Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. september 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222902
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117222902.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Obec Lemešany, zastúpená

starostom obce Ing. Markom Bučkom, so sídlom Lemešany 186, zastúpený: PALŠA A PARTNERI
advokátska kancelária spol. s r.o.. Masarykova 13, p r o t i žalovaným: 1. P. W., nar. X.X.XXXX, W. D.
XXX a 2. Q. W., A.. XX.XX.XXXX, W. D. XXX, obaja zastúpení: JUDr. Ivana Orosová, advokátka so
sídlom Prešov, Masarykova 10, o odstránenie stavieb takto

r o z h o d o l :

Súdžalobuvočižalovanémuv2.radeoodstráneniestavbyorozlohe40m2podľapripojenéhografického
náčrtu z a m i e t a.

Žalovaný 2.rade m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalobu voči žalovanému v 1.rade o odstránenie stavby o rozlohe 55m2 podľa pripojeného grafického
náčrtu v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o nároku na náhradu trov
konania tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca ako vlastník pozemku - parcely KN XXX zapísanej na LV č. XXXX k.ú. D. sa žalobou podľa
§ 135c Občianskeho zákonníka, teda titulom neoprávnenej stavby domáhal odstránenia rozostavaných
stavieb o rozlohe 40m2 a 55m2 stojacích na jeho pozemku, ktoré boli postavené neoprávnene a navyše

bez stavebného povolenia. Žalobu podal voči obom žalovaným a na výzvu súdu upresnil, že žalovaný
v 1.rade má odstrániť stavbu o výmere 55m2 podľa pripojeného grafického náčrtu a žalovaný v 2.rade
stavbu o výmere 40m2.

2. Obaja žalovaní so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť, prípadne vyporiadať iným spôsobom
daný právny vzťah ako odstránením stavby. Uviedli, že hospodárska a osobná strata v takomto prípade
by bola pre nich devastujúca. K stavbám pristúpili pre akútne nevyhnutné riešenie ich rodinnej bytovej

otázky a vynaložili na ňu nemalé finančné prostriedky. Navyše v ich blízkosti nie je riadna cestná
komunikácia, iba poľná cesta a sporné stavby neobmedzujú občanov obce v prechode.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkyne P. Ž., grafickým náčrtom, výpisom z LV č. XXXX
k.ú. D., obhliadkou na mieste samom, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca je výlučným vlastníkom parcely KN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2605m2,

ako je to zapísané na LV č. XXXX k.ú. D.. Z tohto listu vlastníctva vyplýva aj to, že na uvedenom pozemku
sa nachádza inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta,
chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti (vyplýva to z označeného spôsobu využitia pod č. 22).5. Je nesporné, že na časti parcely KN XXX sú postavené a to bez stavebného povolenia stavby a to
rodinné domy, pritom jedna z nich dokončená nie je a druhá je obývaná minimálne 8 rokov.

6. K žalobe bol pripojený grafický náčrt bez jeho bližšieho označenia a preto pre súd nemá patričnú
výpovednú hodnotu, ale predstavuje len základnú orientáciu. V tomto grafickom náčrte je jedna stavba
označená rozlohou 40m2 a druhá výmerou 55m2, nie je však zrejmé, či ide o výmery zabratej parcely
KN XXX alebo rozlohy celej stavby. Je však nepochybné, že obe stavby takmer celé stoja na parcele
KN XXX.

7. Nesporné je aj to, že obe stavby boli postavené bez stavebného povolenia a bez toho, aby stavebníci
mali nejaké oprávnenie stavať na tomto cudzom pozemku. Stavebníkom nedokončeného rodinného
domu označeného na grafickom náčrte výmerou 55m2 je žalovaný v 1.rade. Na pojednávaní však súd
zistil,žestavebníkomdruhéhorodinnéhodomu,ktorýjeužobývanýminimálne8rokovjenielenžalovaný
v 2.rade, ale aj jeho družka P. Ž.. Tá ako svedkyňa túto skutočnosť potvrdila pri obhliadke na mieste

samom. Žalovaný v 2.rade aj s družkou spomínaný dom postavili spoločne, obaja sa fyzicky podieľali na
jeho výstavbe, pomáhali im príbuzní oboch rodín a obaja aj finančne prispievali na jeho stavbu. V tomto
dome obaja bývajú aj v súčasnosti spolu so svojimi 5 maloletými deťmi.

8. Obhliadka na mieste samom sa konala 17.5.2018, na nej bola vypočutá spomínaná svedkyňa a

nasledujúce pojednávanie bolo až 11.9.2018. Napriek týmto časovým súvislostiam a skutočnosti, že
právny zástupca žalobcu bol prítomný pri ohliadke a pri celej protokolácii zápisnici z nej a nežiadal súd
o doručenie zápisnice z obhliadky, učinil tak až na pojednávaní 11.9.2018 s tým, že chce mať časový
priestornato,abyoznámilsúduďalšiedôkazy,ktorébymohlivyvrátiťtvrdeniežalovanéhov2.radeajeho
družky o tom, že obaja boli stavebníkmi predmetného rodinného domu. Súd tejto žiadosti, ktorú vníma

len ako snahu o obštrukciu a zbytočné oddialenie rozhodnutia nevyhovel. Právny zástupca žalobcu mal
dostatok času na reakciu k výpovedi žalovaného, voči ktorej na pojednávaní ani neboli vznesené žiadne
námietky podobne ako voči výpovedi svedkyne Žigovej. Vyhovenie tejto žiadosti právneho zástupcu
žalobcu by bolo popretím základných zásad civilného sporového konania - zásady koncentrácie a
hospodárnosti.

9. Uplatnený nárok je potrebné posúdiť podľa § 135c Občianskeho zákonníka.

10. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady

toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

11. Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju
súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

12. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

13. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia jeho účelom je usporiadať právny vzťah medzi vlastníkom

pozemku a stavebníkom, teda vlastníkom neoprávnenej stavby, ktorá je na ňom postavená. Znamená
to, že stranou v súdnom spore musia byť všetci spoluvlastníci neoprávnenej stavby, nestačí ak
stranou v spore je len jeden jej spoluvlastník. Rozsudok totiž musí upravovať právny vzťah medzi
vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby a teda logicky musí sa vzťahovať na všetkých spoluvlastníkov
neoprávnenej stavby. Jedná sa o prípad tzv. núteného spoločenstva upraveného v § 78 CSP. Pokiaľ

sa na konaní nezúčastnia všetci nútení spoločníci, súd nemôže žalobe vyhovieť pre nedostatok vecnej
legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva.

14. V danom prípade súd mal za preukázané, že spoluvlastníkom rodinného domu spolu so žalovaným
v 2.rade je aj jeho družka a preto aj ona mala byť žalovanou v danom spore. Pre nedostatok vecnej

pasívnej legitimácie žalovaného v 2.rade v spore o odstránenie rodinného domu s výmerou 40m2 podľa
pripojeného grafického náčrtu súd preto žalobu voči nemu zamietol.15. O nároku na náhradu trov konania v spore medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade súd rozhodol podľa
§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v 2.rade bol totiž v tomto spore úspešný a keďže súd
nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne, súd mu priznal aj

nárok na plnú náhradu trov konania.

16. Pokiaľ ide o žalobu voči žalovanému v 1.rade, ktorá sa týka odstránenia ďalšej stavby, o tejto žalobe
súd bude môcť rozhodnúť po vykonaní ďalšieho rozsiahleho dokazovania, súd preto postupoval podľa
§ 166 ods. 2 CSP a rozhodol o vylúčení tejto veci na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté

aj o nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade, keďže ide o samostatný
nárok uplatnený v 1 žalobe spolu s nárokom voči žalovanému v 1.rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.