 29.4.2004 o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 8.4.2005 č.k. 25 S 56/04 v spojení s

opravným uznesením 25S 56/04 zo dňa 28.4.2005 rozhodnuté tak, že napadnuté uznesenie Krajského
súdu v Žiline bolo zmenené a žalovanému bola uložená povinnosť doručiť žalobcovi v lehote 15 dní
platobný výmer č.k. 894/230/36411/2004/Bab zo dňa 29.4.2004. Súd účastníkom náhradu trov konania
nepriznal s poukazom na § 250k ods. 1, druhá veta O.s.p. vzhľadom na osobitosť sporu.

Navrhovateľ súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu na preukázanie dôvodnosti uplatneného
nároku na náhradu škody titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1.395.911,- Sk za poskytnuté
právneslužbysúdupredložillenhoreuvedenérozhodnutiaKrajskéhosúduvŽilineč.k.25S/67/2004-158
zo dňa 19.2.2008 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sž-o-KS/98/2005 zo dňa 12.10.2005. Na preukázanie
nároku na zaplatenie sumy 103.432,- Sk za konanie o preskúmanie rozhodnutia Daňového úradu

Žilina II zo dňa 29.4.2004 č.k. 894/230/36432/2004/Bab navrhovateľ súdu nepredložil žiaden dôkaz, ani
rozhodnutie súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti uvedeného súdneho rozhodnutia, tiež nepredložil
dohodu o plnej moci uzatvorenú s advokátom JUDr. Dušanom Chlapíkom.

Pokiaľ aj navrhovateľovi vznikli trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 1.395.911,- Sk za poskytnuté

právne služby advokátskou kanceláriou JUDr. Dušana Chlapíka, tieto nevznikli v konaní, v ktorom
bolo vydané rozhodnutie o predbežnom opatrení, ale v konaniach, ktoré nesúviseli s rozhodnutím,
od ktorého odvodzuje navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody. Navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno v tejto časti uplatneného nároku na náhradu škody, keďže v konaní tiež nebolo preukázané,
že takáto ujma v majetkovej sfére navrhovateľa vznikla, navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení

súdu neprodukoval žiaden dôkaz preukazujúci, že uhradil svojmu právnemu zástupcovi advokátovi
JUDr. Dušanovi Chlapíkovi trovy právneho zastúpenia v súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia
Daňovým úradom Žilina II. č. 894/2200/95210/2002/Chal zo dňa 3.12.2002.

Vzhľadom na takto zistený skutkový a právny stav súd návrh na začatie konania v celom rozsahu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V predmetnom konaní bol úspešným účastníkom odporca,
a preto mu patrí náhrada účelne vynaložených trov konania.

Odporca si uplatnil trovy konania v celkovej výške 61,32 eur, pozostávajúce z náhrady hotových
výdavkov, t.j. 3 x cestovné z Bratislavy do Žiliny a späť vo výške 20,44 eur, na pojednávania konané
dňa 31.10.2008, 21.01.2009 a 01.04.2009.Súd preskúmal odporcom uplatnený nárok a priznal mu právo na náhradu trov konania z titulu
cestovného v sume 61,32 eur. Vzhľadom na výsledok sporu odporcovi patrí právo na náhradu
vzniknutých trov konania vo výške 61,32 eur, ktorú sumu je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi do

troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Výrok o trovách konania štátu sa opiera o ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú
predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V predmetnom konaní štátu môžu vzniknúť

trovy konania v súvislosti s priznaním svedočného svedkyni I. B. a v súvislosti s tlmočníckym úkonom a
preložením písomností do nemeckého jazyka Mgr. Sergejom Buriličevom. Vzhľadom na skutočnosť, že
doposiaľ zo strany súdu neboli svedkyni, ani prekladateľovi vyplatené žiadne finančné prostriedky, štát
trovy konania teda ešte neplatil, súd o náhrade trov konania štátu rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnom skončení konania vo veci samej.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V predmetnom konaní bol plne úspešným účastníkom odporca, a preto mu proti navrhovateľovi patrí
náhrada účelne vynaložených trov konania.

Odporcasi uplatniltrovykonaniavcelkovejvýške102,20eurpodanímdoručenýmsúdudňa02.05.2014.

Trovy konania pozostávali z hotových výdavkov spočívajúcich v náhrade cestovného z Bratislavy do
Žilinyaspäťnapojednávaniakonanédňa31.10.2008,21.01.2009,01.04.2009,27.02.2013,25.04.2014,
tj. za 5 ciest na uvedenej trase.

Náhrada cestovných výdavkov na trase Bratislava - Žilina predstavuje (podľa predloženého prehľadu

výškycestovnéhozinternetovejstránkywww.cp.sk) sumu 10,22eur,zaobojsmernú
cestu vykonanú vlakom cestovné činí 20,44 eur. Pri obojsmerných cestách za účelom účasti na 5
pojednávaniach potom náhrada cestovných výdavkov činí 102,20 eur.

Vzhľadomnavýsledoksporuodporcovipatríprávonanáhraduvzniknutýchtrovkonaniavovýške102,20

eur, ktorú sumu je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).